Naše posledné interview vzniklo v decembri 2020, v čase vrcholiacej druhej vlny pandémie, pol roka pred prvou vakcínou, rok a pol pred vojnou na Ukrajine. Ako spomínaš na toto obdobie, čo ti dalo a naopak vzalo?
P: Nijak. Pre mňa sa nezmenilo vôbec nič.
Čo všetko ste objavili na vašej ceste hľadania vlastnej poetiky a akým spôsobom sa to odrazilo pri tvorbe albumu Mislives?
P: Pri vytváraní Mislives sme toho objavili veľa, ale kvôli našej vlastnej neschopnosti sa do výsledku väčšina z toho nedostala.
Skladbou Jonáš ste vzdali hold Rakúsko-Uhorskému básnikovi z 19. storočia Jonášovi Záborskému - čím vás zaujal jeho príbeh a čím je aktuálny v dnešnej dobe?
N: Nie je to vzdanie holdu. Pôvodný album Mislife je príšerný, nedá sa to počúvať, ale tak nejak sme sa zhodli, že pod tým bordelom je pár nápadov, ktoré by sa dali zachrániť. Bolo potrebné zmeniť aj texty, tie pôvodné nestoja za fajku močky. Mal som nejaké dobré obdobie, všetko sa viac-menej darilo, pofajčieval som na balkóne, od roztopaše nevedel čo so sebou – tvoriť a študovať sa mi zachcelo! Prišiel nápad vytvoriť širší koncept – externalizovať Mislife, presunúť pozornosť na jedincov, ktorých život charakterizovala dezilúzia a postupoval som podľa jednoduchého kľúča: Na pôvodnom albume bola z nejakého dôvodu skladba Jonáš – to ti musí zablikať kontrolka, že Záborský. Klatba pôvodne vznikala ako tribute Plastic People of the Universe – tam Ladislav Klíma, ďalší vhodný adept. Tak bolo ku každej skladbe priradené nejaké meno. K tomu sa chystali aj eseje. Po práci som lúskaval kdejaké zobrané spisy, ale k ničomu to neviedlo, nevedel som tomu dať formu a pretaviť napr. 5000 stranové Klímovo dielo do niečoho rozumného. Ďžubal som sa s tým rok a pol, zas celý v piči, Pořenuťák do toho ťuká na hodinky, že pred rokom malo byť hotovo... nakoniec polepil dokopy nejaké citáty, dopísal veršíky v ktorých si zo mňa robí piču, nejak sa to upravilo a voilá... Mislives
Aké resp. čie "mislives" sú pre teba zaujímavé, ako sa k ním dostávaš a kam očakávaš, že ťa dostanú oni?
N: Dostali ma akurát tak k psychológovi... ale zabudol na dve z troch stretnutí, tak som sa na neho vykašľal.
P: Pôvodné očakávanie bolo, že ma dostanú z tvorivej krízy, kde ma už ani nebaví skladať skladby o tom, že ma nebaví skladať skladby. Ale nejak sa na tom moc nezmenilo. Asi som už za zenitom.
Kedy sa dočkáme fyzického nosiča Mislives a kde sa bude dať kúpiť?
P: To je otázka skôr na labely, ktoré ho budú vydávať. Ale po tých rokoch čo sme im dookola sľubovali, že už už album bude, sa divím, že o to majú vôbec záujem. Preto im ani nemôžem vyčítať, keď to bude niekoľko rokov trvať aj im.
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?
P: Dal by som skôr prednosť veľmi ďalekej budúcnosti. Kde vesmír vychladne, atómy sa prestanú hýbať a čas prestane existovať. Ako ináč si predstaviť nekonečno, ako nehybný stav nekonečnej nudy. Aspoň by si moje súčasné Ja mohlo povedať, že nie je na tom až tak zle.
Čo ťa naposledy nasralo?
P: Sere ma už dobrých pár rokov, že ma nič nesere. Nie je nič horšie ako keď je človek spokojný. Je to presne ten stav, čo som popisoval vyššie. Totálna nehybnosť.
N: “Nie je nič horšie ako keď je človek spokojný“ A čo holokaust?
Posledný videoklip, album alebo song, ktorý si si točil nonstop dokola?
P: Reverorum ib Malacht, skladba „Ps 31 (In You, O Lord, I Put My Trust; Let Me Never Be Ashamed)“ z albumu Kyrie Eleison.
N: Nový DHG a Bekëth Nexëhmü – De Dunklas Sorgeakt
Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?
P: The House That Jack Built od Lars von Triera
Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):
N: Nie som nejakým fanúšikom rifľovkového 80. metalu (vystačím so Sabbat a Metalucifer). Otras, Sekeromlat, Bahratal – pustil som si to raz - dvakrát, zahrozil na plafón, kopol do papuče; všetko ok, na koncert by som šiel, ale nie som cieľovka.
N: Goatcraft – to je istota: najparádnejšie bajúze na SVK scéne, a naživo vždy bomba.
N: Zmyrna je fajn, Ep aj split s Nebran mám kdesi doma, majú svoju víziu, a že sa občas podobá na víziu Urfaustu ma nesere, z rozhovorov sa zdá, že to majú v hlavách upratané, na posledné koncerty prišli vlakom, Pagus maledictus si občas pohvizdujem, good shit.
N: Priznám sa, že posledné Kroloky som napriek viacerým
pokusom nedokázal dopočúvať celé, ak si dobre pamätám, nerozdýchal som
tie klávesky a nič mi to nevraví. No prvé splitko s Temnohorom
mám dosť rád a s láskou spomínam na dávny koncert v Novom Meste nad
Váhom, nostalgicky vraviac, že šlo o jedno z naj vystúpení, čo som
videl.
N: Black metalové kapely, by nemali točiť klipy, ehm. Morbivoda i
všetky jeho projekty idú mimo mňa, vytrvalejšie som počúval len jeden
album Umbrtky (?), ak si dobre pamätám, klobásy a vlašské šaláty tam vyhlásili vojnu ľudstvu, malo to svoju epiku...
N: Nič proti, ale sorry, Besnu nedávam...
N: No, nostalgia... v rodnom meste to odchovalo jednu generáciu dementov, z ruky do ruky putovala VHS s klipom nahraným z nejakej pochybnej hudobnej stanice (Óčko?), dokonca ktosi na múr pred najväčšou diskotékou v meste centrofixkou naškrabal že: Maniac Butcher... Rebélia! Deštrukcia, kurva! Moje pubertálne ja bolo nadšené, Epitaph bol asi aj prvý black metalový album, ktorý som si kúpil...
N: No a zas nostalgia. Torr ma nezaujíma, ale keď som raz ako puberťák chorý vylihoval v horúčkach, skladba Seru krev sa stala na nejaký čas mojou hymnou.
N: Čo tu dodať, Master’s Hammer je kult, no táto konkrétna skladba je tak prevarená, že sa jej vyhýbam...
Vyraďovačka...
Bathory alebo Celtic Frost?
P: Bathory, ale iba preto, že od Celtic Frost som nikdy nič nepočul.
Darkthrone alebo Cradle of Filth?
P: Darkthrone, dôvod presne ten istý.
Gotičky alebo barokové holky?
P: Barokové holky? A to je čo? Na toto som už starý.
Sniežik a mesiačik alebo husličky a kožúšky?
N: Musím používať menej zdrobnenín. Sneh a mesiac, v pahrebe horia husle.
Orange alebo Marshall?
P: Najlepšie oboje dokopy. Tak sa nahrával posledný album.
Fender alebo Rickenbacker?
P: Neviem. ani na jednom som nehral.
Udusenie zvratkami alebo autoerotická asfyxia?
P: Jednoznačne zvratky. Pozdravujem Marsa zo Satanic Vomit 😊
Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti?
N: Najlepšie niečo mimo toho.
Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota"?
N: Ako dlho udržíš žánrovú čistotu, kým začne byť nudná?
V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším
P: pred tridsiatkou... a ešte hlásenie: hľadáme bubeníka na pár koncertov ročne! Ak by sa náhodou taký nešťastník našiel, ozvite sa na facebook-u, či porenutproject@centrum.sk
=============================================
Porenut na JBDOS
Apr'23: Review#72 (LINK)
Dec'20: Interview#44 (LINK)
No comments:
Post a Comment