#83 WAYD. Experimental Technical Jazz Metal z Prešova. Odpovedajú Milan, Richard a Martin.

  Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch? Milan : Gitara a spev. Myslím, že najviac sa v týchto dňoch všetci v kapele ...

Friday, April 23, 2021

#79 Ceremony of Silence. Blackened death metal z Banskej Bystrice. Odpovedá Vilozof (gitara, basa, spev).

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Nazdar, som Vilo a tento rozhovor mi hnije v inboxe už takmer polroka. Takže v prvom rade sa ospravedlňujem za meškanie, nemám to vo zvyku.

Za toho polroka, odkedy si mi položil túto otázku, som sa zaoberal mnohými vecami. Obligátne, hraním na gitare, prehrabávaním zákutí internetu pri hľadaní novej hudby, programovaním jedného zaujímavého online projektu, nahrávaním ambientu, ale najviac asi mojím malým synom a rodinou.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.


Ceremony of Silence - gitara, skladanie a v štúdiu som zaskočil aj basu a spev
Nevaloth - gitara, občasný spev
777 Babalon - v živej zostave som obsluhoval gitaru a produkoval zvuky a hluky cez analógové krabice, hosťoval som na jednom albume s názvom “Extramundanum (A Humble Record of Two Otherworldly Live Rehearsals)
Porenut - gitara naživo
Abbey ov Thelema - prvý album - všetko možné



 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Taká otázka pre mňa :)

Za tie roky som zistil, že potrebujem hlavne dobré snímače, boost pred každý aparát a vhodný delay. Pri gitarách preferujem komfort pri hraní, takže v Ceremony je to sedmička Ibanez RGD 7421. Pôvodné snímače šli von a nahradil som ich párom Bare Knuckle Blackhawk. Majú vysoký výstup, ale so zachovanou dynamikou. A vlastne všetko, čo robí Bare Knuckle je čisté zlato!

Aparát 5150 mk. II., bedňa Orange PPC 212 s párom V30. Ozrutný footswitch k 5150 som si dal prerobiť na maličký, jednotlačítkový. Hrám primárne cez crunch kanál, ktorý nakopávam overdrivom. Lead kanál mám len na sóla. Crunch kanál mi znie čistejšie pri akordoch a nepotrebujem v našej hudbe až toľko skreslenia. Pár clean pasáží riešim stiahnutím potenciometra hlasitosti na gitare. Dal som si ho modifikovať tak, že pri vertikálnom vytiahnutí sa zapne sekundárny potenciometer, ktorý rapídne zníži výstup z gitary.

Pred zosilňovačom mám:

Amptweaker TightDrive - používam ako clean boost, na orezanie spodných frekvencií a prebudenie zosilňovača. Vie bežať na 18V (väčší headroom) a dizajnoval ho rovnaký človek, čo aj 5150. Vedel, čo robí.


 

V efektovej slučke mám:

Fortin Zuul - najtransparentnejší noise gate, aký som mal v rukách, ale aj ten má mierne limity pri sustaine.

Strymon DIG - duálny digitálny delay s možnosťou vyladiť každý detail - Strymon nikdy neurobil zlý pedál.

BOSS RV6 - aj keď náš štúdiový zvuk je mierne jaskynný, naživo to nie je vždy dobrý nápad a reverb používam len v intermezze “Upon the Shores of Death”.

TC Electronics DITTO X2 looper - v niektorých riffoch suplujem druhú gitaru looperom, treba na to dobré nervy.


 

Obsesiu ladením riešim starodávnou TC Polytune mini, bez buffra. Čas vymeniť ladiace mechaniky za zamykacie, nakoľko ladenie G# drop sem-tam hnevá a musím sa potom medzi piesňami často pozerať do zeme.

 
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Tu je asi veľmi populárna odpoveď, že subjektívne, že? Ale umenie podľa mňa má isté atribúty, ktoré vieme objektívne zhodnotiť. Napríklad, môžeme objektívne tvrdiť, že spevák spieva falošne alebo že jednotlivé riffy sú vykradnuté a gitarista nevie hrať. Avšak, na druhej strane, všetky tieto veci môže kapela vyhlásiť za zámer, alebo sa môžu niekomu páčiť a to zas posúva umenie do roviny subjektívnej.

Manuálna zručnosť je nástroj. Proste kladivo. Keď to kladivo máš, dokážeš ním viac, ako holými rukami. Je len na tebe, čo s ním urobíš. Môžeš ho aj odložiť a použiť len tie ruky.


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?


Nech si každý robí, čo chce. Nemôžeme dospelým ľuďom hovoriť, čo majú a čo nemajú v umení robiť. Nechajme tvorcov tvoriť a konzumentov (ne)konzumovať. Tí druhí to navyše majú úplne jednoduché. Môžu výsledok tvorcu kedykoľvek odignorovať, opovrhovať ním, obdivovať ho, uctievať ho, alebo si z neho robiť posmech. Na druhej strane, tvorca môže dosiahnuť pocit uspokojenia aj z toho, že niekto jeho dielom opovrhuje, alebo že vyvoláva kontroverzie.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nechce sa mi akceptovať umelca, ktorý si nevie naladiť gitaru a nastaviť zvuk. Ale nie. Chápem, kam asi touto otázkou mieriš, ale mne sa väčšinou nechce skúmať svetonázor umelca.. Rozhovorov s kapelami som už čítal milión päť, v rôznych zinoch a na rôzne témy. Vie ma ešte niečo prekvapiť, alebo výrazne vyrušiť? Už len výnimočne.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Nie som ten typ, ktorému keď sa niečo stane v živote, tak o tom napíše pesničku. Alebo ten, čo sa bude prechádzať po lese, kým ho neosvieti. (Aj keď po lese sa prechádzam veľmi rád!). Inšpiruje ma skôr zvuk ako taký. Inšpiruje ma hluk, inšpiruje ma dobrý koncert. Inšpiruje ma Luc Lemay, Michael Hoggard, Karl Sanders, ale aj Jimmy Page. Čo ma však inšpiruje najviac je kombinácia nástroja, aparatúry a zvuku, ktorý z toho lezie. Napríklad, ak chytím 6 strunovú gitaru v ladení E pichnutú do Marshalla, automaticky na nej začnem hrať black metal. Alebo, keď vezmem veľa strunovú gitaru v ladení “Z” a k nej fuzz pedál, určite skúsim drone. A tak ďalej.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

V poslednej dobe ma dosť bavia naše zatiaľ nezverejnené nové veci, na ktorých robíme, ale to mám tak asi vždy. Čo sa týka albumu “Oútis” - až také rozdiely medzi piesňami nerobím, ale ak by som mal jednu vybrať, tak “Ceremony of A Thousand Stars”. Jej záver ma strašne baví hrať a aj spätná väzba na tú skladbu je vždy výborná. Oslovila aj nášho vydavateľa, ktorý potom šiel s nami do ďalšej spolupráce.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

“Embrace the Absurd.” - mimochodom, tu na tomto mieste je toto zatiaľ jediný fragment textu, ktorý sme zverejnili.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Na začiatku som chcel hrať v kapele a robiť hluk. To vlastne robím aj dnes, ale za tie roky asi na vyššom leveli. Chcem najmä robiť to, čo ma baví, najlepšie ako viem. Potrebujem mať najmä čisté svedomie, že som vždy urobil maximum, čo som v danom čase urobiť mohol.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Podpis zmluvy s Willowtip Records. Spomínal som to v mnohých rozhovoroch a zopakujem to znova. Je to dobrý pocit, dostať sa do vydavateľstva, kde začínali veľké mená žánru. Našu hudbu to pomohlo dostať do povedomia širokého spektra ľudí z rôznych krajín sveta.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Najväčšiu dekadenciu som zažíval mimo kapelný život s inou partičkou starých kamošov.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

S Ceremony robíme na nových skladbách, ale ide to dosť pomaly. Aj kvôli okolnostiam v mojom živote a v neposlednom rade aj kvôli pandémii a s ňou súvisiacim problémom s cestovaním. Najprv cez dve krajiny - Česko a Slovensko, potom cez dva okresy - Zvolen a Bystricu, potom aj zákaz vychádzania po ôsmej. Jasné, v dobe internetovej sa toho dá spraviť veľa z domu, ale oveľa efektívnejšie sa nám ukázalo staré dobré robenie hluku na skúšobni. Snáď už bude nejaké svetlo na konci pandemického tunela a rozbehneme to zase na nejakej pravidelnej báze. V pandemickom tuneli som však nahral album ambientu a field recordingu. Chcem to dať zmixovať niekomu, kto to posunie o nejaký ten level vyššie a potom nejakou formou poslať do sveta.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Neviem...asi...možno som? Ale ani neviem ktorej presne, ani sa mi nad tým nechce uvažovať. A vlastne som si na takých veciach nikdy nezakladal.

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

V roku 1990 som mal dva roky, tak mi tu veľmi neprináleží o tom mudrovať. Spomínané obdobie by som však rozdelil ani nie na dekády, ale skôr na dobu pred internetom a dobu po internete. V tej dobe pred internetom bolo všetko ťažšie, ale na druhej strane aj viac autentickejšie. Keď niekto dal konečne dokopy tú vytúženú demo pásku, tak to bola veľká vec a až tak nevadilo, že to niekedy znelo ako hovno. Dnes si človek nahrá album doma s jedným gitarovým pluginom, bicie si nakliká (a dá sa to dnes už naklikať fakt veľmi realisticky!) a hodí to na Bandcamp. Tým sa samozrejme nevylučuje, že to ako hovno môže znieť aj dnes, ale prístupnosť, a s ňou aj rastúca kvantita, zvyšuje nepriamo aj množstvo kvality a tým pádom sa treba oveľa viac snažiť, ako kedysi.

Neskoršie obdobia, ktoré mám v pamäti boli charakteristické aj vlnami trendov, ktoré prišli a odišli a zároveň priniesli a odniesli zo sebou aj nejaké kapely.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Čiastočne som odpovedal v predošlej otázke, ale ešte treba k tomu spomenúť spôsob komunikácie predtým a teraz. Neviem si predstaviť, že by som si dnes posielal pásky a dopisy s vydavateľstvom z druhého konca sveta. Koncertov predtým bolo menej a dopyt bol isto vyšší. Možno preto tu máme z tohto obdobia zakorenené také tie “večné pravdy” o tom, ako dakedy chodilo na koncerty viac ľudí a dnes už “nikto”. Ale myslím si, že po pandémii bude dopyt po koncertoch enormný, kluby budu narvaté a opäť môžeme zažiť “staré zlaté časy”.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

V minulosti som zo slovenských vecí počúval tak nejak to, čo som videl na koncertoch. Vo svojom hudobnom praveku som zažil ešte pár koncertov u nás v Banskej Bystrici v legendárnej “Papuči”. Spomínam si tam na koncert Ethereal Pandemonium, vtedy v zostave aj s Ľubošom Blahom a vtedy som si vravel, že aká dobrá kapela. Je to memento toho, ako sa môj hudobný vkus časmi menil. Okrem hostí sa tam primárne točila bystrická scéna, z ktorej mi prišli v tom čase asi najvýraznejší Surgical Dissection v zostave s vtedajším fanaticky pôsobiacim spevákom. Neskôr prišla vlna pagan/folk/black metalu, za ktorého vrchol u nás považujem Ancestral Volkhves.

Z dnešných vecí by som spomenul Tujarot a ich výborný album Existencialista, z death metalu Hate Eternalovsky nekompromisných Realms of Chaos a aj keď kapitolu pagan metalu považujem u seba za dávno uzavretú, posledný album Krajín Hmly ma príjemne prekvapil. Možno preto, že mi to pripomína vyššie spomenutých Ancestral Volkhves. Dobre mi znejú nové zoskupenia/projekty Zmyrna, či Klifot a som zvedavý aj na nový album Machiny Baphometa. Ešte spomeniem Hyenism, ktorým sa podaril perfektný zvuk a spolupráca s Colinom Marstonom, ktorého som veľký fanúšik. Ďalej, ak sa dá Death Karma považovať za slovenský projekt, tak druhá časť ich pohrebných rituálov je veľmi chytľavá vec. Sledujem aj veci, čo vychádzajú u Waldemara v Nomad Sky Diaries & Sky Burial, za zmienku určite stoja Sorgoth, aj keď neviem, či im novinka vyjde práve tu.

V minulosti som ešte veľa počúval post-rock, resp. post-metal, ale vtedy u nás žiadne kapely tohto žánru neboli. Dnes tu už aj sú a aj znejú dobre, ale na tento žáner som už stihol viac-menej zanevrieť a počúvam už len pár veľkých svetových stálic.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

...aj som čosi napísal a potom som to zmazal. Poďme na ďalšiu…


Čo ťa na domácej scéne serie?

Nič ma neserie.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Štúdio - SPK Audio - nahrávali sme tam, sme spokojní aj s prístupom, aj s profesionalitou, odporúčam. Dobrý zvuk lezie aj z Popradu, od Martina Barlu. Musím spomenúť aj Porenutovo Nihil Centrum - https://ncstudio.home.blog/ - posledné (myslím, že ešte zatiaľ nezverejnené) veci, na ktorých robí, znejú veľmi solídne a vidno u neho veľký posun.

Artwork - úplne iná liga je Dávid Glomba, ktorého talent prekročil naše hranice a osobne ma z jeho vecí najviac oslovila grafika pre Teitanblood. Svjatogora myslím tiež netreba predstavovať. Triesky lietajú aj z bubeníckych palíc, aj z jeho drevorytov.

Pekne spracované animované videoklipy mali Lunatic Gods. Voči metalovým klipom však mám predsudky, nakoľko som videl asi viac nepodarkov, ako podarkov - a to sa netýka len domácej scény. Oveľa radšej, ako klipy, mám rôzne živé záznamy kapiel z koncertov, alebo drumcamy Jamieho Saint-Merata, haha.



 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Počúvam a kupujem si kvantum hudby. Nejdem nejak do minulosti, alebo tu menovať moje zásadné albumy, lebo by to bolo na samostatný článok. Dám sem nejaký prierez toho, čo som si zohnal na fyzickom nosiči, alebo som počul online v poslednej dobe a zaujalo ma to.

Ad Nauseam - Imperative Imperceptible Impulse - toto je kompozične a nápadovo fantastický death metal plný disonancie s veľmi nekonvenčným, nadýchaným zvukom a poctivým prístupom k produkcii, asi najlepšia vec doposiaľ v tomto roku.

Artificial Brain - Infrared Horizon - ku kapele som sa dostal cez Olega Zalmana, ktorý robí na youtube cover verzie tých najšialenejších disonantných kapiel. Má aj kapelu a je úplne fenomenálna

Krallice - Demonic Wealth - sledujem ich od ich prvého albumu. V každom roku vydajú cca jeden až dva albumy a nikdy to není len “do počtu”. Nasledujúci popis produkcie novinky ma hneď zaujal:

Isolation recording sessions:

Drums recorded at the Mouth 3 on a phone

Vocals recorded in the car by the swamp

Bass recorded.

Guitars, keyboards, other bass, reamping, mixing, mastering at Menegroth the thousands cave.

Phobocosm - Deprived, Bringer of Drought - tremolo picking, blast beats, temná disonancia a uctievanie Immolation

Turris Eburnea - Turris Eburnea - EP člena Krallice a Cosmic Putrefaction, nekonvenčný death metal

Fossilization - He Whose Name Was Long Forgotten - temný death metal, veľa tremolo riffov a perfektný spev

Táje Skal - Táje Skal - toto je fantastický Nordavind / Dark Medieval Times worship s českými textami a geniálnym starým drevným zvukom, toto sa musí počúvať len z kazety!

Sunless - Urraca - death metal v štýle Gorguts, zvuk robil Colin Marston (ako na veľa albumoch z tohto zoznamu)

Helheim - poznám tú kapelu roky, ale len teraz si kúpil ich posledné štyri albumy, ktoré sú viac “proggy” ako ich ranná tvorba. Dobre sa mi pri tom pracuje.

Nile - Amongst the Catacombs a Black Seeds - nejak som strašne veľa za posledný rok počúval Nile, som rád, že mi pribudli tieto dva zásadné albumy v zbierke aj na platniach

Suffering Hour - The Cyclic Reckoning - ľahko počúvateľný black/death metal s pestrým zvukom. Melodické, ale nie vtieravo.

Convulsing - oba albumy - disonantný death metal z Austrálie, výborné nápady a originálny gitarový zvuk

Gorephilia - In The Eye of Nothing - perfektný Morbid Angel worship

Ulcerate - Stare Into Death and Be Still - spomínať tu toto je asi nosenie dreva do lesa, ale jeden nikdy nevie, fantastický album

Vitriol - To Bathe from the Throat of Cowardice - death metal na úplnej hrane, absolútne zabijácka kapela naživo

Noctambulist - Atmospheres of Desolation - death metal šmrncnutý blackom, veľa blastov, disonancie, aj atmosféry, onedlho im vychádza nový album vo Willowtip Records

Cathexis - Untethered Abyss - zatiaľ von len singel cez Willowtip Records, ale bolo to také dobré, že som si to rovno predobjednal. Odporúčam.

Mimo metalu:

Lamia Vox - Alles Ist Ufer. Ewig Ruft Das Meer - “chytľavý” ambient

Kammarheit - Asleep and Well Hidden - ambient

Molchat Doma - Etazhi - náladový post-punk (?) plný chladných panelákov

Pivo?

Dosť rád pijem tmavé a z konkrétnych mám rád pivo, čo robia moji kolegovia z práce - banskobystrický pivovar Baran. Nikdy nepohrdnem dobre načapovanou Plzňou. V B. Bystrici to vedia dobre načapovať len v dvoch krčmách. Už nech ich otvoria!


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Špecifickú atmosféru majú neverejné akcie, ktoré robí Porenut s Neplexom. Odľahlá lokalita a rachot dieselagregátu generujúci elektrinu pre produkciu obskúrnych kapiel a projektov.

Mám rád aj Hradby Samoty pre atmosféru a nevšednú dramaturgiu. Bol som už na pomerne dosť ročníkoch, ale najzvláštnejšie boli určite tie v Jelšave.

Taký Brutal Assault mám aj rád aj ho zároveň neznášam. Chodenie, masa ľudí a častokrát aj ničnerobenie ma dokáže vyčerpať tak, že sa z toho potom musím týždeň spamätávať. Faktom ale je, že som tam videl strašne veľa perfektných koncertov, na ktoré rád spomínam.


Vinyl alebo CD ?

Všetko. Aj kazety. A každému kto tvrdí, že fyzické nosiče to už majú za sebou, sa odporúčam pozrieť na Discogs, koľko stoja niektoré vydania, ktoré sa u vydavateľa vypredajú. Áno, oproti jednému kliku na Spotify, sú nepraktické a zaberajú miesto. Nuž, nie je to pre každého, ale to nie je ani metal a predsa sa v ňom bahníme. A to teraz naschvál obchádzam večnú debatu o kvalite fyzických a nefyzických nosičov. To pre väčšinu zberateľov a hudobných entuziastov ani nie je téma.

Ku každej hudbe sa mi hodí nejaký formát. Často mi to vyjde na ten vinyl, ale napríklad taký Morbid Angel s trigrami a s nízkym dynamickým rozsahom počúvam z CD. Avšak celú diskografiu Godspeed You! Black Emperor, ktorí majú vždy aj do bodky prešpekulovaný a bohatý obal, mám na vinyle. Kazeta bola pred časom úplne zabudnutý nosič len pre úplne skalných, ale dnes je bežné, že kazeta rovnakého albumu stojí na Discogs viac ako CD, takže dopyt sa určite zvýšil. K niektorej hudbe mi to úplne sedí. Napríklad rád točím z kazety Misþyrming - Söngvar elds og óreiðu, zašumenú Arizmendu, alebo prehnitý death metal ako Tomb Mold.

Výhoda fyzických nosičov je aj v tom, že sa viac vraciaš k starším albumom.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Tu už boli asi všetci hudobníci, nie? Ak môže byť aj nehudobník, tak Waldemar a jeho Nomad Sky Diaries.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Dík za priestor.

======================================


Linky:

https://ceremonyofsilence.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/ceremonyofsilence/
https://www.instagram.com/ceremony.of.silence/

No comments:

Post a Comment