#119 Tom/EZR Contemplates: Righeira – Vamos a la playa (SP, 1983)

  Righeira – Vamos a la playa (Single, 1983) by Tom/EZR “Vamos a la playa La bomba estalló Las radiaciones tostan Y matizan de azul” Pred It...

Najčítanejšie za 7 dní

Sunday, June 21, 2020

#5 Les Myzérables. Glam-punk-thrash-pop z Myjavy. Odpovedá Milo (gitara/plač/texty).




Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, v rámci tvorby Les Myzérables fungujem momentálne pod menom Milo Zruddwitz, čo je jeden zo 4 pseudonymov, ktoré som vymyslel skomolením občianskych mien seba a svojich spoluhráčov pre účely publikácie prvých demo nahrávok niekedy v roku 2016. Celkovo inak svoju identitu považujem za nie veľmi významnú, ale skôr k druhej časti otázky - primárne ma v živote zaujímala hudba v jej najrôznejších podobách. A mimo toho iné tuctové, trápne koníčky, ktoré sú uvedené asi v každom životopise na každom personálnom oddelení, každého podniku :-) (fakt!)

Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.

Hah, o tom moc ľudí nevie, ale vo svojich teens som tvoril hlavne rap, čo je asi príznačné pre väčšinu 90s´ kids bez hudobného backgroundu. Nejak hlbšie by som to ale popisovať nechcel, keďže myslím, že nielen ja, ale aj každý súdny človek keby stretne svoje 16-ročné ja, tak mu dá päsťou, nie ešte, aby sa ním chválil :-) Cca od 2014 som začal mlátiť na požičaných aparátoch v garáži nejakých Ramones a Slobodky s podobnými podivínmi, z čoho neskôr vykryštalizovali Les Myzérables.

Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)

Ach.. No keďže som maniak do gear-u a keby sa rozvyprávam, to by bolo na samostatnú Netflix sériu, pokúsim sa byť čo najstručnejší :-) Posledné roky som sa ustálil s gitarou Squier Jazzmaster, ktorá okrem toho, že sa mi vždy páčila, je aj celkom hrateľný kus a hlavne univerzálny. So sebou vláčim malú, 15-Wattovú hlavu Fender Super Champ X2, klasický, pekný fendrácky clean, ako platforma pre pedále, ktorých mi prešlo posledné roky pod rukami už zopár, až som skončil s minimalistickým setupom, kde vyniká Strymon Big Sky, ktorý som v návale maniakálneho šialenstva kúpil v dobe, keď som zarábal minimálku, ale odvtedy som vybavený. Ešte za zmienku stojí delay Electro-Harmonix Canyon, ktorý má celkom zaujímavé presety a duálny overdrive, zase Electro-Harmonix Hot Wax, ktorý nahradil Fulltone OCD začiatkom tohto roka. Stále sa presviedčam, že už nič nepotrebujem, iba jedinú vec - Strymon Iridium - keby sa chce niekto zbaviť, kontaktujte ma!

Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?

Osobne je už len fakt, že sme dokázali pár rokov s chlapcami fungovať je pozoruhodné a milé. Baví ma celkovo tá paralelná realita, ktorá začína už len  napochodovaním do skúšobne. Mimo toho, každý výlet niekam, kde by som sa inak ani nedostal; zaujímaví, podobne zmýšľajúci ľudia; ich feedback; atď. Je to celkovo spestrenie toho všedného working-class low life, čo sme inak nútení žiť.




Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?

Toto je dosť dobrá otázka. Síce som to celé pozoroval väčšinou z dosť povrchného, žánrovo nezaťaženého odstupu, ale istú trajektóriu vývoja tam vidím. 90s som moc nezažil z prvej ruky, ale spätne to pokladám za jednu zo zlatých dekád a dodnes mi nie je celkom jasné, čo to bolo za hybnú silu, ktorá dokázala vyniesť na vrchol kapelu ako Nirvana so svojou estetikou, zvukom, textami, prístupom, prejavom atď. Ale vďaka za to. Koniec 90s, prvú polku 00s vidím ako masívny nástup digitálnych technológií, hlavne čo sa produkcie týka. Ako metaforu pre túto dobu mám napríklad aj vtedajšie využitie CGI vo filmoch. Porovnaj si prvého Harryho Pottera z 2001 s posledným z 2010 :D Ako keby tam boli tie technológie len kvôli tým technológiám a až neskôr sa začali užívať s mierou, resp. sa znovuobjavilo čaro analógu. Koniec 00s vnímam v populárnej kultúre dodnes ako to najhoršie, čo existovalo. Panická reakcia hudobného priemyslu na rozmach sociálnych sietí. Dlho som si myslel, že to bol len momentálny pocit, podnieteným hormonálnymi vzburami, ale nie. Nedávno som si schválne pustil nejaký výber hitov od cca 2009 do 2011-2 a tie skladby, čo nás vtedy obťažovali na každom rohu boli fakt debilné. Od cca 2012-2013 som si začal všímať opäť isté pozitívne tendencie, či už návrat k vintage technikám, alebo celkovo väčší dôraz na autenticitu umelca. Každopádne mám pocit, že ak nepríde k nejakej zásadnej udalosti globálneho významu, vyumelkovanosť bude mať ďalej navrch.

Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Úprimne - nenávidím ich. Najradšej mám tie, čo práve skladám. Ale celkom hrdosť cítim k prvému demu “Ževraj fetujeme…” z 2016(?) už len za to, že sme ho dali dokopy. A celkovo je v ňom zakonzervované ešte pomerné bezstarostné obdobie života. Hudobne je to samozrejme ale hrozná prehistória.


Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).

Všetky, aj žiaden. Keďže aj v osobnom živote som človek, ktorý má problém otvorene hovoriť o svojich pocitoch, každý ich náznak v tvorbe je zakrytý 15 vrstvami irónie, cynizmu a hyperbolizovania. Do istej miery je toto vysmievanie sa samému sebe procesom vyrovnávania sa s realitou. Často sa stáva, že jednu skladbu vníma jedna skupina ľudí ako veselú, druhá ako smutnú. Pravdu majú obe skupiny. 

Vinyl alebo CD ? Prečo ?

Takto. CDs mám zo svojich mladých liet plnú riť, väčšinou slovenský rap, dokonca aj originál Bengoro z 2006 :D. Gramofón nemám, vinyl mám len jeden, čakám ďalšie dva do zbierky a bojím sa, že tomu prepadnem. Je to predsalen médium, ktoré je niečim magické. Už len to, že na takom formáte krásne vynikne artwork.

Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?

Domácu nezávislú scénu sa snažím sledovať intenzívne, ale často neúspešne, lebo je toho fakt veľa. Čo je ale dobré. Z kapiel musím samozrejme vyzdvihnúť WILDERNESS a BOX, ktoré sú pre mňa momentálne to najuveriteľnejšie, čo tu je. Tiež by som vyzdvihol ako pozoruhodné úkazy kolegov MENRVA z Bratislavy (túžobne očakávame nahrávky), naše tety z NIGHTEEN SEVENTIES, ktorí na tom drú jak kone a je to poznať. Ostatní sa môžu učiť. Bavia ma projekty ako VELKÁ POTREBA s radostnou, spontánnou energiou, KAPELA MARHULE s trefnými textami so sociálnym presahom, kámoš Maroš a KAZOSTROJ ma naučia mať rád Blackmetalové vplyvy, kolegovia z ROZTOPAŠ, ktorí by nás mali učiť hrať. FVCK_KVLT a EDÚV SYN teraz zedli rapovú scénu. RAPTOR KOCH; SAMČO, BRAT DÁŽĎOVIEK; PENTAGRAMČEK je úplný kult, atď. Musím to tu začať viac sledovať.
Naopak, čo nemám rád nie sú konkrétne mená, ale skôr, keď je cítiť prílišnú snaživosť, či neúprimný prístup ku tvorbe a jej prezentácii (pokiaľ tá neúprimnosť nie je nejakým cieleným, osobitým znakom umelca). A tomu ver, že to viem poznať. Taktiež nemám rád isté sklony ku kariérizmu, nadutosť, pohŕdanie komunitou. Hlavne na nezávislej scéne. Ďalších Rolling Stones už nikto neobjaví, priemysel má z nových vecí strach. Vždy vykúpi ich lacné továrenské náhrady, až keď sa osvedčia v undergrounde. V mojom ideálnom vesmíre by umenie tvoril úplne každý bez potreby niečo dokazovať, čisto za účelom rozširovania ľudských obzorov a zveľaďovania kultúry ako takej. Fully Automated Luxury Space Gay Communism. Určite prospešnejšie, ako monopoly niekoľkých vyhorených dinosaurov a bitky stovky ďalších malých o omrvinky pri naháňaní sa o to, kto nižšie podlezie latku masového vkusu. Potom aj hudba, ktorá je považovaná za alternatívnu v podstate nič nové neprináša, nevyrušuje.

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?

Hm, štúdiá nejak nesledujem, lebo hoci sa sám snažím učiť nejakým základom nahrávania a mixu, považujem sa celkovo za hluchého kokota. Artwork okrem nášho, do ktorého som zamilovaný, ma príjemne prekvapili práve VELKÁ POTREBA s ich novým albumom, ktorý je rovnako skvelý ako artwork. Klipy si tiež väčšinou nevšímam, ale bavia ma vizuály od KAPELY MARHULE. “TY KRAVA” je strop.

Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?

My sme inak banda tak nezaujímavých, suchých týpkov, že jediný entertainment pre nás je opitý Filip (gitarista). Inak väčšinou sa po koncertoch ani moc nerozbíjame, lebo každý vždy niekam ponáhľa.




Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Zásadných albumov mám v živote veľa, každý nejakým spôsobom definoval iné obdobie môjho života. Čo síce nie je najzásadnejší album a možno pre niekoho nebude žiadny zásadný objav, je JÁN BOLESLAV KLADIVO - NAHÁ. Pre mňa jeden z najpozoruhodnejších albumov, ktorý vznikol v týchto zemepisných šírkach v jednom zvláštnom období, ktoré z toho silno cítiť.
Knihy podobne, ale obľúbeného spisovateľa mám BOHUMILA HRABALA, od neho možno ako entry-level by som odporúčal OBSLUHOVAL JSEM ANGLICKÉHO KRÁLE, ten príbeh dosť hovorí o tom, ako sa menia režimy, ale ľudia ostávajú. Okrem toho možno OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA ZA SVĚTOVÉ VÁLKY od JAROSLAVA HAŠKA - to je svetová klasika, navyše stále aktuálna, keďže veľmi vtipne pojednáva o tej krásnej disonancii medzi deklarovanou vernosťou k určitému statusu quo a reálnymi náladami spoločnosti.
Filmový a seriálový fanúšik som poslabší, ale z filmov určite all-time favorite SPALOVAČ MRTVOL (r. Juraj Herz, 1968), z quality TV seriálov žerem nemecký BABYLON BERLIN, inak ako oddychovky za posledný rok som išiel britský PEEP SHOW (díky, Filip) a pár rokov pred tým americký PARKS AND RECREATION.
Hry nehrávam, tatky si nejdem (Kim K by povedala, že nálepkami už rozpadnutú feldu nezachránim).
Remeselné pivá nejak nerozlišujem, som skôr klasik na továrenské pivo.

Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?

Dokončujem také homemade punkové EP, čo som zbúchal v uplynulých mesiacoch. Zaujímavosť bude, že hudba, ani texty tam nie sú naše. Viac sa bude dať dozvedieť v najbližších týždňoch na našich sociálnych médiách. Ďalej pomaly finišujem hudbu a texty pre ďalšie EP, ktoré bude konceptuálne (!) a zase dosť zásadné vybočenie z našej doterajšej tvorby. To sú plány na tento rok, snáď sa ekonomika nerozbehne do predkrízového stavu, celú dekádu si radšej nepredstavujem.

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Fú, to ťažko povedať. Rád a celkom stabilne chodím na POHODU. To je pre mňa taká letná dovolenka. Inak sa mi páči myšlienka akcie VIVA JOE STRUMMER v Trenčíne, kde sme sa tak dlho chystali, až sme tam hrali. Dosť sa mi páčilo aj prostredie trnavského KUBIKu, kde sme sa raz ocitli, aj keď sme tam zrovna nehrali. Samozrejme najlepšia akcia je ale MEDZINÁRODNÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL MYJAVA. Bez srandy.



Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Asi od všetkých, čo som stihol vymenovať, keďže tam nejak aj moje chabé obzory končia.

Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

“Toľko sa chodí s krčahom po vodu, až sa zatiahne obloha, udrie pred teba blesk, zem sa otvorí, z pekla vylezú obrie pavúky a pojebú ťa do riti.”


==================================================

Linky:


No comments:

Post a Comment