Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Tomáš, alebo Lichtle a asi som tu kvôli hraniu na gitare v kapele BETON. V posledných dňoch ma zaujíma hlavne spisovanie mojich zážitkov z turné, ktoré som za život absolvoval (Zaujíma = premýšľam o tom, no realizácia niekedy pokulháva).
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
BOZOKA – 2001 – 2003 – gitara a spev
ROVNOU CHODBOU – 2002 – 2003 – spev/bicie
S.I.K.A. – 2003 – 2004 – gitara
BETON – 2004 – doteraz – gitara a spev
MINDFUCK – 2009 – 2013 - spev
HERETIX – 2009 – 2016 – basa
▊▊▊▊▊▊▊ aka SCHWARZ – 2015 – 2016 - gitara
ako live člen som hral s BARBAR na Nemeckom turné v 2018 a raz som dokonca zaskakoval za Čabu v ADACTA(dávno).
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)
Momentálne brnkám na Epiphone LP z 95ho(by Gibson). Výsledok sa bustruje v Boss HM2 a Peavey 6505+ tomu solí decibely. Pri vyhrávkach šlapem na Bossácky Chorus alebo Flanger, inač som zástanca primitivistického prístupu = čím menej, tým lepšie. Mám dojem, že sa nachádzam tam, kde chcem. Chápem hudobníkov s klavírnymi pedálboardami a fetišisticky vytrénovanými palcami na nohách, valcujúcich publikom stenami zvukov, no tak nejak viac verím Corrupted z 90tych rokov.
Ako veľký fanúšik Boltthrower soundu, som (bol) aj fanatik do B.C. Rich zvuku a teda vždy som chcel hrať na jednej z nich. Stalo sa, ale človek sa vyvíja. Ako som voľakedy túžil po 90s 800/900ke, tak som
časom prešiel na 6505 a dnes zažívam akési prehodnocovanie postojov voči zvuku.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Aj aj. Nápad a gule.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Nie sú. Na 1. časť otázky odpovedám nižšie.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Keď (re)produkuje nudu.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Nijaké, okrem tých najbazálnejších: mať kapelu, kde by som hral, čo ma baví a príp. tak potešiť aj niekoho iného. Mám dojem, že sa mi darí taviť predstavu do reality.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Keď som v 13tich zahral rif zo Smells like teen spirit.
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?
Fú... no to je otázka jak od Hríba, keď si treba zložiť ruky do nejakého bizár obrazcu pred ksichtom a dlho vydávať zvuk „hmmm“, príp. byť proste ticho.
Deväťdesiate roky som zažil ako tínedžer. Mali pre mňa obrovský význam a čím som starší(a si viac minulosť idealizujem), tým mám silnejší dojem, že už nikdy podobný pocit slobody nezažijem. Aj napriek vtedajšej mečiaristickej/mafiánskej politickej klíme, bola nezávislá scéna na Slovensku/v Bratislave dosť funkčná a taká nejaká priateľskejšia(ale ako hovorím, môžem skresľovať) a vďaka istej nevedomosti akoby úprimnejšia. Vymieňanie kaziet, cestovanie a stretávanie sa na koncertoch, dopisovanie si so svetom - to všetko, nakombinované so záhadami dospievania, bude vo mne naveky rezonovať. Nahrávky z tej doby sú u mňa dodnes na najvyšších priečkach. Zážitky asi nikdy nezabudnem.
2000ce a 2010te roky moc neodlišujem. Vyvíjali sme sa ako kapela, ľudia a postupne sa menili aj situácie, v ktorých sme sa ocitali. Neviem to nejak striktne diferencovať. UG scéna raz rastie a inokedy sa zmenšuje. Mám dojem, že taká politická punková scéna z 90tych a ranných 2000ich rokov už neexistuje(v Bratislave). Transformovala sa do akéhosi under/overground hybrid levelu, čím sa síce zväčšila, no akoby stratila vajca.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Žiaden album ani song nestaviam na vyššiu alebo nižšiu priečku. Vždy sa v nich odzrkadľuje isté obdobie, ktoré ich robí natoľko špecifickými, že porovnávanie s inými nie je možné.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Ako som pred nedávnom nekde písal, dodnes si pamätám ako vznikol text k skladbe „Pohreb budúcnosti“. Náš prvý spevák, Joe, napísal niečo o 7mich riadkoch, ja som 5 vyškrtal a zbytok ostal:
„Zišli sme sa na pohrebe budúcnosti.
Ani pomník, ani kvety.“
Prišlo mi to postačujúce. Aj dnes.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Neviem. Asi počas bežnej dennodennej agónie.
Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád? Cítiš sa byť jej súčasťou?
Moc ju nevnímam. Označujem sa síce za pankáča, ale skôr z iných dôvodov, než je príslušnosť k societe/hudobnému štýlu. Ja totiž za pankáčov v určitej miere považujem aj mojich rodičov. Ide o nejaký svetonázor, súbor (ne)schopností a mentálneho nastavenia ku skutočnosti. Tu mi moja máti a foter pripadajú neporovnateľne drsnejšie než mnoho sebou-proklamovaných drsných/temných/a i. punkerov a metalistov.
Ako BETON, nie sme asi úplne súčasťou ani punk ani metal scény. Hybrid, ktorý je rád, keď má pokoj od blbostí, ktoré sa v oboch scénach množia, jak hovná z úst predstaviteľov ľsns.
Žánre ma takisto priveľmi nezaujímajú. Viem, že nepočúvam priveľa reaggae, moshmetalu, pornogore(čo ale ani neviem, či niekto u nás hrá) a pár ďalších, ale je to asi marginálna informácia.
Kapely, ktoré ma v poslednej dobe naživo pozitívne prekvapili boli Shallov(nie som fanúšik emo, ale tu šlo o super profi namixovanu vec!) a Adacta(Potkan na mikrofóne zdvihol kapelu o hodných pár level vyššie.). Super sú Wargame. Veľmi zaujímavý shoegaze projekt z Bratislavy sa volá Kagran. Pred nejakým časom sa mi hodne ľúbili Rawcult, Jakubysko, Goatcraft, Demolizer, 7minútstrachu, Malokarpatan a veľmi túžim videť Temnohoň – kto vie kedy a či vôbec sa mi to podarí. Odporúčam skontrolovať aj veľmi neotrelý psycho black projekt Hrbata!
Čo ťa na domácej scéne serie ?
Nič. Moc sa o ňu nezaujímam. V živote je natoľko vedľajšou záležitosťou a ja som uvažovaním o nej strávil už toľko času, že akákoľvek ďalšia sekunda/minúta by bola premrhaná.
Skôr sa ju snažím brať ako zdroj zábavy: Temný black metalista nejde na čunder do lesa, lebo sa bojí, že bude zima a prechladne, apolitický deathmetalista síce nesúhlasí s náckami, ale nedokáže rozoznať účelové, jednostranné reportáže z TV a rozhorčuje sa nad privilegovanými minoritami, správňacky punkáč vie, kde popíjať sociálne a ekologicky najkorektnejšie vegánske laté, no netuší, ako si dopestovať nejakú zelinu, striktný antifašista je spokojný so svojim bojom, keď k svojej FB/IG/... fotke nálepky na semafore dopíše #gnwp počas BLM protestov, no pozabudne si pripomenúť policajnú raziu v Moldave n. B. Podobných prejavov drblého krátkovidenia/pozérstva je na kvantá. Treba sa na tom baviť, inač by sa človek zbláznil.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Spája ich potešenie z tvorby.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Kapely začínajúce v 90tych rokoch mali asi výhodu menej prebádaného územia, čo so sebou ale prináša aj presný opak.
Tie dnešné majú zasa jednoduchší prístup k informáciám, hudbe z iných krajín, nástrojom/aparatúre, no rovnako aj toto ma svoju negatívnu stránku.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)
Zvukovo ma na Slovensku nič špeciálne(v rámci metal/punk scény) nezaujalo. Ja celkovo nie som asi moc vhodná osoba na diskusiu o zvuku, keďže som odchovaný na garážových neandertal nahrávkach. Preto ma asi aj tak odvarilo posledné demo Temnohoň, ktoré nahral Miro Spevák. Kvalitnú prácu robí Peťo Tatarka z Tretradrot, čo je vidno hlavne na poslednej doske Fat – hodne tučný zvuk. Dominik Suchý pred pár rokmi nahral v Dánsku posledný album Möbiusu s tak obrovským soundom, čo by tu nedokázal asi nikto iný. Ten album mal aj krásnu grafiku od Or.locka.
Čo sa týka vizuálov na Slovenských nosičoch, u mňa vyhrávajú Svjatogorove vymakané linoryty(veci pre Malokarpatan, Porenut, Krolok, Tujarot...). Ďalší top obľúbenec je Zombiemustang Jano (7minutstrachu, Idiots Parade, Beton...) alebo Šuhaj, bubeník novej kapely Funus, ktorý robí veci pre Radiation. Fajné dizajny robí aj DeeXgee.
S klipmi je to u nás celkom biedne(čo je ale v poriadku). Bezkonkurenčne vyhrávajú Fyasco s Tinou Turner.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Na rebríčku dekadencie som svojho času zastával vrcholné pozície. Našťastie starnem.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Budem písať iba o posledných závanoch, znejúcich v mojej mysli.
albumy: Lingua Ignota, Eagle Twin, Caustic Wound, Spectral Voice, nový Ulver, nový album od Tábor, nový Igorrr
kniha: Mladý dônč od Pišťánka
film: A hidden life od Terrenca Mallicka, Capernaum od Nadine Labaki, Incendies od Denis Villeneuve a pak klasika Turínsky kôň od Béla Tárru. Iba zopár, čo ma v rýchlosti napadli.
seriál: tie som vzhľadom na deštrukciu môjho voľného času prestal sledovať. Pamätám si, že sa mi dosť páčil Zerozerozero a Horace and Pete.
Počitáčova hra: Command n Conquer: Red Alert
tetovacie štúdio: nikdy som sa v žiadnom nedal tetovať. Neviem.
pivo: Stupavar
Vinyl alebo CD ?
Vinyl
Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
Sny znejú tak, že ak sa nesplnia, nemusím byť sklamaný, ako v prípade plánov, čiže: učiť sa ovládať nejaké elektro mašinky, vedieť trocha hrať na klavír, vedieť lepšie hrať na gitaru, mať čas na tvorbu nejakej grafiky, koláži a na písanie...
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Z domácich mám rád Ffud festival, No fest, zo zahraničných Obscene extreme fest, Chaos Descends festival. Cítim sa na týchto akciách dobre. V prípade prvých dvoch ide hlavne o kamošov, tretia spomenutá kombinuje to sociálne a hudobné a posledná ma chytila, vďaka prostrediu a kapelám.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Sedem minút strachu, Temnohoň(není šanca), Fyasco/Mental Tension, Jakubysko
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
„Aah, aah, aaaah, ah, ah, ah, yeah, fuck, aah, ah, fuck me, aaah, yeah!“ klasika od Jenny Jameson.
=================================
Linky:
https://www.facebook.com/betoncrust/
https://betoncrust.bandcamp.com/
https://www.instagram.com/betoncrust/
https://www.facebook.com/uberlider
https://www.instagram.com/tomaslicthle/
Kredity:
fotky ... facebook a ...
#1 Martin Mayer: https://www.facebook.com/martin.mayer.902
#2 Branislav Vartovnik: https://www.facebook.com/BranoVartovnikPhotography/
No comments:
Post a Comment