Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Martin, gitara v neandertálskom spolku ADACTA. Manžel, čerstvý otec, zlý priateľ, muzikant, grafik. Najviac ma zaujímajú moje dievčatá doma a kapela.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Najdôležitejšia a hlavná je a vždy bude, samozrejme, ADACTA. Tam skladám hudbu. Mihol som sa na poste basáka v Lord Alexe a tiež v kapele Municia. Pár rokov som pankoval v Heretix-e. Mojou srdcovkou je projekt Trojruža, s ktorým sme však pre zaneprázdnenosť členov nahrali iba jeden singel, v ktorom skladáme hold užívaniu drog. Zaneprázdnení sme zháňaním peniažkov na naše hobby. To je +- všetko, čo treba spomenúť.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Nepoužívam nič svetoborné, objavné či radikálne. Nástroje a aparatúra sú prostriedky. Nechcem si ich fetišizovať. Aspoň nie verejne. Zaujímavé sú pre mňa tým, že vďaka ním môžem tvoriť. Keby inštalatéri mleli o hasákoch, kliešťoch a závitníkoch toľko, čo gitaristi o svojich výbavách, človek by mal radšej tečúci hajzel, než to počúvať.
Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje “manuálnu zručnosť” od umenia?
„Pre Kristove nechty, toto sa im ako podarilo?“ – keď tento alebo podobný výkrik počuješ pri nejakom diele často, je pravdepodobné, že ide o objektívne hodnotný kus. Samozrejme do toho vstupujú osobné preferencie (alebo nevkus) konzumentov, estetické nároky tej ktorej doby... je to neustály pohyb, nič vytesané do žuly.
Ten moment. Keď ti ako divákovi prebehne mráz po chrbte, vstanú chlpy na rukách, hrkne to v tvojom vnútri, akoby si pri chôdzi minul schod. To je on. TEN moment. Čo má tento náboj, presahuje hranice „obyčajnej“ zručnosti.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?
Čo sa týka tvorby, treba sa pýtať umelcov, kritikov, filozofov. Ja na to nie som kvalifikovaný. Čo sa týka vstrebávania, tak na osobnej úrovni to vycítim a odvrhnem, čo sa mi bridí. Nepotrebujem nariadenia a zákazy. Nepotrebuje ich ani umenie. Asi. Ja som prihlúpy na takéto otázky.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?
Napríklad keď je to nácek vyjebaný.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?
Inšpirácia berie mňa. Berie ma od povinností, rodiny, priateľov. Nadchýna a inšpiruje ma filmová hudba (prevažne hororová) a folklór s nezvyčajnými harmóniami (napríklad z Bulharska či Gruzínska). A metal 90-tych rokov.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?
Trúbiť si na vlastnú trúbku síce vďaka jóge môžem, ale nemal by som.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?
Viď odpoveď na predošlú otázku. Náš predošlý spevák Gargamel napísal nejeden silný riadok. Čítajte, vyberte si.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?
Chcel som robiť vlastnú hudbu, na ktorú by chodili ľudia do malých klubov. Bum. Jackpot.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy?
Silné momenty sú vždy výlety do zahraničia a stretnutia s rôznorodými ľuďmi. Európa od Škandinávie po Balkán, od Španielska po Rusko, Južná Amerika.
Keď držím v ruke LP najnovšieho albumu, to je tiež vždy intenzívne.
Už vyše 20 rokov mám kapelu, kvôli ktorej sú jej členovia ochotní sa stretávať a makať na spoločnej veci v čase, kedy by sa mohli venovať miliónu príjemnejších (ne)aktivít. Musíme krotiť svoje egá a momentálne nálady, prioritizovať spoločnú snahu pred vlastnými záujmami, ambíciami, pohodlím. To je vlastne jeden silný moment za druhým.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?
V Žilinskej stanici Záriečie, hneď ako sme dorazili a vošli dovnútra, za nami prišiel chlapec gratulujúc, že sme dnes hrali popiči (práve skončili lučeneckí Medication Time) a že si chce kúpiť tričko. Ukázal v distre, ktoré sme ešte len rozbaľovali, na motív s havranom. Na rovnaký, aký mal na sebe.
Na Ohy Feste v Seredi, počas našej zvukovky, sa pod pódiom vynoril číratý týpek s asi 4ročnou dcérkou na rukách. Začal nám prevracať (vypnuté) repro-monitory, vylievať pivá a vrieskať, že čo robíme hluk, on tu má decko. Celý koncert na nás vystrkoval prostredník, malú mu naštastie vzala preč jeho partnerka. Ten bol tiež super. Ľúto je mi len nevinných obetí – toho dieťaťa a Liborovej zvukárskej výbavy.
V Brazílii som musel v bare chvíľu čakať na obsluhu, lebo barman vyliezol spoza zamrežovaného výdajného okienka a začal s mačetou v ruke naháňať napedrovaného pána, čo obťažoval štamgastov. Bol okrem krátkych boxeriek nahý a bosý, ale držal obrovský spacák do arktickej zimy.
Pravdepodobne som tieto zážitky už v nejakých rozhovoroch spomenul. Ak áno, prepáčte.
Koľko má tvoj rebríček dekadencie stupňov? Ak desať, tak som solídna jednotka. Pionier, skaut a miništrant. Straight edge matfyzák. Spýtaj sa koho chceš.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Robiť zaujímavú hudbu. ADACTA už asi ostane jediný hudobný ventil na tvorivé výpary. Časy, keď som mal štyri kapely sú nenávratne preč. Stačilo. A chcem pokračovať v tvorbe grafiky na vinyly. To ma veľmi baví.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?
Absolútne. Aký prijebaný cynik by som musel byť, aby som to popieral alebo sa povyšoval nad scénu? Primárne D.I.Y. hardcore/punkovú, ale aj metalovú. Z 5,5 kamošov, čo mám, som 3,5 stretol vďaka hudbe. Rovnako ako manželku, vďaka ktorej mám potomka. Spoznal som milión super ľudí na zvláštnych, exotických, bizarných aj krásnych miestach. Už cez dve dekády cestujem po svete a hrám hudbu, ktorú milujem. Vďaka čudákom, ktorí počúvajú a podporujú obskúrny hluk. To je popiči.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
V deväťdesiatych rokoch som bol ešte soplák, neviem ako sa čo formovalo okrem mňa samého. Iba sprostredkovane. Dvetisícky stáli za hovno, veľa ľudí krvácalo na uliciach pred a po koncertoch.
Hudobne sme v tejto gubernii vždy v závese za zbytkom sveta. Kopírujeme trendy, ktoré vonku často nastavili experimentujúci teenageri. Zaprdení “trve” pandrláci málokedy priniesli niečo zaujímavé. Česť výnimkám.
Moja kapela si prešla všeličím. Každý člen ju nejako formoval a ovplyvňoval. Som rád za každého, kto to s nami aspoň chvílu vydržal. Zdá sa mi, že práve teraz sme v najlepšej forme. Zohratí, dobre sa nám spolu koncertuje a tvorí.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?
Prvú časť najlepšie odpovedia kapely z 90's. Výhodou dnes je omnoho dostupnejší kvalitný hardware a software na nahrávanie, lacné a dobré nastroje. Internet na získavanie vedomostí, referencií, tipov, trikov, kontaktov…
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Dnes – Roxor, Systemic Damage, 0n0, Ataraxia, Hyenism, Besna, Kazostroj, Old Tomb, 52 Hertz Whale, The Ills a iné. V minulosti Nonconformist, Davovka, Ostrov P, Hell on Earth, Testimony atď.
Žánre – death metal, crust, punk, disbeat, grindcore, black, thrash, doom, post hardcore. Menia sa iba pomery a objemy.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?
Nebudem hovoriť za umelcov, ani o nich bez nich.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Ja. Som lenivec a niekedy sebec. Občas sa rýchlo a zbytočne naserem a potom sa snažím zacúvať a nebrať si veci osobne. Je to boj. Ale ak ma niekto požiada o pomoc, skúšam naozaj aj pomôcť. Spraviť grafiku, pripraviť cudziu pre tlač, (spolu)organizovať koncert, prepojiť ľudí ktorí sa navzájom potrebujú, požičať gear, ak je treba. Byť súčasťou scény neznamená ležať pod dopravným pásom, z ktorého ti padajú pomyselné pečené holuby do huby. Pasivita je rakovina undergroundu.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?
Zvuk – Tetradrot vo Vranove, Vomitor Sound. Artworky – Peter Mokrý a Valér z Čad-u. Z videoklipov teraz asi nič. Rozmohol sa tu nešvár vtipu a zábavy v hudbe a infikoval audio aj video. Je to ako mixovať sex a jedlo. Oddelene super, skombinované ale nič pre mňa. To by vlastne mohla byť ďalšia vec, čo ma doma serie. Šľahačkou srandy zajebaný, dolepený genitál metal/hc/punkovej hudby.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album: Thorns: Thorns (2001). Kniha: Antony Beevor: The Second World War. Hra: War Thunder. Film: Das Boot. Tetujú ma kamoši po bytoch. Pivo na smäd hocijaké. Na chuť a pre zážitok všetko belgické. Všetko odporúčam, lebo ma to baví/chutí mi to.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
Obscene Extreme. Kvôli atmosfére a ľuďom. A malé koncerty všade. Organizátori sú nadšenci riskujúci finančný prevar, lebo chcú aby miestni videli nejakú kapelu. Kurátori a často aj sponzori miestneho podzemia. Veľká úcta a klobúk dole.
Vinyl alebo CD?
100% Vinyl.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
Nie je.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Vďaka za záujem.
=============================================
Linky:
https://adactaband.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/adactaband
https://www.youtube.com/channel/UCO6JOa9jeA03KiBSB8c7TBA
No comments:
Post a Comment