Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Zdravím šéfko. Volajú ma Mikita. Narodil som sa v Bratislave. Asi trinásť rokov žijem ale v Berlíne v Nemecku. Mám tu rodinu, malú skoro šesťročnú dcérku. Od pandémie hrám na basgitaru v kapele – The Unmarked. Nazvime to street punk s melodickým vokálom a inteligentnými textami. V týchto dňoch sa popri práci ďalej vzdelávam. Zaujíma ma live sound design. Teda plánovanie a nastavovanie veľkých zvukových PA Systémov. To chcem v budúcnosti naplno robiť. Ďalej ma zaujímajú staré basgitary od firmy Greco z Japonska. Medzi sedemdesiatymi a devedesiatymi rokmi vyrábali verné kópie Gibson gitár a basgitár. Dajú sa za dobré peniaze zohnať cez eBay. Trochu som tomu prepadol. Som na nekonečnej púti za ultimátnym basovým tónom. Baví ma moderný zvuk, ale dizajnovo má bavia práve basgitary zo sedemdesiatych rokov. Takže skúšam, experimentujem s modernými snímačmi, šróbujem a sypem do toho peniaze...
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Moja prvá kapela vôbec boli Abhorrence z Bratislavy. Po presťahovaní do Prahy som pôsobil vo Flowers For Whores. Neskôr v Berlíne v Men Without God, Fat Mans War Face a Damager. Vždy som ale svojim vnútorným nastavením skôr inklinoval k punku. Veľa punkových kapiel sa mi ale nepáčilo svojou poloprofesionalitou, alebo diletantstvom. Mal som proste inú predstavu o tom ako by to malo byť zahrané. Keď som ešte býval v Prahe, zaskakoval som na pár koncertov v kapele Guided Cradle. Bol to taký Crust / Metal. Tie koncerty boli super a v tej scéne som sa cítil ako doma, napriek tomu, že som bol veľa krát jediný abstinent v klube.
Neskôr som v Berlíne stretol Johna (spev, gitara v The Unmarked). Hral v kapele Berlin Blackouts. Niekoľkokrát som im zvučil koncerty. Keď odišiel z BB, nejakú dobu nehral vôbec na gitare. Až počas pandémie mi jedného dňa napísal, že má bubeníka a majú hotové asi štyri songy. Pýtal sa, či by som neskúsil hrať na basu. Tie songy boli veľmi chytľavé a hneď ma napadlo aké basové linky by sa tam hodili.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Hrám na basgitary výhradne vyrobené v Japonsku. Mám proste s nimi dobré skúsenosti. Japonci to proste vedia nastaviť. Už viac ako dvadsať rokov používam Yamahu s aktívnymi snímačmi. Niesom ale spokojný s jej dizajnom. Mám radšej retro klasické dizajny. Bohužiaľ sa jej zatiaľ žiadna iná basgitara zvukovo nevyrovnala. Tak teraz experimentujem už so spomínanými Greco basgitarami.
Čo sa týka aparátu, používam odjakživa tranzistorový aparát Fender Bassman. 350W. K tomu dva repráky – 1x15“ a 4x10“ Fender. Rád by som čoskoro prešiel na lampový aparát od Ampeg alebo Hiwatt. Bohužiaľ sa tieto veci cenovo pohybujú medzi 3-4000 Eur. Takže zatiaľ len taký sen alebo povedzme – cieľ do budúcnosti. Čo sa týka pedálov, tie som okresal na iba jeden. A to je Bass Compressor od EBS.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Máme vonku EP „Homage To Our Souls“. Je na ňom päť songov a vyšlo to na Nemeckom labeli Stay Sick! Records. Vyšlo to v podobe 10“ Vinyl Platne. Sto kusov v žltej verzii – tú dostať len na našich koncertoch. Sto kusov vyšlo v ružovej verzii – tú dostať len na www.staysickrecords.de a tristo kusov v čiernej verzii. Taktiež dostať na webe Stay Sick a pomaly sa objavuje aj na iných stránkach a v kamenných obchodoch. CD Verzia by mala vyjsť ešte tento mesiac. Inak je to online na streamovacích službách.
EP sme nahrali v trojici. Ja, John (gitara, spev) a Jan (bicie). Jan bol vtedy v kapele len asi šesť týždňov. Mali sme naplánované štúdio. Jeden známy – live zvukár – Johannes Ertl aka Yoschi začal počas Corony študovať hudobnú produkciu. V škole dostal za úlohu nahrať s kapelou, ktorú si sám vyberie, dve pesničky. Čítal som jeho príspevok na Facebooku, že hľadá kapelu na nahrávanie. Slovo dalo slovo, porozumeli sme si a dohodli sme sa, že nahráme spolu celé EP. Nahrali sme to trochu pre dnešnú dobu netradične. Navrhol nám, aby sme nahrali všetko naživo. Malo to inú energiu. V podstate nás zdokumentoval naživo. Nakoniec bol ale problém s gitarovým zvukom, takže sme gitary donahrávali k bicím a k base, ktoré sú naozaj nahrané naživo. Má to iný punc. Po niekoľkých pokusoch som bol s bubeníkom dobre zohraný a začali sme na seba hudobne reagovať pri nahrávaní. Začneš proste v niektorých pasážach improvizovať a skúšať veci, ktoré by ťa pri nahrávaní do počítača vôbec nenapadli.
Ako hosťa sme mali Natea Urbana z kapely Soastaphrenas. Naspieval s nami doprovodné vokály a v songu Shake The Crown vystruhol super harmónie v refrénoch.
Zvukovo sa na tom celom ešte podieľal Scot Middleton z Kanady. Hral pôvodne v kapele Cancer Bats. Momentálne sa venuje naplno mixáži a masteringu. O to sa aj nám postaral a sme s výsledkom veľmi spokojní.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Niesom tvorivá sila kapely The Unmarked. Songy píše hlavne John. Snažím sa ale tvoriť basové linky tak, aby basgitara vynikla aj ako samostatný nástroj. Dosť ma ovlivnila kapela Rude Pride a ich basgitarista. Inšpiráciu nájdem ale kdekoľvek. Napríklad basová linka v Shake The Crown ma napadla pri pozeraní dokumentu Sound City – o nahrávaní albumu Foo Fighters. Tá kapela ma príliš nebaví, ale ich basgitarista má dobré nápady.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Textovo mám asi najbližšie k pesničke No Home. Je o tom ako sa cítiš, keď sa odsťahuješ a stratíš kontakt s ľuďmi. Neskôr sa cítiš v tvojej domovskej krajine ako cudzinec, pozabúdaš na ľudí, nespomenieš si na ich tváre,… Téma, ktorú občas v sebe riešim.
Čo sa týka hudby, stojím si za každou jednou pesničkou, ktorú momentálne hráme. Každá má svoje opodstatnenie a dramaturgicky sa hodí do nášho setu.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ambície keď som pred viac ako dvadsiatimi rokmi začínal neboli v podstate žiadne. Únik z pracovnej reality. Adrenalín zo živého hrania. Proste niečomu sa venovať a niekam sa posúvať. Vtedy sme s Abhorrence chodili hrávať po Slovensku. Najdivokejšie to bolo v Košiciach. Chodili sme tam vlakom a vláčili sme aparáty. Kupovali sme si skupinové lístky. Pozbierali sa ľudia z Bratislavy, vybavila sa skupinová zľava a išlo sa. Spacáky a spali sme u niekoho na podlahe. Ľudia vo vlaku nás museli nenávidieť. Boli sme hluční, vyvádzali sme hovadiny. Prezliekali sme sa do divných kostýmov a sadali sme si k cudzím ľuďom do kupé. Sledovali sme ich reakcie.
Aká je realita teraz? Keď som začal hrať v The Unmarked, mal som asi trojročnú dcérku a bol som doma. Nemohol som kvôli Corone pracovať. Takže kapela bol môj jediný únik z domu na pár hodín. Dosť mi to pomáhalo udržať si čistú hlavu a bola to taká mentálna hygiena pre mňa. Tak to je aj dnes. Chcem mať hobby. Chcem aby moja dcéra videla, že keď sa pre niečo kreatívne rozhodneš, treba ísť za tým. Nejde o peniaze alebo uznanie. Idé o čistú radosť z tvorby, o robenie niečoho zmysluplného. Je jednoduché sa uväzniť v Matrixe Netflixu alebo sociálnych médií. Všetci ich používame. Poďme ale skúsiť na nich tráviť menej času, alebo ich len cielene používať. Koniec koncov, videli sme ako sa vlastne vôbec nedá preniesť energia koncertov do online priestoru. Chýba tam energia. To čo zažiješ v spotenom klube s pár vyvolenými sa nedá pretaviť do sterilného sveta jedničiek a núl.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Príhod je určite veľa. Náš spevák mal zvláštnu priateľku. Nepozdávalo sa jej, že príliš často hrávame koncerty. Raz naňho vyskočila, že prečo jej utajil ten koncert čo máme hrať 29. Augusta. On jej vravel, že to je blbosť, že 29. Augusta nehráme žiadny koncert. Strčila mu do tváre telefón, na ktorom bol náš leták na Pražský koncert s kapelou „29. August“. Trvalo to peknú chvíľku, kým jej to zaplo. No čo už,...už niesu spolu.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Odpoviem skôr čo chystáme ako kapela. Tento piatok 15.9. hráme v Prahe v klube 007 spoločne s 29. August. Tam hrá Krivic. Gitarista z Abhorrence. Takže sa po rokoch znovu stretneme na pódiu a obaja sa venujeme punku. Deň potom hráme v Pink Whale v Bratislave. Koncert zastrešuje iniciatíva Slovenská Tepláreň. https://www.slovenskateplaren.sk/ Sme veľmi radi, že môžme túto iniciatívu svojou účasťou podporiť.
Po týchto koncertoch budeme hrať ešte jeden v Lipsku v Nemecku. 14.10. Potom sa trochu odmlčíme. Plán je dopísať novú dosku a natočiť videoklip. Zároveň už bookujeme koncerty na budúci rok.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Do istej miery áno. Ak sa pýtaš mňa osobne, tak odpoviem áno. Zďaľeka ale niesom tak aktívny ako kedysi. Zaujímam sa o lokálne kapely v Berlíne. Kupujem si ich dosky, podporujem ako sa len dá. Veľakrát ale vyhrá únava po práci a dám prednosť spánku pred koncertom. Alebo radšej strávim deň s dcérkou. Je to pre mňa dôležitejšie. Asi je to aj prirodzené. Keď ma ale nejaká kapela veľmi zaujíma, určite idem na koncert a kúpim si ich dosku alebo tričko. Manželka už len prevracia oči keď zase donesiem domov tričko nejakej kapely. Mám ich stovky a mám väčšiu skriňu na oblečenie ako ona.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Nieje to moja tvorba. Je to naša tvorba. Hlavné kostry pesničiek nosí John. Ale na čom sa určite ako kapela zhodneme je, že chceme písať pozitívne texty. Nechceme negativitu v našich životoch. Chceme dodávať ľuďom skôr nádej, podporu, dobrú náladu. Chceme sa obklopovať pozitívnymi vecami. Ako som spomínal, naša kapela vznikala v pandémii. Bolo to dosť negatívne, neisté obdobie. Chceli sme sa z toho vymaniť. Celkom sa nám to podarilo a verím, že po našich koncertoch odchádzajú ľudia skôr s dobrou náladou a úsmevom na tvári. Nemám osobne nič proti kritickým alebo negatívnym textom. Na svete je dosť zla a určite je treba aj o tom písať. To nech ale robia iní. My chceme ľuďom dodávať nádej.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Toto by skôr bola otázka pre Johna. Myslím, že každý jeden z nás ale je ovlivnený tým čo prežíva, témami, ktorými sa zaoberá. Určite aj hudbou, ktorú zrovna počúva. John v textoch zachytáva istú emóciu. Niečo ho emočne ovlivní, snaží sa zachytiť tú náladu a pretaviť to do textu a hudby. Väčšinou nám zahrá nejakú kostru pesničky akusticky. My sa od toho odpichneme, každý pridá do toho to svoje, pomeníme štruktúru a tak nejak sa inšpirujeme navzájom.
A čím sa chceme odlíšiť? Môžno energiou na pódiu. Vidíme často hrať kapely a neveríme im ich prejav. Proste vidíš že hrajú, ale je to také na pol ducha. Ani sa poriadne nezapotia pri hraní. Proste im to až tak neveríš. Snažíme sa to robiť inak. Dávame tomu maximum na pódiu. Prejav musí byť na 110%. Musí to byť uveritelné. Musí z toho sršať energia. Je to kurva punkrock! Musí to byť nahlas. Nemáme žiaden skript o čom budeme hovoriť. To je skôr freestyle. Bavíme sa na pódiu ako keby sme spolu sedeli v dodávke na ceste na koncert a ľudia sú pri tom.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
To ani nie. Skôr mám nostalgické spomienky s určitými miestami. Napríklad s klubom 007 v Prahe. Tam som sa vždy cítil ako doma. Po presťahovaní do Berlína som už také miesto nenašiel...
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Kedysi boli koncerty totálna zverina. Stage diving, pogo, mosh. Poslednú dobu sledujem trend, kedy je veľa telefónov vo vzduchu a ľudia si radšej točia koncert na telefón. Na jednu stranu je to aj do istej miery reklama pre nás. A sám som rád keď máme čo zavesiť online. Na druhú stranu my chýba viac interakcie s publikom. To je asi jediné čo ma napadá pri tejto otázke. Asi nesledujem špecifické trendy. Čo ešte lezie na nervy pri počúvaní hudby, je používanie Auto Tune pri u melodických kapiel. Vysamplované bicie a celkovo taká ta moderná clean preprodukovaná hudobná produkcia. Prial by som si viac kapiel, ktoré nahrávajú naživo a nechajú v tých songoch aj pár chýb, ktoré sú pri nahrávaní prirodzené.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Arogancia, nafúkanosť, rasizmus, homofóbia... je toho veľa. Taktiež sa množia otrasné aférky spojené s obťažovaním, znásilňovaním na koncertoch, alebo po nich v backstage. To je otrasné a pri čítaní príspevkov pod niektorými článkami sa mi zdvíha žalúdok.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Bavia ma klipy kapely Stomper 98 z Nemecka. Baví ma ako sú natočené. Baví ma ich zvuk a textovo je to tiež dobre napísané. Zvukovo ma dosť zaujala kapela Skinsects. Brutálny gitarový zvuk. Myslím, že gitarista použil Diezel Amp.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Album: Skinsects – Es Regnet Hass
Kniha: Lemmy
Film: Brokeback Mountain
Seriál: Tchernobyl
Počítačová hra: Legacy Of Kain – Soulreaver
Tetovacie štúdio: Wolftown Tattoo Parlor
Pivo: Radelberger Weizen - Nealko
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Každá jedna pod záštitou Slovenská Tepláreň. Pozri sem: https://www.slovenskateplaren.sk/
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
29. August. Super kapela.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Veritas Aequitas. Pravda a spravodlivosť. Ďakujem veľmi za priestor. Rob to ďalej. Rob to dobre. Je fajn že podporuješ scénu!!! Príď do Velryby na koncert.
=======================================================================
Linky:
No comments:
Post a Comment