1.Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days?
I’m Andy, 42 years old french guy, singer of the Soror Dolorosa. I’m living in France between Paris and Normandie and I work as a photographer, light conceptor and interior designer alongside of doing music since 1997.
2. Your new album Mond dropped a few months back — how did your fans and the scene respond to it?
MOND have been acclaimed by our fans and they where really captivated by the arrival of the new album after 7 years without new material. Sonic Seducer magazine made us album of the month in their pages. With MOND, we had an artistic evolution and a few changes in our soundchain. The thing is, when you change something in your art, you’re not sure how people will react facing this, but the reaction was pretty good right after the first single TEAR IT UP came out. We changed our classic drum set against drum machine and added some analog keyboards to go with the the instruments. Our style did not change, but our sound has developed certain patina and I think MOND is quite a danceable album which was not the case with our previous records. I think now a lot of goth djs are into our sound and that is a really good thing to spread the name and touch people in the depths of their souls. Dancing to primordial music when we talk about 80’ vibe and MOND is definitely the album that gathers all the points we wanted to reach so far.
3. It took seven years to release Mond — would you say those were good years for the band?
I think this time the break between APOLLO and MOND was decisive for the progression of the band. Some lineup changing occurred and finally today, we’re only the two of us, the founding members, HERVE and I, giving shape of what SOROR DOLOROSA is and will be. Making music as a band with many members is magic but it is also very complicated to handle with time. At the beginning, everything runs good but when difficulties outcome it is a different thing and it measures the level of strength and implication that the different members have in the creative entity. It naturally modifies the band's structure and it is also very hard to get through, emotionally speaking. We prefer now being a duo mindset and concentrate much more of what we are without compromises to others. By chance, we recently welcomed back Dea Hydra (Ex guitarist of SOROR DOLOROSA and producer or AURORA EP, also the mastermind of LUMINANCE). Today we’re gonna be 3 onstage and make the thing wildest, slightest and much more flexible facing the difficulties for a band to exist in the world of today.
4. How would you describe the band’s musical and artistic progression since the Severance EP? What were the key creative influences behind each of your albums?
SOROR DOLOROSA had an intense evolution in 20 years and i think there are not two albums sounding the same. We’re all self taught musicians and our music is driven by an artistic vision and not a technical learning of music. It implies that our songs take birth from our life’s experience and human self expression needs; it is always an emergency process when a song is written. On SEVERANCE, I just stumbled upon from the position of a drummer to the position of a lead singer. Slightly, the band had to suffer some lineup changes and the different albums wear all theses marks on them. Basically, SEVERANCE was motivated by the desire to create a cold sound with a melancholic vibe inherited from post punk. BLIND SCENES, NO MORE HEROES and APOLLO is a kind od a trilogy, where we became a goth rock band, making a path from the shadow to the light. MOND is a renaissance where we return to our cold desires with a direct line to outer space against gravity.
5. My first encounter with Soror Dolorosa was at your gig with Alcest and Les Discrets at Vienna’s Viper Room in February 2012. I still remember going there mainly to see Alcest, but I left with a golden vinyl of Blind Scenes under my arm. It felt like all three bands were longtime friends — what was the story that brought you together, and how is your relationship with Alcest and Les Discrets today?
Oh well, those are great memories, we’re happy you brought it up! Well, back in the days, we just released our first album and ALCEST did their first headliner tour over Europe. Neige and I have been close friends since 2001, so it felt natural that we decided to tour together to merge our art and also to get the opportunity to cross roads and landscapes together and appreciate the magic of life that can happen in a tour.
I think it was around 2003 that Neige introduced Fursy from Les Discrets to me and we’ve remained good friends ever since! Here is a picture of the three of us taken in London in front of the Purple Turtle and another one taken near the Caracol Venue in Madrid, epic times, wonderful memories!
In my other life as a photographer, I worked for Alcest and Les Discrets from the beginning of the projects to current days. I think we have always understood each other and shared a common artistic culture, working together has always been a special moment of true friendship and intense creativity.
6. I know that you, Andy, are also a photographer and have created artwork for other bands. What visual piece are you most proud of? And what about the other members of Soror Dolorosa — are they also involved in other artistic fields or creative projects outside the band?
As a photographer I've worked with many bands and I think the collaboration that have marked me the most are the ones with ALCEST on Les Voyages de L’ame (2012), the photo shooting with HEILUNG I made in 2022 and the upcoming project for PERTURBATOR that will be released in just a few days
HERVE is a poet writer and a very skillful drawer. At the beginning, the lyrics of the band were often born by translating his poems into lyrics. That gave birth to "Beau Suicide" and "American chronicle" on Severance, or songs "Autumn wounds" and "Soror Dolorosa" on Blind Scenes. Sometimes his sketches also gave birth to ideas and concepts that blend with my own thoughts - leading to creation of new songs, images, and creative direction for albums.
Most of the time, the dark and gloomy elements come from HERVE, while the brighter aspects come from me. SOROR DOLOROSA is the duality between of all this, a place where shadows inevitably contain some light, and where light is punctuated by glimpses of shadow.
7. Going back to Soror Dolorosa's sound – there’s no doubt that the band is rooted in goth, with a strong nod to the '80s. What’s your favorite era of gothic music, and which sub-genres within the gothic scene do you personally enjoy the most?
We’re definitely very deeply marked by the 80's, which we consider the the end of true magic in modern music. We’re not a revival band - we’re just making music the way bands did back then, always keeping the feeling that it should be done only if there's a true artistic need behind it, and above all, if it comes from a very personal need untouched by anything that came from the internet era.
In the gothic realm, we’re big fans of emotional and percussive tracks. For example our taste spans a wide spectrum - from Corpus Delicti, Shadow Project, Bauhaus, Virgin Prunes, and Fad Gadget to Depeche Mode, Dead Can Dance to Italo Disco like Savage or Valerie Dore. That’s just a few names but the range of our taste is very large and the 80's are an endless mine of gems you’ll never be able to get through. It’s magic.
8. As someone with experience across multiple genres, what do you think makes gothic music the most fitting medium for expressing your art? What can it convey that other genres can’t?
Gothic music is, for us, the most complete musical genre according to our personalities. It offers you the best way to express the most intimate emotions through a mystical aesthetics going from pure darkness to brightest light.
In my opinion, goth music encapsulates everything that is both aesthetic and transcendental. It steps out of the boundaries of the normal world and and remains a realm of freedom for those who choose to be themselves while still navigating life in the common world. This style is so vast that it’s impossible to define it, like art itself. I think that if you're seeking a real path from the material world to other dimensions of the soul and the ethereal, you will always find something in goth music that speaks to you.
9. It feels like there was a moment around the 2010s when France really started gaining international attention for its underground scene, with dozens of fascinating artists emerging since then. Would you agree that, before that, the French scene felt a bit more closed off? And if so, what do you think triggered this change?
It think something interesting happened with the generation spanning from the late 80’s to the beginning of the new century. Maybe we also have this feeling because those were the last moments when things were done without the global information resource that represents internet. In my opinion, that changed everything. What happened at this last time before the digital storm was, in a way, born for a non-internet world - yet brought to the light by the internet itself.
In France, musical projects are very different from one another and there in not a real scene, that is maybe the reason which creates the difference. Here, the dark or extreme culture was absolutely not officially represented until those last years (Hellfest or media exposure) and people like us were creating things from an underground, avant-garde purpose. When you’re doing what you feel alone in your corner, you often end up creating something interesting for others, but it takes one half of a generation to get revealed. Time must do its work.
10. What’s next for Soror Dolorosa? Are there plans for more touring or a new album?
There are many concerts planned for this summer and we love touring and playing live. We're going to keep MOND’S orbit going into 2026 and prepare ourselves for the next creative phase - a new album. We’ve already composed a lot of strong material, enough to form a full opus, but maybe we’ll release a single or two before diving into that big task. This summer we're part of some really interesting festivals lineups where we play, and for sure, it will also bring new connections and ideas to add to our musical inspiration.
11. Have you ever played a gig in Slovakia or the Czech Republic? What would it take for you to perform here in the future?
Actually, no. We passed through the Czech Republic in 2012 while touring with Australian post-punk band HEIRS, but the show in Prague's K4 wasn't planned for us to perform. So, in fact, both countries would be a premiere for us. We love Praha and have visisted many times - playing there would be awesome. I also traveled to Bratislava, which is also a beautiful city, I‘m sure a concert there would be a very good idea.
12. Which bands do you enjoy sharing the stage with - in the past and in the present, and what are your favorite venues to play at?
We particularly enjoy playing in old historic venues and churches. La Maison des Choeurs in Montpellier was an outstanding experience, as was the Bolkow Castle in Poland. Sharing the stage with our friends from KAELAN MIKLA or THE CEMETARY GIRLZ would also be an interesting project, I guess!
13. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video have impressed you the most recently?
I really enjoyed the last Slowdive album and I’ve been actually listening a lot to Ichiko Aoba's melancholic and ethereal songs. Luminescent creatures, her latest album is a masterpiece to me. It's far from the Goth style, but I like to take some inspiration from outside that sphere, it’s my way of getting closer to a new kind of creative energy.
14. Did you see Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What’s your favorite horror movie?
I was blown away by the impact of each scene. I think they paid a very powerful homage to Werner Herzog’s version, which, for me, is the best story about Nosferatu ever made. The one from Eggers is colder, more modern and closer to an unreal beauty. My favorite horror movie is a tie between The Silence of the lambs and Alien: The 8th passenger.
I love thrillers more than horrors, finding much more interest in precision of aesthetics and rhythm rather than in catchy visual effects. For me, cinema must be internal and cerebral to truly capture my interest. One of my favorite films is Beyond the black rainbow, especially because of the soundtrack.
15. I understand that you spent some time in NYC, a city that holds a special connection for me because of my personal heroes, Type O Negative. Did you feel the city's decadence and magic during your time there? Did you experience any goth vibes, and if so, where and on which occasions? And, perhaps most importantly, did you manage to stay away from the city's vices?
I really enjoyed NYC — it was my second time there. I went on a music trip to see Nitzer Ebb and Chromatics. Both shows were truly great. Chromatics played twice — it was their final tour, which is why I chose that moment to visit NYC. I'm also a big fan of Type O Negative.
New York is an amazing city in so many ways. I had a couple of wild nights that ended at Artichoke Pizza around 4 a.m. — those who know NYC will understand what that means. You really can’t compare New York to any other place on earth; it’s inspiring and full of intense energy. I could never live there, but I enjoy it a lot. Can’t wait to return one day for a Soror Dolorosa show — that would be sweet.
16. Is there someone on the local scene (active or inactive musician) with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
I really enjoy the work of Dean Hurley, though I don’t recall any interviews with him. He focuses more on sound design but is also a producer, working with Gloria de Oliveira, I've been listening a lot to the album Oceans of Times that they made together.
17. (Thank you for the interview) Any last words ?
Thanks for reading, hope these answers brought you interesting fields to dig in the wonderful universe of music. A pleasure to catch up with you guys during the next SOROR DOLOROSA live performances:
8th of June - WGT festival - Leipzig DE
12th of July - Castle Party festival - Bolkow PL
1st of August - Feketezaj festival - Matra Forest - HU
14th of August - Grend - Essen DE
15th of August - Stella Nomine Fesrival - Leipzig - DE
16th of August - Haunted House - Wroclaw - PL
12th of September - Prophecy Fest - Balve - DE
24th of October - Traffic Club - Roma - IT
25th of October - Oltreverso - Caserta - IT
26th of October - ATP live music club - Modena - IT
Whishing you all a pleasant summer.
Andy . SD
=====================================================================
Links:
https://sorordolorosa.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/sorordolorosaofficial
https://www.instagram.com/sorordolorosa/
=====================================================================
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednom čase najviac zaujíma?
Volám sa Andy, mám 42 rokov, som Francúz a spevák kapely Soror Dolorosa. Žijem vo Francúzsku medzi Parížom a Normandiou a popri hudbe, ktorú robím od roku 1997, pracujem ako fotograf, svetelný dizajnér a interiérový architekt.
2. Váš nový album Mond vyšiel pred pár mesiacmi — ako naň reagovali fanúšikovia a scéna?
MOND si naši fanúšikovia veľmi pochvaľovali a boli nadšení, že po siedmich rokoch prišiel nový materiál. Magazín Sonic Seducer nás dokonca označil za album mesiaca. Na MOND sme urobili umelecký posun a zmenili niektoré prvky v našom zvuku. Keď zmeníš niečo v umení, nikdy si nie si istý, ako na to ľudia zareagujú, ale odozva bola pozitívna už po vydaní prvého singla „Tear It Up“. Klasickú súpravu bicích sme nahradili automatickým bubeníkom a pridali sme analógové klávesy k nástrojom. Náš štýl sa nezmenil, ale zvuk získal istú patinu a myslím si, že MOND je dosť tanečný album, čo pri našich predchádzajúcich nahrávkach neplatilo. Myslím, že teraz si nás obľúbilo veľa goth DJ-ov, čo je výborné, lebo to šíri meno a dotýka sa ľudí hlboko v ich dušiach. Tancovať na prapôvodnú hudbu s nádychom osemdesiatok — MOND je album, ktorý spája všetko, čo sme doteraz chceli dosiahnuť.
3. Trvalo sedem rokov, kým vyšiel Mond — boli to podľa teba pre kapelu dobré roky?
Myslím, že táto prestávka medzi Apollo a Mond bola rozhodujúca pre náš vývoj. Došlo k zmenám v zostave a dnes sme v kapele už len dvaja — zakladajúci členovia HERVÉ a ja. Byť kapelou s viacerými členmi je síce magické, ale aj náročné na fungovanie. Na začiatku ide všetko hladko, ale keď prídu ťažkosti, ukáže sa, ako veľmi sú jednotliví členovia do kapely naozaj zapojení. Mení sa tak prirodzene štruktúra kapely a emocionálne to vie byť náročné. Teraz uprednostňujeme nastavenie dua, kde sa sústredíme len na to, čo sme my, bez kompromisov. Nedávno sme však opäť privítali Dea Hydru (bývalý gitarista SD, producent EP Aurora, dnes tvorca projektu Luminance), takže na pódiu budeme traja a vďaka tomu to bude divokejšie, jemnejšie a flexibilnejšie — čo dnes pre prežitie kapely nie je vôbec zanedbateľné.
4. Ako by si popísal vývoj kapely od EP Severance? Aké boli kľúčové umelecké vplyvy pri každom albume?
SOROR DOLOROSA sa za 20 rokov intenzívne vyvíjala a myslím, že žiadny z našich albumov neznamená to isté. Sme samoukovia a hudbu tvoríme na základe umeleckého vízoru, nie technickej znalosti. Naše piesne vychádzajú zo životných skúseností a potreby ľudskej expresie — je to vždy proces núdze. Na Severance som sa posunul z pozície bubeníka na pozíciu speváka. Kapela zažila viacero personálnych zmien a každé naše dielo nesie tieto stopy. Severance vznikol z túžby po chladnom, melancholickom zvuku ovplyvnenom post-punkom. Blind Scenes, No More Heroes a Apollo sú istým spôsobom trilógiou, v ktorej sme sa stali goth rockovou kapelou a prešli sme z tieňa do svetla. Mond je renesancia — návrat k našim chladným túžbam s priamym smerom do vesmíru, proti gravitácii.
5. Moje prvé stretnutie so Soror Dolorosa bolo na koncerte s Alcest a Les Discrets vo Viedenskom Viper Roome vo februári 2012. Pamätám si, že som tam šiel kvôli Alcest, ale odchádzal som s vinylom Blind Scenes. Zdalo sa mi, že všetky tri kapely sú dlhoroční priatelia. Aký bol príbeh, ktorý vás spojil, a aký máte dnes vzťah s Alcest a Les Discrets?
To sú krásne spomienky, sme radi, že si ich pripomenul! V tom čase sme práve vydali náš prvý album a Alcest robili svoje prvé európske turné ako headlineri. Neige a ja sme blízki priatelia od roku 2001, takže bolo prirodzené, že sme sa rozhodli vyraziť na turné spolu — spojiť našu tvorbu a vychutnať si spoločnú cestu. Okolo roku 2003 mi Neige predstavil Fursyho z Les Discrets a odvtedy sme ostali dobrí priatelia. V Londýne pred klubom Purple Turtle máme spoločnú fotku, a ďalšiu zo zákulisia Caracol v Madride — epické časy! Ako fotograf som s Alcest a Les Discrets spolupracoval od ich začiatkov dodnes. Vždy sme si rozumeli, mali spoločnú umeleckú víziu a práca s nimi bola momentom priateľstva a intenzívnej kreativity.
6. Viem, že si aj fotograf a robil si artwork pre iné kapely. Na ktoré svoje vizuálne dielo si najviac hrdý? A čo ostatní členovia Soror Dolorosa – venujú sa aj oni nejakým iným umeleckým alebo tvorivým projektom mimo kapely?
Ako fotograf som spolupracoval s mnohými kapelami, no najviac ma asi poznačili spolupráce s ALCEST na albume Les Voyages de L’âme (2012), fotenie pre HEILUNG, ktoré som robil v roku 2022, a aktuálny projekt pre PERTURBATOR, ktorý bude zverejnený už o pár dní.
Hervé je básnik a veľmi zručný kresliar. Na začiatku vznikali texty kapely práve prekladmi jeho básní – takto sa zrodili napríklad skladby „Beau Suicide“ a „American Chronicle“ na Severance alebo „Autumn Wounds“ a „Soror Dolorosa“ na Blind Scenes. Niekedy sa stane, že Hervého skice podnietia nápady, ktoré sa prepoja s mojimi myšlienkami – a z toho vznikne nový song, vizuálny motív či kreatívny smer pre album.
Väčšinou pochádzajú tie temnejšie a pochmúrnejšie prvky od Hervého, zatiaľ čo tie svetlejšie a jasnejšie prichádzajú odo mňa. Soror Dolorosa je vlastne práve touto dualitou – miestom, kde tiene nevyhnutne obsahujú trochu svetla a kde aj svetlo nesie v sebe záblesky tieňa.
7. Keď sa vrátime k zvuku Soror Dolorosa – je jasné, že kapela má hlboké korene v gothic rocku a silne čerpá z osemdesiatych rokov. Aké je tvoje obľúbené obdobie gotickej hudby a ktoré subžánre v rámci goth scény máš najradšej?
Osemdesiate roky nás hlboko ovplyvnili – vnímame ich ako koniec skutočnej mágie v modernej hudbe. Nechceme byť revivalová kapela, ale jednoducho robíme hudbu tak, ako sa to robilo vtedy – s pocitom, že sa má tvoriť len vtedy, ak za tým stojí ozajstná umelecká potreba. A predovšetkým vtedy, ak prichádza z osobného miesta, nedotknutého érou internetu.
V gotickej hudbe nás priťahujú emocionálne a rytmicky silné skladby. Náš vkus siaha od Corpus Delicti, Shadow Project, Bauhaus, Virgin Prunes, Fad Gadget, cez Depeche Mode, Dead Can Dance, až po Italo Disco ako Savage alebo Valerie Dore. To je len pár mien – ten rozsah je obrovský. Osemdesiate roky sú nekonečná baňa pokladov, ku ktorým sa stále dá vracať. Je v tom čosi magické.
photo: Martin Mayer (9.2.2012 AT - Vienna, Viper Room)
8. Ako niekto, kto má skúsenosti s rôznymi žánrami – prečo si myslíš, že práve gotická hudba je najvhodnejším médiom pre tvoje umelecké vyjadrenie? Čo dokáže sprostredkovať, čo iné žánre nedokážu?
Pre nás je gotická hudba najkomplexnejší hudobný žáner, ktorý najviac zodpovedá našim osobnostiam. Ponúka najlepší spôsob, ako vyjadriť tie najintímnejšie emócie skrz mystickú estetiku, ktorá siaha od čistej temnoty až po žiarivé svetlo.
Podľa mňa goth hudba zahŕňa všetko, čo je zároveň estetické a transcendentálne. Vymaňuje sa z bežného sveta a ostáva útočiskom slobody pre tých, ktorí sa rozhodnú zostať sami sebou, no zároveň fungujú v spoločnosti. Tento štýl je taký rozsiahly, že sa nedá presne definovať – tak ako umenie samotné. Myslím si, že ak človek hľadá cestu z materiálneho sveta do iných dimenzií duše či éterického priestoru, vždy nájde v goth hudbe niečo, čo k nemu prehovorí.
9. Zdá sa, že okolo roku 2010 si francúzska undergroundová scéna získala väčšiu medzinárodnú pozornosť – objavilo sa veľa fascinujúcich projektov. Súhlasíš s tým, že predtým bola francúzska scéna viac uzavretá? A čo podľa teba spustilo túto zmenu?
Myslím si, že niečo zaujímavé sa odohralo s generáciou, ktorá prešla od konca osemdesiatych rokov až po začiatok nového tisícročia. Možno to tak vnímame aj preto, že to boli posledné chvíle, keď sa veci robili bez toho, aby boli ovplyvnené internetom. Podľa mňa práve to všetko zmenilo. To, čo vtedy vznikalo, bolo určené pre svet bez internetu, no paradoxne sa zviditeľnilo práve vďaka nemu.
Vo Francúzsku sú hudobné projekty často veľmi odlišné a neexistuje tu jednotná scéna – možno práve preto vznikajú také osobité veci. Temná alebo extrémna kultúra tu dlhé roky nemala žiadne oficiálne zastúpenie, až v posledných rokoch sa to mení (Hellfest, mediálne pokrytie). Ľudia ako my robili veci z úplne undergroundového, avantgardného impulzu. Keď niečo robíš sám vo svojom kúte, podľa svojho pocitu, často tým vytvoríš niečo, čo je zaujímavé aj pre ostatných – no trvá to pol generácie, kým sa to ukáže svetu. Čas musí odviesť svoju prácu.
10. Čo čaká Soror Dolorosa v najbližšom období? Plánujete ďalšie turné alebo nový album?
Na leto máme naplánovaných viacero koncertov a milujeme turné a živé hranie. Chceme udržať dráhu albumu Mond až do roku 2026 a popritom sa pripraviť na ďalšiu tvorivú fázu – nový album. Už teraz máme skomponovaného veľa silného materiálu, dosť na celý nový opus, ale možno najprv vydáme jeden alebo dva single, než sa pustíme do tej veľkej práce. Toto leto hráme na veľmi zaujímavých festivaloch, ktoré určite prinesú nové kontakty, nápady a ďalšie impulzy pre našu hudobnú inšpiráciu.
photo: Martin Mayer (9.2.2012 AT - Vienna, Viper Room)
11. Hrali ste už niekedy koncert na Slovensku alebo v Česku? Čo by bolo potrebné na to, aby ste tu vystúpili?
V skutočnosti nie. V roku 2012 sme prechádzali cez Českú republiku počas turné s austrálskou postpunkovou kapelou HEIRS, no koncert v pražskom K4 nebol naplánovaný aj pre nás – takže vlastne by boli obe krajiny pre nás premiérou. Milujeme Prahu, už sme ju viackrát navštívili – hrať tam by bolo skvelé. Navštívil som aj Bratislavu, čo je tiež krásne mesto, a som si istý, že koncert tam by bol výborný nápad.
12. S akými kapelami najradšej zdieľate pódium – v minulosti aj dnes – a ktoré sú vaše obľúbené miesta na koncertovanie?
Obzvlášť radi hrávame v historických priestoroch a starých kostoloch. La Maison des Choeurs v Montpellier bola výnimočným zážitkom, rovnako ako hrad Bolków v Poľsku. Zdieľať pódium s našimi priateľmi z KAELAN MIKLA alebo THE CEMETARY GIRLZ by určite bolo zaujímavým projektom, povedal by som!
13. Ktorý zvuk (album alebo nahrávka), obal albumu a videoklip ťa v poslednej dobe najviac zaujali?
Veľmi sa mi páčil posledný album Slowdive a v poslednom čase veľa počúvam melancholické a éterické skladby Ichiko Aoba. Jej najnovší album Luminescent Creatures je pre mňa majstrovské dielo. Je to ďaleko od gotického štýlu, ale rád čerpám inšpiráciu mimo tejto sféry – je to môj spôsob, ako sa priblížiť k novému druhu tvorivej energie.
14. Videl si Nosferatu od Roberta Eggersa? Ak áno, čo si o tom filme myslíš? A aký je tvoj obľúbený horor?
Bol som ohromený silou každej scény. Myslím, že vzdali veľmi silnú poctu verzii Wernera Herzoga, ktorá je pre mňa najlepšou filmovou adaptáciou Nosferatu. Eggersova verzia je chladnejšia, modernejšia a bližšia k neskutočnej kráse.
Môj obľúbený horor je na vážkach medzi Mlčaním jahniat a Votrelcom: Ôsmym pasažierom.
Mám však radšej trilery než horory, zaujíma ma viac presnosť estetiky a rytmu než efektné vizuálne triky. Pre mňa musí byť film vnútorný a intelektuálny, aby ma skutočne zaujal. Jeden z mojich obľúbených filmov je Beyond the Black Rainbow, najmä kvôli soundtracku.
.
15. Viem, že si strávil nejaký čas v New Yorku – meste, ktoré má pre mňa osobitné čaro kvôli mojim životným obľúbencom, Type O Negative. Cítil si počas pobytu dekadenciu a mágiu tohto mesta? Zažil si tam nejaké goth vibrácie – ak áno, kde a pri akej príležitosti? A možno najdôležitejšie – podarilo sa ti vyhnúť všetkým nástrahám a nerestiam veľkomesta?
New York som si naozaj užil – bol som tam druhýkrát. Bola to hudobná cesta – išiel som na koncerty Nitzer Ebb a Chromatics. Obe vystúpenia boli skutočne skvelé. Chromatics hrali dvakrát – bola to ich posledná tour, a práve preto som sa rozhodol ísť do NYC v tom čase. Tiež som veľký fanúšik Type O Negative.
New York je úžasné mesto v mnohých smeroch. Zažil som tam pár divokých nocí, ktoré skončili pri Artichoke pizze okolo štvrtej ráno – tí, čo poznajú NYC, budú vedieť, čo tým myslím. New York sa naozaj nedá porovnať so žiadnym iným miestom na svete – je inšpiratívny a nabitý intenzívnou energiou. Nevedel by som tam žiť, ale nesmierne si ho užívam. Nemôžem sa dočkať, až sa tam raz vrátim na koncert Soror Dolorosa – to by bolo skvelé.
16. Je niekto z lokálnej scény (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by si si rád prečítal rozhovor na blogu Jablká ďaleko od stromu?
Veľmi ma baví tvorba Deana Hurleyho, hoci si nespomínam, že by som s ním niekde čítal rozhovor. Zameriava sa skôr na sound design, ale je aj producent – napríklad spolupracoval s Gloriou de Oliveira na albume Oceans of Time, ktorý som v poslednej dobe často počúval.
17. (Ďakujeme za rozhovor) Chceš na záver ešte niečo odkázať?
Ďakujem, že ste si rozhovor prečítali – dúfam, že moje odpovede vám otvorili dvere do zaujímavých zákutí v nádhernom vesmíre hudby.
Budem rád, ak sa stretneme na niektorom z našich najbližších koncertov so SOROR DOLOROSA:
8. jún – WGT festival – Leipzig, DE
12. júl – Castle Party festival – Bolków, PL
1. august – Fekete Zaj festival – pohorie Mátra, HU
14. august – Grend – Essen, DE
15. august – Stella Nomine Festival – Leipzig, DE
16. august – Haunted House – Wrocław, PL
12. september – Prophecy Fest – Balve, DE
24. október – Traffic Club – Rím, IT
25. október – Oltreverso – Caserta, IT
26. október – ATP Live Music Club – Modena, IT
Prajeme vám príjemné leto.
Andy // SD
No comments:
Post a Comment