1. Hello Nadia, could you please introduce yourself to our readers - who are you, what do you do, and what inspires you the most these days?
Hi there. I’m Nadia — I sing, write songs, and play the piano. These days I’m mostly inspired by life itself and everything it throws at me.
2. I discovered you just last week through a Facebook post, immediately listened to Acoustic Rust: A Tribute to Type O Negative on Spotify, and found myself spinning it for days — a beautiful discovery. The album came out digitally in May 2023, more than two years ago. How was it received by your listeners and by Type O fans? And do you plan a physical release at some point?
Thank you so much for appreciating Acoustic Rust! I feel like it’s been getting more recognition recently. It was really well received by the fans, which was a pleasant surprise. I feel a lot of gratitude. As for a physical release, I still haven’t obtained the special license for it. I might finally do that soon.
3. The album features an interesting selection from the entire Type O catalogue — except for the debut (Slow, Deep & Hard) and the final album (Dead Again). How did you choose these particular songs and why did you exclude those two albums? Do the songs carry a special meaning for you?
Well, actually, my next cover will be Unsuccessfully Coping with... No, man, Slow, Deep and Hard is just too aggressive and not melodic enough for the piano. I just don’t hear those songs in that setting. My favorite album is October Rust, followed by Life Is Killing Me. I chose songs I could relate to or imagine on the piano.
As for Dead Again, I really wanted to record “September Sun,” but it needed more rehearsal time and I was impatient to release the album already. I ended up releasing a live version later — it’s on YouTube.
4. Peter and Josh, although born in Brooklyn, both have Eastern European roots and grew up on The Beatles and Black Sabbath. As a trained musician, do you sense these influences in their songwriting or arrangements?
Oh, certainly. I’m a die-hard Beatles fan, so it’s easy for me to notice their melodic choices, the backing vocals, and all those little details.
5. What did you discover in Type O Negative’s music once you stripped away electricity, distortion, and drums for your acoustic arrangements?
That underneath everything, it’s just very good songwriting. They’re great songs in every aspect.
6. Type O Negative balances darkness with a strange sense of humor and hope. Does this balance resonate with you personally, and does it appear in your own songwriting?
For sure. That’s like the perfect cocktail. My sense of humor is pretty weird, I love darkness in music, and I’ve learned how to manage my own personal darkness... And hope? My name — Nadezhda — literally means “Hope” in Russian.
7. In 2007, before the Type O show in Prague during the Dead Again tour, I asked Josh how he managed the keyboard solo in “September Sun.” He raised his hand and played it on an imaginary keyboard in the air saying: “Easy. Just like that.” How would you describe Josh’s playing overall? Do you think he’d stand a chance in a classical piano competition?
I admire Josh’s work. He has a unique style, and I think he’s great. As for competition — I don’t like that word. Music isn’t a competition.
8. Many long-time fans connect to Type O Negative through depression or emotional heaviness. Why do you think their music speaks so deeply to people like this all over the world? Do you experience their music more as a cure or a catalyst for depression?
It speaks deeply because it’s honest. Peter said things exactly as they were — right in your face. A lot of people need that: acceptance, facing yourself. For me, it’s neither a cure nor a catalyst. It’s a mirror.
9. Now that you live in New York, have you noticed any cultural or environmental influences that might have sparked the creativity from which Type O grew in the late ’80s and early ’90s? Do you sense any of that energy or atmosphere in today’s NYC — and if so, where?
I would give anything to experience NYC’s music scene in the ’90s and go to those shows… Today has a different vibe, but places like Duff’s, Greenwood Cemetery, and just Brooklyn, as dirty and enchanting as it is— they still have something inspiring about them.
10. Have you been in contact with any former members of the band since you started releasing your Type O covers? Has anyone from the camp reacted to the album in any way?
Yes. I talked to Johnny Kelly, and he told me he liked my album. Also Peter’s sister Kathy has been very supportive.
.
11. In September you released another cover, “The Dream Is Dead,” in collaboration with J.B. Beverley. How did this collaboration begin, and are you planning more projects like this?
Great catch! J.B. was Peter’s friend, so this cover was like an ode to him. J.B. found me on Facebook and just messaged me there, and I was really touched by his story. I loved working on The Dream Is Dead! I think our voices blend really well together. And yes, we’re already working on another project!
12. There have been rumors for years about the band possibly performing again. I’ve seen many Peter Steele impersonators — most trying to look and sound exactly like him, which doesn’t work at all because Peter simply can’t be replaced. What you’re doing feels very different. What do you think about the idea of Type O performing live with a female vocalist? And would you ever consider taking part if they approached you?
I think both male and female vocalists should be included. And yes — I would do it in a heartbeat. That would be an absolute honor.
13. Your career extends well beyond Type O Negative. Your 2024 album Pitch Dark, Red Light introduced your own artistic voice. How has the feedback been, and where do you see your music heading next? Are you considering acoustic reinterpretations of other bands, or will you continue primarily with original compositions?
It’s not my first album — I’ve been releasing songs for more than 15 years — but it was my first one fully in English, and in this new-old melancholic dark style. The feedback has been positive, actually! I’m already recording a new album and feeling very excited. I might do a cover here and there, but my original songs will always be my main focus.
14. Nadia, I watched one of your YouTube personal videos where you described your journey from Russia to Israel and eventually to New York City, where you hoped to become an artist. It was a difficult and transformative path. How do you look back on those years? How did they change you, and do you miss anything from your previous life?
The journey has been crazy. My whole life flipped upside down in the last three years. All those experiences — good and bad — made me more honest, more real, and more connected to myself. I miss my friends. I miss my mom and sisters. But I decided to follow my dreams, and there’s always a price you pay for that.
15. Do you ever visit Duff’s Brooklyn on weekends?
I do visit Duff’s from time to time! I love that little bar, and the people there are incredible.
16. What are your all-time favorite music album, book, and film that you would recommend to our readers?
Album — Abbey Road by The Beatles. Book — I don’t really have one; I don’t read that much. But recently I started reading Marathon Man by William Goldman, and I like it. Film — I love action and adventure. Let’s go with The Grand Budapest Hotel for now. Brilliant movie.
17. Is there someone from the scene you would like to read an interview with on Jablká ďaleko od stromu?
A band from NYC called None Shall Remain. They’re my friends, but beyond that they’re really gloomy and cool, and their songs are infectious.
18. And finally — a motto, quote, or message you would like to leave our readers with.
Be brave and live today.
============================================================================
Links:
https://www.instagram.com/nadiakodes/
https://www.facebook.com/kodesmusic/
https://www.youtube.com/user/NadiaKodes
============================================================================
1. Ahoj Nadia, mohla by si sa prosím našim čitateľom predstaviť — kto si, čo robíš a čo ťa v týchto dňoch najviac inšpiruje?
Ahoj. Som Nadia — spievam, píšem piesne a hrám na klavíri. V poslednom čase ma najviac inšpiruje samotný život a všetko, čo mi prináša.
2. Objavil som ťa len minulý týždeň cez jeden príspevok na Facebooku, okamžite som si pustil Acoustic Rust: A Tribute to Type O Negative na Spotify a potom som točil album celé dni — krásny objav. Album vyšiel digitálne v máji 2023, teda pred viac ako dvoma rokmi. Ako ho prijali tvoji poslucháči a fanúšikovia Type O? A plánuješ niekedy fyzické vydanie?
Veľmi pekne ďakujem, že máš rád Acoustic Rust! Mám pocit, že v poslednom čase získava viac pozornosti. Fanúšikovia ho prijali veľmi dobre, čo bolo milé prekvapenie. Som za to veľmi vďačná. Čo sa týka fyzického vydania, stále som nezískala špeciálnu licenciu. Možno sa k tomu konečne čoskoro dostanem.
3. Na albume je zaujímavý výber skladieb z celého katalógu Type O — okrem debutu (Slow, Deep & Hard) a posledného albumu (Dead Again). Ako si tieto skladby vyberala a prečo si vynechala práve tieto dva albumy? Majú tieto piesne pre teba zvláštny význam?
No, vlastne môj ďalší cover bude Unsuccessfully Coping with... Nie, nie, Slow, Deep and Hard je jednoducho príliš agresívny a málo melodický pre klavír. Neviem si tie skladby predstaviť v takomto aranžmáne. Môj obľúbený album je October Rust, hneď po ňom Life Is Killing Me. Vyberala som piesne, ku ktorým som mala vzťah alebo som si ich vedela predstaviť na klavíri.
Čo sa týka Dead Again, veľmi som chcela nahrať “September Sun”, ale potrebovala viac času na nácvik a bola som už netrpezlivá a chcela album vydať. Neskôr som vydala živú verziu — je na YouTube.
4. Peter a Josh, hoci sa narodili v Brooklyne, majú obaja východoeurópske korene a vyrastali na The Beatles a Black Sabbath. Ako hudobníčka — cítiš tieto vplyvy v ich skladaní alebo aranžmánoch?
Určite. Som veľká fanúšička Beatles, takže ich melodické voľby, vokálne harmónie a rôzne drobné detaily v ich hudbe vnímam veľmi ľahko.
5. Čo si objavila v hudbe Type O Negative, keď si z ich skladieb pre akustické aranžmány odstránila skreslenie a bicie?
Že pod všetkým tým je jednoducho veľmi dobré skladateľstvo. Sú to skvelé piesne vo všetkých ohľadoch.
6. Type O Negative balansujú temnotu s čudným humorom a nádychom nádeje. Rezonuje tento balans aj s tebou osobne? Objavuje sa aj v tvojom vlastnom songwritingu?
Určite. To je ten dokonalý kokteil. Mám dosť zvláštny zmysel pre humor, milujem temnotu v hudbe a naučila som sa pracovať so svojou vlastnou temnotou... A nádej? Moje meno — Nadežda — doslova znamená v ruštine „nádej“.
7. V roku 2007, pred koncertom Type O v Prahe počas turné Dead Again, som sa Josha spýtal, ako zvláda klávesové sólo v “September Sun.” Zdvihol ruku a zahral ho vo vzduchu na imaginárnej klaviatúre so slovami: “Easy. Just like that.” Ako by si opísala Joshovu hru celkovo? Myslíš si, že by mal šancu v súťaži klasických klaviristov?
Obdivujem Joshovu prácu. Má jedinečný štýl a podľa mňa je skvelý. Čo sa týka súťaženia — to slovo nemám rada. Hudba nie je súťaž.
.
8. Mnohí dlhoroční fanúšikovia sa spájajú s Type O Negative cez depresiu alebo emocionálnu ťažobu. Prečo podľa teba ich hudba oslovuje práve takýchto ľudí po celom svete? Vnímaš ich hudbu skôr ako liek, alebo ako katalyzátor depresie?
Oslovuje hlboko, pretože je úprimná. Peter hovoril veci presne tak, ako boli — priamo do tváre. Mnohí ľudia to potrebujú: prijatie, pohľad na seba samých. Pre mňa to nie je ani liek, ani katalyzátor. Je to zrkadlo.
9. Keďže teraz žiješ v New Yorku — všimla si si nejaké kultúrne či environmentálne vplyvy, ktoré mohli podnietiť kreativitu, z ktorej Type O vyrástli koncom 80. a začiatkom 90. rokov? Cítiš dnes v NYC niečo z tej atmosféry — a ak áno, kde?
Dala by som čokoľvek za to, aby som mohla zažiť hudobnú scénu NYC v 90. rokoch a chodiť na tie koncerty… Dnes má mesto iný vibe, ale miesta ako Duff’s, Greenwood Cemetery a samotný Brooklyn, špinavý a očarujúci zároveň — stále v sebe majú niečo inšpiratívne.
10. Bola si v kontakte s niektorými bývalými členmi kapely odkedy si začala vydávať svoje Type O covery? Reagoval niekto z ich okruhu na album?
Áno. Hovorila som s Johnnym Kellym a povedal mi, že sa mu môj album páči. Tiež Peterova sestra Kathy bola veľmi podporujúca.
11. V septembri si vydala ďalší cover — “The Dream Is Dead” — v spolupráci s J.B. Beverleym. Ako toto spojenie vzniklo a plánujete spolu aj ďalšie projekty?
Dobrá otázka! J.B. bol Peterov priateľ, takže tento cover bol takým odkazom pre neho. J.B. ma našiel na Facebooku a jednoducho mi tam napísal; jeho príbeh sa ma veľmi dotkol. Práca na The Dream Is Dead ma bavila! Myslím, že naše hlasy spolu výborne ladia. A áno, už pracujeme na ďalšom projekte!
12. Už roky kolujú fámy o tom, že kapela by možno opäť vystúpila. Videl som veľa Peterových imitátorov — väčšina sa snaží vyzerať a znieť presne ako on, čo nefunguje, pretože Peter sa jednoducho nedá nahradiť. To, čo robíš, pôsobí úplne inak. Čo si myslíš o predstave Type O Negative s ženskou vokalistkou naživo? A zvažovala by si účasť, keby ťa oslovili?
Myslím, že by mali byť zapojení aj mužskí, aj ženskí speváci. A áno — išla by som do toho okamžite. Bola by to obrovská česť.
13. Tvoja kariéra siaha ďaleko za Type O Negative. Tvoj album Pitch Dark, Red Light z roku 2024 ukázal tvoju vlastnú umeleckú identitu. Ako sú spätné reakcie a kam podľa teba tvoja hudba smeruje ďalej? Uvažuješ nad akustickými interpretáciami iných kapiel, alebo sa budeš sústrediť hlavne na autorskú tvorbu?
Nie je to môj prvý album — piesne vydávam už vyše 15 rokov — ale bol to môj prvý úplne v angličtine a v tomto novom-starom melancholicko-temnom štýle. Reakcie sú vlastne pozitívne! Pracujem už na novom albume a veľmi sa naň teším. Možno spravím sem-tam nejaký cover, ale moje vlastné piesne budú vždy mojím hlavným zameraním.
14. Nadia, videl som jedno tvoje osobné video na YouTube, kde si opisovala cestu z Ruska do Izraela a nakoniec do New Yorku, kde si dúfala, že sa staneš umelkyňou. Bola to náročná a formujúca cesta. Ako sa na tie roky pozeráš dnes? Ako ťa zmenili a chýba ti niečo z tvojho predchádzajúceho života?
Tá cesta bola šialená. Za posledné tri roky sa mi život obrátil hore nohami. Všetky tie skúsenosti — dobré aj zlé — ma spravili úprimnejšou, skutočnejšou a viac prepojenou so sebou samou. Chýbajú mi priatelia. Chýba mi mama a sestry. Ale rozhodla som sa nasledovať svoje sny — a za to sa vždy platí nejaká cena.
15. Chodievaš cez víkendy do Duff’s Brooklyn?
Občas do Duff’su zájdem! Milujem ten malý bar a ľudí, ktorí tam chodia.
.
16. Aký je tvoj najobľúbenejší hudobný album, kniha a film, ktoré by si odporučila našim čitateľom?
Album — Abbey Road od The Beatles.
Kniha — žiadnu obľúbenú nemám, veľa nečítam. Ale nedávno som začala čítať Marathon Man od Williama Goldmana a páči sa mi.
Film — milujem akciu a dobrodružstvo. Momentálne poviem The Grand Budapest Hotel. Brilantný film.
17. Je niekto zo scény, s kým by si si rada prečítala rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?
Kapela z NYC s názvom None Shall Remain. Sú to moji priatelia, ale okrem toho sú fakt temní a cool a ich piesne sú nákazlivé.
18. A nakoniec — motto, citát alebo odkaz, ktorý by si chcela zanechať našim čitateľom.
Buďte odvážni a žite dneškom.
No comments:
Post a Comment