Samsara - When the Soul Leaves the Body (2017)
by Lord Belial
Opakovane si púšťam When the Soul Leaves the Body a kladiem si otázku, ako je možné, že tak exkluzívny materiál šesť rokov unikal mojej pozornosti? Ako som mohol ignorovať jeden z najlepších doom metalových albumov, aký tu kedy vznikol? Topoľčanci Samsara totiž ešte v roku 2017 vydali dielo, ktoré ma prenáša v čase. Vraciam sa do raných deväťdesiatok, zlatých časov death doom metalu. Beznádej, melanchólia, nekonečný smútok, márnotratnosť, ťaživosť. My Dying Bride, Celestial Season, Paradise Lost, Tristitia, Dissolving of Prodigy. Bol by som odprisahal, že všetky dobré death doom albumy vznikli ešte v 20tom storočí, ale to nemôžem. Je tu totiž Samsara!
Kapela vznikla v roku 2009 a keďže sa jedná o debutový album, je zrejmé že páni do ich prvotiny vtesnali to najlepšie, čo nahrali za osem rokov svojej existencie. Úvodná titulná pieseň When the Soul leaves the Body prináša presne to, čo chcem od parádneho doom metalu počuť; pomalé tempo, smutné melódie, kvílenie, odriekanie. Deathové pasáže s hlbokým Tiborovým growlingom sú prerušené skvelým akustickým intermezzom, duša opúšťa telo, čas sa naplnil, aby mohol plynúť odznova. Tento večný kolobeh narodenia, smrti a nového narodenia, táto Samsara. The Letter about Knowledge pokračuje v nasadenom tempe, valí sa pomaly a v najlepšom spomalí ešte viac. Čistokrvný doom, stará škola, nádherne smutné melódie, hypnoticky lenivé bicie, hudobná dokonalosť. The Calling je ďalší boľavý žalospev. Nekonečné trúchlenie, kvílivý zvuk huslí, atmosférické klávesové party, beznádej. Krátka akustická It´s Close, hrozivý šepot, desivý ženský smiech sa zarýva pod kožu. Všade je cítiť zamatovo zmyselná vôňa myrhy. Už je to blízko, nezvratný osud sa napĺňa. Prázdno. Aký je život medzi dvomi svetmi? Môže byť tak ľúbivý, ako ústredná melódia Between Two Worlds? Tak úzkostlivý a beznádejný? Tá melódia ma prenasleduje, nedá sa pred ňou uniknúť tak ako nikto neunikne pred svojím osudom. In Anxiety je dokonalým zavŕšením tohto veľdiela, dokonalým zavŕšením odkazu Samsary.
When the Soul Leaves the Body je 55 minút čistokrvného metalu starej školy. Kapela sa na nič nehrá, nič neprikrášľuje, zbytočne neexperimentuje. Drží sa zaužívaných žánrových postupov, ktoré dokáže vyšperkovať a udržať pozornosť tak, že počas celej minutáže ani na chvíľu nenudí. Dovolím si konštatovať, že album spĺňa svetové parametre a ulahodí najmä tým, ktorý vzhliadajú k poctivému (funeral) doom death metalu. Nedá mi nespomenúť vydarený cover CD od Gogo Melone, ktorý nádherne nadväzuje na atmosféru a odkaz tohto veľdiela. Parádna vec toto!
=========================
Interview#36 (November 202): LINK
No comments:
Post a Comment