Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
- Rado, IT, kde zohnať Acid Plum popky od Garantbaits
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
- nič pred 7M$
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
- mikrofón za desať eur a furt drží už zo tri roky
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
- subjektívne a neviem, našej kapely sa ani jedno netýka.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
- nemá a nie sú a nerozumiem prečo by malo mať a nemalo zasahovať.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
- buď sa mi niečo páči alebo je to kokotina
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
- hlavne v krčme
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
- neviem, nepočúvam našu tvorbu
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
- "Trčí mačke klinec z piči" z našeho nadchádzajúceho albumu Animal Fights
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
- že si ľudia budú myslieť, že nám jebe, miesto toho nás volajú na Pohodu
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
- že som sa opil s Einleitungszeit
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
- ako Marek fajčil na letisku v Pekingu s upratovačom a potom ho poslal do piči. druhej otázke vôbec nerozumiem.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
- menej fajčiť
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
- nie
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
- neviem, ja som furt len pil pivo a počúval čo ma bavilo.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
- že nemali internet a mobily. že majú internet a mobily.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
- Mentality. dnes ťažko povedať, je tu strašné kvantum výborných grind a noisecorových kapiel, tiež množstvo crustpunk kapiel, ktoré milujem, fakt nechcem vypichovať len jednu, všetkým moc fandím.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
- spája ich chlast a rozdeľujú účesy
Čo ťa na domácej scéne serie?
- nič
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
- Ťemnohoň je dobrý, škoda že ešte nemajú klip.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
- nový Vopremelkargum je super, Vkladná, Múdry Maťko a blázni, TV Noviny, Strip Poker Suzi, nechodím a Dobrovar lebo.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
- rybačka na Palotási, ťažko sa to vysvetluje ale neotravujú ťa tam kokoti, piješ veľa rožovky, zomreš od smiechu s Kalamárom a chytáš pekné kapre. druhá najlepšia bol Ffud v Seredi ale už neviem ako to tam teraz bude keď sa časy pomenili.
Vinyl alebo CD ?
- vinyl
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
W: Ahoj. Volajú ma Wrbo a som jedna štvrtina Samorastu. V posledných dňoch som najmä počúval a pripomienkoval našu novú nahrávku, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta – keď to teda pôjde všetko ako má (čo asi nepôjde) do konca kalendárneho roka 2020. Inak sa snažím venovať manželke a dcére a znova sa dať tak trochu do formy formou kalisteniky a thajského boxu. Momentálne som si ale otvoril cheery whisky a pustil som si nikdy nevydanú nahrávku IF THERE IS A HOPE. Život je fajn!
H: Ahoj, mňa volajú Heďo a som kapelný benjamínek, aj keď podľa veku by ma chalani mali volať "Taťka" :) V týchto dňoch ma zaujíma najmä situácia okolo pandémie a súvisiacich obmedzení, najmä čo sa mojej práce týka a samozrejme aj koncertov a kultúry všeobecne...kolektívne športy a ich fanúšikovia sú mi uprdele :) Zároveň sa snažím donútiť sa viac behať po kopcoch, viac bicyklovať a trochu boxovať, upratovať si život a minimalizovať množstvo svojich vecí, zazimovať záhradu.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
W: Prvá kapela, ktorá mala vlastné piesne a hrali sme na akých takých nástrojoch sa volala IDEA. Myslím, že celé toto ťaženie sme započali koncom roka 2000. Existujú dokonca aj 2 šemitné nahrávky, kde sa hralo na starú jolanu galaxis, prerobenú do V tvaru, prehnanú cez Tesla kotúčák, či španielku so zabudovaným Tesla mikrofónom alebo starej lepenkovej stoličky, ktorá slúžila, ako komplet bicí aparát. Myslím, že taká klasika, ako u väčšiny kapiel.
Z tejto ne/kapely sa o cca 3 roky sformoval NA SMIECH. Ten sme udržovali pri živote aj hádam 10 rokov. Vydali sme niekoľko demáčov, 2 splitká a jeden štúdiový album. Kopec zážitkov, veľa srandy, tisíce podnetov k rozmýšľaniu, ale aj sklamania, frustrácie z nepochopenia, či vyhorenia. Každopádne ohromná škola života a som neskutočne za to všetko rád. V oboch týchto kapelách som hral na gitaru a spieval.
Za tých 20 rokov som sa mihol aj v týchto bandách: Análna razia (crust/RA – gitara/bicie), MNW (punk/RA – basa), 30 deka piči (coverpunk/RA - bicie) Strata Vkusu (hcpunk/BB – basa), K1K6W1I (coverpunk/BB – gitara), Pivnica (hcpunk/BB – basa), Fajront (folkpunk/BB – basa), Ďas (alteremo/BB – bicie)... Musím sa ale priznať, že vo väčšine týchto kapiel som figuroval len ako koncertný hosť :-).
Momentálne hrám len v Samoraste a keď ostane čas, tak máme v pláne s manželkou rozbehnúť aj nejaký ten severno podpoľanský black metal.
H: Ja som zacinal 18 rokov dozadu v kapele Jebnutá struna, ktorá začala vo veľkom štýle a sprvoti skúšala v garáži letohrádku baróna Széchenyiho v Tatranskej Lomnici, ktorá toho času patrila správe TANAPu. Po vysťahovaní a odpredaji súkromnému majiteľovi (ktorý mimochodom tento skvost necháva naďalej chátrať) sa skúšky presunuli do pivnice novostavby. Kapela žiaľ odohrala len cca. 3 koncerty na domácej pôde, svoj vrchol zažila vystúpením na lokálnom nonprofit festivale Park's not dead v altánku miestneho parku..Kvôli represiám zo strany mesta Vysoké Tatry a miestnej akčnej frakcii KDH musí byť na plagátoch uvedená ako P.G.S.S.H.P.J.R. Pred rozpadom ešte chvíľu pôsobila pod názvom Tatranská brigáda al-Achsa.
Po nejakej prestávke som ešte pôsobil s členmi kapely Stroj mimo zdroj v nobovzniknutej formácii Jesus Crustus. Táto žial nikdy nevyšla z puchu garáže, keďže na podnet nespokojného občana každú druhú skúšku ukončuje hliadka obecnej polície a tým kapela rezignuje a po neschopnosti nájsť odľahlejšiu garáž kapela končí :/ Ako koncertný hosť ešte parkrát chytím mikrofón na spomienkovom koncerte Stroj mimo zdroj (Ohňostroj) a to je asi z mojej krátkej kariéry všetko :)
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)
W: Sorry, tu ťa asi sklamem, ale takéto veci moc neriešim. Činele Istanbul+Paiste mám od Julka z ex-Ilúzie. Stoličku od Fokulára z Boiling point a komplet bicie značky Adam od Laca z Chilly Prashock/Strata Vkusu, ktoré mi strelil za 50e. Na čo som ale špeciálne hrdý, tak je fotka Vaša Patejdla na prednej strane kopáku, ktorá odkazuje na moje korene :-).
Chalani hrajú na Orindžoch s nejakými doplňujúcimi pedálmi. U basy je to klasický Boss overdrive a u gitary Boss DD-7, Boss RV-6 a Ibanez TS-9 a myslím, že sú s tým aj spokojní.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
W: Myslím, že sa moje vnímanie v tomto smere moc nezmenilo. Stále platí, že to musí liezť od srdca a to je myslím pre mňa kľúčové. Najväčšou ambíciou bolo samotné skladanie a hranie. Realita je taká, že posledné roky je na toho čoraz menej času, ale mám pocit, že je to aj vďaka týmto nepodmienkam zase o niečo úprimejšie :-).
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?
W: Len v skratke. V 90 som ešte nebol pri takých zmysloch, že by som túto scénu dokázal oceniť, tak budem vychádzať len z toho, čo sa ku mne dostalo skrz muziku a tlačoviny. Scéna sa určite profilovala, ako viac politická. Vtrhlo sem niečo nové, čo zrazu dávalo zmysel a človek mal chuť sa zrazu slobodne sa postaviť za správnu vec. Celkom by ma zaujímalo, koľko z tých zapálených bojovníkov, či bojovníčok sú doteraz názorovo na tom istom ako vtedy a či túto životnú etapu neberú len, ako nejakú tú mladícku nerozvážnosť.
Nulté roky som už ako tak začínal túto scénu vstrebávať a aj keď sme boli zaostalé malomesto, tak sa sem tam ku nám dostávali novinky z okolitého sveta. S kľudným svedomím sa môžem priznať, že na nejakú politiku sme sa len hrali a sekali sme formu zväčša bez nejakého vážnejšieho obsahu. Aj keď sme sa možno často tvárili úplne inak. Zábava, chlast a muzika. Tak by som mohol definovať nulté roky na Gemeri.
Posledné desaťročie by som možno definoval, ako to najúprimnejšie. Síce to vo finále znamená upustienie od akýchkoľvek ideálov a podriadenie sa nejakému tomu status quo. Ale ako som už naznačil, nikto sa už na nič nehrá. Niečo v štýle – zem je síce zahltená odpadom, ale ja ten nový ajfon proste potrebujem! Na jednu stranu strašne smutné, ale aspoň úprimné.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
W: Veľmi ťažko sa mi na túto otázku odpovedá. Ale keby som mal vybrať len jednu pieseň, bola by to asi "Modré z neba" od Na Smiech. Hudobne sa priblížila asi najviac k tomu, čo som chcel kedy robiť. Jedna minúta, kopec riffov, nič sa neopakuje viackrát, čistá aj skreslená gitara, pomalé/rýchle... Text o láske, čo viac si človek môže priať že jo :-)?
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
W: Z aktuálnych skladieb by to bola asi nová vec "Tlejúca hrozba obrúsených hrán" s úryvkom:
"Často som kričal a nedal si vysvetliť,
že pre môj vlastný rev nebolo počuť iný krik.
Možno zo strachu, či pocitu viny,
že keď sa nepostavím ja, nespraví to nikto iný.
Je dôležité stíchnuť a nechať hovoriť.
Nemusíš to prijať, stačí len pochopiť.
Iný uhol, či pohľad na svet.
Potom ten pocit je viac, než akýkoľvek argument."
Z tých minulých má pre mňa ešte stále váhu "Neschopnosť chápania" s textom:
"Činom treba prikladať význam stále, nie sa za ne hanbiť keď sa iným zdajú trápne... "
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
W: Neviem. Snažím sa mať otvorené oči a snažiť sa porozumieť aj mne nie moc príjemným názorom. Neodsúdiť človeka hneď z prvej (aj keď nie vždy sa mi to darí), ale dať mu príležitosť sa obhájiť a danú vec rozobrať na drobné. Až na základe toho viem ďalej veci spracovať, prehodnotiť a vyhotoviť nejaké stanovisko, ktoré následne pretavím do textu.
U muziky je to o niečo jednoduchší proces. Zapojím buster a delay a už sa to vezie :-).
Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád?
Keď tak nazerám do svojho prehrávača, tak gro tvorí buď nejaké to československé emíčko alebo oi kapelky, ktorým už ale nejaká tá výpovedná hodnota prešla exspiráciou už hodne dávno. Vypočujem si ale takmer všetko bez predsudkov. Teda pokiaľ to nie je country, dychovka alebo tzv hospodskej rock. Z CZ/SK scény nedám dopustiť na Ravelin7, Signa Sinistra, Čistá Ryža, starú Via Animu, Rožnovské a Orlovské klasiky, či Gride z obdobia Horizont Událostí. Plus samozrejme ľudovky – tie sú miestami slušný masaker!
Čo ťa na domácej scéne serie ?
H: Keď skončí kapela, ktorá ma baví a má potenciál - to je veľká frustrácia. W: Možno by som to nenazval slovíčkom serie. Skôr, že som sklamaný. Mám pocit, akoby pankáči zleniveli. Ich profilovky na fejsbúčikoch zdobia bannery vyjadrujúce podporu politikov. Rôzne DIY kapelky vyzývajú do volieb, či otvorene velebia politickú stranu. Hrávajú na megafestivaloch, ktoré sú sponzorované vyslovene pičovinami, ktoré sú určené len pre tých majetnejších (myslím vstupné, aby nedošlo k mylnému výkladu). Nechávajú si svoje nezávislé priestory dobrovoľne oplotiť, aby sa tam mohlo najebať pódium s profi svetlami, profi ozvučením a sbs... A takto by som mohol pokračovať.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
H: Po zvrhnutí režimu a nastolení slobody mali ľudia hlad po alternatívnej kultúre, ktorá bola za socíku potlačovaná a preto aj návštevnosť koncertov a predaj nosičov bola inde ako dnes...Dnes naopak je zas jednoduchšie dostať hudbu medzi ľudí formou internetu a informovať o koncertoch a akciách, tam myslím aj výhody dnešnej doby končia…
W: Myslím, že jednou z výhod deväťdesiatkových kapiel bolo, že keď sa dokopali a nahrali nejaký demáč, ktorý následne vydali na kazetke a tú rozdistribuovali medzi nadšencov, tak bola veľmi veľká pravdepodobnosť, že tá nahrávka uchytí a že ju ľudia budú skutočne počúvať. To sa už teraz tak často nestáva.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)
H: zvuk: Sedem Supraphon Minút Family strachu - Hluk Off,
artwork: Nulajednanulanula - mit Liebe aus Sudeten,
klip Wilderness - Čo s tým hnevom
W: Bavia ma Blumove/Šamanove nahrávky. Hlavne Remek/Gattaca (zvukovo). Tučný špinavý zvuk, ktorý je ťahaný skôr do punku, ako metalu. Artworky jednoznačne od kapiel, ako Mycop, Nulajednanulanula, Ahoj, či už spomenutý Remek. Polepené doma na kolene z ničoho. Čo môže byť väčší pank?
Čo sa týka klipu tak bezkonkurenčne vedie Liter Geňa s piesňou Dvere. Špinavosť, vulgárnosť, naturalita!
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
W: Donedávna viseli všetky reporty z našich ciest na našom blogu. Nejakým nedopatrením sa mi podarilo vyše 70% zmazať. To čo ostalo je na stránke www.samorast.noblog.org. Pre tých otrlejších je ešte pár dekadentných príhod na www.nasmiech.szm.sk haha.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
H: album : Guernica Y Luno – Wszystkie Sztandary Tak Mocno Już Zostały Splamione Krwią I Gównem, Że Najwyższy Czas Byłoby Nie Mieć Żadnego. Wolność!
kniha: M.Švandrlík - Černí baroni
film: Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb
seriál: The Office (americká verzia)
počít.hra: akákoľvek, ktorá decká učí zabíjať náckov hehe :)
tet.štúdio: Rock out tattoo
pivo: malinový kyseláčik Razzberry od Padre Craft Brews
W:Macgyver – Pantahalassa – Lebo tento album neprekoná asi nič.
Rapsod – Pochodeň – Lebo tie riffy proste zabíjajú.
Gride – Horizont událostí – Lebo tu netreba viac slov, vypočuj a uvidíš!
Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
H: Moje sny sa zrealizovali, keď ma chalani s láskou prijali medzi seba...ďalšie už nemám...vlastne...mám ešte jeden tajný sen, aby sme s chalanmi šli na turné okolo sveta s kapelou 7 minút strachu :)
W: V prvom rade by som bol asi najradšej, keby to dlho odkladané splitko vyšlo čo najskôr. Rád by som ešte niekedy v budúcnosti vydal samostatný sedempalec s totálne DIY grafikou, pankovou kolážou a bookletom takým tučným, že by sa aj nebohá Hluboká orba pri pohľade na neho zahanbila :-). A ešte ten spomínaný pankový blekmedl :-).
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
H: pre mňa jednoznačne FFUD fest, to je najkrajšie stretnutie postavičiek zo scény + hudba a kvasenie vo Váhu
W: Keby si sa ma opýtal túto otázku pred pár rokmi, tak by som Ti sfleku odpovedal, že jednoznačne FFUD. Keď nad tým ale tak rozmýšľam, tak viac sa mi cnie za prvými ročníkmi Opičeho Bálu. To bola jazda :-). Zo zahraničných by som vybral asi Setkáni svobodných duší. Síce som tam bol len 2x, ale zasiahlo ma to neskutočným spôsobom.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
H: s členmi kapely Nonconformist a so Simonou z Adacty
W: Rád by som si prečítal taký retrospektívny pohľad muzikantov tých radikálnych kapiel z 90 rokov, ako by zhodnotili, kam sa posunuli a či je ten pohľad na svet stále totožný alebo tie ich ideály zobrala voda akonáhle sa ich kapelky rozpadli.
Zo súčasných by som asi odporučil FAJRONT. Nedávno vyhodili na bandcamp novú nahrávku a už čochvíľa im príde z lisovne dlho očakávaný štvorsplit.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
H: "Skús žiť život bez predsudkov a nenáviď fašistov!"
Who are you, what do you do, and what are you most interested in these days?
W: Hi. They call me Wrbo, and I’m one-quarter of Samorast. Lately, I’ve mostly been listening to and giving feedback on our new recording, which should see the light of day — if everything goes as planned (which it probably won’t) — by the end of the 2020 calendar year. Otherwise, I try to devote time to my wife and daughter and get back in shape a bit through calisthenics and Thai boxing. At the moment, though, I’ve opened a cherry whiskey and am listening to a never-released recording, IF THERE IS A HOPE. Life is good!
H: Hi, my name is Heďo, and I’m the youngest in the band, although by age the guys should probably call me “Dad” :) These days I’m mainly interested in the situation around the pandemic and related restrictions, especially as they affect my work and, of course, concerts and culture in general… collective sports and their fans, I couldn’t care less :) At the same time, I’m trying to force myself to run more in the hills, cycle more, box a bit, tidy up my life, minimize my belongings, and prepare the garden for winter.
List the bands and projects you’ve been involved in and what you played.
W: The first band with original songs and actual instruments was called IDEA. I think we started this project at the end of 2000. There are even two semi-official recordings, played on an old Jolana Galaxis guitar converted to a V shape, run through a Tesla tape deck, or a Spanish guitar with a built-in Tesla microphone, or an old cardboard chair that served as a complete drum kit. I think that’s classic for most bands.
About three years later, this “non-/band” evolved into NA SMIECH. We kept it alive for about 10 years. We released several demos, two splits, and one studio album. Lots of experiences, a lot of fun, thousands of thoughts to reflect on, but also disappointments, frustration from misunderstanding, and burnout. In any case, it was an enormous life school, and I’m incredibly grateful for it all. In both bands, I played guitar and sang.
Over the 20 years, I also appeared in these bands: Análna razia (crust/RA – guitar/drums), MNW (punk/RA – bass), 30 deka piči (cover punk/RA – drums), Strata Vkusu (hc punk/BB – bass), K1K6W1I (cover punk/BB – guitar), Pivnica (hc punk/BB – bass), Fajront (folk punk/BB – bass), Ďas (alteremo/BB – drums)… I have to admit that in most of these bands I was just a live guest :-)
Currently, I only play in Samorast, and if time allows, my wife and I plan to start some Northern Podpoľanie black metal.
H: I started 18 years ago in the band Jebnutá struna, which began in style, initially rehearsing in the garage of Baron Széchenyi’s summerhouse in Tatranská Lomnica, which at that time belonged to TANAP management. After it was sold to a private owner (who, by the way, still lets this gem decay), rehearsals moved to a basement in a new building. Unfortunately, the band only played about three local concerts, reaching its peak at a local nonprofit festival Park's not dead in the park gazebo. Due to repression from the town of Vysoké Tatry and the local KDH action faction, the posters had to list the band as P.G.S.S.H.P.J.R. Before breaking up, it briefly operated under the name Tatranská brigáda al-Achsa.
After a break, I also played with members of Stroj mimo zdroj in a new formation, Jesus Crustus. Unfortunately, it never left the garage because a dissatisfied citizen would call the municipal police to end every second rehearsal, and after failing to find a more remote garage, the band ended :/ As a live guest, I still grab the mic a few times at the memorial Stroj mimo zdroj (Ohňostroj) concerts — that’s about it for my short career :)
Describe your last setup (instrument, gear, effects) and what made it interesting to you. Did you ever get your dream instrument/gear?
W: Sorry, I’ll probably disappoint you here — I don’t care much about such things. Istanbul + Paiste cymbals came from Julko of ex-Ilúzia. The stool from Fokulár of Boiling Point, and a complete Adam drum set from Laco of Chilly Prashock/Strata Vkusu, which he gave me for €50. What I’m especially proud of is the photo of Vaša Patejdla on the front of the kick drum, which references my roots :-).
The guys play on Oranges with some additional pedals. For bass, it’s a classic Boss overdrive; for guitar, Boss DD-7, Boss RV-6, and Ibanez TS-9, and I think they’re happy with that.
What were your musical ambitions when you started, and what is the reality?
W: I don’t think my perspective has changed much. It still has to come from the heart, which is key for me. The biggest ambition was simply composing and playing. The reality is that in recent years there’s less and less time for it, but I feel that because of these constraints, it’s perhaps even a bit more genuine :-).
How would you describe the 1990s, 2000s, and 2010s regarding your musical development, your band’s development, and the domestic underground scene?
W: In short: In the 90s, I wasn’t mature enough to appreciate the scene, so I’ll speak only from what reached me through music and publications. The scene was becoming more political. Something new arrived that suddenly made sense, and people wanted to stand freely for the right cause. I’m curious how many of those passionate fighters are still ideologically the same and whether they just see that period as youthful recklessness.
In the 2000s, I started absorbing the scene, and even though we were a small, backward town, new trends from the surrounding world reached us. I can admit that we mostly “played” at politics and focused on form without serious content, even if we often pretended otherwise. Fun, drinking, music — that could define the 2000s in Gemer.
The last decade I’d define as the most genuine. Although it meant abandoning ideals and submitting to the status quo, nobody was pretending anymore. Something like: the world is full of trash, but I still need the new iPhone Pro! Sad in one sense, but at least honest.
Which album/song of yours do you like the most and why?
W: This is a tough one. If I had to pick one, it would be Modré z neba by Na Smiech. Musically, it came closest to what I ever wanted to do. One minute, lots of riffs, nothing repeats, clean and distorted guitars, slow/fast… Lyrics about love — what more could you want, right? :-)
Which lyrics of your band do you consider the strongest (+excerpt)?
W: From the current songs, probably the new one, Tlejúca hrozba obrúsených hrán, with the excerpt:
"Často som kričal a nedal si vysvetliť,
že pre môj vlastný rev nebolo počuť iný krik.
Možno zo strachu, či pocitu viny,
že keď sa nepostavím ja, nespraví to nikto iný.
Je dôležité stíchnuť a nechať hovoriť.
Nemusíš to prijať, stačí len pochopiť.
Iný uhol, či pohľad na svet.
Potom ten pocit je viac, než akýkoľvek argument."
From past songs, Neschopnosť chápania still carries weight for me:
"Činom treba prikladať význam stále, nie sa za ne hanbiť keď sa iným zdajú trápne..."
Where do you draw inspiration for creation?
W: I don’t know. I try to keep my eyes open and understand even opinions I don’t like. Not to judge a person immediately (though I don’t always succeed), but to give them a chance to explain and analyze something in detail. From that, I can process, reconsider, and produce a stance that I then translate into lyrics.
For music, it’s simpler: I engage the buster and delay, and it just flows :-).
How do you perceive today’s domestic music scene — which bands/genres do you like?
W: Looking at my player, most of it is either some Czechoslovak emo or Oi bands, though their impact has long expired. I listen to almost everything without prejudice, as long as it’s not country, brass, or so-called pub rock. From the CZ/SK scene, I’m particularly fond of Ravelin7, Signa Sinistra, Čistá Ryža, old Via Anima, Rožnovské and Orlovské classics, and Gride from the Horizont Událostí era. Plus, of course, folk music — sometimes quite intense!
What pisses you off about the local scene?
H: When a band I enjoy and that has potential breaks up — that’s a big frustration.
W: I wouldn’t exactly call it “pisses me off.” More like I’m disappointed. I feel like punks have gotten lazy. Their Facebook profile pictures are adorned with banners supporting politicians. Various DIY bands call people to vote or openly praise a political party. They play on mega-festivals sponsored by outright nonsense, aimed only at wealthier people (I mean the ticket price, just to be clear). They voluntarily fence off their independent spaces so stages with pro lights, pro sound, and SBS can be set up… and I could go on.
What advantages do you think bands starting in the ’90s had compared to today’s bands, and vice versa — what advantages do you see in today’s time?
H: After the regime fell and freedom was established, people were hungry for alternative culture, which had been suppressed under socialism. Concert attendance and media sales were on a different level back then. Today, it’s easier to get music to people via the internet and announce concerts and events. But I think that’s where the advantages of today end…
W: I think one advantage of ’90s bands was that if they managed to record a demo and release it on cassette among enthusiasts, there was a high chance that people would actually listen to it. That doesn’t happen so often nowadays.
Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video in the domestic scene impressed you the most? (past/present)
H:
Sound: Sedem Supraphon Minút Family strachu – Hluk Off
Artwork: Nulajednanulanula – mit Liebe aus Sudeten
Video: Wilderness – Čo s tým hnevom
W: I enjoy Blum/Šaman recordings, especially Remek/Gattaca (sonically). Thick, dirty sound leaning more toward punk than metal. Album artwork definitely from bands like Mycop, Nulajednanulanula, Ahoj, or the aforementioned Remek. Made at home, slapped together from nothing — what’s more punk than that?
For videos, Liter Geňa with the song Dvere is unbeatable. Dirtiness, vulgarity, rawness!
Interesting stories from your band’s life? How high did you climb on the decadence scale?
W: Until recently, all reports from our tours were on our blog. Somehow, I accidentally deleted over 70% of it. What’s left is on www.samorast.noblog.org. For the braver, a few more decadent stories are on www.nasmiech.szm.sk haha.
Music album, book, film, series, computer game, tattoo studio, and beer you recommend and why
H:
Album: Guernica Y Luno – Wszystkie Sztandary Tak Mocno Już Zostały Splamione Krwią I Gównem, Że Najwyższy Czas Byłoby Nie Mieć Żadnego. Wolność!
Book: M. Švandrlík – Černí baroni
Film: Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb
Series: The Office (US version)
Game: Any that teaches kids to kill Nazis hehe :)
Tattoo studio: Rock Out Tattoo
Beer: Raspberry sour Razzberry from Padre Craft Brews
W:
Macgyver – Pantahalassa – this album beats almost everything.
Rapsod – Pochodeň – those riffs just kill.
Gride – Horizont událostí – no more words needed, listen and see!
Musical/creative plans or unrealized dreams for the future
H: My dreams came true when the guys lovingly accepted me into the band… I don’t have others… well, actually, I have one secret dream: to go on a world tour with 7 Minút Strachu.
W: First, I’d love for the long-delayed split release to come out as soon as possible. I’d also like to release a standalone 7-inch someday with totally DIY graphics, a punk collage, and a booklet so thick that even poor Hluboká Orba would blush :-). And the mentioned punk black metal project.
Which domestic/foreign event is the best for you and why?
H: For me, definitely FFUD Fest — the best gathering of scene characters, music, and fermenting in the Váh river.
W: If you asked me a few years ago, I’d instantly say FFUD. But now, I feel more nostalgic for the early years of Opičí Bál — that was a ride :-). From abroad, I’d pick Setkáni svobodných duší. I’ve only been twice, but it impacted me immensely.
Is there anyone in the domestic scene (active or inactive musician) you’d like to interview for Jablká ďaleko od stromu?
H: Members of Nonconformist and Simona from Adacta.
W: I’d like a retrospective perspective from musicians of radical ’90s bands — how they evaluate where they are now, and whether their worldview is still the same or if their ideals disappeared once the bands split. From current bands, I’d recommend Fajront. They recently released a new recording on Bandcamp, and soon they’ll get their long-awaited 4-split from the pressing plant.
Motto/favorite quote or final message
H: “Try to live life without prejudice and hate fascists!”
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Volám sa Paťo, som živnostník a v terajších dňoch sa sústredim na to aby som bol nejak dostával zo seba energiu von a nemárnil časom. Človek sa lepšie cíti a menej mysli haha. A ešte si musím ovzdušniť brzdy na bycikli.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Pôsobil som v landless - (2014-2019) gitara/spev. Počas tejto doby som párkrat pozaskakoval v nejakých kapelách kamošom na basu či gitaru, keď niekto chýbal. S kamarátom som nedávno hral taký acid/stoner-doom. Zatiaľ iba jedna skúška, čisté impro ale demo je zrodené.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)
Aparát - Orange Thunderverb 200 Box - Orange PPC412 Efekty - AxeFx 2 Gitara - 7 strunný handmade telecaster od Martina Mariaka
Teraz som dosť spokojný s touto aparatúrou. Je to hlasné, špinavé a basové tak to potrebujem. Hlavne to má ten svoj lampový charkater lebo donedávna som hrával čisto cez digitál a nebol som s ním až tak spokojný a teraz s lampou je to fakt fakt dobre. Čo sa týka tych efektoch používam taky modul, ktorý obsahuje fakt zaujímavé presety. S klasickymi krabičkami by som len tak ľahko nedosiahol veľa divných zuvkoch, ale samozrejme aj pedalové efektiky majú svoje čaro. Neskôr sa im začnem na plno venovať :) Môj vysnivaný aparát je iba o jednu triedu vyššie ako je tento čo mám a to je Orange Dual Dark 100. Všetci to chvália a Orange ho vďaka vysokej cene prestal vyrábať kvôli malému dopytu. Určite by som ho rád raz vlastnil, ale zatiaľ to nechám plávať a uvidíme. A chcem si vybudovať nejaký "amp wall".
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
V dobe keď som začal byť aktívny v muzike som mal 16-17 rokov takže som chodil ešte na strednú a moje ambície boli hrať muziku a hrať koncerty pre čo najviac ľudí. Také pubertiacke sny :) Samozrejme to všetko muselo nejako začať, nič som nevedel o tom ako veci fungujú v štúdiu, na koncertoch, na skúškách atď. Všetko sa nakoniec splnilo naučil som sa veľa vecí a teraz keď sa pozrem na to ako som začínal tak si hovorím, že tie útle začiatky keď som ešte ani nekoncertoval, ale iba tvrdnul v skúšobni boli najkrajšie. Spomínam si ako som chodil do školy a kvôli logistickým dôvodom som radšej išiel zo školy rovno na skúšobňu a tam som bol vždy 3-4 hodiny popredu a sám som sa tam poflakoval.
Momentálne tvorím songy na album a moc sa s tým bavím. Máme teraz jeden koncert v Žiline na Hájovni, naň sa pripravujeme v rámci možnosti. Pred coronovým šialenstvom sme mali mať niekoľko koncertov len bohužiaľ.. a čo bude ďalej sa necháme prekvapiť.
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?
No tak v 90-tých som chodil v plienkach, v 2000’s som počúval ako 5-ročný Exodus, Judas Priest, vďaka AC/DC som sadol za bicie na ktoré som odvtedy vydržal hrať 7 rokoch a niekoľko krát som spadol z bycikla. V tej dobe ma dosť pohltil aj mainstream , nedalo sa to obísť :) takže som počúval punk ktorý mohol hrať v radiách a na televíznych hitparádach. Neznášal som rap/hip-hop, bojoval som proti tejto muzike a teraz si uvedomujem aký som bol obmedzený. V 2010’s som s mojím bratom zavánil o modernejšiu zmesku metalu a.k.a metalcore, aj hardcore sa ma dodnes silno drží. Tam som prešiel na gitaru a pri nej som do dnes. O pár rokov som začal chodiť na UG koncerty a neviem či by som vedel za takú krátku dobu posúdiť jej vývoj. Každopádne máme tu super kapely v tomto obore a stále ich veľa pribúda takže nič viac len palec hore :)
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Moc ich nahraných nemáme no najradšej mám náš najnovší "Smrteľný Hriech". Tento song preto lebo pre mňa obsahuje všetko čo by tam malo byť. Je viac atmosféricky, dynamicky a trochu sme sa tam aj rozbehli. :D Je aj dosť osobný, mám s ním spojenú negatívnu skúsenosť zo života, ktorá mi bude navždy poučením.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Pochádza z tej istej skladby. "Zbavujem sa pút A klamstiev z ľudských úst Človek čo cíti, cíti prázdnotu"
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Textovo je to všetko zo života viacmenej je to o veciach s ktorými sa stretávame deň čo deň a hlavne je to o spoločnosti. Niekedy ma napadnú nejaké metafory keď robím text do piesne tak vždy to viem použiť tak, že tam mám tu svoju myšlienku. Po stránke hudobnej ani neviem povedať v podstate vždy, keď tvorím nejaký riff tak tam zapojím kreativitu, nejaký detail tam domyslím alebo takto nejako to funguje. Ale inšpiráciu myšlienky kapely som asi prilnul k My Bloody Valentine a to len preto lebo ukazujú čo všetko je možné robiť so zvukom na gitare. Aj malo ľudí si to uvedomuje je to svojím spôsobom mohutný náklad tie ich špinavo-krásne riffy. A keďže sme znateľne pomalí tak k tomuto ma inšpirovali Primitive Man, Windhand, Weedeater, Bongripper..
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Úprimne si myslím, že skôr nie ako áno. Nemyslím, že táto kapela niekde zapadá keďže dva žánre ktoré sú pre nás charakteristické sú doom a shoegaze sú tu fakt len zriedkavo takže scény ktoré tu ako tak fungujú pre nás ani nie sú lebo sme celkom nezvyčajní. Každopádne všetci sme si rovní, som rád keď niekde s niekym hráme a ľudsky si porozumieme. Napríklad s chalanmi z FAT sme si super sadli a o to viac som rád, že sme obidve pomalé kapely :)
Ako sa podľa Teba za posledné dekády formovala domáca scéna ?
Neviem to nejako posúdiť túto otázku by som prenechal starším odborníkom.
Ako vnímaš domácu hudobnú scénu vo všeobecnosti - ktoré kapely/žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Tak všetky kapely čo som počúval mám rád aj dodnes, okrem tých z ktorých sa vykluli nejakí nazi, nazi/punks alebo iní kokoti (sorry za vulgarizmus no inak sa pomenovať nedajú) Prve kapely z domacej scény čo ma chytili za srdce bola Rats Get Fat, Downstream a Mobius. Potom fakt mám rád Mental Tension, Damato, Nikander, Lycanthrophy, Systemic Damage, 7MS, Fyasco, Cameleon, Ahoj, Clivosť, Sheeva Yoga, Boiling Point, Medication Time, Hever, Decultivate a nejaké som určite nevymenoval, sorry. Niekedy mám pocit, že tu na tomto malom Slovensku sa človek dozvie o všetkých kapelach čo tu vzniknú, zatiaľ čo vo vačších štátoch ako v Nemecku alebo USA to musí byť monštruózne.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Neni čo. Som rád, že tu človek môže slobodne tvoriť čo chce, dávať najavo svoje názory cez hudbu. Treba si to uvedomovať lebo v dnešnej dobe si ľudia slobodu nevážia a nevedia, že kedysi toto nebolo možné. Verím, že tu nikoho nič neserie a že všetci sú v pohode.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Aj napriek tomu, že som vtedy nejak poriadne nevnímal mám názor, že ľudia boli viacej otvorenejší, viacej sa zaujímali o hudbu hocijakých rozmerov lebo aj muziky nebolo tak veľa ako dnes. Akcie boli určite v menšom rozsahu ako dnes, aj keď voči dnešným opatreniam je škoda, že sa nemôže tak aktívne hrať. Ale ked si porovname dnešnú dobu, internet je tak užitočná zbraň. Dnes sa všetko dohaduje cez internet, kedysi sa veci dohadovali cez poštu čo som počul jak ešte ani telefony neboli. Možnosti nahrávania, bookingu, dnes sú veci o niekolko krokov vopred a samozrejme tak isto si to bude hovoriť generácia o dalších 30 rokov.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)
Beton - Konsky Kokot to je zo Slovenska naj zvuk čo som tu počul osobne. Nevypichnem artwork ale artworkera Dana Goliaša! a klipy už nekukam ani.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Išli sme v zime na koncert do Prahy, Gyro (basák) nejak na dialnici nevidel, že je pred ním kolona aut a nestíhal brzdiť. Take fleky, že dovidenia a auto našťastie pred nami uhlo do boku takže všetci sme boli v poriadku a nikto ani škrabanec. Bola to taká silná adrenalinová situácia. Hadám nezahluší, že som to tu napísal. :D Oj, a hrali sme na svadbe. Kapelu ako nás by som skôr zavolal na pohreb ako na svadbu. Každopádne super skúsenosť, manželský párik je šťastný, že sme došli :) Ten rebríček s dekandenciou nechajme radšej tak prosim.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Sex Prisoner - Tannhauser Gate, seriál Better Call Saul, Age Of Empires 2, pivo nemám rád je mi z neho zle normálne obdivujem ľudí čo ho dokážu piť teda skoro každého človeka.
Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
Mať 500 kapiel. Viem nereálne. Ale určite niečo chcem ešte spáchať.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Nemám nejakú obľubenú akciu. Takto pred rokom som bol na Brutal Assault ten som si užil moc to sa ale prekrývalo s ffudom na ktorý sa chcem tiež ísť pozrieť keď budem mať tú možnosť.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Dano z Mobius, Holup z Trenčína myslím že títo dvaja majú čo povedať. Niektorí mojí favoriti tu už boli.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
"Bez motta sa ďalej motám."
ďakujem ti za túto príležitosť. nech sa ti darí aj naďalej a nech urobíš ešte stovky rozhovorov. diky moc aj Vám čo ste sa dočítali sem, že vás to vôbec zaujalo. opatrujte sa :)
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Zdravím ďáble, som Tapyr, ale nie je na škodu ma definovať ako postavu mnohých tvári, prevlekov, človeka schopného sa outfitovo začleniť do akejkoľvek situácie a nezaujato splynúť s okolím. Dnes cyklista, zajtra zdvorilý sused pri pomáhani s nákupom, pseudo-okultný metalista, James Bond a počas bežného týždna futbalový teoretik poskytujuci individuálne tréningy pri táboraku za rytmu Fešákov. Som niečo ako Batman bez odvahy čeliť výškam a jeho Bruce Wayne bez majetku. Nie len v týchto dňoch, ale už dlhšiu dobu mám tri hlavné veci, ktoré ma bavia. Bez nejakého poradia je to sledovanie mojich synov pri futbale, jazdenie na bikeu a stretka v skúšobni s kapelou.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
V podstate okrem Majster kat som nikde nejak významne nehral. Nie že by som hral významne nejak tu, ale aspoň brutálne dobre vyzerám na pódiu a keď si stíšim basu, tak predvediem neskutočný prstoklad po hmatníku. Kedysi som hrával na gitare v kapele, ktorej sme dali názov Charon, ale bola to len taka garážovina a pokusy hrať thrash, aj ked sme nevedeli hrať ani punk. Ale bolo to fajn. Vlastne, keby som nehral tam, tak možno dnes nehrám v Katovi. Možno to vtedy bola ľútosť, alebo vypočítava prezieravosť, že mi chalani hodili lano ísť do Kata.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovať?)
Úprimne, na tomto si ja vôbec nijak neulietam, tieto veci okolo aparatúry a výbavy išli vždy mimo mňa. Fakt je, že sa tomu vôbec nerozumiem a ani ma to absolútne nebaví. Basu mám custom model od Sivčáka. Ale to som si nedával robiť ja. To som kúpil cez inzerát a srandou bolo, že to si dával robiť a následne predával známy z inej kapely, takže keď sme spolu volali a nemali dovtedy na seba čísla, tak sme si veľmi úctivo vykali (paradoxne po tom, čo sme týžden dozadu odohrali spoločný koncert a spečatili rovnaký pohľad na život na barových stoličkách). Ja som ani nevedel čo to je za basu a kto je Sivčák, ale bola to šípka a to mi prišlo dosť metalové a cenovo výhodne aby som do toho šiel. Čo sa týka aparátu, tak to mi daj sekundu, lebo to mám poznačené na gmaili v konceptoch, lebo si to nepamätám a niekedy to odo mňa vyžadovali vedieť, keď sme shareovali aparát na nejakých akciách. Sekundu, hneď som späť … ... Takže hlavu mám Hartke LH 500 a k tomu dve bedne Harley Benton (BB210T & BB115T)
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Tým, že sme sa nikdy nestali kapelou, ktorá by bola nejak verejne velebená a búrali by sme rebríčky hitparád, tak by som veľmi alibisticky z toho mohol vykľučkovať, že ambície ako také sme nikdy nemali a ostať undergroundom v undegrounde bolo vlastne to, o čo nám vždy šlo. Ale to by asi tiež nebolo úplne presné a bola by to len zbabelá kľučka ako ospravedlniť nezáujem verejnosti. Ale pravdou je, že si nespomínam, že by sme si ako kapela dávali niekedy nejaké konkrétne ciele, že chceme dosiahnúť to alebo to. Napíšem to za seba a tak nejak asi cítim, že to vnímali aj ostatní. Ak sa to dá vôbec nazvať ambíciou, tak šlo nám asi o to dostať tu našu produkciu medzi ľudí a snažiť sa tým niekoho zaujať aby sa mu to páčilo rovnako ako nám. Realita je ale taká, že sme asi zasiahli len veľmi úzky okruh ľúdi, ktorí by to nejak výrazne brali. Ale neviem, akosi mi to s odstupom času vôbec nevadí. V kapele nás naozaj baví muzika ako taká a aj keď každý z nás počúva niečo iné, vieme v tom Katovi dať dokopy veci, ktoré nám všetkým plus mínus sedia. Ja sám som sa dostal na takú úroveň egocentrizmu, že ma fakt prestalo zaujímať, že či to niekoho zaujme alebo nie. Preto som sa aj za posledné roky dostal do roviny, že netúžim hrávať koncerty a pretlačať to niekomu do pozornosti, ale chcem si úživať tu hudbu sebecky len s tými, s ktorými to spoločne vytvárame. Vyznie to trochu ako taka skupinová masturbácia a sám keby som takéto vyhlásenia čítal od niekoho iného tak si pomyslím, že to je nedocenený, urazený a zakomplexovaný trtko. Ale tak snaď sa chápeme, že o sebe take niečo rozhodne písať nemôžem. 😊
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?
Tie devadesátky som ešte tak nevnímal, na koncerty som začal chodiť až tak koncom, takže mi to až tak neprislúcha hodnotiť. Ale z pohľadu hudobného vývoja z tejto dekády uznávam len death a black metalové zárezy. Heavy a thrash kapely sa až na výnimky moc nepredviedli, ale aspoň to zázrakom nejak prežili. Prvé roky v novom miléniu boli pre mňa špecifické hlavne z pohľadu, že som sa už aktívnejšie zaujímal o hudbu ako takú, spoznával veľa ľudí zo scény s ktorými som kamoš dodnes a v neposlednom rade aj formovanie Majster Kat a môj víťazoslávny príchod do kapely. Toto bolo pre mňa obdobie, kedy som maximálne žral všetky old school veci z osemdesiatych rokov a aj dodnes je to z oblasti metalu produkcia, ktorá mi je najbližšia a neprekonaná. Preto som moc nesledoval, čo nové sa produkuje v danej dekáde ale bol som zaseknutý v stroji času a doháňal veci spred 20 rokov. U mňa bol takým významným miľníkom stretnutie s našim spevákom Slymákom, ktorý mi predstavil hromadu kapiel, nielen svetových, aj predovšetkým starú ČS tvorbu. Ak sa už budeme baviť o rokoch po 2010, tak to som zas v inej životnej situácii, keďže to je zrovna obdobie, kedy sa mi narodili deti. Tým, že som obmedzil chodenie von, tak som to kompenzoval sledovaním noviniek na hudobnom poli. Ono zas nič prevratné, že by som hodiny lustroval internet a dychtil po novinkách z metalu spoza zarosených okulárov, ale minimálne som to sledoval viac ako posledné roky predtým. Tu ma strašne potešilo, že sa vrátili trendy z osemdesiatok. Takže som sa evolučne vlastne nikam neposunul. Ale s odstupom času ma tento retro návrat už vôbec nebaví. Teší ma to vidieť na koncertoch a také koncerty si užívam, ale doma si aj tak púštám staré overené evergríííny. Nie je to o tom, že tomu nedávam šancu, prave naopak, ale akonáhle mi to znie ako Exodus, alebo Running Wild, tak neviem prečo by som to mal počúvať a prečo si radšej nepustiť ten „originál“. To je ako przniť umelú Anču, keď máš vo vedľajšej izbe živú ženskú. Ja viem, že Exodus a Running Wild sú už staré vykopávky, ale ja MILFky rád! A tak ako sa vracia celosvetový trend, tak sa to vracia aj u nás, aj keď, z histórie v každej oblasti, všetci dobre vieme, že s niekoľkoročným oneskorením. Preto aj tu u nás vidím množstvo kapiel, ktoré hrajú skvelo, ale u mňa je zásadny problém a to je nájdenie u nich nejakej tej originality a hlavne duše, ktorú ja v hudbe musím objaviť. Častokrát tám cítím prvoplánovosť a snahu nabehnúť na danú vlnu a urobiť to, čo funguje vo svete. Aj to tie kapely urobia, aj to urobia dobre, ale urobia to až po tom, čo to pred nimi urobila tisícka ďalšich vo svete. Jasné, česť výnimkam, ale suma sumárum to platí asi pre každú dekádu na domácej scéne. S křížkem po funuse a aj to častokrát len tak polovičato.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z tých dvoch albumov, ktoré máme, tak mám radšej Svätu zvrhlosť. Ten album je agresívnejši a na skladby z neho zbalíš viac ženských. Údajne, nemám potvrdené z vlastnej skúsenosti, ale cítím, že by to mohla byť pravda. Zo songov mám najradšej “V údolí včiel”. Strieda sa tam množstvo nálad, menia sa tempa, má to atmosféru a silný text opierajúci sa o križiacke výpravy. Aj ma to vždy bavilo hrať, čo sa nedá povedať o všetkých skladbách. Niektoré naše veci mám fakt rád keď ich počúvam, ale nebaví ma ich hrať. Pri “včelách” ma bavilo aj aj, ale už ich nehrávame, lebo ta skladba má skoro hodinu a pól.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Bez akejkoľvek snahy o objektivitu a sebareflexiu poviem, že zbožnujem naše texty. Slymáka považujem za najlepšieho textára v UG kultúre. Vždy sa teším, keď pride s niečim novým a ešte viac sa teším, keď po jeho vysvetlení pochopím, že o čom daný text je. Niekedy som moc hlúpy aby som v tom našiel skrytý význam, ale rokmi som zistil, že nie som jediný v kapele. Za to som rád. Rokmi nemúdriem, ale v živote nachádzam viac hlupákov, čo beriem za významný sprievodný jav v rámci mojej vlastnej evolúcie. Text, ktorý by som na tvoju otázku teda vyzdvihol je zo skladby “Smutný odkaz”. Nie je to podľa mňa náš najlepší text, ale je najsilnejší. A tak predsa znela otazka.
Večný spánok tisícok bezmenných, kamenná mohyla, pomníky neznámych. Duniace salvy, slobodné vtáky, kytice kvetov a slová vďaky
Ref: Na opačnom konci v zástupe stojí odpad dnešnej doby, svet sa zas bojí. Nad jasnou oblohou pomaly sa stmieva do sútoku dejín sa kalná voda vlieva Nemý svedok...Dukla, Slavín Smutný odkaz...Lidice, Osvienčim
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Na nešťastie moje aj komisie udeľujúcej ceny Grammy, nie som človek, ktorý by našu tvorbu nejak výrazne oplyvňoval nápadmi.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Nad týmto som sa nezamýšľal a ak by som mal odpovedať, že áno, tak by som mal strach, či ma nejaký die hard “scénar” nebodne do rebra varechou s ktorou práve domiešal vegánsky guláš, lebo on moju osobu vníma úplne inak. Na druhu stranu, nemôžem povedať ani že tou súčasťou nie som, lebo keby som tak odpovedal, tak zapriem moje úžasne vzťahy s mnoštvom kapiel a ľudmi, ktorí chodia pravidelne na rôzne koncerty. Mám veľmi vela skvelých kamošov, ktorých som stretol či už na koncertoch, alebo v starých časoch z Matúša a Hellraiseru. Sú to ľudia, ktorých si úprimne vážim a ctím naše kamarátstva. Verím, že je to obojstranné, ale či sa to dá zadefinovať ako byť súčasťou scény, tak to neviem. Ale odpoviem ti tak rakenrolovo na štyl Manowaru a Zlatana Ibrahimoviča: “Necítim sa byť súčasťou scény, to ja som scéna!”
Ako sa podľa Teba za posledné dekády formovala domáca scéna ?
Ja som hlavne rád, že sa podarilo vyčistiť ten náckovsky hnoj, čo sa zvykol objavovat na koncertoch zo zlatej éry Dúbravky, Vajnorskej, Hellu … . Toto je veľké vítazstvo, lebo keď som bol teenager, tak naozaj to nebolo nič príjemne chodiť na koncert a prežívať vnútorny strach, že ako sa situácia vyvinie. Všetko ostatné je už len take životné klišé. Kapely, choroby a ľudia prichádzajú a odchadzajú a tak stále dokola. Tým, že ja tiež už moc medzi stare ksichty nechodievam, tak aj o mne by sa dalo povedať, že už som v živote inde. Nie som, stále mám rád pach nikotínu, spotených koncertných pazúch a k tomu lacný rum za zvuku ostrých riffov. Neviem sa ani vyjadriť k tomu, či teraz chodí viac alebo menej ľudí na UG koncerty. Faktom je, že za posledných X rokov sem zvyknú veľmi často zavítať veľké zahraničné mená, čo určite nijako nepomáha organizovaniu menšich konertov, ale zas povedzme si pravdu, kto chce, cestu si nájde aj tam. A ja, keď už na nejaký UG koncert idem, tak to nevnímam, že by nás tam bolo nejak výrazne menej, alebo viac ako tomu bývalo okolo roku 2000. Možno to len nevnímam, alebo už si tak spatne nevybavujem návštevy z minulosti. Žijem pre ten daný moment, kedy som na koncerte, sledujem kapelu, pokecám s kamošmi. To sa mi páči a k aktuálnemu štastiu mi to stačí.
Ako vnímaš domácu hudobnú scénu vo všeobecnosti - ktoré kapely/žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Pri tejto otázke sa bojím, že pod pojmom domáca hudobná scéna máš na mysli len Slovensko. Ja sa priznám, že ma nikdy žiadna naša kapela nedokázala až tak úplne presvedčiť aby som ju vyslovene hltal. Rešpektoval, to áno. Ale zas ak už mám niečo spomenúť, tak mám strašne rád stare Apoplexy a veľmi sa mi páči ako dokážu muzikantsky vyskladať skladby v Lunatic Gods. V mojom ponímani domácej hudobnej scény je ale zakompované aj Česko. Tam sa už viem rozpísať omnoho viac. U nás v kapele sme mali vždy take priateľsko-konfliktnejšie rozmluvy s Losom (gitara), ktorý mi vždy z takého viac národoveckejšieho srdca pretláčal do pozornosti slovenské kapely, ale ja som vždy viac inklinoval k českej produkcii, či už sa budeme baviť o starých, rokmi overených legendách, alebo aj o nových bandách. Poďme do histórie a tam môžem začať Arakain, Törr, Masters Hammer, Citron atď - obaja vieme, aký zoznam spolkov by som spravil. A to je jedno aký žáner, jednoducho hard & heavy. Ale to je minulosť a súčasná produkcia ani týchto legendárných kapiel má už moc neberie. Ako som už aj svojím spôsobom dokázal v predošlých otázkach, nájst pre mňa niečo nové, čo by ma zaujalo a vedel by som spomenúť, nie je vôbec jednoduché. Ale na druhu stranú netvrdím, že nič take nie je. Z ČR mám strašne rád Bajonet. Fakt ma ta kapela baví ako to majú celé vymyslené, nie len hudobne (aj keď pri chlapcoch nemožno vôbec hovoriť ako o nástupcoch hudobného umu s cítenim ako tomu bolo napríklad u Pink Floyd). Keď som ich počul a videl prvý krát, tak možno mi to prišlo take úsmevné a hlavne extrémne chaotické, ale neviem ako, a od určitého momentu, som ich potom začal strašne žrať. To je všetko tak choré, špinavé, psychopatické čo oni robia, že ma to brutálne baví. Keď počúvam ich tvorbu, tak si pomyslím, že to musel textovať a komponovať totálny blazon, ktorý sedí niekde v špinavej a vlhkej pivnici v zasratých trenkách pri slabom svetle zaprášenej, na stene sa kyvácajúcej, žiarovky a miesto toho aby niekomu ublížil, tak sa chorobne drží pod kontrolou tým, že začne robiť muziku, do ktorej pretaví svoje zvrátene chute. A potom sa stretneš s tou trojicou chalanov, čo v tej kapele fungujú a v živote si nestretol slušnejších a dobrosrdečnejších metalistov. Zo Slovenska som momentálne veľmi zvedavý na ďalší album Radiation, lebo ked som naposledy počul nové songy na koncerte, tak to mi nadvihlo pravé obočie na znak môjho záujmu o ich štúdiovú nahrávku. Ich predošlé veci to je rúbanica a metal na 119%, ale teraz do toho smradu vložili kus citu a melodiky a to vystrelilo veľmi zaujímavo. A potom z rodnej hrude ešte vypichem Goatcraft. Ale to musíš fakt prijať Satana, aby si bol hodný posluchu. Bohužial všetky tri súčasne kapely, ktoré som spomenul sú mojími dobrými kamošmi, takže to možno nepôsobí úplne objektívne. Ale kašlať, čo už.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Neserie ma nič. Akurát mi dojde úsmevné, keď niekde narazím na tie propagandistické reči o tom, ako treba podporovať domácu scénu, ako kapely nadávaju na slabú podporu a návštevnosť, čo pre to všetci môžeme spraviť a podobne opustené heslá. Mne to trochu príde ako taká kokotina? Však keď je kapela dobrá a ľuďom sa páči, tak na koncert prídu a podporia ju. Hotovo. Ak niekto nevie zaujať, tak budeme na neho chodiť z ľútosti? Pozri, ja hrám v kapele, s ktorou úprimne povedané, nevypredávame zrovna štadióny a na fotenie so mnou nečakajú zástupy tínedžerov. Ale nepotrebujem k štastiu aby som mal na koncerte 120 ľudí, z ktorých 100 to, čo hrám vôbec nezaujíma a sú tam len pre podporu “scény” a tých zvýšných 20 sú konzumenti zvlhej trávy bez účinku, zohrievajúcich sa pred zimou vo februári. Hrám to, čo baví mňa a buď sa to niekomu páči, alebo nie. Ak nie, tak buď mi to musí byť u prdele a pokračujem v tom, lebo ma to napĺňa po iných stránkach, alebo sa na to vyseriem a pre “úspech” začnem hľadať iné cestičky. To je ako keby si dal retardované dieťa do hokejového tímu a následne prosil všetkých spoluhráčov, aj protihráčov aby mu príhrávali a umožnili skórovať. Mám pocit, že my tu niekedy trpíme takým syndrómom, že chceme poukazovať na takú zbytočnú pseudo-pomoc, ale zas z pacruky vieme nadávať na všetko čo je len trochu úspešnejšie a začne vyčnievať. Takže toľko k domácej scéne, nesnažme sa z podpriemerných vecí robiť niečo viac ako len podpriemerné veci a ak sa niekomu z toho podpriemeru zadarí zažiariť, tak to zas zbytočne nezrážajme dole.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Asi takou hlavnou a možno len jedinou výhodou mohlo byť to, že tých kapiel nebolo až tak veľa. Vďaka dnešným možnostiam, či už sú to dostupné ceny za nástroje, tutoriály ako sa naučit na tých nástrojoch hrať, možnosti nahrať „profi“ nahrávku doma z obývačky, propagácii na internete a tak dále, má dnes už každý fanúšik hudby svoju vlastnú kapelu, čím nám vzniká absolútny pretlak muziky. Takže dnešné kapely majú určite lepšiu štartovaciu pozíciu ako sa dostať k nejakému svojmu vlastnému výtvoru, ale o to ťažšie to majú aby si ten výtvor v tom bahne ďalších produktov niekto všimol, vypočul a nehovoriac o tom aby vôbec zaujal.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ? (minulosť/súčastnosť)
Štúdiové výsledky moc hodnotiť neviem, na to nemám ucho. Ak sa budeme baviť o artworku, tak mám strašné rád výtvory Tornáda z ČADu. Ten človek je umelecky neskutočne nadaný a páči sa mi ako ku všetkému pristupuje s absolútnou precíznosťou a zmyslom pre detail. Napríklad artwork pre „Ťažký kov“ je sám o sebe vynikajúci, ale keď som potom videl, že na to aby tam mal tu postavu so zvonom, tak musel ešte predtým tu sochu vymodelovať. Absolútny rešpekt. Aj „Čertová kovadlina“ je veľmi podarený cover. Ale tam by sa toho dalo menovať, fakt zdielam obrovský obdiv voči tomu bláznovi od bubnov. Ďalši cover, ktorý mám zo súčasných kapiel rád, je album „Sirota“ od pražákov z Bajonetu. Biely podklad a tam len pás s krížami. Jednoduché, chladné a výstižne. Celý booklet je robený poctivo na písacom stroji. Žiadne skratky, žiadne ojeby, snažiť sa robiť všetko čo najviac autenticky. Toto su tie veci, ktoré si ma vedia získať. Veľmi sa mi páči aj od Malokarpatanu cover pre „Nordkarpatenland“. Dám bokom skromnosť, ktorú som doteraz nijak neukázal, a spomeniem aj náš album „Memento...“, kedy sme pri CD v limitovanej edícii pustili do obehu ručne robeny drevený obal s vypáleným znakom nášho symbolu. Každý jeden kus originál, ktorý prešiel pod Slymákovými rukami. Keby sme šli trochu viac do minulosti, tak sa mi páči front od Depresy pre album “Sighting”. Hmmm a klipy? Toto bude ťažšie. Keď sa budeme baviť o starých vajciach, tak mám rád tie “lajf trianglovky”, kde sa mi strašne páči Kobra - Ja chcem byť svoj. Potom zbožnujem skladbu aj klip od Törr - Vzpomínky na život. To je tak hnusobná dokonalosť a moja nehynúca oddanosť k šialenému Šakalovi a jeho chorému poňatiu umenia z časov minulých. Z aktuálnej ponuky novodobejších klipov si vyberám napríklad Doomas – Portal a od The Last day of Jesus - My World Is Always Black, čo sú vážne po technickej a vizuálnej stránke profi klipy. Neviem, či to spadá pod kategóriu klipy, ale natočené živáky CULT OF FIRE su neskutočná jeba. Zbožnujem to teatrálne prevedenie, kedy opať každý detail na stagei vytvára dokonalý vizuál. Páči sa mi aj ta družba ČAD a Catastrofy a ich spoločný klip Zbojnícke móresy. Ja som nikdy nebol fanúšik humoru, aleby snahy o humor v tvdej muzike, skôr preferujem melanchóliu, hnusobu, hnilosť, ťažobu a podobne, ale tento klip aj skladba je fakt podarená. Opäť spomeniem aj niečo od nás, klip Zvony, ktorý sme tvorili práve s vyššie spomínaným Tornádom. A nepíšem to sem, aby som mal potrebu sa promovať, ale ten klip sa mi aj po tých rokoch stále páči a fakt ho žeriem. Ja som stále v pozícii skôr svojho vlastného fanúšika ako člena kapely, preto bez výčitiek a pocitu trápnosti môžem do zoznamu dobrých klipov hodiť aj Majster kat. Ale inak sa priznám, že ma nejak vela klipov od domácich kapiel nenapadá. Robia sa vôbec v nejakom väčšom merítku? Skôr sa mi zdá, že každý hádže von len lyric videa. Tie mi lezú už na nervy, lebo keď to pozerám, tak sa už viac sústredím na efekty ako sa tam hádže a mení text a vlastne hovno z toho celého mám.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Človek má príhody, zaujímavé aj vtipné, ale s mojim darom niečo pútavo popísať, by to skôr vyznelo ako taká príhoda najstaršieho člena rodiny interpretovaná počas významnej rodinnej oslavy, kedy po jej skončení všetci pri stole držia strnulý a kŕčovitý úsmev a spoločné čakajú kedy ten pocit trápna pomaly odveje iná téma.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Skusím nemúdrovať aké to je ťažké a vybrať z každého po jednom. Album: W.A.S.P. - Crimson Idol. Dokonalé songy a k tomu ešte vyskladané do koncepčného albumu.
Kniha: Mario Puzo – Krstný otec. Mám rád tieto staré gangsterky a toto je matka všetkých klasík.
Seriál: Bratstvo neohrozených. Vždy som si ulietaval na vojenských filmoch, hlavne z 2. svetovej a Vietnamu a tento serial mi dal úplne všetko, čo od tohto žánru očakávam.
Počítačová hra: Rome - Total war. Keďže som v živote nedocenený a často prehliadaný s pocitom menejcennosti, tak som si veľmi rád liečil komplexy pri vyhladzovaní barbarských národov.
Tetovacie štúdio: 3DE Tattoo v Nových Zámkoch. Môj bývalý kolega z korporátu sa po odchode z officeu 2 roky túlal po svete a keďže mal vždy sklony ku kresleniu a grafitom, dostal sa v rámci obživy až k tetovaniu. Po návrate na Slovensko skúsil šťastie v tejto oblasti, otvoril štúdio a čo sledujem, tak sa mu nielen darí, ale jeho kérky sú stále viac a viac komplikovanejšie a perfektne spravené. Ak raz opäť prestanú byť tetovačky v móde, tak si nejakú pôjdem dať spraviť práve k nemu.
Pivo: Horác. Mám rád malé domáce pivovary a raz som sa cestou do Jihlavy zastavil v tomto pivovariku. Keďže tam boli všetci zamestnanci okolo 15:30 tak zoslopaní, že mi dvaja pri pokladni nevedeli vyrátať kolľko mám platiť za 10 litrových pív, kedy jedno stálo 45 korún, tak som vedel, že tu som správne a to pivo bude fakt dobré. A a to sa mi self-degustáciou nakoniec aj potvrdilo.
Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
Nahrať ďalší album. To je môj jediný sen, čo sa týka kapely.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Domáca, ak mi teda budeš tolerovať aj ČR, tak jednoznačne akcie v Písku, ktoré robia ľudia z Thrash Nightmare Promotion. Toto je ráj pre old-schoolerov. Chalani to robia veľmi poctivo a hlavne z pozície fanúšikovstva, kde pre kapely je dokonalý servis, pre návštevníkov špičkoví interpreti a pre mizantrópov perfektní ľudia, s ktorými pokecáš o všetkom. Milujem to tam, len nenávidim tu vzdialenosť od Bratislavy. A rovno tu istú odpoveď dám aj na zahraničnú akciu, lebo fakt nikam mimo Česko-Slovenska takto nevyrážam aby som mohol hodnotiť z vlastnej skúsenosti. Ale ak by som niekam mal ísť a mal to šťastie sa tam dostať, tak Keep It True. Stači si pozrieť tie kapely, čo tam hrávajú a videá z daného festu a musí byť každému jasné, že tento fest vznikol kvôli mne.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Jasné, napríklad Boris z Catasrofy a Koza z Circular Saw (obaja sú vtipní a ja vtipných ľudí rád), ktokoľvek z Radiation (pri ich lenivosti budú minimálne aspoň nasratí, že ho budú musieť písať a to sa mi oplatí ich sem nominovať), Vlado z Malokarpatanu (mám pocit, že za nich rozhovory robí vždy Adam, ale Vlado je prašivý bombardér a takých ja uznávam!). Chcel som sem ešte hodiť Lukáša z Hrobára, ale potom som si všimol, že si ho tu už mal a ten sympaťák pri tejto samej otázke hodil do pľacu moje meno, za čo mu na diaľku posielam predpaženú ruku so vztýčeným ukazovákom, kedy s prižmúreným okom zároveň zľahka prikyvujem hlavou na znak vzájomnej úcty medzi dvoma regiónmi.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
“A proč padáme, pane? Abychom se naučili znovu se zvednout.” Batman Begins, 2005.
