Talebringer - Flowing Streams of Time (2025)
By Flork
Flowing Streams of Time, the debut full-length by Bratislava‘s rising five-piece Talebringer, announces the band as a confident new force in European metal. Released just last weekend at the Pink Whale club on the Danube River under the Bratislava castle, the album captures a youthful group already fluent in blending death metal ferocity with melodic, folk-tinged atmospherics. Their “beauty and the beast” vocal interplay—deep, demonic growls contrasted with crystalline female singing—anchors the sound, while hints of Jinjer, Theatre of Tragedy, and even the old-school spirit of Mythic or Bathory colour the edges. Yet Talebringer never feel derivative. Instead, they channel their influences into something raw, uplifting, and unmistakably their own.
Those strengths become clear immediately with Curse of the Moonlight, a brilliantly chosen opener that surges forward with energy and atmosphere in equal measure. Its shifting dynamics highlight the band‘s thoughtful songwriting and the fluid contrast between clean and harsh vocals. I loved this composition right from the get-go with its unpolished and raw production that introduces Talebringer with an apocalyptic bang. From there, the album moves into God of Sunrise, a track that balances melodic warmth with metallic grit— it’s no surprise it landed airplay on Slovakia‘s Radio FM. The song‘s brightness and optimism help establish the unusual tonal palette of the record. In spite of the gothic shadows and death-metal roots, Flowing Streams of Time carries a surprisingly positive, almost uplifting aura. Talebringer seem to revel in this contrast, crafting songs that are heavy but never hopeless, dramatic but not bleak.
The middle portion of the album demonstrates the band‘s range particularly well. 26 Days from the End is fast, nearly instrumental, and exhilarating—an anchor point for listeners who appreciate tight, technically driven arrangements. In contrast, Talebringer, the namesake track, distills the band‘s identity into one of the album‘s most memorable songs: folk-laced melodies swimming through waves of bar-chord crunch and high-note guitar lines that shimmer overhead. Then there‘s Punishment with Empathy, a dramatic composition marked by crescendos and atmosphere. Its spoken-word passage may land unevenly—the delivery feels a little rushed—but the moment is redeemed almost instantly by the rich vocal harmonies that swell afterward, giving the piece emotional depth. From Darkness We All Rise shifts the spotlight to the female vocals, offering a haunting, melodic performance that reinforces the band’s commitment to storytelling through sound.
The album‘s visual language supports that storytelling. The cover art, which features a a cloaked, bearded figure (maybe Death?) standing by a forked river with a glowing lily blooming across the water, captures the duality that defines the record: life and death, shadow and radiance, endings and renewal. These themes culminate in the closing track Last Mourning which concludes the journey with ambience, atmosphere, and a sense of space that lingers long after the music fades. This song itself is the culmination of all the othrs and create the band’s signature.
And the Florkman‘s prognosis? Flowing Streams of Time is a remarkably assured debut, the kind of first full-length that suggests not potential but arrival. It‘s raw in all the right ways—alive, human, unfiltered—yet guided by a clear artistic vision. Talebringer respect the lineage of the genres they draw from, but they never cling to imitation; instead, they build on the foundations laid by their predecessors and push the sound into their own territory. At just over 30 minutes across eight tracks, the album leaves a strong impression without overstaying its welcome. If this is where Talebringer begins, like the glowing flower on the album cover, their future promises to be both bold and bright.
============================================================
Talebringer links:
https://www.facebook.com/talebringer/
https://www.instagram.com/talebringer_band/
============================================================
Talebringer - Flowing Streams of Time (2025)
By Flork
Flowing Streams of Time, debutový dlhometrážny album bratislavskej päťčlennej formácie Talebringer, hlása príchod novej sebavedomej posily európskeho metalu. Pokrstený len minulý víkend v klube Pink Whale na Dunaji pod bratislavským hradom predstavuje kapelu, ktorá už napriek mladému veku prirodzene prepája deathmetalovú dravosť s melodickými, folklórne podfarbenými náladami. Ich vokálna dynamika v štýle „beauty and the beast“ - hlboké, démonické growly v kontraste s krištáľovo čistým ženským spevom - tvorí jadro zvuku, zatiaľ čo náznaky Jinjer, Theatre of Tragedy či dokonca old-school ducha kapiel ako Mythic alebo Bathory - dotvárajú jeho okraje. A predsa Talebringer neznejú ako kópia. Ich vplyvy kapela premieňa na niečo surové, povzbudivé a definitívne svoje vlastné.
Spomenuté kvality vyniknú hneď v úvodnej skladbe Curse of the Moonlight, brilantne zvolenej otváračke, ktorá sa valí vpred s energiou aj atmosférou na vyrovnanej úrovni. Jej premenlivá dynamika poukazuje na premyslený songwriting kapely a zladený kontrast medzi čistými a extrémnymi vokálmi. Táto kompozícia ma dostala okamžite - neuhladená, surová produkcia je ukážkou apokalyptického hluku v podaní Talebringer. Album prechádza do God of Sunrise, skladby, ktorá balansuje medzi melodickým teplom a kovovou húževnatosťou - nečudo, že sa dostala do vysielania Rádia FM. Jej jas a optimizmus pomáhajú vytvoriť nezvyčajnú náladovú paletu nahrávky. Napriek gotickým odtieňom a deathmetalovým základom má Flowing Streams of Time prekvapivo pozitívnu, priam povznášajúcu auru. Talebringer sa v tomto kontraste vyslovene vyžívajú a skladajú piesne, ktoré sú náročné, no nie depresívne; dramatické, ale nie pochmúrne.
Stredná časť albumu mimoriadne dobre ukazuje žánrový rozsah kapely. 26 Days from the End je rýchla, takmer inštrumentálna a strhujúca — záchytný bod pre poslucháčov, ktorí ocenia precízne, technicky prevedené aranžmány. Naproti tomu skladba Talebringer destiluje identitu kapely do jedného z najsilnejších momentov albumu: folkovo podfarbené melódie sa vlnia cez barové riffy a vysoké gitarové linky, ktoré nad nimi žiaria. A potom je tu Punishment with Empathy, dramatická kompozícia s crescendami a hutnou atmosférou. Jej nahovorená pasáž môže pôsobiť trochu nevyrovnane - prednes je mierne uponáhľaný - no okamžite ho zachraňujú bohaté vokálne harmónie, ktoré sa následne rozvinú a dodajú skladbe emocionálnu hĺbku. From Darkness We All Rise presúva pozornosť na ženský spev, ktorý ponúka tajuplný, melodický výkon a umocňuje dojem kapely, ktorá chce rozprávať príbehy vlastným zvukom.
Vizuálny jazyk albumu toto rozprávanie podporuje. Obal, ktorý zobrazuje zahalenú bradatú postavu (možno Smrť?) stojacu pri rozdvojenej rieke so žiarivou ľaliou na hladine, vystihuje dualitu definujúcu celú nahrávku: život a smrť, tieň a žiaru, koniec a zrodenie. Tieto motívy vrcholia v záverečnej skladbe Last Mourning, ktorá uzatvára cestu ambientnými a priestorovými tónmi a necháva poslucháča v dojme, ktorý pretrváva aj po stlmení hudby. Táto posledná skladba je syntézou všetkých predchádzajúcich a dotvára podpisový zvuk kapely.
A Florkmanova prognóza? Flowing Streams of Time je pozoruhodne presvedčivý debut - ten typ prvého albumu, ktorý nenaznačuje len potenciál, ale rovno nástup. Je surový v tom najlepšom zmysle - živý, ľudský, neprefiltrovaný - no pritom vedený jasnou umeleckou víziou. Talebringer rešpektujú tradíciu žánrov, z ktorých čerpajú, no nikdy neupadajú do imitácie; naopak, stavajú na základoch svojich predchodcov a tlačia zvuk do vlastného teritória. S dĺžkou len niečo cez 30 minút a ôsmimi skladbami album zanechá silný dojem bez toho, aby sa príliš preťahoval. Ak je toto začiatok Talebringer, potom ich budúcnosť - rovnako ako žiariaci kvet na obale - bude žiariť ešte jasnejšie
No comments:
Post a Comment