RK#39 Čítanie po rannej káve s Valar / Medieval Folk / 17-Jun-2023

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Lofo: Naša posledná nahrávka je zároveň naša prvá, takže vzťah ku nej bude vždy špeciálny… Myslím, že album sa podaril, sú tam naozaj dobré piesne,  ktoré presne vystihujú to, čím Valar chce byť – poriadny špinavý krčmový, ale aj veselý folk, so stredovekou tematikou. Väčšina piesní vznikla prirodzene „za pochodu“ a keď ich už bolo dosť rozhodli sme sa urobiť ešte zopár piesní „na vyplnenie“, aby z toho mohol vzniknúť plnohodnotný album. Najradšej mám titulný song „Na slávu a bohatstvo!“ pretože dokonale vystihuje to o čom je Valar – bojoch, pití atď.

Majo: Môj najobľúbenejší song je Kat a vrah pre jeho temnú atmosféru, no zároveň obdivujem song Došlo pivo. Tá skladba vznikla behom jednej skúšky, a to, čo sa deje pod pódiom, a ako si ju publikum užíva, to stojí za to! Tuším, že na jednej akcii sme ju „museli“ hrať 2x.

Adam: Album vznikal z nadšenia čítania z fantasy kníh (Kolo času, Malazská kniha padlých...) aspoň u mňa, a bol akýmsi soundtrackom k tomuto životnému obdobiu. Nápodobne mám najradšej "Na slávu a bohatstvo!", myslím že sa nám vydaril po hudobnej aj textovej stránke.

Tina: Keďže som do kapely prikvitla až po stvorení  albumu, zásluhu na vydarenej robote majú všetci zúčastnení. Album mám ale nenávratne vrezaný do pamäti. Okamžite po vydaní sme ho s bratom Maťom začali nonstop počúvať, dookola a pri všetkom, až som sa naučila naspamäť všetky texty, melódie na píšťalách a tak som sa v podstate dostala medzi týchto úžasných ľudí. Najlepší song jednoznačne Taverna a Kat a vrah.
 

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Lofo: Osobne sa okrem našich koncertov a zopár koncertov skupiny Strigôň najbližšie nechystám nikde. Až v novembri na zopár metalových koncertov.

Tina: Toto leto nás čaká veľký fantasy festival Castlefest v Holandsku, Lughnasad v Česku, zahráme na LARP akciách Helmáč a Kráľovstvo vína, a veľa veľa ďalších. Ja osobne som tento rok konečne po prvý krát videla Rammstein, po už asi štvrtý krát Avatar (kto ich nepozná – okamžite si ich pustite!), s chalanmi sme boli na Abbathe (Abbathovi?) a ideme na Wardrunu, Heilung a pár iných slamming brutal death metálov.

Majo: Nedávno sme s Tinou navštívili koncert Rammstein (skvelá show) a chystáme sa na Heilung, Evergrey a moju milovanú Wardrunu.

Adam: Akcií pre nás ako kapelu nás čaká veľa a vždy sme vďační za každú jednu príležitosť. Najbližšie sa chystám na koncert súčasnej hudby zoskupenia VENI ensemble (Hudba dneška v SNG 47 – CAVE SONGS) v Bratislave.


Čo od vás môžu fans očakávať najbližšie?

Lofo: Opäť o niečo plnšiu a energickejšiu show nakoľko ku nám pribudol Peťo za bubon a Majo presedlal na moraharpu. A snáď sa na jeseň/zimu dokopeme aj k práci na novom albume.

Tina: Nový album, hneď ako dohráme kolotoč koncertov!

Majo: Pomaly, ale určite prácu na nových skladbách, plus mame zálusk natočiť ešte jeden klip. Tiež som veľmi rád, že konečne som mohol hru na bubne prenechať Peťovi, ktorý je úplný kráľ!  
 

Čo boli dôležité míľniky v živote vašej kapely?

Lofo: Určite vznik kapely a prvé koncerty ale najmä postupné rozšírenie zostavy o Tinu, Peťa a Majovu morahaprhu. A samozrejme vznik prvého albumu.

Tina: Awwww, díky Lofo.

 

Stačí mať talent alebo treba na sebe makať?

Majo: Talent je fajn, no treba makať, a ohľadom kapely to nie je len o hudbe. Je tam neustála práca v pozadí, aby kapela rástla a zviditeľňovala sa.

Peťo: Mať talent nič neznamená. Talent je len špecializácia na niečo. Podstatné je, či ho človek dokáže využiť a pretaviť na zárobok.

Adam: Talent určite pomôže, ale je to ako so všetkým, keď niečomu nevenuješ prácu a čas, výsledok nepríde sám od seba.

Lofo: Bez talentu sa musí makať ťažšie a viac, takže za mňa talent sa zíde. Ale tá práca a cvičenie sú určite dôležitejšie, bez toho to nejde vôbec.

Tina: Talent je začiatok. Ak nie si v niečom talentovaný, neznamená to, že to nemôžeš robiť. 90% výsledku je však tvrdá a repetitívna makačka. Keď ťa od malička tľapkajú po hlave ako pekne spievaš, a myslíš si, že si vážne dobrý, raz príde to prebudenie a zistíš, že si dobrý na spev len každoročne pred miestnym obecným úradom pri stavaní mája. V každom aspekte života sa treba zdokonaľovať, bez výhovoriek.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Peťo: Chcel by som sa narodiť v 90. rokoch ako ja s týmto rozumom čo mám teraz.

Majo: Ako milovník Vikingov, Severskej mytológie a celkovo Škandinávie by som očkom nazrel do ich bežného života. Ale ako milovníka fantasy by výlet do Stredozeme tiež neurazil.

Lofo: Uff ťažká otázka, ako milovník a fanúšik histórie by som sa chcel narodiť v rôznych obdobiach. Ale ako správneho lokálpatriota ma asi najviac ťahá obdobie okolo Samovej ríše a Veľkej Moravy.

Adam: Nechcel by som sa narodiť v inej dobe, a ak v nejakom inom vesmíre kde sú mágia a čary ozajstné, nech je to sranda. Rád by som sa identifikoval ako hobbit, ale pravdepodobne by som bol len ďalšie ľudské NPC-čko.

Tina: Vikingská shield maiden!


Čo ťa naposledy vytočilo?

Peťo: Ja som vyrovnaný človek. Rejdžujem len pri hraní alebo šoférovaní.

Tina: Quest „Jeśli nie chcesz mojej zguby...“ v DLC The Witcher 3 Blood and Wine. Kámo, normálne som bola vyšší level, elixíry, meč pomazaný jak langoš na kúpalisku v Púchove a Grottore nič, tam si chodil hore dole.

Majo: Islandská spoločnosť SADCARS (každý, kto zvažuje trip na Island, vyhnúť sa na kilometre!)

Lofo: Výsledky v eurovoľbách.

Adam: Ľudské ego.


Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola?

Adam: Videoklip od japonskej kapely Mizuirono_inu – Room. Album od vedľajšieho projektu Stevena Wilsona: Bass communion - And no birds sing

Peťo: klip Warot-Nádej a album Rytmus-Bengoro

Lofo: Klip Rammstein – Dicken Titten, album – Evergrey – A heartless portrait

Tina: Podobne klip asi najviac Rammstein – Deutschland a album Avatar – Dance Devil Dance, aj keď v poslednej dobe dookola púšťam Lorna Shore - ...And I Return to Nothingness. No a samozrejme z každého albumu Rammsteinu mi preskakuje už asi celý posledný rok. Aaaa ešte nedá mi nespomenúť môjho bráška a jeho perfektne vydarený album Berstuk – Keď korene vyrašia.

Majo: Wardruna – Hertan, skvelý song, skvelé spracovaný klip. Wardruna nikdy nesklame.
 

Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?

Peťo: The Thing, Nothing to Lose a Srbský film

Tina: Horrory nepozerám, stresu mám v živote požehnane. Komédie tiež nie, mozog mi vie zastať v každodenných situáciách aj tak. Hm, naposledy som plakala asi pri marvelovskom Endgame, aj keď posledný John Wick ma na konci skoro lapil (áno, som plytká).


Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

 

Peťo: Zaujímavá kompozícia záberov

Tina: Páči sa mi to

 

Peťo: Mmm Fintroll mňam mňam

Tina: Keď ja moc tento žáner nemusím, všetko je také... na jedno kopyto.

Peťo: Halucinogénne mäso z pytóna vás poprosím

Tina: A hadí výtok na prípitok doneste nám na izbu.

Peťo: Pohodový coverík

Tina: Spoko!

Peťo: Kámo Gothic 1

Tina: Sa mi už robí zle z tejto piesne, ale dobre to dali.

Peťo: Parádna atmoférická vec a tá príroda krása

Tina: Páči sa mi to

Peťo: Tak toto je silná vec. Strašidelne krásne ako Lady Dimitrescu

Tina: Úžasné, zimomriavky.


Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš a prečo ?


Ležiak alebo ale?

Peťo: Ležiak/ je lepší
Lofo: Ležiak
Adam: Dr. Pepper
Majo (v tomto bode začal písať, ale zabudol dokončiť. Takže asi nealko).
Tina: Ležiak, lebo ale-ov sa nedá vypiť toľko naraz.


Stout alebo porter?

Peťo: Stout/ je lepší
Lofo: Stout
Adam: Dr. Pepper
Tina: Stout, prosím. Lepšô.


Pinta alebo polliter?

Majo: 0,5l
Peťo: Polliter/ praktickejšie
Lofo: Polliter
Adam: jedna plechovka
Tina: Polliter


Bednička alebo sud?

Peťo: Sud/ čapák navždy
Majo: Čapované jednoznačne
Lofo: Sud
Adam: Balík plechoviek
Tina: 5 sudov poprosím, lebo čapák master race bitch!


Prvé pivo na raňajky alebo až na obed?

Peťo: Na raňajky a na lačno
Lofo: Na obed
Majo: Pivo až na večer
Adam: Dr. Pepper vždy
Tina: Rozlišujem dobu, kedy prestanem piť pivo a dobu, kedy zase začnem. Čiže keď zaspím a keď sa zobudím.

 

Prvých sto jarných pív ešte pred jarným slnovratom alebo až po ňom?

Peťo: Čo do piči?
Lofo: Čo je to jarný slnovrat? :D Ale určite pred.
Adam: Ja mám proste slabosť pre sladené nápoje.
Tina: Táto otázka je chyták? Nerozumiem, veď to každý musí vypiť za mesiac.


Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?

Peťo: Ako vytváranie hmotných a nehmotných komodít.

Lofo: Únik z reality.

Adam: Tieto otázky idú ruka v ruke. Je jedno ako sa na to pozeráš, každá kreatívna činnosť odzrkadlí tvoj postoj alebo stav, čo ale neznamená že bude viditeľný alebo pochopený.

Tina: Ani jedno. Ako obraz vnútorných pocitov a potrieb, inšpirovaný slasťami a strasťami každodenného života, niečoho, čo nikdy nebude, niečoho ukrytého v útrobách podvedomia.


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Majo: Už sme v dobe kedy je všetkého veľa, takže poteší, ak zmiešaním dvoch žánrov vznikne niečo nové. Aj keď TechnoMetal akosi nedávam.

Peťo: Miešať aj keď z toho už vznikajú kentauri.

Lofo: Nevravím, že sa majú, ale určite sa môžu. Tí čo chcú môžu si vypočuť niečo nové, tí čo nie, môžu zostať pri starom.

Adam: Každému to čo mu vyhovuje. Niekomu žáner ponúka bezpečnú zónu, pre iného je to obmedzenie.

Tina: Pomiešať a servírovať za horúca. A tí, ktorým sa to nepáči, nech hľadajú príčinu poškodenia napínača drážkového remeňa.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším?

Peťo: Kámo asi na smrtelnej posteli. Chcem umrieť na stejdži počas koncertu.

Lofo: Keď už nikto tvoje albumy nepočúva a nikto nechodí na tvoje koncerty.

Adam: Neviem, my v podstate začíname a nemám pocit že by ma veteráni obmedzovali. Teším sa na to že možno na staré kolená spravím niečo čo bude mať aspoň nejakú umeleckú hodnotu.

Tina: A čo ja viem, keď som ešte nič nedokázala?

#242 Moonlight Seance / Black Metal / Agäres, Valfor, Sovrast / 15-6-2024

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Jsme kapela z Ostravska, zaměřujeme se na raw black metal, aktuálně se zaměřujeme na tvorbu nového LP


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Nikdo z nás nepůsobil předtím v plnohodnotné kapele, pouze v sólových projektech jako je Morning Mist, Antichües a Lost Joy.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Na posledním EP Sealed jsme použili na veškeré kytary multiefekt POD GO, Ep není ve studiové kvalitě, všechno je nahrané amatérsky u počítače přes zvukovku. Od vydání EP nám také přibyla nová technika jako nový multiefekt, 1 kytarový a basový reprobox se zesilovačem. Je to ovšem pro nás technika na živé vystupování než na produkci nové hudby

 

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Naše první nahrávka vznikla 15. září 2023, původně jsme nic velkého neplánovali a kapela byla spíš prostředkem zábavy, ale po čase jsme se rozhodli posunout dál a začali tvořit více seriózně. Agäres vymyslel riffy a strukturu skladeb, Valfor se postaral o mixing a mastering tracků a Sovrast byl hlavní textař. Celé EP bylo vytvořeno velmi svižně v podstatě během prázdnin.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Každý v kapele má vlastní vkus a při tvorbě skladeb se vzájemně doplňujeme díky čemuž si myslíme, že naše hudba je o to unikátnější.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Nejvíce propracovaný text bychom přiřadili k „Futility of Consciousness“ a celkově písnička, kterou bychom rádi vyzdvihli, je Sealed, jelikož to je písnička, která nás po jejím dokončení namotivovala pokračovat v psaní EP.


 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umění má mnoho podob a přijde nám nesmyslné mu nastavovat hranice (stejně se vždy najde někdo komu to dělá problém)


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Agäres: „Vlastně jsem kapele slíbil, že do příští zkoušky vymyslím první skladbu, abychom se někam hnuli. Po týdnu prokrastinace jsem se konečně na to vrhnul 5 minut před zkouškou… Zbytek skladby jsem dokládal improvizovaně při předvádění písně kapele“.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Kromě již zmíněného LP máme určitě v plánu vydat singl a s ním spojený nový design triček a především hrát živě.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Ano, cítíme se součástí místní undergroundové scény, leč rozhodně nejsme součástí profesionální extrémní scény.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

V dnešní době máme možnost používat sociální sítě. Na jednu stranu je to skvělý způsob jak zviditelnit něčí tvorbu, ale zase na druhou jsou sociální jsou plné hudby a je obtížné aby si komunita všimla zrovna vás.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Agäres: „Jednoznačně bych chtěl zmínit seskupení Basal Banar“


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Všichni si myslíme, že bychom neměli odsuzovat hudbu podle ideologie a chování umělce, ale podle kvality a osobního vkusu.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Hromada děcek, která zakládá osobnost na základě hudby, která je ve skutečnosti vlastně ani nevystihuje… Potom velká část z nich, která nemá hudební vlohy tvoří „hudbu“ aby uspokojila své svědomí, že někam patří. Taky nám přijde, že „old-school“ pomalu vymírá a spousta kapel se modernizuje.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Pro nás to je Sadistic fest. Je to momentálně jediná akce kde jsme měli možnost si zahrát živě. Akce je undergroundová a nezasahuje do mainstreamu a i tak si udržuje dobrou úroveň/line-up.

 

 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Valfor: „Téměř všechny umělce spojuje určitě jejich touha a snaha dál zdokonalovat své schopnosti, ať už je to hraní na nástroj, nebo zdokonalování v teorii. Naopak je rozděluje jejich publikum a komunita na kterou svojí hudbou cílí. Dále je ještě můžou rozdělovat témata, texty nebo jejich estetika.“


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Agäres: „ Je to už sice nějáká chvíle a od té doby přibyla spousta nových věcí, ale já si stojím za tím že jeden z nejlepších zvuků na naší scéně je pro mne osobně demo Debustrol Vyznání Smrti. Ale je tu spousta dalších věcí které stojí za zmínku... Mincing Fury - Devolution, Degradace - Punk n Roll, Enochian. Ovšem dá se zde najít spousta nadějných hudebních formací které se tu v této době rozjíždějí, které určitě je třeba zmínit, například Fucking Stůl nebo Trýzeň. “


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Agäres: „ Asi bych tu nikomu nedělal vyloženě reklamu leč jsem velkým fanouškem například Sadistic Hannibal, každopádně nikdy není na škodu si přihřát vlastní polívčičku a zmínit že s mojím sólovým projektem Antichües v blízké době výjde album Horrors of War “


Vinyl/CD/MC ?

Agäres: „ Já osobně sbírám jak LP, MC tak CD, ale osobně se nejvíc přikláním k LP mám k deskám jako takových svůj vlastní vztah a myslím že prostě každého přitahuje jiný nosič na základě preferencí jak cenových tak dalších. “

Sovrast: „ Za mě je nejlepší CD, protože mi přijdou nejvíce univerzální a vychází v různých formátech jako digipak nebo jewelcase. Cena je též velký faktor. oproti LP jsou poměrně levné. Vinyly bych si koupil jen na moje nejoblíbenější alba jako malinkatou sbírku a MC se mě vůbec netýká, nikdy jsem si žádnou nekoupil ani po žádné netoužil.“

#126 Flork Reviews: Ľahká Múza - Piesne Ticha/The Songs of Silence (2024)

 

Ľahká Múza - Piesne Ticha/The Songs of Silence (2024)
By Flork

After a bit of a hiatus (actually, a long one), Ľahká Múza emerges once more from the shadows of the darkwave underbelly in Slovakia with a masterfully-created collection of compositions called Piesne Ticha (The Songs of Silence). This is a good thing. It is so amazing to hear Gudrun’s strong, haunting vocals and 667’s guitar talents again with the usual (or perhaps higher) intensities and depths connected to their style. And although they have had changes in personnel over the years, it is great that the core of this group has stuck together for 40 years now. And so, listening to the first track Martajo took me back to a time in my past when industrial sounds were somewhat new and mysterious. The 1980s saw New Wave music flood radio stations across North America and Europe, as well as its sub genres like New Romantic, pop music where keyboards and electronic drums substituted guitars and drum sets. MTV had not only introduced the world to new sounds and variations that stemmed from rock, hard rock, metal and even disco, but also to fashion and hairstyles. In those days, pharmacies and drug stores profited heavily from sales of hair dye, spray, and eyeliner. But what punk was to metal, industrial was to New Wave, and consequently it was heavily criticized. Undoubtedly, it was the black sheep of the family with groups from Germany emerging, such as Kraftwerk or Die Artze, as well as Nina Hagen who blended all of the above-mentioned sounds and yet stayed somewhat obscure for much of her career (on purpose, she never had any intention of selling out nor becoming a commercial name). And because the music Ľahká Múza performs is, in fact, none of the above, it is appropriate to call their style of music Darkwave, a genre hard to describe in complete accuracy, but which certainly doesn’t allow in any light. 

And while I listen to Martajo, with its suspenseful and slowed-down beat, I wonder what underground bands like Ľahká Múza were wondering or feeling during the 1980s, especially coming from behind the iron curtain where songs were approved on the basis of a “zero harm factor” or censored completely, and knowing that any wrong move with regards to text or even the length of one’s hair could mean immediate arrest and lifelong suffering. In fact, Ľahká Múza didn’t release their first album until after the Velvet Revolution, when it was somewhat safe to play publicly and publish without persecution or negative repercussions. 

Despite the 10 or so years between Piesne Ticha and their last release, Ľahká Múza have not seemed to miss a beat. Nor do they appear to have even aged. Songs like Identita (Identity) and Hry (Games) are signature as well as timeless, and I realise the band is able to attract several audiences, not just those who are loyal to the genre, but also fans both older and younger alike of other genres, those who enjoy elements of darkness and the macabre and live shows that are far from ordinary. It’s great to see Ľahká Múza back and thriving. I particularly like V Zrkadlách Pocitov (In the Mirrors of Feelings) and Lenavilo, the latter is great with its vocal harmonies and dark imagery. The majority of the tracks incorporate a subtle, yet heavy drone sound in their backgrounds. This adds to the shadowy ambience, giving the entire album an element of suspense and foreboding nature. All of this was mixed and mastered quite craftily by Richard Sabo at eXcentriX studio. His style of production is particularly evident in the title track, which is my personal favourite on the album. The remaining tracks, such as V Kalných Vodách (Muddy Waters), Zlom (A Break), and Riavy (Torrents), all of which I’m guessing derive on themes of stormy nights and floodwaters and end the album without any hidden surprises or changes, just the suspense that predominates throughout. Piesne Ticha concludes exactly the way it begins, on neither a positive nor negative note, but a dark one.

And the Florkman’s prognosis? By far one of the best things to come out of Slovakia in 2024. I am so pleased to know that Ľahká Múza are once again out there and can easily dominate the scene. They have played relentlessly over the years, even at large festivals throughout Europe and I have no doubt that we will be seeing them soon on stages here in Slovakia or abroad. Piesne Ticha cements their position as iconic and professional musicians, an unbreakable ensemble who enjoy their craft and do it so well. 

#125 Flork Reviews: My Own Star - The Deal with the Snake (2024)

 

My Own Star - The Deal with the Snake (2024)
By Flork

From the opening moments of The Deal with the Snake, the Olomouc quartet gives subtle allusion and foreshadowing to what the listener might expect ahead. Yet the album is full of nuances and twists that dabble with the macabre and suspenseful (but still fun) melodies, including references to original sin and the ensuing Millenia of self-destruction that we humans find ourselves dealing with even today.  And so, one can hear a lot of irony in the lead singer’s voice (who sings very well by the way) of people bargaining their lives with the Devil or God or whomever and whatever, as we attempt to outsmart our destinies and ultimate fates. After all, making deals is what many of us are good at, yet with no surprise that we are disasters at keeping good on our promises, since getting what we want far outweighs the debts we incur and create before and after any of our desires are fulfilled. And as I mentioned earlier that the album is full of allusions, this is evident from the first two songs Witch Hunt and Debt, where are references to making deals with or without the snake are mentioned, much like Eve did at Adam’s expense (and hers as well, but I won’t make any snarky “women” remarks at this moment as Mrs. Flork will undoubtedly be reading this review sometime this week on her news feed).  

 

   

 

Released earlier this month, the first full-length album by My Own Star is full of good stuff, with heavy and light guitars and great bass lines. I am somewhat reminded of early Bauhaus and later Pete Murphy’s solo material, who also touched on philosophical themes and made a lot of reference to human failure and our own, unavoidable demise (we’ll never learn). And this is why I love this album, it’s like a resurrection of a genre that never quite got off its feet, but finds itself resurrected in 2024 and fits perfectly into the world today. I write this because it is hard to say specifically what the style of music is, whether it is metal, jazz, punk, or even just classic rock. So many of these elements are incorporated into the compositions, creating a chemical reaction that works beautifully. As I listen to Angels are coming Back and Accept the Dark, two songs that are catchy and enjoyable, in fact, like every track on the album, and now I suddenly feel transported to my own past so long ago, when I used to have hair and just one chin. And for a pleasant lingering moment, I feel good and crave more of this album. And cheese, as I contemplate Olomouc and remember the tvaruzky in the fridge I bought last week. 

The majority of the tracks are all around 4 minutes or so, but they get longer in the latter half the album. And this is a good thing as none of it is tedious, but rather addictive. No Mercy is the longest, clocking in with just over six minutes of music, but it goes by so fast, even though the essence of this tune sounds like a slowed-down version of a faster version of itself (if that makes any sense). This is by far my favourite track with its myriad of twangs and pitches on the high notes and lingering resonation, as well as its moments of Jim Morrison-style spoken word, which is both sexy and soulful and sung in perfect English (no Czechlish detected whatsoever). And whoever the drummer and bassist are, man, you guys are the ultimate rhythm section. Just you two alone could play a whole show if your frontman and guitarist ever fail to show up to a gig. You two deliver a very bluesy and jazzy combination with a rocking end result that is refreshing to hear these days, since loads of music being produced these days lack true craftsmanship and talent (at least what I hear on the radio). This is evident on Lazy Mouth and The Key to my Soul, both of which are cool songs that roundup the album and confirm My Own Star’s rightful place at the top of the best bands coming out of the Czech Republic since the covid pandemic.

 

And the Florkster’s prognosis. Positive. Definitely a band to keep a watch out for, who I can imagine play equally well or even better on stage as they do in the studio. Oh, and so I don’t forget, the production and mixing are top-notch, with nothing added to prop up the musicians or songs themselves, since the band itself delivers a high-quality sound on its own. My earlier mention of feeling reminiscent and nostalgic of the past means attracting older listeners like myself, those who grew up in the 80s and 90s but listened to the rock albums of the early 70s, because we were old souls to begin with, much like My Own Star.