/// slovenská verzia nižšie ///
1. Who are you, what do you do, and what’s capturing your attention these days?
B: I'm Blev, I'm on vocals and fiddle. I’ve been hearing more goth rock lately, like The Damned and early Bathory. Aside from music, I've been watching classical Hollywood Westerns like mad. Walsh's Colorado Territory (1949) is good if you want something gnarly and tough.
K: Kareem, I play the drums. These days I’ve been playing a lot with my synthesizers and have also been traveling quite a bit.
I: I’m Ivar, I play bass. I do my best to keep up with the many good releases these days.
J: Same. I’m Joel, on guitar, background vocals, electronics.
2. Hidden Since the Foundation of the World was established in 2025 as a neo-psychedelic doom band. What’s the story behind your formation and the sound you’ve been shaping?
B: Joel and I met at an academic conference where he was moderating, and I was presenting a paper on exorcism. We started going to shows together and vowed to start a band, bringing together my more blues tendencies with his massive arsenal of tones and metal influence.
I: We wanted to play soulcrushing heavy riffs.
J: Classic case of ‘I wish there was a band that sounded like ____.’ Blev and I were talking about how even though we liked a lot of what was being called ‘doomgaze’ but we wanted it weirder and earthier. Hence raising the flag of neo-psychedelia: bands like Jesus and Mary Chain, early Flaming Lips, and especially Spacemen 3 were the obvious touchstones to us as ways of fusing deconstructed blues/rock motives with a noisy textural aesthetic, so we set about trying to approach doom from that kind of angle, with big riffs and heavy grooves as non-negotiable elements to keep things grounded, and de facto commitment to bad vibes because, well, look around.
K: I joined the band at the end of 2025. I was traveling in the far east, I saw an ad on facebook, listened to the songs on bandcamp and learned all the songs on “air drums” before flying back and joining the band!
3. How hard was it to find four like-minded souls into heavy psych doom in Amsterdam — does a scene already exist, or are you helping to create one?
J: Amsterdam is maybe more of a Dancing to DJs kind of party town, so the loud guitar music scene is smaller than in other Dutch cities like Rotterdam or Utrecht, but there is a small dedicated heavy psych / doom scene and it’s growing! The bigger cities in the Netherlands are pretty well connected by rail, though, so people tend to play (and attend) shows all over. There is a network of heavy bands in NL called Duister Collectief, which we are involved with, but that’s organized more around a sort of ethos than any genre. There’s doom/sludge, but also hardcore, black metal, industrial, etc. and everyone supports everyone. Could be fair to say most of us are at least a little ‘post- [something]’ so that’s kind of an artistic commonality in addition to the general DIY/anarchist vibe.
4. When I listen to “Bad Winter,” I hear way more than heavy psych — it’s melodic, doomgaze-like, and honestly beautiful. Where does that atmosphere come from? City nights, rainy forests, or drifting somewhere far north?
B: Thank you for the kind reading. Sure, far north! There was a Lightnin’ Hopkins-esque vocal melody blended with Joel's cold tones, even some black metal and noise rock elements, and when those mix, you’re someplace very cold, very blighted.
J: We fell into the idea early enough that the vibe was an airport late at night: uncharacteristically calm, but in a Botched 3am Transfer with No One at the Info Desk, Dragging your Luggage Everywhere, Paid WiFi, and Can’t Even Find a Cup of Coffee way. So I actually added some field recordings from the Amsterdam airport in there and some synths that kind of sound like planes.
5. Your logo shows a sea monster inside a bottle. Does your music aim to awaken a hidden monster, or is it more about searching for something still undiscovered — an emotion, a truth, or a presence?
J: Blev directed the art, but the sea monster in a bottle idea was initially inspired by the work of environmental historian Robert L. France, who has argued (in books like Disentangled) that the sea serpents that terrified early modern sailors were in fact normal whales and turtles tangled up in newly resilient fishing nets. So the barrels and debris they were involuntarily dragging around looked like really long tails, for example. As usual, humanity was the monster all along.
I: We also joke about monolith creatures, Chthulu, esotericism, and absurdism.
J: Easy enough to put in conversation with Lovecraftian horrors beneath the ocean and of course the very real horrors of our climate karma now in its earliest stages of fruition.
B: Yeah, mystery and possibility, horror included. That’s the tension we try to capture and sustain.
6. So far you’ve released two covers (The Chameleons and The Cure) and two original singles. How has the feedback been, and do you feel any specific scenes or communities are starting to pick up on what you’re doing?
J: The singles seem to be doing okay, especially for an opening salvo. And it seems like people are ‘getting it’ in the sense that every third review seems to reach for slightly different genre tags or reference points. We take that to mean we’re doing something right. And we like to mess around with covers, sure; see if we can put our own spin on them. We’ll probably wind up recording a studio version of ‘Don’t Fall’ eventually. As it is there are just a couple of very lo-fi live takes on social media for that one. ‘The Hanging Garden’ was live too but we did get it mastered and properly distributed. It’s got a little traction among Cure fans so far thanks to this podcast called The Holy Hour that added it to their annual roundup of Cure covers.
.
I: Most people are surprised at the choice of covers. They are two songs most metal-minded people wouldn't expect us to play. They're both from the early 1980's, not particularly metallic, but atmospheric postpunk songs with a brooding sinister feel to them, we just wondered how they would sound in a doom metal fashion and wanted to communicate a post-punk sensibility about our band. The feedback has been great, and I think folks recognize the fit of the sounds.
7. How has the writing process been so far, and do you feel that “Man of Stated Age” and “Bad Winter” already define your signature and sound?
J: Our typical song starts out as a short concept note usually inspired by something we’re reading.
B: Some symbol or social ill, to which we all end up bringing our signature sounds.
J: This gives birth to a cluster of riffs over some looped or programmed beats in Ableton, to which Blev adds lyrics and melodies. Then we start arranging, just trying stuff out. Once we’ve got a first draft of a demo, we start trying to play it as a group. For significant refinements I’ll change the demo itself so it’s current. The demos can get pretty wild and disjointed sounding by the end of the process! It will be interesting to see how people respond to the album when it comes out. So far with the singles people seem to latch on to how ‘different’ they are and often gravitate towards one or the other, where for us they’re part of a larger set and more alike in some ways than other material that’s more aggressive or linear or something.
I: We're working on more songs as we speak, and I think a song like Man of Stated Age definitely is some sort of blueprint in terms of our heavier side, chuggy and groovy, yet slow and crushing. Bad Winter however, shows a different side, more doomgaze, and I think that some of the new songs have a bit more of that slightly psychedelic feel as well, although not as overtly shoegaze influenced as Bad Winter.
8. When can we expect the debut album, and what is it going to be like?
J: We start tracking drums and vocals in April, and the plan is to have the album out by the end of summer. We’re recording it all DIY as we did the singles and we’ll have it mixed by Joost Berenbroek again, so the overall sonics should be comparable, though we’ve learned a few new audio engineering tricks since last summer. We’re still trying to decide which songs to include and to plan it all out with the idea that it will eventually wind up on either 12” or double 10” vinyl (labels, hit us up if you’re interested!) The biggest things I think people will find on the album that they haven’t heard from us yet are most of the album songs are rather longer than the singles and maybe have more narrative-based structures as opposed to something like ‘Bad Winter’ which is basically a verse-chorus pop song at its core.
Before any of that, however, we’ll have a collection of Man of Stated Age/Bad Winter remixes/collaborations coming out. We’re shooting for an April release there. The first ‘single’ from that batch we just released: a collaboration with Buzzard that reworks ‘Man of Stated Age’ in his inimitable doom-folk style.
We’re thrilled how that one came out. And next month we’ll drop Megaton Leviathan’s 20-minute kosmische noise version that runs in a very different direction with the ‘same song.’ Keep an eye out and we’ll keep some surprises in store.
B: Fall 2026 is going to rip. If our initial singles (Man of Stated Age, Bad Winter) had more explosive release, the full-length will add more tension, more primal rage.
9. The Netherlands has such a rich metal history, with bands like Celestial Season, The Devil’s Blood, and today’s Dool, Molasses, Goat, not to mention Roadburn Festival. Do you see yourselves as part of this lineage, or are you carving out your own path?
J: I like what I’ve heard from those bands (and don’t forget Officium Triste!), but having only come to the Netherlands in 2020 myself they weren’t a big part of my sense of the Dutch music scene. Before arriving here, the Dutch music I’d listened to the most were psych bands like 35007 and Group 1850. In any case we definitely aspire to play Roadburn and there’s loads of fantastic music happening now that we’re plugged into, here and in the Belgian ‘Church of Ra’ orbit especially.
K: I feel like we’re carving out our own path, yet happy to enter/fit into an existing rich history.
I: Well, we hope to become part of that lineage, and to play at Roadburn at least once in the near future.
10. What’s life like as a band in Amsterdam — do you ride bikes or boats to rehearsals? And before you unleash your heavy psych sounds through the amps, do you ever indulge in a bit of Mango Kush or Amnesia Haze to get in the zone?
I: We ride bikes like any other ordinary person here. Although we all have experimented with mind-altering substances in the past, nowadays it's not so much an important part anymore. But sure, sometimes it can be therapeutic and a source of inspiration to light up a pipe, eat some psychedelics, whatever.
B: Often, the tram system also witnesses our wave of black gear bags through a nice boxed-in commute. I’ve had my megaphone siren accidentally go off a couple of times in there. Always during rush hour. Ah the ubiquitous Amnesia!
J: Biking to rehearsal has an effect for sure: I had to scale down my pedalboard to manage it. As for the old jazz cigarettes, my experience is they keep me in the moment – which can be great for jamming, but also maybe less helpful when it comes to counting bars, remembering parts, and such. So it very much depends on what the order of the day is.
K: Unfortunately as the drummer, I am forever doomed to break my back carrying gear. I sometimes bike, but at the current stage, I have to grab my rusty old moped. Kush and/or Haze are a very welcome addition to the process.
11. What are your concert plans for 2026, and is there any chance we might see you perform in Central or Eastern Europe?
B: We will be playing around the Netherlands. Follow us for all our upcoming dates (or Bandsintown etc.). Our first stops beyond the Netherlands are looking like Germany and France, but we would adore the chance to play in Central and Eastern Europe.
J: Indeed: we’d love to venture further abroad, so if you have leads, let us know at hiddensincethefoundation@gmail.com.
12. Which music album, music video, and book have impressed you the most recently?
B: I was introduced to a Swedish hardcore band recently, Black Uniforms, whose album Splatter Punx on Acid opens with a sample of WASP's Animal (Fuck Like a Beast). The whole record is great. I recently read Tom Wolfe's Radical Chic: a jaunty, clear-eyed survey of NYC's upper crust elbow-rubbing with members of the Black Panther Party (who are simply trying to raise money) for social clout back in the late '60s.
K: I’d say the book: The Man Without Qualities by Robert Musil. Originally published in the 1930s. It's a pre-WW2 Viennese take on a post 8th century renaissance man. Completely mindblowing.
J: Our friends Gavran have a brand new record out called The One Who Propels that absolutely eats, so I’ve been all over that. New records by Slomatics, Blackwater Holylight, and Ruins of Beverast are in consistent rotation as well. Blackwater Holylight and Gavran both did videos for their singles which are very cool. For a recent book recommendation, Corey Doctorow’s Enshittification.
I: In my case, I've been listening to Massive Attack's "Mezzanine" a lot recently. The video of Chelsea Wolfe's "Feral love" is one that comes to mind, and recently, I got back into finishing Frank Herbert's later Dune novels.
13. I’m a big fan of horror movies and love discovering local recommendations. I just realized that Speak No Evil, which really impressed me and is set in the Netherlands, is actually a Danish film. Are there any Dutch horror movies — besides The Human Centipede — that you’d suggest checking out?
B: I'd be curious to check out Speak No Evil! My horror pool is a bit limited, but the USian expat Jacques Tourneur put out some incredible work in the 1940s, like Cat People and I Walked with a Zombie, which explore decolonial themes and cultural memory through the "B" format. I always suggest to listen to John Carpenter's interview where he insists on a distinction between horror that tends to be politically right-wing ("out there, invading") versus left-wing horror ("in our hearts"). To that end, The Fog and Christine are underrated and lends themselves to social analysis..
J: Ares was a good Dutch Netflix series. Also check out The Columnist (De kuthoer) for a horror-comedy starring Katja Herbers from the late great tv show Evil.
14. Is there someone with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
J: I’ll suggest two Italian bands I’ve been listening to a lot lately: Litania and Ponte del Diavolo. They should have some interesting things to say.
15. (Thank you for the interview) Any last words?
B: Thank you for the interest and insightful questions.
I: Stay weird.
============================================================================
Links:
https://linktr.ee/hiddensincethefoundation
============================================================================
1. Kto ste, čo robíte a čo momentálne púta vašu pozornosť?
B: Som Blev, spievam a hrám na husliach. V poslednom čase počúvam viac goth rock — napríklad The Damned a raný Bathory. Okrem hudby som úplne prepadol klasickým hollywoodskym westernom. Walshov film Colorado Territory (1949) je skvelý, ak chceš niečo drsné a tvrdé.
K: Kareem, hrám na bicie. V poslednom čase sa veľa hrám so syntezátormi a dosť cestujem.
I: Som Ivar, hrám na basu. Snažím sa držať krok s množstvom dobrých releasov, ktoré teraz vychádzajú.
J: Podobne. Som Joel — gitara, sprievodné vokály, elektronika.
2. Hidden Since the Foundation of the World vznikli v roku 2025 ako neo-psychedelická doom kapela. Aký je príbeh vášho vzniku a zvuku, ktorý formujete?
B: S Joelom sme sa stretli na akademickej konferencii — on ju moderoval a ja som prezentoval prácu o exorcizme. Začali sme spolu chodiť na koncerty a sľúbili si, že založíme kapelu, ktorá spojí moje bluesové tendencie s jeho obrovským arzenálom zvukov a metalovým vplyvom.
I: Chceli sme hrať dušu drviace ťažké riffy.
J: Klasický prípad „škoda, že neexistuje kapela, ktorá by znela ako ____.“ S Blevom sme sa rozprávali o tom, že síce máme radi veľa vecí označovaných ako „doomgaze“, ale chceli sme to čudnejšie a zemitejšie. Preto sme vztýčili vlajku neo-psychedélie — kapely ako Jesus and Mary Chain, raní Flaming Lips a najmä Spacemen 3 boli pre nás jasnými referenciami, ako spojiť dekonštruované blues/rockové motívy s hlučnou textúrnou estetikou. Tak sme sa pokúsili pristupovať k doom metalu z tohto uhla — veľké riffy a ťažké groove boli nevyjednávateľné prvky, ktoré to mali držať pri zemi, spolu s de facto záväzkom k zlým vibráciám, pretože… stačí sa rozhliadnuť okolo seba.
K: Do kapely som sa pridal koncom roku 2025. Cestoval som po Ďalekom východe, videl som inzerát na Facebooku, vypočul si skladby na Bandcampe a všetko som sa naučil na „vzdušných bicích“ ešte predtým, než som sa vrátil a pridal sa ku kapele.
3. Aké náročné bolo nájsť v Amsterdame štyri spriaznené duše pre heavy psych doom — existuje tam už scéna, alebo ju pomáhate vytvárať?
J: Amsterdam je možno skôr mesto večierkov s DJ-mi a tancom, takže scéna hlučnej gitarovej hudby je menšia než v iných holandských mestách ako Rotterdam či Utrecht. Existuje však malá oddaná heavy psych / doom scéna a rastie! Väčšie mestá v Holandsku sú navyše dobre prepojené železnicou, takže kapely bežne hrajú (a ľudia chodia) na koncerty po celej krajine. Funguje tam aj sieť ťažších kapiel nazývaná Duister Collectief, do ktorej patríme — je však organizovaná skôr okolo určitého étosu než konkrétneho žánru. Je tam doom/sludge, ale aj hardcore, black metal, industrial atď., a všetci sa navzájom podporujú. Dá sa povedať, že väčšina z nás je aspoň trochu „post-[niečo]“, čo vytvára umeleckú príbuznosť spolu so všeobecným DIY/anarchistickým vibeom.
4. Keď počúvam „Bad Winter“, počujem oveľa viac než len heavy psych — je to melodické, doomgazeové a úprimne krásne. Odkiaľ pochádza tá atmosféra? Nočné mesto, daždivé lesy, alebo blúdenie niekde ďaleko na severe?
B: Ďakujem za milé čítanie. Určite ďaleký sever! Bola tam vokálna melódia v duchu Lightnin’ Hopkinsa zmiešaná s Joelovými chladnými tónmi, aj prvky black metalu a noise rocku — a keď sa to všetko spojí, ocitneš sa niekde veľmi studenom, veľmi spustošenom.
J: Pomerne skoro sme sa chytili predstavy, že vibe pripomína letisko neskoro v noci: nezvyčajne pokojné, ale takým spôsobom ako keď máš pokažený prestup o tretej ráno, nikto nie je na informáciách, vláčiš batožinu všade so sebou, Wi-Fi je platená a nevieš nájsť ani šálku kávy. Preto som tam pridal aj terénne nahrávky z amsterdamského letiska a syntetizátory, ktoré trochu znejú ako lietadlá.
5. Vaše logo zobrazuje morskú príšeru vo fľaši. Snaží sa vaša hudba prebudiť skryté monštrum, alebo skôr hľadá niečo ešte neobjavené — emóciu, pravdu či prítomnosť?
J: Vizuál režíroval Blev, ale nápad s morskou príšerou vo fľaši bol pôvodne inšpirovaný prácou environmentálneho historika Roberta L. Francea. Ten tvrdí (napríklad v knihách ako Disentangled), že morské hady, ktoré desili ranonovovekých námorníkov, boli v skutočnosti obyčajné veľryby či korytnačky zamotané v nových, odolných rybárskych sieťach. Sudy a trosky, ktoré za sebou neúmyselne ťahali, potom vyzerali napríklad ako dlhé chvosty. Ako zvyčajne — skutočným monštrom bolo ľudstvo.
I: Tiež si robíme žarty o monolitických bytostiach, Cthulhu, ezoterike a absurdizme.
J: Dá sa to ľahko spojiť s lovecraftovskými hrôzami pod oceánom — a samozrejme aj so skutočnými hrôzami klimatickej karmy, ktoré sa práve začínajú napĺňať.
B: Áno — tajomstvo a možnosti, vrátane hrôzy. To je napätie, ktoré sa snažíme zachytiť a udržať.
6. Zatiaľ ste vydali dva covery (The Chameleons a The Cure) a dva autorské single. Aká bola odozva a máte pocit, že vás začínajú zachytávať nejaké konkrétne scény alebo komunity?
J: Zdá sa, že singlom sa darí celkom dobre, najmä ako úvodnému výstrelu. A vyzerá to, že ľudia to „chápu“ — v tom zmysle, že zhruba každá tretia recenzia siaha po trochu iných žánrových nálepkách alebo referenčných bodoch. Berieme to ako znak, že robíme niečo správne. A s covermi sa radi hráme — skúšame im vtlačiť vlastnú podobu. Pravdepodobne nakoniec nahráme aj štúdiovú verziu skladby „Don’t Fall“. Zatiaľ existuje len pár veľmi lo-fi živých záznamov na sociálnych sieťach. „The Hanging Garden“ bola tiež nahraná naživo, ale tú sme dali zmastrovať a riadne distribuovať. Zatiaľ si získava menšiu pozornosť medzi fanúšikmi Cure — aj vďaka podcastu The Holy Hour, ktorý ju zaradil do svojho každoročného prehľadu coverov Cure.
I: Väčšinu ľudí výber coverov prekvapí. Sú to dve skladby, pri ktorých by metalovo naladené publikum nečakalo, že ich budeme hrať. Obe pochádzajú zo začiatku 80. rokov — nie sú nijako zvlášť metalové, skôr ide o atmosférický post-punk s temným, zlovestným nádychom. Zaujímalo nás, ako by zneli v doommetalovom podaní, a zároveň sme tým chceli komunikovať post-punkovú citlivosť našej kapely. Odozva bola skvelá a myslím, že ľudia vnímajú, ako tie zvuky do seba zapadajú.
7. Ako zatiaľ prebieha váš skladateľský proces a máte pocit, že „Man of Stated Age“ a „Bad Winter“ už definujú váš podpis a zvuk?
J: Typická skladba u nás začína ako krátka konceptuálna poznámka, zvyčajne inšpirovaná niečím, čo práve čítame.
B: Nejaký symbol alebo spoločenský problém, ku ktorému potom každý prinesie svoj typický zvuk.
J: Z toho vznikne zhluk riffov položených na loopovaných alebo naprogramovaných beatoch v Abletone, ku ktorým Blev pridá texty a melódie. Potom začneme aranžovať — skúšame rôzne veci. Keď máme prvý draft dema, začneme ho hrať ako kapela. Pri väčších úpravách upravím aj samotné demo, aby zostalo aktuálne. Na konci procesu môžu demá znieť poriadne divoko a roztrieštene! Bude zaujímavé sledovať reakcie, keď vyjde album. Zatiaľ sa zdá, že pri singloch sa ľudia chytajú toho, aké sú „iné“, a často preferujú jeden alebo druhý — zatiaľ čo pre nás sú súčasťou širšieho celku a v niečom si sú podobnejšie než materiál, ktorý je agresívnejší alebo lineárnejší.
I: Práve teraz pracujeme na ďalších skladbách a myslím, že „Man of Stated Age“ je určitým plánom našej ťažšej stránky — hutnej, grooveovej, no pomalej a drvivej. „Bad Winter“ zas ukazuje inú polohu, viac doomgaze, a niektoré nové veci majú tiež mierne psychedelický nádych — hoci nie tak výrazne shoegazový ako „Bad Winter“.
8. Kedy môžeme očakávať debutový album a aký bude?
J: V apríli začíname nahrávať bicie a vokály a plán je mať album hotový do konca leta. Nahrávame všetko DIY, tak ako single, a opäť ho bude mixovať Joost Berenbroek, takže výsledný zvuk by mal byť porovnateľný — aj keď sme sa od minulého leta naučili pár nových štúdiových trikov. Stále ešte vyberáme skladby a plánujeme to s tým, že to napokon vyjde buď na 12" alebo dvojitom 10" vinyle (vydavateľstvá, ozvite sa!). Myslím, že najväčší rozdiel, ktorý ľudia na albume nájdu, je ten, že väčšina skladieb bude dlhšia než single a možno viac naratívne vystavaná — na rozdiel od „Bad Winter“, ktorá je v jadre vlastne verš-refrénová popová skladba.
Predtým však vydáme kolekciu remixov a kolaborácií „Man of Stated Age / Bad Winter“. Mierime na aprílové vydanie. Prvý „singel“ z tejto várky už vyšiel — spolupráca s Buzzardom, ktorý prerobil „Man of Stated Age“ vo svojom nezameniteľnom doom-folk štýle.
Sme nadšení, ako to dopadlo. A budúci mesiac vydáme 20-minútovú kosmische noise verziu od Megaton Leviathan, ktorá sa so „tou istou skladbou“ uberá úplne iným smerom. Sledujte nás — máme pripravených ešte pár prekvapení.
B: Jeseň 2026 bude nárez. Ak mali naše úvodné single („Man of Stated Age“, „Bad Winter“) explozívnejší štart, dlhometrážny album pridá viac napätia, viac prapôvodného hnevu.
9. Holandsko má bohatú metalovú históriu — kapely ako Celestial Season, The Devil’s Blood, dnes Dool, Molasses, Goat, nehovoriac o festivale Roadburn. Vidíte sa ako súčasť tejto línie, alebo si razíte vlastnú cestu?
J: Páči sa mi, čo som od tých kapiel počul (a nezabúdajme na Officium Triste!), ale keďže som sa do Holandska presťahoval až v roku 2020, neboli zásadnou súčasťou môjho vnímania miestnej scény. Pred príchodom som z holandskej hudby najviac počúval psychedelické kapely ako 35007 či Group 1850. Každopádne by sme si určite radi zahrali na Roadburne a deje sa tu množstvo fantastickej hudby — jednak tu, kam sme sa už napojili, a tiež najmä v belgickom okruhu okolo „Church of Ra“.
K: Mám pocit, že si razíme vlastnú cestu, ale radi sa zapojíme do existujúcej bohatej tradície.
I: Dúfame, že sa jej raz staneme súčasťou — a že si aspoň raz v blízkej budúcnosti zahráme na Roadburne.
10. Aký je život kapely v Amsterdame — chodíte na skúšky na bicykloch alebo loďou? A predtým než pustíte svoje heavy psych zvuky cez aparáty, doprajete si občas Mango Kush či Amnesia Haze na naladenie?
I: Jazdíme na bicykloch ako každý iný bežný človek tu. Hoci sme všetci v minulosti experimentovali s látkami meniacimi vedomie, dnes už to nie je až taká dôležitá súčasť. Ale áno — niekedy môže byť terapeutické alebo inšpirujúce zapáliť si fajku, dať si psychedeliká či niečo podobné.
B: Často nás aj električka zažíva s vlnou čiernych tašiek s výbavou počas pekne natlačeného dochádzania. Párkrát sa mi tam nechtiac spustila siréna na megafóne — vždy počas špičky. Ach, tá všadeprítomná Amnesia!
J: Jazda na skúšku na bicykli má určite vplyv — musel som zmenšiť pedalboard, aby sa to dalo zvládnuť. Čo sa týka starých „jazzových cigariet“, moja skúsenosť je taká, že ma držia v prítomnom okamihu — čo je skvelé na jamovanie, ale možno menej užitočné pri počítaní taktov či pamätaní si partov. Takže veľmi záleží od situácie.
K: Bohužiaľ ako bubeník som odsúdený ničiť si chrbát nosením výbavy. Niekedy idem na bicykli, ale momentálne väčšinou beriem starý hrdzavý moped. Kush a/alebo Haze sú veľmi vítaným doplnkom procesu.
11. Aké máte koncertné plány na rok 2026 a je šanca, že vás uvidíme hrať v strednej alebo východnej Európe?
B: Budeme hrať po Holandsku. Sledujte nás kvôli všetkým nadchádzajúcim dátumom (alebo Bandsintown a pod.). Naše prvé zastávky mimo Holandska zatiaľ vyzerajú na Nemecko a Francúzsko, ale veľmi radi by sme si zahrali aj v strednej a východnej Európe.
J: Presne tak — radi by sme sa vydali ešte ďalej za hranice, takže ak máte nejaké tipy alebo kontakty, dajte nám vedieť na hiddensincethefoundation@gmail.com
.
12. Ktorý hudobný album, hudobné video a kniha na vás v poslednom čase najviac zapôsobili?
B: Nedávno mi predstavili švédsku hardcore kapelu Black Uniforms, ktorej album Splatter Punx on Acid začína samplom skladby „Animal (Fuck Like a Beast)“ od WASP. Celá nahrávka je skvelá. Nedávno som tiež čítal knihu Radical Chic od Toma Wolfa — svižný a triezvy pohľad na to, ako sa newyorská vyššia spoločnosť na konci 60. rokov spoločensky „bratríčkovala“ s členmi Black Panther Party (ktorí sa pritom len snažili získať finančné prostriedky) kvôli spoločenskému statusu.
K: Za mňa kniha: Muž bez vlastností od Roberta Musila. Pôvodne vydaná v 30. rokoch. Predvojnový viedenský pohľad na renesančného človeka po ôsmom storočí — úplne mindblowing.
J: Naši kamaráti Gavran vydali nový album The One Who Propels, ktorý úplne žerie, takže ten teraz počúvam stále dokola. Rovnako aj nové nahrávky od Slomatics, Blackwater Holylight a Ruins of Beverast. Blackwater Holylight aj Gavran spravili k singlom veľmi cool videá. Z kníh by som odporučil nedávnu — Enshittification od Coreyho Doctorowa.
I: Ja som v poslednom čase veľa počúval album „Mezzanine“ od Massive Attack. Z videí mi napadne „Feral Love“ od Chelsea Wolfe a nedávno som sa vrátil k dočítaniu neskorších románov série Dune od Franka Herberta.
13. Som veľký fanúšik hororov a rád objavujem lokálne odporúčania. Nedávno som si uvedomil, že film Speak No Evil, ktorý na mňa silno zapôsobil a je zasadený do Holandska, je vlastne dánsky. Existujú nejaké holandské horory — okrem The Human Centipede — ktoré by ste odporučili?
B: Rád by som si Speak No Evil pozrel! Môj prehľad hororov je trochu obmedzený, ale americký emigrant Jacques Tourneur vytvoril v 40. rokoch neuveriteľné veci, napríklad Cat People a I Walked with a Zombie, ktoré skúmajú dekoloniálne témy a kultúrnu pamäť cez „béčkový“ formát. Vždy odporúčam vypočuť si rozhovor s Johnom Carpenterom, kde trvá na rozlíšení medzi pravicovým hororom („tam vonku, útočiaci“) a ľavicovým hororom („v našich srdciach“). V tomto duchu sú The Fog a Christine podceňované a ponúkajú priestor na spoločenskú analýzu.
J: Dobrý bol holandský seriál Ares na Netflixe. Tiež odporúčam The Columnist (De kuthoer) — hororovú komédiu s Katjou Herbers, známou z už dnes legendárneho seriálu Evil.
14. Je niekto, s kým by ste si radi prečítali rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?
J: Navrhnem dve talianske kapely, ktoré som v poslednom čase veľa počúval: Litania a Ponte del Diavolo. Mali by mať čo zaujímavé povedať.
15. (Ďakujem za rozhovor) Nejaké posledné slová?
B: Ďakujeme za záujem a podnetné otázky.
I: Zostaňte divní.
No comments:
Post a Comment