23. októbra 2021 vydali Plastery album Yes, of Corpse s desiatimi skladbami poctivého death metalu s počuteľným old school US vplyvom. Recenziu na album napísal Flork a prečítať si ju môžete TU . Zároveň chalani absolvovali staršie formáty ako Klasický blog a Rannú kávu. V novom formáte Die Schmutzige Wiedergabeliste si ako prví otestujú odpovede, ktoré som im ušil na mieru podľa playlistu ich posledného albumu.
𝕯𝖎𝖊 𝕾𝖈𝖍𝖒𝖚𝖙𝖟𝖎𝖌𝖊 𝖂𝖎𝖊𝖉𝖊𝖗𝖌𝖆𝖇𝖊𝖑𝖎𝖘𝖙𝖊:
1. Plastery Demon 03:15
2. Brainfest Safari 01:13
3. Long Fall to the Grave 01:43
4. They Say This Mansion's Haunted 02:45
5. Papek v Hlave 00:41
6. Plastery 03:12
7. Dead Songster 02:13
8. Forest Full of Bloody Grills 03:14
9. My Dear Graveyard 03:21
10. Real Halloween 03:49
11. Neverest 03:34
============================================================================
D.O.: Plastery demon je bytosť, ktorú vyvolať nechceš. Kto si myslí opak, zrejme ešte nepočul istú skladbu o desivom osude, ktorý jedného z wanna-be vyvolávačov postretol. Ale v takomto undergroundovom médiu (sorry) snáď môžem pološeptom prezradiť, že hlavnými pomôckami pre takéto vyvolanie sú voda a štetec. Voda nesmie byť svätená. Štetec už vonkoncom nie. Veľa šťastia.
Morozov: Rôzne sa zjavuje. Na psa, na horora, preto je veľmi náročné ho opakovane privolať. Tiež sa jedná o veľmi čiernu mágiu, ktorú by nikto nemal skúšať. Zatiaľ sa to podarilo len jedinému čiernemu mágovi a ten z toho onemel, takže ti postup asi veľmi nevysvetlí. K starým mamám má Plastery Demon podľa mňa silne pozitívny vzťah. Veď kto už nemá...?
2. Ktorý smrad je oficiálne najhorší?
D.O.: No pokiaľ to nebude čokoládové AXE pod dopotenou pazuchou, tak mi ešte napadajú záchody v našej skúšobni, prípadne nevhodne nakorenené mäso nášho bývalého speváka. Nabudúce skúsime iný recept.
Morozov: Ten, ktorý ti najviac smrdí, kamarát.
3. Vžite sa do kože Felixa Baumgartnera a popíšte svoje pocity pri jeho skoku z vesmíru.
D.O.: Nakoľko ja sa zaujímam iba o seba a pár kriminalistov čo sú mi na stope, tak neviem veľmi kto je Felix Kindergarten. No ale ak skákal z vesmíru, a skočil až dole na zem, tak mu gratulujem a želám pevné zdravie.
Morozov: Priznám sa, sledoval som to v online prenose. Mal som pocity. Pocit nudy prevládal. Neviem, čo som čakal. Možno keby na neho cestou zaútočila veľká kopa vtákov, alebo také čosi, to by bolo príjemné spestrenie.
4. Máte tip na nejaký "dom v ktorom straší" vo vašom okolí? Nejaká storka k nemu?
D.O.: Vieš čo, musím sa priznať že som za život navštívil len dva. Jeden bol na kolotočoch a druhý v Rumunsku, čiže vlastne... tiež na kolotočoch. Ale neďaleko Zvolena je obec Kriváň, a tam sa o jednom dome šíria také reči, že s ním čosi nie je v poriadku. Nedávno som ho bol okuknúť na bicykli, nie je vôbec problém ho nájsť, je rovno dole u hlavnej cesty, ale vyzerá pomerne neškodne. Obyčajný tehlový dom, vysoký plot, vysoká tráva. Každopádne, pindy starejch babek spôsobili, že ho už roky nikto nechce kúpiť. Iba ja.
Morozov: Pamätám si na jeden dom v dedine, v ktorej býva moja starká. Dom už bohužiaľ dnes nestojí, ale bola to taká polozrúcaná drevenička, myslím, že z časti aj obhorená, v ktorej bývala ježibaba, ako som sa v tej dobe domnieval. Už chodiť okolo bolo veľkým dobrodružstvom, nie ešte to, aby som vošiel dnu. Na to som bol priveľká srágora. Takže najlepšia storka z toho je, že som šiel okolo a som sa bál. No.. úžasná storka.
5. Ktorým telesným otvorom je najľahšie dostať papek do hlavy?
D.O.: Všetko záleží na konštitúcii papeku. Rovný pružný papek najradšej vniká okom, zatiaľ čo šroubovitý je celý zabažaný za vnútorným uchom a jeho polkruhovými kanálikmi, a pekne rozvetvený si zas nenechá ujsť ústie močovej rúry. V každom prípade je dobré vopred si ošúpať lišajník, a pustiť si inštruktážnu pesničku pokojne aj 4 krát. Veď má len 41 sekúnd.
Morozov: Ono, v podstate, papek nepotrebuje otvor, aby sa dostal do hlavy, len musíš mať dostatočné ohodlanie. Ak však hľadáš cestu najmenšieho odporu, tak pri ostrom papeku, šiel by som po oku. Tenký a skrútený, do ucha súdený. Keď nozdra nestačí, do úst sa natlačí. Kto cíti pri sile, spánok si prebije.
6. Najdesivejší príbeh z letného tábora prípadne stanovačky.
D.O.: Kamaráde. Raz sme spali v stanoch uprosted lesa na Považí, v blízkosti Milochovskej vodnej nádrže. Zaspávame, počúvame zvuky nočného lesa. Pukanie dohárajúcich uhlíkov v ohnisku, vietor v korunách, cvrčky, občas nejaké šuchotajúce zvieratko. Zrazu sa preberám z polospánku na to, že zvuk, ktorý moja myseľ na autopilotovi považovala za krákanie nejakého nočného vtáka, je mi dáky podozrivý. Započúvam sa, a počujem úplne jasne, že sa jedná o rytmické kovové škrípanie, ako keď sa ktosi pomaly hojdá zo strany na stranu na kovovej hojdačke. Ale brutálne hrdzavej. KrrrRRR,...KRRrrr. KrrrRRR,...KRRrrr. Vravím si – fu, toto teda žiadny vták nie je. Teraz čakáte čo sa stalo ďalej, že? No – nestalo sa nič. Ráno sme povstávali a nikto nechýbal. Len by ma fest zaujímalo čo to bolo, pretože sme to počuli všetci, a všetci sme si uvedomovali, že v aspoň 5 kilometrovom okruhu od nás je len hlboký les, lúky, a takých 50 metrov od ohniska je pod stromom hrob a hore v konároch jelenia lebka.
Morozov: V tú noc, ktorú opisuje nado mnou Derrick, pre nás nadobudla veta: „Idem si ľahnúť.“ celkom nový zmysel. Ležanie bolo jediné čo sme všetci celú noc robili, lebo nik ani oka nezažmúril. Ráno sme hľadali zdroj onoho zvuku, avšak neúspech postihol naše pátranie. Nakoniec sme sa museli uspokojiť so životnou lekciou, že ak sa chceš v noci vyspať, neusteľ si vedľa plytkého hrobu a lebky na strome.
7. Nominujte zosnulých hudobníkov do ideálnej post-mortem kapely. Ako by sa volal a znel ich prvý singel?
D.O.: Jack Robinson feat Alfonzo di Brutale & Mitch Lucker – Dead Songster (a capella Plastery cover)
Morozov: Wolfgang Amadeus Mozart feat. Meliško - Die Zwiebel in D-Dur
8. Obľúbený recept na letnú grilovačku.
D.O.: Myslel som si že halloumi syr, ale po tomto lete si to už nemyslím.
Morozov: Prísť neskoro, nemusieť nič pripravovať. Odísť skoro, nemusieť nič upratovať. Odmietnuť, keď grilujem ja, nič neriskovať.
9. Najkrajší cintorín, a akú aktivitu na ňom odporúčate pri romantickom rande?
D.O.: Teďka veškeré srandičky bokem pánové – nebol som síce ešte na tých prastarých cintorínoch ako Londýn, Viedeň a neviem čo, ale bol som na cintoríne v Pliešovciach. Mám taký zvyk že keď som na výlete a nájdem cintorín, idem sa pozrieť, a tento ma teda extrémne prekvapil. V dolnej časti vyzerá úplne normálne, ale v hornej upútajú pohľad správneho nekrofila prastaré drevené náhrobky. Niektoré stoja, niektoré sa polámané morbídne skláňajú do nekosenej trávy. Na väčšine z nich už ani nejde prečítať meno mŕtveho. Ale to je nič, treba pokračovať ešte kus do kopca, kde človeka odrazu pohltia husté kríky a stromy, a v podraste nenájde nič iné, ako desiatky roztrúsených hrobov zo začiatku 20. storočia. Hrdzavé železné ohrádky, mramorové dosky prepadajúce sa do tmavej diery, drobné podobizne kojencov ktorí toho veľa nevypili. Celkom som si to tam užíval, kým som si neuvedomil, aké je tam nepríjemné ticho, že tam ani vtáčka letáčka nechyrovať, a dosť rýchlo som potom vyliezal dierou v plote rovno do pšeničného poľa. A už by som sa za ten svet nebol tou dierou vrátil dnu.
No, a aby som nezabudol na rande-aktivitu: ľahnúť si so svojou drahou na náhrobok a do uška jej čítať z knihy Audacio Contra Timororis. Bezkonkurenčná literatúra na takéto chvíle.
Morozov: Jeden z naj cmiterov, na ktorom som bol, boli Olšanské hřbytovy v Prahe. Veľmi pekné staré náhrobné kamene, popínavé rastliny, udržiavané aj zanedbané hrobky, veľa cestičiek... Nebol však vôbec ničím strašidelný. Čo je pri cintoríne trochu škoda. Podľa mňa by si sa na ňom mal trošku obávať. Tam som sa neobával. Zjedol som tam banán.
10. Čo plánujete na najbližší Halloween okrem pitia tekvicového ale?
D.O.: Ale kdeže!
Morozov: Ale čo?
11. Ak sa pod Mount Everestom nikdy neoddychuje, ako je na tom Gerlach?
D.O.: Pod Gerlachom sa oddychuje dosť dobre, môžem doporučiť wellness v Tatranskej Lomnici alebo aj minigolf, člnkovanie a také veci. Každý si príde na svoje. Hlavne teda náš Comrade Morozof, keď môže nagrowlovať pesničku s ruským akcentom. To si dovoľte, v tejto dobe! Jáj.
Morozov: Čo vraví tunáka Derick nadomnou, je úplná pravda, len by som chcel ešte vypichnúť jednu vec. Použiť akýkoľvek akcent v growle je ako prdnúť si vo vesmíre. Nikto iný o tom nevie.
No comments:
Post a Comment