#86 Tom/EZR Reviews: Stangarigel – Metafyzika barbarstva (EP, 2023)

Stangarigel – Metafyzika barbarstva (EP, 2023)

by Tom/EZR

 

Stangarigel tvorí duo hudobníkov vystupujúcich pod pseudonymami Lesodiv (gitara, basa, synťák) a Stalagnat (spev, bicie). Pár klikov vo vyhľadávači a potvrdím si, že cez Lesodiva je Stangarigel prepojený na zoskupenie domácich BM spolkov so zvučnými menami, ktorým sa v poslednej dekáde podarilo zaznamenať výrazné úspechy hlavne v zahraničí, ale samozrejme aj doma napriek tomu, že v podobných prípadoch často platí staré známe „doma nikto nie je prorokom“. Áno jedná sa o kapely Malokarpatan, Krolok a Remmirath.

Trojskladbové EP Metafyzika barbarstva je druhým počinom nadväzujúcim na minuloročný album Na severe srdca. Materiál o dĺžke niečo vyše 20 minút vyšiel v júli 2023 na belgickom labeli Medieval Prophecy Records v štyroch rôznych edíciách – 2 rôzne vinyly, kazeta (mimochodom už vypredaná) a CD.

Prvá skladba skladba Modré kryštalické sály začína dramatickým slákovým introm, ktoré skvele navodzuje atmosféru Jakubiskom šmrncnutého stredovekého hororu. Intro sa pretaví do rýchlejšieho blacku so zvukom založeným na nahallovaných gitarách a riffoch hraných unisono so synth podkladmi čo ako celok vytvára epický dojem skladby. Vokály a bicie používajú tiež hall a celkový zvuk tým pádom naberá echo (𝔱𝔞𝔧𝔬𝔪𝔫ý𝔠𝔥 𝔷á𝔨𝔲𝔱í 𝔷𝔞𝔡𝔶𝔪𝔢𝔫𝔢𝔧 𝔱𝔪𝔞𝔳𝔢𝔧 𝔧𝔞𝔰𝔨𝔶𝔫𝔢 𝔬ž𝔦𝔞𝔯𝔢𝔫𝔢𝔧 𝔩𝔢𝔫 𝔣𝔞𝔨ľ𝔞𝔪𝔦 𝔭𝔯𝔦𝔪𝔦𝔱í𝔳𝔫𝔶𝔠𝔥 𝔟𝔞𝔯𝔟𝔞𝔯𝔬𝔳 𝔨𝔩𝔞ň𝔞𝔧ú𝔠𝔦𝔠𝔥 𝔰𝔞 𝔰𝔳𝔬𝔧í𝔪 𝔭𝔬𝔥𝔞𝔫𝔰𝔨ý𝔪 𝔪𝔬𝔡𝔩á𝔪). Štruktúra sklaby strieda rýchle tempá, trioly a strednotempový „bumčvach“, aby v strede vyústila do atmosférického rituálneho intermezza. Záver patrí zbesilému opakovaniu dvoch monotónnych motívov, ktoré utvrdzujú pohansko-primitívny feeling. Jazda preludov decembrovým nebom je druhou skladbou a je to úlet do čistej atmošky. Jednoduchý klávesový motív so samplami vetra, zvončekov a trúb mi z nejakého dôvodu evokuje retro 80’s náladu – povedal by som, že je to viac retro-synthwave než dungeon synth, alebo povedané filmovými referenciami, je to viac Turbo Kid než Barbar Conan. Záverečnú skladbu Metafyzika barbarstva otvára krásna akustická vyhrávka, opäť navodenie atmosféry a stredovek ako z praku. Následuje epický riff a-la nórski pohania Hades (predtým než sa premenovali na Hades Almighty) a pokračovanie skladby s využitím prvkov spomenutých už pri prvej skladbe. Dôrazný rytmus, istá dávka monotónnosti vyplývajúca z repetície motívov a zároveň povznášajúco oslavný ústredný riff. V strede skladby opäť retro-synthwave pasáž, po ktorej nastúpi zbesilé finále.

Asi sa nedá nevšimnúť, že toto EP ma vyslovene bavilo, čo by som však na záver rád vyzdvihol je kombinácia atmosféry (zvuk, štruktúra skladieb, spev) a melódií tvorených gitarou alebo synťákmi, tzv. „riffing“. Myslím, že chalani našli šablonu, v ktorej vedia na maximum uplatniť svoje inštrumentálne a kompozičné schopnosti a k tomu sa nedá povedať nič iné než „Well done“.