Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
V prvom rade som cynický nihilista so silným zmyslom pre sarkazmus. Fyzicky síce starnem rýchlejšie, než mi je príjemné, ale mentálne som sa zastavil niekde pri 12-tom roku. Od svojich predkov som získal hudobné gény, vďaka ktorým nedokážem fungovať bez hudby, a preto dobrovoľne prijímam celoživotnú nálepku „hudobný fanatik“. Ako krpec som najprv brnkal na gitare, neskôr som objavil klávesy... Postupom času som začal snívať o vlastnej kapele. Ako 23-ročný som sa omylom dostal k DJ-ovaniu (s bratom sme dlhé roky organizovali WALTZ IN BLACK party), a popritom som sa ako DJ zoznámil so správnymi ľuďmi z dark komunity, ktorí ma nenápadne a nechtiac posunuli ku vzniku kapely HYSTERIC HELEN. Po pauzách a rozchodoch sa k Helene stále vraciam, - ako si sa toho neviem zbaviť.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Nemám nutkanie meniť, či zakladať nové kapely, ale okrem svojej domácej HYSTERIC HELEN (spev, gitara, klávesy) som určitú dobu pôsobil v zoskupeniach THE FRANCEES LANE, CARAMEL EXILE (gitara, spev) a v súčasnosti „špatím“ v darkelectro formácii PROJEKT203 (gitara).
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Od malička ma očaril tvar lúbových (semiacoustic) gitár. Zaľúbil som sa konkrétne do modelu GIBSON ES-335. Doteraz vlastním a hrávam na gitarách s týmto dizajnom od Epiphone a Stagg. K nim používam môj obľúbený jednoduchý efekt ZOOM505 ll. Spomeniem aj staršiu klasiku–basgitaru JOLANA IRIS, ktorá patrí medzi moje prvotiny. Samozrejme bez mikrofónu SHURE a klávesov YAMAHA by to nešlo. V ponuke sa vždy nájdeniečo nové (a aj profesionálnejšie), ale pokiaľ niečo v závale emócii a vyšinutosti neroztrieskam, tak nemám dôvod meniť za novšie.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
„Estrangement Of The Ordinary“ hudobný nápad vznikol pred 2-3 rokmi takým bežným spôsobom – počas fádneho dňa ma zrazu chytilo neodolateľné nutkanie sprzniť jednu z mojich gitár, tak som schmatol tú, ktorá bola najbližšie po ruke a po chvíli brnkania a správnej konštelácii hviezd začala zo mňa vyliezať nová potenciálna hitovka. Pôvodne som nemal v pláne vydávať nový materiál, ale pred rokom som spoznal zaujímavú dvojicu (Ondrej Pešek, Sissi Enns), ktorí ma inšpirovali a naštartovali vo mne druhý dych na znovuzrodenie HYSTERIC HELEN. O text sa postaral Richard Veal a skvelý mix a master má na svedomí už spomínaný Ondrej. Video vzniklo úplne spontánne u mňa v kúpeľni. Všetko od kamery, réžie a strihu som spackal sám. Či to stálo za to, to už posúďte sami.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Určite je to momentálna nálada, pocit... Pri komponovaní dávam svojej nevyspytateľnej nálade voľný priebeh, čo sa odráža aj v rôznorodosti jednotlivých skladieb. Ako príklad spomeniem trebárs recesistický song „Dont Smile My Darling“ s bluesovou atmosférou, alebo pofidérnu electro parketovku „Kiss Me Piss Me“.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Keď vezmeme do úvahy, že moja tvorba je prioritne a výlučne zameraná pre podivínov, tak logicky musím vyzdvihnúť všetky skladby, aby som žiadnej neukrivdil.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch,keď si začínal a aká je realita ?
Na začiatku som nemal žiadne veľké plány. Až s pribúdajúcimi úspešnými koncertami v zahraničí (Viedeň, Budapešť, Praha, Lipsko, Bern) ma chytila túžba, resp. posadnutosť vydať oficiálny album (CD), čo sa mi nakoniec v roku 2013 splnilo.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Doteraz nezabudnem na koncert vo Švajčiarsku. Dva dni pred koncertom som dostal vysoké horúčky, odišiel mi hlas, nedokázal som sa udržať na nohách. Nebolo by fér voči organizátorovi to zrušiť na poslednú chvíľu, tak som sa premohol a v deň koncertu sme vyrazili. Počas celej cesty som v aute olizoval med, aby som mal na večerné vystúpenie aspoň nejaký hlas. Nakoniec som ten koncert v 40 stupňovej horúčke odspieval a odohral. V Berne nás prijali ako hviezdy, mali sme plný klub a super atmosféru, takže to utrpenie stálo za to.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
HYSTERIC HELEN je po 10 ročnej prestávke späť, takže chystám otravovať fanúšikov svojou novou „hysteric“ tvorbou. A vo formácii PROJEKT203, kde pôsobím ako gitarista, to tento rok vyzerá na nový album a zopár vystúpení na festivaloch.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Ani moc nie. Aj u nás sa nájde zopár skalných fanúšikov, čomu som moc rád, ale už od začiatku existencie kapely mám pocit, že nás domáce obecenstvo nepochopilo. Ale rozhodne nie som kvôli tomu frustrovaný. Ozývajú sa mi ľudia a kupujú CD z Maďarska, Nemecka, UK, USA, Izraela... a to je hlavné, preto si nerobím ťažkú hlavu zo situácie na domácej scéne.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Akúkoľvek. Radosť, smiech, melanchóliu, nenávisť, lásku, strach, závisť, nervozitu, obžerstvo, pohodu, romantiku, akúkoľvek fóbiu, akúkoľvek fíliu.... Je úplne jedno akú emóciu a reakciu prinesiem poslucháčom, hlavne aby to po prvých tónoch nevypli.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
O nič sa nesnažím. Robím hudbu ako najlepšie viem a tieto veci neriešim, ale pripúšťam, že nechtiac sa občas k niečomu priblížim, ale rozhodne to nie je zámer. Takisto treba rozoznať rozdiel medzi inšpiráciou z vonka a drzým vykrádaním.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Rozhodne ma hnevá zlá načasovanosť, čo sa týka postpunkovej a new wave scény v rokoch 1978-1982, keď som bol ešte nesvojprávne decko. Závidím všetkým, čo boli v tých časoch v puberte a mohli ten ošiaľ zažiť na vlastnej koži.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Súčasné subkultúry postrádajú akúkoľvek originalitu. Nové a nové generácie dookola vykrádajú a kombinujú veci, ktoré tu boli predtým. Ok v poriadku, nech si robia čo chcú, ale nech mi nemajú za zlé, že im tú ich provokatívnosť, výstrednosť a rebéliu neverím. Proste ma nepresvedčili, sorry.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Nerozumiem otázke. Akceptovať interpreta ako osobu/povahu alebo ako umelca/jeho tvorbu? Asi sa pýtaš na akceptovanie interpreta po umeleckej stránke (hudba), - tak v tom prípade nekompromisne neakceptujem takých interpretov, ktorí nás obťažujú takými hudobnými žánrami ako sú gospel, rap, hip-hop. To by som postavil mimo zákon.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Netrúfam si odpovedať. Už pár rokov žijem vo svojej bubline, v ktorej si vystačím so svojou hudbou a pár ľuďmi s ktorými hudobne spolupracujem, takže nemám prehľad o domácej scéne, ale pevne verím, že by sa určite niečo zaujímavé našlo, keby som mal chuť a čas na hľadanie. Keďže aktuálne spolupracujem s kapelou PROJEKT203, tak by som odporúčal ich.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Nedávno som objavil čaro starých ťažko zohnateľných francúzskych filmov zo 70 až 80 rokov, takisto ma baví škandinávska kinematografia. Z novších filmov ma naposledy zaujal film FRESH (odporúčam). Knihy nečítam kvôli očiam – tie malé písmenka nevidím ani v okuliaroch, a čítať s lupou v ruke ma nebaví. Seriály zabíjajú čas, tak ich ignorujem. Nie som kompetentný, aby som sa vyjadril k počítačovej hre a tetovaciemu štúdiu. A odporúčam pivo SESSLER.... a aké kapely odporúčam? Tak to si vydedukujte z hore uvedených odpovedí 😊
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Žijem v ústraní na vidieku, takže neviem posúdiť aké akcie stoja za pozornosť.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
PROJEKT203
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
The music is drug (for me)!d77
No comments:
Post a Comment