Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Čau, tu Fog. Momentálne ma najviac zaujíma môj syn, rodina, moje psy, muzika a veci okolo nej. Tomu sa snažím aj proporčne venovať. Ako inokedy. Plus živobytie, samozrejme.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Prvou kapelou bol dnes už nefunkčný MIZAR, grindcore severského strihu, 2003 – 2011. Potom dlhšia stagnácia. V roku 2016 sme finálne sformovali MEDICATION TIME a INCRIMINATE vznikol v 2018. Všade som bubeník. Nikdy som nemal iný post, nič iné neviem (zatiaľ) a tak je to ok. Bubeníci sú nedostatkový tovar. Popritom prispievam na punkgen.sk a do Bitch zinu.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Nie som nejaký gearhead. Bicie mám od šestnástich tie isté, zelené Tama Swingstar. Prešli so mnou zatiaľ všetko, aj turné aj kopu akcií, ktoré som organizoval. Zahral si na ne kadekto. To by bol zoznam. Činely používam roky výhradne vyššie rady Zildjian, stredné hrúbky. Ideálne Kčko. Je to dobrá kombinácia kvality, výdrže, zvuku a ceny. Šlapka je Tama Iron Glide. Drží rovnako dlho ako stojany, spolu ich mám už dvanásť rokov. Paličky beriem podľa ceny, lebo je to čisto spotrebný materiál. Detto blany, ale tam skúšam rôzne typy, hlavne Evans. A naposledy som zakúpil nový rytmičák DW PDP 14"x6,5" Walnut. Hrubá sila dvadsiatich vrstiev dreva. Akurát som na tom pár dní dozadu nahadzoval novú blanu a ladil to. Hrá to brutálne. Z toho mám teda najväčšiu radosť v poslednej dobe.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Objektívne môžu byť iba fakty. Umenie je podľa mňa subjektívne vždy. Manuálna zručnosť v tom rolu hrá, ale nemusí. Ide tam skôr o preferencie toho, kto je tomu vystavený. Manuálna zručnosť ti stačí na to, aby si spravil dobrú kapelu, ale nemusí nutne stačiť na to, aby si spravil kapelu s vlastným ksichtom. Alebo film, knihu, obraz. Na druhú stranu, nemusíš mať zručnosť na to, aby si vytvoril niečo, čo bude netypické a ľuďom sa to bude páčiť a bude to iné. Myslím, že umenie je vecou feelingu a pocitov, nie analýzy. Ak je pre niekoho gýčový obraz krajinky vrcholom maľovania, lebo je mu to blízke srdcu, nech si to považuje za umenie. Alebo fotky labutích rití (skutočne som sa zúčastnil takej výstavy, koľko tam okolo toho namudrovali, kristaboha). V konečnom dôsledku je umenie vlastne vecou dohody určitých zložiek spoločnosti. My sa zhodneme, že hudobná ug kultúra je umenie a preto ju podporíme. Niekto sa zhodne, že je to jazz. Niekto, že je to len toto výtvarné a hudobné umenie apod. Každé umenie si proste hľadá svojich „mecenášov“ a podlieha trendom. Aj to undergroundové. Či sa to niekomu páči alebo nie. Chodiť na noisové koncerty je rovnaká hipsterčina ako chodiť na výstavy labutích rití.
Myslím, že moment, ktorý to rozdeľuje, je nápad v obsahu alebo prevedení samotného diela. Snaha niečo povedať alebo aspoň inovatívna forma, ktorou to chcem povedať. Nejaký presah a nový pohľad na vec.
Pokiaľ je prítomná snaha o úprimnú umeleckú výpoveď, tak je to za mňa v poriadku. A nemusím byť nutne cieľová skupina. Na druhú stranu nemám problém vstrebať aj veci, ktoré takéto ambície nemajú, napríklad filmové adaptácie komiksov, motown soulpop zo sedemdesiatok atď.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Určite nie. Ja som obhajca slobody slova a vyjadrovania, takže nemalo. Samozrejme sú aj citlivé témy a tam treba dbať na kontext, ale myslím, že by sa malo umenie venovať hocijakému aspektu spoločnosti, ktorý ho napadne. Najlepším príkladom je standup. Ja sám mám najradšej vyhrotený humor až na samotnú hranicu a najlepšie standupy sú zaručene tie, ktoré pichajú do ošemetných tém, ktorým sa nikto iný nechce venovať.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
V tomto som tak troška kokot. Dokážem v sebe oddeliť to, že daný umelec nezastáva nutne rovnaké názory alebo postoje ako ja. Malo by tam byť myšlienkové a názorové prekrytie, to samozrejme. Ale napríklad, kebyže chcem ako starý antikrist odfiltrovať všetko umenie, ktoré mám rád a vytvoril ho veriaci človek, asi by som bol dosť ochudobnený o nejaké spektrum. Spisovatelia, maliari či muzikanti boli častokrát v súkromí hrozní ľudia, ale nebráni mi to vypočuť/prečítať/pozrieť si ich diela. Život jednotlivca je proste komplexná vec plná nesúladov a niekedy je potrebné reflektovať, že práca toho umelca je len jedna zložka. A tak to vnímam pri všetkom.
Má to však medze samozrejme. Hranicou je určite podpora rasistických a iných nenávistných totalitných sračiek, podnecovanie nenávisti či násilia medzi ľuďmi, propagácia organizovaného náboženstva, týranie zvierat a ubližovanie deťom a ženám.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Fuh, tak toto odbijem veľkým klišé, ale všade. Myslím, že pri tvorbe našej muziky sa inšpirujeme tým, čo počúvame, ale aj tým, kde a ako žijeme. Prostredie je kľúčová vec u mňa. To sa podpisuje určite na našej tvorbe, minimálne v obsahovom koncepte. Takisto pri písaní cestopisov, reportov či recenzií sa snažím o vlastný štýl, kde sa zrkadlí spôsob, akým sa rozprávame my tu.
Konkrétne ja ako bubeník ale tvorím najmenej, skôr si upravujem svoje party. Pri INCRIMINATE sa snažím zakomponovať do tej songovej štruktúry čo najviac zmien na bicie, tak to mám rád, ale musím aj slúžiť účelu toho songu, takže tam nepchám nič nasilu. Pri MEDICATION TIME je to niekedy zase tak, že sa celý song odráža od konštrukcie bicích, kde sa následne nabaľujú riffy. Konkrétne inšpirácie zo strany bubeníkov/kapiel sú, ale to by bolo na osobitný zoznam, ktorým tu nejdem nikoho nudiť.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?
Mám vzťah ku všetkému, čo splodíme. Sú to fragmenty života, bod v čase a priestore tej kapely. Ale nie vždy som s tým všeobecne spokojný. Vždy je to asi tá posledná tvorba, čo ma baví, pretože sa mi novšie veci vždy páčia viac, ako tie staršie. Nielen kvôli tomu, že je to čerstvejšie, ale aj kvôli tomu, že to aspoň troška smrdí progresom. Čiže posledný split MEDICATION TIME, lebo som vôbec rád, že dokážeme udržať relatívne funkčnú kapelu cez dve krajiny a že sa ho chopili také labely, ktoré sa ho chopili. Na začiatku som si nevedel predstaviť, že sa tá kapela dostane vôbec zo skúšobne, takže všetko spojené s ňou je malý zázrak. Pri INCRIMINATE sa zase teším z poslednej tvorby, ktorú pôjdeme zanedlho nahrávať. Je to o štyri triedy lepšie, hrubšie, agresívnejšie a besnejšie než to, čo sme narýchlo nabúchali na demo. Už to len dobre napliaskať v štúdiu.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Nie som textár, takže ani neviem, čo konkrétne je v ktorom texte, skôr viem, o čom je samotný text. V MEDICATION TIME sa nehráme na žiadne seriózne texty, takže vyťahovať úryvky zo songov o sraní v lese, breatharianstve v meste so smogom, žraní tramalu či dennej návšteve záložne a následného kŕmenia strojov asi nebude to pravé. V INCIRMINATE je to kus serióznejšie, ale ako píšem, viem o čom songy sú, ale čo konkrétne tam Oliver reve, to už nie. Ale vždy považujem za najsilnejšiu tvorbu tú poslednú.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Začal som v pätnástich ako decko hladné po hudbe, ktoré proste chcelo hrať. To ostalo. Neskôr v prvej kapele boli ambície troška aj „preraziť“, ale nakoniec tieto nenaplnené ambície zo strany vtedajšieho gitaristu časom spôsobovali konflikty a nakoniec sa na kapelovanie skrz to aj vysral. Keď som potom pár rokov stagnoval a hľadal ľudí na rozbeh nových kapiel, povedal som si, že jedinou ambíciou je nájsť vôbec ľudí ochotných sa niekam zavrieť a robiť muziku. To sa našťastie podarilo. Jedinou terajšou ambíciou je udržať to, tvoriť, robiť nahrávky a cestovať s muzikou, odohrať zaujímavé akcie a spoznať nové miesta a ľudí. Prípadne rozbehnúť ďalšie projekty, ak bude s kým. Oproti minulosti mám asi reálnejšie očakávania, ako od spoluhráčov, tak aj od možností samotných kapiel. Hlavnou ambíciou je baviť sa tým. Nesplnená ambícia je mať vydaný vlastný 12“ a obísť nejaké turné mimo EU. Snáď bude raz.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Asi to, že stále fungujeme. Napriek tomu, že sme dve kapely so základňou v LC, ale každý žije inde a jeden dokonca v Nemecku. Že proste stále je energia a chuť to robiť, aj skrz logistické problémy. Že je o tie kapely vlastne vôbec nejaký záujem. Ak sa pýtaš na nejaké konkrétne highlighty, za MEDICATION TIME asi účasť na FAST FESTe, atmosfericky aj ľudsky strop, čo som zažil. Celkovo akcie v Nemecku boli tiptop. Menšia (a vôbec prvá) tour po Európe s FYASCO a MENTAL TENSION. A to, že poslednú nahrávku vydala kooperácia labelov, ktorých prácu si roky cením. Takisto FLUFF FEST či FFUD FEST za obe kapely. Som pragmatik a teším sa zo všetkého, čo tie kapely dosiahnu. Hlavne, že je v nich ľudská pohoda. S prvou kapelou sme hrali aj na OEF či FEKAL PARTY, ale tieto zážitky sú už poznačené tieňom napätia, ktoré v tej dobe v kapele panovalo.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Kto číta moje reporty alebo cestopisy, tak si to tam všetko nájde. Je toho po kokot. Ale vrcholom dekadencie bol asi náš nájazd na drum and bass party cez day off do klubu v Ljubljane, kde sme to obsadili hneď na pánov od otváračky. Ešte nikto nebol v klube a už sme polonahí dávali stage dive od DJ-a, ten keď nás videl, ako zveríme, hneď sa nafúkal od radosti. Skončilo sa to strateným Minečkom a mnou plávajúcim z klubu na zemi prsia v dvojcentimetrovom snehu. Vrcholom bolo, keď som nechcel meškať za chalanmi, tak som o pol piatej ráno vytiahol kár a na hlavnej ulici som šťal počas chôdze dopredu bez držania nástroja za pohľadov nechápavých ľudí idúcich do rannej šichty. Príhod by sa našlo. Hlavne keď zapojíš do rovnice chlast. O to radšej som, že kapelné tripy spisujem. Viac si to potom sám pamätám. A môžu sa v tej dekadencii pohrabať aj ostatní. Všetko je niekde tam vonku, stačí popátrať.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Tvoriť. V oboch kapelách. Viac písať, časom nielen okolo muziky, ale možno skúsiť napísať knihu. Možno spustiť nejaký hudobný web po anglicky. Alebo nejakú online platformu, kde by som uplatnil svoju zhovorčivosť a lásku k muzike všeobecne. Zdokonaľovať sa v hre na vlastný nástroj. Časom vytvoriť menšie štúdio v skúšobni, aby som bol schopný robiť a na mieste nahrávať nové projekty. Naučiť sa hrať aspoň nejaké základy na basu či gitaru, aby som mohol priebežne robiť aj one-man band. Čo všetko sa popri povinnostiach podarí, je vec druhá. Kiež by bolo toľko času a energie, ako nápadov.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Necítim sa byť súčasťou žiadnej scény. Nech sa to nikoho nedotkne, ale ja som taký individualista, že už z princípu sa nikam nezaraďujem a necítim sa byť súčasťou ničoho. Technicky vzaté, sme súčasťou scény, fungujeme na nej a tvoria ju naši kamoši. Považujem sa ale za komplexnejšiu osobnosť a toto je len jedna zložka (aj keď významná) z toho, čo ma tvorí. A takisto nemusím nutne súhlasiť so všetkým, čo niekedy „scéna“ reprezentuje či predstavuje.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Deväťdesiatky som ešte okupoval základku, takže na toto ti neodpoviem. Lebo som pri tom nebol a netuším. Môžem sa vyjadriť za seba od ranných dvetisícok, keď som kolo toho začal motať. Určite to bolo iné v niektorých aspektoch. Keď sme začínali, nebolo veľa klubov, ktoré by ťa zastrešili. Aspoň mne to tak prišlo. Hrávali sme po kadejakých krčmách či dedinských kulturákoch a robili výmenné akcie, ak sme chceli hrať. Na stagi pri sebe stáli žánrovo rôzne kapely. Neskôr som videl, ako sa etablujú prvé spoty určené vyslovene pre tento účel, ako rástol počet kapiel a ako sa začali koncerty typovo diverzifikovať (len HC, len crust, len grind, len punk,...). Nástup technológie to celé už len urýchlil. Dnes je hlavný rozdiel v tom, že niečo nahrať, vydať a spromovať už nie je problém, ako voľakedy. Viac vecí si poriešiš sám, klubov a promotérov je tiež hodne. Možno však musíš na sebe viac makať, aby to niekoho zaujímalo a nestratilo sa to v tom informačnom šume a záplave kapiel. Všetko má plusy a mínusy. Ako pozitívny trend v poslednej dobe vnímam návrat k prelínaniu kultúr a žánrov. Bez nových impulzov žánre stagnujú, nedokážu priniesť nič nové a sú odsúdené na recykláciu pôvodných nápadov, čím časom dochádza k ich hudobnému vyhoreniu.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Hlavný rozdiel vnímam určite na strane technológií. Ako píšem vyššie, voľakedy si nevedel len tak nahrať štúdiovku, dnes to zvládneš s pár mikrofónmi, notebookom a youtube tutorialmi. O tom, že to môžeš dodatočne digitálne editovať, ani nevraviac. Takže myslím, že muzikanti predtým museli chodiť do štúdia viac pripravení a vyhratí. O starých časoch, kde si nahrával na štyri stopy na kotúč, ktorý si platil od metra plus hodiny v drahom štúdiu – tam sa to vyfiltrovalo hneď. Nedáš to na prvý alebo druhý take, tak dovidenia. Ďalší. Preto je dnes jedinou reálnou referenciou na kapelu jej live set. Tam neschováš nič. Na druhej strane, kapiel bolo málo, takže bolo zrejme jednoduchšie „presadiť sa“ alebo „dostať sa do pozornosti“, ak tam bola teda nastavená nejaká latka kvality. Dnes je to skôr naopak. Je ťažšie byť rozpoznateľní, hudobne aj celkovo. To, akú dôležitú úlohu v procese etablovania kapely/labelu/festivalu hrajú online platformy, ani nejdem analyzovať.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Ja som prešiel takou hudobnou cestou, kde som mal rôzne obdobia, keď som pátral po nových žánroch a z každého mi časom dačo ostalo. Na strednej išli ľudia punk, taký ten slovenský pivný a to ma od punku odradilo. Detto hiphop. Nikto nepustil nič normálne, aj keď to hralo všade, ešte aj na výške. Punk ma začal baviť po tom, čo som zliezol z grindcoru späť na hardcore a k punku, ktorý bol hudobne aj obsahovo iný, ako ten, čo som dovtedy poznal. Detto hip-hop. Ten si teraz napríklad idem neustále. Posledný album, ktorý so mnou fakt textovo zamával, bol práve hiphop. Black metal som začal počúvať po tridsiatke, aj keď som ho evidoval od začiatku, ako som si šiel deathmetal na strednej. Mení sa to. Keby som svojmu teenagerskemu ja ukázal, čo všetko bude počúvať, asi by ma na mieste zavrhol. Dnes mám rád žánrovo takmer všetko, až na pár výnimiek.
Dnes nám tu pobehuje kopec dobrých kapiel a nerád robím zoznamy, aby sa niekto neurazil, že sa tam nenašiel, haha. Ale hudobne mi najviac sadnú FYASCO, MENTAL TENSION, BOILING POINT, MÖBIUS, JAKUBYSKO, SEDEM MINUT STRACHU, FAT, AHOJ, ANTISOCIAL SKILLS, -273,15. FOKULAR vydal fest zaujímavý debut. Škoda, že MRAVCOLEV skončil jednou nahrávkou. Takisto VIA ANIMA. Staršia tvorba OBLITERATE – album Tangled Ways je klenot. Z minulosti ako referenčný strop rozhodne vyťahujem IDIOTS PARADE. To ani nepotrebuje ďalší komentár. Chcem ich späť!
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Táto otázka je tak všeobecná, že sa na ňu nedá odpovedať. Je to individuálne. Niekoho môže spájať všetko a niekoho nič. Ako spoločný menovateľ v globále mi napadá jedine kreatívny proces. Rozdeľovať sa môžu v prístupe k tomu, čo robia, ako to robia, prečo to robia. V názoroch na hoci jeden aspekt spoločnosti až po celkové vnímanie sveta naokolo.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Povedal by som, že srať ťa môže individuálne konanie ľudí, ktorých pod tým pojmom zastrešuješ. Ale serie ma, keď je scéna elitárska, prehnane autoritárska a berie sa veľmi vážne. Keď jej chýba nadhľad a zmysel pre humor a trpí predsudkami. Keď sa zasekne v čase a očakáva, že všetci budú robiť a cítiť všetko rovnako a dívať sa na veci tou istou optikou. Keď si v nej niekto nezmyselne naháňa nejaký kredit. Keď súťaží v tom, kto je viac underground, ako keby to bola najpodstatnejšia hodnota na svete.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Skúsme. Graficky sa mi asi najviac páčia releasy od ANALOG FREAKS. Je to vyhraté. Klipy majú najlepšie FYASCO, o tom žiadna polemika. Primitivizmus vládne. Zvuk MÖBIUS naživo.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Počítačové hry sú pre mňa osobne strata času. Hry na mobil detto. Nikoho neodhováram, osobný postoj. Posledné kérky som si nechal robiť vo Wolftown (Peco a Kubec), od Ľuba z Aent Tattoo a od kamoša tu v LC. Spokojnosť. Najväčší tlak mám od kamoša Jubsa z Contraseptik Tattoo, ale na neho treba mať šťastie, keďže pôsobí vo Francúzsku. A určite chcem časom niečo od Štotyho. Odporúčam ísť tam, kde je dobrá práca, ale aj dobrí ľudia s prístupom. A vybrať si štúdio podľa zamerania tatéra.
Pivo kupujem do bedničky podľa dostupnosti a ceny, žiadne gurmánstvo. Spotreba. Väčšinou Budvar alebo Bernard.
Z kníh odporúčam Chucka Palahniuka a to všetko. Za mňa jednoznačne najlepší súčasný autor. Ale je strašná kopa autorov/kníh, čo by som ešte odporučil prečítať. Orwell, Heller, Kafka, Vonnegut, Bukowski, všetko z edície Absynth, biografie, knihy o organizovanom zločine a knihy mapujúce rôzne spoločenské aspekty od ekonomiky, práce s dátami, nákupného správania až po antropologickú podstatu nášho fungovania ako spoločnosti. Z domácich vecí odporučím kamošov (ale nielen preto) Peter W. Balko a Egor Indiani. Kto by chcel presnejšie tipy, v poslednom BITCH som sa v rozhovore na túto otázku dosť rozpísal.
Album, seriál a film. Fuh. Za seriály celkové topky sú Mindhunter, Black Mirror, Narcos, The Wire, The Sopranos, Chernobyl, Breaking Bad, Boardwalk Empire, Six Feet Under, Band Of Brothers, The Knicks, Fargo, True Detective (prvá séria) a The Office (US verzia, aj keď UK je tiež pecka). Neuvádzam minisérie. Z animovaných Simpsons, Futurama, Family Guy a Rick and Morty. Pri filme a albume ťažko len tak hodiť jeden názov do pľacu. Kebyže ich chceš po jednom podľa žánru, top dvadsať celkovo alebo posledný top desať, tak by to malo väčšiu referenčnú hodnotu. Filmy, čo ma fakt dostali v poslednej (!) dobe, boli: Parasite, Once Upon A Time In Hollywood, 1917, I am Thinking of Ending This a El Hoyo. Tu sa zastavím a odporučím kuknúť španielske thrillery. Neskutočne plodná, kvalitná a kreatívna scéna. Budete prekvapení. Zoznam je kratší, lebo na filmy proste teraz nemám toľko času. Snáď ho nájdem na štvorhodinový cut The Irishman. Neuvádzam dokumenty.
A z muziky ma naposledy fakt že tak zásadne odzbrojil album James Cole – Stanley Kuffenheim, hlavne lyricky, úplne mi to sadlo do životného bodu. Z tvrdej muziky si dajte posledný CODE ORANGE – Underneath, ak chcete počuť, ako sa búrajú žánrové škatule. Ale ako píšem, je toho mraky, hlavne v hudbe, takže toto je len taký rýchly cherry-picking.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
V roku 2007 som prvýkrát navštívil OBSCENE EXTREME a odvtedy som nevynechal ani jeden ročník, až na tento posledný. Je to, napriek hudbe, vlastne najviac hippie festival na svete. Doma jednoznačne FFUD FEST. Nie je o čom. Síce som ho zažil len s kapelami, ale páčil sa mi fest aj FLUFF FEST. A najlepší gig sme atmosfericky zažili na spomínanom FAST FESTe v Norimbergu. Tam sa ešte raz chcem dostať. Ale každý koncert (aktívne alebo ako divák) na obľúbenom spote poteší. Naposledy som vyronil slzu, keď skončil klub Dürer Kert a tým pádom zároveň aj jeho neoficiálna časť DRRPNC v Budapešti. Ani budova už nestojí. Najlepšie miesto na svete, kde som jazdil na akcie so železnou pravidelnosťou – jeden rok dokonca štrnásť krát. Svet už nikdy nebude rovnaký.
Vinyl alebo CD ?
Vinyl, CD aj kazeta. Ako kedy. Zbieram všetko. Začal som s CD a teraz kompletizujem do zbierky kadejaké staršie albumy, ktoré ma bavia a dajú sa splašiť za pár eur cez bazáre. Na vinyle tiež nešetrím a rozjebávam love ako Bezos na raketoplány. Veľa dobrých vecí vychádza len na kazetách, takže aj to. Rozdeľujem. K vinylu musíš mať podmienky, ale tu a tam stíham. Doma teraz idú hlavne CD a kazety, lebo pri malom nemusím riešiť obracanie, kefkovanie a tieto patálie. Proste hodím do decku CD alebo kazetu, stlačím play a môžem sa venovať, čomu treba.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Dosť záludná otázka. Keď som narýchlo zbehol tých sto rozhovorov, neviem, či tam niekto chýba. Asi OBLITERATE z tých dlhšie fungujúcich. Za nefunkčné kapely jednoznačne IDIOTS PARADE. Nejaké primitivizmo od chalanov z FYASCO, MENTAL TENSION, VILE JUSTICE by potešilo. JAKUBYSKO, Adrik z Punkgenu, Ondrej Zintear. A Kočo z Kubíku. Chalani okolo FFUD FESTu. Matúš a ich posledný projekt TEUFELSMAUER by si tiež zaslúžili pozornosť.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Citáty sú klišé. Nebuďme proste obmedzení kokoti a nestarajme sa druhým do života, pokiaľ sa nás to netýka. To by nám prinieslo kľud na duši.
„I did it all for the nookie.“ – Fred Durst
=====================================
Linky:
No comments:
Post a Comment