Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Martin: Čau, volám sa Martin (Kalach) a v týchto dňoch ma zaujíma (ako vždy) veľa vecí ale momentálne riešim ako naplánovať resp. skĺbiť aktivity počas leta
Kubo: Kubo – Gitara.
Wrbo: Wrbo, 35 rokov na krku a v Pivnici mrvím posledný rok a pol na bicie. Poslednú dobu ma zaujímajú najviac veci okolo nahrávania, takže som si pokúpil skromnú výbavu a na skúšobni čas od času čosi kuchtím. Uvidíme dokedy ma to bude baviť :-).
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Martin: Prakticky celú „kariéru“ pôsobím iba v Pivnici kde som počas rokov vymenil bicie za mikrofón. Okupovať výlučne len majk nikdy nebola moja ambícia a udialo sa tak na základe personálnych okolností v kapele. Doma si hrám tiež na gitaru, sem – tam sa mi podarí spraviť nejakú muziku ktorú potom v skúšobni vylepšujeme no a v posledných rokoch píšem väčšinu textov. Prvá kapela v ktorej som pôsobil sa volala Európska diera - hral som na bicie, ktorým som sa neskôr venoval plne už len v Pivnici. Isté obdobie som hral na gitaru v kapele Panika Davu a chvíľu som zaskakoval na bicie v Toy Pištoľs.
Kubo: Pivnica od roku 2003 do súčasnosti. Mal som obdobie keď som bol pod silnejším vplyvom Turbonegro, Misfits a založili sme Punk rádio, ale po 5 rokoch to prirodzene odišlo. Potom Bassgitara v Crust kapele DNO, na pár skúškach som sa ukázal aj v Strata Vkusu.
Wrbo: Nechcem sa moc opakovať, keďže som tieto otázky zdolal pred pár rokmi s kapelkou Samorast. Takže, ak to niekoho zaujíma, nech pozrie tam :-).
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Martin: Spievam do Shure SM58. Spokojnosť z mojej strany veľmi vysoká.
Kubo: Prešiel som si asi všetkým typom elektrických gitár (stratocaster, tele, super strat, sg) asi jedinému typu som sa vyhol a to je Les paul. Aktuálne hrám na Gibson SG standard a teším sa aj z novej gitary Epiphone Explorer korina. Amp aktuálne používam Marshall JCM900 2100 SLX, ale asi to nie je moja konečná a je možnosť že ho časom vymením. Ale mám v zbierke a zálohe ešte Sound City 50+ z roku 1975 a nejaké nízko výkonové lampy ako Orange a Vermonu MV3.
Wrbo: Nedávno som zainvestoval do dvojšlapky (speedcobra 900) a minulý rok som dokonca vychytal Mapex Saturn V tour za super cenu. A ten rozdiel je tam sakra cítiť, čo som si zo začiatku, ako tvrdohlavý punkáč samozrejme nechcel pripustiť haha
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Martin: Spolu s britskou kapelou Active Minds sme vydali LPčkové splitko. Platňa vyšla pod hlavičkou českého vydavateľstva Papgájúv hlásatel rec. a britského Looney Tunes a vznikala zhruba posledné 2-3 roky.
Kubo: Posledné LP split vzniklo tak, že kámoš z Animator records a kapely Crossczech Olda mi píše „hele, neuveríš komu teraz posielam z distra všetky vaše nahrávky na doskách – Bobs z Active Minds“ A tak sme sa s Bobsom po e-mailoch začali kámošiť a riešiť spoločný plán čo bolo split LP. Nápad oslovil aj Papagája, ktorý nám vydal LP Fragmenty že ide do toho a tak to vyšlo.
Wrbo: Priznám sa, že ja som nastúpil už do rozbehnutého vlaku, kedy bolo už 5 piesní cca hotových. Chalani ma síce nalákali na street punk (citujem z telefonátu: Počuj Wrbo, ty si niekedy chcel hrať oipunk nie? Príď pozrieť na skúšku čo sa u nás momentálne varí) a vo finále z toho je niečo úplne iné, ale nič im nezazlievam :-). Tie posledné 3 piesne sa dali dokopy celkom rýchlo. BPM sme vytačili na 210 a po 4 mesiacoch sa išlo nahrávať. Dnes by som to zahral/nahral úplne inak, ale asi je v tom to čaro toho okamžiku.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Martin: Nemám univerzálny zdroj nápadov na ktorý by som opakovane siahal pri písaní textov alebo hudby. Niekedy príde prvotný nápad spontánne, niekedy nosím tému v hlave aj niekoľko mesiacov. Občas ma inšpiruje kniha, iná muzika, dianie okolo seba alebo rozhovor. Čím som starší, tak nápady a myšlienky ktoré sa v kapele objavia vo mne dlhšie dozrievajú.
Kubo: Čas a možnosť na chvíľu vypnúť v práci.
Wrbo: Emócie a živelnosť kapiel. Naposledy ma takto dostala Ragana s
piesňou Invocation pt.2. To som mal chuť vziať do rúk gitaru a urobiť
podobný emočný výplach.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Martin: Táto otázka mierne zaváňa narcizmom, preto na ňu odpoviem inak. Isto je okruh našich skladieb ktoré ma osobne bavia viac ale nie preto, žeby som ich chcel pred niekým vyzdvihnúť. Skôr sa v nich cítim dobre a vnútorne sme s nimi všetci v kapele stotožnení a majú pre nás výpovednú hodnotu. Ono sa to potom odráža aj na koncertoch v podobe dynamiky a energie. Časom človek veľa textov prehodnotí, niektoré mu prídu smiešne až hlúpe , nie sme výnimkou. V tomto smere ma veľmi baví hrať najmä skladby ktoré sme spravili v posledných rokoch práve kvôli dôvodom, ktoré som uviedol - Čerstvý vzduch, Ticho a prach, Kyberdomanín... Ktovie, možno aj k týmto skladbám budeme mať v budúcnosti iný postoj.
Kubo: Určite všetky, za každým textom ktorý bol napísaný po roku 2014 si stojím. Tie pred tým už neriešime.
Wrbo: Z poslednej dosky určite Druh a Čerstvý vzduch.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Martin: V tomto smere sa môj postoj prakticky nijako nezmenil od mojich cca 16 rokoch keď som začínal. Nikdy som nemal žiadne ambície, ktoré by ma nútili byť aktívny, tvoriť, vymýšľať a uspokojovať potreby iných. Vždy sme to chceli robiť primárne pre seba a tento mindset nám zostal, je to zdravý egoizmus. V rámci tohto žánru a subkultúry je to luxus a sloboda ktorú si môžeme dovoliť. Samozrejme poteší, ak niekoho osloví náš text/skladba ale s týmto absolútne nijako nekalkulujeme. Snažíme sa byť úprimní a autentickí. Osobne si neviem predstaviť, žeby som sa živil hudbou (akoukoľvek), to by ma stavalo do opačnej pozície a viem, žeby som sa v tom necítil komfortne.
Kubo: Tak keď sme s Dedom založili kapelu tak naše ambície boli dosť povrchné. Všimli sme si že členovia kapiel ktoré hrajú koncert tak nemusia platiť vstupné a potom ešte dostanú pivo zadarmo. Takže sme si povedali že toto je cesta ako ušetriť veľa lóve, chcelo to len zohnať nejakého bubeníka čo vtedy nebol až taký problém ako dnes. Dokonca bicie sme mali vlastné, ktoré sme kupovali s Dedom. Ešte len spomeniem, že sme mali skôr dohodnutý koncert než sme vôbec mali prvú skúšku a skúšobňu. Na ten koncert som musel isť tajne, pod zámienkou návštevy kamaráta, lebo rodičia neschvaľovali punkovú kapelu (asi videli tie dokumenty na ČT po revolúcii) Až taká silná bola naša ambícia hrať. Realita je taká, že nič neľutujem. Prirodzený vývoj u 15 ročných mládencoch bez internetu, bez kontaktov a bez zinov. Jediný zin čo chodil asi každému do schránky bol Hiraxov ponukový katalóg jeho distra.
Wrbo: Hrať, baviť sa, učiť sa, spoznávať... Realita je našťastie totožná :-).
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Martin: Tých je samozrejme za tie roky mnoho. Celkom vtipné bolo, keď sme smerovali na koncert na Morave, prišli sme do mesta/dediny kde sme sa ocitli na akejsi rodinnej oslave, zmätene sme sa snažili identifikovať našu lokalizáciu až nám miestne milé osadenstvo vysvetlilo, že sme v inom meste, cca 70 km od nášho cieľa. Občas GPS zlyhá :)
Kubo: Koncerty v Revúcej ! kto nezažil nevie.
Wrbo: Sme slušňáci, už sa ani nekričí za jazdy z auta Oi! :-(
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Martin: Toto leto náš čakajú asi 3 festíky v CZ a na SK. Plánujem aj trošku súkromne pocestovať a tiež sa venovať iným aktivitám ktoré mám rozrobené.
Kubo: Naučiť sa hrať tak, aby sme mohli natočiť 4 pesničkové EP na kotúčový magnetofón.
Wrbo: Pred pár rokmi som sa chcel pustiť do kompilačnej kazety BBxZV všetkých aktívnych a rozpadnutých kapiel s tučným bookletom plným informácií. No stále som sa k tomu nedokopal. Takže ak má niekto záujem pomocť, poprípade má nejaké materiály, nech ma neváha kontaktovať.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Martin: My sme začínali ako stredoškolská kapela hrajúca relatívne veselý punk – rock. Od tejto sub-scény sme prirodzene a inštinktívne vzdialili už pred mnohými rokmi. Dnes sa pohybujeme v rámci hardcore-punkovej sub-scény (a asi sme aj jej súčasť), ktorá je nám ľudsky a hodnotovo bližšia. Cítime sa príjemne v spoločnosti fajn ľudí ktorí sú toho súčasťou, snáď aj s nami.
Kubo: Asi áno, aj keď naša subkultúra dostáva debakel doby, ale je to v pohode, Zanietenie ostáva u mňa rovnaké.
Wrbo: Asi áno, i keď nad tým vôbec takto nepremýšľam.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Martin: V posledných pár rokoch sme pomerne výrazne zmenili koncept tvorby. Prestali sme robiť dlhé skladby v ktorých sa striedali rýchle a pomalšie pasáže, zistili sme že táto poloha nám nesedí. Dnes hráme oveľa viac priamočiarejšie, údernejšie a dynamickejšie. Strašne nám k tomu dopomohol príchod Romana na bicie ktorý tomu dodal presne tento rozmer. Aj preto dnes náš koncertný set je dlhý cca 25 minút čo pre takúto muziku úplne stačí. O to viac hráme dnes na koncertoch agresívnejšie a energickejšie. Pre mňa osobne je koncert istý typ fyzického tréningu, no najmä hlavou prepnem do iného módu. Po skončení koncertu som častokrát spotený viac ako keď som hrával na bicie, vtedy vieme že bolo dobre :). Takže sa snažíme najmä o energiu, medzi prestávkami počas skladieb mi ide aj o verbálne priblíženie konkrétneho textu. Myslím, že je vždy fajn keď kapela hovorí svoje postoje aj touto formou.
Kubo: Angažovanosť v komunitách. Veľa vecí sa dá jednoducho zlepšiť. Stačí len prekročiť pohodlnosť a urobiť niečo navyše.
Wrbo: Hell
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Martin: Ako som už spomenul, nijako nekalkulujeme. Koniec – koncov to čo hráš je konštalácia viacerých faktorov a ty dokážeš ovplyvniť len niektoré z nich. Pre nás je kľúčové aby to bolo kompatibilné s našim pocitom.
Wrbo: Strašne sa mi páčia dominantné bicie v kapelách. Keď tam bubeník nesedí len na doplnenie rytmiky, ale vytvára ďaľší sólo nástroj. A rád by som sa priblížil aspoň k tomu, že by som aspoň raz rád zahral na koncerte blastbeat poriadne :-).
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Martin: Hm, prirodzene mám k nejakej dekáde väčšie sympatie ako k inej ale na druhú stranu dosť nerád počúvam frázu „už to nie je, čo bývalo...“. Obdobie amerického hc/punku 80.rokov alebo československého z 90.rokov ma baví pre ich surovosť a postojovú konzistentnosť bez toho, aby som skĺzol do idealizovania či spomienkového optimizmu. Tieto obdobia mám tak či onak „naštudované“ len sprostredkovane.
Kubo: Ani nie, ale napríklad staré reporty z 90 rokov ČSR si rád prečítam, aj staré recenzie a tiež ma zaujíma história ČSR kapiel a vôbec punk rock z historického kontextu tej doby. Ale som rád, že je to za nami.
Wrbo: Vôbec. Žánre sa z roka na rok obmieňajú a fňukanie vyhorených punkáčov za svojím mládím ide mimo mňa.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Martin: Dobrá otázka. Subkultúry vždy odrážali spoločenské nálady, reagovali na trendy a reflektovali dianie okolo seba. V súčasnosti sú azda všetky subkultúry oveľa menej konfrontačné a provokačné a prežívajú obdobie veľkej stagnácie. Do istej miery to platí aj pre prostredie v ktorom sa pohybujeme my. Navyše, dnešných tínedžerov žiadnym punkom či hardcorom neprilákaš, potreba vymedziť sa, konfrontovať s okolím nie je ich priorita a riešia iné veci. Pre mňa osobne je zaujímavé sledovať ako témy, ktoré boli v minulosti takmer výlučne doménou práve napríklad hardcore-punku (práva zvierat, ľudské práva, genderová rovnosť, klimatické problémy...) dnes preskočili na väčšinovú spoločnosť a prirodzene sa normalizovali medzi mládežou. Sociálne siete zotreli anonymitu medzi ľuďmi a prispeli k spevneniu sociálnych a behaviorálnych zábran. Aj v praxi vidím, že dnešný tínedžeri a mladí ľudia sú vo všeobecnosti oveľa viac tolerantnejší, vnímavejší, pouličné ideologické vojny takmer vymizli a vôbec hodnotový rebríček sa transformoval do centrálneho životného štýlu. Toto prinieslo mnoho pozitív ktoré sú mi sympatické. Zároveň to postráda akúsi jedinečnosť ktorú mnohé subkultúry ponúkajú a identifikácia s určitou komunitou nie je dôležitá. Je fajn že dnes príde kopa deciek na taký Berlin Manson (nepočúvam ich ale fandím im) ale na Dimenziu X či Thalidomide ostanú len „dôchodcovia“. To ma trošku mrzí, zároveň chápem že je to spoločenský vývoj.
Z tých menej sympatických vecí ma napáda motivačná rétorika ktorá sa dobre infiltrovala aj medzi niektoré scény, všadeprítomná kultúra narcizmu najmä skrz sociálne siete a paradoxne aj chýbajúca spomínaná konfrontácia aj vyhranenosť ktorá dnes subkultúram chýba. Ale to nevnímam apriori negatívne.
Kubo: Ani netuším že nejaké sú. Sú?
Wrbo: Z ulíc som si všimol, že sa vrátil gotický trend, ale či aj muzika to netuším.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Martin: Toto je zrejeme nikdy nekončiaca téma na diskusiu nakoľko každý má istú hranicu akceptácie posunutú niekde inde. Za koľko hrávať? Pre koho? Kto koho sponzoruje Kto s kým hrá?....? Na túto otázku som mal už toľko rozhovorov, že vlastne nemám na ňu jednoznačnú odpoveď. Ale ak môžem povedať za seba resp. za kapelu, tak môj postoj je jednoznačný. Razíme filozofiu DIY kde prakticky všetko stojí a padá na medziľudských vzťahoch. Osobne by som nebol stotožnený s akciou ktorá by bola pod hlavičkou nejakej „vyššej“ inštitúcie alebo reklamnej agentúry ktorej primárnym cieľom je generovať zisk. Nechcel by som manažéra ani hrať s kapelami ktoré sa nám názorovo bridia. Miešanie hudobných štýlov a scén v kombinácii s určitou myšlienkou mi je ale sympatické. Keď sa ale hudbou živíš, si nútený robiť v tomto smere kompromisy od čoho sme my ušetrení. Iným kapelám to nezazlievam, chápem že keď sa rozhodneš robiť muziku vo „veľkom“ tak si v pozícii kedy už viac-menej nemáš na výber. Potom ma skôr zaujíma, či to danej kapele verím, aký je tam balans medzi úprimnosťou a kalkulom. Ak sa jedná o vyslovené pokrytectvo tak sa proste na nich vyseriem a ďalej ma nezaujímajú.
Každopádne, pri žiadnom interpretovi by som neakceptoval sympatizovanie s dogmatickými ideológiami, obhajovanie a bagatelizovanie zločinov z nenávisti či podporu politickým stranám. To je jasná hranica ktorú mám a je úplne jedno o akého interpreta resp. scénu sa jedná.
Kubo: Interpretov, ktorí hrajú na akciách s náckami, nepomôže ani to, že hrajú iný deň na danom festivale ako hrajú tí náckovia. To obhajovanie je neskutočná sračka.
Wrbo: Asi klasika, keď je niekto obmedzený kokot/piča, tak jeho/jej muzika môže byť akokoľvek super, no nehodlám ho/ju podporovať počúvať. Toto v sebe oddeliť žiaľ neviem.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Martin: Počúvam kopu rôznej muziky ale systematicky nesledujem novinky, väčšinou sa ku mne veci dostanú náhodou. Z tých novších SK/CZ kapiel ma baví My o vlkoch, som rád že znovu začala tvoriť Agáta. Skôr sa rád nechám prekvapiť niečím na koncerte.
Štúdio? Dva krát sme nahrávali u Petra Masaryka v Handlovej. Priestory, kvalita práce a najmä prístup mi je veľmi sympatický.
Kubo: Študio na DIY spôsob určite u Petra Masarika v Handlovej. Napíš určite na stránku kapely Jediná Možnosť ! Ale veľmi sa mi páči zvuk štúdia Davos
Album – v súčasnosti žeriem album Horror Vacui – Living for Nothing
Kapela – Juggling Jugulars, Active Minds, Už jsme doma, Masshysteri, Oi Polloi, Subhumans
Artwork – Subhumans - The day the country died
Videoklip – Fyasco (všety sú parádne)
Wrbo: Umieram zo zvuku albumu FULL OF HELL - Roots of Earth Are Consuming My Home. To je čistá šialenosť. Artwork som už dlho nevidel taký, čo by ma posadil na zadok. Klipov sa moc u nás nerodí, ale naposledy ma zaujala žiarska Agáta s klipom Šialenosť. To sa chalanom sakra vydarilo!
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Martin: Album – o muzike som toho povedal dosť a nenapadá ma žiadny konkrétny album ktorý by som vyzdvihol .
Kniha – čítam pomerne veľa. Spomeniem dve knihy: Tim Marshall – Rozdelený svet, Richard Dawkins – Boži blud.
Videohra – A Plague tale
Tetovacie štúdio – netuším
Seriál – Kalifát, Black mirror....
Pivo – neviem
Kubo: Album: no okrem toho Horror Vacui mi často ide na gramofóne Už jsme doma - Hollywood a Jeskyně.
Kniha: Daniel Majling – Zóna
Film: Once upon a time in Hollywood
Seriál: My name is Earl
Hra: Nehrávam
Pivo: Abstinujem, odporúčam abstinovať a piť nealko, je to prirodzené a normálne
Tetovacie Štúdio: Viktor Uhlík zo Zvolena, ale už tetuje v Brne.
Wrbo: Naposledy ma rozobral album 1000 Travels Of Jawaharlal – Owari Wa Konai. Neskutočne živelná nahrávka. Posledné knihy, čo som čítal boli o zvuku a nahrávaní, takže tu neodporučím nič. Seriály mám rád tie klasické US sitkomy, takže asi tiež nič nové. Pivo jednoznačne malinový kyseláč z rúk Adrika z Košíc.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Martin: Tak takto sa nato nepozerám. Aj kapely sa snažím vnímať komplexnejšie a nezameriavam sa len na hudobnú tvorbu. Väčšinou ma zaujíma aké má daná kapela postoje, názory ako sa správa v „zákulisí“ a pod. Na túto otázku nemám explicitnú odpoveď.
Kubo: Domáce akcie sa mi páčia na garážach v Bratislave (pokiaľ tam nehrajú kapely v štýle podpora z Fondu na podporu umenia dotované štátom alebo EU) alebo Davová Psychóza v štýle že je to Cool. Páčia sa mi Garážové akcie čo robí Andrej z Distaxu v Poprade a úplne super je tiež aj na Garážach v Bánovciach nad Bebravou čo robia chalani z Kazostroj. Takže mám rad Garáže.
V zahraničí úplne najviac mega super Festa de la pohoda vo Vodňanoch a prvý ročník Smrťák festu na Jeseníku !!! škoda že chlapi nenašli už iné miesto v horách kde by to išlo.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Martin: Možno s členmi košickej kapely Nonconformists.
Wrbo: Človeče, je sakra ťažké vybrať niekoho, kto tu ešte nebol. Možno bystrickú novú krv Nä a košických Tvoi Postoi.
Kubo: Majiteľ clubu BD Alternatíve v Čučme.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Martin: Motivačné citáty sú sračka.
Kubo: Tak ako vraví Martin.
==================================================
Linky:
https://www.facebook.com/pivnica.sk/
No comments:
Post a Comment