#42 0n0. Experimental doom metal z Bratislavy. Odpovedá ∀ (gitara).

  Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozm ýš ľ aš v t ý chto d ň och ? Som ∀, v 0N0 prevažne obsluhujem gitaru. Pred letom sme doko...

Friday, June 5, 2020

#1 Kazostroj. Lo-fi blackened post punk/HC z Bánoviec nad Bebravou. Odpovedá Maroš (spev/gitara).





Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?        

Zdravím ťa a samozrejme aj všetkých čitateľov! Počúvam na meno Maroš a v civilnom živote sa venujem viacerým veciam, no najčastejšie moderujem besedy a píšem divadelné scenáre pre Trnavskú ZUŠ. Taktiež robím dramaturga v činorodom priestore Ži:Va, tu v našich Bánovciach. Tieto dni ma najviac zaujíma pomalý návrat života do starých kolají po karanténe, každý deň v ktorom sa môžem opäť venovať tomu, čo sa prednedávnom nedalo je dar.

Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.

Konečne sa niekto opýtal, nech si to môžem takto pre seba na „papieri“ zhrnúť. Na prelome 2009/2010 som sa začal venovať muzike, kedy sme so spolubývajúcim na intráku nahrali tri pesničky pod názvom 403 (to bolo číslo izby). Prvá skutočná kapela v ktorej som pôsobil bola GALIBA, to bol taký klasický mladícky krčmový punkrock. S touto kapelou sme tvorili a koncertovali 6 rokov a hoc by som už dnes takto ladenú tvorbu nehral, mám na toto obdobie výborné spomienky a zažil som počas neho v rámci hudby hromadu silných zážitkov. Po rozpade tejto kapely v roku 2016 som dva roky moderoval dvojhodinovku o tvrdej hudbe na Rádiu WOW a popri tom som začal v roku 2017 tvoriť electroHC/postblack skladby sám, pod názvom KAZOSTROJ. Tento jednočlenný projekt sa neskôr premenil na regulérnu kapelu, upustil od elektroniky a momentálne je to projekt, ktorému sa venujem najviac. Okrem toho si sem tam spravím aj dačo „pomimo“, ako napríklad ZMOK, kde som s mojim dlhoročným parťákom Gyťom nahral jednu stoner/doom a jednu thrash/black nahrávku, alebo OZOROVSKY, čo bol new wave/postpunk projekt, kde som zhudobňoval staré texty, ktoré som napísal ešte v časoch na intráku. Mimo kapiel, ale stále v rámci hudby vediem aj label PANK INAK, kde okrem vydávania aj pomáham kapelám s nahrávaním demo nahrávok.

Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá? (Čo by si raz chcel vlastniť / na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)

Za tie roky som prišiel na jednu podstatnú vec. Pri muzike, ktorej sa venujem a na miestach, kde koncertujem je skoro zbytočné investovať do veľkých bední a kvalitných zosilovačov, pretože mnohokrát hrám na cudzích aparátoch v duchu „co dúm dal“. Preto sa od určitej doby snažím veľmi minimalizovať svoju výbavu aby bola čo najprenosnejšia a dala sa celá takpovediac hodiť cez plece. To čo nosím na koncerty a čo tvorí „gro“ toho s čím hrám sú dva pedále (Skysurfer Reverb na krajšie cleany a Jackhammer od Marshallu na overdrive) a ak nieje na mieste koncertu, tak si beriem aj svoju doma robenú hlavu, ktorú mi vyrobil Milan Hurár, miestny elektrikár. Neviem presne čo to je, ale viem, že má v sebe dve L6L elektrónky. Ústredná gitara na ktorej hrám je Player Series Jaguar od Fenderu, vždy som chcel mať tvar ako Cobain hehe. Najlepšie na tej gitare je to, že je na nej aj singláč aj hambaker, hlavne pri nahrávaní používam oba. V rámci aparátov nemám vyložene vytúžený stroj, ale čo sa týka gitár, hrozne túžim po Flying V alebo Firebird od Gibsonu, ale to sú gitary, ktoré sa v strednej cenovej nevyrábajú, tak si môžem ísť pískať. Tak drahý nástroj by som sa aj bál zobrať von z domu

Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?

V prvom rade asi to, že vôbec hrám. V rokoch kedy sme začínali s Galibou, sme mali životný cieľ že „aspoň jeden koncert keby sa nám podarí odohrať“. Nakoniec ich bolo asi 50, ale na radosť z toho prvého nikdy nezabudnem a z toho, že to nakoniec vyšlo cítim stále rovnakú radosť aj po rokoch. To je pre mňa najpozoruhodnejšie – že som sa ja, antitalent s hudobným hluchom vôbec naučil na niečo hrať iba čistou silou vôle.

Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ? 

90s a 2000s sú dve totálne protikladné dekády. Zatiaľ čo 90s bola jednou z najsilnejších ér v rámci hudby ako takej, 2000s boli plné gýču a hudobnej debility, no nemyslím to vôbec v zlom, pretože s odstupom času a s dávkou sebareflexie a nadhľadu mala aj tá éra niečo do seba a priniesla nám hŕbu dobrej muziky. Koniec koncov, v časoch Galiby som bol najviac ovplyvnený československým punkrockom a post HC nultých rokov, niečo čo vo mne dosť zhaslo ako prišli 2010s, ktoré ja osobne považujem za obdobie bez času. Zatiaľ čo v rokoch 2000-2010 si spomínam na pár situácií, kedy si niektorí „elitisti“ robili srandu z ľudí, čo chceli hrať dáky údajne „mŕtvy“ žáner, po roku 2010 niečo také prestalo existovať a renesancia starej muziky a retro dostalo voľný priechod. V určitom smere mám pocit, ako keby druhá polovica 2010s si začala v prístupe a vo vizuálnej aj zvukovej estetike požičiavať postupy z 90tych rokov. Kapely sa prestali hnať za brutálnym štúdiovým zvukom, vrátil sa DIY prístup k nahrávaniu a vydávaniu, vytratila sa tradičná pesničková kompozícia, viacej sa otvorila brána k experimentu a cielenej antihudbe. A tak je to super, veľmi sa z toho teším a veľmi som sa v tom našiel, lebo mám pocit, že teraz môže robiť hudbu naozaj každý.




Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ? 

Pesnička Suterén z prvého EP Galiby je niečo, čo považujem za nie najlepší, ale môj najobľúbenejší song, čo som zložil. Hudobne aj textovo si za ním stojím rovnako dnes, ako vtedy, čo sa u mňa nestáva, pretože sa stále snažím tvoriť v prvom rade novú hudbu a nie som zástancom toho, že by niečo malo zostať večne v setliste, len preto lebo je to hit, alebo že to ľudia chcú počuť. To je inak niečo, čo mi je smiešne na niektorých kapelách, ako napríklad Konflikt, ktoré sa za 30 rokov ako keby nikam myšlienkovo neposunuli a sú schopné ešte v roku 2020 „plakať“ nad dávno zdechlými a nepodstatnými témami. Vážim si kapely, ktoré sa vyvíjajú a neboja sa meniť svoj zvuk, alebo aktualizovať svoje názory. Ale späť k otázke – Suterén je jediná skladba, ktorú by som bol ochotný hrať s čistým svedomím asi navždy.

Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Je to text k piesni ODPUSTENIE. Je to o večnom boji človeka so samým sebou a o túžbe po odpustení od tých, ktorým týmto bojom ublížil.

"Ani ja sám, neviem čo chcem, chcel by som zmiznúť pod čiernu zem.Vždy keď sa trápim, čím vlastne som, nemávam navrch v boji so zlom.Nepoznám zdroje násilia, no dávno viem aká je sila, temných rúk pod krkom, ktorým som navždy otrokom."




Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Z tejto dvojice určite vinyl, ale ak smiem zamiešať tú otázku trochu, ja osobne vyberám možnosť C a to sú kazety. Veľmi sa teším že sa vrátili, mal som ich rád v puberte, mám ich rád aj teraz. Kazeta si berie to najlepšie z oboch svetov. Má dve strany a analógový základ ako vinyl, no zároveň je prenosná a trvácna ako CD. Pamätám sa na časy, kedy kapely vydávali demá na kazete a túžili vydať album na CD. Teraz je to naopak, demo na CDr nemá skoro žiadnu hodnotu a kazeta alebo vinyl je vyhľadávaný formát.

Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?

Pre mňa osobne je naša scéna tá najsilnejšia čo poznám. Samozrejme, že mám rád hromadu zahraničných kapiel a interprétov, ale slovenská scéna je to čo ma zaujíma najviac. Držím palce všetkým UG hudobníkom, ktorí svojou hudbou hája pozitívne životné hodnoty a odsudzujú hatespeech. Nechcem moc vypichnúť konkrétne mená, lebo si naozaj vážim a rešpektujem každého, kto sa na scéne podieľa, ale je pár mien, ktoré si posledný rok idem viac ako ostatných. V prvom rade je to kapela BESNA, ktorá výborne kĺbi technický blackmetal s punkovým prístupom a svetonázorom, čo je nevídaná, ale v tomto prípade úžasná kombinácia. Veľmi im fandím a ich trojsongové EP sa mi stále nezunovalo. Môj druhý tip sú chalani z kapely LES MYZÉRABLES, ojedinelý stret špinavého popu a grungeovitého punku. Skúste, možno nie každý to poberie, ale kto má rád urbanistický lowlife stokárskej mládeže a žebrácke zákutia instagramu, tak si na textoch tejto kapely pochutná. Ak ma niečo serie na tejto scéne, je to divný oportunizmus niektorých kapiel. Niekoľko krát som bol svedkom toho, ako kapela, ktorá síce hejtuje náckov, nemá zároveň problém ísť hrať napríklad so Zónou A, lebo nedokážu odolať tomu, že budú hrať na veľkom pódiu, pre veľa ľudí. Naozaj im to stojí za to? Hrať pre nazifriendly tupcov? Ale toto ma celkovo štve. Netvrdím, že každá kapela musí spievať protifašistické piesne, ale ten postoj by tam mal byť v každom prípade. Serú má pomýlení pankáči, ktorí síce nenávidia ĽSNS a Kotlebu, no zároveň by zabíjali prisťahovalcov, rómov, zakazovali homosexuálne manželstvá etc...áno naozaj takých poznám. A ešte nemám rád argument že „politika nepatrí do hudby“, pretože v skutočnosti to znamená „nesúhlasím s politickým názorom tejto kapely, ale chcem ich v kľude počúvať a je mi to jedno“ alebo v horšom prípade „súhlasím s nenávistným politickým presvedčením tejto kapely, ale nechcem to nahlas priznať“.

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ? 

Považujeme aj Česko za domácu scénu? Ak hej tak za zvuk je to určite kapela BAHRATAL, niečo tak špinavé, no zároveň zrozumiteľné sa nepočuje len tak každý deň. Ich EP Lágry všem som minulý rok počul minimálne stokrát, naozaj silná štvrťhodinka. Z artworkov je to obal minialbumu Wrapped up in Ribbons od kapely CRAGGY COLLYDE, ale aj muzika stojí za vypočutie. Od čias albumu Bleach od Nirvany si fičím na „momentkových“ obaloch. Ak máte radi klasický rocknroll, choďte do toho! Čo sa týka klipov, bavia ma vizuály od FVCK_KVLT. Jednoduché, štýlové.

Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?

To je milá otázka, no žiaľ mám pocit že „zaujímavé príhody“ v našom prípade vyhasli dávno v momentoch, keď sme si zadovážili potomstvá, a tie čo boli predtým už zožral čas. Ale ak chceš nezaujímavú príhodu – minulý rok, keď sme boli na jeseň najviac koncertne rozbehnutí, spadol náš bubeník Maťo zo strechy a zlomil si pätu, dokonca v deň koncertu. Potom keď sa uzdravil, som si ja zlomil ruku pre zmenu a keď som sa zahojil ja, tak kapelu opustil basák. Bez toho aby som zachádzal do detailov – všetci sme mali možnosť sa pozrieť trochu do seba a každému to niečo dalo a posunulo nás. Asi rovnako osobne ako hudobne. Neviem, v rámci kapely sme to už za tie roky dotiahli do toho bodu že sa venujeme hlavne muzike.




Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo. 

Ty kokos že jeden album. Asi Chromatic Absurdity, demo 1994. To je podľa mňanajnadčasovejšia punková nahrávka na Slovensku. Zo svetových, debutový album od Black Sabbath. Tam je všetko. Z literatúry jednoznačne Samko Tále – Kniha o Cintoríne. Zo svetových Na západe nič nové od Remarqua. Z filmov odporúčam Naušika z Veterného údolia. Hlavne dnes je ekologické posolstvo tohto diela silnejšie ako kedykoľvek predtým, vždy mám pri poslednom zábere knedľu v krku. Zo seriálov to budú asi Gilmorky hehe. Ale vážne, prvá séria je pre mňa najlepšie napísaný kus televíznej produkcie, ako scenárista sa vždy nad tým rozplývam ako je to umne napísané. Zaujímavé, že sa pýtaš aj n videohry, ale mám jeden tip aj v tomto smere. Isto každý kto vyrastal v 90tkách sa stretol s hrou Doom. V roku 1997 vyšla na konzolu Nintendo 64 verzia tejto hry, ktoránarozdiel od tej pôvodnej má krásny ambientný soundtrack, pomalšie tempo a úplne pôvodné levely, ktorých dizajn je veľmi výpovedný a veľmi efektívne personifikuje pád do absolútnej mizérie. Začínaš v ľudských priestoroch a postupne končíš v ponurom prostredí plnom abstraktnej architektúry. Je to taký zabudnutý klenot, ale teraz spolu s Doom Eternal vyšiel konečne port aj na PC, takže nieje o čom. Ak sa niekedy cítiš bezútešne a chceš si zahrať niečo, čo ti tieto pocity prehĺbi, Doom 64 je najlepšia voľba. S tetovacím štúdiom to je jednoduché, už druhý rok ma tetuje pani manželka. Hľadaj m.o.r.e.n.art na instagrame. Taktiež stojí aj za aktuálny logom Kazostroju a dúfam, že nám graficky prispeje ešte viac v budúcnosti. Remeselné pivo ti odporučiť neviem, pretože už niekoľko rokov som úplny abstinent, no na koncerty a skúšky si zvyknem brať Steiger tmavý radler nealko (pozdravujem fellow radler punx z Trnavy.

Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?

Dlho sme skrz zranenia, ktoré som hore spomínal stagnovali, tak v tomto desaťročí by som sa chcel naplno venovať Kazostroju. Momentálne máme pozmenenú zostavu a skúšame aj úplne nové veci s ktorými by sme chceli už aj zájsť do štúdia, doteraz sme si nahrávali všetko úplne sami, ale popravde už to neviem zvukovo sám posunúť ďalej a ani sa mi nechce. To čo nahráme by malo výjsť aj na kazetách ako splitko s novým materiálom od ľudi okolo kapely HROBAR, ale nový HROBAR to nebude. Nebudem prezrádzať. Uvidíme čo táto dekáda prinesie. Tento rok bol zatiaľ najhorší asi nielen v mojom živote, tak snáď to nebude trend celého desaťročia. Taktiež by som chcel niečo spraviť aj k 10temu výročiu čo vznikla Galiba, nech je ten kruh uzavretý, lebo ľudia tu v Bánovciach občas prejavia stále záujem.

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Jednoznačne antifašistický futbalový turnaj UAFA CUP. Každý rok tam chodím pozrieť, jeden rok sme tam mali možnosť s Kazostrojom aj hrať, čo si brutálne vážim. Výborná atmosféra, výborné jedlo a program ktorý je zároveň edukatívny, zábavný a hlavne multižánrový. Od punku po disco. Minulý rok tam vystupoval Jožo Suchý Jigga Jigga. Bez srandy to bol naj koncert na akom som minulé leto bol. Tento rok skrz známe dôvody UAFA nebude, ale už sa teším na budúce leto.

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Jednu dobu som sa snažil spraviť rozhovor s Radkom Fernichom z Burdowky, ale dáko to nevyšlo, aj skrz jeho zdravotné problémy som ho nechcel moc otravovať. Veľmi by ma zaujímalo, ako spomína na Prípad Ewi Burdowej a ako sa má dnes, jeho texty a kompozície boli podľa mňa jedinečné.

Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver. 

Že skús sa predtým, než vynesieš súd, vžiť do druhého. Taká otrepaná fráza ale skrýva sa v nej odpoveď na všetko.

==================================================

Linky:







No comments:

Post a Comment