JBLK-03. Kazostroj - Malomestská mizéria (7" EP 2020).

Tom/EZR: Maroš z Kazostroja ma začiatkom roka 2021 poprosil o malú podporu k vydaniu EP Malomestskej mizérie na 7" a ja som súhlasil. T...

Thursday, April 8, 2021

#75 Abortion. Grindcore z Nitry. Odpovedá Lepra (basa, spev).


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Lepra: Volám sa Anton "Lepra" Varga, hrám v kapelách ABORTION a INFECTED WORDS, prevádzkujem webzin DEATH FIST.  Chodím do práce, venujem sa hore menovaný veciam a tie vypĺňajú všetok môj čas. Vo voľnom čase sa zvyknem ešte rúhať a urážať idiotov.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Lepra: V ABORTION, ktorý som založil, hrám od roku 1989, hráme grindcore, z tej pôvodnej zostavy som zostal len ja. S bubeníkom Mirom Raučinom mame ešte jeden grind projekt INFECTED WORDS, ktorý vzdáva hold koreňom štýlu grindcore. Všade hrám na basu a vrieskam. Ešte mám projekt PURE, čo je drone/ambient záležitosť, s tým nemáme nič nahraté, len sme mali dva koncerty.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Lepra: Keď som začínal, nemal som peniaze a tak basové kombo Regent, basa Jolana, boli moje top veci. Nehrám štýl, kde by na nejakom aparát záležalo. Až nerobíš čisté len malé klubový bez PA systému, je to v podstate jedno. Teraz momentálne mám Ashdown bedne a Warvick hlavu. Basa Yamaha. Za tie roky som zistil, že dobrý zvuk sa dá v mojom prípade vykúzliť aj z lacnejších veci.
 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Lepra: Umenie je sloboda prejavu a končí v tom momente, keď ti za to začnú platiť, čo máš hrať. Je mnoho nadaných hudobníkov, čo sa tým aj živia, ale museli klesnúť na nejakú úroveň, čo je hlboko pod ich umom a zručnosť a mi, lebo im za to platia. či je to správne, alebo nie, nech posúdi každý sám, je to každého voľba.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Lepra: Umenie ma byt bez hraníc a slobodné. Nádherné roky umenia boli začiatky 90 rokov. To obdobie bolo fakt o umení. Na každom rohu si mal nejaký umelecký klub, nejaký amatérske kluby, besedy, kapely. A to nehovorím o jednom štýle, ale v globálne o všetkých štýloch. Po tých rokoch utláčania, sa zrazu potreboval každý prejaviť a dostať to zo seba von. Teraz je to už konzum.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Lepra: Jednoznačne extrémne pravicové a ľavicové názory. Propagácia náboženstva a hnutí, potláčajúcich práva ľudí, menšín a sexuálnych orientácii. Tu končí moja zhovievavosť a je mi to jedno, kto to je.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Lepra: Úplne všade. Neobmedzuje sa len na štýl, ktorý hrám a sledovať tam, kto čo urobil. To vedie k šablónovitosti. Tie inšpirácie prichádzajú občas naozaj z nečakaných miest. Stačí chodiť celý deň s otvorenými očami a naslúchat okoliu.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Lepra: Vždy sú to songy z poslednej nahrávky, ktorú práve dokončíme. Nedá sa milovať vlastné skladby, ktoré hráš roky rokúce na koncertoch. Niektoré sú perfektné na hranie, niektoré nie. Ale keď tie sa zase páčia ostatným členom kapely. Rád hrám song “False Friend” alebo “Who Controls Gods?”.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Lepra : Huh, to ťažká otázka. Z posledného albumu ABORTION "No lives matter" je to asi song "Hrdina karpatského typu".
Úryvok: "Nauč sa nevyť s vlkmi, nauč sa nežiť s blbmi, nauč sa ísť proti prúdu, nauč sa nevšímať si nulu". Ale keby som za lovil, mam toho viac. Občas sa podarí celkom zaujímavý rým, občas nie, hehehe. Alebo “Už žiadne koncentráky, už len výrobné pásy” .


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Lepra: V časoch keď som začínal (cca 1988), som bol rád, ze som rád. Ambície boli rovnaké, ako u každého. Vydávať nahrávky, hrať koncerty. Keď si mladý ideš, ideš až zostaneš a zistíš že ťa to nudí. Sem sa dostane každý, kto má kapelu a väčšinou to končí rozpadom. Priznám sa, že aj ja som sa tu už nachádzal v tom bode raz. No a tu sa treba naučiť si to cele užívať. Nemal som nikdy nejaké veľké ciele, skôr mi to prišlo, že sme len tak levitovali a objavili sa na správnom mieste v správnom čase.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?

Lepra: Asi že som mohol doteraz hrať a tvoriť a nikto ma v tom neobmedzovall. Ale po tej citovej je to asi moment, keď môj syn sa tým chváli, že môj otec hra v Abortion. 😊


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Lepra: Keď sme ešte pili, tak každý víkend bol oslavou dekadencie. Vlastne názov Slovenska by si mohol aj premenovať na Slovenská Dekadencia. Potom by sa to delilo na krajskú dekadenciu, okresnú, obecnú.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Lepra: Táto doba bez koncertov praje tomu, aby som tvoril. S bubeníkom Mirom sme založili projekt INFECTED WORDS a aj už nahrali dve nahrávky a tiež by som rád nahral už konečne po rokoch náš projekt s gitaristom Ondrom PURE.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Lepra: Tak toto je tiež ťažká otázka. ABORTION je taký zjav čo sa tohto týka. Bežne vystupujeme, ako pred metalovým, tak pred punk/crust publikom. Nie sme zaškatuľkovaní, ani tam, ani tam. Za tie roky si nejak na nás zvykli všetci a berú nás už ako potrebný vred na riti. O nejakom grindcore publiku môžeme hovoriť len v Čechách, kde aj častejšie vystupujeme, ako na Slovensku.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Lepra: Pozri. 90te roky: nadšenie, 00 roky: únava, 10 až po dnes: biznis.  


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Lepra: Výhodou kapiel, ktoré boli tie prvé je to, že boli prvé, bez konkurencie, bez limitov. Vznikali desné nahrávky, hlavne v metalovej muzike, ktoré sú dnes považované za “Kult” . Ono zneli na hovno vtedy už a teraz, ako by dalo. Niektoré mali svoje čaro, niektoré už boli na smiech vtedy. Výhody dneška? Jednoznačne možnosť nahrávať už za malý peniaz aj doma. Vtedy nebolo samozrejmé, že si niečo nahral, alebo ti to niekto vydal na CD. Všetko si si musel vydrieť, vybojovať, koncertovať. A v neposlednom rade najväčšou výhodou dneška, je komunikácia. Veľa ľudí si nevie predstaviť svet bez internetu. My sme vtedy ešte aj koncerty organizovali bez internetu. Fanziny a letáky, mali svoje čaro, ale oproti dnešku mi to príde, že sme komunikovali dymovým signálom.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Lepra: Zo Slovenska asi ani nič. Vtedy keď sme začínali, hral každý nahovno a zle. Osobne som mal rád asi len Lues De Funes a z Čiech to boli Radegast a Divnej Pach. No a a do toho milión metalových kapiel ešte z celého sveta. Pravdaže nás vtedy zasiahol aj thrash a prvé demá od Debustrol, Kryptor alebo Master´s Hammer boli kult a sú dodnes. Prvé demo Gladiator tu bolo tiež fajn. Dnes počúvam naozaj široký záber muziky. Pravdaže aj mimo metalovej, grindcore scény. Muziku nedelím na škatuľky, ale na nálady. Do každej nálady, do každého počasia, sa hodí predsa niečo iné.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Lepra: Viem čo ich rozďeluje. Fenomén Slovenska: Závisť. Netuším čo by ich malo spájať, možno rovnaké politické presvedčenie, ale toto som ešte teda u nás moc neregistroval. Registrujem, ako sa nemáme radi skôr.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Lepra: Okrem spomínanej závisti, hlavne tá pasivita, keď niekto urobí prešľap, či už politický, rasistický, tak scéna sa k tomu stavia až občas moc zhovievavo. Miesto toho aby jasne dali najavo, že toto tu nemá miesto, tak ho potľapkajú ešte po pleci a povedia, no veď je on náš, nie?



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Lepra: Nič, vôbec nič originálne sa tu už dlhé roky neobjavilo. Len sa recykluje a to ma popravde už moc nebaví. Všetko je už také priemerné, občas trocha nadpriemerné, občas trocha podpriemerné.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Lepra: V poslednom čase na knihy už moc nemám čas, keďže nastala doba streamovacích filmov. Posledne som čítal úplnú historiu Monty Python s nádhernými ilustráciami Terryho Gilliama. Tá kniha je fakt luxus pre milovníkov Monty Python. Tetovanie? Tetuje ma môj starý kamoš z Vyhní, asi ani názov nemá. Piť nepijem, občas cez leto fuknem jednu kvalitnú IPU od Matušku, alebo z iného craft pivovaru. Seriál? Asi “Raised By Wolves”. Hry som už tiež dlho nehral, posledne ma chytilo “Days Gone”, teraz to obsadil môj syn, takže tu si už neškrtnem.
Hudba? To je fakt široký pojem. Toho je fakt veľa, ale posledne si skôr kompletizujem staré overené veci na vinyloch. Ja môžem všetko od Justina Broadricka (Godflesh, Jesu, JK Flesh, Final) a všetkých týchto starých Anglických páprdov čo začínali v Napalm Death.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Lepra: Nemusím festivaly, uprednostňujem skôr klubové akcie. Kluby sú všade rovnaké, záleží na publiku. Tu v Nitre už asi 4 roky robíme klubový fest BOMBY NA NITRU a ja som predtým asi 10 rokov robil Bonesawer Party.


Vinyl alebo CD ?

Lepra: Jednoznačne vinyl.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Lepra: Skús Ďura z Lues De Funes, to je vždy zábava.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Lepra: ĽUDIA SO ZMYSLOM PRE HUMOR DOKÁŽU VŠETKO A ĽUDIA BEZ ZMYSLU PRE HUMOR, SÚ SCHOPNÍ VŠETKÉHO. 

==================================================

Linky:

https://abortionofficial.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/abortiongrindcore/

http://abortion-grind.blogspot.com/

No comments:

Post a Comment