#121 Lord Belial Reviews: Hecatonchair - Nightmare Utopia (2024)

  Hecatonchair - Nightmare Utopia (2024) by Lord Belial     „Sluníčko už dávno vstalo, mně však stále nedá spát, Všechno to, co už se stalo...

Najčítanejšie za 7 dní

Tuesday, March 30, 2021

#73 Braňo Vartovník. Fotograf.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
           
Som Braňo, fotím, tvorím klipy pre kapely, okrem toho ešte aj pracujem pre punk rockový webzine Kids and Heroes a snažím sa ekonomicky a mentálne ustáť momentálny vírusový hurhaj.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
         
Bez Efektu - basa, Johnny Nosí Sombrero - bicie, Imunita - basa, Plus Mínus - basa, Abhorrence - spev


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Canon 5D Mark III a je zaujímavý tým, že mi umožnil nehniť niekde v kúte paralyzovaný a pomohol mi dostať sa medzi ľudí, z ktorých mám dlhodobo strach (nemyslím nikoho konkrétneho), úzkosť a nočné mory, ale keď sa s nimi nakoniec stretávam, vie to byť samozrejme príjemné. Naviac je tam to potešenie z vizuálnej tvorby.
 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
        
Aj aj. Prístup a cit.  


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?


Nemalo by úmyselne ubližovať tomu, kto si to nezaslúži.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Viď odpoveď vyššie.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V detstve, kedy ak som nahlas vyslovil nejaký svoj sen alebo túžbu, stretlo sa to hlavne s výsmechom, v tých horších prípadoch šikanou, ponižovaním alebo aj vyčlenením.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Asi demo Johnny Nosí Sombrero. Nahral som ho na vypožičané bicie, kedže som v podstate ani nikdy žiadne nevlastnil, a celá atmosféra okolo nahrávania a kapely bola fakt asi najkrajšia, akú som zažil. Boli sme naivní degeši zo strednej, všetko bolo stále hrozne surové, nové, neznáme, garážové ale v prvom rade, hrali sme hudbu, ktorú sme si vysnívali že budeme hrať a akosi nás ani neťažilo, že o ňu nikto reálne neprejaví záujem. Tá nahrávka je zvukovo otrasná ale som na ňu stále hrdý, pretože patrí medzi moje najhodnotnejšie splnené sny.
 


         

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

"Neboj sa...ten jebák vyretušujem..."


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Nehanbím sa priznať, že som bláhovo sníval o tourbuse, niekolkomesačných turné po svete, plných kluboch a živením sa hudbou. Boli sme však aj tak plní eufórie, keď na nás pogovalo 5 nadrbaných puberťákov v petržalskom Net Café. To prvé som akurát tak videl na DVD nejakej kapely a to druhé sa so mnou tiahlo nejakých ďalších 10 rokov. Ale zažil som aj dav niekoľkých tisícov ľudí burácajúcich, keď sme vyšli na pódium v Boby centre v Brne. To bolo fakt super. Vtip bol ale ten, že tí ludia neprišli na nás...


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Vždy keď dokážem osloviť nejakého človeka, aby sa mi postavil pred foťák.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Ja som bol práve jeden z tých nudných a utiahnutých introvertov, ktorý ten práve prebiehajúci bordel iba vždy pozorovali z bezpečnej vzdialenosti. Viem že na takých ženské asi práve velmi neletia ale aj toto niekto robiť musí.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Fotiť, pracovať pre/s umelcami, vystavovať



Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Úprimne som vždy bol hlavne taký jej priposratý pozorovateľ. Teda okrem toho, že som takisto v minulosti organizoval alebo spoluorganizoval niekolko akcií. Mňa vždy hlavne bavili punkrockové, resp. skatepunkové, hardcore a emo kapely z US a zo západu Európy z vydavateľstiev ako sú Fat Wreck Chords, Epitaph, Sessions Records, Hopeless Records, Side One Dummy, Asian Man, Lookout alebo aj Revelation. Neskôr určite aj Trustkill napríklad. Tak neviem či týmto sa ja niekam u nás dokážem zaradiť. A musím sa?

Každopádne už dlhšiu dobu mám osobne radšej ticho alebo môj život skrášlujú blues, jazz, rôzne podoby rock n rollu, post-punk, synthwave, techno, ebm, klasický funk, hip hop, prípadne hovorené slovo alebo aj filmové soundtracky či dokonca opera. Ale nie country, to ma sere. Jednoducho pri predstave, že by som mal byť navždy izolovaný v jednej škatuli ma striasa. Život proste ponúka ovela viac.

No a ešte som aktívne pôsobil 5 rokov na Burlesque scéne a pod hlavičkou Tease Avenue spoluorganizoval eventy. 


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?


90. roky som prežil akurát tak čumiac z okna na okolie svojho zanedbaného sídliska, pozeraním Levelu     Majstrov na VTV a túžiac po hokejke a snowboarde. 90kovú scénu som nezažil na vlastnej koži, tým pádom o nej viem hovno a tý pádom o nej hovoriť nemôžem. Myslím že na túto otázku v tvojom blogu si vedia ostatní nájsť hodnotnejšie odpovede od skúsenejších ľudí.

U mňa punk začal až niekedy po roku 2000, kedy som konečne prekonal strach z toho, že ma terče rozkopú niekde na zastávke a začal na vlastnú pokožku zažívať akcie v Propeleri, na Garážach, v Dune, na Lúkach, v Labyrinte v Dúbravke, Stoke, Elame...
 
...to bolo obdobie asi od roku 2001 do 2007 (potom som odišiel do Prahy) a musím priznať, že bolo určite  pomerne živé. Zažil som silné obdobie chalanov okolo Abhorrence z Deadbutcher Records, ktorí sem volali skvelé kapely a robili super akcie. Spolu s Andrejom Gašparom z kapely Good Reason sme viedli malý label Broken Board records, ktorým sme takisto prispievali (nielen) punkrockovými akciami. Objavilo sa aj zaniklo viacero kapiel, z ktorých ostatní členovia pokračovali ďalej v iných projektoch, kapelách či začali robiť niečo úplne iné alebo dokonca zmizli nadobro.      


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Odpoveď na prvú časť tejto otázky asi nájdeš vyššie. Výhoda dnes je určite v sociálnych sieťach a tým pádom v akomsi väčšom komunikačnom pohodlí. Takisto sa na soc. sieťach ale objavujú aj rôzne zvláštne úkazy ako napríklad umelci, alebo aj "umelci", ktorí sa spoliehajú na to, že napríklad aj v rámci umelo nazbieranej popularity samotné facebooky alebo instagramy tú prácu akosi odvedú za nich. Každopádne možnosť spustenia pomerne lacnej platenej propagácie pár kliknutiami môže byť v dnešnej dobe neuveriteľnou pomocou pri zámere zviditelniť sa. Alebo aj nemusí.
 


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

V rámci niektorých odpovedí by som rád zapojil aj mená z Čiech a budem miešať aktívne aj neaktívne telesá, takže u nás Firestars, Davová Psychóza, Happy Cocks, Good Reason, Smelser, Adacta, Bratislavské Dievčatá, Beautiful Bastards, The Last Days of Jesus, Rust 2 Dust, sympatické a zlaté duo Craggy Collyde, alebo napríklad kapela Box, to je jedna z najlepších slovenských živých kapiel čo som zažil doteraz a naviac sú to strašne milí týpci. Takisto Catastrofy, ktorých som videl naživo síce iba jediný raz, za to som pri nich zažil jeden z najlepších live zážitkov. Mám aj šťastie, že umelci s ktorými pracujem sú ku mne velmi fasa a sú to všetci šikovní ľudia. Čad, ktorí patria po inštrumentálnej a textovej stránke medzi absolútnu špicu sem radím samozrejme takisto. A určite sa nájde kopec ďalších. Z čiech samozrejme Supertesla, Krang, Suffer, The Fialky, Hanba, Kovadlina, Kritická Situace, Plexis, Eastern Star, Clou, The Airbags, Selfish, Zpraku, The Rocket Dogz, The Unholy Preachers, Gangnails, Sour Bitch, Flaming Cocks a kopec ďalších, tam je ich fakt dosť.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Pohľad na a prístup k tvorbe.
 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Každá scéna je spoločnosť zložená v prvom rade z ľudí a v každej spoločnosti sa vyskytujú tie isté ľudské otravné vlastnosti. Od tých absolútne najhorších až po menej závažné. Myslím že ich tu všetky menovať asi netreba.
       

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?


Kedže v kapele nehrám už niekoľko rokov a v štúdiu som bol naposledy ešte dávnejšie, tak v rámci štúdií ma ako prvé napadá Pulp. Na prvé miesta v rámci grafiky by som určite vymenoval chalanov Marek Mundok a Robo Frog. Marek má na svedomí vela krásnych prác okrem iného aj pre Cock Sparrer, Buster Shuffle, Polar Bear Club a iné známe mená v muzike a pracoval takisto aj pre rôzne iné velké firmy a značky, je to vážny makač. Teraz robí pekné animácie ináč. Robo má akýsi tradičný tattoo štýl ktorý strieda s rôznymi komiksoidno newschoolovými designami a tiež pracoval pre tonu známych značiek a umelcov. Ešte ma baví aj Šumichrast a jeho mačacie série, šikovník velký. Ozaj a Marek Menke, ktorého designy majú podla mňa absolútnu a prvotriednu svetovú kvalitu. Tam nie je o čom.  

A na videoklip, ktorý by ma nejak zdvihol zo stoličky, u nás stále čakám. Alebo mám fakt len blbý prehľad.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Album - Beastie Boys - Ill Communication a At The Drive - in - Relationship of Command
Film - Jojo Rabbit
Seriál - nemám na ne absolútne čas, ale naposledy som pravidelne sledoval US verziu Shameless.
Hra - X Games Pro Boarder a Tony Hawks Pro Skater
Tetovacie štúdio - nemám
Pivo - pijem ho velmi málo, pokial vôbec a pokial áno, tak je zo mňa pivný buran a väčšinou vypijem       hocičo. Ale ak mám vypichnúť jedno domáce, tak určite Stupavar.

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Fandím u nás chalanom z PKOTG a ich Family Festu. V Čechách jednoznačne Mighty Sounds.
      

Vinyl alebo CD ?
        
Digital


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Asi Martin Šebeň z Davovky/Kóta 22.     


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

V poslednej dobe mám pocit, že život uteká stále rýchlejšie a tak si popritom vždy spomeniem na to,
čo povedal Henry Rollins a uvediem to sem v angličtine, lebo prekladať to mi pripadá ako stredoslovenská verzia britpopu a on to celé povedal za mňa, myslím, dosť obstojne.

Takže prvý:
"No such thing as spare time,
no such thing as free time,
no such thing as down time.
All you got is life time.
Go.

A druhý: "When you start to doubt yourself the real world will eat you alive. "

=====================================

Linky

http://branovartovnik.com/

Plánovaná výstava fotografií: Mesto Mieru:


 




No comments:

Post a Comment