Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Servus, volám sa Rado, volajú ma Prasiak, narodil som sa a žijem v Košiciach. Celý život, vrátane týchto dní, ma zaujíma hlavne muzika. Posledné týždne sústredim myšlienky primárne na kapely, v ktorých fungujem, nahrávanie, písanie textov a na to ako ich skĺbiť s osobným životom atď. No a špeciálne poslednou dobou sa tak trochu zaujímam o kreativitu/tvorbu v rámci elektronickej hudby (a nie len tej) a skateboarding, keďže som sa takto na “staré kolená” začal učiť jazdiť. Žiaľ, žiadny veľký aktivizmus a sledovanie spoločenského diania, na to ja kapacity nemám, skôr vlastný struggle za vlastným šťastíčkom.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.
(Psychotic Gronish – Trón opičej nenávisti, škoda nedokončenia tohto eposu, co ci povim)
Andeathonium (basgitara, 2007-2010) – oldschool deathmetal, s ktorým sme začali už jak 14+roční smradi v garáži, prvé koncerty v živote (na celkom zaujímavých akciách), super odozva (roztomilé mladé ksichty zrobili svoje), jednoducho super vstupná brána do rokenrolového života, heh.. no bez nahrávky.. ku koncu sme to skúsili v rovnakom zložení ešte na dva koncerty premenovať na Burn the Fragments, totálne vymeniť žáner za (nie moc dobre nacvičený, no perfektne vyskladaný) experimentálny technický death metal s vplyvmi jazzu a funky (výplody hudobného megamozgu nášho gitaristu Martina Koniara), no potom nám padla skúšobňa a z toho sme sa nejako nezotavili
St. Black (basgitara, 2011) – stále fungujúci tzv. darkcore. Do tejto kapely som toho teda moc nepriniesol, potrebovali zaplatať miesto basgitaristu, no aspoň som si s nimi za tých pár mesiacov zahral relatívne celkom slušný počet koncertov, za čo im ďakujem. Basgitaru potom prebral môj starší brat.
Karge Meri (basgitara, 2013-2016) – ďalšia kapela, ktorú sme dali dokopy s megamozgom Koniarom + ďalšími troma mega nadanými hudobníkmi. Úprimne, na pôsobenie v tejto kapele som asi najpyšnejší, fungovalo nám to relatívne super, to si určite čekni. Žiaľ, Koniarove prelokalizovanie do ČR viedlo k rozhodnutiu, že v inom zložení kapelu nebudeme udržiavať nasilu nažive.
FAT (gitara a backing vokál, 2017-doteraz) – do kapely som nastúpil po odchode gitaristu Matúša (Roxor, Tummo(?? hej halo!) a kadečo), nahrali sme dosku a snažíme sa nejak fungovať v rámci možností
Nerva (basgitara a backing vokál, 2018-doteraz) – nasraný pank, ktorý sme dali dokopy s členmi rozpadnutých The Pelikanos už v 2015 no od 2018 s nami hrá už tretí bubeník (ostaň pls), takže sme sa s tým srali v skúšobni trochu dlhšie. Momentálne začíname s koncertami a dokončujeme nahrávku, ktorú nám dáva dokopy môj brat a hádam najneskôr v septembri je to vonku.
+
vo Svidníku vzniká hnusné temné prekvapko, v ktorom sa so mnou zatiaľ ráta (hádam mi to pôjde a nedoseriem im to). Budeš počuť čoskoro.
Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)
Gitara:
momentálne: ESP LTD Viper-256 / Laney IRT120H Ironheart / Randall RD412
vysnené: nič konkrétne, rád hrám na hocičom, no primárne hi-gain peklo.. ideálne by bolo mať doma nejaké kusy ako ENGL Fireball, Orange Thunderverb a Peavey 6505 a mať možnosť rozhodnúť sa podľa nálady 😊
Basgitara:
momentálne: Squier Jaguar / Warwick PRO FET 3.2 / Warwick WCA410 / MXR M85 dist.
vysnené: moju výbavu som skupoval dávno za pomoci študentskej pôžičky a podobne, takže relatívne low budget a zvuk, s ktorým by som bol spokojný, z toho vysekať neviem.. pri base mám radšej modernejšie zvuky, takže keď budú love určite by som chcel vraziť do hlavy Darkglass Alpha·Omega 900 (a krabičky zrazu netreba) a k tomu ideálne nejaká 8x10 ľadnica (peklo/zbytočnosť pre zvukárov no keď sa k tomu postavíš a zahráš si na tom, až vtedy pochopíš)
Elektronika:
3 rôzne Korg Volca zariadenia (Sample, Bass, FM) + malý Moog Werkstatt – tieto zariadenia viac kupujem ako sa im venujem keďže som lenivý prokrastinátor, no ono to raz príde
Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?
Ty s tou kariérou.. 😊 Čo ja viem, pre niekoho sú to už možno viacmenej také “samozrejmosti” a ak sa bude dariť, tak možno aj pre mňa budú, no držať a počuť náš album na vinyle, to je veľká pecka. Tak isto už dvakrát hranie na tak “prestížnej” akcii ako je FFUDfest po boku toho najlepšieho čo tu máme, je to pocta. No a samozrejme všetky pozitívne ohlasy, postrehy k tvorbe, recenzie atď. hrejú pri srdci. Klamal by som, keby som tvrdil, že ma to nezaujíma.
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?
K aktívnemu počúvaniu muziky, navštevovaniu koncertov a neskôr hraniu v kapelách som sa dostal až v roku 2005, narodil som sa v 90s takže v tom čase som to samozrejme nevnímal. Vo svojich začiatkoch som vo veľkom hltal informácie, snažil sa dostať medzi aktívnych ľudí, čítal som, počúval som, vymetal diskusné fóra atď. Tam som stretol môjho UG mentora Tóna alias Vranu z Radiation, ktorý ma zasvätil (cez ICQ, heh) do toho ako to celé bežalo a beží. Strašne som sa vždy zaujímal o to ako sa fungovalo kedysi a z nejakej úcty voči tým časom som sa tomu snažil tak trochu aj priblížiť - popri sťahovaní gigabajtov MP3 som si kupoval MC kazety, popri webzinoch som zháňal staré tlačené ziny a staré vydania Metal Hammer CS, s Vranom sme si posielali tieto veci poštou a podobne. Takže aj keď som si tým autenticky v tej dobe neprešiel, podstatné veci mám našprtané a muziku napočúvanú, dlhú dobu som o sebe tvrdil, že ma muzika po 2000+ ani nezaujíma, hehe, metalista no.
Od metalu som sa k muzike odvodenej z punku posunul až po pár rokoch, no to už som si začal rozšírovať obzory do všetkých smerov, vrátane elektroniky a kadečoho iného zaujímavého. No a keď sa nad tým zamsylím, tak áno, tak nejako sa vyvíja aj moje pôsobenie v kapelách.
Neviem či si trúfam nejako porovnávať jednotlivé dekády, vidím to tak, že kvality vs. odpadu stále vznikalo a vzniká kvantitatívne v úplne rovnakom pomere. Skôr vidím rozdiel v tom, ako to človek vníma – tie dva extrémy (kvalita a odpad) sa čím ďalej vyhrocujú, vzniká možno aj kvalitnejšia a prevratnejšia tvorba a naopak aj nezaujímavejšia získáva úspech, no človek, pri tom všetkom presýtení množstvom, má problem oceniť to, resp. odignorovať to bez výčitkov svedomia. Niekedy ma mrzí, že fakt dobré veci sú nedocenené a niečo dosť jednoducho vyskladané je až moc vyzdvihované.
S tým tak trochu súvisí ešte jedna úvaha týkajúca sa pank komunity dnešnej doby (vnímam to hlavne posledné roky a stále intenzívnejšie) – mám pocit, že dnes je to fakt už drvivo viac o postojoch, názoroch, myšlienkach a backgrounde ako o muzike a tvorbe. Pozor, nevyvodzujem z toho žiaden negatívny alebo pozitívny záver, všetky tieto fenomény majú svoje pre a proti. Je to fakt super, že ľudia si rozširujú obzory a punk nemusia byť len riffy a akordy, takto umelec môže jednoduchšie (v zmysle sebe vyhovujúcejšie) a zaujímavejšie prezentovať svoje myšlienky. Vďaka tomu máme na scéne super trapové veci, parádny folk atď. No niekedy mám pocit, že ľuďom stačí jeden anarchistický slogan a už aj z toho najprimitívnejšieho nojzu sa môže stať najväčší hype. A to mňa občas ako hudobníka vie trochu aj zamrzieť. Nechcem aby ľudia ohlúpli z nekvality. :D Ale ja samozrejme rád podporím každú tvorbu a držím všetkým palce. A samozrejme nepokladám noise za nekvalitu.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z nášho albumu to bude asi skladba Endure, baví ma hrať ju naživo, vyvrieskavať si pri nej hrdlo a lapať po dychu, k tomu trošku točenia hlavy, nejaké groovy riffy, je to celkom veľká vec.
Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).
Fuh, ťažko sa na to odpovedá, v podstate všetky texty na albume Granum sú o mojich a všeobecne ľudských (primárne negatívnych) vlastnostiach. Po pár minútach premýšľania sem hodím asi toto, zrovna zo skladby Endure, trošku škôlkárske verše, také silácke emo, na koncertoch to vrískame naraz traja, takže je to aj taký silnejší moment:
No hatchet, no vermin could hurt me
so that my sap was filled
with deep desperation
and pain that I could not stand.
Vybral som to pretože celá tá skladba je zjednodušene o vnímaní fyzickej a psychickej bolesti a o tom ako ťa bolesť zoceľuje na silnejšieho/odolnejšieho (jes) no zároveň menej a menej citlivého človeka (šit).
Vinyl alebo CD ? Prečo ?
Vinyl – super znie, dobre sa drží v rukách, pekne sa na neho pozerá – cédéčko oproti nemu pôsobí ako hračka. Ale inak s CD nemam vôbec problém, len je menej zaujímavé, no tiež som si ich rád kupoval (a ešte radšej napaľoval). Ale sto cédečiek v stojane nevyzerá tak dobre ako sto vinylov pri sebe na poličke. 😊
Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?
Kriste, tak ale toho je strašne veľa.. V časoch Karge Meri boli svätou trojicou Rats Get Fat, Sound of Qualm a TheCitadel, no žiaľ nič z toho už nefunguje. CZ/SK: Dáša a jeho projekty, nabosoposkle, shallov., Decultivate, Distax, Flowers for Whores, From the Depths of Mexico, Nikander, Fyasco, Therapist, Ničiteľ, Clivosť, Edúv syn, Systemic Damage, Banánove kapely, Ahoj, Hever, VOLE a dosť bolo.. ak som na niekoho zabudol, tak ma to mrzí, no oni vedia, že ich žeriem. Mimo tejto našej škatule mám veľmi rád napríklad Fallgrapp, Kurkus, zjeby od Boy Wonder-a, Bratislava Hot Serenaders, kadečo.. 😊 A samozrejme, serú ma kapely/umelci, ktorí sa časom krásne vyfarbujú tak, že otvorene podporujú zelené polokošele a podobne.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?
From the Depths of Mexico – Guadalupe Cartel, moc dobrí kamaráti, ktorí splodili masterpiece album (hudba, zvuk, koncept, vizual) doma u môjho brata v tzv. KOZMA Studio, čo bola jeho produkčná prvotina, veľká vec.
Tiež FARA – Továreň na odpadky – nahrávané a mixované u nás v spoločnej skúšobni. Nevedel som odhadnúť, aký výsledok mám od toho očakávať, keďže ich žáner/zvuk/gear je dosť špecifický, no nakoniec sa to vydarilo parádne, z dosky to hrá tak jak má.. a album cover tuto nominujem tak isto, super.
Keď už sa pýtaš na štúdio, tak spomeniem ešte Vomitor Sound, ktoré Libor počas karantény celé prerobil a vyzerá to tam perfektne, raz by som tam určite chcel isť niečo nahrávať a v gauči si pripadať jak v dokumente o veľkých kapelách, o tom to je.
Peter z Tretradrot Studio, nám počas nahrávania vytvoril moc veľký komfort a s výsledkom sme maximálne spokojní.
No a samozrejme, za použitia tej najoriginálnejšej techniky a metodológie robí Justin v Kubíku tie najlepšie najhoršie nahrávky. <3 (nabosoposkle, Clivosť atď.)
Videoklip Edúv syn – Na káve u Philippa Pinela som si behom dvoch dní pustil asi 60x. Doteraz si pravidelne pripomeniem.
A budem rebel a vypichnem ešte dva pre mňa najväčšie koncertné highlighty 2020 – Rana v januári a nabosoposkle teraz v júli v Collosseu v Košiciach. Veľmi intenzívne zimomriavky pri oboch.
Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?
Och, to ťa sklamem, no tým, že hrávame veľmi sporadicky (koncerty aj skúšky) tak mi asi nič nenapadne. Tým, že sa na koncertoch väčšinou schádzame z troch (niektoré mesiace aj štyroch) rôznych kútov republiky, je to väčšinou štýlom, že sa tam stretneme, pokecáme, odohráme koncert a potom sa zas rozutekáme. Navyše bez kořalky sa už zaujímavé príhody nejak nestávajú. :D Garáže v Bratislave boli náš zatiaľ najzaujímavejší výlet, jediný kde sme aj pokope nocovali, poboku Mexičanov Fumata a Terror Cósmico sme pekne do noci zakalili v rušnom centre hlavného mesta a potom prenocovali na tom legendárnom baráku na Košickej ulici, asi dvanásti v jednej izbe. V spacáku rovno na betónovej dlážke, chrbát mi skoro odjebalo, paradajs.
Pár rokov dozadu to bolo zaujímavejšie, s Karge Meri sme mali v jednom kuse nejaké vyhrotené výlety, víkendy s inými kapelami, nonstop pod vplyvom, nonstop zjeby, láska, nenávisť, bolo to živelné.
Ako si vnimal "shutdown" pocas Corony, ake myslienky ti bezali v hlave od marca do juna 2020 ? Malo toto obdobie vplyv na kapelu a dalsiu tvorbu ?
Rád by som povedal, že sme počas tohto obdobia všetci zozbierali nápadov na dva nové albumy, no opak je pravdou. Mne sa presne na začiatku marca konečne podarilo nasťahovať s frajerkou do spoločného bývania <3, takže som mal plnú hlavu domácnosti. Karanténne myšlienky boli kadejaké – mizantropia, spoločnosť už nebude taká ako predtým, bude už len horšie a horšie kvôli nezodpovednosti ľudí, koniec sveta, koncertyfesťákyvýlety čau.. no aj tak som sa tešil z toho, že si môžem vydýchnuť a v kľude zamastiť GTAčko..
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album – Ulver – Perdition City (a všetky ostatné) a million ďalších, ťažké ťažké
Kniha – najnovšie som si pořídil CZ a ENG zbierky kompletnej tvorby H. P. Lovecrafta, v tom teraz náhodne skáčem a postupne sa tým prekusávam, to je povinná literatúra, ktorú som skôr či neskôr musel absolvovať a určite takisto každý, kto má rád čiernotu
Film – Smoke [1995] a Only Lovers Left Alive [2013] a million ďalších, ťažké ťažké
Seriál – The Dark Crystal: Age of Resistance – pozri, roztopí ti srdce a zrobíš revolúciu
Hra – Fahrenheit/Indigo Prophecy – veľká temnota, perfektná atmosféra, zaujímavé myšlienky a akcia
Ink – Kerow (za to že sú true a makajú na sebe, prvé väčšie kérky mám odtiaľ), GrowInkUp (najväčšia kvalita v rámci fotorealistických vecí, od DžejÁra mám veľmi podarené kusy), Peco z Wolftown (super človek, úprimne sa mi jeho kérky pred pár rokmi vôbec nepáčili, teraz z jeho tvorby odpadávam)
Kraftpivo – už niekoľko rokov sa snažím žiť 98% svojho času ako abstinujúci alkoholik, dobré remeselné nealko pivo som ešte nepil.. aj tak, kto by za to platil, takže asi Birellik.. ale inak predtým mi nikdy nechutila IPA, nikdy som nepochopil ten hype, jediný ALE čo mi kedy chutil, bol nejaký lacný necrafťák priamo z pípy v Anglicku.. posledný craftbeer čo mi učaril bol Roselle od Padre Craft Brews na štýl belgického saisonu, no bola to len limitka
Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?
Poslednou dobou sa dosť pohrávam s myšlienkou one-man projektu. Preto sa tak trochu šprtám aj v tej elektronike. V 2013 sme mali možnosť s kamošmi robiť v Košiciach koncert pre Zero Absolu (francúzsky one-man post-rock/metal, kuk). Ubytoval som ho u nás doma, občerstvil ho, zoznámil s mamčou, ráno ma ešte odviezol do Prešova do školy cestou do ďalšieho mesta v Poľsku či kde. Odvtedy neviem z hlavy pustiť predstavu riešenia vecí na vlastnú päsť bez prispôsobovania sa ostatným. Od tvorby, cez plánovanie tour až po cestovanie, load-in a hranie v počte jeden. Iný kláštor. Síce sa ešte potrebujem naučiť skladať kvalitnú hudbu sám sebe, zrobiť vodičák a doladiť ešte nejaké menšie detaily, no raz to dám! :D
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
V lete FFUD – super atmosféra, plno kamošov pokope, voda a ŽRÁDLO
V zime NÖfest – už dva roky za sebou som mal šťastie bývať na nechutne luxusnom zrube plnom kamošov, podlahového kúrenia a pozerania telky, takže preto.. a samozrejme krásne prostredie, turistika, nejaké tie dobré kapely, aj kamoši, super
+ musím spomenúť aj srdcovú záležitosť Brutal Assault, ktorý bol môj prvý festival, navštevoval som ho od 15tich, v neskoršom veku som sa na neho vrátil na tri ročníky po sebe aj pracovať, minulý rok zasa ako návštevník. Žiaľ, človek tam musí ísť do toho s tym, že ide medzi hordy konzervatívnych metalistov, medzi nimi stretne aj veľké množstvo zablúdených škaredých náckov, holt je to masová akcia a nie underground. Každopádne, sentiment tuto vyhráva a ja sa tam rád vraciam.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Jasné, tieto rozhovory žeriem. Spomínaní Koniar (KōNcHi/Syntheist), Vrana (Radiation), Viktor/Cypruss/Filip hybridomorf (From the Depths of Mexico), Adam (Nabosoposkle), Nikander, Justin (Ahoj, atď.), Holup (Fyasco), Fero (OZ Different), Kragrowargkomn (o ktorom neviem dokopy nič, no odpovede na tieto otázky by mohli byť zaujímavé). Kopec ľudí tu už bolo spomenutých v predchádzajúcich rozhovoroch, tak sa hádam postupne dočkáme všetkých.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Hah, toto som si nejak nikdy nešiel. Tak to zrobim hardkorovo.
NO REGRETS, neoverthinkuj veci, rob podľa srdca a tak aby ti dobre bolo, buď dobrý k druhým, neľutuj nič a vždy si spomeň na to, že si mal dôvod konať tak ako si konal, takže nešpekuluj
GO VEGAN, pojdem aj ja
JEBAŤ NÁCKOV, inštaluj Wolfensteina 3D
Vďaka všetkým, ktorí na tento rozhovor vôbec klikli. Dík moc za rozhovor, splnil si mi sen, nech sa darí.
***************************************************************
Špeciál: Prestavenie albumu Granum (Marec 2020, kolaborácia labelov: Heavy Metal Vomit Party, IIIWIII Records, INGOT - Andrejco records, Different records, Totalitarianism Still Continues).
Muzika k tomuto albumu vznikala v podstate od prvých dní vytvorenia kapely, po nejakej dobe sa k trojici Vlado/Radix/Jozef (ktorí v tej dobe ešte všetci žili pokope v Stropkove a priľahlej Breznici a teda regulérne skúšali), pridal Matúš z Roxoru a po pár mesiacoch mali vyskladaný repertoár, s ktorým sa rovno pustili aj do koncertov. Všetkých spájala láska k ťaživej, pomalej a temnej muzike, no až v tejto kapele sa im to podarilo prejaviť (predtým grind, crust..). Po vystriedaní Matúša mnou som sa postaral o napísanie textov, ktoré nahradili tie predošlé, provizórne. 😊 To však netrvalo vôbec krátko, koncept som si v hlave nastavil už pri nástupe, no niektoré verše sa dopisovali ešte počas nahrávacej session. Lebo tak najlepšie. Nahrávalo sa u Peťa Tatarku v Tretradrot štúdiu vo Vranove nad Topľou na jar 2019. Na internety sme to vypustili v auguste.
O logo a teda aj cover sa postaral Dano Goliáš aka Déé X Géé, ktorého nájdeš v poslednej dobe v creditsoch takmer každého druhého vydaného albumu na scéne, šikovný to človek. Veľmi nám pomohol aj so samotným vinyl releasom, zabezpečil materiál, tlač, potrápil sa so sieťotlačou na špeci 20ks limitku, odovzdal DIY know-how ako to narezať, polepiť, poprešívať atď. Na vnútornom printe sme použili minimalistické ikony nakreslené mojim dobrým kamarátom Andrewom Owenom, ktoré tak trochu vystihujú podstatu každého textu. Keď sa všetko navrhlo a vytlačilo, v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch som sa s tým doma na podlahe babral a dával to všetko dokopy. S nejakou tretinou mi helfol aj Jozef, no keďže sme to chceli mať čím skôr hotové, z logistických dôvodov bolo najjednoduchšie zrealizovať to tak ako sa to aj realizovalo. Vydali sme to v počte 100ks (z toho 20ks v špeci obale s nejakými serepetičkami navyše). Momentálne “rokujeme” o vydaní albumu na MCčkach.
GRANUM – termín, ktorý v biológii označuje častice, z ktorých sú tvorené chloroplasty v rastlinách, teda sú základnými jednotkami, v ktorých prebieha fotosyntéza. A teda vzniká kyslík, život. Celý album je o strome, takže na začiatok taká myšlienka. Predstav si odpornú a smradľavú bažinu plnú hnedozeleného bahna, kde sa zastavil čas a vymrel všetok život. Uprostred bažiny stojí obrovský strom, ktorý vyzerá akoby do neho jebol blesk a umrel, no stále sa mu darí veľmi pomalým tempom rásť. Ten strom som mal v hlave zažratý celé mesiace, nastalo nejaké čudné puto s totálne abstraktným obrazom, keďže som sa snažil nájsť paralely medzi ním a mysľou/pocitmi/vlastnosťami človeka. Ak by niekoho zaujímali konkrétne texty, nech sa nám pokojne ozve, zatiaľ však zverejnené nikde nie sú.
Wane – Celá skladba má byť o prokrastinácii, odkladaní si povinností na neskôr, hľadaním vyhovoriek pre seba samého a postupne stávaní sa v tom lepším, resp. horším. Čím je človek starší a skúsenejší, tým má stabilnejšie korene a tým horšie je pre neho vystúpiť z komfortnej zóny a pestuje sa u neho lenivosť. Mimochodom, v tomto songu môžeš v intre počuť ten tučný zvuk spomínaného Moog Werkstatt-u. Celkovo vytváranie toho intra v štúdiu bola dosť zaujímavá skúsenosť, nová pre nás všetkých.
Selfdom – Song o jedincovom egu. Prvá polka je o tom ako zvykne jedinec vnímať samého seba v tom najpozitívnejšom svelte. Cieľavedomosť, pýcha, narcizmus – sebaklam. Druhá polka je vytmavenie toho celého. Človek by nemal byť pyšný na prázdne úspechy a umelý imidž. Vníma sa ako dokonalý, no v skutočnosti je to namyslený kokot, ktorý takto vplýva na svoje okolie. Čau
Solitary – Sú však veci, ktoré človeka tvarujú k silnejšiemu a nezávislejšiemu obrazu. Musí sa spoliehať sám na seba, veriť sa nedá nikomu, je potrebné hľadieť hlavne na seba. Ľudia ako my sú v širšej spoločnosti považovaní za podivínov a vyvrheľov a to z nich robí silné individuá, ktoré znesú omnoho viac náporu ako hocikto iný. Iní by už dávno zdochli…
Endure – Text o fyzickej a psychickej bolesti, o zdraví. O posúvaní prahu bolesti. Inšpirácia v rozpadávajúcich sa zuboch, parazitoch v črevách, kvtantách hodín pod tatérovou ihlou… Čim viac bolesti, tým menej bolesti…
Fatum – “in memoriam” pre zosnulého priateľa (text vznikol na základe Vladovej iniciatívy)
Still – Pokračovanie prvého textu. Tak ako album začína lenivosťou a prokrastináciou, tak ňou aj končí. Všetko, čo je potrebné urobiť, nechávame na poslednú chvíľu a to nás baví, narýchlo vytvárať prázdne výsledky. A nič sa nezmení. Nie v podmienkach, v ktorých žijeme. Chvalabohu, lebo tak nám je dobre. Síce sme už dávno vyhorení a vnútri zdochnutí, sme nútení nemyslieť na to, lebo nás do riti kope ďalšia vec, ktorú je potrebné po sebe opraviť. A takto sa to kopí, kvôli vlastnej nezodpovednosti. Ale stale veríme, že sa to zmení. Ale potrebujeme na to ešte čas...
===============================================
Linky:
https://fatsludge.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/fat4sludge/
No comments:
Post a Comment