Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahoj, volám sa Tomáš, som zo Spišskej Novej Vsi a príležitosť vyjadriť sa pre tento blog som dostal ako člen aktuálne hibernujúcej kapely Ničiteľ, minimálne čo sa koncertov týka. Väčšinu svojho času v týchto dňoch venujem svojej rodine, svojím dvom malým dcéram a manželke, práci, ktorá ma živí. Napriek týmto príjemným aj menej príjemným záväzkom mám ešte stále čas aj na hranie v kapele.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.
Kapela Qualludes / instrumental rock (2000-2003), kapela Ničiteľ / indie black (2012), projekt SUΣMA / postapocalyptic punk (2014)
Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)
Od roku 2000 do roku 2010 som hral na base značky Johnson. Otec mi ju kúpil v zľave za 3 000 korún v hudobninách v Poprade, keď som mal 15 rokov. Bola to basa pochybnej kvality so strunami veľmi ďaleko od pražcov. Pre môj spôsob hrania úplne nevyhovujúca, ale vďaka nej viem dnes 1 000x viac oceniť komfort mojej súčasnej basy značky Yahama. Žiaden drahý nástroj, taká stredná cesta, vhodný pomer ceny a kvality. Vyberal mi ju môj kamoš, školený hudobník, keďže ja sa považujem v tomto ohľade za nevzdelanca. Táto moja kvalifikácia je ale pre náš hudobný projekt úplne dostačujúca. Ničiteľ je totiž z hľadiska prístupu k tvorbe hudby punkovou kapelou. Ide o emócie, o myšlienky, nie o top zručnosti, hudobné vzdelanie a kvalitný zvuk.
Čo sa týka aparátu, používam basovú hlavu aj bedňu značky Ampeg a k tomu ešte menšie basové kombo značky Hughes & Kettner. Keďže v kapele máme len basu a bicie, v skúšobni aj na koncertoch idem vonku paralelne cez obe aparáty po novom s odlišnými efektmi, aby bol zvukový výstup trochu plnší.
K efektom – používam efekty od Bossu – Bass Overdrive, Distortion, Digital Delay spolu s Loop Station, keďže v skladbách občas vrstvím viaceré basové linky na seba.
Nemám žiaden vysnívaný nástroj ani aparát, ktorý by som chcel vlastniť, alebo na ktorom by som chcel hrať. S aktuálnou zostavou som spokojný. Keby mi niekto pred tými 20 rokmi, keď som začínal hrať a mal som len multiefekt Zoom a malé 15 W basové kombo Peavey, povedal, že budem mať takú zostavu, akú mám dnes, asi by som neveriacky krútil hlavou.
Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?
V prvom rade musím povedať, že nemám veľmi rád pojem hudobná kariéra. Slovo „kariéra“ si totiž spájam s podnikateľským prostredím a naznačuje, že cestou k životnému šťastiu prípadne spokojnosti je neustále napredovanie na základe spoločensky uznaných kritérií. V hudbe si pod týmto pojmom ľudia často predstavia čoraz väčší počet fanúšikov na FB stránke, viac ľudí na koncertoch, viac predaných nosičov. Ja hudbu ale s touto motiváciou netvorím. Ja ju tvorím hlavne kvôli sebe. Pretože to potrebujem, aby som bol spokojný. Kvalitná skúška za zatvorenými dverami v sobotu večer spolu s mojimi spolukapelníkmi stačí pre vyrovnanie duševnej hladiny. Všetko ostatné, otvorené prijatie našej divnej kapely zo strany hc/punk scény, ľudia na našich koncertoch, podpora vydavateľstiev pri vydávaní našich počinov, atď., je čerešňa na torte, za ktorú sme s pokorou vďační. V tejto súvislosti nás najviac prekvapil záujem DIY vydavateľstva Red Truth Records vydať náš album Matka v Kazachstane.
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?
Dekádu 1990s som strávil na základnej škole a hudobný vývoj od Backstreet Boys a Spice Girls ku kvalitnejšej muzike u mňa nastal asi v 8. ročníku, kedy sa ku mne dostali nahrávky Nirvany, Pearl Jam, neskôr Radiohead, ale tiež experimentálnych projektov ako Godspeed you black emperor!, či Mogwai. Rok na to sme už s Martinom (bubeník z Ničiteľa) a ďalšími dvoma kamarátmi zakladali kapelu Qualludes. Nikto nevedel na nič hrať, pozície v kapele sa čiastočne losovali. V tom čase som tiež spoznal novoveský podnik Semafór, ktorý u mňa definoval prvú polovicu dekády 2000s nielen čo sa týka hudobného, ale aj mentálneho vývoja. Bol to podnik, kde som strávil svoje stredoškolské obdobie, ako nezávislák v spoločnosti punkáčov, metalistov, na koncertoch, bongovačkách, alebo len tak pri pive. Veľa rovesníkov mali tiež kapely, vzájomne sme sa poznali, podporovali. Začiatok dekády 2010s znamenal pre mňa osobne návrat k tvorbe muziky po dlhých 9 rokoch, kedy som len občas zašiel ku kamošovi, bubeníkovi, si zaimprovizovať. Vysoká škola pretrhla väzby a museli sme sa vrátiť viacerí späť do Spišskej, aby sa opäť niečo dalo dokopy.
Našu kapelu žánrovo nijako nedefinujeme, preto otázku ohľadom vývoja žánru ponechám nezodpovedanú. Poznámka „indie black“ v odpovedi vyššie je skôr uvedená zo srandy. Tento výraz použil jeden kamoš na plagáte ku koncertu, kde sme hrali. Celkovo sa vždy v dobrom bavíme na rôznorodých žánrových prívlastkoch, ktoré našej kapele rôzni ľudia prisúdia.
Z toho, čo je vonku, mám asi najradšej skladbu „Anna spí“. Zatiaľ sme vydali len jej demo, objaví sa opätovne aj na budúcom albume. A prečo? Pretože predstavuje časť skladačky, ktorú dávame dokopy posledné dva roky, ktorou žijeme na skúškach a ktorú snáď v budúcnosti aj zhmotníme v podobe ďalšieho albumu. Rieši jednu zo širšieho okruhu tém, ktorej sa v rámci Ničiteľa aktuálne venujeme.
Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).
V textoch, ktoré som pre Ničiteľa napísal ja, som sa málokedy venoval sebe ako osobe. My sa s kapelou skôr snažíme textami upriamiť pozornosť na svet okolo nás, na veci, ktoré nás trápia, alebo hnevajú. Preto radšej uvediem úryvok z textu zatiaľ nezverejnenej skladby Tma, ktorá sa vyjadruje k téme škodlivosti vojen:
"Neprišla som na svet pochovať si dieťa.
Nechcela som búrku, v ktorej sa dnes zmietam.
Telo padá na zem a svet okolo horí.
Beštie sa vyhnú pohľadu, čo bolí.
Ľahšie sa zabíja, keď lietajú drony.
Muky matiek všetkým, čo začínajú vojny."
Nechcela som búrku, v ktorej sa dnes zmietam.
Telo padá na zem a svet okolo horí.
Beštie sa vyhnú pohľadu, čo bolí.
Ľahšie sa zabíja, keď lietajú drony.
Muky matiek všetkým, čo začínajú vojny."
Aktuálne som dopozeral ťažký 10 dielny dokument o vietnamskej vojne a napriek tomu, že sa to niekomu môže javiť ako klišé, aj tento dokument ma presvedčil, že poukazovať na nezmyselnosť tohto javu je potrebné aj v hudbe a v každom období.
Vinyl alebo CD ? Prečo ?
Jednoznačne vinyl. Pre mňa to nie je ani tak otázka kvality zvuku, ako otázka zážitku z fyzického nosiča a z počúvania hudby. Vinyl mi proste viac učaroval.
Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?
Ako som už spomenul vyššie, Ničiteľa, uškriekaného mačkopsa, prichýlila HC/punk scéna a sme za to radi. Osobne musím povedať, že mi zážitky zo všetkých akcií, rozhovory s ľudmi, sprievodné prednášky dali strašne veľa. Za posledných 10 rokov ma určite výrazne formovali ako človeka. Vznikli nové priateľstvá, človek sa mnohými vecami inšpiroval. Najbližší vzťah asi máme ku kapele Zozoo, s ktorými sme vydali aj spoločne splitko. Keďže sme ale kvôli zmenám v zostave kapely a neskôr aj kvôli rodičovským povinnostiam na čas prestali koncertovať, ubudlo príležitostí sa stretnúť. Chalanov som preto už dlhšie nevidel, snáď sa im darí dobre. Touto cestou ich pozdravujem 😊
S Ničiteľom a SUΣMOU sme mali možnosť si v minulosti zahrať aj na akciách, ktoré neboli výlučne HC/punkové, ale boli postavené na hodnotách DIY a jasnému vymedzeniu sa voči akýmkoľvek prejavom neznášanlivosti a násilia. Ako príklad uvediem multižánrový Moltan Fest, či Xichtoplesk. Je skvelé, že aj iné žánre majú priestor prezentovať sa a že aktivizmus v dennodennom živote oslovuje umelcov naprieč hudobnými žánrami.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?
Veľmi dobre znie debutový album Granum od sludge kapely Fat. Nahrával, mixoval a mastroval im to Peťo z Tretradrot štúdia vo Vranove nad Topľou, čo je vždy záruka dobrého zvuku. Tento album má aj výborný artwork od Dana, ktorého výstupy sú tiež vždy topka. Pekný DIY klip zverejnili ešte začiatkom roka chalani zo Sistem Erorr k skladbe Dvojkrížová cesta.
Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?
Zaujímavý zážitok bolo koncertovanie v zabarikádovanom squate v Izole, v Slovinsku. Tam to vyzeralo každú chvíľu na zásah ťažkoodencov, tak nám v noci po koncerte nebolo všetko jedno. Pozeral som celú noc na dvere, či nás páni nepoctia návštevou. Nakoniec to ale dopadlo dobre.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Hudobný album - Godspeed You! Black Emperor - F♯ A♯ ∞ - za mňa album albumov
Kniha – Rozprávky o psíčkovi a mačičke od Josefa Čapka – aktuálne často čítaná kniha u nás doma, veľmi zábavná aj pre dospelého čitateľa
Film – Fontána od Darrena Aronofskeho – skvelý námet, skvelé herecké výkony, skvelé vizuálne spracovanie, skvelá hudba
Seriál – Vietnamská vojna od Kena Burnsa a Lynny Novickovej – detailný obraz priebehu tohto nezmyselného konfliktu – aby sme sa ako ľudstvo poučili z minulosti
Počítačová hra – nič, na hry nemám čas 😊
Tetovacie štúdio – Energy Ink Studio Igora Dutka zo Spišskej Novej Vsi – skvelý tatér a skvelý človek
Remeselné pivo – Pivovar Krúžok z Vyšných Repáš – objavil som nedávno, skvelé pivo!
Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?
S Ničiteľom aktívne skúšame a verím, že si v novej zostave čoskoro zahráme aj nejaké koncerty. Komponujeme nový album. Sme už z väčšej časti hotoví. Tento rok by sme ho chceli dokončiť a budúci potom nahrať. Popritom stále skúšať, hrať koncerty a tešiť sa z hudby.
Keďže mám doma dve malé deti, tých akcií som v poslednej dobe veľa nenavštívil. K srdcu mi ale prirástol Opičí bál, ktorý organizujú chalani z kapiel Zozoo a CACIB Dortmund z Martina. Tam som sa vždy cítil výborne. Vyhovoval mi svojou veľkosťou aj lokalitou. Posledný ročník na novom mieste som už ale vymeškal, tak neviem či sa aj tam podarilo vytvoriť tak skvelú atmosféru.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Rozhovor by si určite mohol spraviť s Prasiakom z kapely Fat. Dlho som ho nevidel, tak by som sa aspoň dozvedel, čo má nové 😊 Tento víkend hrajú s Fat blízko nás, na Garážach v Poprade, no nanešťastie sa mi nepodarí sa zúčastniť.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Black Lives Matter
=====================================================
Linky:
No comments:
Post a Comment