Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahoj, volám sa Martin Mikuška. Som povolaním IT admin, ale mimo toho som aj hudobník, producent a grafik. Tieto dni ma hlavne fascinuje španielsky jazyk, ktorý sa od začiatku roka aj učím.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Abyss Above (deathcore/Prešov) je jediná kapela, v ktorej som pôsobil a ešte pôsobím. Mimo titulu gitaristu mi patria aj iné role - spadajúce audio, grafiku alebo video.
Na čom a cez čo hráš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Aktuálne mám v mojom arzenáli dve elektrické gitary - Ibanez RG8 a Solar AAN1.7. Hoc Ibaneza je viac ‘budget friendly’ nástroj, stále na nej rád hrám, či už naživo alebo len na trénovanie. Je to slušný nástroj, ktorý si stačí trochu upraviť podľa seba a ihneď to má gule. Chvíľu som používal tie stock snímače, ale žiaľ sú dosť slabé. Snímače som odpojil, vymenil elektroniku na aktívne komponenty a odvtedy používam EMG 808X v kobylke. V krku mi ostal odpojený stock snímač len kvôli vizuálnej stránke. Na druhej strane Solara sa stala mojím ťažným koňom na všetky nahrávacie účely pre Abyss a ostatné projekty. Je vybavená snímačmi Fishman Fluence Modern a tie sú na nahrávanie moderného metalu ako požehnanie vďaka svojej čistote signálu a univerzálnosti. Čo sa týka už samotného zosilovačového zvuku, tak dlho sme používali Axe-Fx Ultra ako digitálny procesor, na ktorom nám bežali dve paralelné simulácie pre oboch gitaristov. To sme nedávno vymenili za softvérový amp sim Neural DSP Gojira, ktorá simuluje Peavey 6505.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval?
Náš najnovší počin ‘Embrace the Abyss’ vznikal po malých inkrementoch od leta 2021, kedy náš bubeník Jozef Ronto napísal nejakých 8-10 trackov, ktoré vtedy mali formu len GuitarPro súborov. Postupne sme začali tieto tracky spoločne upravovať a hľadali sme takto naše štylistické kompromisy, ktoré zapadali do nejakej takej vízie toho, čo sme chceli písať a ako to malo zhruba znieť. Náš zámer bol napísať celý album, no neskôr sme sa po odporúčaní nášho labelu rozhodli vybrať tie najlepšie skladby a spraviť z toho len EP. Prvý track, ktorý sme z neho vydali, ‘Vain’ má zaujímavú kolaboráciu, kde sme si pozvali na pomoc Patrika Heltka (Therapist), ktorý nám okorenil gitarovú produkciu so svojimi shoegaze-inšpirovanými gitarami, ktoré je počuť aj v intre, aj na závere tracku. Keďže ja som skôr majster digitálnej domény, tak bolo pre mňa zaujímavé vidieť Patrikov proces ladenia analógového zvuku cez jeho rôzne efekty. Mimo Patrika máme na tomto EP už len druhého hosťa a to je Dan Tucker, frontman kapely Crown Magnetar, ktorý nám požičal jeho mohutný vokál do titulnej piesne tohto EP. Čo sa týka nahrávania a produkcie ako takej, tak to si už od roku 2019 beriem na starosť ja, kde jediné dve role (mix/mastering) prenechávam na naše overené talianske eso menom Simone Pietroforte.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe?
Jednoznačne to je intuícia. Hudbu mnohokrát tvorím tak, že skúšam rôzne hudobné “riešenia” voči sebe. Nasledujem svoju intuíciu a idem za tým, čo vo mne v danom momente rezonuje čo najviac.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol?
Jeden z mojich favoritov je určite skladba Voidwalker [Doombound EP, 2019]. Tento track bol z väčšej časti písaný ako malé songwritingové cvičenie, ktorého cieľom bolo napísať z jedného motívu čo najviac partov. Gitarový part, ktorý počuješ v intre sa opakuje naprieč celou skladbou, ale v každej sekcii je hraný inak - jedinou výnimkou sú samozrejme breakdowny. Napriek tomu, že som tento track už počul možno aj tisíckrát, stále som rád, keď mi ho Spotify niekde náhodne naservíruje.
Čo sa týka lyrickej stránky, tak po tej chcem určite spomenúť track World Casket z nášho predposledného releasu Inevitable End [2021]. Táto pieseň hovorí o našom kolektívnom a eventuálnom konci, spôsobeného environmentálnou katastrófou, od ktorej sme sa ako ľudstvo nedostatočne oddialili a tak sa náš svet zmení na svetovú rakvu. Skladba začína konštatovaním, že náš čas sa kráti “We live on borrowed time / Suffocating in the wake of the dying sun”. “Find your place, rot in shame / We're the ones who built this hell” - naša civilizácia si vybrala túto cestu a tá musí niesť následky. Verše “I have heard the echoes of the end / Now I shall embrace silence of death” sú predzvesťou toho, čo príde. Finálne riadky ukončujú náš neúspešný boj, v ktorom svet pokračuje, ale už bez nás.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?
Povedal by som, že moje hudobné ambície na začiatku prakticky neexistovali. Vtedy som nejako veľmi neriešil kam sa chcem dostať. Vtedy som to vnímal skôr tak, že som zvedavý čo ďalšie sa mi podarí zažiť. Táto zvedavosť mi pomohla sa preniesť aj cez naše počiatočné neúspechy, ktorých bolo na začiatku dosť, keďže v kapele nikto nemal predošlé kapelné skúsenosti. Odvtedy som si už vytýčil niekoľko cieľov, ktoré sa mi už podarilo splniť aspoň čiastočne - medzi nimi bolo ísť na tour s namakanou kapelou, hrať koncerty s veľkými kapelami, nahrávať/produkovať naše tracky. Ešte medzi nesplnenými snami je stále si zahrať na zahraničných open air akciách, vydať full length album a mať vyše 50k mesačných poslucháčov na Spotify. Už len čas ukáže, ktorá z týchto ambícii bude splnená ako prvá.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?
Pár rokov dozadu sa nám naskytla zaujímavá príležitosť si zahrať na koncerte našich rakúskych kamošov z kapely Castiel, ktorý sa mal konať v Klagenfurte, v meste neďaleko rakúsko-slovinských hraníc. V danej dobe sme s každým koncertom mali vždy ten istý problém a to bola doprava. Žiaľ, väčšina z nás ešte navyše študovala, čiže peniaze boli ďalší problém. Čakala nás takmer 12 hodinová cesta a ešte necelých 48 hodín pred odchodom sme stále nemali vyriešenú dopravu. Napokon sa nám podarilo zlomiť Tomáša (gitarista), aby sme to dali na jeho trojdverovej 206tke. Päť chlapov, natlačených v malom aute. Čosi po šiestej ráno takto natrepaní s časťou backlineu a nástrojmi sme vyrazili na túto strastiplnú cestu na západ. O komforte sa hovoriť nedalo - ak ste chceli niekedy vedieť ako sa cítia sardinky v konzerve, tak my sme si to zažili - ale našťastie cesta prebehla už bez problémov a dostali na miesto činu.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Čaká ma taká kľudnejšia jeseň, keďže do konca roka máme už len tri koncerty. Napriek tomu budem mať pracovať na novom materiáli pre nadchádzajúci release, kde plánujeme natlačiť dosť trackov. Na jeden z tých trackov už teraz máme pripravený featuring od jedného zahraničného hosťa, z ktorého sme dosť nadšení a nevieme sa dočkať až to pôjde von.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény?
Scéna? To neviem. Vnímam to tak, že máme tu zopár kamošov, či už v kapelách alebo promóterov a spoločne si pomáhame.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať?
Túto reakciu by som nazval “stank face”
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť?
Čo sa týka tvorby, mnohokrát to cítim tak, že sa chcem hlavne odlišovať od toho, čo sme už s Abyssom v minulosti napísali. Stále chceme hrať ten deathcore, stále to bude heavy, len vždy iným spôsobom.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou?
Niekoľko rokov dozadu ma začali strašne fascinovať subžánre vaporwave a synthwave, ktoré silno evokujú 80. roky. Aj po tej dobe som stále očarený touto zvukovou estetikou a stále ma to ťahá experimentovať s takými zvukovými paletami.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy?
Nevšímam si trendy, takže k tomuto sa moc neviem vyjadriť.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta?
Netolerujem rasizmus, fašizmus, podporovanie nenávistnej/násilnej rétoriky a xenofóbie.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?
zvuk: Stercore - Hellparty
artwork: Shallov - Coexist, Refrain
klip: Boy Wonder - Z pekla
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Album: Tame Impala - Lonerism (2012)
Kniha: The Obstacle Is The Way (Ryan Holiday)
Film: Oppenheimer
Seriál: Seinfeld
Hra: XCOM 2
Štúdio: Kerrow
Pivo: Cornell IPA
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia?
Čo sa týka zahraničných akcií, tak pre mňa topka je zatiaľ FAJTFEST, ktorý sa koná neďaleko česko-slovenských hraníc vo Veľkom Meziříči. Tento rok sme absolvovali už druhú návštevu a niečo mi hovorí, že budúci rok sa tam ukážeme znova. Na domácej pôde ma prekvapilo pár akcií, medzi ktorými sú napr. bratislavský (prevažne metalový) Bordel na Dunaji a metalovo-alternatívny hybrid Mýšačka Fest.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
Rád by som si prečítal rozhovor so Sinner Self, Raid Siren a Origin Lost.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Ďakujeme blogu Jablká ďaleko od stromu a jeho čitateľom za tento priestor a podporu! Ak ti moje vety prišli zaujímavé, môžeš mi hodiť follow sem: https://www.instagram.com/arathi0n/
Ak si viac zvedavý na Abyss Above a na to, že čo vlastne robíme, tak radi ťa uvidíme na najbližších koncertoch (21.10. Praha, 8.12. Košice) alebo pre bližšie informácie mrkni na niektorí z linkov nižšie:
https://linktr.ee/abyssabove
https://www.youtube.com/watch?v=T1djYzlmtLI
https://abyssabove.bigcartel.com/
https://abyssabove.bandcamp.com/
https://instagram.com/abyssabove/
https://facebook.com/abyssabove/
No comments:
Post a Comment