Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Theatre of Human Woe je one-man DSBM / post-black/ post-rock (alebo akokoľvek to chcete nazvať, nezáleží na tom) projekt z Nitry. Práve v týchto dňoch dokončujem prvý ucelený album, teda súčasť toho, čo chcem vyjadriť.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
V niečom zapojený som, no nesúvisí to príliš s Theatre of Human Woe, tak to od toho oddelím a neuvediem tie projekty / kapely. Toto je môj osobný projekt. V tých iných veciach som gitarista a vokalista. Pre tento projekt je bicí automat, pretože na bicie hrať neviem, jednoduché linky na base zvládnem a príliš skúsený klávesák nie som, ale som schopný zapojiť to do toho.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Keďže som mladý a nebohatý, nie je to prešpekulovaná výbava, nemám 5 gitár na stene alebo extra kvalitnú aparatúru. Vlastne, elektrickú gitaru mám iba jednu, od začiatku, a mám k nej blízky vzťah. Bola tu pre mňa vždy a drží v sebe všetko, čo som jej šepkal. Považujem to za jeden z najúprimnejších momentov, inštrument oklamať nemôžete, preto zachytí to, čo je vo vás zlomené, čo je odporné a kruté, všetko, čo v iných momentoch skrývate. Tu pred tými aspektmi, ktorým sa bežne vyhýbate, neutečiete. Akokoľvek nepríjemný môže byť pohľad do zrkadla -- a skutočne je, nenávidím ho – na tomto mieste sú zväčša iba tie najčistejšie zrkadlá, takže špina vynikne. Môj obľúbený efekt je distortion Blackstar Metal, ktorý má za prijateľnú cenu veľmi vhodný zvuk. Tiež používam delay a podobne, ale snažím sa to s efektami nepreháňať.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Umenie je, myslím si, vždy objektívne v istom zmysle, pretože je to to "všeobecné", čiže niečo, čo sa vzťahuje na svet všeobecne, nie len jednotlivo. Samozrejme, že do toho ide subjektivita, pocity a osobnosť, a aj spôsob, ktorým sa pozeráme na dielo, je vždy subjektívny a otvorený vlastnej interpretácii, ale v jadre je umenie objektívne, je to objektívne vyjadrenie, odraz sveta. Zároveň ale musí byť aj subjektívne, pretože iba cez subjekt sa môže odraziť objekt, svet človek nájde iba v sebe. Myslím si, že manuálna zručnosť je vždy vedľajšia, pretože nikto sa nemôže stať umelcom iba tým, že vyštuduje estetiku alebo umeleckú školu a perfektne ovláda svoj nástroj. Aj hudobníci s priemernou manuálnou zručnosťou sú schopní urobiť kvalitné umelecké diela. Iba sa stačí pozrieť na niektoré známe dadaistické básne a je jasné, že aj neucelené a "neprofesionálne" diela môžu preraziť. Neprofesionálne v úvodzovkách, pretože v skutočnosti profesionálne sú, len pre mnoho puristov je čokoľvek nové a iné, niečo, čo nezapadá do ich osobných pravidiel pre umenie, neprofesionálne. Ale ak by sa každý riadil puristami, mohlo by umenie voľne dýchať? Netvrdím, že ja som ten úžasný revolučný umelec, to si o sebe nemyslím. Všeobecne to tak ale je.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Nemá ich mať a očividne ich ani nemá. Narazíte na veľké zvláštnosti a to je iba dobre. Neexistujú témy, do ktorých by nemalo zasahovať. Ak vás dielo provokuje, je problém vo vás, nie v diele. Rozumiem, že napríklad pieseň o vražde môže vyvolať hrozné spomeninky u ľudí, ktorým podobným spôsobom, aký je opísaný v danej piesni, zavraždili blízkeho človeka. Ale to nie je chyba tej piesne a navyše vám takéto veci pripomenú, že máte bolestivé miesto, ktoré potrebuje byť ošetrené. Som absolútne proti akejkoľvek cenzúre, pretože nič také ako "cenzúra pre dobro ľudí" neexistuje.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Neakceptujem seba samého, ale celkovo sa snažím oddeliť umelca od jeho umenia. Áno, robíme to podľa toho, ako veľmi obdivujeme umenie a ako moc sa nám činy umelcov priečia. Ťažko by sme obdivovali Hitlerove maľby, no ľudia obdivujú Marilyn Mansona aj napriek všetkému temnému v jeho osobnom živote. U Hitlera to nemôžeme prekúsnuť a oddeliť ho od jeho maľby a ani to od seba žiadať nemôžeme, nepatrí mu žiaden obdiv. Na Mansonovej hudbe zase ľudia vyrastali, prirástol im k srdcu a vtedy naopak nemôžu oddeliť jeho hudbu od jeho činov. Až tak, že majú sklon ho brániť. To nie, všetci by sme mali byť potrestaní bez rozdielu. Ak vás kopec žien obviní zo znásilnenia a násilia, nezachráni vás vaše umenie. To by sme mali pochopiť a neospravedlňovať ľudí ako je Manson. Nemám k nemu blízko, tak sa mi to možno ľahko vraví, ale k srdcu mi prirástli Inquisition a keď vyšli najavo tie veci o detskom porne, nebolo ľahké pozerať sa na ich tvorbu rovnakým okom. Neznamená to, že umenie takých ľudí už si človek nemôže vychutnať a sám si rád Inquisition vypočujem, ale už to nie je ono.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Čerpám z mysle, pocitov a udalostí v mojom živote, ako každý, kto tvorí (nielen) depresívnu hudbu. Takže inšpiráciu beriem z tých odporných alebo depresívnych časti mňa, ktoré bežne neukážem, pretože nemôžem. Dám to tam, pretože ak by som to dal na iné miesta, bolo by to škodlivé pre mňa aj pre ostatných, čo nechcem. Táto fontána nikdy neprestáva tiecť, vďaka Bohu a bohužiaľ. Hudobne som inšpirovaný mnohými umelcami, najmä blackových a post-rockových, ale aj rapových.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Som na začiatku, ale asi to teda zatiaľ bude single "Tear Me Apart". Je to veľmi osobná skladba. Zachytáva emocionálne ťažšie obdobia a neviem si predstaviť, že by som ju vtedy nenahral, potreboval som to.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Netrúfam si tvrdiť, že by bol "silný", ale určite mi je blízky. Je to pieseň "Tear Me Apart" a úryvok, ktorý pre mňa dosť znamená, je:
"Last night, I had a dream
Where I didn't want the world to end
To my skin, I push this blade."
Tie verše sú metaforou, ktorú nevysvetlím, pretože to považujem za správne - nechať všetko otvorené vlastnej interpretácii. Samozrejme, že je úplne v poriadku, ak vysvetlíte, čo ste vlastne chceli vyjadriť, lenže nemôžete sa hnevať, ak vašu tvorbu ľudia chápu po svojom, majú svoju vlastnú interpretáciu. Na druhej strane, ak táto tvorba nie je vaša a vy začnete po ľuďoch kričať, nútiť ich chápať to tak, ako to chápete vy, tak je to obmedzenosť. Za prvé, snažíte sa ľuďom zobrať niečo krásne - možnosť vidieť seba samého v diele a vložiť do neho kúsok seba. Za druhé, kto ste vy, aby ste im toto krásne zobrali?
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita?
Momentálne som v časoch, kedy začínam, ale ak máte na mysli časy, keď som začínal hrať na inštrumente, tak nemal som príliš veľké ambície, ani ich nemám. Nemyslím si, že som prišiel redefinovať žánre alebo niečo také, ja sa v prvom rade potrebujem vykričať.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy?
Like od Gloosh na instagrame haha. Nie, za najsilnejší moment vlastnej dráhy považujem momenty v druhých veciach, ktorý som zapojený. Keď sme spoločne vdýchli život do niečoho, čo je rozhodne viac ako my sami, niečoho, čo nás predchádza. Ešte silnejšie je, keď sa to udeje naživo. Celkovo za sebou nemám veľké úspechy, pretože popravde vo všetkom iba začínam, ale pre mňa sú znamenajú aj tie maličkosti veľa. Ak nič iné, tak sa aspoň cítim byť menej bezcenný. Zdá sa vám to úbohé? Zdá sa vám správne.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?
Zo života projektu toho moc dekadentného nie je, ale čerpám inšpiráciu aj z dekadencie. Drvivá väčšina z nej sa však stala ešte pred začiatkom projektu, no je ťažké zbaviť sa jej, aj keď by som rád chcel, pretože ma to vždy ubíjalo a veľké radosti sa stali nudnými, nehovoriac o tých malých, ktoré už človek ani nepostrehne. Všetky drogy sú prázdne, alkohol tiež. Okrem toho, že vôbec nepomôžu s tým, s čím sľúbia, že pomôžu, rozožierajú ľudskosť. Snažím sa všetkého dekadentného v živote zbaviť, no nie vždy sa mi to úplne poradí. ,,Pretože ten, kdo jednou okusil něco opravdového, tomu už nebude po chuti špásování, obzvlášť tak nudné." - Arthur Schopenhauer
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Ako som spomínal, pripravujem album, snáď to bude čoskoro hotové, no nechcem zatiaľ prezrádzať detaily. Nenastavujem si dlhodobé ciele, takže uvidím, čo bude po tom.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?
Zatiaľ ani moc nie, možno sa to časom zmení. Nebudem sa snažiť škatuľkovať.
Ako sa podľa teba formovala scéna od 1990s a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Aké boli pre mňa osobne a pre môj projekt povedať neviem, keďže som vtedy ešte nežil, nebudem klamať.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Dnes je všetko určite viac prístupné - nahrávanie hudby, kvalitné aparáty a podobne. To ešte neznamená, že sú tie dnešné kapely kvalitnejšie ako tie predtým. Výhoda dnešnej doby (v zmysle umeleckom) je najmä obrovská prístupnosť všetkého. Nevýhoda dnešnej doby je obrovská pristupnosť všetkého. Je toho už tak veľa, že málokedy príde niečo naozaj autentické. Opäť - netvrdím, že ja som to prišiel zmeniť.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Slovenské punkové kapely mám rád dnes, aj v minulosti som ich mal veľmi rád. Konflikt je jedna z mojich detských srdcoviek, dodnes ich považujem za úžasnú kapelu. Čo sa týka metalu, mám najradšej kapely ako Distant Shapes, Zhor a Besna.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Rozdeľuje ich to isté, čo rozdeľuje ľudí v bežnom živote, čiže totálne hlúposti (rozdeľuje, nie odlišuje). Čo sa týka black metalu, príliš nechápem ten hudobný elitizmus, veď predsa je toľko underground raperov, punkových a rockových skupín, ktoré dokážu nastoliť ešte temnejšiu atmosféru ako veľa blackových skupín, dokonca aj underground pop má takých umelcov. Myslím si, že by bolo možné spojiť umelcov rôznych žánrov a vytvoriť nádherne temnú atmosféru, len by sa museli prekúsnuť veci ako "this is not metal enough". V iných žánroch sú s tým oveľa menšie problémy, fanúšikovia bývajú otvorenejší.
Čo ťa na domácej scéne serie?
V zmysle hudobnom nič. Som za to, aby si každý išiel svojou vlastnou umeleckou cestou a nemám potrebu kritizovať kohokoľvek tvorbu, pretože okrem toho, že to zaujíma možno tých pár ľudí, ktorí nič lepšie na práci okrem sledovania negatívnych vecí a usmievania sa z nenávisti nemajú, uvedomujem si, že to je iba moja osobná preferencia. Sú veci, ktoré sa mi hudobne nepáčia, ale to vôbec neznamená, že by svoju tvorbu mal niekto zmeniť. Kvôli mne? Človek musí pridávať príliš veľkú dôležitosť samému sebe, keď si myslí, že sa majú umelci riadiť podľa jeho uší. Takže hudobne ma neserie nič, iba taká tá klasická obmedzenosť ľudí, ktorí sa kŕmia tým, že vďaka svojej plochosti zvyknú zabŕdať do každej tvorby, ktorá im nevyhovuje.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
V poslednej dobe to bol určite Igric s jeho albumom "Svet svetlom stvorený". Je to neskutočné dielo.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Je hrozne ťažké vybrať si pre každé iba jednu vec, ale nedávno ma veľmi očaril album "Mein Wort in Deiner Dunkelheit" od Rainer Landfermann (ak si spomínate na album "Dictius te necare" od Bethlehem, tak tam robil vokály). Knihu je ešte ťažšie vybrať si iba jednu, ale ak mám, tak odporúčam "Anatómia ľudskej deštruktivity" od Erich Fromm. Film si vyberám "The Elephant Man" a seriál Bojack Horseman (aj keď je animovaný, dokázal vyobraziť určité mentálne choroby oveľa pravdivejšie ako mnohé iné seriály).
Ktorá domáca / zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
Nemám obľúbenú akciu, skôr si vyberám jednotlivé koncerty, najlepšie v kluboch.
Vinyl alebo CD?
Skôr CD, Vinyl je drahá záležitosť ale chápem, že pre ľudí vinyl veľa znamená. Kazety sú tiež super, no cd u mňa vedie.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Myslím, že nemám nápady, všetky slovenské UG kapely, ktoré by som rád spomenul, už pre Jablká rozhovory robili.
Motto / obľúbený citát, prípadne odkaz na záver.
,,Toľko sa každý vzpiera vrátiť sa tam, odkiaľ tak ľahko vyšiel, do bytia, ktoré poskytovalo toľko utrpenia a tak málo radosti." - Arthur Schopenhauer
=============================
Linky:
https://theatreofhumanwoe.bandcamp.com/album/sounds-of-self-torture
No comments:
Post a Comment