#180 Filip Olejka // Hudobný skladateľ pre filmy, hry a seriály // 10-08-2022.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Volám sa Filip Olejka a som hudobný skladateľ pre filmy, hry a seriály. Tvorím hudbu už desať rokov a druhý rok pracujem v štúdiu Hansa Zimmera a Lorna Balfa zvanom 14th Street Music v Los Angeles. Vo voľnom čase chodím do posilky, utekávam, starám sa o psa a vždy keď môžem veľmi rád strávim čas aj so svojimi známymi a rodinou.  


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Nehral som v živote ani v jednej kapele, venujem sa filmovej hudbe už od malička a skladateľ pracuje väčšinou sám v uzavretej miestnosti. Rád si myslím, že viem hrať na klavír, ale bez softwaru , v ktorom robím hudbu by som sa ďaleko nedostal. Pracoval som na projektoch ako „Man vs Bee“ s Rowanom Atkinsonom na Netflixe, seriálový hit Amazonu Prime „The Wheel of Time“ alebo mini seriál „Dopesick“, ktorý bol nominovaný na 14 cien Emmy a v hlavnej úlohe Michael Keaton.

 

Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?

Počítať, klavír, tony hard diskov s nástrojmi a efektami. Pracujem v programe Cubase už 9 rokov a neviem si ho vynachváliť. K tomu mám v štúdiu klavír od M- Audia, na ktorom komponujem všetku svoju hudbu a starú strunovú gitaru, po rodičoch.


 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Projekt samotný je najlepšia inšpirácia. Hneď ako vidím emócie hercov a postáv, viem ktorým smerom mám ísť. Ale ak nedostaneme scény včas, tak ďalšie inšpirácie prúdia z komunikácie s režisérom či producentom a on alebo ona ma už nasmerujú správnou cestou.   


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Ťažko povedať, na tracku sa dá pracovať do nekonečna, ale náš soundtrack k The Wheel of Time mi príde veľmi jedinečný a originálny. Nahrávali sme ho na Abbey Road v Londýne, hlavne teda spev a vokály, ktoré spievali text preložený do jazyka, ktorý je zasadený v univerze seriálu.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Hneď ako som sa spoznal so skladateľom Lornom Balfom v 2015tom, vedel som, že chcem pre neho pracovať a našťastie sa to stalo realitou v roku 2020, čiže to čo som chcel som aj dosiahol.

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Neviem či nejakú zaujímavú prihodu mám, keďže my skladateľia sme zavretí v tmavej miestnosti, sami, kde tvoríme. Najzaúmavejšie bolo pracovať so Rowanom Atkinsonom a predstava, že hodnoti moju hudbu bola neskutočná. Alebo sa mi raz stalo, že som bol na hovore s režisérom, zapisoval som jeho poznámky a po dvoch hodinách hovoru nam vypadla elektrina a všetko som stratil. Teraz vtipné, ale vtedy mi do spevu moc nebolo.  


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Hudba do filmov, hier a seriálov na slovensku takmer neextistuje, čiže je pekné, že možno práve moja generácia bude pionierom v tohto žánru na Slovensku, ak sa to uchytí. Čo sa týka iných žánrov, ktoré sú na Slovenskú tvorené, tých sa súčasťou necítim, lebo naše žánre nemajú toho veľa spoločného.   


Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?

Dnes sa bojuje hlavne o to, aby sa hudba ďalej nahrávala s reálnymi hudobníkmi. Ktokoľvek dnes môže chytiť virtuálne nástroje, ktoré znejú kvalitne a tým ušetriť veľa peňazí z rozpočtu, ale takej hudbe chýba duša, ktorú tomu dá hudobník. Čo sa týka rebélie, veľa krát začínajúci umelec musí tak trochu rebelovať proti okoliu, nepočúvať iných názory a kritiku, že to nevyjde a že je to zbytočné. Ak človek miluje tvoriť hudbu, musí urobiť nejaké obety a aj ísť občas hlavou proti múru.

 

Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?

To záleží od projektu. Originalita je to čo nás posúva ďalej. Vždy je potrebné prísť s niečim novým, aby sme sa odlíšili od druhých, vynašli nové spôsoby tvorby, nové melódie, nástroje, zvuky a tak ďalej. Niekedy je jedinou cestou ako sa posunúť ďalej zaexperimentovať so zvukmi či nástrojmi, ale aj to môže mať nejaké hranice. Napríklad, používať elektronické synťáky vo filme z druhej svetovej môže znieť originálne, ale do takej miery, aby ste sa stále dokázali vžiť do danej doby.     


Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?

Nemyslím si, že sú to vykrádačky, teda pokiaľ skladatelia podobných trackov nepoužívajú už vytvorené melódie niekým iným, nedajú credit a nezaplatia royalties. Inak mi to neprekáža.  


Poznáš interpretov vo svojej scéne, ktorí prerazili? Ako to prijala scéna?

Bohužiaľ, z blízkeho okolia nepoznám žiadneho interpreta, ktorý by prerazil v tvorbe hudby akéhokoľvek žánru. Ťažko sa preráža do priemyslu, v ktorom je tak veľká konkurencia.  

                                                                         (Lorne Balfe) 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?

Nad podobnou otázkou som nikdy nerozmýšlal, asi nemám žiadne hranice, pokiaľ sa mi daný interpret ľúbi, vypočujem si to nech je to akéhokoľvek žánru.   


Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?

Filmová hudba spojená s metalom alebo rockom. Keď sa spojí orchester, elektrická gitara a k tomu bicie, vzniká skvelá a originálna zohra zvukov. Najlepší príklad je hudba od Ramina Djawadiho k filmu Iron Man alebo hudba Joela Goldsmitha k filmu Kull Dobyvateľ.   


Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?

Slovenskú pop hudbu nepočúvam, nie je to môj štýl. Príliš veľa rapu, spevu o láske a príliš málo kvalitnej filmovej, hernej a seriálovej hudby. Verím, že sa to čoskoro vybalancuje.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

No určite štúdio 14th Street, pre ktoré pracujem. Lorne a Hans sú najlepší v priemysle. Taktiež milujem hudbu Joela Goldsmitha, Haralda Klosera, Ramina Djawadiho, Howarda Shorea, Justina Hurwitza, Briana Tylera alebo Toma Holkenborga. A zo slovenskej tvorby, Horkýže Slíže vždy potešia. Aj keď to pravidelne nepočúvam, track od Horkýže Slíže a DMS zvaný Rampa ma dosť zaujal.  


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Čo sa týka albumu, nedá mi nespomenúť soundtrack album k filmu Midway, The Hobbit alebo First Man. Najlepšia kniha je Pán Prsteňov, z tohtoročných filmov to je určite najlepší Top Gun, seriály Stargate Universe a The Boys a  počítačová hra Battlefield. Žiadne tetovacie štúdio zatiaľ nepoznám a čo sa týka piva, vypijem akúkoľvek značku, pokiaľ je čapované a správne vychladené.     

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Nemyslím si, že nejakú mám, ale veľa mojich známych si pochvalovalo „Rock for People“ v Čechách.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Rozhovor s kýmkoľvek z kapely Horkýže Slíže by som si rád prečítal.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Motto, ktoré spomenul streamer Restt, „Každá myš si nájde svoju dieru“.  Dáva to nádej, že nech máte akúkoľvek konkurenciu v svojom obore alebo nech sa akokoľvek nedarí, raz si človek nájde to správne miesto, do ktorého patrí. 

================================================

Linky:

https://filipolejkamusiccomposer1.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/filip.olejka

#40 Flork Reviews: God and Eve - The Fastest Way to Deep Clean a House (2022)

 

God and Eve – The Fastest Way to Deep Clean a House (EP 2021)

By Flork

 

Describing the 4-song Ep by God and Eve is a bit tricky. On one hand, I imagine myself in a smoky, beatnik poetry café with dark, graffiti walls and chewing gum stuck to the floor. On the other, there’s a definite class to the music, especially the crafty lyrics and talented singing abilities that are expressed from the front lady’s vocal cords. I guess I would say that it’s something like choosing a Cabernet Sauvignon or Shiraz over a draft or bottled beer. Even a double Scotch and soda would be appropriate while chilling to the sounds of the quartet from Bratislava. The ambience is so chill that a beer somehow wouldn’t seem right. But I’m sure you’d be forgiven if a Stella or two were included in your drink order, since this band also has a rough edge about them. You wouldn’t doubt me if I said that these guys wouldn’t have any problems booking gigs at either stinky watering holes or uptown jazz cafés. This is a first-class group that rocks some kind of genre that probably doesn’t include rock in its name.

To start, the cabaret-style atmosphere opens with a 2-part track called Decisions. Part 1 is full of funky guitar rifts that complement the vocalists singing and picks up weight and depth at the end of the track. Eva Sajanová’s singing is certainly classy, but also has a razor-sharp edge that heightens the raunchiness of the instruments. The track is even better in Part 2 of Decisions as it adds piano along with several vocal harmonisations. God and Eve master this combination beautifully and transition smoothly to the Perfect Song. Yes, the Perfect Song, track three, which is a great name for this soulful tune as Eva demonstrates her remarkable vocal abilities. It becomes clear at this point that hers and the band’s talent is diverse and exudes an abundance of sexiness. Perfect Song is a great name for the track, as is the name of the band and album too, and I can’t wait to listen to their previously-released stuff.

The all-too-short Ep ends with Dear Diary, which is an awesome example of alternative art jazz. However, this is hardly the best label if they were classified into a specific genre, since they incorporate elements of rock, pop, and neo soul into their sound as well. Undoubtedly though, The Fastest Way to Deep Clean a House is certainly not long enough with only 14 minutes or so of music, since it leaves the listener with a desire to hear more. Hopefully these guys will put out a full-length album in the near future and that I get the chance to review it too.

 

#179 Kapela Smrti // Black Metal Punk // T., J. a K. // 09-08-2022.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

T: jsem zaměstnaný jako technik v hotelu, děláme čtvrtým rokem rekonstrukci, takže práce po kokot a brigádně dělám sekuriťáka. Je to super brigáda, vybírám si, co půjdu hlídat (letos to byl dvojkonzert Rammstein, Iron Maiden, Airbourne, Metallica, Red Fang, Steel Panther, Sting … budou ještě Kissáci – I Was Made For Lovin You kurva!) a když nějaký píčusi neotravují, je to OK a peníze za to taky nějaký jsou. NO LIMIT! Můj oblíbenej bordel Moulin Rouge, kam sem chodil otravovat už zbourali, haha, takže v těchto horkých dnech o víkendu sbalím cajky, ulovím si maso v albertu a jedu někam do lesa si to opýct nad ohněm, přespat venku a ráno si jdu zaplavat. Druhá varianta je, že o tom jen přemýšlím a jdu na pár piv na Skleněnou Louku, ehm.

J: pocházím z valašska a žiju v brně. Živím se datovou analýzou ve videohrách. Zajímá mě uplně všechno, nejvíc asi videohry, hiphop, politika a konec světa.

K: jsem taras, hraju na basu v Kapele Smrti a v posledních dnech mě nejvíc zajímají požáry.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

T: když sem měl pět, tata se díval na videu na Apocalypse Now, já sem vytáhl všechny hrnce z kredence a začal do nich vařekama mlátit a vzhledem k tomu, že nemohl vstát z postele, protože byl nemocnej se zádama, tak sem ani nedostal po hubě. Pak někdy ve čtrnácti jsme s kámošema v paneláku blbli na covery Mrtvé Budoucnosti. Pak až hraju s těmahle chujama.

J: měl jsem nějaký pradávný kapely který odehrály nula až jeden konzert, jmenovaly se Kontramatka, Vladimír Remek a Aljašský Ropovod. Kapela Smrti má za sebou tři konzerty a to už je podezřele mnoho. Hraju na bubny.

K: předchozí projekt se jmenoval SKARAZ, hrál jsem tam na synťáky … drum machine, sampler, nějakej modulárek tam byl, trochu něco na komplu…

 

Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?

T: kytara ESP-LTD EC1000 Vintage Black, střídám ji s Epiphone LP Gothic, prostě černý kopie Gibson Studio. Hlava kopie plexi Marshalla od Rožďála, občas používám ENGL Screamer 50. Bedna Marshall 1960a, na který se Miloš Dodo Doležal propálil devadesátkama. Efekty BOSS HM-3, DS-1, DD-3. Na zpěv klasika Shure SM58, kterej někdy krmím Rolandem VT-3. Na doma mám no name partcastera opálenýho z ohně s krkem do luku, na kterýho se mi stejně hraje nelíp a malé kombo Ibanez. Zajímavý je, že se furt něco z aparatury sere a nefunguje.

J: mám starý bubny pearl target, které jsem koupil od kamaráda co se uplnou náhodou jmenuje jonáš a to je na nich zdaleka nejzajímavější fakt.

K: momentálně mám 4-strunný precission nejnižší řady Harley benton, Ampeg PF-500, zelenej PI Muff od Electro Harmonics a Roland SP404. Zajímavý na tom není nic.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

J: napsal jsem nějaký texty o architektuře nákupních center, ale kapelu mám hlavně kvůli tomu hluku který ty nástroje dělaj, to je hlavní důvod proč se tímhle zabývám.

T: většinou z filmů nebo co se mi stane. Teď mám ale spíš krizi, nevím o čem psát, vše mi přijde stokrát omletý a vážně zvažuju, zda není na čase si najít jinou zábavu, třeba zvedání kil v posilovně a nechávat si rozmlacet držku někde mezi lanama.

K: ve sprše, někdy na záchodě, občas mě inspirace přepadne v práci, nebo v hromadný dopravě.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

T: většinou jsou to takové slepence, připadnu si občas jako generátor náhodných slovních spojení. Text je pro mě napsat v pohodě, horší je ke každýmu udělat originální muziku, ale neřeším to a řežu do toho pokaždý jinak. Nahazuju ti poslední text, pro kterej mi byl inspirací Yukio Mishima a obecně stav v Japonsku po 1945, kdy císař řekl, že už není bohem, ale obyčejným člověkem:

Death In Order:

This sun bringing me down
This sun casting my steel
In a centuries of an empire
I shall prevail and serve. //

Imperial lust for war wheel
Black sun standart burning
In this night I count the dead
In this night I ave death in order. //

Immortal noblesness purity seek
I shall laugh from my grave eternally
dying forever in battle nor in sheets of bed
this death in order is my peak of existence. //

Redeem the Elysium fields / Once more redeem the deity.

Noble and courageous souls are ignored
Blood is defiled, everywhere, apathy
Pure blood dries up
The wing of idealism is clipped
If you talk of glory
The white ants laugh at you

In such days how can the Emperor lower himself to be merely human?

J: myslím, že nejsme tenhleten typ kapely tyjo.

K: Na bandcampu před nějakým časem byl vál co se jmenuje „Greto, pojď píchat“. Tomáš už to asi odstranil. To je fajn písnička.

 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

J: uplně nejdřív jsem chtěl kapelu, abych si skrz ní našel hodně kamarádů, z týhle ambice zůstala spousta kamarádů a žádná kapela. Pak jsme se chtěl naučit hrát hodně rychle na bubny, zatím to moc neumím, po čtyřech letech nepříliš intenzivního cvičení ale pociťuju určitej mírnej progres.

T: bez komentáře, přeju této kapele rychlou smrt, žádné koma ani mumii.

K. Nic.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

K: sežraná makrela, vyhozená do koše na zkušebně. Tlela tam tak tejden teďka v létě. Najít ložisko smradu byl docela zapeklitej úkol…

T: Fotosession a hraní s warpaintem na LSD bylo výživný. Možná až budem míň pít piva a víc hrát, vyskytne se něco dalšího.

J: myslím, že nejsme uplně tenhleten typ kapely tyjo.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

J: mám hodně kamarádů co maj různý kapely a chodím docela hodně na konzerty. Jo.

T: Ne.

K: Ne.


 

Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?

T: Ve zkušebnách a na podiích se hraje muzika. I když na metal-archives.com je psaný o nás, že lyrickým tématem je: darkness, politics. Boba Marleyho sponzorovala CIA. Též bych chtěl nějakou vatu od tajný služby. Kdybych chtěl „rebelovat“ opustím kapelu a přidám se k ALF, k ETA nebo k IRA. „They shot down wives and children in their own heroic way – and the black and tans like lightning ran from the rifles of the I.R.A.“
Myslím, že nejsme uplně tenhleten typ kapely tyjo.

J. rebélie je naprosto klíčovej element, nicméně je třeba si uvědomit, že punková kapela jako taková už nějakej pátek není ten nejdůležitější vehikl pro masovou distribuci radikálních myšlenek, zaprvé protože je ti piču rozumět a zadruhé si kapela a publikum na punkovým konzertě obvykle myslí v 99 procentech otázek víceméně to samé, lidi nechoděj na konzerty primárně kvůli nějakýmu intelektuálnímu obohacení. Radikální a angažovanej máš bejt furt, nechávat si to na konzerty je málo.

K: asi pořád ty samé věci co před 50ti lety plus to, že se nám sype klima na hlavy. Já nejsem aktivista, takže do toho nechci moc kecat. Na pˇodia to uplně nevidím a hudbu o aktivismu taky neposlouchám, naposled RATM někdy v pubertě.


Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?

T: mám rád starý vykopávky, nový věci musej bejt dost originální, aby přestály zub času a málokterejm se to povede, ale tak revival hrát necheš, že jo, tak se snaž bejt originální a ne dvacátápátá kopia Bathory.

J: zajímá mě především co nejdivnější muzika, ale námrd faktor je taky důležitej.

K: Originalitu.

 

Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?

J: punk jse starej cca padesát let, crust a metal asi čtyřicet, v dobách kdy tyhle hudby začínaly byl stejně starej žánr třeba jazz, tím pádem beru celou punkovou scénu jako takový retro. Neříkám, že se k tomu nedá přistoupit inovativně, ale ten cutting edge je dneska v uplně jinejch žánrech.

T: Roleplaying games jsou v pohodě. Čekám na reinkarnovaného GG Allina a nenažraný plebs konečně dostane svůj chléb.

K: Drogy, hej.


Poznáš interpretov vo svojej scéne, ktorí prerazili? Ako to prijala scéna?

K: Scéna nás ještě moc nepřijala imho.

J: jestli prorazili znamená komerční uspěch, tak asi neznám nikoho kdo se autorskou hudbou přímo živí.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?

T: Poslechnu si kapely jako Clandestine Blaze, Peste Noire, Baise Ma Hache a Absurd. Na zkušebně za to dostávám hašte. Black Metal Is War, ale taky hodně často k smíchu, zmalovaný ksichty po padesátce a hajlovačky v jakýmkoliv věku, LOL. Hitler by to všechno zplynoval jako dekadentní delikventy. Samozřejmě rozumím tomu, proč je např. hajlování nesnesitelný pro lidi a tak se snažím nehajlovat ani ze srandy, stejně jsou to debilní fóry. Ale „užil“ sem si svý a lidi okolo mě se mnou taky. Jinak je ale pravda, že nějaký hranice moc nemám, snad jen ty všemožný pathological gory o syfilitidě vagín, to fakt nemusím.

J: mrdám nazi shit a rappery co maj ambice, ale nemaj co říct, mi vole v každým tracku vykládáš, jak strašně moc potřebuješ hodně peněz, ale je naprosto zjevný, že kdybys nějaký dostal, tak si za ně koupíš drogy nebo auto nebo něco podobně fascinujícího, kemo nechápu, proč si kvůli takhle nízkejm cílům nenajdeš radši nějakou hoknu jako všichni ostatní nudaři.


Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?

J: teď zrovna dost poslouchám speedcore a gaber a vážně uvažuju o tom, že ty bubny nechám nějakýmu schopnějšímu stroji.


Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?

J: jsem spoko. Přijde mi divný kolik lidí baví dělat furt dokola konzerty a je paráda, že jsou muzikanti pro který je zrovna tahle hudba tolik důležitá.

K: Nevím, hodně poslouchám zahraniční věci, scéně nevěnuju moc pozornost.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

K: Bert and Friends – piš mi básně .)

T: kapela Inferno. Obal taky Inferno, David Glomba tuším. Poslední video co sem viděl bylo od projektu Krmelec. Moc domácí scénu nesleduju, podle jména znám hromadu kapel, ale naposlouchaný je nemám. Líbí se mi např. 10“ Bahratal – Lágry všem z roku 2019, ale to asi každý zná. Poslední dobrej brněnskej black byla kapela Crux.

J: líběj se mi Kurvy Češi, Yperitiff, Chorobopop, Orban, Sheeva Yoga, Severní nástupiště, Stříbrný Rafael, Fobia Kid, Opak dissu, Toyota Vangelis, desky nesbírám, takže obalů moc neznám. Videoklipy moc nesjíždím.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

T: mám rád starší francouzský filmy. Doporučím ti Les Égouts du paradis (1979), Sans toit ni loi (1985), La Vouivre (1989), Les raisins de la mort (1978) a filmy s Jean Gabin. Seriály jebat, počítače a kérky taky. Doporučím chodit do lesa místo toho. Pivo pet doporučuji petkové „U fleků“ nebo různé speciály, které můžeš zakoupit v brněnské pivotéce na České ulici, kde sídlí vydavatelství Mladé Fronty. Maj tam velký výběr, nebudeš odcházet nespokojený. Pivo točené v hospodě „V Sudu“, brněnská Skleněná Louka. Když budeš nad ním ohrnovat nos a já tam zrovna budu, dostaneš přes hubu, což doporučuju, aspoň se skamarádíme. Jinak nejlepší pivo v Brně je podle mě v hospodě Na Božence, ale nebyl jsem tam několik let. Já jsem spíš kvantitativní pivař. Bydlím ve čtvrťi Lesná, chodím naproti mýmu baráku, kde mám hospůdku „U Koudelků“. Doporučuji navštívit.

J: m1dy – kakuseiki is back, v.jerofejev – moskva petušky, zpáteční, wrong cops, hospoda, cruelty squad, jehel se bojím, lahvovej radek deset.

K: Prosanctus Inferi – Noctambulous Jaws Within Sempiternal Night, Monolithic Undertow - Harry Sword, Hereditary, život, Exanima, v Brně na Rybářské ulici v prostorách co mělo dlouho FAVU ateliéry tetuje Sergiy Startsev (at/ygnoranttattoo), pivovar Schrott asi všechno od nich nejradši ty jejich kyseláče.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

T: finskej STEELFEST, ukrajinskej HERETIC FEST, norskej BEYOND THE GATES a česká PORTA, hehe. Nejlepší eskalace opilství pak bude nepochybně WACKEN, ale znám to spíš z videí a fotek na netu. Moc na žádný akce nechodím.

J: setkání svobodných duší, fotbal proti rasismu.

K: V Meziříčku u valmezu každoročně pořádá párty Mayapur. Jinak teda velký dík za HRADBY SAMOTY!

T: HRADBY SAMOTY, jo!


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

J: Vratislav Parikráma.

T: Adolf Vitáček.

K: Dagmar Andrtová Voňková.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

T: LVDUS.

J: myslím, že nejsme uplně tenhleten typ kapely tyjo.

K: FINIS CORONAT OPUS.

====================================================

Linky:

https://kapelasmrti.bandcamp.com/

https://www.instagram.com/coldbloodcircle/

#39 Flork Reviews: Insanity in Scarlet - Prologue to Madness (2022)

Insanity in Scarlet – Prologue to Madness (2022)

By Flork

 

I don’t mean any disrespect to Slight Lie, but I think the guitarist from the eastern Slovak group should make this solo project his main focus. Prologue to Madness is Demo’s debut full-length release of original compositions, which he describes as “old school thrash death power metal oriented”. So true, and couldn’t be described any better.

It’s apparent from the outset that talent abounds and not just in the skill of the instruments, but also in the vocals and vocal harmonies. I’m not sure whether Demo is actually singing or not, since no musicians or vocalists are credited, but one thing for sure is that the singing and depths of whoever’s voice is heard is top-notch and mostly intelligible, since all the tracks are also sung in English. Songs like Monster, Blood, and Echo all stand out as instant classics with cool melodies and even cooler choruses. It’s like taking old Alice Cooper and revving it up a few thousand decibels. Or even still, think of doom or black metal but with a positive vibe. I mean, the energy gets better and stronger as each track moves from one to the next. This is the ‘old school’ that Demo describes above, when thrash and death metal were genres full of shock and life, times when it was not just fun, but ok to be ‘happy crazy’. Nowadays, negativity dominates over the dark metal genres where everything is a serious matter, leaving no room for any amount of optimism. Demo revives those old days and beginnings and masters the craft beautifully. Take Stranger, for example, a fast and catchy tune that’s kinda reminiscent of early WASP. The entire album was written, recorded, and mixed by Demo himself.

Although there are 10 tracks listed on the album, there are actually only 5 compositions on Prologue to Madness. The other 5 tracks are either smoke or piss breaks, mere background noises with no meaning or purpose, or shorter instrumentals like Escape or Nowhere that for some reason or another never progressed further. No matter, it’s all good in the end and Prologue to Madness will satiate any metalhead’s hunger for cool music and originality.

 

#178 AnAstromo // EBM // Peter // 08-08-2022.

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj. Volám sa Peter, niekoľko dní v týždni chodím do práce a snaď sa mi podarí tento víkend sa konečne dlhšie vyspať


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Oficiálne som nikdy fyzicky nepôsobil v kapele, ale vlastne áno,  sídlisková sušiarenská kapela, na konci´80 a začiatkom´90 rokov, tam som tuším hral na bass gitaru. Myslím, že od roku 2014 to je oneman virtuálny projekt pod anagramom "AnAstromo" a potom od roku 2016 je to ďalší virtuálny projekt pod názvom "580_Miles", kde je tiež angažovaná speváčka a textárka "Miriam Christina"


Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?

Iba pár hardware syntetizátorov, Sub Phatty, Nord Lead2x, Ultranova Novation, MiniBrute Arturia, Korg Volca series, Strymon BigSky, analógový mixer Mackie Onyx 1220i, toto používam pre výrobu reálnych zvukov, ale väčšinou to mám prepojené cez audio interface Motu 828 do DAW(PC) s pomocou MIDI keyboardov/kontrolérou a tu je mnoho a mnoho virtuálnych (VST) nástrojov, kde je naozaj z čoho vyberať, a čím sú zaujímavé? Niekedy je to celkom drina, vyrobiť originálny a zaujímavý zvuk (hluk) :)

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Som samouk a nie som ani dobrý klavirista, rád však používam syntetizátory, dokážu v mnohých situáciach pomôcť, ale aj to je potrebné sa učiť. Takže viacmenej to je vo väčšine opakovanie si postupu, hľadanie a prepisovanie v danej chvíli vhodného "patchu", následne ukládanie, zapamätanie si cesty. Vo väčšine zo základnej linky, či už basovej ( prípadne sequencie ), alebo nejakého PAD motívu, sa postupne prepracujem k nápadu na tému danej skladby, ktorú následne postupne rozvíjam, vrstvím do možnej konečnej podoby danej piesne. Používam dva, tri, štyri tóny (akordy), nie som hudobník, nehrniem sa do zložitých kompozíc, ak sa mi aj podarí dať dokopy nejakú harmóniu, som šťastný ako blcha, ale dlho zvažujem či ju použiť. Skladbu následne odložím na neurčito, potom sa k nej vrátim a ak ma aj počase osloví a mám z nej pocit že ma stále oslovuje, tak ju uzavriem a pustím ďalej (na Bandcamp) , tam to pre mňa končí :)))) , ale niekedy sa stáva, že dostanem nápad v priebehu hodiny či dvoch, vtedy sa zastavím, lebo dostávam sám zo seba strach.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?     

Uff ... Každý album AnAstromo je odlišní od toho predchádzajucého, či už témou, atmosférou, spôsobom nahrávania, zakaždým sa skladby posúvajú ďalej, ale ak mám naozaj vyzdvihnúť nejakú skladbu, tak na prvom albume je titulná skladba "Promethia" tu som spolupracoval s maďarským hudobníkom "musicformessier", nahral tu gitary, za čo som mu neskutočne vďačný

Druhý album " UNDERWATERTIME " 

je postavený z 80% na analógovom zvuku syntetizátorov, takže, nedávno som si to opätovne počúval a stále ma prekvapuje. Niektoré piesne by som teraz nahrával asi inak, ale je to dobré ako to je, páči sa mi, ako sa to nanič nehrá ... i keď, som si asi pri nahrávaní albumu myslel niečo iné :) . Následne nastalo obdobie, keď som chcel robiť viac piesňovú formu, chcel som skúsiť niečo odlišné. Podarilo sa mi osloviť speváčku, skladateľku a textárku Miriam Christina, vytvorili sme projekt "580_MILES" a následne publikovali E.P "DROIT". Tu je potrebné povedať, že som absolutne nemal potuchy, do čoho sa púšťam. A musím poďakovať Miriam, za jej trpezlivosť so mnou a zároveň za čas, strávený, nekonečným opätovným nahrávaním vokálov. 

o niečo neskôr sme publikovali singel "MINEFIELD"

ten sa následne objavil na kompilácii " Dark Tunes from Czech and Slovak Caves Vol·I " , SANCTUARY.CZ nás vybrali, a som za to moc rád, človek nemá žiadné očakávania a potom príde toto a následne opäť ďalší výber do kompilácie, tentokrát "SYNTH SLOVAKIA Vol​.​2 (Compilation 2020) "

Na albume AnAstromo " Lights, Noise, Words and Universe " som oslovil poetku a fotografku " SUDLICE " ku spolupráci na dvoch skladbách, tu sa schovala pod pseudoným

" Alien 13*8*3 " 

a práve SUDLICE má prsty v nasmerovaní a naslednom napojení na speváka, hudobníka, skladateľa a textára žijucého v nemecku " NINO SABLE " , ktorý následne otextoval a naspieval skladbu " Wir sind noch hier " 

aby toho nebolo málo, tak to vyustilo k opätovnej spolupráci so SUDLICE spoločne s NINO SABLE, tak vznikol skladba " HEAT " 

Skladba " MIRROR " už bola iba čerešnou na torte. To, že si NINO našiel čas a mal chuť ísť do toho, tak za to som veľmi vďačný a bola to pre mňa opäť nová skúsenosť.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Neboli žiadné ambície. Ponechal som to čisto tak, nech to pláva vesmírom. Ako som už v predchádzajúcej otázke popísal, snažil som sa využiť ponúknutý moment tak, ako som najlepšie v danej chvíli vedel. A myslím, to platí stále. Ak má dnes alebo zajtra osloví niekto o spoluprácu, rád sa tejto príležitosti chopím, a ak ma nikto neosloví, nevadí, život pokračuje ďalej ...


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

V tomto našom " 21.storoči" ti jebne PC a stratíš jeden rok hudobných nápadov.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Tak teraz neviem, myslím si, že sa necítim byť súčasťou domácej scény, ale " JABLKAdalekoODstromu " mi poslali tieto otázky, začínam mať pocit, že nejaká súčasť tu bude :))) Mnoho kapiel a projektov hudobného podhubia, subkultúry, iná hudba tvz underground, dnes ale i v minulosti, funguje hlavne na princípe " DIY " ( urob si sám ).

Máme tu sociálne siete, kde je možnosť sa individuálne prezentovať, dať a o sebe vedieť, sme celosvetovo prepojený internetom. V priebehu jednej sekundy ( minúty ) cez streamovaciu platformu zistíš, že to, čo robíš ty, robí aj ďalších desať kapiel, projektov a ľudí na svete. Používajú sa rovnaké nástroje, nahrávaš takmer identických domácich štúdiach, nápady sú podobné ako vajco vajcu. Jedine v čom sa odlišujú, je jazyk prezentácie. Doma o teba nikto nazakopne a prídeš do nemecka a rozpohybuješ celý klub, v čechách ti tlieskajú, zo Spojeného Kráľovstva odchádzaš z rozliatým pivom na ksichte a v Taliansku rozpredáš posledné kusy CD/LP, ktoré si za posledné vlastné " €urače " nechal vylisovať, a za to si rád, pretože v predchádzajúcich krajinách nebol záujem. Takže, je to domáca scéna ?
        

 

Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?

Pokiaľ si rebéliu pamätá aj história, tak asi áno.


Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?

Orginalitu určite, len nesmie naraziť na žánrové postupy, ale ľudia nemajú rady zmeny, takže osvedčené žánrové postupy budú stále preferované, i keď aj tie sa musia prispôsobovať.


Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?

Vyrástal som a počúval hudbu ´80 a ´90 rokov, čo som počúval vtedy, počúvam i dnes, a z niektorých rádio staníc to prehrávajú neustále, i keď môj osobný playlist je sofistikovanejší a stále sa drží tejto doby, tento playlist dopĺňam aj o nové kapely ( projekty ). Ak natrafím na novú hudbu a zaujme ma, rád si ju opätovne prehrám, ale musím sa priznať, už to nie je také intenzívne ako v minulosti. Ak v novej nahávke počujem nejakú "vykrádačku" od nejakéj starej kapely, tak "starouši" to urobili dobre a dá sa to chápať i ako pocta, čí to tolerovať ? Človek je vo svojej podstate individualista. Sto ľudí, Sto chutí. Mne to nevadí, je to oživenie toho, čo už poznám, také imaginárne cestovanie časom s novými hodinkami :) . Nám, už starším, to pripomenie dobu, v ktorej sme to počúvali, oživí spomienky, lásky i starosti a mladším ročníkom, to môže otvoriť dvere hudobnej histórie, ktorá tu bola pred ich narodením a opätovne oživiť záujem o danú "starú" kapelu.
        

Poznáš interpretov vo svojej scéne, ktorí prerazili? Ako to prijala scéna?

Skúsim tak vo všeobecnosti, kedže počúvam aj iné hudobné žánre ( scény ), nie je možné síce počúvať všetko, a z jedného žánru by človek asi zidiotel. Kapela "GLOOM", myslím, že celkom idú a posúvajú sa, mne to robí radosť, majú chuť. Tak isto aj " The Last Days of Jesus ", šlape im to stále, takže za mňa áno :)), z Čiech, onewoman projekt " ISIOLIA " ,  dúfam, že to nevzdá !

a aj niekoľko zaujímavých interprétov zo " SYNTH SLOVAKIA " : ImiAFan, IAmNøt .
A aj ľudia okolo " ALIENS PRODUCTIONs " produkujú z roka na rok silnejšie veci.
A opäť v čechách to je človek, ktorý si hovorí " Moimir Papalescu ", je to elektronický guru, ktorý je súčasťou mnohých projektov a zarýva svoju autorsku ihlu do vinylu čoraz intezívnejšie. Jeho projekt " MAGNETIK " stále žije a som rád, keď príchádzajú s novými trackmi .

Tak ako sa rozpína vesmír, tak sa aj elektronická hudba posúva, a to sme ako ľudstvo chceli syntetizátorovú hudbu chceli zakázať. Dnes, našťastie, je syntetizátor ( alebo jeho ekvivalent ) súčasťou takmer každého profesionálného ale i domáceho štúdia a používa sa ako pevná súčasť projektu, takže áno, scéna to prijala.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?

Každý interprét zodpovedá za svoj obsah tvorby. Je to produkt, či chceme alebo nechceme. Hranica tolerancie je veľmi tenká. Neprekáža mi farba epitelu interpréta, ani jeho vierovyznanie,  pokiaľ nie je reprezentované ako to jediné správne, či už podprahovo alebo priamočiaro. Určite nepôjdem na koncert, kde 87 *okotov má zdvihnutú pravicu. Nebudem počúvať hudbu, kde v textoch, ochranný oddiel vraždí, len preto, že môže. Ako ľudia, sme stále nepoučiteľní, a hlavne, a to ma veľmi desí, i ľahko ovplyvniteľní, len by som rád vedel, či je to z nechcenej nevedomosti, alebo vychcanosti myslenia človeka samotného.


Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?

Ale ono stále objavujeme niečo nové ! Prečo mám z tejto otázky pocit, že všetko už bolo objavené. Aj vesmír, i keď sa nám zdá, že je tmavý, pri bližšom pohľade, v skutočnosti je to nekončiaca paleta farieb, tvarov a posúva našu predstavivosť k poznaniu, že je tu stále niečo, o čom sme ani netušili. Pri hľadaní sa netreba bát, zahodiť predsudky o čarodejníctve a pannenstve o nebi, o pekle.

Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?

Už 33 rokov si tu môžeme slobodne, bez obmedzení a reštrikcií, tvoriť !!! A ľudia sa tu u nás, stále topia a vracajú k sentimentu režimu, kde tieto obmedzenia boli praktizované.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Hudobný album: NINO SABLE - sedate ⊚ seduce
Kniha: STEPHEN HAWKING - Ilustrovaná stručná história času
ANDREW COHEN a BRIAN COX - Planéty
Film: RIDLEY SCOTT - Alien 40th Anniversary [4K UHD]
Seriál: The Expanse
Počítačová hra: nehrávam, takže nemôžem odporúčať
Tetovacie štúdio: kérku nemám, takže zatiaľ bez odporúčania
Pivo: 4135 dní už úspešnej oddolávam, takže nebudem odporúčať žiadné


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Nechodievam moc často na hudobné akcie, a dva roky Covid obmedzený asi tomu tiež moc nepomohlo, takže spomeniem len tie, ktorých som sa zúčastnil pred Covidom. Páčila sa mi akcia " SYNTH SLOVAKIA " a potom akcia " A DAY OF SOUND " v Kutnej Hore.  
 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Určite, chalani zo " SYNTH SLOVAKIA " odvádzajú poctivú robotu a zaslúžili by si rozhovor .


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

" Ex nihilo nihil fit " Budem úprimný. Tie otázky mi dali zabrať a dosť ma vyčerpali :) , ale je to taká príjemná vyčerpanosť. A ďakujem za pozvanie a prajem mnoho ďalších a zaujímavých rozhovorov."

=====================================

Linky:

https://anastromo.bandcamp.com/

https://www.youtube.com/channel/UC9ciDNa4LlADZmbkvFuB1Yg

#177 Koleso Nešťastia // Rave // Nix Nix // 04-08-2022.

 

Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Sinmara, Vrakuňa, Kultúra Smrti, Amorim, Bratislavská Krutosť. Hrám na bárzčo.


Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?

Fakt bárzčo + amp worship


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Kokotská deformovaná post realita slovenskej depresie.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

"Ja idem preč, je mi to jedno"


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Ambície sú pre zbytočne motivované kusy. Treba si užiť prázdnotu.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Pravidelne si zabúdam basu kade tade.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Čo je to scéna?


Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?

Hudba je politická. Ak si myslíš že nie tak ťahaj počúvať imt smile.


Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?

Je tu nejaká scéna?


Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?

Slovensko je diera kde stále považujeme grunge za mladý žáner.


Poznáš interpretov vo svojej scéne, ktorí prerazili? Ako to prijala scéna?

Je mi to jedno.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?

Varg, Čad


Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?

Načo sú komu žánre. Jedine post blackened gay dream pop.

 

Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?

Bratislava e mŕtva, skurvený gate keeping ak sa hocikto chce dostať k hudbe čo nieje priemerná demografia zaisteného cishet muža.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

"Najúprmnejšie sú špinavé blast beaty nahraté v skúšobni" a ináč Therapist, Ahoj, Incriminate, Kazostroj.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

A determinism of morality, Arrival, Expanse, Control a Death stranding, je mi to jedno a pivo nepijem.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Fest Anča


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Maduar

=======================================================================

Linky: 

https://kolesonestastia666.bandcamp.com/

https://soundcloud.com/user-647741468

 

#38 Flork Reviews: 0n0 - Unwavering Resonance (2022)

0n0 – Unwavering Resonance (2022)

By Flork

Whoa!!! Imagine being shot by a photon laser and being smashed against a wall into thousands of little pieces, or being flung millions of miles away from a catapult and shooting through a black hole in a far corner of the universe. Unwavering Resonance does just that. The third release by the Slovak death and doom trio ONO delivers a heavy dose of atmospheric guitars, vocals, and drums that sends the listener far, far away across the endless darkness of the abyss beyond our world. This is undoubtedly one of the most compelling albums to be released in recent memory.

Unwavering Resonance consists of four tracks, each of them (except for Shattering) are around 10 minutes long and are all colossal masterpieces in nature. ONO blends all the elements of death, black, and doom with touches of sludge, post and industrial metal, all of which coexist comfortably under an atmospheric wall of sound. In fact, some of it is very cathedral-like, which is especially evident in the title and final track, Wander the Vacant Twilight. These two compositions soften and tame the assault and destruction caused by Clay Weight and Shattering, both of which create the heavier side of the track list. All of it adds up to an explosion (or several, I should mention) with deadly and crashing crescendos abounding everywhere, pushing the genre(s) way past its boundaries.

ONO is certainly a talented group of songwriters who show skill and mastery on their instruments. Each song has been carefully composed and mixed wonderfully in the studio, since there is so much variety of sound throughout the album. There are no stretched-out, repetitive guitar riffs, nor any catchy tunes for that matter. Each track is an original symphony of doom that doesn’t give other genres of metal the chance to escape. Post, doom, black, death — all have their moments on this album. Unwavering Resonance is a must-listen for all who love heavy and dark music.

DSW#001 Plastery - Yes, of Corpse (2022) // D.O. a Morozov // 27-07-2022.

 

23. októbra 2021 vydali Plastery album Yes, of Corpse s desiatimi skladbami poctivého death metalu s počuteľným old school US vplyvom. Recenziu na album napísal Flork a prečítať si ju môžete TU . Zároveň chalani absolvovali staršie formáty ako Klasický blog a Rannú kávu. V novom formáte Die Schmutzige Wiedergabeliste si ako prví otestujú odpovede, ktoré som im ušil na mieru podľa playlistu ich posledného albumu.

𝕯𝖎𝖊 𝕾𝖈𝖍𝖒𝖚𝖙𝖟𝖎𝖌𝖊 𝖂𝖎𝖊𝖉𝖊𝖗𝖌𝖆𝖇𝖊𝖑𝖎𝖘𝖙𝖊:

1. Plastery Demon 03:15
2. Brainfest Safari 01:13
3. Long Fall to the Grave 01:43
4. They Say This Mansion's Haunted 02:45
5. Papek v Hlave 00:41
6. Plastery 03:12
7. Dead Songster 02:13
8. Forest Full of Bloody Grills 03:14
9. My Dear Graveyard 03:21
10. Real Halloween 03:49
11. Neverest 03:34

============================================================================

1. Ako sa dá vyvolať Plastery démon a aký má vzťah ku starým mamám?

D.O.: Plastery demon je bytosť, ktorú vyvolať nechceš. Kto si myslí opak, zrejme ešte nepočul istú skladbu o desivom osude, ktorý jedného z wanna-be vyvolávačov postretol. Ale v takomto undergroundovom médiu (sorry) snáď môžem pološeptom prezradiť, že hlavnými pomôckami pre takéto vyvolanie sú voda a štetec. Voda nesmie byť svätená. Štetec už vonkoncom nie. Veľa šťastia.

Morozov: Rôzne sa zjavuje. Na psa, na horora, preto je veľmi náročné ho opakovane privolať. Tiež sa jedná o veľmi čiernu mágiu, ktorú by nikto nemal skúšať. Zatiaľ sa to podarilo len jedinému čiernemu mágovi a ten z toho onemel, takže ti postup asi veľmi nevysvetlí. K starým mamám má Plastery Demon podľa mňa silne pozitívny vzťah. Veď kto už nemá...?

 

2. Ktorý smrad je oficiálne najhorší?

D.O.: No pokiaľ to nebude čokoládové AXE pod dopotenou pazuchou, tak mi ešte napadajú záchody v našej skúšobni, prípadne nevhodne nakorenené mäso nášho bývalého speváka. Nabudúce skúsime iný recept.

Morozov: Ten, ktorý ti najviac smrdí, kamarát.


3. Vžite sa do kože Felixa Baumgartnera a popíšte svoje pocity pri jeho skoku z vesmíru.

D.O.: Nakoľko ja sa zaujímam iba o seba a pár kriminalistov čo sú mi na stope, tak neviem veľmi kto je Felix Kindergarten. No ale ak skákal z vesmíru, a skočil až dole na zem, tak mu gratulujem a želám pevné zdravie.

Morozov: Priznám sa, sledoval som to v online prenose. Mal som pocity. Pocit nudy prevládal. Neviem, čo som čakal. Možno keby na neho cestou zaútočila veľká kopa vtákov, alebo také čosi, to by bolo príjemné spestrenie.


4. Máte tip na nejaký "dom v ktorom straší" vo vašom okolí? Nejaká storka k nemu?

D.O.: Vieš čo, musím sa priznať že som za život navštívil len dva. Jeden bol na kolotočoch a druhý v Rumunsku, čiže vlastne... tiež na kolotočoch. Ale neďaleko Zvolena je obec Kriváň, a tam sa o jednom dome šíria také reči, že s ním čosi nie je v poriadku. Nedávno som ho bol okuknúť na bicykli, nie je vôbec problém ho nájsť, je rovno dole u hlavnej cesty, ale vyzerá pomerne neškodne. Obyčajný tehlový dom, vysoký plot, vysoká tráva. Každopádne, pindy starejch babek spôsobili, že ho už roky nikto nechce kúpiť. Iba ja.

Morozov: Pamätám si na jeden dom v dedine, v ktorej býva moja starká. Dom už bohužiaľ dnes nestojí, ale bola to taká polozrúcaná drevenička, myslím, že z časti aj obhorená, v ktorej bývala ježibaba, ako som sa v tej dobe domnieval. Už chodiť okolo bolo veľkým dobrodružstvom, nie ešte to, aby som vošiel dnu. Na to som bol priveľká srágora. Takže najlepšia storka z toho je, že som šiel okolo a som sa bál. No.. úžasná storka.


5. Ktorým telesným otvorom je najľahšie dostať papek do hlavy?

D.O.: Všetko záleží na konštitúcii papeku. Rovný pružný papek najradšej vniká okom, zatiaľ čo šroubovitý je celý zabažaný za vnútorným uchom a jeho polkruhovými kanálikmi, a pekne rozvetvený si zas nenechá ujsť ústie močovej rúry. V každom prípade je dobré vopred si ošúpať lišajník, a pustiť si inštruktážnu pesničku pokojne aj 4 krát. Veď má len 41 sekúnd.

Morozov: Ono, v podstate, papek nepotrebuje otvor, aby sa dostal do hlavy, len musíš mať dostatočné ohodlanie. Ak však hľadáš cestu najmenšieho odporu, tak  pri ostrom papeku, šiel by som po oku. Tenký a skrútený, do ucha súdený. Keď nozdra nestačí, do úst sa natlačí. Kto cíti pri sile, spánok si prebije.

 

6. Najdesivejší príbeh z letného tábora prípadne stanovačky.

D.O.: Kamaráde. Raz sme spali v stanoch uprosted lesa na Považí, v blízkosti Milochovskej vodnej nádrže. Zaspávame, počúvame zvuky nočného lesa. Pukanie dohárajúcich uhlíkov v ohnisku, vietor v korunách, cvrčky, občas nejaké šuchotajúce zvieratko. Zrazu sa preberám z polospánku na to, že zvuk, ktorý moja myseľ na autopilotovi považovala za krákanie nejakého nočného vtáka, je mi dáky podozrivý. Započúvam sa, a počujem úplne jasne, že sa jedná o rytmické kovové škrípanie, ako keď sa ktosi pomaly hojdá zo strany na stranu na kovovej hojdačke. Ale brutálne hrdzavej. KrrrRRR,...KRRrrr. KrrrRRR,...KRRrrr. Vravím si – fu, toto teda žiadny vták nie je. Teraz čakáte čo sa stalo ďalej, že? No – nestalo sa nič. Ráno sme povstávali a nikto nechýbal. Len by ma fest zaujímalo čo to bolo, pretože sme to počuli všetci, a všetci sme si uvedomovali, že v aspoň 5 kilometrovom okruhu od nás je len hlboký les, lúky, a takých  50 metrov od ohniska je pod stromom hrob a hore v konároch jelenia lebka.

Morozov: V tú noc, ktorú opisuje nado mnou Derrick, pre nás nadobudla veta: „Idem si ľahnúť.“ celkom nový zmysel. Ležanie bolo jediné čo sme všetci celú noc robili, lebo nik ani oka nezažmúril. Ráno sme hľadali zdroj onoho zvuku, avšak neúspech postihol naše pátranie. Nakoniec sme sa museli uspokojiť so životnou lekciou, že ak sa chceš v noci vyspať, neusteľ si vedľa plytkého hrobu a lebky na strome.

 

7. Nominujte zosnulých hudobníkov do ideálnej post-mortem kapely. Ako by sa volal a znel ich prvý singel?

D.O.: Jack Robinson feat Alfonzo di Brutale & Mitch Lucker – Dead Songster (a capella Plastery cover)

Morozov: Wolfgang Amadeus Mozart feat. Meliško - Die Zwiebel in D-Dur


8. Obľúbený recept na letnú grilovačku.

D.O.: Myslel som si že halloumi syr, ale po tomto lete si to už nemyslím.

Morozov: Prísť neskoro, nemusieť nič pripravovať. Odísť skoro, nemusieť nič upratovať. Odmietnuť, keď grilujem ja, nič neriskovať.


9. Najkrajší cintorín, a akú aktivitu na ňom odporúčate pri romantickom rande?

D.O.: Teďka veškeré srandičky bokem pánové – nebol som síce ešte na tých prastarých cintorínoch ako Londýn, Viedeň a neviem čo, ale bol som na cintoríne v Pliešovciach. Mám taký zvyk že keď som na výlete a nájdem cintorín, idem sa pozrieť, a tento ma teda extrémne prekvapil. V dolnej časti vyzerá úplne normálne, ale v hornej upútajú pohľad správneho nekrofila prastaré drevené náhrobky. Niektoré stoja, niektoré sa polámané morbídne skláňajú do nekosenej trávy. Na väčšine z nich už ani nejde prečítať meno mŕtveho. Ale to je nič, treba pokračovať ešte kus do kopca, kde človeka odrazu pohltia husté kríky a stromy, a v podraste nenájde nič iné, ako desiatky roztrúsených hrobov zo začiatku 20. storočia. Hrdzavé železné ohrádky, mramorové dosky prepadajúce sa do tmavej diery, drobné podobizne kojencov ktorí toho veľa nevypili. Celkom som si to tam užíval, kým som si neuvedomil, aké je tam nepríjemné ticho, že tam ani vtáčka letáčka nechyrovať, a dosť rýchlo som potom vyliezal dierou v plote rovno do pšeničného poľa. A už by som sa za ten svet nebol tou dierou vrátil dnu.
No, a aby som nezabudol na rande-aktivitu: ľahnúť si so svojou drahou na náhrobok a do uška jej čítať z knihy Audacio Contra Timororis. Bezkonkurenčná literatúra na takéto chvíle.

Morozov: Jeden z naj cmiterov, na ktorom som bol, boli Olšanské hřbytovy v Prahe. Veľmi pekné staré náhrobné kamene, popínavé rastliny, udržiavané aj zanedbané hrobky, veľa cestičiek... Nebol však vôbec ničím strašidelný. Čo je pri cintoríne trochu škoda. Podľa mňa by si sa na ňom mal trošku obávať. Tam som sa neobával. Zjedol som tam banán.

 

10. Čo plánujete na najbližší Halloween okrem pitia tekvicového ale?

D.O.: Ale kdeže!

Morozov: Ale čo?


11. Ak sa pod Mount Everestom nikdy neoddychuje, ako je na tom Gerlach?

D.O.: Pod Gerlachom sa oddychuje dosť dobre, môžem doporučiť wellness v Tatranskej Lomnici alebo aj minigolf, člnkovanie a také veci. Každý si príde na svoje. Hlavne teda náš Comrade Morozof, keď môže nagrowlovať pesničku s ruským akcentom. To si dovoľte, v tejto dobe! Jáj.

Morozov: Čo vraví tunáka Derick nadomnou, je úplná pravda, len by som chcel ešte vypichnúť jednu vec. Použiť akýkoľvek akcent v growle je ako prdnúť si vo vesmíre. Nikto iný o tom nevie.

 

#37 Tom/EZR Reviews: Nervy - Nikdy jsme si nebyli rovni, ani ve smrti nebudeme (2022)

Nervy – Nikdy jsme si nebyli rovni, ani ve smrti nebudeme (2022)

Tom/EZR

18. apríla 1906 zasiahlo San Francisco v Kalifornii ničivé zemetrasenie o sile 7,9 magnitúdov, ktoré hoci trvalo menej ako jednu minútu malo katastrofálne následky – okrem iného spôsobilo niekoľko požiarov, ktoré sa šírili mestom celé tri dni zanechávajúc za sebou spúšť, 3.000 obetí a 400.000 obyvateľov mesta bez strechy nad hlavou. Starosta Schmitz po pár hodinách nepokojov vydal príkaz na policajnú streľbu do rabujúcich ľudí...

Obal debutového albumu HC/crustovej skupiny Nervy zobrazuje fotografiu trhliny v dlažbe, ktoré zanechalo práve toto zemetrasenie. Jednoduchá fotografia so silnou výpovednou hodnotou. A na tomto princípe je postavená tvorba kapely, ktorá brutálne znejúci d-beatový crust punk v štýle melodických Tragedy dopĺňa textami plnými temných spoločenských tém ako autoritárske režimy, nerovnosť medzi ľuďmi, zotročenie a smrť. Osobitné miesto na albume je venované obetiam - skladby Čtyři mrtví a Kosti, ktorá obsahuje mená piatich ľudí, ktorí sa v dôsledku zúfalstva svojich existencií upálili.

Nikdy jsme si nebyli rovni, ani ve smrti nebudeme - debutový album kapely Nervy, ktorá pozostáva z ostrieľaných československých hudobníkov a textárov (minimálne dva texty v priloženom inlayi vinylu sú napísané po slovensky, spievané sú v češtine) zo známych projektov ako Gattaca/Marnost/Protijed/V0NT/Lakmé/Mushrooms of Yuggoth atď., je klasický album svojho žánru, ktorý rovnako ako jeho súputníci príliš neexperimentuje, ale stavia na tom čo je pre neho špecifické a osvedčené – energický d-beat crust, ktorý sa obmieňa v strednom a rýchlejšom tempe, podladené gitary so zdvojenými riffmi a výdatne užívanými crustovými „šmýkačkami“ (trsátkový sklz po strunách), ktoré v atmosférickejších pasážach hrajú svoje linky každá zvlášť a vo výrazných energických náklepoch spájajúcich sa do unisono hutného zvuku. Ďalej výraznou zbustrovanou basou, ktorá výborne plní svoju funkciu rytmického aj melodického nástroja a je výrazná v pasážach, kde hrá vlastné harmónie a loopy paralelne s gitarami. A rev, ktorý vychádza minimálne z dvoch hrdiel. Toto nie je obyčajné volanie o pomoc, toto je kombinácia frustrácie a zúfalstva.

9 skladieb, čierny vinyl, čiernobiely obal a inlay, žiadne fotky. Odkaz je jasný, vonku zúri vojna a inflácia hodnoty ľudských životov rastie v dvojciferných číslach. Po vypočutí a prelúskaní referencií v textoch sa mi v hlave spúšťa obranný mechanizmus zosobnený do cynického sloganu HC/sludgeových kvázi romantikov Type O Negative „No Hope = No Fear”. Nemám už žiadne očakávania a nebojím sa toho čo príde. Vydané 20/7/2022 v spolupráci labelov D.I.Y. Koło Records (PL), Hardcore For the Losers (AT) a High Forehead Press (SK).