Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Tomo Michalčák, rád počúvam a vydávam rôzne zvuky a momentálne vyplávali na verejnosť také zvuky aj s vizuálom čo sme piekli s chalanmi celú pandémiu v podstate…takže nič iné ma moc nestíha zaujímať týchto pár dní a predsa aj také interview sa nenapíše samé, tak najmä vypisujem si s ľuďmi a po večeroch ešte zopár akcií ma čaká. Včera ma viacej vecí zaujalo lebo sme hrali na Autoriáde, ale už ich neviem moc zreplikovať lebo veľa slov predsalen…no chytil ma tam pocit že by sa mi aj ľúbilo tak 30-50% živého hrania mať len čítačky a vernisáže…dá sa hrať potichu, ľudia počúvajú, neprepotím lak na gitare, foniatria dziękuję bardzo…by vybalancovalo dobre to čo chystáme na novú sezónu naživo ako XCES.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Sú to cca 4 roky čo sa venujem hudbe profesionálne, takže väčšinu mám ešte dúfam pred sebou ale okrem Xces pôsobím najmä v Teatro Fatal - autorskej kapele Kuba Ursínyho, vydali sme nedávno singel z druhého albumu, mixy už sedia doma, tak čoskoro bude aj to vonku. S Kubom taktiež pôsobím v projekte Modrý Vrch Live, kde sme dali dokopy vskutku silnú zostavu a povedal by som že aj životný koncert zatiaľ v MMC. Vo všetkých projektoch využívam gitaru, baritónku, klávesy, Ableton a najmä hlas, ktorému sa venujem síce najkratšie ale podstatne viac ako nástrojom, takže v súčasnosti ma väčšina registruje ako speváka. Popri živákoch a tvorbe/produkcii/aranžom aj sem-tam do dramatického sveta prejdem, Nová Scéna, Divadlo Komédie a naposledy som robil soundtrack pre Divadlo z Pasáže, predstavenie “Lasky Shock!” čo bola vskutku zaujímavá skúsenosť ušiť hudbu na mieru pre silno expresívny tanec ľudí s Downovým syndrómom. Taktiež hrám a spievam v dvoch zábavových kapelách, Peci Uherčík&Rocknroll Gang a Lost Clusters, firemna punková kapela ESETu ktorú Miro Trnka mal už na začiatku firmy ako kontrastný emocionálny outlet popri kódeniu nod32…cez víkend sme hrali síce aj Kraftwerk v Trnave, ale aj to bolo punk lebo tak to proste treba.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Minulé leto bolo logisticky katastrofálne, štadiónový pedalboard plný efektov, polofunkčných káblov, ťažký aparát, ťažký synťák…takže som spravil otočku o 180 stupňov a teraz chodím len gitara/baritónka, Zoom MS50 ako amp, Behringer FCB1010 switch na efekty v Abletone, AKAI MPK249 a MIDIMIX (na VST synths) a Genki Wave MIDI prstene. Tie prstene inak veľká sranda, odporúčam či už na live efekty, kreslenie automatizácie, a ovládanie PC na vzdialenosť…najviac sranda ale no-input feedback veci s tým robiť, je to pocitovo veľmi uspokojujúca činnosť a zároveň aj crowd pleaser takže to budem brávať častejšie. V podstate by som povedal že sa snažím robiť maximalistickú hudbu s minimalistickým setupom. Uvidím či to bude vyhovovať keď sa odohrá veľa koncertov s veľa rôznymi podmienkami a fuckupmi.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Povedal by som že subjektívne ako celok, pretože je priveľa faktorov pri počúvaní daného diela, ale keď sa v tom človek začne vŕtať môžu sa vyskytnúť prvky objektivity - zaužívané rytmické/melodické/harmonické/formové postupy pri ktorých sa dá čiastočne predpokladať emocionálna odozva poslucháča…no aj tie sú značne podmienené tým že Európania kultúrno-hudobne kolonizovali veľkú časť sveta…no skrátka, hudobná teória je značne rasistická. Dnes sa to už našťastie vo svete mení, I keď v našich školách konkrétne moc teda nie. Každá kultúra má veľmi svojský pohľad na hudbu, ale isté veci majú spoločné, keďže fyzika nepustí a všetky objekty rezonujú rovnakým spôsobom nehľadiac na to odkiaľ sme, čo s nimi robíme a čo by sme od nich chceli. Tam je hranica objektivity. A ohľadom tej druhej otázky, nemyslím si že je nejaký konkrétny moment, ale že ak je snaha a chuť akúkoľvek aktivitu povzniesť ďalej ako jej len praktickú aplikáciu, tak sa stáva umením. Ohľadom hudby tou aktivitou je počúvanie. Čím pozornejšie a nezaujatejšie počúvame tým dostaneme viac radosti do života len z ocenenia toho čo existuje a deje sa okolo nás, či už s naším zásahom alebo bez.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
K tomuto môžem povedať len jasné a jednoznačné NIE.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Môžem nepodporovať daného umelca cez kúpu/koncerty ale neexistuje že by som si dané dielo nepustil kvôli nejakému presvedčeniu. Len ono to chvalabohu nejak aj funguje že väčšina napr. fašistických kapiel stojí hudobne za houby. Proste nepríde mi moc zaujímavé napr. album Charlesa Mansona, či Hitlerove obrazy, tobôž nejaký lokálny Krátky Proces, a pre mňa teda aj Burzum (čo má zasa veľa ľudí rado). Ale napr. balkánske vojenské piesne si púšťame často na párty lebo ono celkovo vojenské piesne sú dosť bizarný fenomén v rámci hudby a tieto sú obvzlášť. Z posledných takýchto prípadov v rámci hudobníkov som pozrel trocha z podcastu Lex Fridman - Kanye West (spoiler alert, Lex to tak nezvláda že som ho počul prvýkrát nadávať). Jediná vec ktorú neakceptujem, nepodporujem a nikdy nepustím je “detská hudba”, resp. taká ktorá sa snaží predať vysoko nekvalitný a neúprimný “umelecký” produkt pod zámienkou že však deťom je to jedno. Hudobná a estetická výchova by mala podľamňa nastúpiť súbežne s chodením/rozprávaním atď…lebo je to intuitívna skúsenosť. Samozrejme nájdu sa aj výnimky, napr tohtoročný album pre deti Jany Kirschner, alebo teda čokoľvek od Pentagramčeku.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
To sa nedá zovšeobecniť, tak ako aj tvorivý proces celkovo. Konkrétne ale na debute Xces to začalo tým že mám problém s tým že nemám čo povedať…nemám žiadnu agendu/ideológiu lebo so všetkým čo poviem začnem po chvíľke nesúhlasiť (ako asi aj s celým týmto rozhovorom po čase) a rád iba nasávam informácie. Keďže žijeme v súčasne sociálno tragickej a technologicky úžasnej dobe siahol som po rôznych textových modeloch GPT-2, a tak ako so všetkým AI generovaným materiálom zatiaľ som sa dlho len hrabal v smetiach aby som našiel perly. A každý z tých dobrých textov mal veľmi svojský náboj ktorý veľmi okato napovedal aj žáner…kvôli tomu sa na albume vyskytne značne doom metalová skladba, ale aj absurdný autotune rap, alebo EDM pumpovačka v titulnej skladbe. No a všetky texty ktoré boli dobré ale až moc chaotické a absurdné na výslovnosť dostala na starosti SIRI. A hudobne teda, mali sme pár odložených riffov/beatov ale popravde ťažko povedať ako sme to zlepili dokopy…moc veľa faktorov ale bol som dosť prekvapený že finálny výsledok je tak konzistentný napriek žánrovým skokom, náladám a tomu že je to vlastne celé udržané na takej uncomfortable hranici medzi popom a experimentálnym dobrodružstvom. No a keďže zvukovo sme to mali hotové už na jar, tak vizuál sa ubral tiež rovnakým smerom, najprv som siahol po txt2img modeloch keďže tým už som sa nejakú dobu zaoberal a spravil som celý jeden track takú absurdnú cursed animáciu ktorá je zostavená z textu songu, a potom jedno cez druhé sa začalo rysovať tak organicky celkom. Kľúčová spolupráca bola s Ausgang Tech (Alex Zelina a Radovan Dranga), ktorí ponúkli pripravovaný multimediálny projekt Spawn Point na vizuál, takže je tam aj jeden song komplet cinematic estetický, ktorý spolu s tou animáciou slúži ako maximálny kontrast k zvyšku…což je teda pankáčina DIY shitpost s odkazom.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z debutu Xces sa neviem rozhodnúť či titulný track “IT'S HAPPENING”, lebo asi najlepšie charakterizuje žáner/štýl akým sa tento projekt bude asi uberať ďalej, alebo “cos'YR'MOAR'tan” ktorý stále nejak nebol “tam” ešte, Kragrowargkomn tam potom dohral doomovú basu, pomenil som nejaké aranže a jak prišiel master tak som si uvedomil že to úplne naplnilo predstavu akú som mal keď som prvýkrát čítal ten text. Čo sa mi stalo asi prvýkrát v živote.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Celý text “cos'YR'MOAR'tan”...tu je kúštik:
“A marathon for you and me
I need a dadaist spleen,
got more internecine,
feeling obscene,
you must think I'm a manichaean!
Exorbitant and lean...
But I've tried contriving before!
You feel more sore...parlour thoughts.
When times get galore,
I'm way too good at influencing.
I finally see the score.
Your words cut deeper than presentism.
And I'm dancing because you're more…”
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Chcel som mať rock'n rollovú kapelu a len behať z miesta na miesto, naložiť pár akordov nahlas, vypic a žic, ale to bolo keď som dusil zároveň svoju introvertnú osobnosť a aj svoj hudobný rast, a nakoniec som z toho vyrástol. Samozrejme že kým mám na to vek by bola škoda nevyužiť to že mám isté frontmanské schopnosti a že ma baví koncertovať, ale úplne dobre mi je aj veľa dní sám doma s PC a hocijakými objektmi čo vydávajú zvuk. Čiže chcel by som veľa aktívne koncertovať ale nie natoľko aby som si popri tom nemohol budovať štúdio a mať dostatok času v komfortnej zóne…a najmä spánku v mojej posteli, ktorú veľmi riešim teda. Vlastne po tej pandémií sa už na šnúre ani neviem vyspať pokiaľ nemám so sebou svoj spací gear.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Byť predkapela Boney M :D
Reku každý koncert čo dobre vyjde je highlight a už sa miešajú cez seba rokmi. Ale myslím že vlastne premiéra albumu s vizuálom u nás doma pre úzky okruh kamošov. A teda ešte ten Modrý Vrch v MMC čo som spomínal bol fakt že mega pocit najbližšie dni potom.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Asi najďalej bolo zobudiť sa na vychádzajúce slnko v blate na Kysuckom poli, na inom mieste než sme hrali, bez vecí, len v tričku a gatiach…a bolo asi 10 stupňov. Stopoval som, ale tak zablateného ma nikto nechcel zobrať tak som šiel peši hľadať ktorá je tá správna dedina s ubytkom. Nuž, pálenka…máme to v kultúre, génoch a obchodoch a je to podľa mňa jedna z najtvrdších a najhorších drog ktorá je bohužiaľ nielenže neregulovaná a sociálne akceptovaná, ale často aj nútená. A zistil som že ja pálenku proste nemôžem lebo obrátim celý barák hore nohami hlukom. Celkovo už mám pocit že som umiernený, XCES je už viacej len popis projektu a live performance než životný štýl, lebo však tiahne mi na 27 teraz, tak to kritické číslo reku.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Odprezentovať koncertne debut XCES, vydanie druhého albumu Teatro Fatal a taktiež odprezentovať koncertne…a potom vymýšľať druhý album Xces. Popri tom pokračovať v spolupráci s Ausgang Tech a rád by som našiel ľudí na nejaký neviazaný impro ansámbel. A akordeón…veľmi chcem akordeón, ale 120 bass je zatiaľ moc drahý na to koľko gearu musím ešte nakúpiť na domáce štúdio a lajfky.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Necítim sa doma zatiaľ v žiadnej konkrétnej scéne…a neviem či vôbec niekedy chcem. Ľúbi sa mi scéna okolo A4ky, Garáží pod Prístavným mostom, Novej Cvernovky, Fugy a LOMu a to sú vlastne aj jedny z dôvodov prečo som ostal v BA, lebo ma pár rokov dozadu lákalo ujsť do Prahy, alebo Holandska z hudobných dôvodov. Druhý dôvod a v podstate jedine kde sa zatiaľ cítim byť plne súčasťou nejakej komunity je Magic Garden vizuálnych umelcov Rudavských. Tu bývam, tvorím, natáčam, kolaborujem a organizujeme tu aj kultúrne akcie (toto leto už možno konečne aj verejný minifestival). V rámci scény sa nechám prekvapiť kde to ľudia najviac prijmú.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?
Ja v tomto bohužiaľ nemám moc prehľad. Poprvé, som ročník 1996 a podruhé, odmalička som vyrastal na anglofónnej hudbe (preto aj v angličtine keď spievam sa cítim doma) a k lokálnej CZ/SK tvorbe som sa reálne začal dostávať až po 18tke tak viac-menej klasicky, cez Deža, Vargu atď. a nejaký ten underground až po 20tke prišiel. Celkovo ale mám pocit že to nemám moc dobre zmapované chronologický ohľadom scény, lokácií, kolaborácií, perturbácií, manipulácií so stlačenými plynmi atď…takže k tomu sa radšej nevyjadrím, nech sa nestanem súčasťou dezinfoscény.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Nežil som vtedy takže len dohady môžem, ale asi tak to nadšenie po páde režimu, u muzikantov aj publika, skombinované s tým že sa ešte predávali nosiče…a neviem už no. Ale jednoznačná nevýhoda bol príval drog po páde režimu, najmä heroín a žiadny internet ktorý by ich pri troške googlenia pravdepodobne odhovoril od toho vôbec to vyskúšať. A výhoda dnešnej doby je teda internet. So všetkým dobrým aj zlým čo k tomu patrí…ja som v tomto veľmi optimista a myslím si že nikdy nebol lepší čas pre niekoho kto chce robiť muziku len pre to že ju chce robiť. A osobne teda robím muziku nielen preto že chcem, ale z veľkej časti aj preto lebo musím…inak by som bol nepríjemný na ľudí, alebo by som sa asi komplet odrezal od spoločnosti a topil sa v oceáne absolútneho nihilizmu. Takto si to to všetko rezervujem na tú hodinku a niečo na koncerte/v skúšobni a môžem byť opäť introvertný slniečkar z Bratislavskej kaviarne. No a ten experience je o dosť vylepšený keď sa toho účastnia aj ďalší ľudia a vďaka internetu, keď je snaha, tak ich môže zlákať ktokoľvek bez ďalších sprostredkovateľov. Čiže pre undergroundovú/DIY scénu je to podľa mňa požehnanie.
Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Jedna z prvých súčasných CZ/SK vecí čo ma dostala k počúvaniu viacej lokálne je Hentai Corporation… zároveň to bol aj najuletenejší koncert v živote. Žánrom sa snažím vyhýbať v komunikácií, radšej menovite za poslednú dobu napr. albumy Lenka Dusilová - Řeka, AidKid - Collection, Marián Slávka - Vláska 2, Ankramu - oba albumy, Samčo - Karanténa Rock a live video Predskokan Otrok na Radiohead Awards. A zo živákov naposledy Vojdi strašne nekompromisná nakladačka a Shallov hrali song z pripravovaného albumu, čo som dosť zvedavý na štúdiovku že lebo sa dlho piekla a aranžovala.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Asi jednoducho len to že majú radi zvuk. A čo rozdeľuje okrem politickej angažovanosti vs apolitickosti je možno všeobecné inklinovanie k nejakému estetickému systému…ja som napr. ten typ človeka, že väčšinou mám rád systém pomalšie/nižšie. Kvôli tomu si niektoré obľúbené skladby od iných interpretov upravím v Audacity a ukladám do foldra “opravených vecí”. Veľmi ma napr. potešilo že Thou vydali Black Sabbath album v “správnom ladení a tempe”. Aj na YT je kopec 33rpm verzií albumov. A niekto radšej nonstop blastbeat a tremolo picking, alebo nejaký ten speedcorik, alebo naopak ambientne plochy. A každý kto je dostatočne otvorený si vie nájsť cestu a užiť si aj jedno aj druhé takmer naplno, lebo veľký rozsah a kontrasty sú základ kultúrneho vyžitia, ale každý sa podľa mňa koniec koncov prikláňa k istému systému. Ja tým pádom všeobecne o kúsok viac inklinujem k stoner/doom/sludge/drone a vyhľadávam podobné charakteristiky aj v ostatných žánroch.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Asi najviac ma serie populárny výrok ktorý je mienený ako kompliment no vo výsledku vyvoláva beznádej v budúcnosť domácej kultúry: “WAU! To neznie vôbec ako Slovenské!” A podobné iné výroky aké človek môže vidieť najmä v YT komentároch pod kvalitnými lokálnymi produkciami, implikujúc že v princípe Slovenské=napiču.
A potom už len veci ktoré sú všade na svete a dá sa ich bojkotovať ale existovať budú asi ešte dlho…nelogické autorské zákony, akékoľvek súťaže v hudbe, ocenenia v hudbe, korporátna hudba, televízna hudba a už skoršie spomínaná detská hudba.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
To už som skoro všetko stihol zodpovedať, tak teda ešte artwork God and Eve posledný album, lebo im neprešiel na Spotify kvôli pixelácií a zlej kvalite :D Ale pritom sú tam zavesené covery ako Death Grips - Guillotine alebo Wild Man Fischer - Deep State.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album…to je celkom náročné lebo cez pandémiu sa u mňa drasticky zvýšila konzumácia všemožnej hudby. Keďže má už ten album 4 roky a stále mi dáva neuveriteľné emocionálne výšky aj spodky tak by som povedal že jednoznačne Daniel Blumberg - Minus. Ale nedá mi nespomenúť na úplne iný vibe, Tatsuya Yoshida a Mamer majú album ktorý je len na Spotify, neviem jak sa volá, ale keď tam nastúpi vokál tak ma chytá taký stank face jak nikdy. Knihy sa priznám že dosť zanedbávam, a posledné roky sú to len sem-tam nejaké biografie, ale “To nemyslíte vážne pán Feynman!” bol velice highlight, lebo dlho som sa pri čítaní niečoho tak nenasmial aj poučil zároveň.
Z filmov bol za poslednú dobu veľmi silný dokument Joshua Oppenheimera - “The Act of Killing” o genocíde v Indonézií...jedna z tých vecí kde človek absolútne stráca nádej v ľudstvo. Seriál jednoznačne JoJo’s Bizzare Adventures, lebo to mám akurát rozpozerané. Počítačové hry som tiež zanedbával lebo bolo čo robiť až moc, ale tak dlhodobo si idem Company of Heroes, WWII stratégia čo má fully destructible prostredie a zaujímavé mechaniky. Tetovacie štúdio Onakô Tattoo v BA (a hneď vedľa neho do Kaviarne Vták na najlepší káves)...nemám od nich nič lebo musím do dôležitejších vecí investovať ako do svojho zovňajšku momentálne, ale príde na to čas určite. Pivo jednoznačne svetlá 13tka z Múzejný Pivovar Podunajské Biskupice…to sa ďalej ísť nedá.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
NEXT festival. Lebo je vzácne že tu niečo takéto funguje a ľudia na to celkom chodia. Absolútnym highlightom pre mňa bol v 2019 Martin Messier, performance Field.
Vinyl alebo CD ?
WAV.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Michal Kramár - Ankramu (budú mať aj nový album ochvíľu)
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Kúsok z eseje o hluku z knihy Unstrung od Marca Ribota:
“The relation between amp wattage and social power can be even stickier within bands, those little units which invariably replicate the most dysfunctional elements of their members’ families.”
==========================================
Linky:
No comments:
Post a Comment