Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Ahoj, volám sa Martin a som človek, ktorý rád spoznáva nové veci, nové chute, nové emócie, všeobecne nové odtiene života. Tieto veci najradšej spoznávam cez hudbu, preto ma v týchto dňoch, ale aj vo všetkých uplynulých dňoch najviac zaujíma hudba. Spievam v kapele Gloom, kde môžem tento svoj záujem či diagnózu rozvíjať naplno. Konkrétne v týchto dňoch sa zamýšľam nad tým, ako kapelu posunúť ďalej napriek týmto neľahkým korona časom. Je to veru brutál namáhavé, no inšpirácie mám dosť a som pripravený posúvať hudobne a profesionálne dopredu nielen kapelu, ale aj seba.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Asi tak pred štrnástimi rokmi som začínal za mikrofónom v prešovskej kapele ASHES, s ktorou sme nahrali malý demáč v duchu takého svieži hardrocku. Začínali sme ale covermi od Metallicy a boli to veru krásne, naivné a pohnuté časy. Ako však šiel čas neúprosne ďalej, naše cesty sa prirodzene rozišli. Naše hudobné cítenie a predstavy o tom, ako by mala naša hudba vyzerať sa diametrálne líšili preto sme si dali zbohom. Po tomto rozchode, ktorý by som prirovnal k rozchodu s frajerkou po nefungujúcom vzťahu som jeden celý rok nechcel počuť o tvorení hudby a vo svojom voľnom čase som sa asi len tak ponevieral s kamošmi po krčmách. No po čase som začal cítiť umelecký pretlak nových hudobných nápadov a myšlienok a s ďalšími kamošmi sme založili deathmetalovú kapelu BLOODY CHERRY ktorá bola takou zmesou kapiel In Flames, Bloodbath či Hypocrisy. V tejto kapele som si skúsil pre zmenu growling, keďže dovtedy som sa venoval iba čistému vokálnemu prejavu. Vcelku nás to všetkých bavilo, dali sme dokopy asi 8 deathmetalových vypaľovačiek a zahrali si za rok našej pôsobnosti až jeden skvelý koncert. Nejako to však neskôr šlo smutne do stratena... vlastne ani neviem prečo to skončilo. Dôvodom mohlo byť možno aj to, že každý z nás mal aj iné hudobné projekty, ktorým sa venoval a jednoducho sme nestíhali byť na viacerých miestach naraz. Po nejakej pauze si ma našiel GLOOM, v ktorom pôsobím na poste speváka doteraz. Okrem toho som minulého roku prijal pozvanie od kamoša Lukáša Tróna zhostiť sa vokálov na deathmetalovom projekte SIK SALVATION, ktoré som s radosťou a nadšením prijal. Je to také naše malé ukričané dieťa, ktoré odkazuje na oldschool death metal švédského strihu. Pred koncom roka 2020 sme vypustili dvojskladbové EP „Forever cease to be“ ako takú malú ochutnávku full albumu, ktorý verím, že sa podarí dokončiť a vydať tento rok. Plánov na tento rok je naozaj veľa. S mojou kapelou GLOOM chystáme zopár prekvapení a verím, že sa nám podarí čo najviac koncertovať. Je trošku smutné, že sme v apríli minulého roka vydali album AWAKEN a aj napriek výborným ohlasom, recenziám či už doma alebo v zahraničí sa nám ho pre súčasnú nepriaznivú situáciu vo svete nepodarilo spropagovať tak, ako by sme chceli. Áno, virtuálny svet ponúka obrovské možnosti na propagáciu. No to nie je ani zďaleka všetko. My potrebujeme žiť s fanúšikmi aj na koncertoch, nielen pri modrobielych obrazovkách. Verím, že sa nám to čím skôr podarí, verím, že ľudia nezabudli na ten pocit „byť na koncerte“, a dýchať tú podmanivú atmosféru.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Vieš čo, ako spevák nemám toho až tak veľa na rozdiel od gitaristov, ktorých pedalboardy častokrát dosahujú rozmery malých rodinných domčekov :D Momentálne používam dynamický mikrofón Shure Beta58a a som s ním maximálne spokojný. Je to už v podstate taká osvedčená kvalitná klasika. Čo sa týka efektov, tiež to nepreháňam, maximálne si do vokálu primiešam trošku halu, trošku delay-u a to je tak všetko. Skôr sa snažím o to, aby môj spev znel prirodzene a aby vynikla každá emócia, ktorú chcem dať prostredníctvom spevu von. Samozrejme je to závislé aj od žánru, ktorý robím. Ak by som spieval napríklad v nejakej elektro, industriál metalovej kapele, tých efektov by bolo prirodzene viac.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Myslím, že tým momentom je to, že umenie dokáže byť nadčasové. A nielenže dokáže presahovať čas, dokáže presahovať aj priestor tým, že človeka vťahuje do nových vnútorných svetov. Keď som za mikrofónom, či už na koncerte alebo na skúške, všetky problémy, čas a priestor odrazu ako by neexistovali. Vtedy existujem len „niekde tam“, kde mi je dobre a cítim sa tam bezpečne. Nie je to ale tak, že sa odrežem od ľudí a utečiem pred nimi do svojich svetov. Práve naopak, keď sa napoja na tú istú vlnu, dokážeme byť spolu „niekde tam“, kde je nám dobre a kde všetko do seba zapadá. Možno to niekto volá priblíženie sa k bohu, ja to volám splynutie s momentom a transformácia ducha. Manuálna zručnosť môže tiež určitým spôsobom transformovať ducha, ak to čo človek robí, robí s láskou. Ak to robí z donútenia, nikdy tento svet svojou prácou nepresiahne. Veď napríklad taký remeselník, ktorý svoju manuálnu zručnosť pretavuje do krásnych umeleckých diel je tiež umelec. Preto by som to v istom zmysle až tak striktne neoddeľoval.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Sloboda myslenia a ducha patrí určite medzi hlavné atribúty umenia. Ak však demonštruje a priamo podporuje násilie, rasizmus a podobné veci, nemá to s umením podľa mňa nič spoločné. Iné je, ak chce nejaký umelec poukázať na nejaký problém, tým že vo svojich textoch pracuje s nepríjemnými témami. Treba však čítať medzi riadkami. Nemám napríklad problém s tým, ak umenie reflektuje na nejaké politické alebo spoločenské témy. Práveže to vnímam veľmi pozitívne, ak nejaký umelec poukáže na nejaký problém v politike či v spoločnosti. Môže tak podnietiť diskusiu o tom, o čom sa dlhodobo mlčí. Pre mňa však takéto umelecké dielo musí mať určitý nadhľad, ktorý je odprostený od nejakej jednosmernej ideológie. Tam niekde vnímam hranice umenia.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?
Asi som ti na to odpovedal v predchádzajúcej otázke. Ak z umenia cítiť priamu podporu nejakej násilnej ideológie, tam končí moja akceptácia.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Inšpiráciu beriem väčšinou z tých takých tienistejších stránok života. Už viackrát sa ma moji známi alebo aj veľmi blízki priatelia pýtali, ako je možné, že píšem a robím takú smutnú hudbu a pritom vôbec nevyzniem ako nejaký depresák, ktorý sa chce každú chvíľu podrezať žiletkami či obesiť. Ja im na jednoducho odpovedám, že ak ma niečo trápi, dám to na papier, do skladby a akoby som sa od toho odbremenil či získal na tým určitý nadhľad. Tým pádom môžem kráčať ľahší, so zdvihnutou hlavou ďalej. Hudba mi pomáha ventilovať určité negatívne emócie a tento ventil umožňuje aby sa nenahromadili. Niekto chodí do fitka behať na pás, ja to robím takto. Už dávno som pochopil, že život treba prijať aj s tými menej peknými stránkami, v jeho celistvosti. Preto sa negatívnym emóciám nevyhýbam, len som sa naučil s nimi pracovať. Emócie vznikajú väčšinou v ľudských vzťahoch preto by sa dalo povedať, že ma poväčšine inšpirujú ľudské vzťahy.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
To ako keby si sa opýtal rodiča, ktoré dieťa má radšej :) Všetky sú mi srdcu veľmi blízke lebo som videl ako vyrastajú zo semienka a v časoch, keď sme ich nahrávali mi nedali spať. Všetky som si svojim spôsobom odžil tak, ako aj celá kapela. Viem, že sa to nedá porovnávať k vzťahu rodič-dieťa, ale určité podobnosti tam sú a nie je ich málo. Dokonca ako rodič cítim zodpovednosť za to, aký bude ich život po „narodení“, takže sa snažím našu hudbu propagovať kde len to ide.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Táto otázka súvisí s tou predošlou a odpoveď na ňu tiež. Jednoducho, všetky sú pre mňa akousi osobnou výpoveďou a môj vzťah k týmto textom je veľmi intímny. Hoci väčšinu textov napísal náš bubeník Jussy, mám pocit, ako by šli aj z môjho vnútra a dokážem sa s nimi naplno stotožniť. Je zaujímavé, že pri tvorbe posledného albumu „Awaken“ som do skladby „Broken“ použil asi sedem rokov starý text, ktorý mi ležal v šuflíku. Tak to malo byť a práve teraz sa mal ukázať ostatným. Ďalšou zaujímavosťou je, že skladba „Broken“ sa mi snívala a keď som sa zobudil, musel som si na klávese naťukať základnú melodickú linku aby som na ňu nezabudol. A hľa, je z toho regulérna skladba. Takto spontánne vznikajú všetky texty a stávajú sa osobnou výpoveďou nielen mojou, ale myslím si, že aj celej kapely.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ako som ti už spomínal, začiatky boli naivné v predstave, že dobijeme veľké pódiá s hudbou, ktorá nás baví. Toto sa ani tak nezmenilo. Myslím si, že v tomto je dobré byť stále takým naivným snílkom lebo nikdy nevieš. Samozrejme, netreba mať veľké oči. Skôr ide o to, mať veľké ciele stále pred očami, pretože to je tá hlavná inšpirácia. Zmenil sa ale pohľad na ľudí a vekom som si uvedomil, že je veľmi vzácne stretnúť tých správnych ľudí, s ktorými makáš tým správnym smerom, pričom každý do toho dáva na sto percent svoju osobnosť, dušu a srdce. Svojim spoluhráčom za to zo srdca ďakujem. Keďže je v súčasnosti realita taká, že sa nedá koncertovať a vyžiť kultúrne vôbec, o to viac si to uvedomujem. Nesmierne si to vážim, že som takýchto vôbec ľudí stretol. Moje hudobné ambície teda sú robiť to, čo milujem, naplno, od srdca pre čo najviac ľudí, ktorým to niečo dáva. Či už pocit vnútornej katarzie, alebo určité stotožnenie sa s textami, hudbou, to už nechám na každého. Hlavné je, že cez hudbu sa dostávame na spoločnú frekvekciu a týmto k väčšiemu vzájomnému pochopeniu.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Asi za najsilnejší moment považujem to, keď sme si v roku 2018 vo Vrútkach zahrali s nemeckou gothic metalovou legendou CREMATORY ako ich predkapela. Bola to pre mňa veľká vec uvedomiť si, že zdieľaš pódium s kapelou, na ktorú si ulietaval ako 15 ročný chalan a sníval, že aj ty budeš raz robiť takúto hudbu. Navyše bolo pre mňa silnou inšpiráciou aj to, keď po koncerte spevák CREMATORY Felix Stass prišiel za mnou a pochválil našu show. To ťa ver mi inšpiruje na veľmi dlhé obdobie dopredu. Veľmi intenzívne som vnímal taktiež dvojkoncert s českými gotickými matadormi XIII. STOLETÍ, ktorých rovnako veľmi obdivujem. Boli to pre mňa nezabudnuteľné chvíle, plné nadupaných zážitkov s kapelou či už na pódiu alebo aj mimo neho.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Tých zážitkov je obrovské množstvo, lenže tých spomienok je niekedy pomenej :) Dá sa povedať, že každá naša skúška je taká jedna malá príhoda. Utkvel mi ale v pamäti koncert v Českej republike, kde sme vystupovali na SYMBOLIC OPEN AIR FESTE 2018. Vlastne ani nie tak koncert, ako predvečer tohto koncertu, ktorý sme trávili na námestí v Havlíčkovom Brode, kde sme boli ubytovaní. Myslím si, že na rebríčku dekadencie sme sa vtedy všetci vyšplhali veľmi vysoko :D Podrobnosti nebudem opisovať, aj keď si myslím, že by boli veľmi zaujímavé :D Musím ale zhodnotiť, že v Havlíčkovom Brode majú mestských policajtov veľmi tolerantných. U nás na Slovensku by sme skončili asi v kazajkách. To je ale všetko o čo sa môžem a chcem podeliť :D
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Možno si to hovorím každý rok, ale toľko plánov ako mám tento rok som snáď ešte ani nemal. Kde začať. Tak s kapelou GLOOM chceme odohrať tour k nového albumu Awaken hneď ako to bude možné a uvoľnia sa pandemické opatrenia. Rovnako chystáme s chlapcami zopár prekvapení, ktoré dúfam, že sa čoskoro podarí zrealizovať. Dalo by sa ale povedať, že chceme hlavne koncertovať a čoraz viac sa ľuďom ukazovať. Jednoducho nám chýba osobný kontakt s fanúšikmi. Čo sa týka mojich side projektov, chcel by som, aby sme s Lukášom Trónom dokončili to, čo sme začali, teda nahrali full album nášho death-metalového projektu SIK SALVATION. Ďalej chystám také akustické dvojskladbové EP, na ktorom by som chcel spolupracovať s mojou priateľkou Katkou, ktorá konečne nabrala odvahu spievať. Okrem toho je skvelá klavíristka, takže chcem aby prispela aj do aranžmánov skladieb. Dlhé zimné večery si tiež spríjemňujeme nahrávaním cover-verzií známych duetov. Nedávno sme vypustili do sveta cover-verziu známeho duetu Say Something od A Great Big World-a a Christiny Aguilera. Zatiaľ sú na to výborné ohlasy, tak teda budeme v tom pokračovať. Čo sa týka ďalších plánov, či prípadných spoluprác, čas ukáže. Hlavné je nezaspať na vavrínoch, tvoriť a makať, nech po mne aj niečo ostane. Nielen spúšť a apokalypsa...
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Samozrejme cítim, aj keď ma na nej serie viacero vecí. Myslím si, že aj napriek tomu, že je to malé pieskovisko, každý sa môže hrať so svojim vedierkom a lopatkami na svojom kúsočku najlepšie ako vie. Mrzí ma, keď vidím určité prieky, ktoré si robia či už kapely navzájom, alebo ľudia, ktorí sa okolo kapiel pohybujú. Potom si uvedomím, že my ľudia sme už raz takí a asi to už inakšie nikdy nebude. Neustále ma ale udivuje, že určití jedinci v UG scéne sa tvária, ako keby robili ťažký showbiz a umelo sa snažia vyvolávať pocit, akéhosi elitárstva. Z takých ma celkom napína, ale holt, aj takí musia asi byť. Ak sa na domácu scénu pozerám z vrchu tak ju vnímam ako veľmi pestrú a aj napriek tomu, že je malá vzniká tu dostatok kvalitnej hudby, ktorá môže smelo konkurovať tej zahraničnej. Na druhej strane tu intenzívne vnímam taký ten slovenský komplex menejcennosti, ktorý zvádza kapely k tomu, aby robili veci len tak naoko, provizórne štýlom: „veď aj tak sme na Slovensku, načo sa viac snažiť, robiť veci inak, invenčne“ Ja teda vnímam scénu len jednu a vidím v nej tieto znaky či tendencie.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
V 90tych som bol ešte dieťa, teda všetko čo o scéne z 90tych rokov viem je z rozprávania starších muzikantov. Mám šťastie, že jedného takého v kapele mám a dokonca takého, ktorý nielen stál pri jej zrode, ale ju aj formoval. Reč je o našom bubeníkovi Jussym, ktorý by ti vedel o 90tkách rozprávať myslím si, že hodiny a dni. Čo som ale pochytil z rozprávania, nadobudol som pocit, že vtedy musela byť na UG scéne úžasná atmosféra. Počnúc tým, že ľudia na koncerty chodili v húfoch (lebo za bývalého politického režimu nemohli), cez to, ako si na koncertoch kupovali fyzické nosiče, vymieňali si ich medzi sebou, až po to, že v UG bolo neúmerne viac úprimnosti, menej faloše. To všetko bolo asi veľmi autentické. Ja som sa narodil v roku 1990 a z časti som ešte zažil dozvuk tejto doby. Som aj za toto veľmi rád. Potom prišiel Youtube, Facebook, Instagram a kvantum streamovacích platforiem, na ktorých je v súčasnosti zavesené obrovské množstvo hudby kvalitnej či menej kvalitnej. Táto doba má samozrejme veľa plusov. Jedným klikom si nájdem to, čo chcem, môžem si vyberať na čo mám momentálne náladu. Tieto vymoženosti však priniesli aj určitú sterilitu, vyumelkovanosť a pre niekoho možno aj frustráciu z toho, že už z hudby nemá taký pôžitok, ako kedysi. Máme však slobodu voľby a vždy si môžeme vybrať či si hudbu pustíme cez spotify, poprípade si ju stiahneme alebo umelcov podporíme tým, že si ich hudbu jednoducho zakúpime a ver, že potom sa takéto hudba počúva s oveľa krajším pocitom. Špeciálne to platí pre UG scénu, kde môžeme umelcov podporiť priamo bez toho, aby šiel celý obnos peňazí nejakému labelu. Tým, že kapela GLOOM vznikla okolo roku 2001, podľa mňa zažila obe tieto dekády, ak ich samozrejme nebolo ešte viac. Ja však môžem hodnotiť iba tú poslednú dekádu, keďže v kapele pôsobím od roku 2014. Už aj za tých 7 rokov sa toho stihlo veľa zmeniť. Nezvyknem ale plakať nad starými dobrými časmi a vnímam to skôr ako prirodzený vývoj. V každej dobe sa dá nájsť to naozajstné, pravé a autentické. Len si to vyžaduje viac aktivity.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Z časti som na túto otázku odpovedal v predošlej odpovedi. Kapely, ktoré začínali v 90tkách mali obrovskú výhodu v tom, že toho tu nebolo až tak veľa a keď mali naozaj čo povedať, tak mohli byť úspešné a obľúbené. Naproti tomu majú súčasné kapely výhodu v tom, že to čo vytvoria, sa môže dostať medzi obrovské množstvo ľudí zdieľaním na sociálnych sieťach. A to nehovorím o rôznych technických možnostiach či už pri točení klipu alebo aj v nahrávacích štúdiách. Dnes si dokonca viete solídne nahrávacie štúdio, ktoré by nezaberalo polovicu domu zriadiť aj doma. Technické a promo možnosti sú dnes naozaj úžasné. Len s tým vedieť narábať a vedieť, čo už je moc a kde naopak pridať.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
V minulosti som počúval o poznanie tvrdšiu hudbu ako je tomu teraz. Aj keď aj doteraz sa k niektorým konkrétnym kapelám rád vraciam. Počúval som veľa blackových, ako aj deathových kapiel, a jedno moje obdobie patrilo výlučne doom metalu. Musím sa priznať, že to boli väčšinou zahraničné kapely. No už keď sa pýtaš na kokrétne slovenskú UG scénu, vždy sa mi páčili LUNATIC GODS. Majú pre mňa doteraz veľmi nápaditú a éterickú hudbu. Vždy vedeli, ako do tvrdej hudby vkusne primiešať či už nejaké etno prvky alebo prvky alternatívy. Je pravdou, že teraz som oveľa viac otvorený žánrom aj mimo metalovej hudby než tomu bolo v minulosti. Avšak mi nikdy nevadilo zájsť aj mimo žáner a na moje prekvapenie väčšina inšpirácie mala svoj pôvod práve v takomto vybočení. Svojho času som dokonca prepadol progmetalovým kapelám, keďže som mal pocit, že tieto sú najviac otvorené mixovaniu rôznych infuences. Z našej UG scény sa mi momentálne páči tvorba kapely SAMSARA a ako Prešovčan som hrdý na to, že aj v Prešove máme kvalitné zastúpenie kapiel s kvalitnou hudbou. Medzi ne určite patrí ETTERNA, SLIGHT LIE, IRIA, ALTER EGO...Určite by som ich narátal viacero.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Myslím si, že je to predovšetkým schopnosť slobodne transformovať svoj emočný svet do diela ktoré vytvárajú. Sloboda je podľa mňa dôležitým aspektom celého umenia, preto by nemalo podliehať nejakým záujmovým skupinám či politickým ideólogiám. Zároveň je veľmi fajn, ak reaguje na nejaké celospoločenské problémy, snaží sa niečo povedať, na niečo reagovať. Ak sa mám zamyslieť nad tým, čo umelcov rozdeľuje, tak je to podľa mňa to, čo rozdeľuje ľudstvo ako také. Je to neochota počúvať toho druhého, arogancia a nedostatok pokory a z toho prameniaci falošný pocit akejsi nadradenosti.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Myslím si, že som sa dosť vyplakal už pri predchádzajúcich otázkach :)
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Určite by som toho narátal viac, no v hlave mi utkvel napríklad úžasný album „When the Soul Leaves the Body“ od slovenskej doom-metalovej kapely SAMSARA, keďže ja tento žáner môžem naozaj veľkými dúškami. Od zvuku až po samotnú vizuálnu stránku albumu sa to chlapcom podarilo na výbornú. Podobne sú u mňa na tom death-metalová kapela PERVERSITY, ktorá vždy odvedie krásnu prácu či už na booklete, alebo aj na svojom výslednom zvuku a to už má tých zárezov za dlhú dobu svojej existencie niekoľko. Klipovo ale aj celkovo vizuálne sa mi vždy páčila kapela SNOVONNE. Ich, hudba, klipy a vizuálna aura na mňa pôsobia „svetovo“. Veď si od nich niečo pusti. Sú naozaj na úrovni.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Čo sa týka kníh, tak momentálne mám rozčítanú knihu „Železný polmesiac“ od slovenského autora Juraja Červenáka. Tento autor píše skvelé historické romány, v ktorých sa prepája fikcia s historickými faktami a dejmi na našom území. Naozaj super počítaníčko. Veď možno ho veľa metlákov aj pozná, keďže sám autor je metlák :) Spomenul si tetovacie štúdio, čo som veľmi rád, keďže mám k tetovaniu pozitívny vzťah. Tetovacích štúdií vzniklo u nás za posledné roky obrovské množstvo a človek si môže naozaj vyberať, kde si pôjde pomaľovať svoje telo. Tým, že jeden z mojich najbližších priateľov jedno také má, je to pre mňa svojich spôsobom nebezpečné :D Zatiaľ to je ale úplne v pohode, nepokresleného miesta na tele mám veľa. Urobím mu reklamu, pretože si to naozaj zaslúži. Robí svoju prácu veľmi profi a som rád, že môžem odporučiť práve Ľuboš Leščák TATTO STUDIO. Ako správny východniar ti viem odporučiť aj dobré pivko. U nás v Prešove mi chutí pivo v Prešovskej Pivárni, ktorá je zároveň aj takým malým pivovarom. Pivko majú naozaj luxusné a ja ako milovník IPA lakociniek si tam vždy prídem na svoje.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Záleží to od toho, z ktorej strany sa na to pozerám. Klubových akcií je naozaj veľa, presnejšie, bolo. Na Slovensku existuje partička nadšencov, ktorí jednoducho tieto klubové akcie vedia robiť a môžem aj povedať, že v poslednej dobe vzniklo aj viacero kvalitných hudobných klubov. Z nich môžem spomenúť napríklad hudobný klub STROMORADIE kde sme krstili náš nový album a kde klubová scéna pred covidom fungovala naozaj dobre. Na druhej strane musím povedať, že s akciami väčšieho formátu ala festivalmi, to nie je u nás až také ružové a mohlo by ich byť oveľa viac. Debata, prečo to tak vlastne je by bola určite nadlho. Nejaké sa samozrejme nájdu a treba tiež povedať, že aj menšie, „rodinné“ festivaly fungujú celom dobre. Pamätám si napríklad na festival IN MEMORIAM, kde sme hrali tuším v lete 2018. Veľmi srdečná atmosféra s čarom malého festivalu. SYMBOLIC OPEN AIR 2018 nie je síce domáci festival, no taktiež to bola riadna pecka. Od organizácie, cez atmosféru, až po technické zabezpečenie festivalu sa všetko odohrávalo na super úrovni. Navyše v krásnom prostredí, keďže festival sa organizuje v rekreačnej oblasti prírodného kúpaliska Tri Dvory pri Kolíne. V budúcnosti by sme sa veľmi chceli zúčastniť napríklad poľského gothic festivalu Castle Party, ktorý sa odohráva na hrade Bolków. Atmoška tam musí byť magická. Tak snáď sa nám to v blízkej budúcnosti podarí.
Vinyl alebo CD ?
Vinyl
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Poviem to takto. Každý, kto má čo povedať k našej UG scéne by mal dostať priestor v médiách. A samozrejme aj v tvojom blogu. V súčasnosti by to malo platiť mnohokrát viac ako za normálnych okolností. Ak scéna nežije koncertami, nech žije aspoň takto v médiách, virtuálne.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
V prvom rade ti ďakujem za super pokec a prajem ti veľa zdravia, pozorných čitateľov a veľa dobrej hudby aj v roku 2021, ktorý aj keď nezačal pre nás hudobníkov najlepšie, verím, že raz sa na tie pódiá skutočne dostaneme a budeme môcť robiť to, čo milujeme. Chcem pozdraviť našich fanúšikov, podporovateľov, priateľov, jednoducho všetkých, vďaka ktorým to všetko má zmysel. Intenzívne si uvedomujem, že aj UG scéna prežíva ťažké časy, preto je teraz dôležité, aby sme sa všetci, ktorí sa cítime jej súčasťou, ešte viac zomkli, vzájomne sa podporovali a inšpirovali. Prajem si to z celého svojho čierneho metalového srdca.
========================
Linky:
https://gloomsk.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/gloomslovakia/
https://www.youtube.com/channel/UCsRVWmBMkfC3CpzZaYMGSAQ
No comments:
Post a Comment