.jpg)
//// SCROLL DOWN FOR ENGLISH ////
PRE VAŠE UVÁŽENIE: Ak vás zaujíma kazetová kultúra, omrknite JDØS distro, kde mám okrem vlastných releasov aj rôzne zaujímavosti od mikrolabelov z celého sveta a kludne si vyberte 1,2 kazety a napíšte mi na jablkadalekoodstromu@gmail.com - podporíte tým vydania ďaľších zaujímavých releasov. Vďaka za support!!
⏭️ ⏭️
MAREC 2026:
- Depleted - Failing (2023, Transylvanian Tapes)
- Sekeromlat / Vazio - Alquimia Negra Ov Krkavčina (2024, Vřesová studánka)
- Messa - Close (2022, SVART Records)
- Wermut - Ether (2010/2020, Single Speed Tapes)
- Morgain - In the Forest of Weariness (Dark Fairies Are Waiting) (EP 1997, Metal Age)
⏭️ ⏭️
Depleted - Failing (2023)
Krajina: US; MC Vydavateľstvo: Transylvanian Tapes (N/A);
Zoznam Skladieb: A1 Blinded By Burden (Onus Pt.2) A2 Cold and Distant B1 The Cocoon B2 Already a Ghost Playing Time: 39:40
Prostredníctvom
slovinského labelu Rope or Guillotine som sa nedávno dostal k
zaujímavému materiálu z poza veľkej mláky - množstvo neprebádaných
doomových kazetových nahrávok, ktoré vyšli na dosť aktívnom labeli
Transylvanian Tapes z Oakladnu v Kalifornii. Label sledujem už nejaký
čas hlavne kvoli tomu, že má rozmanité portfólio - od extrémneho doom a
black metalu až po odnože gotiky a punku. Proste príbuzná krvná skupina s
JDØS. Prvá random kapela z tohoto portfólia, ktorú vkladám do svojho
hi-fi kazetového prehrávača TEAC je pre mňa neznámy - ako sa dozvedám -
sólový projekt multiinštrumentalistu Matta Sullivana s názvom Depleted z Portlandu v Oregone a ich album z roku 2023 s názvom Failing.
Najprv pár slov k prevedeniu kazety - zlatočierny štvorstranový j-card s artworkom zobrazujúci zahalenú postavu alebo ducha v strnulom predklone a rukou vystierajúcou sa v geste, ktoré by mohlo byť náznakom volania. Je mi celkom jasné kam je pozorný poslucháč zvaný - vlastný pohreb ako lákavá životná skúsenosť - netreba sa báť a stačí len trochu chieť. Vnútorná strana bookletu skýva texty skladieb v zlatej farbe a kresbu. Médium samotné má zlatú farbu s čiernou potlačou. Jednoduché, elegantné spracovanie - esteticky zladené a žánrovo úplne kompatibilné s očakávaniami poslucháča funeral doomu.
Prvé tóny skladby Blinded by Burden (Onus, pt. 2)
nedávajú žiadne pochybnosti o tom, že sa bude jednať o kvalitný funeral
doom metal s bezchybným zvukom a špičkovou produkciou. Extrémne pomalé
tempo a konštrukcia skladieb charakterizovaná vypúšťanými, výrazne
podladenými barovými akordami s krásnymi zdvojenými gitarovými
vyhrávkami, ktoré sa prelínajú a stretávajú v zaujímavých a nečakaných
melodických slučkách a momentoch. Do toho hlboký žalúdočný growl, ktorý
sa ani náznakom nesnaží o vybočenie zo svojej dvanástorníkovej tónovej
hladiny alebo o nejaký náznak melodického spevu a len pár krát počas
albumu sa na krátko zmení v škrek alebo tlmený prednes. Štyri skladby v
rozmedzí 7 až 13 minút sú nápadovo rozmanité, vyvíjajú sa neúprosne,
pomaly, ale isto. V tretej skladbe The Cocoon sa objaví akustické
intermezzo, z ktorého vyraší mrazivý funeral riff ako posledný
hypotermický závan tepla, po ktorom nasleduje už len zhadzovanie odevu a
eufória.
Kontrastne na albume pôsobí bohatá melodika a pocit
podzemného chladu či blízkosti definitívneho záveru - čo je napokon
definícia goticky zafarbeného funeral doomu. Raz sa život skončí a čo
bude po ňom síce nevie nikto, no ak by atmoška albumu Failing bola jedna
z možností, nemuselo to byť úplne márne.
⏭️ ⏭️
Sekeromlat / Vazio - Alquimia Negra Ov Krkavčina (2024)
Krajina: CZ / BR; MC Vydavateľstvo: Vřesová studánka (N/A);
Zoznam
Skladieb: Strana Sekeromlat: A1 Chrám masa A2 Sajtan Taben A3 Schody co
k nebi nevedou A4 Vatikán je brána do pekla A5 Wernersdorf Dämon A6
Krkavčina Strana Vazio: B1 Invocação Koto Shuiá B2 Ritual de Destruição
B3 Oráculo de Ossos B4 Alquimia Negra da Egrégora Diabólica B5 Eterno
Vazio Total Playing Time: 39:21
Vřesová studánka nie je len
najstarším pútnickým miestom v Jeseníkoch, ale aj Pražský mikro label,
ktorý sa orientuje raw black, dungeon synth a doom-sludge kapely, ktoré
spájajú DIY estetiku HC-punk scény s extrémnejšími metalovými odnožami.
Splitko českých raw black metal punkerov Sekeromlat s brazílcami Vazio
z roku 2024 je jedným z posledných vydaní, ktoré podľa dostupných
informácii label vypustil do sveta. Okrem Vřesovej studánky sa na vydaní
podielal aj brazílsky label Sinfonia de Cães zo São Paulo a zrejme sa
tiež jedná o jeho doteraz posledné vydanie.
Čiernobiely booklet splitka je vytlačený na kvalitnom tvrdom papieri, obsahuje informácie o nahrávaní oboch albumov alebo skôr EPčiek, logá kapiel a labelov. Okrem toho je v kazete priložený nefarebný booklet o formáte A5 s pôvodnými aj anglickými textami oboch kapiel. Artwork splitka znázorňuje chaotický výjav z akéhosi epického obrazu kde v spleti čiernobielych objektov rozoznávam čierneho vtáka - zrejme krkavca, blesky, klepetá, zvery a rôzne iné predmety - jednoducho temná alchýmia Krkavčiny v bi-kolóre zdobená zhora a zdola logami oboch kapiel. Feelingom pripomína fantasy ilustrátora Chadwick St. Johna.
Prvá strana splitka patrí kapele Sekeromlat. Hudba s výraznými a presnými bicími, ktoré sekajú dvojkopákovú paľbu neúnavne od začiatku do konca. Gitara je hlasná, hrá tremolové akordy v molových polohách a miestami prerastie aj do hutnejšieho deathmetalovejšieho riffu. Basa má zastretejší zvuk, pri hlasnej gitare ju miestami treba pohľadať, ale keď ju človek identifikuje je presná a hrá zaujímavé melódie. Spev J. by som charakterizoval ako blackmetalový krik a českým textom je bez problémov rozumieť po celý čas. Do pozornosti dávam texty, ktoré pri čítaní evokujú silné stredoveko-blasfemické vizuály. Zvuk kazety na niekoľkých miestach mierne zakolísa a stráca intenzitu v jednom z kanálov, ale nie je to žiadna tragédia, dáva to kazete špinavý nádych "krkavčiny". Album končí outrom, z ktorého číha smrť stredovekého bojiska s bzukotom múch a krákaním havranov.
Druhú stranu otvárajú brazílci Vazio hrdelnými spevmi, zvončekom navodzujúcim pohrebný rituál, ktorý prejde do zbesilého war metalu s pulzujúcou basou, ktorá ide presne s bicími popri vypúšťaných akordoch blackmetalových gitár. Zaujímavé sú spevy, ktoré sú navrstvené a striedajú hlboký blackový škrek s čistými chorálmi, ktoré dávajú skladbám okultno-rituálnu atmosféru. Je to svojím spôsobom black metalová opera, ktorú na De Mysteriis Dom Sathanas zaviedol Attila Csihar. Toto je ale osobité brazílske podanie a portugalčina znie v oboch polohách obzvlášť diabolsky. Vazio na tomto EP znie ako soundtrack k vyvolávaniu latinskoamerického diabla a čo je pre mňa zaujímavé je zvláštny exotický feeling celej hudobnej produkcie, ktorý som doteraz zachytil len u kapiel z južnej Ameriky. Je to ako Nórsky upside down - zlé miesto, ktoré je po prejdení portálu ešte o niečo horšie. A aby som nezabudol - zvukovému prevedeniu dávam plný počet.
⏭️ ⏭️
Messa - Close (2022)
Krajina: IT; MC Vydavateľstvo: Svart (SVART299CT);
Zoznam
Skladieb: A1 Suspended A2 Dark Horse A3 Orphalese A4 Rubedo A5 Hollow
B1 Pilgrim B2 0=2 B3 If You Want Her to Be Taken B4 Leffotrak B5 Serving
Him Total Playing Time: 1:04:42
Mám takú tradíciu, a síce - kupujem si Messa
fyzické nosiče zásadne počas letných dovoleniek z ich Bandcamp profilu a
zásadne pri posede na toalete. Vždy pri počúvaní albumov si spätne
vybavím miesto, z ktorého som robil objednávku, počasie v ten deň a aj
náladu akú som mal a nič iné okrem toho. Kazetovú verziu ich tretieho
albumu Close z roku 2022 som v hlave nosil niekoľko
mesiacov, vracala sa ku mne vo forme nutkavého pocitu a volala ma v
rôznych momentoch počas dňa krásnym hlasom Sary Bianchin "kúp si ma, kúp si ma teraz lebo sa vypredám a v tvojej kazetovej zbierke bude naveky čierna diera ako v chrupe crustera...".
Odolával som niekoľko dlhých zimných a jarných mesiacov. Keď som však
trávil letný týždeň na ostrove v Chorvátsku v jednej nestráženej chvíli
ma tajomná sila odniesla na WC nášho apartmánu a hoci som necítil žiadnu
fyzickú potrebu, stiahla mi plavky a usadila ma pohodlne na záchod.
Potom vyťukala Bandcamp profil Messa na prehliadači môjho mobilu a
do košíka vložila 1ks kazety a zaplatila z paypal účtu. Až potom som
nadobudol kontrolu nad svojim telom a s pocitom šťastia som sa odtackal z
miesta činu.
Close je posledným albumom, ktorý vydala Messa na relatívne menšom fínskom UG labeli SVART RECORDS so silnou doom a occult rock tradíciou pred tým než podpísala kontrakt s veľkým US vydavateľstvom Metal Blade Records (napr. Cannibal Corpse, Amon Amarth, Behemoth). Nám, ktorí máme radi UG kultúru, malé labely a koncerty v menších priestoroch ukápla slza cez trpký úsmev. Pomyselne sa lúčime s kapelou, ktorá rýchlo vyrástla z hudobného podsvetia do ligy majstrov a nás necháva v prachu a pote garáží a krčmových pódií. Pred tým než ich ale vyprevadíme so všetkými poctami opýtajme sa sami seba - dalo sa čakať niečo iné? Už od prvého albumu Belfry z roku 2016 bolo jasné, že sa tu bude brúsiť veľký, tučný diamant a album Close prvýkrát odhaľuje jeho dokonalé plôšky.
Messa je kapelou, ktorá pochádza z nefalšovaného talianského metalpunk undergroundu a je zaujímavým zoskupením unikátnych muzikantov, ktorí do mixu pridávajú výrazné a veľmi osobitné ingrediencie. Tradičné ale aj tie menej obvyklé strunové nástroje zvládnuté na virtuóznej úrovni dávajú Albertovi Piccolovi možnosť kombinovať drtivé doomové riffy s ľahkosťou bluesových stupníc a jazzových vyhrávok bez toho, aby mal človek najmenší pocit niečoho neprirodzeného. Rytmická sekcia basáka Marka Sadeho a bicmana Mistyra, ktorý drží všetky spomínané žánre v opratách black metalom vybrúseným štýlom, stavia pevný základ pre melódie tvorené gitarou a dokonalým spevom už spomínanej Sary. Tieto dva melodické elementy sa stretávajú v jemných feelingových pasážach, aby v zápätí plynulo prechádzali do hutných metalových plôch. Messa hrá ťažkú, pomalú a tvrdú hudbu postavenú na feelingu a dynamike. To je presne ten moment, keď cítíť rozdiel medzi kapelou, ktorá hrá hudbu, a kapelou, ktorá hudbu ovláda - keď sa talent spája s poctivým remeslom, rokmi vydretým v hudobných školách a skúšobniach. Toto je umenie v pravom slova zmysle - remeslo zvládnuté na jednotku prednesené kolektívom talentovaných ľudí. Ale aj umelci si raz za čas potrebujú zablbnúť a preto je tu deviata skladba Leffotrak.
Kazeta
od labelu SVART vyšla v červenej farbe s bielou etiketou. Zabalená je v
priesvitnom obale a rozsiahlym osemstranovým bookletom, s textami a
fotkami kapely, štúdia, nástrojov, prírody. Obal albumu Close
znázorňuje tri ženské postavy v spodnej polovici a malým logom kapely v
ľavom hornom rohu. Tri ženy sú znázornené v pohybe najskôr tanca a
pôsobia mierne orientálnym dojmom, ktorý uzatvára slučku hodobného
využitia východných melódií a nástrojov, ktoré sa na Close objavili.
⏭️ ⏭️
Wermut - Ether (2010/2020)
Krajina: DE; MC Vydavateľstvo: Single Speed Tapes (SST 005);
Zoznam Skladieb: 1A Cosmic Egg 1B Desert Eye 2A Cycles 2B Ether Total Playing Time: 1:24:27
14.
marca to budú 2 roky od môjho posledného alkoholického relapsu -
posledný krát čo som dúfam nadobro sekol s chlastom. K tomuto výročiu
som si dnes doprial jeden špeciálny re-release box, o ktorom sa tu
nechcem rozpisovať lebo o inom bude reč. Kapela s názvom Wermut a albumom Ether
mi nie náhodou vyvolala spomienky na moje doby minulé, avšak žiadny
craving sa počas počúvania celého albumu nedostavil, čo považujem za
dobré znamenie.
Wermut vznikol v Hamburgu v roku 2001 ako nezvyčajný úkaz na undergroundovej elektronickej scéne, najmä kvôli širokému spektru hudobných vplyvov - od krautrockovej elektroniky cez minimal wave až po psychedelický rock s rituálno-neofolkovou atmoškou, ale aj pre využívanie pre elektroniku netradičných akustických nástrojov ako harmónium, akordeón, ústna harmonika, mandolína a ďalšie. Do toho Wermut zakomponoval silný metafyzický symbolizmus a filozofické odkazy na kozmické cykly, posvätné hory, strom života, atď. Kapela si počas celej existencie zachovala low-profile čo prispelo k ich tajomnej povesti.
Album Ether vyšiel pôvodne na 2LP limitovanom vydaní (okolo 300 kópií) v roku 2010 a kazetový re-release z roku 2020 na berlínskom mikro-labeli Single Speed Tapes je prvým fyzickým vydaním po desiatich rokoch a ostal verný pôvodnému vydaniu pretože vyšiel v dvojkazetovom formáte v limitovanom náklade 69 kusov. V dvojkazetovom balení sa nachádza slabo modrá a rúžová kazeta, insert s fotkou kapely a textami a nálepka s logom labelu. Artwork albumu znázorňuje strom na púšti, z ktorého vytekajú pramene na štyri strany. Vnútorná strana bookletu je vlastne pokračovanie artworku smerom doľava, kde sa týčia vysoké hory, púšť a dvojica zverov. Artwork má zaujímavú atmosféru, ktorá mi pri počúvaní skladieb evokuje mix Mad Maxa, Kubrickovu Vesmírnu odyseu a Bergmanovu Siedmu pečať.
Album obsahuje štyri skladby v dĺžke okolo 20 minút - 1 skladba na každú stranu dvoch kaziet. Počúvanie celého albumu je zážitok, atmosféra navodená rôznymi ambientnými zvukmi prírody, ľudskými aj zvieracími hlasmi, sláčiky a akustické nástroje, pomalé živé rituálne hypnotické bicie a predsa jemná elektronika, ktorá pracuje so zvukmi, loopmi a efektami. Celé to pôsobí ako soundtrack k filmu, ktorý kapela premieta priamo do mozgu poslucháča až mám pocit, že to čo počujem dokážem veľmi zreteľne vidieť - aj so zatvorenými očami.
⏭️ ⏭️
Morgain - In the Forest of Weariness (Dark Fairies Are Waiting) (EP, 1997)
Krajina: SK; MC Vydavateľstvo: Metal Age Productions (MA 0014-4-331);
Zoznam Skladieb: A1 Stairs A2 About B1 My Life B2 Widow B3 Tired Total Playing Time: 28:37
Dnes som sa celý deň tešil ako si večer sadnem k recke na poslednú z piatich marcových kaziet - jednej z mojich all-time domácich srdcoviek, EP kapely Morgain z roku 1997. Večerný rituál písania o kazetách je veľmi návykový a môžem potvrdiť, že som nikdy predtým nič podobné necítil - vonkoncom nie pri recenzovaní alebo písaní o digitálnych albumoch. Nech to znie akokoľvek divne, založiť kazetu do prehrávača, zapnúť zosilovač, pichnúť doňho kábel od slúchadiel, pretočenie kazety, stláčanie mechanických gombíkov, lúštenie bookletu ... a neposlednom rade hlavne špecifický zvuk média, ktorý je v porovnaní so všetkými ostatnými jedinečný. Áno, je tam minimálna úroveň šumu, ktorú vnímam len v pauzách medzi skladbami. Celé to tvorí sériu úkonov, ktoré ma približujú ku kapele a albumu spôsobom, ktorému sa nekonečné streamovanie anonymných interpretov nemôže ani len priblížiť.
Kapela Morgain vznikla v Šamoríne zrejme v polovici 90s, ja som ju zachytil ako teenager v bratislavských kulturákoch, kde kapela hrávala pomerne často a patril som k jej "hard-core" jadru minimálne počas dvoch koncertných sezón. Štýl Morgain bol v čase keď sa na Slovensku pomaly lámal vkus zo všadeprítomného death/grindu na black/doom veľmi ťažko definovateľný a kapela sa zvykla označovať ako "hypno doom". O mnoho rokov neskôr, až po počutí kapiel ako Lifelover a podobne, ma napadlo, že Morgain bol vlastne unikátny proto DSBM metal.
No a ako Morgain
vlastne znel? Pomalé riffy hrané na zbustrovanej gitare, melodické
klávesové a gitarové vyhrávky, kombinácia čistých ženských vokálov a
Rišovho monotónne melodického hrdelného hlasu a charakteristickým
strojovým zvukom automatického bubeníka, ktorý hojne využíval dvojkopy
dobre vyznievajúce v pomalých pasážach...
...a teraz sa vám k
niečomu priznám. Ako malý chlapec som chodil k starej mame na dedinu na
strednom Slovensku a počas týchto návštev som raz do týždňa nie úplne
dobrovoľne navštevoval miestne detašované pracovisko rímskokatolíckej
cirkvi inač známe aj ako kostol ("children are poisoned in church...").
V tomto kostole hral na organ miestny postarší pán, ktorého hudobná
interpretácia spočívala v silných basových spodkoch - pedále a ľavá ruka
- a v monotónnom chrapľavom speve, ktorý sa schématicky posúval po
notovej osnove hore a dolu - podobne ako Rišo o niekoľko rokov v Morgaine.
Doteraz mám silné asociácie, keď si spomeniem na neskoré augustové
večerné slnko prenikajúce cez vitráže neskorogotického kostola a proto
doom metal, ktorý sa rinul z orgánu. Ukrižované telá na stenách ,
prepichnutý Leviathan drtený kopytami archanjelovho koňa ("I see the body falling down, down, down and down"),
veľké oko v trojuholníku uprene sa dívajúce na mňa, vôňa kadidla a
drone metal s ohromnou akustikou - toto všetko vrylo silný doomový zápis
do mojej DNA...
Poďme však spät k Morgain - celá asociácia, ktorú som popísal vyššie sa vo mne prebúdzala na ich koncertoch, umocnená a posilnená pocitom slobody a užívaním jedov, ktorými som striedavo amplifikoval a umŕtvoval vnímanie reality ("I want to live my life, want to live it now.").
Morgain umne využíval kontrast tvrdej hudby s melodikou a túto kombináciu umocnil efektným songwritingom, ktorý do každej skladby zakomponoval nezabudnuteľné pasáže. Tieto dodnes rezonujú svojou silnou melanchóliou a exotickou patinou 90tok. Povedal som si to už pár krát - ak by som mal svoj feeling konca deväťdesiatok k niečomu autenticky priblížiť - bol by to práve tento hudobný počin, na ktorom pre mňa nie je slabé miesto. Ak neviete kde začať, vyhľadajte si skladbu Widow (ktorú som ja na YT nenašiel) a plačte za tým čo už nie je.
============================================================================
Všetky články o kazetách nájdeš tu. You'll find all articles about cassettes here.
============================================================================
⏭️ ⏭️
Depleted - Failing (2023)
Through
the Slovenian label Rope or Guillotine, I recently got my hands on some
interesting material from across the big pond – a wealth of unexplored
doom cassette recordings released on the quite active label
Transylvanian Tapes from Oakland, California. I’ve been following this
label for some time, mainly because of its diverse portfolio – from
extreme doom and black metal to branches of gothic and punk. Basically, a
kindred bloodline to JDØS.
The first random band from this
portfolio that I dropped into my hi-fi TEAC cassette player is, for me,
completely unknown – as I later learned, it’s a solo project by
multi-instrumentalist Matt Sullivan from Portland, Oregon, called
Depleted, and their 2023 album Failing.
A few words about the
cassette itself: a gold-and-black four-panel J-card featuring artwork of
a hooded figure or ghost in a rigid bow, one hand stretched forward in a
gesture that could hint at a call. It’s quite clear where the attentive
listener is being led – one’s own funeral as a tempting life experience
– there’s no need to be afraid, just a small willingness is enough. The
inner side of the booklet contains the lyrics in gold lettering and a
drawing. The tape itself is gold with black printing. Simple, elegant
execution – aesthetically cohesive and perfectly in line with the
expectations of a funeral doom listener.
The first notes of the
track Blinded by Burden (Onus, pt. 2) leave no doubt that this will be
high-quality funeral doom metal, with flawless sound and top-notch
production. Extremely slow tempos and song structures characterized by
drawn-out, heavily detuned barre chords, layered with beautiful twin
guitar lines that intertwine and meet in interesting and unexpected
melodic loops and moments. Adding to that, a deep, guttural growl that
never deviates from its twelve-tone range, with no hint of melodic
singing, only occasionally shifting briefly into a shriek or muted
delivery.
The four tracks, ranging from seven to thirteen
minutes, are rich in ideas and evolve relentlessly – slowly but surely.
In the third track, The Cocoon, an acoustic intermezzo appears, from
which a chilling funeral riff emerges like a last hypothermic breath of
warmth, followed only by shedding garments and euphoria.
In
contrast, the album is marked by rich melody and a sense of subterranean
cold or the proximity of a definitive end – which is, after all, the
essence of gothic-tinged funeral doom. Life will end one day, and what
comes after, no one truly knows – but if the atmosphere of Failing were
one possibility, it wouldn’t be entirely in vain.
⏭️ ⏭️
Sekeromlat / Vazio - Alquimia Negra Ov Krkavčina (2024)
Vřesová
studánka is not only the oldest pilgrimage site in the Jeseníky
mountains, but also a Prague-based micro-label focused on raw black,
dungeon synth, and doom-sludge bands that merge the DIY ethos of the
HC-punk scene with more extreme metal branches. The 2024 split of Czech
raw black metal punks Sekeromlat and Brazilians Vazio is one of the
latest releases the label has put out into the world, according to
available information. Besides Vřesová studánka, the Brazilian label
Sinfonia de Cães from São Paulo was also involved in the release, which
also appears to be their most recent output.
The black-and-white
booklet of the split is printed on high-quality heavy paper, containing
recording details for both albums—or rather EPs—along with band and
label logos. Additionally, the cassette includes a monochrome A5 booklet
with original and English lyrics from both bands. The artwork depicts a
chaotic scene resembling an epic painting, where among a tangle of
black-and-white objects, one can discern a black bird—presumably a
raven—lightning, a jumble of claws, beasts, and miscellaneous
objects—essentially the dark alchemy of Krkavčina in bi-color, adorned
from top and bottom with both bands’ logos. The overall feeling is
reminiscent of fantasy illustrator Chadwick St. John.
The first
side of the split belongs to Sekeromlat. The music is driven by sharp
and precise drums, relentlessly pounding double bass from start to
finish. The guitar is loud, playing tremolo chords in minor positions,
occasionally growing into a heavier, death-metal-leaning riff. The bass
has a muffled tone and can be hard to pick out against the loud guitar,
but once found, it’s precise and plays interesting melodies. Vocals by
J. are a black-metal scream, and the Czech lyrics are intelligible
throughout. Notably, the lyrics evoke strong medieval-blasphemous
visuals. The cassette’s sound slightly wavers at some points, losing
intensity in one channel, but this only adds a dirty, raven-like
character. The album ends with an outro, from which the death of a
medieval battlefield emerges, buzzing flies and cawing ravens included.
The
second side features Vazio from Brazil, starting with guttural vocals
and a bell evoking a funeral ritual, which then erupts into frenzied war
metal with pulsating bass precisely following the drums alongside the
released black metal guitar chords. Layered vocals alternate between
deep black-metal shrieks and clean chants, creating an occult-ritual
atmosphere. In a way, it’s a black-metal opera, reminiscent of what
Attila Csihar brought to De Mysteriis Dom Sathanas, but with a unique
Brazilian twist. The Portuguese vocals in both styles sound especially
diabolical. On this EP, Vazio feels like the soundtrack to summoning a
Latin American devil, and what strikes me is the exotic, otherworldly
feeling of the entire production—a vibe I’ve mostly encountered in South
American bands. It’s like a Norwegian upside-down—an already bad place
becomes even worse after passing through the portal. I must also note
that the production quality deserves full marks.
⏭️ ⏭️
Messa - Close (2022)
I
have a little tradition: I only buy physical releases by Messa during
my summer vacations from their Bandcamp page – and always while sitting
on the toilet. Whenever I listen to their albums later, I can vividly
recall the exact place where I placed the order, the weather that day,
and the mood I was in – and nothing else.
The cassette version of
their third album Close from 2022 had been sitting in the back of my
mind for several months. It kept returning in the form of an obsessive
feeling, calling to me at various moments during the day in the
beautiful voice of Sara Bianchin: “buy me, buy me now before I sell out
and there will be a black hole in your cassette collection forever, like
the cavity in the teeth of a cruster…”. I resisted for many long winter
and spring months. But when I was spending a summer week on an island
in Croatia, some mysterious force carried me into the bathroom of our
apartment. Even though I didn’t feel any physical need, it pulled down
my swim shorts and seated me comfortably on the toilet. Then it opened
the Messa Bandcamp profile in the browser on my phone, added one
cassette to the cart and paid through my PayPal account. Only then did I
regain control over my body and, with a feeling of happiness, staggered
away from the scene of the crime.
Close is the last album Messa
released on a relatively smaller Finnish underground label with a strong
doom and occult rock tradition before signing a contract with the major
US label Metal Blade Records (home to bands like Cannibal Corpse, Amon
Amarth, and Behemoth). For those of us who love underground culture,
small labels, and shows in tiny venues, a tear rolled down our cheek
through a bitter smile. In a way we are saying goodbye to a band that
quickly grew out of the musical underworld into the champions league,
leaving us behind in the dust and sweat of garages and bar stages. But
before we send them off with full honors, we should ask ourselves: could
we have expected anything else? Already with their first album Belfry
in 2016 it was clear that a big, fat diamond was being polished here,
and Close reveals its perfect facets for the first time.
Messa
comes from the genuine Italian metal-punk underground and is an
interesting combination of unique musicians who each add their own
distinctive ingredients to the mix. Traditional as well as less common
string instruments, mastered on a virtuoso level, allow Alberto Piccolo
to combine crushing doom riffs with the lightness of blues scales and
jazz phrases without the slightest sense of anything unnatural. The
rhythm section of bassist Marco Zanin and drummer Mistyr – who keeps all
those mentioned genres under control with a black-metal-honed style –
builds a solid foundation for the melodies created by the guitar and the
perfect vocals of the already mentioned Sara. These two melodic
elements meet in delicate, emotional passages, only to smoothly
transition into dense metallic soundscapes moments later. Messa plays
heavy, slow and hard music built on feeling and dynamics. This is
exactly the moment when you can feel the difference between a band that
plays music and a band that commands it – when talent merges with honest
craftsmanship, shaped by years of work in music schools and rehearsal
rooms. This is art in the truest sense of the word: craft mastered to
perfection and delivered by a collective of talented people. But even
artists need to fool around from time to time, which is why the ninth
track Leffotrak exists.
The cassette released by SVART comes in
red with a white label. It is packaged in a transparent case and
includes an extensive eight-page booklet with lyrics and photos of the
band, the studio, instruments and nature. The cover of Close depicts
three female figures in the lower half and a small band logo in the
upper left corner. The three women are shown in motion, almost dancing,
giving off a slightly oriental impression which closes the loop with the
album’s use of eastern melodies and instruments that appear throughout
Close.
⏭️ ⏭️
Wermut - Ether (2010/2020)
On
March 14 it will be two years since my last alcoholic relapse – the
last time I hopefully quit drinking for good. To mark this anniversary I
treated myself to a special re-release box, which I won’t go into
detail about here because this review is about something else. A band
called Wermut and their album Ether inevitably brought back memories of
my past, yet while listening to the entire album I didn’t experience any
craving, which I consider a good sign.
Wermut was formed in
Hamburg in 2001 as a rather unusual phenomenon on the underground
electronic scene, mainly due to the wide spectrum of musical influences
they draw from – ranging from krautrock electronics and minimal wave to
psychedelic rock with a ritualistic neofolk atmosphere. Another
distinctive feature is their use of acoustic instruments that are
uncommon in electronic music, such as harmonium, accordion, harmonica,
mandolin and others. On top of that, Wermut incorporates strong
metaphysical symbolism and philosophical references to cosmic cycles,
sacred mountains, the tree of life, and similar themes. Throughout their
existence the band has maintained a very low profile, which has only
contributed to their somewhat mysterious reputation.
The album
Ether was originally released as a limited 2LP edition (around 300
copies) in 2010. The cassette re-release from 2020 on the Berlin
micro-label Single Speed Tapes is the first physical edition after ten
years, and it remained faithful to the original format by appearing as a
double-cassette in a very limited run of 69 copies. The package
includes a light blue and a pink cassette, an insert with a band photo
and lyrics, and a sticker with the label’s logo. The album artwork
depicts a tree standing in the desert with streams flowing from it in
four directions. The inside of the booklet continues the artwork to the
left, where high mountains rise from the desert landscape and a pair of
animals appear. The imagery has an intriguing atmosphere which, while
listening to the music, evokes for me a mix of Mad Max, Kubrick’s 2001: A
Space Odyssey, and Bergman’s The Seventh Seal.
The album
contains four tracks of roughly twenty minutes each – one track per side
of the two cassettes. Listening to the entire album is an experience in
itself: the atmosphere is created through various ambient sounds of
nature, human and animal voices, strings and acoustic instruments, slow
live ritualistic hypnotic drums, and at the same time subtle electronics
working with sounds, loops and effects. Altogether it feels like the
soundtrack to a film that the band projects directly into the listener’s
mind, to the point where I sometimes feel that what I hear I can
vividly see as well – even with my eyes closed.
⏭️ ⏭️
Morgain - In the Forest of Weariness (Dark Fairies Are Waiting) (EP, 1997)
Today
I spent the whole day looking forward to sitting down in the evening to
write a review of the last of my five March cassettes – one of my
all-time domestic favorites, the 1997 EP by the band Morgain. The
evening ritual of writing about cassettes is highly addictive, and I can
honestly say I’ve never felt anything quite like it before – certainly
not while reviewing or writing about digital albums.
As strange
as it may sound, inserting a cassette into the player, turning on the
amplifier, plugging in the headphone cable, rewinding the tape, pressing
the mechanical buttons, deciphering the booklet… and last but not least
the specific sound of the medium itself, which is unique compared to
everything else. Yes, there is a minimal level of hiss that I only
notice in the pauses between tracks. All of this creates a series of
small actions that bring me closer to the band and the album in a way
that endless streaming of anonymous artists cannot even come close to.
Morgain
was formed in the town of Šamorín sometime in the mid-1990s. I first
encountered them as a teenager in Bratislava cultural centers where the
band played fairly often, and for at least two concert seasons I was
part of their “hard-core” inner audience. At a time when musical tastes
in Slovakia were slowly shifting from the omnipresent death/grind metal
toward black and doom metal, Morgain’s style was very difficult to
define and the band used to describe themselves as “hypno doom.” Many
years later, after hearing bands like Lifelover and similar acts, it
occurred to me that Morgain was actually a unique proto-DSBM band.
So
what did Morgain actually sound like? Slow riffs played on a boosted
guitar, melodic keyboard and guitar passages, a combination of clean
female vocals and Rišo’s monotonous melodic throat voice, and the
characteristic mechanical sound of a drum machine that frequently used
double bass patterns which worked surprisingly well in the slower
passages.
And now I have to confess something. As a small child I
used to visit my grandmother in a village in central Slovakia, and
during those visits I would once a week attend the local branch office
of the Roman Catholic Church – otherwise known as a church (“children
are poisoned in church…”). In that church an elderly local man played
the organ. His musical interpretation relied heavily on deep bass tones –
pedals and left hand – and on a monotonous, raspy singing voice that
moved schematically up and down the staff, very much like Rišo would do
years later in Morgain.
Even today I have strong associations
when I recall the late August evening sunlight shining through the
stained-glass windows of the church and the proto-doom metal flowing
from the organ. Crucified bodies on the walls, the pierced Leviathan
crushed under the hooves of the archangel (“I see the body falling down,
down, down and down”), the large eye in the triangle staring at me, the
smell of incense and drone-like sound filling the huge acoustics of the
church – all of this carved a deep doom imprint into my DNA.
But
let’s return to Morgain. The whole association I described above would
awaken inside me at their concerts, amplified by the feeling of freedom
and the use of various poisons with which I alternately intensified and
numbed my perception of reality (“I want to live my life, want to live
it now.”).
Morgain skillfully used the contrast between heavy
music and melody, and strengthened that combination with excellent
songwriting. Each song contains unforgettable passages that still
resonate today with their strong melancholy and the exotic patina of the
1990s. I’ve said it several times already – if I had to describe my
feeling of the late nineties through a single musical work, this would
be it. There is not a weak moment on this recording. If you don’t know
where to start, play the track Widow (which I did not find on YT) and
cry for what is no more.
No comments:
Post a Comment