JDØS
Jablká Ďaleko Ød Stromu (Joy Destroys Øur Solitude) Saving paper for assholes since MMXX.
JDØS
Jablká Ďaleko Ød Stromu (Joy Destroys Øur Solitude) Saving paper for assholes since MMXX.

JDØS SPECIAL: A Blaze Through Life & Darkthrone Vinyl Collection - Transilvanian Hunger (1994)

 





 
Séria blogov o tom, ako sa formovala moja hudobná cesta s vinylovou diskografiou Darkthrone ako soundtrackom. Tú som si dovolil okomentovať, nafotiť a publikovať v rámci rubriky JDØS Special.

Dúfam, že čítanie tejto série poteší niekoho aspoň spolovice tak, ako mňa bavilo ju písať.

Tom/EZR
 
 

⏭️ ⏭️ 



 

⏭️ ⏭️ 

 

Transilvanian Hunger (1994)

 



Nahrané: November and December 1993 on Necrohell (portable 4 track recorder), vocals added in January 1994, Produkcia/Koprodukcia: Fenriz. Vydané: 17th February 1994 (Peaceville VILE43) Zostava: Fenriz (all instruments and vocals), Varg (lyrics on side B) Zoznam skladieb: A1 Transilvanian Hunger A2 Over fjell og gjennom torner A3 Skald av Satans sol A4 Slottet i det fjerne B1 Graven tåkeheimens saler B2 I en hall med flesk og mjød B3 As Flittermice as Satans Spys B4 En ås i dype skogen CELKOVÝ HRACÍ ČAS 39:04


"Darkthrone is for all the evil in man"  

 

THE LIFE 

Po vražde Euronyma sa v severnej a západnej Európe dostal black metal na predné stránky médií, u nás som si nič podobné nevšimol. Žil som v izolácii na slovensko-poľskej hranici a nepoznal som vo svojom okolí nikoho koho by zaujímal blackmetal. Moji rovesníci, ktorí boli hudobne naladení riešili alternatívu a indie rock, najbližší kámoši počúvali len československý punk a jediný s kým som riešil extrémny metal (a knihy Stephena Kinga) formou listov bol Crom z Bratislavy, s ktorým som sa poznal ešte z 80s. 

Kazety som počúval na otcovom walkmane hoci som sa dožadoval lepšej audiotechniky. Na vianoce 1993 som dostal svoj prvý dvoj-deck značky Panashiba s farebnými svetielkami... Hneď v prvý večer mi požul kazetu Cannibal Corpse a ráno ho našli rodičia v kuchynskom smetnom koši. Rodičia pochopili gesto a začiatkom roku 1994 kúpili stereo vežu Panasonic s CD prehrávačom, dvoj-deckom. Navyše sa mi podarilo presvedčiť starých rodičov, aby mi kúpili z miesteho úradu pozostatok socialistkej svadobnej kapely - gitaru značky Diamant, československú kópiu Les Paul. Dozvedel som sa, že na gympli dvaja o dva roky starší spolužiaci mali kapelu, ktorá hrala hard-rock v štýle Alkehol a zhruba pol roka som s nimi skúšal - koncert sme nikdy nemali. 




THE RECORD(S)

Rok 1994 priniesol okrem rozkolu na nórskej blackmetalovej scéne aj niekoľko veľmi zásadných albumov, ktoré ostali neprekonané dodnes. Najprv to bolo februarové vydanie Darkthrone - Transilvanian Hunger a niekoľko dní na to Emperor a ich debut In the Nightside Eclipse. V marci vyšiel Mayhem - De Mysteriis Dom Sathanas, s nanovo nahratou basou. Pôvodnú nahral Varg Vikernes ako hosťujúci muzikant a kapela ju dala z pochopiteľných dôvodov preč. V apríli vyšiel Burzum - Hvis Lyset Tar Oss, nahratý pred vraždou Euronyma a pôvodne plánovaný ako ďaľší release na Euronymovom labeli Deathlike Silence Productions, avšak vydaný na anglickom labeli Misanthropy Records. Všetky štyri albumy tvoria vrchol nórskeho black metalu, alebo druhej vlny black metalu - každý svojím vlastným spôsobom.  

Transilvanian Hunger, ktorý nie je mojim najobľubenejším album z katalógu Darkthrone, redukoval predchádzajúce hudobne rozmanité a zaujímavé albumy na surový, primitívny, lo-fi hluk s repetetívnymi dvoj-troj tónovými riffmi, rýchlymi bicími a monotónnym spevom. Z kazety, na ktorú som sa tešil som bol mierne sklamananý - neboli na nej žiadne fotky kapely, minimum informácií a skladby v nórštine a minimum zaujímavých hudobných nápadov. Tento album potvrdil hranice môjho hudobného vkusu, primitívny šumiaci na kosť ohlodaný raw black metal u mňa nevytváral mysteriózny pocit a tajomnú atmosféru ako predchádzajúce dva albumy. 

Naopak, In the Nightside Eclipse, hoci tiež so zlým zvukom, ponúkal úplne iný level hudobnej "hmoty". Rozmanité, rozsiahle a komplikované skladby s výraznými melódiami. Bohaté využitie kláves malo za výsledok epický dojem a majestátno-veľkolepú atmosféru nekonečného kozmického priestoru. 

De Mysterii Dom Sathanas bol hudobne špičkový, síce bez kláves, ale s rituálno-horrorovými spevmi, z gitarových riffov a zvuku sršala agresia a napätie. Bicie boli z iného sveta. Aura dvoch zosnulých bývalých členov sa vznášala nad albumom, ktorý aj bez toho pôsobil na mňa pochmúrne a paranoidne. 



 

No a na záver Hvis lyset tar oss bolo minimalistický, depresívny - už aj kvôli obalu - pomalý a nadupaný atmosférou. Vargov škrek na ňom bol extrémny. Použitie klávesov a ambientných plôch vytváralo atmošku zimy a izolácie, s ktorým so sa vzhľadom na môj pobyt mimo civilizácie vedel úplne stotožniť. 

V skratke, rok 1994 bol vrcholom druhej vlny black metalu vďaka štyrom albumom, z ktorých všetky zadefinovali rôzne odnože black metalu na dlhé desaťročia dopredu. Hudobná a kriminálna bilancia na záver roka bola: štyri zásadné kapely so štyrmi zásadnými albumami, z ktorých traja muzikanti poputovali do chládku - Varg Vikernes na 21 rokov za vraždu, Samoth z Emperor na 16 mesiacov za podpálenie kostola Skjold a Faust z Emperor na 14 rokov za vraždu. Darkthrone fungoval zvláštne, veď Transilvanian Hunger nahral Fenriz sám a Mayhem skončili bez hlavného mozgu kapely a v hlbokom štádiu rozkladu. Pokračovanie kapiel a ďaľšie vydania boli vysoko nepravdepodobné. 

"The Oslo and Norwegian black metal scene is important to me. I admire it. Grishnackh is not really a part of it because he has other interests. Since he had to go to prison, I thought I could let him speak through DARKTHRONE with a few lyrics." Fenriz (ABLAZE 1995)

 


 

  

A journey through my musical past, with Darkthrone's vinyl discography spinning as the soundtrack to the years that shaped my taste in music. Along the way, I've revisited old memories, shared my thoughts on the records, photographed them and put the whole story together for the JDØS Special section.

I hope reading this series brings someone at least half as much enjoyment as I had writing it.

Tom/EZR

 

⏭️ ⏭️  



Transilvanian Hunger (1994)



THE LIFE 

After the murder of Euronymous, black metal made it onto front pages across Northern and Western Europe. In our region, I didn’t notice anything like that.

I lived in isolation on the Slovak-Polish border and knew nobody interested in black metal. My peers listened to alternative rock and indie, my closest friends were into Czech and Slovak punk, and the only person I exchanged letters about extreme metal (and Stephen King books) with was Crom from Bratislava, whom I had known since the 1980s.

I still listened to tapes on my father’s Walkman, though I constantly begged for better equipment. For Christmas 1993 I got my first dual cassette deck, a Panashiba with colored lights. On its first night it chewed up a Cannibal Corpse tape and ended up in the kitchen trash the next morning. My parents understood the message.

At the beginning of 1994 they bought a Panasonic stereo system with a CD player and dual deck. I also managed to convince my grandparents to get me a leftover socialist wedding-band guitar — a Diamant, a Czechoslovak copy of a Les Paul. I also briefly played in a school band doing hard rock in the style of Alkehol, but we never played a concert.

1994 brought, alongside the collapse of the Norwegian black metal scene, several essential albums that still remain unmatched.


 

THE RECORD(S)

 
First came Transilvanian Hunger, followed almost immediately by Emperor - In the Nightside Eclipse. In March came Mayhem - De Mysteriis Dom Sathanas, with re-recorded bass, as Varg’s original contribution had been removed for obvious reasons. In April came Burzum - Hvis Lyset Tar Oss, recorded before Euronymous’ death and originally intended for his label Deathlike Silence Productions, but eventually released on Misanthropy Records.

Together, these four albums represent the peak of Norwegian black metal — each in its own way. 

Transilvanian Hunger, which is not my favourite Darkthrone album, reduced everything they had built before into raw, primitive lo-fi noise: repetitive riffs, fast drums, monotone vocals. I was slightly disappointed when I first got it — no photos, minimal information, Norwegian lyrics, and very little musical variation.

It also defined the limits of my taste at the time. This kind of raw, stripped-down black metal did not create the same mystical feeling for me as the previous albums.


On the other hand, In the Nightside Eclipse offered a completely different kind of sonic weight: complex, layered compositions with rich melodies and keyboards, creating an epic, cosmic atmosphere.

De Mysteriis Dom Sathanas sounded ritualistic, paranoid, and violent — a masterpiece of tension and aggression.

And finally Hvis Lyset Tar Oss was minimal, depressive, and deeply atmospheric. Its winter-like isolation matched perfectly with my own life situation at the time.

In short: 1994 was the peak of the second wave of black metal, defining multiple subgenres for decades to come.

The music and criminal record of that year speaks for itself: four essential albums, three musicians sent to prison — Varg Vikernes for murder (21 years), Samoth for church burning (16 months), and Faust for murder (14 years). Darkthrone itself was effectively a one-man project on Transilvanian Hunger, and Mayhem had collapsed completely.

Continuation of these bands suddenly felt highly uncertain. 

 

============================================================================ 

 

🫵🫵🫵 Send me your feedback, questions, or comments about the text or any of its details. I’ll respond to them through the special blog, and the most interesting observations and questions will be rewarded along the way with tapes or vinyl from the distro.

OR

If you want to support JDØS, choose something from THE DISTRO. If the prices are too high for you, write me an email at jablkadalekoodstromu@gmail.com - we will definitely find a way to agree. If you have feedback on any of the articles, or if you would like to say something for JDØS, feel free to contact me as well.

Thanks for the support, Tom/EZR 
 

 

In memory of Andrew Orlock (1984-2019).

No comments:

Post a Comment