/// English version below ///
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
W: Ahoj. Volajú ma Wrbo a som jedna štvrtina Samorastu. V posledných dňoch som najmä počúval a pripomienkoval našu novú nahrávku, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta – keď to teda pôjde všetko ako má (čo asi nepôjde) do konca kalendárneho roka 2020. Inak sa snažím venovať manželke a dcére a znova sa dať tak trochu do formy formou kalisteniky a thajského boxu. Momentálne som si ale otvoril cheery whisky a pustil som si nikdy nevydanú nahrávku IF THERE IS A HOPE. Život je fajn!
H: Ahoj, mňa volajú Heďo a som kapelný benjamínek, aj keď podľa veku by ma chalani mali volať "Taťka" :) V týchto dňoch ma zaujíma najmä situácia okolo pandémie a súvisiacich obmedzení, najmä čo sa mojej práce týka a samozrejme aj koncertov a kultúry všeobecne...kolektívne športy a ich fanúšikovia sú mi uprdele :) Zároveň sa snažím donútiť sa viac behať po kopcoch, viac bicyklovať a trochu boxovať, upratovať si život a minimalizovať množstvo svojich vecí, zazimovať záhradu.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
W: Prvá kapela, ktorá mala vlastné piesne a hrali sme na akých takých nástrojoch sa volala IDEA. Myslím, že celé toto ťaženie sme započali koncom roka 2000. Existujú dokonca aj 2 šemitné nahrávky, kde sa hralo na starú jolanu galaxis, prerobenú do V tvaru, prehnanú cez Tesla kotúčák, či španielku so zabudovaným Tesla mikrofónom alebo starej lepenkovej stoličky, ktorá slúžila, ako komplet bicí aparát. Myslím, že taká klasika, ako u väčšiny kapiel.
Z tejto ne/kapely sa o cca 3 roky sformoval NA SMIECH. Ten sme udržovali pri živote aj hádam 10 rokov. Vydali sme niekoľko demáčov, 2 splitká a jeden štúdiový album. Kopec zážitkov, veľa srandy, tisíce podnetov k rozmýšľaniu, ale aj sklamania, frustrácie z nepochopenia, či vyhorenia. Každopádne ohromná škola života a som neskutočne za to všetko rád. V oboch týchto kapelách som hral na gitaru a spieval.
Za tých 20 rokov som sa mihol aj v týchto bandách: Análna razia (crust/RA – gitara/bicie), MNW (punk/RA – basa), 30 deka piči (coverpunk/RA - bicie) Strata Vkusu (hcpunk/BB – basa), K1K6W1I (coverpunk/BB – gitara), Pivnica (hcpunk/BB – basa), Fajront (folkpunk/BB – basa), Ďas (alteremo/BB – bicie)... Musím sa ale priznať, že vo väčšine týchto kapiel som figuroval len ako koncertný hosť :-).
Momentálne hrám len v Samoraste a keď ostane čas, tak máme v pláne s manželkou rozbehnúť aj nejaký ten severno podpoľanský black metal.
H: Ja som zacinal 18 rokov dozadu v kapele Jebnutá struna, ktorá začala vo veľkom štýle a sprvoti skúšala v garáži letohrádku baróna Széchenyiho v Tatranskej Lomnici, ktorá toho času patrila správe TANAPu. Po vysťahovaní a odpredaji súkromnému majiteľovi (ktorý mimochodom tento skvost necháva naďalej chátrať) sa skúšky presunuli do pivnice novostavby. Kapela žiaľ odohrala len cca. 3 koncerty na domácej pôde, svoj vrchol zažila vystúpením na lokálnom nonprofit festivale Park's not dead v altánku miestneho parku..Kvôli represiám zo strany mesta Vysoké Tatry a miestnej akčnej frakcii KDH musí byť na plagátoch uvedená ako P.G.S.S.H.P.J.R. Pred rozpadom ešte chvíľu pôsobila pod názvom Tatranská brigáda al-Achsa.
Po nejakej prestávke som ešte pôsobil s členmi kapely Stroj mimo zdroj v nobovzniknutej formácii Jesus Crustus. Táto žial nikdy nevyšla z puchu garáže, keďže na podnet nespokojného občana každú druhú skúšku ukončuje hliadka obecnej polície a tým kapela rezignuje a po neschopnosti nájsť odľahlejšiu garáž kapela končí :/ Ako koncertný hosť ešte parkrát chytím mikrofón na spomienkovom koncerte Stroj mimo zdroj (Ohňostroj) a to je asi z mojej krátkej kariéry všetko :)
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)
W: Sorry, tu ťa asi sklamem, ale takéto veci moc neriešim. Činele Istanbul+Paiste mám od Julka z ex-Ilúzie. Stoličku od Fokulára z Boiling point a komplet bicie značky Adam od Laca z Chilly Prashock/Strata Vkusu, ktoré mi strelil za 50e. Na čo som ale špeciálne hrdý, tak je fotka Vaša Patejdla na prednej strane kopáku, ktorá odkazuje na moje korene :-).
Chalani hrajú na Orindžoch s nejakými doplňujúcimi pedálmi. U basy je to klasický Boss overdrive a u gitary Boss DD-7, Boss RV-6 a Ibanez TS-9 a myslím, že sú s tým aj spokojní.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
W: Myslím, že sa moje vnímanie v tomto smere moc nezmenilo. Stále platí, že to musí liezť od srdca a to je myslím pre mňa kľúčové. Najväčšou ambíciou bolo samotné skladanie a hranie. Realita je taká, že posledné roky je na toho čoraz menej času, ale mám pocit, že je to aj vďaka týmto nepodmienkam zase o niečo úprimejšie :-).
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?
W: Len v skratke. V 90 som ešte nebol pri takých zmysloch, že by som túto scénu dokázal oceniť, tak budem vychádzať len z toho, čo sa ku mne dostalo skrz muziku a tlačoviny. Scéna sa určite profilovala, ako viac politická. Vtrhlo sem niečo nové, čo zrazu dávalo zmysel a človek mal chuť sa zrazu slobodne sa postaviť za správnu vec. Celkom by ma zaujímalo, koľko z tých zapálených bojovníkov, či bojovníčok sú doteraz názorovo na tom istom ako vtedy a či túto životnú etapu neberú len, ako nejakú tú mladícku nerozvážnosť.
Nulté roky som už ako tak začínal túto scénu vstrebávať a aj keď sme boli zaostalé malomesto, tak sa sem tam ku nám dostávali novinky z okolitého sveta. S kľudným svedomím sa môžem priznať, že na nejakú politiku sme sa len hrali a sekali sme formu zväčša bez nejakého vážnejšieho obsahu. Aj keď sme sa možno často tvárili úplne inak. Zábava, chlast a muzika. Tak by som mohol definovať nulté roky na Gemeri.
Posledné desaťročie by som možno definoval, ako to najúprimnejšie. Síce to vo finále znamená upustienie od akýchkoľvek ideálov a podriadenie sa nejakému tomu status quo. Ale ako som už naznačil, nikto sa už na nič nehrá. Niečo v štýle – zem je síce zahltená odpadom, ale ja ten nový ajfon proste potrebujem! Na jednu stranu strašne smutné, ale aspoň úprimné.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
W: Veľmi ťažko sa mi na túto otázku odpovedá. Ale keby som mal vybrať len jednu pieseň, bola by to asi "Modré z neba" od Na Smiech. Hudobne sa priblížila asi najviac k tomu, čo som chcel kedy robiť. Jedna minúta, kopec riffov, nič sa neopakuje viackrát, čistá aj skreslená gitara, pomalé/rýchle... Text o láske, čo viac si človek môže priať že jo :-)?
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
W: Z aktuálnych skladieb by to bola asi nová vec "Tlejúca hrozba obrúsených hrán" s úryvkom:
"Často som kričal a nedal si vysvetliť,
že pre môj vlastný rev nebolo počuť iný krik.
Možno zo strachu, či pocitu viny,
že keď sa nepostavím ja, nespraví to nikto iný.
Je dôležité stíchnuť a nechať hovoriť.
Nemusíš to prijať, stačí len pochopiť.
Iný uhol, či pohľad na svet.
Potom ten pocit je viac, než akýkoľvek argument."
Z tých minulých má pre mňa ešte stále váhu "Neschopnosť chápania" s textom:
"Činom treba prikladať význam stále, nie sa za ne hanbiť keď sa iným zdajú trápne... "
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
W: Neviem. Snažím sa mať otvorené oči a snažiť sa porozumieť aj mne nie moc príjemným názorom. Neodsúdiť človeka hneď z prvej (aj keď nie vždy sa mi to darí), ale dať mu príležitosť sa obhájiť a danú vec rozobrať na drobné. Až na základe toho viem ďalej veci spracovať, prehodnotiť a vyhotoviť nejaké stanovisko, ktoré následne pretavím do textu.
U muziky je to o niečo jednoduchší proces. Zapojím buster a delay a už sa to vezie :-).
Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád?
Keď tak nazerám do svojho prehrávača, tak gro tvorí buď nejaké to československé emíčko alebo oi kapelky, ktorým už ale nejaká tá výpovedná hodnota prešla exspiráciou už hodne dávno. Vypočujem si ale takmer všetko bez predsudkov. Teda pokiaľ to nie je country, dychovka alebo tzv hospodskej rock. Z CZ/SK scény nedám dopustiť na Ravelin7, Signa Sinistra, Čistá Ryža, starú Via Animu, Rožnovské a Orlovské klasiky, či Gride z obdobia Horizont Událostí. Plus samozrejme ľudovky – tie sú miestami slušný masaker!
Čo ťa na domácej scéne serie ?
H: Keď skončí kapela, ktorá ma baví a má potenciál - to je veľká frustrácia.
W: Možno by som to nenazval slovíčkom serie. Skôr, že som sklamaný. Mám pocit, akoby pankáči zleniveli. Ich profilovky na fejsbúčikoch zdobia bannery vyjadrujúce podporu politikov. Rôzne DIY kapelky vyzývajú do volieb, či otvorene velebia politickú stranu. Hrávajú na megafestivaloch, ktoré sú sponzorované vyslovene pičovinami, ktoré sú určené len pre tých majetnejších (myslím vstupné, aby nedošlo k mylnému výkladu). Nechávajú si svoje nezávislé priestory dobrovoľne oplotiť, aby sa tam mohlo najebať pódium s profi svetlami, profi ozvučením a sbs... A takto by som mohol pokračovať.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
H: Po zvrhnutí režimu a nastolení slobody mali ľudia hlad po alternatívnej kultúre, ktorá bola za socíku potlačovaná a preto aj návštevnosť koncertov a predaj nosičov bola inde ako dnes...Dnes naopak je zas jednoduchšie dostať hudbu medzi ľudí formou internetu a informovať o koncertoch a akciách, tam myslím aj výhody dnešnej doby končia…
W: Myslím, že jednou z výhod deväťdesiatkových kapiel bolo, že keď sa dokopali a nahrali nejaký demáč, ktorý následne vydali na kazetke a tú rozdistribuovali medzi nadšencov, tak bola veľmi veľká pravdepodobnosť, že tá nahrávka uchytí a že ju ľudia budú skutočne počúvať. To sa už teraz tak často nestáva.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)
H: zvuk: Sedem Supraphon Minút Family strachu - Hluk Off,
artwork: Nulajednanulanula - mit Liebe aus Sudeten,
klip Wilderness - Čo s tým hnevom
W: Bavia ma Blumove/Šamanove nahrávky. Hlavne Remek/Gattaca (zvukovo). Tučný špinavý zvuk, ktorý je ťahaný skôr do punku, ako metalu. Artworky jednoznačne od kapiel, ako Mycop, Nulajednanulanula, Ahoj, či už spomenutý Remek. Polepené doma na kolene z ničoho. Čo môže byť väčší pank?
Čo sa týka klipu tak bezkonkurenčne vedie Liter Geňa s piesňou Dvere. Špinavosť, vulgárnosť, naturalita!
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
W: Donedávna viseli všetky reporty z našich ciest na našom blogu. Nejakým nedopatrením sa mi podarilo vyše 70% zmazať. To čo ostalo je na stránke www.samorast.noblog.org. Pre tých otrlejších je ešte pár dekadentných príhod na www.nasmiech.szm.sk haha.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
H: album : Guernica Y Luno – Wszystkie Sztandary Tak Mocno Już Zostały Splamione Krwią I Gównem, Że Najwyższy Czas Byłoby Nie Mieć Żadnego. Wolność!
kniha: M.Švandrlík - Černí baroni
film: Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb
seriál: The Office (americká verzia)
počít.hra: akákoľvek, ktorá decká učí zabíjať náckov hehe :)
tet.štúdio: Rock out tattoo
pivo: malinový kyseláčik Razzberry od Padre Craft Brews
W: Macgyver – Pantahalassa – Lebo tento album neprekoná asi nič.
Rapsod – Pochodeň – Lebo tie riffy proste zabíjajú.
Gride – Horizont událostí – Lebo tu netreba viac slov, vypočuj a uvidíš!
Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
H: Moje sny sa zrealizovali, keď ma chalani s láskou prijali medzi seba...ďalšie už nemám...vlastne...mám ešte jeden tajný sen, aby sme s chalanmi šli na turné okolo sveta s kapelou 7 minút strachu :)
W: V prvom rade by som bol asi najradšej, keby to dlho odkladané splitko vyšlo čo najskôr. Rád by som ešte niekedy v budúcnosti vydal samostatný sedempalec s totálne DIY grafikou, pankovou kolážou a bookletom takým tučným, že by sa aj nebohá Hluboká orba pri pohľade na neho zahanbila :-). A ešte ten spomínaný pankový blekmedl :-).
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
H: pre mňa jednoznačne FFUD fest, to je najkrajšie stretnutie postavičiek zo scény + hudba a kvasenie vo Váhu
W: Keby si sa ma opýtal túto otázku pred pár rokmi, tak by som Ti sfleku odpovedal, že jednoznačne FFUD. Keď nad tým ale tak rozmýšľam, tak viac sa mi cnie za prvými ročníkmi Opičeho Bálu. To bola jazda :-). Zo zahraničných by som vybral asi Setkáni svobodných duší. Síce som tam bol len 2x, ale zasiahlo ma to neskutočným spôsobom.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
H: s členmi kapely Nonconformist a so Simonou z Adacty
W: Rád by som si prečítal taký retrospektívny pohľad muzikantov tých radikálnych kapiel z 90 rokov, ako by zhodnotili, kam sa posunuli a či je ten pohľad na svet stále totožný alebo tie ich ideály zobrala voda akonáhle sa ich kapelky rozpadli.
Zo súčasných by som asi odporučil FAJRONT. Nedávno vyhodili na bandcamp novú nahrávku a už čochvíľa im príde z lisovne dlho očakávaný štvorsplit.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
H: "Skús žiť život bez predsudkov a nenáviď fašistov!"
==================================================================
Links:
https://samorast.bandcamp.com/
Kredity:
Fotky (punkgen.sk)
==================================================================
Who are you, what do you do, and what are you most interested in these days?
W: Hi. They call me Wrbo, and I’m one-quarter of Samorast. Lately, I’ve mostly been listening to and giving feedback on our new recording, which should see the light of day — if everything goes as planned (which it probably won’t) — by the end of the 2020 calendar year. Otherwise, I try to devote time to my wife and daughter and get back in shape a bit through calisthenics and Thai boxing. At the moment, though, I’ve opened a cherry whiskey and am listening to a never-released recording, IF THERE IS A HOPE. Life is good!
H: Hi, my name is Heďo, and I’m the youngest in the band, although by age the guys should probably call me “Dad” :) These days I’m mainly interested in the situation around the pandemic and related restrictions, especially as they affect my work and, of course, concerts and culture in general… collective sports and their fans, I couldn’t care less :) At the same time, I’m trying to force myself to run more in the hills, cycle more, box a bit, tidy up my life, minimize my belongings, and prepare the garden for winter.
List the bands and projects you’ve been involved in and what you played.
W: The first band with original songs and actual instruments was called IDEA. I think we started this project at the end of 2000. There are even two semi-official recordings, played on an old Jolana Galaxis guitar converted to a V shape, run through a Tesla tape deck, or a Spanish guitar with a built-in Tesla microphone, or an old cardboard chair that served as a complete drum kit. I think that’s classic for most bands.
About three years later, this “non-/band” evolved into NA SMIECH. We kept it alive for about 10 years. We released several demos, two splits, and one studio album. Lots of experiences, a lot of fun, thousands of thoughts to reflect on, but also disappointments, frustration from misunderstanding, and burnout. In any case, it was an enormous life school, and I’m incredibly grateful for it all. In both bands, I played guitar and sang.
Over the 20 years, I also appeared in these bands: Análna razia (crust/RA – guitar/drums), MNW (punk/RA – bass), 30 deka piči (cover punk/RA – drums), Strata Vkusu (hc punk/BB – bass), K1K6W1I (cover punk/BB – guitar), Pivnica (hc punk/BB – bass), Fajront (folk punk/BB – bass), Ďas (alteremo/BB – drums)… I have to admit that in most of these bands I was just a live guest :-)
Currently, I only play in Samorast, and if time allows, my wife and I plan to start some Northern Podpoľanie black metal.
H: I started 18 years ago in the band Jebnutá struna, which began in style, initially rehearsing in the garage of Baron Széchenyi’s summerhouse in Tatranská Lomnica, which at that time belonged to TANAP management. After it was sold to a private owner (who, by the way, still lets this gem decay), rehearsals moved to a basement in a new building. Unfortunately, the band only played about three local concerts, reaching its peak at a local nonprofit festival Park's not dead in the park gazebo. Due to repression from the town of Vysoké Tatry and the local KDH action faction, the posters had to list the band as P.G.S.S.H.P.J.R. Before breaking up, it briefly operated under the name Tatranská brigáda al-Achsa.
After a break, I also played with members of Stroj mimo zdroj in a new formation, Jesus Crustus. Unfortunately, it never left the garage because a dissatisfied citizen would call the municipal police to end every second rehearsal, and after failing to find a more remote garage, the band ended :/ As a live guest, I still grab the mic a few times at the memorial Stroj mimo zdroj (Ohňostroj) concerts — that’s about it for my short career :)
Describe your last setup (instrument, gear, effects) and what made it interesting to you. Did you ever get your dream instrument/gear?
W: Sorry, I’ll probably disappoint you here — I don’t care much about such things. Istanbul + Paiste cymbals came from Julko of ex-Ilúzia. The stool from Fokulár of Boiling Point, and a complete Adam drum set from Laco of Chilly Prashock/Strata Vkusu, which he gave me for €50. What I’m especially proud of is the photo of Vaša Patejdla on the front of the kick drum, which references my roots :-).
The guys play on Oranges with some additional pedals. For bass, it’s a classic Boss overdrive; for guitar, Boss DD-7, Boss RV-6, and Ibanez TS-9, and I think they’re happy with that.
What were your musical ambitions when you started, and what is the reality?
W: I don’t think my perspective has changed much. It still has to come from the heart, which is key for me. The biggest ambition was simply composing and playing. The reality is that in recent years there’s less and less time for it, but I feel that because of these constraints, it’s perhaps even a bit more genuine :-).
How would you describe the 1990s, 2000s, and 2010s regarding your musical development, your band’s development, and the domestic underground scene?
W: In short: In the 90s, I wasn’t mature enough to appreciate the scene, so I’ll speak only from what reached me through music and publications. The scene was becoming more political. Something new arrived that suddenly made sense, and people wanted to stand freely for the right cause. I’m curious how many of those passionate fighters are still ideologically the same and whether they just see that period as youthful recklessness.
In the 2000s, I started absorbing the scene, and even though we were a small, backward town, new trends from the surrounding world reached us. I can admit that we mostly “played” at politics and focused on form without serious content, even if we often pretended otherwise. Fun, drinking, music — that could define the 2000s in Gemer.
The last decade I’d define as the most genuine. Although it meant abandoning ideals and submitting to the status quo, nobody was pretending anymore. Something like: the world is full of trash, but I still need the new iPhone Pro! Sad in one sense, but at least honest.
Which album/song of yours do you like the most and why?
W: This is a tough one. If I had to pick one, it would be Modré z neba by Na Smiech. Musically, it came closest to what I ever wanted to do. One minute, lots of riffs, nothing repeats, clean and distorted guitars, slow/fast… Lyrics about love — what more could you want, right? :-)
Which lyrics of your band do you consider the strongest (+excerpt)?
W: From the current songs, probably the new one, Tlejúca hrozba obrúsených hrán, with the excerpt:
"Často som kričal a nedal si vysvetliť,
že pre môj vlastný rev nebolo počuť iný krik.
Možno zo strachu, či pocitu viny,
že keď sa nepostavím ja, nespraví to nikto iný.
Je dôležité stíchnuť a nechať hovoriť.
Nemusíš to prijať, stačí len pochopiť.
Iný uhol, či pohľad na svet.
Potom ten pocit je viac, než akýkoľvek argument."
From past songs, Neschopnosť chápania still carries weight for me:
"Činom treba prikladať význam stále, nie sa za ne hanbiť keď sa iným zdajú trápne..."
Where do you draw inspiration for creation?
W: I don’t know. I try to keep my eyes open and understand even opinions I don’t like. Not to judge a person immediately (though I don’t always succeed), but to give them a chance to explain and analyze something in detail. From that, I can process, reconsider, and produce a stance that I then translate into lyrics.
For music, it’s simpler: I engage the buster and delay, and it just flows :-).
How do you perceive today’s domestic music scene — which bands/genres do you like?
W: Looking at my player, most of it is either some Czechoslovak emo or Oi bands, though their impact has long expired. I listen to almost everything without prejudice, as long as it’s not country, brass, or so-called pub rock. From the CZ/SK scene, I’m particularly fond of Ravelin7, Signa Sinistra, Čistá Ryža, old Via Anima, Rožnovské and Orlovské classics, and Gride from the Horizont Událostí era. Plus, of course, folk music — sometimes quite intense!
What pisses you off about the local scene?
H: When a band I enjoy and that has potential breaks up — that’s a big frustration.
W: I wouldn’t exactly call it “pisses me off.” More like I’m disappointed. I feel like punks have gotten lazy. Their Facebook profile pictures are adorned with banners supporting politicians. Various DIY bands call people to vote or openly praise a political party. They play on mega-festivals sponsored by outright nonsense, aimed only at wealthier people (I mean the ticket price, just to be clear). They voluntarily fence off their independent spaces so stages with pro lights, pro sound, and SBS can be set up… and I could go on.
What advantages do you think bands starting in the ’90s had compared to today’s bands, and vice versa — what advantages do you see in today’s time?
H: After the regime fell and freedom was established, people were hungry for alternative culture, which had been suppressed under socialism. Concert attendance and media sales were on a different level back then. Today, it’s easier to get music to people via the internet and announce concerts and events. But I think that’s where the advantages of today end…
W: I think one advantage of ’90s bands was that if they managed to record a demo and release it on cassette among enthusiasts, there was a high chance that people would actually listen to it. That doesn’t happen so often nowadays.
Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video in the domestic scene impressed you the most? (past/present)
H:
-
Sound: Sedem Supraphon Minút Family strachu – Hluk Off
-
Artwork: Nulajednanulanula – mit Liebe aus Sudeten
-
Video: Wilderness – Čo s tým hnevom
W: I enjoy Blum/Šaman recordings, especially Remek/Gattaca (sonically). Thick, dirty sound leaning more toward punk than metal. Album artwork definitely from bands like Mycop, Nulajednanulanula, Ahoj, or the aforementioned Remek. Made at home, slapped together from nothing — what’s more punk than that?
For videos, Liter Geňa with the song Dvere is unbeatable. Dirtiness, vulgarity, rawness!
Interesting stories from your band’s life? How high did you climb on the decadence scale?
W: Until recently, all reports from our tours were on our blog. Somehow, I accidentally deleted over 70% of it. What’s left is on www.samorast.noblog.org. For the braver, a few more decadent stories are on www.nasmiech.szm.sk haha.
Music album, book, film, series, computer game, tattoo studio, and beer you recommend and why
H:
-
Album: Guernica Y Luno – Wszystkie Sztandary Tak Mocno Już Zostały Splamione Krwią I Gównem, Że Najwyższy Czas Byłoby Nie Mieć Żadnego. Wolność!
-
Book: M. Švandrlík – Černí baroni
-
Film: Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb
-
Series: The Office (US version)
-
Game: Any that teaches kids to kill Nazis hehe :)
-
Tattoo studio: Rock Out Tattoo
-
Beer: Raspberry sour Razzberry from Padre Craft Brews
W:
-
Macgyver – Pantahalassa – this album beats almost everything.
-
Rapsod – Pochodeň – those riffs just kill.
-
Gride – Horizont událostí – no more words needed, listen and see!
Musical/creative plans or unrealized dreams for the future
H: My dreams came true when the guys lovingly accepted me into the band… I don’t have others… well, actually, I have one secret dream: to go on a world tour with 7 Minút Strachu.
W: First, I’d love for the long-delayed split release to come out as soon as possible. I’d also like to release a standalone 7-inch someday with totally DIY graphics, a punk collage, and a booklet so thick that even poor Hluboká Orba would blush :-). And the mentioned punk black metal project.
Which domestic/foreign event is the best for you and why?
H: For me, definitely FFUD Fest — the best gathering of scene characters, music, and fermenting in the Váh river.
W: If you asked me a few years ago, I’d instantly say FFUD. But now, I feel more nostalgic for the early years of Opičí Bál — that was a ride :-). From abroad, I’d pick Setkáni svobodných duší. I’ve only been twice, but it impacted me immensely.
Is there anyone in the domestic scene (active or inactive musician) you’d like to interview for Jablká ďaleko od stromu?
H: Members of Nonconformist and Simona from Adacta.
W: I’d like a retrospective perspective from musicians of radical ’90s bands — how they evaluate where they are now, and whether their worldview is still the same or if their ideals disappeared once the bands split. From current bands, I’d recommend Fajront. They recently released a new recording on Bandcamp, and soon they’ll get their long-awaited 4-split from the pressing plant.
Motto/favorite quote or final message
H: “Try to live life without prejudice and hate fascists!”
No comments:
Post a Comment