FAÜST - Death Galore (2024)
By Lord Belial
„My dear
You shall visit
The holy temple
Through purifying fire
I shall save you!“
FAÜST – The Cremator
Thrash metal od svojho prapočiatku zaznamenal viacero vzostupov a pádov a aktuálne mám pocit, že opäť prežíva svoje lepšie obdobie. Čo mňa osobne veľmi teší, veď tento bohu nemilý žáner počúvam už celú večnosť. Vždy som viac inklinoval k jeho temnejším, okultnejším odnožiam, ktoré na svojich prvých albumoch ešte v osemdesiatych rokoch drvili taký Kreator, Destruction či Sepultura. Aby som však neostal zakliesnený v dávnych časoch, je november 2024 a pod krídlami skvelého vydavateľstva Doomentia Records pražskí trasheri FAÜST prináša na svetlo sveta svoj druhý album Death Galore. A zakaždým keď Doomentia príde s niečím novým, treba sa mať na pozore!
Každý, kto pozná ich famózny debut Tinnitus Inquisition, musel byť zvedavý, kam sa kapela posunie a či ho dokáže prekonať. Trvalo mi takmer 33 minút (toľko Death Galore trvá), aby som mohol spokojne konštatovať: Hell fvcking Yes!
Úvodná Terminal Hallucinations po krátkom, vkusnom intre prináša hnilobný zápach vysmiatej mŕtvoly. Thrashovejšie to snáď ani nejde, riffovačky a zmeny tempa, štekot a zase riffovačky. V jednom songu nápadov za celý album. Mierne ladené do techno thrash, toto môžem, také si viem užiť!
Ďalší démon sa rodí za zvonenia zvonov, nespútaný prúd energie v bezbožnom epose Where Nightmares Reign Supreme, nekonečná bolesť v démonických reťaziach, death blackový feeling starej školy. Kotol smrti naplnený krvou zaháňa môj hlad po poriadnej muzike. Toto je thrash aký som vždy chcel počuť, taký a žiadny iný! Smrtiaci, ničiaci, poctivý bez okrás.
Trojka Digital Decay mi berie slová, brutálne nadupaný song s najlepším sólom albumu, možno najlepším, aký som počul za posledné roky. FAÜST ani na chvíľu nepoľaví, ženie to extrémnym tempom do dokonalosti. Hnilobný zápach uväzneného v tme, opäť pri vedomý no nedá sa pohnúť ... počúvam nenormálny album!
Nikto nemôže počuť krik uväzneného vo vnútri, ale každý maniak musí počuť túto temnú muziku, Entombed Alive, pomalé dusenie, trest za našu dekadenciu, absolútna metalová dokonalosť. Mal som radšej zhorieť, ako trpieť v tej rakve!
Niet krysy čo mi ma zožrala, niet sily čo by ma zachránila. Kryštof vrčí White Torture! A kým v Entombed Alive sa dalo nájsť isté koketovanie s death metalom, toto už je zase čistokrvný thrash metal hrubého zrna. Toto mi príde ako nádherné retro, osemdesiatková klasika, old school jak sviňa! Polovica albumu za nami a ja nenachádzam jediné hluché miesto! OK, o závratných inováciách tu tiež nemôžme hovoriť, ale toto je kurva thrash metal, čo už sa dá na ňom inovovať! Má to všetko čo to má mať a ešte niečo navyše. Feeling, živočíšnosť, uveriteľnosť.
Diluting the Slime sa drží pevných zásad Death Galore, vysokofrekvenčný metal, sálajúca energia, riffy prvej kategórie, zatiaľ čo Exchanging the Suffering má trochu rock´n´rollový nádych, aj keď v zásade je to stále nekompromisný thrash.
Horúčava sála z kremačnej pece, The Cremator má drží v napätí, no a Lust Decontrol s krásnym basovým vstupom ma rozhodne nezbaví žiadostivosti. Všetko v správne zabehnutých koľajach, bicie sypú, gitary kvília, stroj na riffy chrlí jeden za druhým. To už je tá fáza, kedy nedokážem pokojne počúvať a mastím to s kapelou ako (v prípade FAÜST) piaty člen kapely. Jebať susedov! (doslova).
Záverečná Conformity Slave si ide svoje tempo, už sa nikam neženie, ale s gráciou im vlastnou perfektne uzavrie druhú kapitolu FAÜST. Album končí v podobnom, (tak trochu Voivodovskom?) štýle, v akom začal. U mňa teda nekončí, púšťam si ho znova.
Čo dodať na záver ... už som to naznačil, nie je tu toho veľa čo by som ešte nepočul, avšak mám pocit že FAÜST mi to podal oveľa presvedčivejšie ako mnohé podobné kapely, ktoré som v poslednom období zaznamenal. Kapela vo mne vyvolala veľa pozitívnych emócií, subjektívne možno práve preto že hrajú presne taký thrash, aký som vždy chcel počúvať. Agresívny nízko položený vokál, vysokorýchlostné tempo, megatony riffov, občas štipka punkovej anarchie, občas tučná porcia smrtiaceho kovu, a ďalšie megatony riffov. FAÜST je presne tá kapela, pri ktorej nemám pochybnosti o tom, že o budúcnosť agresívneho metalu sa netreba obávať. Gut gemacht!
=========================================================================
FAÜST na jablkách
Interview (Mar'22): https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/03/144-faust-thrash-metal-z-prahy-odpoveda.html
Ranná Káva (Sep'21): https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/09/rk09-citanie-po-rannej-kave-s-jendom.html
No comments:
Post a Comment