Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Radek: Jsem kytarista. Kde mě postavěj, tam hraju. Baví mě hudba. A pak slunce a modrá vymetená obloha. Mám docela hezký dny. Snažím se si to užít, protože nic netrvá věčně.
Majo: motám sa kolo muziky, hrám v kapelách, pijem kávu a momentálne sa snažím čo najviac si užiť výlety a festivaly, ktoré sú super a zároveň náročné v tomto vyčerpávajúcom teple, ale vlastne sa mi dejú samé príjemné veci.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Radek: kapel spousta, teď jsou kromě Decultivate ještě relevantní Skiplife, Plague Patrol, Controlled Existence, Siege Control. A pak mám řadu solo projektů, který ale nechci vytahovat na světlo. Zatím.
Majo: furt bubny, Feed the vulture, Flowers for Whores, chvíľu aj v Jelly Belly, občasné záskoky a hosťovačky kade-tade...noisový projekt War on heaven + kopec rozrobených projektov, ktoré sa snaď časom nejako zformujú do niečoho hotového.
Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?
Radek: Moje vybavení je zajímavý tím, že není moc zajímavý. Ale funkční. Pár kytar, nejvíc hraju na Gibson Les Paul a proháním to přes 5150 a marshallovský bedny. Nic extra.
Majo: mám takého frankenštajna zostavu z TAMA Rockstar a Soundworks, ddrum Dominion ... minimalizmus s tučným zvukom a málo veľkých činelov...to ja rád. Veľmi to neobmieňam, rád využívam čo najviac potenciálu nástroja a skôr riešim samotné hranie, ako sa nejako veľmi prehrabávať gearom. Bič z hovna upletieš!
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Radek: Nejradši mám hudbu, která mě donutí vzít kytaru do ruky a stvořit něco vlastního. Od patnácti furt se na tomhle nic nezměnilo.
Majo: podobne ako Radek, jedine počúvaním a chodením na koncerty, to vždy dobre nahecuje. Nepočúvam toho nejako veľa naraz, skôr som schopný študovať albumy do morku kosti, až kým ich úplne neprekuknem...a tak pokradnem!
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Radek: texty moc nevím, hudebně je Černobílej svět jasnej hit. Jednoduchý jak žebřík, ale tak funkční.
Majo: vačšina textov je vždy osobná záležitosť ich autorov a v základe už len tento jav mi príde veľmi zaujímavý. Vačšinu života som texty veľmi neriešil a až potom ako som pochopil, čo to obnáša tak to rešpektujem a celkovo obdivujem...mne sa ľahšie vyjadruje zvukmi, než slovami.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Radek: Realita vždycky lehce pokulhává za ambicemi. Myslím, že je to naprosto v pořádku chtít víc a posunovat se někam. Samozřejmě se střízlivou hlavou a nohama na zemi. Myslím, že se to hezky hýbe kupředu i bez kompromisů.
Majo: keď som začínal? vedieť zahrať všetko, čo počujem. Realita? proces učenia sa nikdy neskončí a o to vlastne ide...som večne nespokojný a tak ma to baví.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Radek: Tisíc příhod, ale asi to nemá smysl vytahovat. Možná by to lidem nepřišlo vtipný. Máme rádi Červenýho trpaslíka haha.
Majo: neviem...prvé, čo mi napadlo je, že som si raz v skúšobni rozsekol obočie o rackový ekvalizér počas headbangingu na vlastnú nahrávku. Inak je toho fakt hromada, good times.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Radek: Jasná věc. Bez zapojení a podpory více lidí kolem nás by to jednoduše nešlo. Cítím se jako v rodině.
Majo: určite áno, aj keď som skôr taký shadow player a nechodím na každú akciu a koncert...no keď sa nad tým zamyslím, tak bez podpory a pomoci ľudí z okolia kapiel, koncertov a samotných fanúšikov by bolo všetko mŕtve, aj vlastné kapely a projekty.
Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?
Radek: Každej, kdo pozitivně narušuje status quo, je důležitej.
Majo: Vždy to bola a bude sociálna kritika a v poslednej dobe čím ďalej - tým viac sa rozoberá problematika duševného zdravia, čo je pre mňa extrémne dôležitá téma.
Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?
Radek: Jak kde, jak co, některý žánry jsou na stupidních odrhovačkách pořád dokola postavený. Třeba aktuální old school death metal. Ale baví mě to. Celkem.
Majo: najviac ma vždy osloví chytrá a uveriteľná kombinácia oboch elementov.
Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?
Radek: Záleží na kontextu. Někde mě to sere a přijde mi to trapný, jindy to akceptuju. Nedá se generalizovat.
Majo: ako kedy...myslím, že to dosť úzko súvisí s predošlou otázkou.
Poznáš interpretov vo svojej scéne, ktorí prerazili? Ako to prijala scéna?
Radek: Úspěch se neodpouští. Nikdy a nikde.
Majo: teraz mi asi nikto konkrétny nenapadne...
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?
Radek: Když je dotyčnej umělec hnědej, může jít rovnou do píči.
Majo: taký štandard- ak niečo hádže do xichtu rasistický, xenofóbny alebo iný podobný morálne zaostalý podtón...alebo stačí že je niečo tak hrozne tupé a nezaujímavé, že to jednoducho vypnem.
Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?
Radek: Všechno bylo napsáno, teď už budeme jen recyklovat a zasazovat známé věci do nového kontextu.
Majo: všetko a nič
Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?
Radek: těší mě hromada aktivních a inspirativních lidí, těší mě, že zažíváme zlaté časy powerviolence. Nic mě nesere, nechci se tím zdržovat.
Majo: teší ma, že sa stále niečo deje a že kapely a interpreti stale vznikajú a sú aktívni...a nesiere ma nič, čo nie je striktne môj problém.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Radek: Artwork roku je poslední deska Protijed. Dost hnusnej obal, i ten titul je pitomej. Ale zas jsem si to zapamatoval, takže to asi funguje. Jinak mě nic moc nezaujalo. Pokud jde o studio, nejlepší zvuk leze z Davosu momentálně. To mě hodně baví. Nejlepší artwork ever měli Morkhimmel na desce Ostří černé kosy zní. Miluju ten minimalismus.
Majo: Zvukovo ma dokáže baviť čokoľvek, čo je vkusne a vhodne nahrané vzhľadom na obsah - také niečo môže vzniknúť kľudne aj v garáži. Artwok ma asi najviac zaujal na albume od nulajednanulanula - Život je pomalá smrt - minimalistický cover s unikátnym - z ulice pozbieraným vyschnutým chrobákom uprostred. Mega uletený nápad. Videoklip neviem, ale spomenul som si napr. na Sněť - Folivor. Vtipní chlapci.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Radek: Hudební album je Death - Symbolic, kniha Mechanický piáno od Kurta Vonneguta, seriál Freaks&Geeks, počítačová hra Civilizace 1 navždy. Nejlepší tatér je Jakub Slováček z Olomouce. Pivu moc nedám.
Majo: Album: Coilguns - Commuters, Kniha: na to som pomerne tupý, ale už si k ním hľadám cestu, Film: Climax, Seriál: Love, death and robots, Hra: raz za čas hrám staré chujoviny (THPS2!), Tetko: Voky Tattoo, Pivo nepijem.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Radek: Nejradši mám Obscene Extreme, cítím se tam jako doma. Zahraniční… hm… třeba K-Town v Kodani má neopakovatelnou atmosféru.
Majo: akýkolvek koncert kapely, na ktorú cielene idem aby ma úplne vyzula z podoby.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Radek: Zubár z Controlled Existence než se z něho stane Micky Mongoose Harris.
Majo: Neviem!
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Radek: The basis on which the structure rests seems to me to be chalk...
Majo: Taký švet!
==============================================
Linky a kredity:
Fotky: Jörg Grgel (Garáže Bratislava)
https://www.facebook.com/DecultivatePrague/
No comments:
Post a Comment