Every now and then, an obscure band lands on my desk for review—often with little fanfare, sometimes with modest expectations. But every so often, one of those records surprises me, not just by being good, but by drawing me completely into its world. Souvenir, the debut album by Lima’s Sueño Púrpura, did exactly that. What begins as a promising shoegaze record quickly unfolds into something more—it’s a kaleidoscope of sound that lulls, envelops, and ultimately overwhelms with its depth and beauty.
Sueño Púrpura are not newcomers to Lima’s underground. Guitarists Rodolfo Ontaneda and Christian Ortega first made waves with their instrumental project Parahelio, but with vocalist Jandy Torres, bassist José Andrés Lezma, and drummer Juan Camba completing the lineup, they’ve found a new alchemy. On Souvenir, they fuse shoegaze, post-rock, and psychedelia into something dense yet radiant—like a wall of noise built on sacred foundations.
Souvenir opens with its namesake Sueño Púrpura (Purple Dream), a track full of hazy guitars that crash like ocean waves against Jandy Torres’ delicate, yet mesmerising vocals. She has an angelic voice that contrasts amazingly with the wall of sound behind her. But the guitars and bass also take on lighter moments despite the temptations to resist hitting the reverb pedal. I love this track and I’m immediately captivated by the band’s sound. Because I firmly believe that music does have colours, purple perfectly describes this track. In fact, this colour is thematic and apparent throughout the entire album. And like I mentioned above, it’s shoegaze, yet with touches of post-rock and psychedelia sprinkled (and sometimes heavily-laden) throughout. At over nine minutes, I almost feel as if there are two songs within the same track, especially with the build-up of the latter part of the composition.
From there, the album spirals outward and just gets better. Granate (Garnet) slips between spoken word and dreamy atmospherics. There is a simplicity to it, yet it’s definitely ambient between its lighter intro and heavier outro. I love the suspense of this track with its subtle ascent supported by the talented drumming and percussions. Again, the temptation to hit the reverb is surrended to. And so, when this tracks ends, Luz Inerte (Inert Light) takes over with its light and simple instrumentation at its outset. Like the previous tracks, it too is able to lash out with corrosive guitars that grind against vocals full of haunted yearning. This is a great song as well, and by now, I can admit that Sueño Púrpura has commanded my attention to its fullest.
From this point, the album keeps getting better and better. Like its namesake, La Niebla (The Fog) drapes everything in a mist so thick you can almost smell the rain. Then comes El tiempo es una flor (Time is a Flower), a track that builds in shimmering layers until it feels like standing at the foot of a mountain, craning upward. Finally, Mora (Blackberry) closes the album. Like the opening track, it too is split into two hypnotic movements, tipping into krautrock-inspired psychedelia, kind of like levitating under the stars and also towards them.
And the Flork’s prognosis? I suddenly have a craving for ceviche. Although Sueño Púrpura doesn’t completely evoke images of Machu Pichu or the national meal, it is nevertheless a journey and vision in its own right, connecting places and emotion, and especially memory, hence the title Souvenir. And what’s most exciting about Souvenir is how it resists easy categorisation. The band doesn’t just mimick shoegaze heroes like My Bloody Valentine (although there are elements that might be comparable, but definitely not copied), instead, Sueño Púrpura stretches the genre into new terrain, mixing in post-rock crescendos and psychedelic hypnosis. So in that sense, the album mirrors the larger energy of Latin America’s underground—hybrid, restless, and unafraid to break tradition.
And on a further note, the album was recorded and mixed amazingly. Produced and recorded by Rafael Carranza, it balances clarity and chaos perfectly. Every guitar wash and whispered vocal has room to bloom without losing the rawness that makes this music hit so hard. Aldo Gilardi’s mastering ensures the volume swells feel seismic, and the artwork by Ontaneda (with photos by Brenda Lizarzaburu) ties everything together visually—dreamlike and certainly purple, much like the music itself.
1. Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days and is it sunny in Finland?
We’re Sunniva, a four-piece band from Turku, Finland and we play slow and heavy music that sounds sometimes beautiful. We have been actually pretty busy with our upcoming debut album Hypostasis. The album will be released by our friends at Svart Records here in Turku. Keep the date 19th of September in your mind. Also Violence In The Veins will release a special colorway in Spain and minoRobscuR also in Germany. Iron Corpse will release a cassette here in Finland.
Jaakko: All the promotional stuff like music videos, interviews and booking and of course playing shows have kept us going. It has been quite a warm and sunny summer already and it continues as we speak. Finnish summer is beautiful!
2. Could you introduce Sunniva to our readers? I know you started in 2016 in Turku, but how did you get together, and what other bands had you played in before?
Jaakko: We, the current line-up, have been working together in the same company back in the days. You could call us denim demons. But the origin of the band started in that same company when Oliver (guitar / vocals) and Jaakko (drums) met there. Later our friend Aleks (bass) joined the band and our other friend Eemeli became the second guitarist. During the first years Aleks started studying in Helsinki and luckily our friend Timi was there and available. Aleks is still a crucial part of our visual side. He takes our promotional photos and is a creative part of the Sunniva mindhive. Soon after that Eemeli wanted to focus on his rock band Atomic Annie and then luckily there was our friend Tuomas ready to play some slower stuff. So nowadays Sunniva is formed of Jaakko (drums), Oliver (guitar / vocals), Timi (bass) and Tuomas (guitar). Older bands of the members are Black Chord, Ravage Ritual, The Feral Young and Tryer. Check 'em out!
3. Your first EP, The Holy Mountain, was released on the legendary Svart Records — how did a new band manage to release their debut on such a renowned label? How has the cooperation been over the years?
Jaakko: Well actually our first EP is self released. But the upcoming debut album Hypostasis will be released by Svart Records. It is a dream come true collaboration with our friends. Couldn’t think of a better solution for the release and we’re both in the same city. They are good friends of ours working behind the Svart Records label.
Our digital single This Reality Speaks Only In Blood was also self released. We have also worked together with Suicide Records from Gothenburg, Sweden and they released our self titled EP in cassette and digital form. Really looking forward to collaboration with Svart Records! There will be three different variants of the vinyl and also a CD.
4. You're just releasing your new album Hypostasis — can you describe the process of its creation? When did it start, what was your main inspiration behind it, and how have you evolved musically and lyrically since your self-titled EP from 2020?
Oliver: The process began after our S/T EP was released. We decided to make a full length album and we began writing the base songs for us to work off of. We wanted to make something consistent that follows a certain feeling. The common feeling was born from playing the songs and molding them to be coherent with each other. We wanted the album to have a good arc to it, to make the songs feel good on their own but also to form a good whole.
Once we were happy with what we had we made rehearsal space demos and then booked studio time. We recorded them at our friends studio VR Studios in our hometown Turku with Jori Saloranta, then we sent the tracks off to Waiting Room Recording to be mixed by Mikael Neves. The tracks were mastered at Audiosiege by the one and only Brad Boatright.
The lyrics were written around the pandemic and the air of anxiety, paranoia and change that was centered around that time fed into the themes. The themes lyrically revolve around eco-anxiety and technological pessimism.
5. You also released a brand new video clip, Mercurial Bloodstream, featuring very occult imagery. Can you describe to our readers what’s going on in the video, and what’s your attitude toward underground bands making video clips? Do you enjoy watching them?
Oliver: I find Occult and esotericism fascinating and also something that is inherent in this kind of music. There's something very spiritual and cathartic but only for those who find and embrace it.
I think those who know, know. I like the idea that in years time someone will watch the video and wonder what the hell was this all about. Like a VHS you find in an abandoned and forgotten storage unit and when you put it on you get the feeling it's something you shouldn't be watching.
As for videos made for music I think it plays an important part in amplifying a band's artistic vision and creating a visual narrative for the listener. It's one more artistic outlet for an artist to bring their world to life.
I think we all enjoy watching videos and if they are good they live on in your head and are something that compliment the music.
6. I've interviewed two cool bands from Finland so far — Askel and Svarta Havet. They both mentioned Sunniva as a great bunch of people and said they're looking forward to your new album Hypostasis and hopefully playing some gigs together. Are you connected with these bands? Do you have any interesting stories or shared plans with them?
Tuomas: They are both awesome! Both Askel and Svarta Havetare our dear friends. All the members of those bands are the best! We have played together, booked shows together and went to see some shows together. It’s a privilege to have these people around you. And both bands have released amazing music. Månen Ska Lysa Din Väg is an album that everyone must listen to. Cycles Of Ruin and Sundered are also essential for everyone who likes slow, depressive and intense music.
Jaakko: We would love to hit the road again with these two bands! Maybe even a European tour? And yes we have some good stories with them. We love pizza! And we love eating pizza together. And having fun while eating. But maybe someone could help us book a tour called Pizzalovers 2026? Hit us up!
Also Lotta from Svarta Havet features on the track Valovaltimo from our upcoming album!
7. Sunniva can be translated as 'gift of the sun'. I've noticed that your artwork often references golden circles and blood. What is the background behind the band’s solar symbolism? Is it the sun as the primary life-giving force worshipped by ancient cultures—who performed blood sacrifices to keep the sun god appeased—the lack of sunlight during Finland’s polar nights, or something else entirely?
Oliver: It's an important part of anyone's life. Light and dark, yin and yang, positive and negative energies. For us, we live in a place where you see the cycle of life every year and we live in a place where for a large portion of the year there is very little light. So it naturally has a big effect on us. We also talk about how in a sense music that's dark, ominous and heavy has given us a lot of positivity and meaning in our lives. That's how you could look into what our names' meaning represents. Also the sun as a symbol has a lot of meaning and has shaped humanities history throughout the ages so it holds a very powerful image in our psyche.
8. What are some of the band’s other cultural inspirations and references used in your artwork and lyrics? The Holy Mountain could refer to Jodorowsky’s eponymous movie. There are snakes and sacrifices—I’m trying to visualize either the Egyptian god Ra or the Aztec Tonatiuh—but something tells me it might be the latter that’s more closely associated with your art. I even think of The Three-Body Problem trilogy and humanity’s plans to fight alien warships using solar explosions. How far am I from the truth?
Oliver: I think your interpretations are interesting and yours to make. I don’t and wouldn’t want to impose onto you anything different. What you find in someone's art is yours to enjoy and live through. Art is personal and I love when people give their meaning to it. We all love Jodorowsky’s work and Me and our bassist Timi are very into spiritual, esoteric and occult teachings and I love looking into ancient religions. Liu Cixin’s book series also has very interesting concepts so I wouldn’t say you're completely off-course with your ideas.
9. The sound of Sunniva is rooted in sludge doom, but I can detect a certain melodic catchiness in your riffing. Where does that come from, and how important is melody in Sunniva’s expression of sludge?
Jaakko: I guess that comes from the music we listen to and especially our two guitarists. We listen to all kinds of stuff and that inspires us to do these soundscapes. Melodies bring out the emotional atmosphere for most of our songs. That counterbalances the heaviness in our songs and sometimes makes a song more emotionally heavy. We feel that melodies are a very essential part of our music.
11. What’s your view on the differences between southern and northern sludge doom? What makes them distinct, and what do they have in common?
Jaakko: Gotta say I don’t know the difference that much?! You mean like the NOLA stuff and then up here in Scandinavia?
The four seasons and the long darkness give the music new levels up here in the north and make it a bit more crushing and devastating. Spiced up with the heavy music history we have up here.
NOLA stuff is a bit more laidback musically, but the darkness has a completely different meaning down there. Like the substance abuse and suffering of people in those parts. And the current state of the United States is just so sad. We love THOU!
12. Finland has a rich history of pioneering many underground genres since the late ’80s and early ’90s. What do you consider to be the most important milestones in Finnish extreme music over the past four decades?
Jaakko: That’s a good question! The history with early death metal and pioneers in the funeral doom scene are maybe the most important. Also the punk and hardcore scene is very important to us and we have roots there. Then there are some pioneers in grindcore and black metal as well. We like it heavy here!
13. How is the Finnish underground scene today? Are there any local hubs for doom and sludge metal, or is the scene spread evenly across the country?
Jaakko: It’s pretty tightly woven. A lot of people know each other and play together and organize events. Of course there are clusters in the big cities, but there are some that are spread across. It is a pretty vibrant and wide community. New Wave of Finnish Hewy as we say.
14. Is it common for Finnish underground bands to play in the Baltic countries? Do you usually travel by ferry? What are the pros and cons of sea travel?
Jaakko: Yeah, some bands head out there to play! We have played only once in Tallinn. But it’s an easy gateway to Europe if you travel by car. And the ferry from Helsinki to Tallinn is the most common. Sometimes bands take the ferry from Turku to Stockholm and travel to Europe via that route and return to Finland through the Baltics. There is a lot of spare time in those travels. If you have your binoculars, you can go birdwatching.
Tuomas: We are very isolated here in Finland compared to many other countries. Most can just jump in a car and head out anywhere but from Finland you have to first grab a boat and spend a whole day traveling which will lose a day that could be spent playing a show somewhere. It's a difficult position to be in geographically and financially, but we manage.
15. What other countries and regions have you managed to play in so far? What would make you consider playing concerts in Slovakia or the Czech Republic? Do you know any bands from these countries?
Jaakko: We have just played once in Tallinn, Estonia. But we would love to play more shows in Europe. Talking about that Pizzalovers 2026 -tour! A solid tour plan with a good line-up and a driver and a van would do that. Gotta be honest, but I’m not that familiar with bands from Slovakia or Czech Republic. We must do some research!
16. Do you know what historical moment occurred between Finland and Slovakia on 28th April 2004?
Timi: No idea. Maybe something to do with ice hockey?
17. Are there any decent doomsday cults in Finland nowadays?
Oliver: Most likely, but none come right now to mind. Finland has a sort of bible belt area where there are a lot of little church groups and such, so that would be a place to look. There is a good book called Lightbearers of the North by Perttu Häkkinen and Vesa Iitti that documents occult related characters and groups throughout Finland's history. Check it out.
18. Which album, album cover, book and music video have impressed you the most recently?
1. Kto ste, čo robíte a čo vás v poslednej dobe najviac zaujíma – a je už vo Fínsku slnečno?
Sme Sunniva, štvorčlenná kapela z Turku vo Fínsku a hráme pomalú a ťažkú hudbu, ktorá niekedy znie aj krásne. V poslednom období sme boli dosť zaneprázdnení naším debutovým albumom Hypostasis. Album vydajú naši priatelia zo Svart Records tu v Turku. Zapamätajte si dátum 19. septembra. Violence In The Veins vydajú špeciálnu edíciu vinylu v Španielsku a minoRobscuR v Nemecku. Iron Corpse vydá kazetu tu vo Fínsku.
Jaakko: Všetky promo aktivity ako videoklipy, rozhovory, booking a, samozrejme, koncertovanie nás držia v pohybe. Toto leto bolo už doteraz dosť teplé a slnečné a stále pokračuje. Fínske leto je nádherné!
2. Mohli by ste predstaviť Sunniva našim čitateľom? Viem, že ste začali v roku 2016 v Turku, ale ako ste sa dali dokopy a v akých iných kapelách ste hrali predtým?
Jaakko: My, súčasná zostava, sme kedysi pracovali v rovnakej firme. Mohli by ste nás nazvať „denim demons“. Ale pôvod kapely začal v tej istej firme, keď sa tam stretli Oliver (gitara / spev) a Jaakko (bicie). Neskôr sa pridal náš kamarát Aleks (basgitara) a ďalší priateľ Eemeli sa stal druhým gitaristom. Počas prvých rokov začal Aleks študovať v Helsinkách a našťastie bol k dispozícii náš priateľ Timi. Aleks je stále kľúčovou súčasťou nášho vizuálu – fotí promo fotky a je kreatívnou časťou „mindhive“ Sunniva.
Krátko nato sa Eemeli chcel sústrediť na svoju rockovú kapelu Atomic Annie a našťastie bol pripravený hrať pomalšie veci náš priateľ Tuomas. Takže dnes Sunniva tvoria Jaakko (bicie), Oliver (gitara / spev), Timi (basgitara) a Tuomas (gitara). Členovia predtým pôsobili v kapelách Black Chord, Ravage Ritual, The Feral Young a Tryer. Pozrite si ich!
3. Vaše prvé EP The Holy Mountain vyšlo na legendárnom Svart Records — ako sa podarilo novej kapele debutovať na tak renomovanom labeli? Ako funguje spolupráca po tie roky?
Jaakko: V skutočnosti bolo naše prvé EP vydané vlastným nákladom. Ale pripravovaný debutový album Hypostasis vyjde pod Svart Records. Je to splnený sen, spolupráca s priateľmi. Nevedeli by sme si predstaviť lepšie riešenie, navyše sme v rovnakom meste. Sú to naši dobrí kamaráti, ktorí stoja za Svart Records.
Náš digitálny singel This Reality Speaks Only In Blood bol tiež vydaný vlastne. Spolupracovali sme tiež so Suicide Records z Göteborgu vo Švédsku, ktorí vydali naše self-titled EP na kazete a digitálne. Veľmi sa tešíme na spoluprácu so Svart Records! Album vyjde v troch variantoch vinylu a aj na CD.
4. Práve vydávate nový album Hypostasis — môžete priblížiť proces jeho vzniku? Kedy sa začal, čo bolo hlavnou inšpiráciou a ako ste sa hudobne a textovo posunuli od self-titled EP z roku 2020?
Oliver: Proces sa začal po vydaní nášho S/T EP. Rozhodli sme sa spraviť plnohodnotný album a začali sme písať základné skladby, z ktorých sme vychádzali. Chceli sme vytvoriť niečo konzistentné, čo nesie určitý pocit. Tento pocit vznikol hraním skladieb a ich formovaním tak, aby spolu dávali zmysel. Chceli sme, aby mal album dobrý oblúk, aby skladby fungovali samostatne, ale aj ako celok.
Keď sme boli spokojní, nahrali sme skúšobné demá a potom rezervovali štúdio. Nahrávali sme v štúdiu našich priateľov VR Studios v Turku s Jorim Salorantom, mixoval to Mikael Neves vo Waiting Room Recording a masteroval Brad Boatright v Audiosiege.
Texty vznikali počas pandémie a atmosféra úzkosti, paranoje a zmien, ktoré ju sprevádzali, sa odrazila v témach. Tie sa točia okolo eko-úzkosti a technologického pesimizmu.
5. Nedávno ste vydali nový videoklip Mercurial Bloodstream s výrazne okultnou symbolikou. Čo sa vo videu deje a aký máte postoj k videoklipom UG kapiel? Rád ich pozeráte?
Oliver: Okultizmus a ezoterika sú fascinujúce a zároveň prirodzene patria k takejto hudbe. Je v tom niečo duchovné a katarzné, ale len pre tých, ktorí to objavia a prijmú.
Myslím, že tí, ktorí vedia, vedia. Páči sa mi predstava, že o pár rokov niekto uvidí video a bude sa čudovať, o čo vlastne išlo. Ako keby ste našli VHS kazetu v opustenej pivnici a po zapnutí máte pocit, že by ste to vlastne ani nemali pozerať.
Videoklipy podľa mňa zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní umeleckej vízie kapely a vytváraní vizuálneho príbehu pre poslucháča. Je to ďalší umelecký prejav, ktorý môže priniesť svet kapely k životu.
Radi sa pozeráme na videá a ak sú dobré, zostanú v hlave a skvelo dopĺňajú hudbu.
6. Rozhovoroval som už s dvoma fínskymi kapelami — Askel a Svarta Havet. Obaja spomenuli Sunniva ako skvelých ľudí a tešia sa na váš nový album Hypostasis a možno aj spoločné koncerty. Ste s nimi prepojení? Máte nejaké spoločné plány?
Tuomas: Obe sú úžasné! Askel aj Svarta Havet sú naši drahí priatelia. Všetci členovia týchto kapiel sú najlepší! Hrali sme spolu, organizovali koncerty a chodili na koncerty. Je to privilégium mať týchto ľudí okolo seba. A navyše obe kapely vydali skvelú hudbu. Månen Ska Lysa Din Väg je album, ktorý musí počuť každý. Cycles Of Ruin a Sundered sú tiež nevyhnutnosťou pre všetkých, ktorí majú radi pomalú, depresívnu a intenzívnu hudbu.
Jaakko: Radi by sme s nimi išli znova na cestu! Možno aj európske turné? A áno, máme spolu dobré historky. Milujeme pizzu! A milujeme jesť pizzu spolu. A baviť sa pri tom. Možno by nám niekto mohol pomôcť zorganizovať turné s názvom Pizzalovers 2026? Ozvite sa!
Lotta zo Svarta Havet tiež hosťuje v skladbe Valovaltimo z nášho pripravovaného albumu!
7. Sunniva sa dá preložiť ako „dar slnka“. Vaše vizuály často odkazujú na zlaté kruhy a krv. Aké je pozadie slnečnej symboliky kapely? Je to slnko ako životodarná sila uctievaná starovekými kultúrami, ktoré prinášali krvavé obety, aby si ho naklonili, alebo skôr nedostatok svetla počas polárnych nocí vo Fínsku?
Oliver: Je to dôležitá súčasť života každého. Svetlo a tma, jin a jang, pozitívna a negatívna energia. Žijeme na mieste, kde každý rok vidíte cyklus života a kde je veľkú časť roka veľmi málo svetla. To má na nás prirodzene veľký vplyv. Zároveň hovoríme o tom, že temná, ťaživá hudba nám paradoxne priniesla veľa pozitívneho a zmysel života. Takto sa dá chápať aj význam nášho mena.
Slnko je silný symbol, ktorý formoval ľudstvo po stáročia a v našej psychike má veľmi silný obraz.
8. Aké ďalšie kultúrne inšpirácie a referencie používate v textoch a vizuáloch? The Holy Mountain môže odkazovať na Jodorowského film. Objavujú sa hady a obety – evokuje to egyptského boha Ra alebo aztéckeho Tonatiuha. Alebo dokonca trilógiu The Three-Body Problem s ľudstvom plánujúcim bojovať proti mimozemským flotilám pomocou solárnych výbuchov. Ako ďaleko som od pravdy?
Oliver: Myslím, že tvoje interpretácie sú zaujímavé a patria tebe. Nechcem a ani by som ti nevnucoval nič iné. Čo si nájdeš v umení, je tvoje a môžeš tým žiť.
Všetci milujeme Jodorowského tvorbu. Ja aj náš basgitarista Timi sa veľmi zaujímame o duchovné, ezoterické a okultné učenia a rád skúmam staroveké náboženstvá. Liu Cixinova trilógia má tiež veľmi zaujímavé koncepty, takže by som nepovedal, že si úplne mimo.
9. Zvuk Sunniva vychádza zo sludge doom, ale cítim v ňom aj melodickú chytľavosť. Odkiaľ to pramení a akú úlohu zohráva melódia vo vašej hudbe?
Jaakko: Asi to vychádza z hudby, ktorú počúvame, najmä od našich dvoch gitaristov. Počúvame rôzne veci a to nás inšpiruje vytvárať tieto zvukové krajiny. Melódie vytvárajú emocionálnu atmosféru pre väčšinu našich skladieb. Vyvažujú ťažobu našej hudby a niekedy robia skladbu ešte emocionálne náročnejšou. Pre nás sú melódie veľmi dôležitou súčasťou hudby.
10. Ako zvyčajne skladáte hudbu? Začínate centrálnym gitarovým riffom a potom budujete ďalšie pasáže okolo neho, alebo máte najprv základnú predstavu (napr. basový riff) a až potom pridávate gitary a aranžmány? Alebo je váš proces úplne iný?
Jaakko: Zvyčajne Oliver a Timi prinesú do skúšobne štruktúry alebo riffy. Tam ich začneme spájať a pridávame nové veci celkom organicky. Potom ich „varíme“, pridáme korenie a po čase je nápoj hotový. To je náš bežný spôsob. Niekedy aj krátka jam session s jedným riffom vytvorila celú skladbu. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť – už máme víziu druhého albumu a zatiaľ vyzerá (a znie) veľmi dobre.
11. Aký je tvoj pohľad na rozdiely medzi južným a severným sludge doomom? Čím sa odlišujú a čo majú spoločné?
Jaakko: Musím povedať, že ten rozdiel až tak veľmi nepoznám?! Myslíš tým napríklad NOLA veci a potom to, čo robíme tu v Škandinávii?
Štyri ročné obdobia a dlhá tma dávajú hudbe u nás na severe nové vrstvy a robia ju o niečo drvivejšou a zničujúcejšou. Samozrejme ochutenú bohatou históriou tvrdej hudby, ktorú tu máme.
NOLA veci sú hudobne o niečo uvoľnenejšie, ale temnota tam má úplne iný význam. Skôr spojený so zneužívaním látok a utrpením ľudí v tých častiach. A súčasný stav Spojených štátov je jednoducho smutný. Milujeme THOU!
12. Fínsko má bohatú históriu priekopníctva mnohých UG žánrov od konca 80. a začiatku 90. rokov. Čo považuješ za najdôležitejšie míľniky fínskej extrémnej hudby za posledné štyri desaťročia?
Jaakko: To je dobrá otázka! História ranného death metalu a priekopníkov funeral doom scény sú možno tie najdôležitejšie. Rovnako aj punková a hardcore scéna je pre nás veľmi dôležitá a máme tam svoje korene. Potom tu boli aj priekopníci v grindcore a black metale. U nás to musí byť ťažké!
Kapely ako Abduktio, Callisto, Dark Buddha Rising, Endstand, Oranssi Pazuzu, Reverend Bizarre, Rotten Sound a Swallowed na nás určite mali vplyv.
13. Ako vyzerá fínska UG scéna dnes? Sú vo Fínsku nejaké lokálne centrá pre doom a sludge metal, alebo je scéna rovnomerne rozdelená po celej krajine?
Jaakko: Je to dosť prepojené. Veľa ľudí sa pozná, hrá spolu a organizuje podujatia. Samozrejme, že v hlavných mestách sú väčšie zhluky, ale niektoré sú roztrúsené po krajine. Je to celkom živá a široká komunita. Ako hovoríme – New Wave of Finnish Heavy.
14. Je pre fínske UG kapely bežné hrať v Pobaltsku? Cestujete zvyčajne trajektom? Aké sú plusy a mínusy cestovania po mori?
Jaakko: Áno, niektoré kapely tam chodia hrať! My sme hrali zatiaľ iba raz v Tallinne. Ale je to jednoduchá brána do Európy, ak cestuješ autom. A trajekt z Helsínk do Tallinnu je najbežnejší. Niekedy kapely berú trajekt z Turku do Štokholmu a cestujú do Európy cez túto trasu a vracajú sa cez Pobaltie. Na týchto cestách je veľa voľného času. Ak máš ďalekohľad, môžeš ísť pozorovať vtáky.
Tuomas: Sme tu vo Fínsku veľmi izolovaní v porovnaní s inými krajinami. Väčšina si jednoducho sadne do auta a vyrazí, kam chce, ale z Fínska musíš najprv naskočiť na loď a stráviť celý deň cestovaním, čo je deň, ktorý by si mohol venovať koncertu. Je to geograficky aj finančne náročná pozícia, ale zvládame to.
15. V ktorých krajinách a regiónoch sa vám už podarilo hrať? Čo by vás motivovalo hrať koncerty na Slovensku alebo v Českej republike? Poznáte nejaké kapely odtiaľto?
Jaakko: Hrali sme len raz v Tallinne, Estónsko. Ale radi by sme odohrali viac koncertov v Európe. Spomínaný Pizzalovers 2026 tour! Stačil by solídny tour plán s dobrou zostavou, šoférom a dodávkou. Musím byť úprimný, ale nie som až tak oboznámený s kapelami zo Slovenska alebo Česka. Musíme to prebádať!
16. Vieš, aký historický moment nastal medzi Fínskom a Slovenskom 28. apríla 2004?
Timi: Nemám tušenie. Možno niečo s hokejom?
17. Existujú dnes vo Fínsku nejaké seriózne doomsday kulty?
Oliver: Najskôr áno, ale žiadny mi momentálne nenapadá. Fínsko má akúsi „biblickú oblasť“, kde je veľa malých cirkevných skupín a podobne, takže tam by sa dalo pátrať. Je tu dobrá kniha Lightbearers of the North od Perttu Häkkinen a Vesa Iitti, ktorá dokumentuje okultné postavy a skupiny naprieč históriou Fínska. Odporúčam.
18. Ktorý album, obal albumu, kniha a videoklip ťa nedávno najviac oslovili?
Jaakko: Albumy: Quest Master - Obscure Power, Knihy: Carl Sagan - Contact, Videoklip: Svarta Havet - Ditt Rike.
Oliver: Albumy: Ichiko Aoba - Creatures, Haunted Horses - Dweller, Candy - It’s inside you. Kniha: Plastiboo - Vermis II, tiež Godhusk (v podstate väčšina toho, čo vydáva Hollow Press, je úžasné).
Je tu koniec roka 2024, hranatý odišiel lízať riť diktátorovi do Kremľa, v telke dávajú smutnú vianočnú rozprávku "Štyri slepé patróny deda Cintulku" a ja som počas prechádzky okolo Štrbského plesa dostal chuť napísať niečo krátke o albume, ktorý mi koncom roka rozbil aktuálny playlist a pokazil radosť z vytvárania tohtoročných top 10 rebríčkov.
Dánsky indie-synthový sólo projekt Dinner! som objavil náhodou pri rannom počúvaní rádia cestou do práce. Song "Turn Me On", ktorý ako som zistil má dotyčná rádio stanica zaradený v rotácii už pár mesiacov bol presne ten, ktorý ma pritiahol ku kapele ako roj múch k čerstvo vyloženej kláde. Ešte pri šoférovaní som ho našiel a lajkol vo svojom Spotify, aby som sa k nemu vzápätí počas pracovnej doby vrátil. Je ráno a ja si prvý krát púšťam album Psychic Lovers v celej jeho ešte stále nespoznanej kráse.
Prvý song "Cool as Ice" má refrén, ktorý vzniknúc v USA v 80s, lámal by všetky priečky hudobných rebríčkov ako kokosová Fidorka moje odhodlanie nejesť sladké. Skladba navodzuje atmošku fialových neónových svetiel, vybíjaných kožených overalov a dymostroja z obskúrnych gay klubov, ale koho mi len pripomína ten vokál? Podľa hejterov na Youtube, znie ako Patrick zo Sponge Boba, Arnold Schwarzenegger alebo ako potomok Johna Mausa a Nico. Mne však najviac zo všetkého pripomína hlášky orkov z hry Warcraft 2: Zag-zag, Dabu, Lok-tar...
Pri druhej skladbe "The World", ktorá vyústi do krásneho la-la-la-la motívu, si googlim Dinner! a zisťujem, že je to jednočlenný projekt Andersa Rhedina, o ktorom sa vzápätí dozvedám, že pôsobil v Kodaňskej kapele Choir of Young Believers (aka COYB), z ktorej albumu Grasque (vyšiel v rovnakom roku ako Psychic Lovers) som sa pred niekoľkými rokmi niekoľko mesiacov nevedel spamätať. Náhoda? Nemyslím si...
Prichádza rádiová trojka "Turn Me On", ktorej niet čo vytknúť, a za ktorou nasleduje "Gone" - a to je rana päsťou Ricka Astleyho priamo na môj solar. Päsť je Rickova, boxérska rukavica však patrí Andersovi. Alebo je to naopak? "What You Got" je ďaľší refrénový skvost a "Wake Up" je jednoduchá konverzácia medzi Andersom a francúzsky hovoriacou slečnou o tom ako by sa obaja radi zobúdzali pri sebe v rôznych európskych metropoliach.
Ako ubieha čas pri posluchu emóciami a nostalgiou nabitého Psychic Lovers, pred očami sa mi mihajú asociácie ako v Disneyho kreslenom filme. Tento album definuje slovo "weird", na jednej strane dokonalé melódie, na druhej strane divný spev a atmoška, ktorá vás buď chytí a už nepustí alebo si poviete WTF? a nedáte ho dokonca (ako väčšina mojich známych, ktorým som tento album tlačil do priazne).
Siedma skladba "Holy Fuck!" je kombinácia synthových plôch a pulzujúcich synth basov - ktoré mi prvý krát evokujú iného majstra weird synth štýlu - Necrococka, a to hlavne z jeho projektov Kaviar Kavalier. "A.F.Y." je neosynthový tlkot srdca doprevádzaný monofonickým chorálom, ktorý trochu v agresívnejšej forme odprezentoval Attila Csihar na ikonickom albume De Mysteriis Dom Sathanas nórskych zlobivých chlapcov Mayhem.
Deviatka "Lie" je bezbeatový synth minimalizmus s krásnym refrénom. Vo videoklipe tancuje popri Andersovi hrajúcom na hračkárkej gitare neznáma dievčina tanec, ktorý je intímny a surreálny. Videoklip má D.I.Y. 90s vibe a evokuje mi dokument Dig! o rozdielnych cestách dvoch spriaznených alternatívnych 60s revival kapiel The Brian Jonestown Massacre a The Dandy Warhols.
Desiatka "Kali, take me home", je jeden z mojich troch favoritov celého albumu. Štvorakordový repetitívny námet pomaly graduje a Andersov goticky ladený vokál sprevádzaný detským zborom je presiaknutý emóciou samoty a smútku, ktorú vzhľadom na to, že už rok nepijem alkohol a napriek tomu ju viem precítiť, považujem za autentickú.
"Kali take me home, I don't want to be alone. Kali take me home with you tonight."
Andersovo svojské poňatie melanchólie nemusí vyhovovať každému a albumu nedá viac priestoru čo je škoda, pretože Psychic Lovers je ozajstný, možno zámerne nevybrúsený klenot alternatívnej hudby. Túto kvalitu mimochodom podporuje aj fakt, že album vyšiel na labeli Captured Tracks reprezentujúceho okrem iného aj kapely DIIV, The Soft Moon, Wild Nothing alebo Holograms.
It’s the end of 2024, our local Peckerhead of a Prime minister went off to lick a dictator’s ass in the Kremlin, on TV they’re showing a sad Christmas fairy tale “Four Blind Cartridges of Grandpa Cintulka”, and while walking around Štrbské pleso I suddenly felt the urge to write something short about an album that shattered my current playlist at the end of the year and ruined the joy of making this year’s top 10 charts.
The Danish indie-synth solo project Dinner! I discovered by chance while listening to the radio on my morning drive to work. The song “Turn Me On”, which I later found out had already been in rotation on that station for a few months, was exactly the one that pulled me toward the band like a swarm of flies to freshly laid cable. Still behind the wheel, I found it on Spotify, hit like, and returned to it again during the workday. It’s morning, and I’m listening for the first time to the album Psychic Lovers in all its yet-unknown beauty.
The first song “Cool as Ice” has a chorus which, if it had been born in the U.S. in the 80s, would have broken every music chart like a coconut-flavored Fidorka breaking my will not to eat sweets. The track conjures the vibe of purple neon lights, studded leather jumpsuits, and smoke machines in obscure gay clubs — but who does that vocal remind me of? According to YouTube haters, it sounds like Patrick from SpongeBob, Arnold Schwarzenegger, or the offspring of John Maus and Nico. To me, though, it mostly reminds me of the orc lines from 90's PC Game Warcraft II: "Zug-zug, Dabu, Lok-tar…"
By the second track, “The World”, which flows into a beautiful la-la-la-la motif, I’m googling Dinner! and find out it’s a one-man project by Anders Rhedin. Soon I learn he used to play in the Copenhagen band Choir of Young Believers (COYB), whose album Grasque (released the same year as Psychic Lovers) floored me for months when I first heard it years ago. Coincidence? I don’t think so…
Then comes the radio hit “Turn Me On”, flawless, followed by “Gone” — a Rick Astley punch straight to my solar plexus. The fist is Rick’s, but the boxing glove belongs to Anders. Or is it the other way around? “What You Got” is another chorus gem, and “Wake Up” is a simple conversation between Anders and a French-speaking girl about how they’d love to wake up next to each other in various European capitals.
As time passes while listening to the emotion- and nostalgia-soaked Psychic Lovers, associations flicker before my eyes like in a Disney cartoon. This album defines the word “weird”: on one hand perfect melodies, on the other hand strange vocals and an atmosphere that either grabs you and never lets go, or makes you say “WTF?” and skip before the end (as most of my friends did when I tried to push this record onto them).
The seventh track, “Holy Fuck!”, is a mix of synth layers and pulsing synth bass — which for the first time reminds me of another master of the weird synth style, Necrocock, especially his Kaviar Kavalier projects. “A.F.Y.” is a neosynth heartbeat accompanied by a monophonic chant, reminiscent (in a more aggressive form) of Attila Csihar’s presentation on Mayhem’s iconic De Mysteriis Dom Sathanas.
Track nine, “Lie”, is beatless synth minimalism with a beautiful chorus. In the video clip, an unknown girl dances alongside Anders playing a toy guitar, her dance both intimate and surreal. The clip has a DIY 90s vibe and reminds me of the documentary Dig! about the divergent paths of two kindred 60s revival bands, The Brian Jonestown Massacre and The Dandy Warhols.
The tenth track, “Kali, take me home”, is one of my three favorites on the whole album. A four-chord repetitive theme slowly builds, while Anders’ gothic-tinged vocal, accompanied by a children’s choir, is soaked with loneliness and sadness. Given that I haven’t drunk alcohol for a year and can still feel it, I consider it authentic.
“Kali take me home, I don’t want to be alone. Kali take me home with you tonight.”
Anders’ unique take on melancholy may not suit everyone, and many won’t give the album enough space — which is a pity, because Psychic Lovers is a real, perhaps intentionally unpolished, gem of alternative music. This quality is also underscored by the fact that the record was released on Captured Tracks, the label representing bands like DIIV, The Soft Moon, Wild Nothing, or Holograms.
1. Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days?
My name is Domino Monet– I sing for Nyx Division.
I’m a graduate student of psychology so my interest has been fairly
monopolized by my studies these days. Within those studies, I have found
that there is an interesting and undeniable connection between music,
the human psyche/condition, and the phenomenon of belonging- something
that we crave on personal, social, spiritual, and biological levels. Our
species has never been successful in isolation, and that is mirrored in
the ways we continue to create communities around music, art– anything
that centers around creation. So yeah, I suppose I’ve been pretty
interested in those connections and phenomena lately.
2.
Your debut album Midnight Lights drops in September. How have things
changed for Nyx Division since the 2023 EP Dark Star, and what
influenced the new album’s lyrics and sound?
The band has
gone through quite a few changes, I’d say! We had some band member
turnover in 2023 that welcomed our new guitarist, Justin Cory, to the
fold. His style, tone, and sonic influences are similar but notably
different from our original guitarist's, so the character of the guitar
in Nyx Division has changed in a way that we’re all very excited
about. Our drummer also moved back to California around the same time,
which has given us the challenge and opportunity to write songs together
long-distance. We, of course, miss having all of us in the same room
every week, but we’ve been able to expand and explore our song-writing
capabilities through that distance.
The new album’s lyrics and
sound are certainly influenced by Justin Cory’s stellar guitar work and
the nature of composing songs long-distance. We’re all influenced by an
eclectic blend of genres– heavy metal, new wave, disco, d-beat,
post-punk – so the sound is essentially a reflection of a bunch of stuff
we like. We’re not concerned with sticking to any “genre”, really. If
we like it, it feels good, and it’s fun to play, we keep it.
The
lyrics follow a similar trend. I always write lyrics after the
instrumentals are constructed so I can allow myself to be influenced by
the color, mood, and energy of the notes themselves. For me, writing
lyrics is a practice of active listening more than anything else– if you
don’t listen to the music you won’t be able to enhance it with words or
melody. You’ll be singing on top of as opposed to within the
composition.
That’s the abbreviated version of the lyrical
process, but for those interested in knowing more, we’ll be releasing
the album alongside a zine that further explores the themes and
influences involved in Midnight Lights.
3. Did the writing for the album happen gradually over time, or was it more of an intense creative burst?
Both–
we’re all fiercely creative, active writers so we’re never not writing
something. The distance between us and the unfortunate reality that we
all must work overtime to make ends meet is really what interrupts the
speed at which we create new music, and that was certainly true for Midnight Lights. Even so, we managed to stay in a very productive rhythm together and construct the entirety of Midnight Lights at a steady pace punctuated with bursts of manic, creative energy.
4. Can you share a few memorable experiences from the writing and recording process of the new album?
Sure–
The first thing that comes to mind is that during the recording
process, we experienced some shifts in availability from the engineers
that resulted in us having the challenge of recording our album in 2
days instead of 3– and we did it! A lot of that album is single takes.
The vocals alone were recorded in about 2 hours, which was a personal
record for me! The band went in with razor sharp focus and it was really
astonishing to watch what unfolded as a result. I think we all
surprised ourselves with what we were capable of in that process.
5.
In your recent music video Soldier of Love, the end credits use a font
reminiscent of Iron Maiden. Do you fear the goth community might call
you out for committing ‘metal crimes’?
Haha, excellent
question! I have never heard the term ‘metal crimes’ before but as far
as I’m concerned, that’s a crime I’m certainly willing to commit. But to
answer your question: Of all the things I do fear in this world, the
goth community accusing us of metal crimes is not one of them, haha.
When Alex Rivas first reached out to me in 2021 to be in the band, the
way he described the sound was, “We’re going for a Twisted Sisters of Mercy kind of thing”,
which I thought was brilliant. So the band – even before it was named –
has always had its sonic roots in heavy metal history. But I suppose if
the goth community doesn’t like that and intends to lock us up for our
‘metal crimes’, my only request is that they put us all in one cell so
we can keep writing, haha.
6.
Older goth fans sometimes say nothing new excites them, while younger
listeners seem more open to different styles and new bands. How do you
expect both groups to react to Midnight Lights?
I can’t quite predict how either generation will respond to Midnight Lights–
I’m not much of a fortune teller. I wish I was! But what I can say is
that at the shows we’ve played thus far, there is a very wide range of
ages, genders, nationalities, ethnicities, socioeconomic standings–
people from all walks of life. And regardless of how people’s various
social locations may differ from one another, the vast majority of them
seem to enjoy being at our shows. People dance, laugh, and smile
together– and I think those moments of joy are invaluable. One of our
goals with the Midnight Lights record was to capture a bit
of that live music magic, so if nothing else, I hope that regardless of
differences in age, gender, ethnicity, etc., listeners are able to feel
that energy and let it impact them in a way that is authentic to them,
good and bad.
7. How will the new album be released and distributed? Where will fans in Europe be able to get a copy?
The
album will be released and distributed in the U.S. through our dear
friends at Blackwater Records (LPs) and Transylvanian Recordings (CDs
& Tapes) and in Europe through the kind folks at Agipunk! European
fans can get their LPs from Agipunk to avoid monstrous shipping costs–
and pre-orders are available now through this link: Midnight Lights Pre-order. Agipunk is also hosting a listening party on September 10th at 8:00am PDT
where you can go listen to the album for free and chat about it, if
you’d like. There is, of course, always the digital download option too–
though we prefer the tactile experience of records, CDs, and tapes and
recommend them whenever possible.
8. Nyx Division is
based in Portland, Oregon, which is known for its diverse alternative
music scene. What are the roots of the goth/post-punk sound in Portland,
and would you say it is unique compared to other major West Coast
cities including Canada and Mexico?
There’s various different
schools of thought around what the “true roots” of the goth/post-punk
sound are in Portland, but I think if we’re painting in fairly broad
strokes it’s undeniable that The Wipers & Dead Moon had a
massive impact on the post-punk legacy of Portland and the Pacific
Northwest in general. I think every major city has its own unique scene
and history, which in turn creates a unique sound. For Portland I think a
big part of what makes that unique to us is the weather/environment.
It’s grey, rainy, we go for what feels like months without seeing the
sun, but it’s also gorgeous. The elements of the environment– gloomy,
moody, undeniably alive– are absolutely mirrored in the music. It’s
romantic, restless, at times a bit hopeless, but absolutely full of
kinetic energy. Portland has historically been a very working-class town
as well, which I think may be one of the major contributing factors to
how it’s different from, say, LA. People aren’t moving to Portland to
“make it big” like they do in LA. Punks, goths, & metal-heads here
are service workers, factory workers, construction workers– the music
scene here (for the most part) belongs to the proletariat class and that
certainly shows up in the sonic quality of the bands that come from
this area.
9.
It feels like every few years the West Coast produces a new goth wave
that makes its way across Europe. What makes the West Coast so fertile
for this kind of music, and do you also notice influences coming from
Europe or other regions?
I certainly notice influences coming
from Europe and other regions, absolutely. At this point in our digital
history, we belong to a world of globalized media. More music than we
could listen to in 3 lifetimes is available on any given digital
platform, whenever we want it, and through that virtually unlimited
access we can allow ourselves to be influenced by everything from Tuvan
throat singing to Slovenian Synth Pop. I think this limitless access has
impacts on all people, regardless of whether or not they’re fully
conscious of those impacts, but perhaps the West Coast is more prone to
producing things that feel/sound new in the vein of goth music simply
because the West Coast is known for being willing to try new things and
be loud about it. Across all kinds of disciplines– medicine, art, dance–
the West Coast has a history of pushing the boundaries with a
take-it-or-leave-it attitude.
I also think that music is and has
been a reflection of various people’s struggles throughout time, so the
political and social climate of a place will be reflected in the voices
that rise from the pressures of that struggle to survive. There is
certainly no shortage of struggle to survive in America right now (West
Coast included) so there’s a lot of music being produced as a means to
cope with and unify under that distress.
10. Would you agree that Portland attracts musicians from other West Coast cities? If so, why do you think that is?
10
years ago I would absolutely agree, yes! However, in the last 10 years,
Portland has become rather gentrified and the affordability that
attracted many West Coast musicians to this city is hardly attainable
now. That’s not to say that musicians from West Coast cities don’t
continue to migrate here– they still do– but you used to be able to work
3 days a week, have all your living expenses covered, and have plenty
of time to go to shows, band practice, and have a little time to rest in
between it all in Portland. Now that the cost of living continues to
become more comparable to other West Coast cities like Oakland and San
Francisco, you’d have to be an independently wealthy trust fund kid to
have the life most musicians used to have in Portland now. I still love
living here, and I’m happy so many have stayed, but just as many have
left to go live in places that are more affordable.
11. Which bands or individuals do you like to collaborate or perform with and what are your favourite venues and cities to play?
We
like to collaborate and perform with just about anyone as long as
they’re kind and generally like-minded (ie: not total assholes). We are
very lucky to be a part of a music scene that is extremely supportive
and caring with one another, so to name all of our favorite people we
like to perform with would take quite a while! That said, we would be
remiss if we didn’t thank and name our friends in Nox Novacula, HÄLT, Schedule 1, False Figure, Sympathy Flowers, Deathcharge, and Perimeters.
Coffin Club, Blackwater, and Highwater Mark are all legendary Portland
venues we love– without which there would be no viable underground live
music scene. We’ve always loved playing Vancouver, BC and Oakland (we
love you!!!!!) and we hope to be able to travel more soon and see what
other cities have to offer and what we may be able to offer in return.
12.
When you’re not rehearsing or performing, how do you usually spend your
time? Would you say you’re part of Portland’s ‘weirdness,’ and if so,
how?
We all spend our time differently of course, but one
common denominator amongst all of us is that we all love being outside;
and the Pacific Northwest/West Coast is an excellent place to be
outdoorsy. Hiking, swimming, going to waterfalls, rivers, volcanoes,
high desert grasslands– we love it all. It’s good (and necessary!) to
get out of the city and remember that life lives on beyond all the
concrete and traffic noise.
Speaking personally, I’m a fairly
boring person outside of my band life, haha. As mentioned earlier, I’m a
graduate student, so an enormous amount of my time is spent reading
research articles, studying, and contributing to my field of study.
Studies aside, I tend to spend my “free” time reading, writing, riding
my bike, going to the movies, or spending time with my animals and the
people I love. So basically, I’m just a nerd. My apologies to anyone who
was expecting me to be “cool”, haha.
I don’t think about us as
being a part of Portland's “weirdness”. The “Keep Portland Weird”
slogan, while once a well-intentioned call to quell certain aspects of
gentrification, has been repeated, regurgitated, and remixed into
meaninglessness. We are definitely weirdos in the dictionary sense of
the word, but I think of that definition as separate from the
“weirdness” associated with Portland’s famous slogan.
13.
When can fans expect to see Nyx Division in Europe? Are you familiar
with any bands from Slovakia or the Czech Republic, and which European
cities or festivals would you like to play?
Hopefully sooner
rather than later! I am familiar with a few bands from Slovakia and the
Czech Republic, though I could certainly be more educated and exposed to
music from that region. In particular, I really like A/64, Nové Horizonty, Morbid Silence, Mace Head, and Komakino.
We’d
be happy to go to nearly any European city and honored to play just
about any festival– we all love travelling, meeting new people, and
playing with new bands, especially when it involves getting out of the
United States!
14. Is there someone with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
Hmmm…great
question…I think it would be fascinating to bring the 18th-century
Czech composer Bedřich Smetana back from the dead and interview him on
his thoughts on modern music.
15. What’s one last piece of advice you’d like to leave for our readers?
Great
question…well shit, I suppose I should say something profound and
meaningful: My advice would be to practice listening as an art. Not just
hearing, but true listening– the kind of listening that provides a
doorway into worlds outside your own. Nothing has enriched, enlivened,
and made my life more meaningful than that.
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednom čase najviac zaujíma?
Volám sa Domino Monet – spievam pre Nyx Division.
Som študentkou magisterského štúdia psychológie, takže v poslednom čase
moje záujmy dosť ovládajú práve štúdiá. V rámci nich som objavila
fascinujúce a nepopierateľné spojenie medzi hudbou, ľudskou
psychikou/stavom a fenoménom spolupatričnosti – niečo, po čom túžime na
osobnej, sociálnej, duchovnej aj biologickej úrovni. Naša druhová
existencia nikdy nebola úspešná v izolácii, čo sa odráža v tom, ako si
stále vytvárame komunity okolo hudby, umenia – okolo čohokoľvek, čo sa
točí okolo tvorby. Takže áno, myslím, že práve tieto súvislosti a javy
ma v poslednom čase zaujímajú najviac.
2. V septembri
vychádza váš debutový album Midnight Lights. Ako sa veci zmenili pre Nyx
Division od EP Dark Star z roku 2023 a čo ovplyvnilo texty a zvuk
nového albumu?
Kapela prešla viacerými zmenami, povedala by
som! V roku 2023 sme mali výmenu členov, vďaka ktorej k nám pribudol
nový gitarista Justin Cory. Jeho štýl, tón a zvukové vplyvy sú síce
podobné, ale predsa len odlišné od nášho pôvodného gitaristu, takže
charakter gitary v Nyx Division sa zmenil spôsobom, z ktorého sme
všetci nadšení. Náš bubeník sa tiež približne v tom čase presťahoval
späť do Kalifornie, čo nám prinieslo výzvu a príležitosť písať piesne na
diaľku. Samozrejme, chýba nám, že už nie sme všetci spolu v jednej
miestnosti každý týždeň, no vďaka tomu sme mohli rozšíriť a preskúmať
naše schopnosti skladania piesní na diaľku.
Zvuk a texty nového
albumu sú určite ovplyvnené Coryho výbornou gitarovou prácou a samotnou
podstatou skladania na diaľku. Všetci sme ovplyvnení eklektickým mixom
žánrov – heavy metal, new wave, disco, d-beat, post-punk – takže
výsledný zvuk je vlastne odrazom toho, čo sa nám páči. Neviažeme sa na
žiadny konkrétny „žáner“. Ak sa nám to páči, má to dobrý pocit a je to
zábava hrať, nechávame to tak.
Texty nasledujú podobnú logiku.
Vždy ich píšem až po dokončení inštrumentálov, aby som sa mohla nechať
ovplyvniť farbou, náladou a energiou samotných tónov. Pre mňa je písanie
textov skôr praxou aktívneho počúvania – ak hudbu nepočúvaš, nedokážeš
ju slovami ani melódiou pozdvihnúť. Len by si spieval „nad“ skladbou,
namiesto toho, aby si bol jej súčasťou.
To je skrátená verzia
procesu tvorby textov, ale pre tých, ktorých zaujíma viac – album vydáme
spolu so zinom, ktorý detailnejšie preskúma témy a vplyvy, ktoré stoja
za Midnight Lights.
3. Vznikal album postupne, alebo to bol skôr intenzívny kreatívny výbuch?
Oboje
– všetci sme veľmi tvoriví a aktívni skladatelia, takže niečo píšeme
neustále. To, čo spomaľuje rýchlosť, akou tvoríme novú hudbu, je
vzdialenosť medzi nami a, žiaľ, realita, že všetci musíme pracovať
nadčasy, aby sme vyžili. A to platilo aj pri Midnight Lights.
Napriek tomu sa nám podarilo zostať v produktívnom rytme a celý album
sme postavili v stálom tempe, ktoré občas prerušili záchvaty manickej
tvorivej energie.
4. Môžeš sa podeliť o niekoľko nezabudnuteľných momentov zo skladania a nahrávania albumu?
Jasné
– prvé, čo mi napadne, je situácia počas nahrávania, keď sa zmenila
dostupnosť zvukárov, čo znamenalo, že sme album museli nahrať za 2 dni
namiesto 3 – a podarilo sa! Veľa skladieb je na prvý pokus. Samotné
vokály som nahrala približne za 2 hodiny, čo je môj osobný rekord!
Kapela išla do toho s ostrým sústredením a bolo úžasné sledovať, čo sa z
toho vykľulo. Myslím, že sme všetkých prekvapili, čoho sme schopní.
5.
V tvojom nedávnom videu Soldier of Love koncové titulky používajú font
pripomínajúci Iron Maiden. Nebojíš sa, že vás goth komunita obviní zo
spáchania „metalových zločinov“?
Haha, skvelá otázka! Termín
„metalové zločiny“ som ešte nikdy nepočula, ale ak to tak je, tak je to
zločin, ktorý som ochotná spáchať. Ale aby som odpovedala: zo všetkých
vecí, ktorých sa bojím na tomto svete, obvinenie goth komunity z
metalových zločinov medzi ne rozhodne nepatrí, haha. Keď ma Alex Rivas v
roku 2021 prvýkrát oslovil, aby som bola v kapele, opísal zvuk slovami:
„Chceme niečo ako Twisted Sisters of Mercy“, čo som považovala
za geniálne. Takže kapela – ešte predtým, než dostala meno – mala svoje
zvukové korene v histórii heavy metalu. Ale ak sa goth komunite nepáči a
chce nás za tie naše „metalové zločiny“ zavrieť, mám len jednu
požiadavku – nech nás dajú všetkých do jednej cely, aby sme mohli ďalej
písať, haha.
6. Starší goth fanúšikovia niekedy hovoria,
že ich už nič nové nenadchne, zatiaľ čo mladší poslucháči sú otvorenejší
rôznym štýlom a novým kapelám. Ako očakávaš, že obe skupiny zareagujú
na Midnight Lights?
Úprimne, nedokážem celkom predpovedať, ako sa na Midnight Lights
budú pozerať obe generácie – nie som veštec. Kiežby som bola! Čo ale
viem povedať, je to, že na koncertoch, ktoré sme zatiaľ odohrali, vidíme
obrovskú rôznorodosť – vekovo, rodovo, národnostne, etnicky, sociálne…
ľudia zo všetkých možných prostredí. A bez ohľadu na to, ako sa ich
životné okolnosti líšia, drvivá väčšina si naše koncerty užíva. Ľudia
spolu tancujú, smejú sa a usmievajú – a myslím, že tie momenty radosti
sú na nezaplatenie. Jedným z našich cieľov s albumom Midnight Lights
bolo zachytiť kúsok tejto mágie živého hrania, takže ak nič iné, dúfam,
že poslucháči – bez ohľadu na vek, pohlavie, etnicitu a podobne –
pocítia tú energiu a nechajú ju na seba pôsobiť autenticky, či už v
dobrom alebo v zlom.
7. Ako bude nový album vydaný a distribuovaný? Kde si ho fanúšikovia v Európe budú môcť kúpiť?
Album
vyjde a bude distribuovaný v USA cez našich priateľov z Blackwater
Records (LP) a Transylvanian Recordings (CD a kazety) a v Európe cez
skvelých ľudí z Agipunk! Európski fanúšikovia si môžu kúpiť LP priamo od
Agipunk, aby sa vyhli šialeným nákladom na dopravu – predobjednávky sú
už dostupné cez tento link: Midnight Lights Pre-order. Agipunk tiež organizuje listening party 10. septembra o 8:00 PDT,
kde si album môžete zdarma vypočuť a podebatovať o ňom, ak budete
chcieť. Samozrejme, vždy je tu aj možnosť digitálneho downloadu – hoci
my preferujeme hmatateľný zážitok z platní, CD a kaziet a odporúčame ho
vždy, keď je to možné.
8. Nyx Division sídli v Portlande v
štáte Oregon, ktorý je známy svojou rôznorodou alternatívnou scénou.
Aké sú korene goth/post-punkového zvuku v Portlande a povedala by si, že
je jedinečný v porovnaní s inými veľkými mestami na západnom pobreží,
vrátane Kanady a Mexika?
Existuje viacero teórií o tom, čo sú
„pravé korene“ goth/post-punku v Portlande, ale ak to povieme veľmi
zjednodušene, je nepopierateľné, že The Wipers & Dead Moon
mali obrovský vplyv na post-punkové dedičstvo Portlandu a severozápadu
USA všeobecne. Myslím, že každé veľké mesto má svoju vlastnú scénu a
históriu, ktoré vytvárajú jedinečný zvuk. Pre Portland je veľkou časťou
tejto jedinečnosti samotné prostredie a počasie. Je tu šedivo, prší,
celé mesiace nevidíme slnko, ale pritom je tu nádherne. Tie prvky
prostredia – ponuré, náladové, no zároveň pulzujúce životom – sú úplne
zrkadlené v hudbe. Je romantická, nepokojná, miestami beznádejná, ale
absolútne plná kinetickej energie. Portland bol historicky aj veľmi
robotnícke mesto, čo je podľa mňa ďalší faktor, ktorý ho odlišuje
napríklad od LA. Ľudia sa do Portlandu nesťahujú „urobiť kariéru“ ako v
LA. Punkáči, gotici a metalisti sú tu čašníci, továrenskí robotníci,
stavebníci – hudobná scéna tu (väčšinou) patrí proletariátu a to sa
určite odráža v zvuku kapiel z tohto regiónu.
9. Zdá sa,
že každých pár rokov vyprodukuje západné pobrežie novú gothovú vlnu,
ktorá dorazí až do Európy. Čím je západné pobrežie také úrodné pre tento
typ hudby a vnímaš aj vplyvy prichádzajúce z Európy alebo iných
regiónov?
Jednoznačne vnímam vplyvy z Európy aj iných častí
sveta. V tomto bode našej digitálnej histórie žijeme vo svete
globalizovaných médií. Viac hudby, než by sme stihli vypočuť za tri
životy, je dostupných na akejkoľvek digitálnej platforme kedykoľvek, a
vďaka tomuto prakticky neobmedzenému prístupu sa môžeme nechať ovplyvniť
všetkým – od tuvinského hrdelného spevu až po slovinský synthpop.
Myslím, že tento neobmedzený prístup ovplyvňuje každého, či si to
uvedomuje, alebo nie, no možno je západné pobrežie viac náchylné
produkovať veci, ktoré pôsobia alebo znejú ako nové v rámci goth hudby,
jednoducho preto, že je známe tým, že je ochotné skúšať nové veci a byť
pri tom poriadne hlučné. Naprieč všetkými disciplínami – medicína,
umenie, tanec – má západné pobrežie históriu posúvania hraníc s
prístupom „ber alebo nechaj tak“.
Taktiež si myslím, že hudba
bola vždy odrazom zápasov rôznych ľudí počas dejín, takže politická a
sociálna klíma sa odráža v hlase, ktorý sa vynára z tlaku boja o
prežitie. A v Amerike (vrátane západného pobrežia) momentálne rozhodne
nie je núdza o zápas o prežitie, takže vzniká množstvo hudby ako spôsob,
ako sa s tým vyrovnať a zjednotiť sa tvárou v tvár stresu.
10.
Súhlasila by si s tým, že Portland priťahuje hudobníkov z iných miest
západného pobrežia? Ak áno, prečo si myslíš, že to tak je?
Pred
desiatimi rokmi by som absolútne súhlasila! Avšak za posledných desať
rokov sa Portland výrazne zgentrifikoval a dostupnosť, ktorá sem lákala
množstvo hudobníkov zo západného pobrežia, je dnes sotva dosiahnuteľná.
To neznamená, že hudobníci z týchto miest sem už neprichádzajú – stále
áno – ale kedysi si mohol pracovať tri dni v týždni, pokryť všetky
životné náklady a mať kopec času chodiť na koncerty, skúšky a ešte si aj
trochu oddýchnuť. Dnes, keď sa životné náklady čoraz viac približujú
mestám ako Oakland či San Francisco, musel by si byť nezávisle bohatý
„trust fund kid“, aby si mal život, aký mali hudobníci v Portlande
kedysi. Stále tu rada žijem a som rada, že mnohí zostali, ale rovnako
veľa ľudí odišlo na miesta, ktoré sú cenovo dostupnejšie.
11. S ktorými kapelami alebo jednotlivcami radi spolupracujete alebo vystupujete a aké sú vaše obľúbené kluby a mestá na hranie?
Radi
spolupracujeme a hráme prakticky s kýmkoľvek, kto je milý a zmýšľa
podobne (t. j. nie je úplný kretén). Máme obrovské šťastie, že sme
súčasťou scény, ktorá je nesmierne podporná a starostlivá, takže
vymenovať všetkých obľúbených ľudí, s ktorými hrávame, by trvalo dosť
dlho! Napriek tomu by bolo chybou nespomenúť našich priateľov z Nox Novacula, HÄLT, Schedule 1, False Figure, Sympathy Flowers, Deathcharge a Perimeters.
Coffin Club, Blackwater a Highwater Mark sú legendárne portlandské
kluby, ktoré milujeme – bez nich by undergroundová scéna živých
koncertov nebola životaschopná. Vždy nás bavilo hrať vo Vancouveri (BC) a
v Oaklande (milujeme vás!!!!!) a dúfame, že čoskoro budeme môcť viac
cestovať, spoznať, čo ponúkajú ďalšie mestá, a zistiť, čo môžeme
ponúknuť na oplátku.
12. Keď neskúšate alebo
nevystupujete, ako zvyčajne trávite čas? Povedala by si, že ste súčasťou
portlandskej „divnosti“ – a ak áno, ako?
Každý z nás trávi
čas inak, samozrejme, ale spoločným menovateľom je, že všetci radi
trávime čas vonku; a severozápad USA/západné pobrežie je na to skvelé
miesto. Turistika, plávanie, výlety k vodopádom, riekam, sopkám, do
vysokoplošných púštnych oblastí – milujeme to všetko. Je dobré (a
nevyhnutné!) dostať sa z mesta a pripomenúť si, že život existuje aj
mimo betónu a hluku áut.
Za seba môžem povedať, že som mimo
kapely pomerne nudný človek, haha. Ako som spomenula, som študentkou
magisterského štúdia, takže obrovské množstvo môjho času zaberá čítanie
odborných článkov, štúdium a prispievanie do môjho odboru. Okrem štúdia
zvyknem tráviť „voľný“ čas čítaním, písaním, jazdou na bicykli, chodením
do kina alebo časom s mojimi zvieratami a blízkymi ľuďmi. Takže v
podstate som len nerd. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí dúfali, že som
„cool“, haha.
Nemyslím si, že sme súčasťou portlandskej
„divnosti“. Heslo „Keep Portland Weird“, hoci pôvodne dobre mienené ako
snaha brzdiť niektoré aspekty gentrifikácie, bolo toľkokrát opakované,
prežuté a prekrútené, že stratilo význam. Určite sme čudáci v
slovníkovom zmysle slova, ale myslím, že to je iné ako „divnosť“ spojená
s týmto slávnym sloganom.
13. Kedy môžu fanúšikovia
očakávať, že uvidia Nyx Division v Európe? Poznáš nejaké kapely zo
Slovenska alebo Česka a na ktorých európskych festivaloch či v mestách
by ste radi zahrali?
Dúfame, že skôr než neskôr! Poznám zopár
kapiel zo Slovenska a Česka, hoci by som určite mohla byť viac ponorená
do hudby z tohto regiónu. Osobitne sa mi páčia A/64, Nové Horizonty, Morbid Silence, Mace Head a Komakino.
Radi
by sme šli prakticky do akéhokoľvek európskeho mesta a boli by sme
poctení hrať na takmer akomkoľvek festivale – všetci milujeme
cestovanie, spoznávanie nových ľudí a hranie s novými kapelami, najmä
keď to znamená dostať sa mimo USA!
14. Je niekto, s kým by si rada čítala rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?
Hmmm…
skvelá otázka… myslím, že by bolo fascinujúce priviesť späť z mŕtvych
českého skladateľa 18. storočia Bedřicha Smetanu a spýtať sa ho na jeho
názor na modernú hudbu.
15. Akú poslednú radu by si chcela zanechať našim čitateľom?
Výborná
otázka… no do čerta, asi by som mala povedať niečo hlboké a zmysluplné:
Moja rada by bola vnímať počúvanie ako umenie. Nie len počuť, ale
naozaj počúvať – ten druh počúvania, ktorý otvára dvere do svetov mimo
toho vášho. Nič iné neobohatilo, neoživilo a neurobilo môj život
zmysluplnejším tak ako toto.
