Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Som Jakub Mrážik, vokalista skupiny Plastery, študent, brat, syn, príležitostný hráč biliardu a obdivovač krásy slovenskej prírody. Celý život žijem vo Zvolene, odkiaľ pochádza aj naša kapela. Podobne, ako väčšina chalanov z Plastery, študujem na vysokej škole mimo stredného Slovenska, čo občas komplikuje kapelný život. Aktuálne ma najviac zaujíma tvorba nášho nového albumu „Yes, of corpse“, ktorý by sme chceli vydať ešte tohto roku. Okrem toho sa venujem rodine, kamarátom, turistikám a snažím sa vyžmýkať čo sa dá z posledných dní voľna pred začiatkom semestra.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Uf. Podľa mňa je umenie čokoľvek, do čoho autor vkladá svoju emóciu za účelom odovzdať ju publiku. Taký inštalatér má manuálnej zručnosti až až, ale správne poťahané trubky nemusia byť hneď umením. Jedine, že by boli také parádne že radosť pozrieť, to v takom prípade hej.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať
Umenie by sa malo robiť pre umenie. Hudba pre ucho, obraz pre oko. Najviac mi vadí, keď niekto proste musí do svojej hudby za každú cenu pchať politiku. Chápem, že to je téma, ktorá vie v niekom vyvolať priam búrlivé pocity, ja však uprednostňujem keď to tam nie je.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Neviem čo myslíš tým „nie si ochotný akceptovať“. Neviem, ako by sa také neakceptovanie umelca malo u mňa prejaviť. :D Ak robí umenie, ktoré sa mi nepáči, alebo ho nechápem, tak ho proste nesledujem. Ako baseball.
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu Tvojho osobného hudobného vývoja a vývoja kapely ?
Keďže som sa narodil v roku 1998, povedzme, že som sa v deväťdesiatkach hudbe ešte veľmi nevenoval. 2000’s som prevažne pretancoval vo folklórnych súboroch, čo ma na môj veľký smútok neuchránilo pred detskou obezitou, a niekedy začiatkom 2010’s som presedlal z folklóru za bicie. Growl som počul prvýkrát od kapely Haggard, ktorá je doteraz mojou srdcovkou a podľa ktorej som sa aj učil vokálovať. Po bicích som ešte skúšal basgitaru, to ma síce až tak nechytilo, ale práve vďaka nej som sa dostal prvýkrát na pódium s Plastery, keď ma zavolali zaskakovať za basáka. Vývoj Plastery začal založením v roku 2012 členmi skupiny Laburnum Diver, ako vedľajší projekt. Pôvodný plán bol skladať old school detah a všetkým kamarátom nakecať, že to sme niekde objavili starú nahrávku od dávno zabudnutého interpreta. :D Keď si ale chalani uvedomili, že Plasterovská hudba vôbec nie je márna, začalo sa to brať viac seriózne. Po tom, ako pôvodný spevák Robo skončil na psychiatrii, sa do kapely dostal vokalista Lukáš, ktorý sa však tri dni pred jedným koncertom proste zobral a odišiel bývať do Prahy. Skôr než tak urobil, stihol ale nahrať prvý Plastery album „From a dark grave...“, ktorý tu takto nenápadne promujem. Po ňom som sa už dostal k mikrofónu ja, a som pri ňom aktuálne už asi tretí rok.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Už áno. Nie vždy to tak bolo. Zo začiatku môjho pôsobenia som sa cítil trošku mimo. Prišiel som na koncert, odchrčal som čo bolo treba a šli sme domov. Nikoho sme nepoznali, s kapelami sme sa veľmi nebavili... Neviem presne kedy nastal ten zlom, ale už je to teraz oveľa lepšie. Občas sa stane že niekde spoznajú naše meno, zavolajú nás na akciu, alebo nás odporúčajú kapely s ktorými sme predtým hrali. Je to fajn pocit, že sa konečne dostávame do povedomia našej undergroundovej metalovej scény. Našli sme si stály fanklub, spriaznené kapely, všetko sa uberá správnym smerom. :)
Ako sa podľa Teba za posledné dekády formovala domáca scéna ?
Neviem ti povedať takto popravde, lebo sám som sa formoval len posledné dve dekády, ale ak by som si mal tipnúť, tak by som povedal, že sa vyformovala z pomerne malej scény na peknú a košatú s množstvom rozmanitých kapiel, z ktorých sa rozhodne dá vybrať čo ťa zaujíma. Neustále vznikajú nové mladé kapely a prinášajú nové nápady. Mám pocit, že aj na koncerty chodí čím ďalej, tým viac mladých ľudí, čo teda rozhodne považujem za veľké plus.
Ako vnímaš domácu hudobnú scénu vo všeobecnosti - ktoré kapely/žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Ako malý som si fičal na tatkovom Eláne, lebo som akosi nemal na výber. Keď už som na výber mal, tak som si vybral Lunatic Gods ako môjho favorita na slovenskej metalovej scéne a s výberom som spokojný doteraz. Dosť dlhé obdobie som si fičal ešte na ČADe a z menších kapiel, ktoré som postretával na koncertoch, mám rád napríklad Marturos, Modern Age Dying, Bloody redemption a Synapse failure.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Neviem či vyslovene serie, ale znepokojujú ma tie rôzne žabomyšie vojny a pocity nadradenosti niektorých ľudí. Je nás tu 5 a pol a furt niekde nejaká telenovela. Je to trošku smiešne.
V čom mali podľa teba výhodu domáce kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Pre dnešné kapely môže byť náročné doniesť niečo nové. Po tom, ako sa rozšírili všetky tie počítače a internety, každý už videl všetko a je ťažšie človeka prekvapiť. Na druhú stranu, z rovnakého dôvodu mali možno práve 90's kapely problém nájsť inšpiráciu, keď bolo zdrojov menej a veľa vecí museli prakticky vynaliezať. Mne vyhovuje situácia tak, ako je. Myslím, že máme oproti starším kapelám o niečo jednoduchšie podmienky.
Ktorý/é album/y, resp. piesne/ne z vašej tvorby považuješ za najlepší/ie a prečo ?
Za najlepšie/iu pesničky/u z nášho album/u považujem Moshing Skeletons Under the Stage. Je to asi najikonickejšia pesnička z nášho prvého albumu. Nie je možno najmastnejšia, ale dokáže zaujať široké publikum a vždy je to tá, ktorú si po koncerte ľudia najviac pamätajú. Proste tancovačka. Džiga džiga.
Ktorý váš text považuješ za najosobnejší (+úryvok) ?
Plastery – Papek v hlave
Papek v hlave. Papek v hlave.
Papek v hlave. Papek v hlave.
Trčí. Trčí. Trčí. Trčí.
Trčí. Trčí. Trčí. Trčí.
Taký text sa priam dotýka duše, nie?
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Väčšina našich pesničiek začína ako mikropoviedka alebo slovná hračka. Snažíme sa nápady nesiliť, ale nechať ich chodiť keď sa im zachce. Občas dopomôžeme nejakou tou knižkou o strašidlách. Keď niekoho napadne nejaká hovadina, rozpracuje sa k tomu príbeh a ten sa následne otextuje. Hudobne sú hlavní skladatelia Kubko gitarista a Radko basista, ktorých techniku nepoznám ale tipujem že je založená na dlhých zimných večeroch v Brne na intráku.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Možno len taká krátka epizódka zo života nášho bubeníka Domina, ktorý si všimol zvláštnych pohľadov dám, zakaždým, keď vychádzal z klubových toaliet. To, že to nie sú pokusy o zvádzanie, si uvedomil, až keď si po piatej návšteve sociálneho zariadenia všimol kútikom oka tabuľku na dverách „WC ženy“.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a akým spôsobom sa napĺňajú ?
Chcel som sa podpísať na prsia fanúšičke. Podpísal som sa na prsia fanúšičke. Už nevidím žiadny priestor, kam by sme sa ešte ako kapela mohli posunúť. :D Nikdy sme nemali nejaké vážne dlhodobé ciele, čo kedy spraviť, čo presne dosiahnuť, kde sa chceme vidieť za dva roky... Samozrejme, bolo by fajn preraziť, ale necítime potrebu ísť cez mŕtvoly. Hlavným dôvodom, prečo to robíme je, že nás to proste baví. Keď sa naskytne príležitosť, berieme ju, keď niečo robíme, snažíme sa to robiť na 100%, ale nenaháňame sa za dátumami. Kapelu beriem skôr ako aktivitu, ktorú robím so svojimi kamarátmi, než nejakú kariéru.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vašej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
No vidíš, takmer sa ti to aj podarilo ale ľaľa! Tam je. Priamo v zátvorke. Všimol som si ho. Najsilnejší moment zatiaľ bol týpek, ktorý prišiel na koncert len kvôli nám, kúpil si tričko, a keď som sa pýtal chalanov že kto to je, tak sme zistili že ho nikto z nás osobne nepozná. Normálne cudzí človek. Veril by si tomu? To je asi tá sláva o ktorej som toľko počul. :D Alebo napríklad, že nám niekto na koncerte ukradol dve tričká. Keď si dal niekto tú námahu, tak sa mu asi fakt páčili. :D (ak by mal niekto záujem, môže si ich pozrieť na našom bandcampe, alebo na instagrame Plastery.official)
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Doskladať tretí album. Natočiť dáke videoklipy. Dokončiť výrobu tajnej zbrane, ktorá nám pomôže ovládnuť celú slovenskú death metalovú scénu. Ďalej by som chcel trošku popracovať na svojom pódiovom prejave a naučiť sa hrať na pílu.
Hudobný album, kniha, film, seriál, tattoo štúdio, počítačová hra a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Všetko okrem tattoo štúdia môžem vrelo odporúčať na základe vlastnej skúsenosti. Tattoo štúdio z toho jediné nevlastním tak neviem, ale asi je to fajn ak vie človek tetovať. Mne by tatoo štúdio bolo vcelku na nič, ale keď niekto vie tak vie.
Ktorá domáca/zahraničná akcia bola/je pre teba najlepšia a prečo ?
Zatiaľ najlepšia akcia bola naša domáca klubovka „Zvolenský mlynček 2“. Klub narvaný, kopec známych a kamarátov, super kapely, predaje, tancovačka a ešte k tomu som nemusel spať niekde v skúšobni na zemi a obedovať bagetu. Dúfam, že keď sa nám vo svete ukľudní zdravotná situácia, budeme môcť zorganizovať ďalší ročník, lebo zatiaľ sa mi nikde nehralo lepšie ako vo Zvolene. Doma je doma.
Vinyl alebo CD ? Prečo ?
Na toto ti neviem povedať skoro nič, keďže som sa nad tým nikdy veľmi nezamýšľal. :D Pre mňa osobne je to CD, ale to len z obyčajných prízemných dôvodov ako napríklad, že nevlastním gramofón a celkovo sú CDčká oveľa lepšie prenosné a nepreskakujú. Hlboké úvahy o duši, farbe, kvalite zvuku alebo takom dačom odo mňa nechci.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Nominujem kapelu Marturos. Videl som ich Q&A video a nedozvedel som sa dostatok informácií. Prosím, potráp ich svojimi otázkami. Ďakujem.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Chcel by som poďakovať všetkým, čo to dočítali do konca a navrhnúť, že ak máte teda až tak strašne veľa voľného času, skúste si ho spestriť vypočutím nejakej našej tvorby. Čím viac sa vám to bude páčiť, tým viac sa z toho budeme tešiť. Ďakujem krásne aj Jablkám za rozhovor, bola to zábava, a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme. :) Dovtedy nazdar.
=================================
Linky:
https://plastery.bandcamp.com/releases
No comments:
Post a Comment