#119 Tom/EZR Contemplates: Righeira – Vamos a la playa (SP, 1983)

  Righeira – Vamos a la playa (Single, 1983) by Tom/EZR “Vamos a la playa La bomba estalló Las radiaciones tostan Y matizan de azul” Pred It...

Najčítanejšie za 7 dní

Sunday, October 11, 2020

#30 Samorast. Apokalyptický hardcore punk. Odpovedajú Wrbo (bicie) a Heďo (spev).

 


Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

W: Ahoj. Volajú ma Wrbo a som jedna štvrtina Samorastu. V posledných dňoch som najmä počúval a pripomienkoval našu novú nahrávku, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta – keď to teda pôjde všetko ako má (čo asi nepôjde) do konca kalendárneho roka 2020. Inak sa snažím venovať manželke a dcére a znova sa dať tak trochu do formy formou kalisteniky a thajského boxu. Momentálne som si ale otvoril cheery whisky a pustil som si nikdy nevydanú nahrávku IF THERE IS A HOPE. Život je fajn!

H: Ahoj, mňa volajú Heďo a som kapelný benjamínek, aj keď podľa veku by ma chalani mali volať "Taťka" :) V týchto dňoch ma zaujíma najmä situácia okolo pandémie a súvisiacich obmedzení, najmä čo sa mojej práce týka a samozrejme aj koncertov a kultúry všeobecne...kolektívne športy a ich fanúšikovia sú mi uprdele :) Zároveň sa snažím donútiť sa viac behať po kopcoch, viac bicyklovať a trochu boxovať, upratovať si život a minimalizovať množstvo svojich vecí, zazimovať záhradu.



 

Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

W: Prvá kapela, ktorá mala vlastné piesne a hrali sme na akých takých nástrojoch sa volala IDEA. Myslím, že celé toto ťaženie sme započali koncom roka 2000. Existujú dokonca aj 2 šemitné nahrávky, kde sa hralo na starú jolanu galaxis, prerobenú do V tvaru, prehnanú cez Tesla kotúčák, či španielku so zabudovaným Tesla mikrofónom alebo starej lepenkovej stoličky, ktorá slúžila, ako komplet bicí aparát. Myslím, že taká klasika, ako u väčšiny kapiel.

Z tejto ne/kapely sa o cca 3 roky sformoval NA SMIECH. Ten sme udržovali pri živote aj hádam 10 rokov. Vydali sme niekoľko demáčov, 2 splitká a jeden štúdiový album. Kopec zážitkov, veľa srandy, tisíce podnetov k rozmýšľaniu, ale aj sklamania, frustrácie z nepochopenia, či vyhorenia. Každopádne ohromná škola života a som neskutočne za to všetko rád. V oboch týchto kapelách som hral na gitaru a spieval.

Za tých 20 rokov som sa mihol aj v týchto bandách: Análna razia (crust/RA – gitara/bicie), MNW (punk/RA – basa), 30 deka piči (coverpunk/RA - bicie) Strata Vkusu (hcpunk/BB – basa), K1K6W1I (coverpunk/BB – gitara), Pivnica (hcpunk/BB – basa), Fajront (folkpunk/BB – basa), Ďas (alteremo/BB – bicie)... Musím sa ale priznať, že vo väčšine týchto kapiel som figuroval len ako koncertný hosť :-).

Momentálne hrám len v Samoraste a keď ostane čas, tak máme v pláne s manželkou rozbehnúť aj nejaký ten severno podpoľanský black metal.

H: Ja som zacinal 18 rokov dozadu v kapele Jebnutá struna, ktorá začala vo veľkom štýle a sprvoti skúšala v garáži letohrádku baróna Széchenyiho v Tatranskej Lomnici, ktorá toho času patrila správe TANAPu. Po vysťahovaní a odpredaji súkromnému majiteľovi (ktorý mimochodom tento skvost necháva naďalej chátrať) sa skúšky presunuli do pivnice novostavby. Kapela žiaľ odohrala len cca. 3 koncerty na domácej pôde, svoj vrchol zažila vystúpením na lokálnom nonprofit festivale Park's not dead v altánku miestneho parku..Kvôli represiám zo strany mesta Vysoké Tatry a miestnej akčnej frakcii KDH musí byť na plagátoch uvedená ako P.G.S.S.H.P.J.R. Pred rozpadom ešte chvíľu pôsobila pod názvom Tatranská brigáda al-Achsa.

Po nejakej prestávke som ešte pôsobil s členmi kapely Stroj mimo zdroj v nobovzniknutej formácii Jesus Crustus. Táto žial nikdy nevyšla z puchu garáže, keďže na podnet nespokojného občana každú druhú skúšku ukončuje hliadka obecnej polície a tým kapela rezignuje a po neschopnosti nájsť odľahlejšiu garáž kapela končí :/ Ako koncertný hosť ešte parkrát chytím mikrofón na spomienkovom koncerte Stroj mimo zdroj (Ohňostroj) a to je asi z mojej krátkej kariéry všetko :)


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)

W: Sorry, tu ťa asi sklamem, ale takéto veci moc neriešim. Činele Istanbul+Paiste mám od Julka z ex-Ilúzie. Stoličku od Fokulára z Boiling point a komplet bicie značky Adam od Laca z Chilly Prashock/Strata Vkusu, ktoré mi strelil za 50e. Na čo som ale špeciálne hrdý, tak je fotka Vaša Patejdla na prednej strane kopáku, ktorá odkazuje na moje korene :-).

Chalani hrajú na Orindžoch s nejakými doplňujúcimi pedálmi. U basy je to klasický Boss overdrive a u gitary Boss DD-7, Boss RV-6 a Ibanez TS-9 a myslím, že sú s tým aj spokojní.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

W: Myslím, že sa moje vnímanie v tomto smere moc nezmenilo. Stále platí, že to musí liezť od srdca a to je myslím pre mňa kľúčové. Najväčšou ambíciou bolo samotné skladanie a hranie. Realita je taká, že posledné roky je na toho čoraz menej času, ale mám pocit, že je to aj vďaka týmto nepodmienkam zase o niečo úprimejšie :-).


Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?


W: Len v skratke. V 90 som ešte nebol pri takých zmysloch, že by som túto scénu dokázal oceniť, tak budem vychádzať len z toho, čo sa ku mne dostalo skrz muziku a tlačoviny. Scéna sa určite profilovala, ako viac politická. Vtrhlo sem niečo nové, čo zrazu dávalo zmysel a človek mal chuť sa zrazu slobodne sa postaviť za správnu vec. Celkom by ma zaujímalo, koľko z tých zapálených bojovníkov, či bojovníčok sú doteraz názorovo na tom istom ako vtedy a či túto životnú etapu neberú len, ako nejakú tú mladícku nerozvážnosť.

Nulté roky som už ako tak začínal túto scénu vstrebávať a aj keď sme boli zaostalé malomesto, tak sa sem tam ku nám dostávali novinky z okolitého sveta. S kľudným svedomím sa môžem priznať, že na nejakú politiku sme sa len hrali a sekali sme formu zväčša bez nejakého vážnejšieho obsahu. Aj keď sme sa možno často tvárili úplne inak. Zábava, chlast a muzika. Tak by som mohol definovať nulté roky na Gemeri.

Posledné desaťročie by som možno definoval, ako to najúprimnejšie. Síce to vo finále znamená upustienie od akýchkoľvek ideálov a podriadenie sa nejakému tomu status quo. Ale ako som už naznačil, nikto sa už na nič nehrá. Niečo v štýle – zem je síce zahltená odpadom, ale ja ten nový ajfon proste potrebujem! Na jednu stranu strašne smutné, ale aspoň úprimné.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?


W: Veľmi ťažko sa mi na túto otázku odpovedá. Ale keby som mal vybrať len jednu pieseň, bola by to asi "Modré z neba" od Na Smiech. Hudobne sa priblížila asi najviac k tomu, čo som chcel kedy robiť. Jedna minúta, kopec riffov, nič sa neopakuje viackrát, čistá aj skreslená gitara, pomalé/rýchle... Text o láske, čo viac si človek môže priať že jo :-)?


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?


W: Z aktuálnych skladieb by to bola asi nová vec "Tlejúca hrozba obrúsených hrán" s úryvkom:

"Často som kričal a nedal si vysvetliť,

že pre môj vlastný rev nebolo počuť iný krik.

Možno zo strachu, či pocitu viny,

že keď sa nepostavím ja, nespraví to nikto iný.

Je dôležité stíchnuť a nechať hovoriť.

Nemusíš to prijať, stačí len pochopiť.

Iný uhol, či pohľad na svet.

Potom ten pocit je viac, než akýkoľvek argument."


 

Z tých minulých má pre mňa ešte stále váhu "Neschopnosť chápania" s textom:

"Činom treba prikladať význam stále, nie sa za ne hanbiť keď sa iným zdajú trápne... "

 
 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

W: Neviem. Snažím sa mať otvorené oči a snažiť sa porozumieť aj mne nie moc príjemným názorom. Neodsúdiť človeka hneď z prvej (aj keď nie vždy sa mi to darí), ale dať mu príležitosť sa obhájiť a danú vec rozobrať na drobné. Až na základe toho viem ďalej veci spracovať, prehodnotiť a vyhotoviť nejaké stanovisko, ktoré následne pretavím do textu.

U muziky je to o niečo jednoduchší proces. Zapojím buster a delay a už sa to vezie :-).


Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád?

Keď tak nazerám do svojho prehrávača, tak gro tvorí buď nejaké to československé emíčko alebo oi kapelky, ktorým už ale nejaká tá výpovedná hodnota prešla exspiráciou už hodne dávno. Vypočujem si ale takmer všetko bez predsudkov. Teda pokiaľ to nie je country, dychovka alebo tzv hospodskej rock. Z CZ/SK scény nedám dopustiť na Ravelin7, Signa Sinistra, Čistá Ryža, starú Via Animu, Rožnovské a Orlovské klasiky, či Gride z obdobia Horizont Událostí. Plus samozrejme ľudovky – tie sú miestami slušný masaker!


Čo ťa na domácej scéne serie ?

H: Keď skončí kapela, ktorá ma baví a má potenciál - to je veľká frustrácia.
W: Možno by som to nenazval slovíčkom serie. Skôr, že som sklamaný. Mám pocit, akoby pankáči zleniveli. Ich profilovky na fejsbúčikoch zdobia bannery vyjadrujúce podporu politikov. Rôzne DIY kapelky vyzývajú do volieb, či otvorene velebia politickú stranu. Hrávajú na megafestivaloch, ktoré sú sponzorované vyslovene pičovinami, ktoré sú určené len pre tých majetnejších (myslím vstupné, aby nedošlo k mylnému výkladu). Nechávajú si svoje nezávislé priestory dobrovoľne oplotiť, aby sa tam mohlo najebať pódium s profi svetlami, profi ozvučením a sbs... A takto by som mohol pokračovať.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?


H: Po zvrhnutí režimu a nastolení slobody mali ľudia hlad po alternatívnej kultúre, ktorá bola za socíku potlačovaná a preto aj návštevnosť koncertov a predaj nosičov bola inde ako dnes...Dnes naopak je zas jednoduchšie dostať hudbu medzi ľudí formou internetu a informovať o koncertoch a akciách, tam myslím aj výhody dnešnej doby končia…

W: Myslím, že jednou z výhod deväťdesiatkových kapiel bolo, že keď sa dokopali a nahrali nejaký demáč, ktorý následne vydali na kazetke a tú rozdistribuovali medzi nadšencov, tak bola veľmi veľká pravdepodobnosť, že tá nahrávka uchytí a že ju ľudia budú skutočne počúvať. To sa už teraz tak často nestáva.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)

H: zvuk: Sedem Supraphon Minút Family strachu - Hluk Off,

artwork: Nulajednanulanula - mit Liebe aus Sudeten,

klip Wilderness - Čo s tým hnevom

W: Bavia ma Blumove/Šamanove nahrávky. Hlavne Remek/Gattaca (zvukovo). Tučný špinavý zvuk, ktorý je ťahaný skôr do punku, ako metalu. Artworky jednoznačne od kapiel, ako Mycop, Nulajednanulanula, Ahoj, či už spomenutý Remek. Polepené doma na kolene z ničoho. Čo môže byť väčší pank?

Čo sa týka klipu tak bezkonkurenčne vedie Liter Geňa s piesňou Dvere. Špinavosť, vulgárnosť, naturalita!


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

 
W: Donedávna viseli všetky reporty z našich ciest na našom blogu. Nejakým nedopatrením sa mi podarilo vyše 70% zmazať. To čo ostalo je na stránke www.samorast.noblog.org. Pre tých otrlejších je ešte pár dekadentných príhod na www.nasmiech.szm.sk haha.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

H: album : Guernica Y Luno ‎– Wszystkie Sztandary Tak Mocno Już Zostały Splamione Krwią I Gównem, Że Najwyższy Czas Byłoby Nie Mieć Żadnego. Wolność!

kniha: M.Švandrlík - Černí baroni

film: Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb

seriál: The Office (americká verzia)

počít.hra: akákoľvek, ktorá decká učí zabíjať náckov hehe :)

tet.štúdio: Rock out tattoo

pivo: malinový kyseláčik Razzberry od Padre Craft Brews


W: Macgyver – Pantahalassa – Lebo tento album neprekoná asi nič.

Rapsod – Pochodeň – Lebo tie riffy proste zabíjajú.

Gride – Horizont událostí – Lebo tu netreba viac slov, vypočuj a uvidíš!


Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti? 

 
H: Moje sny sa zrealizovali, keď ma chalani s láskou prijali medzi seba...ďalšie už nemám...vlastne...mám ešte jeden tajný sen, aby sme s chalanmi šli na turné okolo sveta s kapelou 7 minút strachu :)


W: V prvom rade by som bol asi najradšej, keby to dlho odkladané splitko vyšlo čo najskôr. Rád by som ešte niekedy v budúcnosti vydal samostatný sedempalec s totálne DIY grafikou, pankovou kolážou a bookletom takým tučným, že by sa aj nebohá Hluboká orba pri pohľade na neho zahanbila :-). A ešte ten spomínaný pankový blekmedl :-).


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

H: pre mňa jednoznačne FFUD fest, to je najkrajšie stretnutie postavičiek zo scény + hudba a kvasenie vo Váhu 

W: Keby si sa ma opýtal túto otázku pred pár rokmi, tak by som Ti sfleku odpovedal, že jednoznačne FFUD. Keď nad tým ale tak rozmýšľam, tak viac sa mi cnie za prvými ročníkmi Opičeho Bálu. To bola jazda :-). Zo zahraničných by som vybral asi Setkáni svobodných duší. Síce som tam bol len 2x, ale zasiahlo ma to neskutočným spôsobom.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

H: s členmi kapely Nonconformist a so Simonou z Adacty

W: Rád by som si prečítal taký retrospektívny pohľad muzikantov tých radikálnych kapiel z 90 rokov, ako by zhodnotili, kam sa posunuli a či je ten pohľad na svet stále totožný alebo tie ich ideály zobrala voda akonáhle sa ich kapelky rozpadli.

Zo súčasných by som asi odporučil FAJRONT. Nedávno vyhodili na bandcamp novú nahrávku a už čochvíľa im príde z lisovne dlho očakávaný štvorsplit.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

H: "Skús žiť život bez predsudkov a nenáviď fašistov!"

 

======================

Links:

https://samorast.noblogs.org/

https://samorast.bandcamp.com/

 

Kredity:

Fotky (punkgen.sk)




No comments:

Post a Comment