JBLK-03. Kazostroj - Malomestská mizéria (7" EP 2020).

Tom/EZR: Maroš z Kazostroja ma začiatkom roka 2021 poprosil o malú podporu k vydaniu EP Malomestskej mizérie na 7" a ja som súhlasil. T...

Sunday, April 4, 2021

#74 My o vlkoch. HC punk z Košíc. Odpovedá X (basa, texty).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Som toho veľa. Avšak v kontexte tohto blogu som basgitarista a textár punkovej kapely My o vlkoch a taktiež vokalista a delay oscilátor noise zoskupenia SUMA.

V týchto dňoch* dosť hliviem. Musím sa premáhať do akejkoľvek aktivity, či už fyzickej alebo mentálnej. Som dosť lenivý človek už od prirodzenia a súčasný lockdown to ešte umocňuje. A tak ako všetci, sledujem situáciu okolo pandémie a teším sa na deň, kedy toto všetko skončí a budem sa môcť opäť venovať svojim obľúbeným voľnočasovým aktivitám (krčma a plaváreň).
______________
*Medzi odpoveďou na prvú a poslednú otázku tohto rozhovoru ubehli dva mesiace a na mojej odpovedi sa nič nezmenilo. Smutné...


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Keď opomeniem 3-4 bezmenné zoskupenia, ktoré sa ani nedostali zo skúšobne. Mojou prvou kapelou boli Kvety v podpaží. V tej dobe to už bola zabehnutá kapela s niekoľkoročnou históriou. Ja som na prvú skúšku prišiel s rozjebanou Jolanou a s takmer nulovými skúsenosťami. Veľa som sa tam však naučil, keďže som bol obklopený priepastne lepšími hudobníkmi ako som bol toho času ja. Osem rokov som tam hral na gitaru (indie)pop. Odišiel som, keď to začali byť na môj vkus príliš veľké prerážačky.

Moje súčasné angažmány som už spomenul v predchádzajúcej otázke.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Orange Terror Bass 500
Markbass Traveler 102
Harley Benton Enhanced P-bass

Orange zosik som videl a počul u veľa kapiel na lokálnej HCpunk scéne a dosť sa mi pozdával. Zvuk, kompaktnosť a málo točítok. Striehol som na neho na bazoši rok! Bedňa ma zaujala hlavne nízkou hmotnosťou. No a basa výzorom, univerzálnosťou a pomerom cena/výkon.

Doma však basu chytím do ruky len zriedka a všetku hudbu vymýšľam na gitare. Ak sedím za pracovným stolom, mám po ruke Fender Pawn Shop ‘51 pichnutý do čínskeho minikomba. Ak sedím na gauči, tak akustiku Eko Ranger IV. Mám ešte 12strunovku Dovina, ktorú som dostal darom. Nahral som na nej naše folkpunkové EPčko, ale inak ju veľmi nepoužívam.

V SUMA moja signálová cesta vyzerá takto:
mikrofón Samson → čínsky generický delay → Boss DD-7 → EHX Memory Boy → čínsky generický oktáver → PA alebo kombo Orange Tiny Terror.

Všetko som kúpil second hand.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Aby sa niečo dalo hodnotiť objektívne, treba to kvantifikovať a porovnať. Umenie sa zmerať nedá, každý ho hodnotí inak. Preto je subjektívne. Umenie a “manuálna zručnosť” idú ruka v ruke. Nevidím tu moment, ktorý by ich oddeľoval.


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?

Umenie je dosť abstraktný pojem a ako také nemá hranice a ani témy, ktorým by sa malo vyhýbať. Avšak samotný umelec by sa mal vyhýbať témam, ktorým nerozumie (ale aj to je na polemiku).


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?

Jednou mojou subjektívnou hranicou, za ktorou nie som ochotný akceptovať umelca, je vkus. Tou druhou je morálka.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?

Čo sa týka hudby, myslím si, že ju podvedome kradnem z muziky, ktorú rád počúvam. Ono v tom punku už nie je veľmi čo nové vymyslieť. Punk je mŕtvy (hudobný žáner).

Pri písaní textov je to “kradnutie” vedomé. Keď niekde započujem alebo si prečítam zaujímavé slovné spojenie alebo frazeologizmus, tak si to zapíšem s tým, že to použijem do nejakej piesne. Ale nie je to až také jednoduché… Mám ich zapísaných niekoľko desiatok, použil som však len zopár. Myslím, že vždy som tie “ukradnuté slova” zasadil do iného kontextu, ako boli pôvodne. Takže kúsok originality sa tam nájde.

Vo všeobecnosti mi dokončenie jednej piesne trvá dosť dlho, rádovo mesiace. Nemám na to talent, aby mi písanie songov išlo samo od ruky a tak si to všetko musím odmakať. Hlavne nad textami trávim hodiny a často sa nikam neposuniem.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?

Najväčšiu radosť mi vždy spraví čerstvo dokončený (a ako tak naskúšaný) song. Zrejme to bude tým, že kým nebol hotový, tak mi spôsoboval len starosti :D
To isté platí aj pre album. Mám rád ten pocit, keď môžem na FB napísať, že máme niečo nové.
Na koncerte si zvyčajne najviac užijem druhú až piatu pesničku. Prvý song je taký aklimatizačný, druhú polovicu setu už nevládzem s dychom, ale druhú až piatu pesničku idem naplno a cítim sa neporaziteľný!

Keď však nebudem brať v úvahu tieto relatívne kritéria, myslím, že najradšej mám najviac si cením pieseň, ktorú na koncerte uvádzam ako pieseň, ktorú vôbec nemám rád. Je to pieseň “Ona a jeho päste”. Hudobne to je rýchly song, s gradujúcim bridžom a dvojhlasmi; presne ako to mám rád. Musím sa pochváliť, že aj text sa mi veľmi podaril; neodfláknuté rýmy, atypická štruktúra. Témou piesne je domáce násilie a jeho bagatelizovanie. Téma, ktorá je aktuálna a emočne silná, hlavne ak sa s tým človek stretol osobne alebo bol takémuto násiliu vystavený jeho blízky.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?

Aby som sa neopakoval a nenapísal opäť “Ona a jeho päste”, dám sem text, ktorý som dokončil ako posledný na jeseň 2020. Písať som ho začal niekedy pred parlamentnými voľbami. Inšpiráciou mi boli diskusie iniciatívy Zabudnuté Slovensko a aktivity občianskeho združenia Post Bellum, ktoré prerozprávali príbehy preživších z nacistických táborov smrti a tieto príbehy rozprávajú ľuďom, ktorí im apriori neveria.


Deň, keď umrie posledný preživší

Živá pamäť
zostarla a teraz
po jednom umiera;
viac už jej niet.

Opäť háveď
päste zoviera;
fašistické zviera
vracia sa späť.    

Číslo na zápästí už nič neznamená
pre tých, čo popierajú fakty.
Blednúce tetovanie, blednúce mená    
tých, čo prežili vraždy.
Dejiny poohýbať podľa svojich predstáv;
potom to číslo môže mať raz každý.



Táto skladba ešte nie je ani poriadne naskúšaná, nie to ešte nahratá. Verím, že ju odpremiérujeme na najbližšom koncerte.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?

S hudbou som začínal, keď som mal čerstvých 15 rokov. Nespomínam si, že by som v tej dobe mal nejaké sformulovateľné hudobné ambície. Len také to všeobecné “vedieť hrať na gitaru a mať s kamošmi kapelu”. A tiež som chcel na hranie na gitare baliť dievčatá. Realita je taká, že na HCpunk sa dievčatá balia ťažko.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra)?

Bez preháňania poviem, že je to aj tento rozhovor. Je to každá jedna pozvánka na koncert a zaplatené vstupné. Každá jedna predaná platňa alebo tričko. Každý jeden lajk na FB a každé prehratie na Bandcampe. V skratke, je to rozpoznateľnosť a (nazvime to) uznanie v rámci scény. Neviem, čo môže byť viac :)


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?

Nepamätám… ;)


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Najbližšie kapelové plány nie sú tvorivé, ale koncertné. Chceli by sme odohrať sériu koncertov, na ktorých by sme zahrali aj skladby z nášho akustického EP, ktoré nedávno vyšlo na platni. No a priebežne písať a skúšať nové skladby, až kým ich nebude dosť na to, aby sme si v skúšobni rozložili nahrávacie nádobíčko. Čiže nejakých 15 minút hudby, t.j. 10 skladieb. Zatiaľ máme hotové (ale nie úplne naskúšané) tri skladby, na texte pre štvrtú práve pracujem a máme ešte v zálohe dva-tri hudobné nápady, ktoré čakajú, kým dostanem inšpiráciu na text.
No a čo sa týka ďalekej budúcnosti, rád by som v tejto zostave tvoril až do staroby. Hudba ako koníček a ľudia, s ktorými si rozumieš, dokáže človeka udržať v dobrej mentálnej kondícii ;) Položím však pre zmenu jednu otázku ja. V akom veku sa ešte dá brať pankáčsky hnev a poskakovanie po pódiu vážne a v akom to je už len trápna paródia?



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?

Cítim sa byť (nie príliš aktívnou) súčasťou HCpunkovej scény. To že odpovedám na tieto otázky a že moje odpovede niekto číta, mi dáva za pravdu.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Moja kapela funguje kratšie ako jednu dekádu a nemám dostatočný prehľad o SK UG scéne, aby som na túto otázku mohol odpovedať z tohto hľadiska. Vezmem to preto z osobného pohľadu. Je to dlhé, nudné a o samotnej SK UG scéne sa dozviete holý kokot. Kľudne to preskočte.

Hudbu som aktívnejšie začal vnímať v druhej polovici 90. rokov, teda koncom ZŠ. Počúval som vtedy hardcore. Konkrétne Our Happy Hardcore od Scooteru :D Zmena prišla, keď som nastúpil na strednú a zoznámil sa s novými ľuďmi. Spolužiak Rado mi vtedy podonášal na kazetách onakvejší hardcore. Jeho partia zo zvolenského sídliska Lipovec bola pre mňa vtedy bezodná zásobáreň hudby a tak som sa začal zoznamovať s rôznymi subžánrami tvrdej UG hudby. Najviac ma bavil punk, aj keď skôr zahraničný ako domáci.
V minulom miléniu, ešte ako 14-ročný, som stihol “navštíviť” aj svoj prvý koncert. Iné kafe sa so svojim turné k albumu Vitaj!, ktorý som dostal pod stromček, zastavili aj vo zvolenskom Wéčku. Okolnosti chceli, že som tam nemal s kým ísť, tak som sa vybral sám. Ako som tak pred vchodom naberal odvahu na vstup, započul som mnohohlasé zrevanie “Sieg Heil!” a vyrútila sa banda náckov a začali to rezať hlava nehlava. Mňa zdrapil pod krk skinhead dvakrát väčší ako ja, napriahol päsť a zreval “Čo je?!”. Odpovedal som, že “Nič”, tak ma pustil a odišiel. Keby mi bol ponajebával, tak ma asi zabije… Celé to trvalo maximálne 5 minút. Ja som sa dosral a išiel domov. Deväťdesiate roky.

Od dvetisíceho sa to s koncertami pomaly začalo rozbiehať. Prvý ozajstný bol Interpunk v Lučenci v už zaniknutom Clubuse. Hrali DPH, Happy Cocks, Zóna A a toho času lokálne hviezdy Pexeso; na nich som sa tešil najviac. Vydarená akcia. Skôr ako som odišiel do Košíc, ešte som si stihol zakélovať* na pár UG koncertov vo Zvolene. Z tej doby si pamätám len kapely Mäso a Náhodní známi. Po presune do Košíc toho bolo tak veľa, že to už nemá zmysel menovať jednotlivo. V tej dobe však koncerty boli skôr zámienkou na chlastačku ako sledovanie scény. Internát a odtrhnutie sa z reťaze; poznáme to… Odohrali sa aj nejaké neúspešné pokusy založiť punkovú kapelu. Po rozpade vysokoškolskej partie, nebolo veľmi s kým chodiť na koncerty. Tiež som sa nechal naverbovať do popovej kapely. Síce ku mne niečo presiaklo, ale dá sa povedať, že som mal dva-tri roky útlm.

V nasledujúcej dekáde už obieham koncerty s chlapcami, s ktorými neskôr zakladáme My o vlkoch. Košická UG scéna bola v dobrej forme. Veľa koncertov a na nich veľa ľudí.
______________
*kélovať – tak sme vtedy súhrnne volali pogo, mosh, headbanging, skank a podobné koncertné tanečky. Neviem, odkiaľ to prišlo...



 

V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

Internet.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Na strednej som mal rád všetky pankáčiny, čo sa ku mne na páske dostali: Davovka, Zóna, Konflikt, HT, Pexeso
Ma výške som si občas dal aj metal: Depresy, Pyopoesy, Lunatic Gods
Potom neskôr nejaké to indie: Kolowrat, Lavagance, Longital...
Dnes si aspoň raz vypočujem, všetko, čo sa v ramci HCpunku na Slovensku vydá. Žánrovo mi najviac sedia kapely ako Karge Meri, Sound of Qualm a Samorast (teším sa na nový album ;) ). V aute ešte často točím CDčko od Výhrada svedomia; celkom nedocenená kapela.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?

Spoločný menovateľ je prirodzene láska k hudbe a radosť z tvorby. HC-punková scéna sa od napr. hip-hopovej, indie ale aj metalovej scény odlišuje tým, že sa tu nikto nehrá na nejaké prerážačky a prakticky tu nie je prítomna rivalita medzi kapelami. Hotová selanka :D
 
Čo ťa na domácej scéne serie?

Nemôžem povedať, že by ma niečo vyslovene sralo. Mrzí ma však, že scéna starne a teda aj pomaly vymiera. Ale je to prirodzené; trendy prichádzajú a odchádzajú. Niekedy sa však zvyknú vrátiť, tak snáď to bude prípad aj HCpunku. Bola by škoda, keby tento, nazvime to životný postoj, zanikol.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?

V rámci našej scény sa na zvuk veľmi nehráme. A na videoklipy už vôbec nie. Aspoň ja tieto dva parametre u kapiel nesledujem. Často si nahrávky riešia kapely systémom DIY (to je aj náš prípad), tzn. že ak to nie je úplná hanba, môže to ísť na svetlo sveta. Viac ma zaujímajú texty a hudobné nápady a to hlavne naživo. Videoklip beriem ako niečo, čo zaberie veľa času a/alebo peňazí a to za tých pár desiatok pozretí nestojí.

Páčia sa mi naše obaly albumov. Musím nás pochváliť, nikto iný to nespraví :D Mám rád, keď má grafika nejakú pridanú myšlienku a nie je to “len” pekný obrázok. Veľmi kreatívne ku artworku pristupuje High Forehead press. Čo release, to originálny nápad! Čekni ich FB ;)


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Toto je prekvapivo ťažká otázka, hlavne ten dôvetok “a prečo?” :D

Hudba: The Ocean – Phanerozoic; zopakuješ si geológiu.
Kniha: Terry Pratchett‘s Discworld; aj náročnejšie témy umne zamaskované do rozprávky.
Film: Jojo Rabbit; miliónkrát prerozprávaný príbeh (asi stále málo :( ) v originálnom šate.
Seriál: Look Around You; najabsurdnejšia vec akú som kedy videl.
Počítačová Stolová hra: Pandemic; kooperatívna hra na aktuálnu tému.
Tetovacie štúdio: https://youtu.be/M8APcOfiROU :D
Pivo: lokálny craft; podpor miestnych nadšencov (ja rád pijem Padre a Herrenwald).


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?

Nikoho neprekvapí, keď poviem, že Ffud. Je tam všetko a všetci. Nevýhoda je, že človek pri tom všetkom a všetkých nemá čas na kapely. To isté platí aj o jeho zimnom klone NoFeste. Sledovať sa oplatí aj Opičí bál; to isté, ale v menšom. A najnovšie som si zamiloval akcie v nitrianskom HideParku; boli sme tam prvýkrát, ale ako keby sme sa zišli s dlhoročnými kamarátmi. Rovnaký pocit som mal, aj keď som sa zoznámil s kolektívom SUMA. Takže v podstate všetky akcie s rodinnou atmosférou sú najlepšie :)


Vinyl alebo CD?
 
Digitál :D
Ale aby som odpovedal na otázku, tak vinyl.
Keď už si mám kúpiť hudbu na fyzickom nosiči, uprednostním vinyl. Dôvod je jeho estetika.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Priznávam, že najradšej na tvojom blogu čítam rozhovory s mojimi kamošmi. Síce sa nič nové nedozviem, ale je to taký “feels good” pocit. Hlavne teraz, keď sa nemôžme stretnúť osobne. Takže sem úplne sebecky napíšem mená pár kamošov, ktorých som dávno nevidel:
Laura (SUMA), Janka (Suprafon Family), Ondrej (ZINTAER), Adrik (Wynston Smyth, Punkgen), Rišo (Nazi Tampons), Pali (b), Dávid (NoFest), Stanko (System Erorr), Julo (Antisocial skills), Fero (Sound of Qualm, Bašta), Radko (Kalimero, Ffud), Aďo (Zozoo, Opičí bál), Fog (Medication Time), Balki (Výhrada svedomia), Paľko (Samota(r)), ...

Tiež by mohlo byť zaujímavé, ako by na túto sadu otázok odpovedali už prerazení pankáči (alebo “pankáči”?) z kapiel Iné Kafe, Konflikt, Davovka, Horkýže Slíže. Skús ich osloviť :D

No a v neposlednom rade… Nevšimol som si, že by tu niekde boli aj tvoje odpovede. Malo to byť interview číslo nula, ale môžeš to spraviť ako špeciálne sté vydanie.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Čo urobia dve príšery, keď na seba narazia v lese? Usmejú sa.
(Nemecké príslovie)

Vidíme sa na koncerte ;)

===================================================

Linky:

https://www.facebook.com/myovlkoch/

https://myovlkoch.bandcamp.com/

No comments:

Post a Comment