Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Zdravím ďáble, som Tapyr, ale nie je na škodu ma definovať ako postavu mnohých tvári, prevlekov, človeka schopného sa outfitovo začleniť do akejkoľvek situácie a nezaujato splynúť s okolím. Dnes cyklista, zajtra zdvorilý sused pri pomáhani s nákupom, pseudo-okultný metalista, James Bond a počas bežného týždna futbalový teoretik poskytujuci individuálne tréningy pri táboraku za rytmu Fešákov. Som niečo ako Batman bez odvahy čeliť výškam a jeho Bruce Wayne bez majetku. Nie len v týchto dňoch, ale už dlhšiu dobu mám tri hlavné veci, ktoré ma bavia. Bez nejakého poradia je to sledovanie mojich synov pri futbale, jazdenie na bikeu a stretka v skúšobni s kapelou.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
V podstate okrem Majster kat som nikde nejak významne nehral. Nie že by som hral významne nejak tu, ale aspoň brutálne dobre vyzerám na pódiu a keď si stíšim basu, tak predvediem neskutočný prstoklad po hmatníku. Kedysi som hrával na gitare v kapele, ktorej sme dali názov Charon, ale bola to len taka garážovina a pokusy hrať thrash, aj ked sme nevedeli hrať ani punk. Ale bolo to fajn. Vlastne, keby som nehral tam, tak možno dnes nehrám v Katovi. Možno to vtedy bola ľútosť, alebo vypočítava prezieravosť, že mi chalani hodili lano ísť do Kata.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)
Úprimne, na tomto si ja vôbec nijak neulietam, tieto veci okolo aparatúry a výbavy išli vždy mimo mňa. Fakt je, že sa tomu vôbec nerozumiem a ani ma to absolútne nebaví. Basu mám custom model od Sivčáka. Ale to som si nedával robiť ja. To som kúpil cez inzerát a srandou bolo, že to si dával robiť a následne predával známy z inej kapely, takže keď sme spolu volali a nemali dovtedy na seba čísla, tak sme si veľmi úctivo vykali (paradoxne po tom, čo sme týžden dozadu odohrali spoločný koncert a spečatili rovnaký pohľad na život na barových stoličkách). Ja som ani nevedel čo to je za basu a kto je Sivčák, ale bola to šípka a to mi prišlo dosť metalové a cenovo výhodne aby som do toho šiel. Čo sa týka aparátu, tak to mi daj sekundu, lebo to mám poznačené na gmaili v konceptoch, lebo si to nepamätám a niekedy to odo mňa vyžadovali vedieť, keď sme shareovali aparát na nejakých akciách. Sekundu, hneď som späť … ... Takže hlavu mám Hartke LH 500 a k tomu dve bedne Harley Benton (BB210T & BB115T)
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Tým, že sme sa nikdy nestali kapelou, ktorá by bola nejak verejne velebená a búrali by sme rebríčky hitparád, tak by som veľmi alibisticky z toho mohol vykľučkovať, že ambície ako také sme nikdy nemali a ostať undergroundom v undegrounde bolo vlastne to, o čo nám vždy šlo. Ale to by asi tiež nebolo úplne presné a bola by to len zbabelá kľučka ako ospravedlniť nezáujem verejnosti. Ale pravdou je, že si nespomínam, že by sme si ako kapela dávali niekedy nejaké konkrétne ciele, že chceme dosiahnúť to alebo to. Napíšem to za seba a tak nejak asi cítim, že to vnímali aj ostatní. Ak sa to dá vôbec nazvať ambíciou, tak šlo nám asi o to dostať tu našu produkciu medzi ľudí a snažiť sa tým niekoho zaujať aby sa mu to páčilo rovnako ako nám. Realita je ale taká, že sme asi zasiahli len veľmi úzky okruh ľúdi, ktorí by to nejak výrazne brali. Ale neviem, akosi mi to s odstupom času vôbec nevadí. V kapele nás naozaj baví muzika ako taká a aj keď každý z nás počúva niečo iné, vieme v tom Katovi dať dokopy veci, ktoré nám všetkým plus mínus sedia. Ja sám som sa dostal na takú úroveň egocentrizmu, že ma fakt prestalo zaujímať, že či to niekoho zaujme alebo nie. Preto som sa aj za posledné roky dostal do roviny, že netúžim hrávať koncerty a pretlačať to niekomu do pozornosti, ale chcem si úživať tu hudbu sebecky len s tými, s ktorými to spoločne vytvárame. Vyznie to trochu ako taka skupinová masturbácia a sám keby som takéto vyhlásenia čítal od niekoho iného tak si pomyslím, že to je nedocenený, urazený a zakomplexovaný trtko. Ale tak snaď sa chápeme, že o sebe take niečo rozhodne písať nemôžem. 😊
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?
Tie devadesátky som ešte tak nevnímal, na koncerty som začal chodiť až tak koncom, takže mi to až tak neprislúcha hodnotiť. Ale z pohľadu hudobného vývoja z tejto dekády uznávam len death a black metalové zárezy. Heavy a thrash kapely sa až na výnimky moc nepredviedli, ale aspoň to zázrakom nejak prežili.
Prvé roky v novom miléniu boli pre mňa špecifické hlavne z pohľadu, že som sa už aktívnejšie zaujímal o hudbu ako takú, spoznával veľa ľudí zo scény s ktorými som kamoš dodnes a v neposlednom rade aj formovanie Majster Kat a môj víťazoslávny príchod do kapely. Toto bolo pre mňa obdobie, kedy som maximálne žral všetky old school veci z osemdesiatych rokov a aj dodnes je to z oblasti metalu produkcia, ktorá mi je najbližšia a neprekonaná. Preto som moc nesledoval, čo nové sa produkuje v danej dekáde ale bol som zaseknutý v stroji času a doháňal veci spred 20 rokov. U mňa bol takým významným miľníkom stretnutie s našim spevákom Slymákom, ktorý mi predstavil hromadu kapiel, nielen svetových, aj predovšetkým starú ČS tvorbu.
Ak sa už budeme baviť o rokoch po 2010, tak to som zas v inej životnej situácii, keďže to je zrovna obdobie, kedy sa mi narodili deti. Tým, že som obmedzil chodenie von, tak som to kompenzoval sledovaním noviniek na hudobnom poli. Ono zas nič prevratné, že by som hodiny lustroval internet a dychtil po novinkách z metalu spoza zarosených okulárov, ale minimálne som to sledoval viac ako posledné roky predtým. Tu ma strašne potešilo, že sa vrátili trendy z osemdesiatok. Takže som sa evolučne vlastne nikam neposunul. Ale s odstupom času ma tento retro návrat už vôbec nebaví. Teší ma to vidieť na koncertoch a také koncerty si užívam, ale doma si aj tak púštám staré overené evergríííny. Nie je to o tom, že tomu nedávam šancu, prave naopak, ale akonáhle mi to znie ako Exodus, alebo Running Wild, tak neviem prečo by som to mal počúvať a prečo si radšej nepustiť ten „originál“. To je ako przniť umelú Anču, keď máš vo vedľajšej izbe živú ženskú. Ja viem, že Exodus a Running Wild sú už staré vykopávky, ale ja MILFky rád!
A tak ako sa vracia celosvetový trend, tak sa to vracia aj u nás, aj keď, z histórie v každej oblasti, všetci dobre vieme, že s niekoľkoročným oneskorením. Preto aj tu u nás vidím množstvo kapiel, ktoré hrajú skvelo, ale u mňa je zásadny problém a to je nájdenie u nich nejakej tej originality a hlavne duše, ktorú ja v hudbe musím objaviť. Častokrát tám cítím prvoplánovosť a snahu nabehnúť na danú vlnu a urobiť to, čo funguje vo svete. Aj to tie kapely urobia, aj to urobia dobre, ale urobia to až po tom, čo to pred nimi urobila tisícka ďalšich vo svete. Jasné, česť výnimkam, ale suma sumárum to platí asi pre každú dekádu na domácej scéne. S křížkem po funuse a aj to častokrát len tak polovičato.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z tých dvoch albumov, ktoré máme, tak mám radšej Svätu zvrhlosť. Ten album je agresívnejši a na skladby z neho zbalíš viac ženských. Údajne, nemám potvrdené z vlastnej skúsenosti, ale cítím, že by to mohla byť pravda.
Zo songov mám najradšej “V údolí včiel”. Strieda sa tam množstvo nálad, menia sa tempa, má to atmosféru a silný text opierajúci sa o križiacke výpravy. Aj ma to vždy bavilo hrať, čo sa nedá povedať o všetkých skladbách. Niektoré naše veci mám fakt rád keď ich počúvam, ale nebaví ma ich hrať. Pri “včelách” ma bavilo aj aj, ale už ich nehrávame, lebo ta skladba má skoro hodinu a pól.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Bez akejkoľvek snahy o objektivitu a sebareflexiu poviem, že zbožnujem naše texty. Slymáka považujem za najlepšieho textára v UG kultúre. Vždy sa teším, keď pride s niečim novým a ešte viac sa teším, keď po jeho vysvetlení pochopím, že o čom daný text je. Niekedy som moc hlúpy aby som v tom našiel skrytý význam, ale rokmi som zistil, že nie som jediný v kapele. Za to som rád. Rokmi nemúdriem, ale v živote nachádzam viac hlupákov, čo beriem za významný sprievodný jav v rámci mojej vlastnej evolúcie. Text, ktorý by som na tvoju otázku teda vyzdvihol je zo skladby “Smutný odkaz”. Nie je to podľa mňa náš najlepší text, ale je najsilnejší. A tak predsa znela otazka.
Večný spánok tisícok bezmenných,
kamenná mohyla, pomníky neznámych.
Duniace salvy, slobodné vtáky,
kytice kvetov a slová vďaky
Ref:
Na opačnom konci v zástupe stojí
odpad dnešnej doby, svet sa zas bojí.
Nad jasnou oblohou pomaly sa stmieva
do sútoku dejín sa kalná voda vlieva
Nemý svedok...Dukla, Slavín
Smutný odkaz...Lidice, Osvienčim
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Na nešťastie moje aj komisie udeľujúcej ceny Grammy, nie som človek, ktorý by našu tvorbu nejak výrazne oplyvňoval nápadmi.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Nad týmto som sa nezamýšľal a ak by som mal odpovedať, že áno, tak by som mal strach, či ma nejaký die hard “scénar” nebodne do rebra varechou s ktorou práve domiešal vegánsky guláš, lebo on moju osobu vníma úplne inak. Na druhu stranu, nemôžem povedať ani že tou súčasťou nie som, lebo keby som tak odpovedal, tak zapriem moje úžasne vzťahy s mnoštvom kapiel a ľudmi, ktorí chodia pravidelne na rôzne koncerty. Mám veľmi vela skvelých kamošov, ktorých som stretol či už na koncertoch, alebo v starých časoch z Matúša a Hellraiseru. Sú to ľudia, ktorých si úprimne vážim a ctím naše kamarátstva. Verím, že je to obojstranné, ale či sa to dá zadefinovať ako byť súčasťou scény, tak to neviem. Ale odpoviem ti tak rakenrolovo na štyl Manowaru a Zlatana Ibrahimoviča: “Necítim sa byť súčasťou scény, to ja som scéna!”
Ako sa podľa Teba za posledné dekády formovala domáca scéna ?
Ja som hlavne rád, že sa podarilo vyčistiť ten náckovsky hnoj, čo sa zvykol objavovat na koncertoch zo zlatej éry Dúbravky, Vajnorskej, Hellu … . Toto je veľké vítazstvo, lebo keď som bol teenager, tak naozaj to nebolo nič príjemne chodiť na koncert a prežívať vnútorny strach, že ako sa situácia vyvinie. Všetko ostatné je už len take životné klišé. Kapely, choroby a ľudia prichádzajú a odchadzajú a tak stále dokola. Tým, že ja tiež už moc medzi stare ksichty nechodievam, tak aj o mne by sa dalo povedať, že už som v živote inde. Nie som, stále mám rád pach nikotínu, spotených koncertných pazúch a k tomu lacný rum za zvuku ostrých riffov.
Neviem sa ani vyjadriť k tomu, či teraz chodí viac alebo menej ľudí na UG koncerty. Faktom je, že za posledných X rokov sem zvyknú veľmi často zavítať veľké zahraničné mená, čo určite nijako nepomáha organizovaniu menšich konertov, ale zas povedzme si pravdu, kto chce, cestu si nájde aj tam. A ja, keď už na nejaký UG koncert idem, tak to nevnímam, že by nás tam bolo nejak výrazne menej, alebo viac ako tomu bývalo okolo roku 2000. Možno to len nevnímam, alebo už si tak spatne nevybavujem návštevy z minulosti. Žijem pre ten daný moment, kedy som na koncerte, sledujem kapelu, pokecám s kamošmi. To sa mi páči a k aktuálnemu štastiu mi to stačí.
Ako vnímaš domácu hudobnú scénu vo všeobecnosti - ktoré kapely/žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Pri tejto otázke sa bojím, že pod pojmom domáca hudobná scéna máš na mysli len Slovensko. Ja sa priznám, že ma nikdy žiadna naša kapela nedokázala až tak úplne presvedčiť aby som ju vyslovene hltal. Rešpektoval, to áno. Ale zas ak už mám niečo spomenúť, tak mám strašne rád stare Apoplexy a veľmi sa mi páči ako dokážu muzikantsky vyskladať skladby v Lunatic Gods. V mojom ponímani domácej hudobnej scény je ale zakompované aj Česko. Tam sa už viem rozpísať omnoho viac. U nás v kapele sme mali vždy take priateľsko-konfliktnejšie rozmluvy s Losom (gitara), ktorý mi vždy z takého viac národoveckejšieho srdca pretláčal do pozornosti slovenské kapely, ale ja som vždy viac inklinoval k českej produkcii, či už sa budeme baviť o starých, rokmi overených legendách, alebo aj o nových bandách. Poďme do histórie a tam môžem začať Arakain, Törr, Masters Hammer, Citron atď - obaja vieme, aký zoznam spolkov by som spravil. A to je jedno aký žáner, jednoducho hard & heavy. Ale to je minulosť a súčasná produkcia ani týchto legendárných kapiel má už moc neberie. Ako som už aj svojím spôsobom dokázal v predošlých otázkach, nájst pre mňa niečo nové, čo by ma zaujalo a vedel by som spomenúť, nie je vôbec jednoduché. Ale na druhu stranú netvrdím, že nič take nie je. Z ČR mám strašne rád Bajonet. Fakt ma ta kapela baví ako to majú celé vymyslené, nie len hudobne (aj keď pri chlapcoch nemožno vôbec hovoriť ako o nástupcoch hudobného umu s cítenim ako tomu bolo napríklad u Pink Floyd). Keď som ich počul a videl prvý krát, tak možno mi to prišlo take úsmevné a hlavne extrémne chaotické, ale neviem ako, a od určitého momentu, som ich potom začal strašne žrať. To je všetko tak choré, špinavé, psychopatické čo oni robia, že ma to brutálne baví. Keď počúvam ich tvorbu, tak si pomyslím, že to musel textovať a komponovať totálny blazon, ktorý sedí niekde v špinavej a vlhkej pivnici v zasratých trenkách pri slabom svetle zaprášenej, na stene sa kyvácajúcej, žiarovky a miesto toho aby niekomu ublížil, tak sa chorobne drží pod kontrolou tým, že začne robiť muziku, do ktorej pretaví svoje zvrátene chute. A potom sa stretneš s tou trojicou chalanov, čo v tej kapele fungujú a v živote si nestretol slušnejších a dobrosrdečnejších metalistov.
Zo Slovenska som momentálne veľmi zvedavý na ďalší album Radiation, lebo ked som naposledy počul nové songy na koncerte, tak to mi nadvihlo pravé obočie na znak môjho záujmu o ich štúdiovú nahrávku. Ich predošlé veci to je rúbanica a metal na 119%, ale teraz do toho smradu vložili kus citu a melodiky a to vystrelilo veľmi zaujímavo. A potom z rodnej hrude ešte vypichem Goatcraft. Ale to musíš fakt prijať Satana, aby si bol hodný posluchu. Bohužial všetky tri súčasne kapely, ktoré som spomenul sú mojími dobrými kamošmi, takže to možno nepôsobí úplne objektívne. Ale kašlať, čo už.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Neserie ma nič. Akurát mi dojde úsmevné, keď niekde narazím na tie propagandistické reči o tom, ako treba podporovať domácu scénu, ako kapely nadávaju na slabú podporu a návštevnosť, čo pre to všetci môžeme spraviť a podobne opustené heslá. Mne to trochu príde ako taká kokotina? Však keď je kapela dobrá a ľuďom sa páči, tak na koncert prídu a podporia ju. Hotovo. Ak niekto nevie zaujať, tak budeme na neho chodiť z ľútosti? Pozri, ja hrám v kapele, s ktorou úprimne povedané, nevypredávame zrovna štadióny a na fotenie so mnou nečakajú zástupy tínedžerov. Ale nepotrebujem k štastiu aby som mal na koncerte 120 ľudí, z ktorých 100 to, čo hrám vôbec nezaujíma a sú tam len pre podporu “scény” a tých zvýšných 20 sú konzumenti zvlhej trávy bez účinku, zohrievajúcich sa pred zimou vo februári. Hrám to, čo baví mňa a buď sa to niekomu páči, alebo nie. Ak nie, tak buď mi to musí byť u prdele a pokračujem v tom, lebo ma to napĺňa po iných stránkach, alebo sa na to vyseriem a pre “úspech” začnem hľadať iné cestičky. To je ako keby si dal retardované dieťa do hokejového tímu a následne prosil všetkých spoluhráčov, aj protihráčov aby mu príhrávali a umožnili skórovať. Mám pocit, že my tu niekedy trpíme takým syndrómom, že chceme poukazovať na takú zbytočnú pseudo-pomoc, ale zas z pacruky vieme nadávať na všetko čo je len trochu úspešnejšie a začne vyčnievať. Takže toľko k domácej scéne, nesnažme sa z podpriemerných vecí robiť niečo viac ako len podpriemerné veci a ak sa niekomu z toho podpriemeru zadarí zažiariť, tak to zas zbytočne nezrážajme dole.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Asi takou hlavnou a možno len jedinou výhodou mohlo byť to, že tých kapiel nebolo až tak veľa. Vďaka dnešným možnostiam, či už sú to dostupné ceny za nástroje, tutoriály ako sa naučit na tých nástrojoch hrať, možnosti nahrať „profi“ nahrávku doma z obývačky, propagácii na internete a tak dále, má dnes už každý fanúšik hudby svoju vlastnú kapelu, čím nám vzniká absolútny pretlak muziky. Takže dnešné kapely majú určite lepšiu štartovaciu pozíciu ako sa dostať k nejakému svojmu vlastnému výtvoru, ale o to ťažšie to majú aby si ten výtvor v tom bahne ďalších produktov niekto všimol, vypočul a nehovoriac o tom aby vôbec zaujal.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)
Štúdiové výsledky moc hodnotiť neviem, na to nemám ucho. Ak sa budeme baviť o artworku, tak mám strašné rád výtvory Tornáda z ČADu. Ten človek je umelecky neskutočne nadaný a páči sa mi ako ku všetkému pristupuje s absolútnou precíznosťou a zmyslom pre detail. Napríklad artwork pre „Ťažký kov“ je sám o sebe vynikajúci, ale keď som potom videl, že na to aby tam mal tu postavu so zvonom, tak musel ešte predtým tu sochu vymodelovať. Absolútny rešpekt. Aj „Čertová kovadlina“ je veľmi podarený cover. Ale tam by sa toho dalo menovať, fakt zdielam obrovský obdiv voči tomu bláznovi od bubnov. Ďalši cover, ktorý mám zo súčasných kapiel rád, je album „Sirota“ od pražákov z Bajonetu. Biely podklad a tam len pás s krížami. Jednoduché, chladné a výstižne. Celý booklet je robený poctivo na písacom stroji. Žiadne skratky, žiadne ojeby, snažiť sa robiť všetko čo najviac autenticky. Toto su tie veci, ktoré si ma vedia získať. Veľmi sa mi páči aj od Malokarpatanu cover pre „Nordkarpatenland“. Dám bokom skromnosť, ktorú som doteraz nijak neukázal, a spomeniem aj náš album „Memento...“, kedy sme pri CD v limitovanej edícii pustili do obehu ručne robeny drevený obal s vypáleným znakom nášho symbolu. Každý jeden kus originál, ktorý prešiel pod Slymákovými rukami. Keby sme šli trochu viac do minulosti, tak sa mi páči front od Depresy pre album “Sighting”.
Hmmm a klipy? Toto bude ťažšie. Keď sa budeme baviť o starých vajciach, tak mám rád tie “lajf trianglovky”, kde sa mi strašne páči Kobra - Ja chcem byť svoj. Potom zbožnujem skladbu aj klip od Törr - Vzpomínky na život. To je tak hnusobná dokonalosť a moja nehynúca oddanosť k šialenému Šakalovi a jeho chorému poňatiu umenia z časov minulých. Z aktuálnej ponuky novodobejších klipov si vyberám napríklad Doomas – Portal a od The Last day of Jesus - My World Is Always Black, čo sú vážne po technickej a vizuálnej stránke profi klipy. Neviem, či to spadá pod kategóriu klipy, ale natočené živáky CULT OF FIRE su neskutočná jeba. Zbožnujem to teatrálne prevedenie, kedy opať každý detail na stagei vytvára dokonalý vizuál. Páči sa mi aj ta družba ČAD a Catastrofy a ich spoločný klip Zbojnícke móresy. Ja som nikdy nebol fanúšik humoru, aleby snahy o humor v tvdej muzike, skôr preferujem melanchóliu, hnusobu, hnilosť, ťažobu a podobne, ale tento klip aj skladba je fakt podarená. Opäť spomeniem aj niečo od nás, klip Zvony, ktorý sme tvorili práve s vyššie spomínaným Tornádom. A nepíšem to sem, aby som mal potrebu sa promovať, ale ten klip sa mi aj po tých rokoch stále páči a fakt ho žeriem. Ja som stále v pozícii skôr svojho vlastného fanúšika ako člena kapely, preto bez výčitiek a pocitu trápnosti môžem do zoznamu dobrých klipov hodiť aj Majster kat. Ale inak sa priznám, že ma nejak vela klipov od domácich kapiel nenapadá. Robia sa vôbec v nejakom väčšom merítku? Skôr sa mi zdá, že každý hádže von len lyric videa. Tie mi lezú už na nervy, lebo keď to pozerám, tak sa už viac sústredím na efekty ako sa tam hádže a mení text a vlastne hovno z toho celého mám.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Človek má príhody, zaujímavé aj vtipné, ale s mojim darom niečo pútavo popísať, by to skôr vyznelo ako taká príhoda najstaršieho člena rodiny interpretovaná počas významnej rodinnej oslavy, kedy po jej skončení všetci pri stole držia strnulý a kŕčovitý úsmev a spoločné čakajú kedy ten pocit trápna pomaly odveje iná téma.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Skusím nemúdrovať aké to je ťažké a vybrať z každého po jednom.
Album: W.A.S.P. - Crimson Idol. Dokonalé songy a k tomu ešte vyskladané do koncepčného albumu.
Kniha: Mario Puzo – Krstný otec. Mám rád tieto staré gangsterky a toto je matka všetkých klasík.
Seriál: Bratstvo neohrozených. Vždy som si ulietaval na vojenských filmoch, hlavne z 2. svetovej a Vietnamu a tento serial mi dal úplne všetko, čo od tohto žánru očakávam.
Počítačová hra: Rome - Total war. Keďže som v živote nedocenený a často prehliadaný s pocitom menejcennosti, tak som si veľmi rád liečil komplexy pri vyhladzovaní barbarských národov.
Tetovacie štúdio: 3DE Tattoo v Nových Zámkoch. Môj bývalý kolega z korporátu sa po odchode z officeu 2 roky túlal po svete a keďže mal vždy sklony ku kresleniu a grafitom, dostal sa v rámci obživy až k tetovaniu. Po návrate na Slovensko skúsil šťastie v tejto oblasti, otvoril štúdio a čo sledujem, tak sa mu nielen darí, ale jeho kérky sú stále viac a viac komplikovanejšie a perfektne spravené. Ak raz opäť prestanú byť tetovačky v móde, tak si nejakú pôjdem dať spraviť práve k nemu.
Pivo: Horác. Mám rád malé domáce pivovary a raz som sa cestou do Jihlavy zastavil v tomto pivovariku. Keďže tam boli všetci zamestnanci okolo 15:30 tak zoslopaní, že mi dvaja pri pokladni nevedeli vyrátať kolľko mám platiť za 10 litrových pív, kedy jedno stálo 45 korún, tak som vedel, že tu som správne a to pivo bude fakt dobré. A a to sa mi self-degustáciou nakoniec aj potvrdilo.
Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
Nahrať ďalší album. To je môj jediný sen, čo sa týka kapely.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Domáca, ak mi teda budeš tolerovať aj ČR, tak jednoznačne akcie v Písku, ktoré robia ľudia z Thrash Nightmare Promotion. Toto je ráj pre old-schoolerov. Chalani to robia veľmi poctivo a hlavne z pozície fanúšikovstva, kde pre kapely je dokonalý servis, pre návštevníkov špičkoví interpreti a pre mizantrópov perfektní ľudia, s ktorými pokecáš o všetkom. Milujem to tam, len nenávidim tu vzdialenosť od Bratislavy. A rovno tu istú odpoveď dám aj na zahraničnú akciu, lebo fakt nikam mimo Česko-Slovenska takto nevyrážam aby som mohol hodnotiť z vlastnej skúsenosti. Ale ak by som niekam mal ísť a mal to šťastie sa tam dostať, tak Keep It True. Stači si pozrieť tie kapely, čo tam hrávajú a videá z daného festu a musí byť každému jasné, že tento fest vznikol kvôli mne.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Jasné, napríklad Boris z Catasrofy a Koza z Circular Saw (obaja sú vtipní a ja vtipných ľudí rád), ktokoľvek z Radiation (pri ich lenivosti budú minimálne aspoň nasratí, že ho budú musieť písať a to sa mi oplatí ich sem nominovať), Vlado z Malokarpatanu (mám pocit, že za nich rozhovory robí vždy Adam, ale Vlado je prašivý bombardér a takých ja uznávam!). Chcel som sem ešte hodiť Lukáša z Hrobára, ale potom som si všimol, že si ho tu už mal a ten sympaťák pri tejto samej otázke hodil do pľacu moje meno, za čo mu na diaľku posielam predpaženú ruku so vztýčeným ukazovákom, kedy s prižmúreným okom zároveň zľahka prikyvujem hlavou na znak vzájomnej úcty medzi dvoma regiónmi.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
“A proč padáme, pane? Abychom se naučili znovu se zvednout.” Batman Begins, 2005.
===================================
Linky:
https://majsterkat.bandcamp.com/
https://www.youtube.com/user/MajsterKatTV
No comments:
Post a Comment