Kto si, na čom momentálne pracuješ a o čom rozmýšľaš v týchto dňoch ?
Diavliv: Pre účely Solipsismu som spevák, klávesák a textár, momentálne pracujem na tomto rozhovore a neviem, či by nám jeden takýto stačil, keby som mal vypísať o čom v týchto dňoch premýšľam.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.
Diavliv: Okrem Solipsismu mám ešte obskúrny dark ambientný projekt s názvom Theatrum Spirituum, ale ten je už pár rokov neaktívny, hoci som ho ešte neuzavrel, len svoju kreatívnu energiu aktuálne zameriavam na Solipsism a na ten dark ambient už neostáva toľko času a chuti. No a predtým som približne rok spieval v jednej black metalovej kapele, ale s ňou sme nič nenahrali, ani nevystupovali a eventuálne to celé padlo.
Naer: Solipsism je môj prvý projekt.
Asterion: Solipsism.
Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá? (Čo by si raz chcel vlastniť / na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)
Diavliv: Hm. V skúšobni mikrofón Shure, ale presný model si nespomínam, rovnako ako ani odposluchy. Doma kláves Yamaha EW410, štúdiový mikrofón AKG P220 a externá zvuková karta M-Audio M-Track Plus. Tieto veci pre mňa nie sú nijak obzvlášť zaujímavé, jednoducho spĺňajú svoj účel, na ktorý sú využívané. Čo sa týka druhej časti otázky: netuším, nemám žiaden takýto ideál.
Naer: Gitara si vyberá človeka, nie človek gitaru... Nechám sa prekvapiť.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje manuálnu zručnosť od umenia ?
Diavliv: Na prvú otázku si si v podstate odpovedal druhou. Umenie nemôže byť objektívne už zo svojej prapodstaty ako individuálnej kreatívnej činnosti. Popravde si ani neviem predstaviť v akom kontexte by som čo i len prepojil pojmy „umenie“ a „objektivita“. Umenie je dokonca tak subjektívne, že ktokoľvek môže povedať o prakticky čomkoľvek, že je to „umenie“, ak to pre neho, v jeho mysli, spĺňa definičné znaky. A to funguje aj vice versa. Vezmime si nejakého geniálneho gitaristu, ktorý zoberie veľké prachy za to, že bude niekde vystupovať a predvádzať virtuózne improvizácie. Pre neho to bude demonštrácia manuálnej zručnosti, no niekto v tom môže nájsť umenie. Subjektivita umenia siaha tak ďaleko, že vôbec jeho vlastná existencia je subjektívna.
Naer: Umenie bolo, je a bude subjektívne. Oddeľovací moment sú emócie a zámer, pretože umením sa snažím vyjadriť svoje pocity.
Aké sú ostatné formy umenia okrem hudby, ktoré máš rád + zaujímaví domáci interpreti ?
Diavliv: Próza, poézia, divadlo, samozrejme aj filmy a seriály. Zaujímavých domácich interpretov však žiaľ nepoviem.
Má mať umenie hranice ? Sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Diavliv: Podľa toho ako definuješ „hranice“ v umení. Umenie by určite nemalo mať nijaké kreatívne limity, či pravidlá, čo sa smie a čo už nie, to by sa strácala abstraktnosť (ktorá je pre mňa základom akéhokoľvek umenia) na úkor rámcovosti a potom by bolo na mieste uvažovať nad tým, aký cieľ vlastne celá kreatívna činnosť má. Čo sa týka tém, to je už iná debata. Určite niečo ako „tabu“ neberiem, ale môj názor je taký, že do umenia by sa nemala tlačiť politika. Iste, rady disidentov boli vždy plné umelcov a umelci dodnes konštantne komentujú dianie v štáte, či vo svete a to je v poriadku, keď to robia takpovediac mimo kanálu svojej tvorby. Zbytočné prznenie. A pozrime sa na to, koľko dobra nám priniesla politika v black metale: rušenie koncertov, hon na čarodejnice a ŠTBácke lustrovanie, kto sa s kým stretol, kto s kým hral na koncerte a kto čo napísal a lajkol na internete.
Naer: Nie, pokiaľ je zvolená forma umenia neškodná.
Asterion: Plne súhlasím s Naerom, pokiaľ je to neškodné určite nie.
Diavliv: Neviem, či to viem vydatovať presne ako špecifiká daných dekád. Určite v tých 00s som si začal hľadať sám veci, ktoré vyhovujú viac môjmu vkusu a pomaly som sa posúval do užších a konkrétnejších preferencií, ktoré začínali naberať podobu v tých 10s. Ale vyvíja sa to stále a nemá to súvis ani tak s konkrétnou dekádou ako s individuálnym vývojom osobnosti. V kontexte domácej scény by sa dal o tom napísať historický exkurz, ale čo sa týka dekády 10s, tak tá je špecifická, povedal by som, čiastočne kvantitou na úkor kvality v spojitosti s rozšírením možností a digitalizáciou doby. To sa však dá povedať o scéne celkovo, nie len o tej slovenskej.
Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?
Diavliv: Je škoda, že je domáca blackmetalová scéna veľmi fragmentovaná a indvidualistická. Každý chce hrať svoju vlastnú hudbu, riadiť svoj vlastný projekt/kapelu, demonštrovať svoje vlastné poňatie žánru, čoho výsledkom je viac kapiel ako hudobníkov a kapely sú odkázané na využívanie sezónnych členov, nakoľko nie sú schopné plnohodnotne fungovať osve. Čo je zas na druhej strane aj dobre, lebo aspoň v tomto ohľade sú kapely nútené navzájom spolupracovať a naša – vcelku malá – scéna sa prepája a zoznamuje, aj keď v ideálnom prípade by to robila za iným účelom.
Ak by som mal na niečo poukázať z domácej scény, tak asi Krajiny Hmly, Aeon Winds, AIN, Ceremony of Silence alebo Porenut, hoci ten nie je vyslovene moja šálka kávy, aj keď vcelku originálny. Takisto dnes už neexistujúci Misty Forest mal pre mňa špeciálne miesto ako aj Perterricrepus, ditto album „Liber DCLXVI“ od Abbey ov Thelema nemá svojou komplexnosťou na scéne dvojníka. „Hierofánia“ od Algoru tiež určite stojí za zmienku. Na pôde iných žánrov na slovenskej scéne určite 777 Babalon, dark ambienty Phragments, Eximia má neskutočne elaborovaný zvukový dizajn a v neposlednom rade album „Be Left To Oneself“ od Keosz, ktorý je definíciou sonickej izolovanosti.
Našli by sa veci, ktoré ma serú, ale bude lepšie tieto iskry nerozfúkavať.
Naer: Som rád, že je celkom dosť aktívnych kapiel. Čo ma však mrzí je približne rovnaký počet aktívnych ľudí.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?
Diavliv: Slovné spojenie „pozitívne prekvapil“ implikuje, že som mal nízke očakávania a to vo väčšine prípadov, ktorým venujem doma pozornosť, nemám dôvod mať. Ale môžem spomenúť opäť Porenut, ktorý na svojej „Postinihilere“ majú fakt dobrý zvuk, aj keď Nihil Centrum nie je profi štúdio. Artworky registrujem najmä od Svjatogora, ktorý robil artwork aj nám a na „Postnihilere“ a „Krupinských ohňoch“ od Malokarpatana sa opäť prekonal. Jeho technika linorytov má jasný svjatogorovský podpis a na zobrazovanie až „rozprávkových“ motívov je ako ušitá. Videoklip netuším, ale Porenut (zasa...) spravili v podstate teaser na ich nový album a to krásne vystihovalo o čom daná kapela je.
Naer: Artwork Porenut, zvuk Klifot.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Diavliv: Veľmi ťažko povedať. Svoje vlastné výtvory nedokážeš posudzovať ako cudzie a ku každému máš osobitý vzťah. Prirodzene sa mi pýta povedať niečo z nových vecí, ktoré aktuálne pripravujeme, ale to môže byť tým, že piesne z „Trhlín v (ne)skutočnosti“ máme už obohraté.
Naer: Prvé miesto si delia všetky skladby z "Trhlín". V každej je niečo, prečo by som mal mať práve ju najradšej.
Asterion: Každú jednu pesníčku čo sme spolu zložili mám rád rovnako.
Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).
Diavliv: Všetky sú pre mňa osobné, pretože popisujú veľmi osobné veci, žiaden nie je len taká náhodne napísaná vymyslená vec. No jeden z nich je určite najkonkrétnejší a nechám ťa hádať ktorý.
Naer: Solus Ipse, avšak ešte neuzrel svetlo/tmu sveta, a preto ho nebudem uvádzať.
Diavliv: Chce sa mi povedať vinyl, pretože tam objektívne vnímam najvyššiu pridanú hodnotu z hľadiska zvuku a „štýlovosti“, ale žiaden nevlastním a celkovo nie som zberateľ, čiže to hodnotím z tretej osoby.
Naer: CD, lebo vinyl si nemám kde pustiť...
Zaujímavá príhoda zo života tvorby, o ktorú sa môžeš podeliť ?
Diavliv: Tak to ozaj netuším. Asi je náš kapelný život hrozne nudný.
Naer: Jedného dňa počas telefonátu so svojou vtedajšou prieteľkou som voľnou rukou zahral prázdne struny z akordu E-mol, ktoré sa neskôr stali nosnou melódiou. Aj text, ktorý bol k nej zložený hovorí o tom, že "tak blízko, bez ohľadu na to, ako ďaleko" boli venované priateľke. Pôvodne som ju nechcel zverejniť, ale po tom ako ju počul Ast. bolo rozhodnuté, pretože Na ničom inom nezáleží.
Asterion: Zaujímavá príhoda hmmm, tak napríklad pri nahrávaní, Trhlín kedy nám jeden celý deň robila problémy zvuková karta a nahrávací program (rozhadzovalo nám nahraté linky) a vôbec nikto nechápal prečo keď predsa včera nám to všetko fungovalo. Skúšali sme fakt asi X vecí, ale jednoducho nie a nie a nie, veľmi sme chceli, aby ten deň bol aspoň trochu produktívny a nebol odfláknutý. Čo bol teda nakoniec ten kľúč k úspechu? Iný USB port.
Výtvarné dielo, hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra a pivo ktoré odporúčaš.
Diavliv: Hm. Čo sa týka metalu, dva albumy, ktoré sú podľa mňa na vrchole všetkého, čo som počul sú „London“ od Voices a „A l’ame enflameé, l’äme constelleé“ od Gris. Pri dark ambiente to bude „Self Destruction Themes“ a „Heralds“ od Wordclock. Čo sa kníh týka, to je ešte ťažšia otázka, ale za poslednú dobu ma svojou hĺbkou a prepojením existencializmu so psychológiou skutočne očarilo „Keď Nietzsche plakal“ od Irvina D. Yaloma.
Naer: Rozprávky Barda Beedla. Sú zaujímavé a poučné.
Asterion: Séria Metro, ako v knižnej tak aj v hernej podobe.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Diavliv: Nemám ich ktovieako schodené, ale minulý rok som bol prvýkrát na Brutal Assaulte a bolo to super. Hradby Samoty taktiež určite stoja za zmienku.
Asterion: U mňa je to Brutal Assault hlavne svojou atmosférou, priestorom a množstvom kapiel.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Diavliv: V tomto smere asi nemám preferenciu.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Diavliv: Všetko je len v tvojej hlave.
===============================================
Linky:
No comments:
Post a Comment