#239 Junkfish / Alternative / Šimon a Šimon / 19-4-2024

 

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Šimon (gitara): Som Šimon, som stredoškolák, baví ma všetko okolo hudby a v poslednej dobe riešim hlavne kapelu a školu.

Šimon (basa): Čau, volám sa Šimon hrám na basu, poslednú dobu dost čítam, cvičím, kukám filmy a robím hudbu.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Šimon (gitara): Momentálne pôsobím v alt-rock/grunge kapele Junkfish, kde sa začala moja “hudobícka cestička” a od minulého roka tiež pôsobím v experimentálno-alt metalovej kapele Nerofluxus.

Šimon (basa): Zatiaľ iba v Junkfish


 

 

3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Šimon (gitara): Ako hlavnú gitaru využívam Fender Stratocaster zo série American Professional II, s ktorou som nadmierne spokojný, pretože to je skvelý nástroj. Čo sa týka aparatúry, mám lampové kombo Marshall Origin 50C, ktoré využívam na čistom kanáli. Môj pedalboard ide cez: CryBaby Mini Wah->Russian Big Muff (fuzz)->Boss DS-2 (distortion)->MXR UniVibe->EHX Flanger a TC Alter Ego (delay). V poslednej dobe sa snažím pomocou pedalboardu urobiť z mojej gitary modulárny synth.

Šimon (basa): Hrával som dlho na music man sterling sub ray 4, teraz mám fender precison player series, efekty, ktoré mám a najviac používam sú EHX Bass Big Muff/ EHX Soul Food Overdrive.. spolu to je dosť tlak.


4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Šimon (gitara): Vznikla po cca roku a štvrť hrania v skúšobni. Keďže sme dlho nevedeli vybaviť koncert, sústredili sme sa čisto na tvorbu a rozhodli sa zvečniť ju. Nahrávali sme ju u Vrabca (gitaristu a producenta z kapley Made2Mate) doma v kuchyni za 3 dni. Bol to veľmi zaujímavý zážitok, no myslím, že sme sa unáhlili a o rok neskôr vám hovorím, že veľa vecí by som zmenil. Tomuto sa chcem pri ďaľšom nahravaní vyhnúť.


 

5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Šimon (gitara): Pri tvrobe ma vždy ovplyvňuje to ako sa v daný moment alebo deň cítim. Ak som mal ťažký deň, alebo ak ma niečo trápi, prejaví sa to aj v tom čo skladám. Každopádne, vždy z toho viem načerpať energiu, len niekdy možno hrám minimalisticky, niekedy zasa energicky. Je nadherne ako si v hudbe viete ulozit spomienky. Na druhej strane inšpiráciu určite čerpám aj z hudby ktorú si napríklad v daný týždeň najviac idem. Priznávam ale, že najviac ma ovplyvňuje tvorba Johna Frusciatneho.

Šimon (basa): nálada, atmosféra daného momentu a prostredie.


6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Šimon (gitara): Hmm, toto je ťažká otázka, no myslím, že by to bola jedna z našich pesničiek, ktorá ešte nie je nahratá. Lizards by som vyzdvihol najmä kvôli jej abstraktnému textu, chytľavej melódií a pieseň Nicotine kvôli outru, ktore je vzdy imporvizované, takže vždy to je 50/50 či to vyjde alebo nie.

Šimon (basa): skladbu asi "Nicotine" to je vždy sranda hrať od začiatku dokonca, v outre jammujeme čize vzdy to je iné, text asi "Untitled" celý text je taký tajomný a kriptický, a to sa mi páči.

 

7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Šimon (gitara): Schopnosť vedieť improvizovať na stagi a nenechať sa prepadnúť pravidlám hudobnej teórie, ktoré môžu človeka niekedy limitovať. Je to schopnosť umožniť vašej kreativite presadiť sa v každom okamihu.

Šimon (basa): umenie nikdy nefungovalo ako pásová výroba, je to zachytený moment v čase, ktorý sa nedá replikovat.


8 Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Šimon (gitara): Nepodporujem nič v umení čo podporuje nacizmus, konflikty, vojny, diskrimináciu…

Šimon (basa): hranice si podľa mňa určuje autor/umelec, ale nepodporujem nič nazi a podobné extrémy.


9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Šimon (basa): Raz som vybuchol, zomrel som, ale prežil som

 

10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Šimon (gitara): Chcel by som nahrať svoj vlastný album, no taktiež s basákom chystáme side project, kde chceme spojiť hranie na gitaru s elektronickou hudbou.

Šimon (basa): Nebránim sa dalšiemu hudobnému projektu, ale rád robím aj všelijaké audiovizuálne veci


11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Šimon (gitara): Určite áno, ono domáca (bratislavská) scéna nie je veľká... Na koncerty od fuzz bluesu po jazz metal chodia tí samí istí ľudia, takže po pár koncertoch sa už s každým poznáte :). Ale mám pocit, že ako Junkfish sme si tu za ten pomaly rok vybudovali meno, a ľudia nás poznjú, čomu sa veľmi teším.

Šimon (basa): tak do určitej miery áno, ale záleží kedy. najviac to cítim po koncertoch, je fajn aspon trocha prispieť tej našej komornej UG scéne


12 V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Šimon (basa): v 90 rokoch bol vrchol všelijakej alternatívnej hudby, klubov a priestorov bolo viac a hrať sa dalo všade, vtedy bolo asi tažšie sa zvideľniť a o akcii si sa dozvedel od kámoša alebo z poloroztrhnutého plagátu niekde na stĺpe. teraz majú kapely sociálne siete, kde sa tieto veci dajú prezdielavat

 

13 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Šimon (gitara): Podpora nacizmu/nedostatočná vďaka fanúšikom.

Šimon (basa): ako som spomínal nič s nazi tematikou


14 Čo ťa na domácej scéne serie?

Šimon (gitara): Nedostatok priestoru pre mladé kapely presadiť sa, nedostatok klubov a fakt, že pokiaľ sa nepoznáte s niekým kto má väčšie meno ako ste vy, môžte to rovno zabaliť. V Bratislave by som mohol všetky podniky kde si vie mladá kapela zahrať asi zrátať na jednej ruke a z toho je jeden v bufete na hrádzi. Tá scéna žije, no bojím sa ako dlho ešte bude…

Šimon (basa): kamarádičkovanie a málo miesta na hranie najmä v Bratislave


15 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Šimon (gitara): Pre mňa to bude asi Pohoda alebo Mýšačka, kvôli celkovej atmosfére a cool ľuďom. Čo sa týka zahraničných eventov, asi Lolapalloza kvôli lineupom.

Šimon (basa): Mýšačka Fest sa u nás dost rozbehol. Primavera v Barcelone má dosť dobrý line už posledných pár rokov.

 

16 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Šimon (basa): Taký ten pocit, že "moja existencia má zmysel" myslím, že celkovo seba expresia, tá vášeň tvoriť niečo svoje. Rozdeľuje ich mono politika, minulosť, detstvo, celkový pohlad na svet a čo sa potom aj odráža v hudbe.

17 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Šimon (gitara): Určite by som spomenul kapely zo slovenskej underground scény ako Seks, Haďaci, Deti, Tapes, Kovošrot, Pipesh, Raid Siren, Blue Velvet, 2000 Species alebo Wolnera. Ich živé vystúpenia ma vždy dostali, sú to super ľudia a vidím v ich hudbe veľký potenciál. Čo sa týka slovenskej scény, momentálne si veľmi idem Dušana Vlka, Fvck_Kvlta, Berlin Manson alebo Fvlcrma. Povedal by som, že najviac ma zaujalo vystúpenie Fvck_Kvlta na Radio Hlavách s piesňou Planéta Rýb. Artwork: Babie leto v podzemi.

Šimon (basa): kapela Seks/ štúdio Pulp/ album Pipesh - Maschinerie /artwork The Wilderness- Mačky/ videoklip Caddie Daydreaming Dušan Vlk

 

18 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Šimon (gitara):
Album - The Empyrean (John Frusciante), Above (Mad Season), Instrument Soundrtack (Fugazi), Spinderland (Slint), Either/Or (Elliott Smith), I Don't Feel Well (Pluralone), Automatic Writing (Ataxia) ...je ich veľa :)
Seriál - HIMYM, Breaking Bad, TWD…
Film - Interstellar, Fight Club…
Hra - hocijaká z Uncharted série
Pivo - Citra zo Studne

Šimon (basa): Album Boards of Canada The Campfire Headphase, kniha Flea Acid For The Children, film Knight Of Cups, hra BloodBorne, pivo Plzeň

 

19 Vinyl/CD/MC ?

Šimon (gitara): Som zberateľ vinylov.

Šimon (basa): Vinyl, ale zbieram aj dost cdciek

 

20 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Šimon (gitara): Oliver z Garáží

21 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Šimon (gitara): Ľúbme sa navzájom!

=======================================================

Linky:

https://linktr.ee/junkfishsk

#121 Lord Belial Reviews: Hecatonchair - Nightmare Utopia (2024)

 

Hecatonchair - Nightmare Utopia (2024)

by Lord Belial

 

 „Sluníčko už dávno vstalo,
mně však stále nedá spát,
Všechno to, co už se stalo,
a nikdy víc nemá stát.“
Marush, 2021

 

Nikdy som netúžil po krajších snoch, ako nemať žiadne sny. Spánok je márnivosť a márnotratnosť.
Dar aj prekliatie. Zrodenie aj smrť. Byť väzňom v bezsennej mysli, tieňom v tvare človeka, bludným
kruhom prežívajúcim nespočetné hodiny bez života. Tak rád by som sníval, len ma nechajte! Nespavý,
zotročený, ubolený, zlomený osudom večného bdenia, odsúdený na neprestajné počítanie ovečiek,
baránkov božích i bezbožných. Lovecraftové blúznenie, tajomný faraón, Nyarlathotep, záludný
a manipulatívny sluha Azathota. Podvodník, vykupiteľ; jeden čert. Objaviť staroveké svety, odkryť
zakázané brány, prebudený tvorca, slepý a predsa snívajúci Pán všetkých. Zjavenia sa vynárajú
z hviezd, bezduchý chaos vytvára násilný hnev. Hrôzostrašné výkriky z diaľok, špirály vnútri špirál,
pomalý, krutý, nezvratný zánik. Svet upadá do spánku, kráľovstvo sa rozpadá, zrodil sa snívajúci.
Prebúdza ho zvuk umierajúceho sveta. Keď zaspávam, pod rúškom noci vkráda sa do mojich snov.

Čo je väčšie prekliatie: či oka nezažmúriť v tom plochom svete neprávd a poníženia, vzdorovito stáť
tvárou v tvár zúfalstvu a nečinne sa prizerať; a či snáď v hlbokom spánku pominúť všetky prieky,
ktoré ľudstvo dokázalo obrátiť voči vlastnému bytiu? Je základnou premisou Byť, či nebyť, alebo snáď
Bdieť, či nebdieť?

„Zobúdzam sa na vzdialené volanie spoza domu, zahaleného v šere sivastého svetla a striebristej
hmly. Kričím, ale hlas tou hustou hmlou nepreniká, akoby v nej uviazol. Opúšťam dom, ale vonku je to
rovnaké ako vnútri. Túlam sa šedým priestorom, vidím siluetu človeka len o niečo tmavšiu ako jeho
okolie. Silueta mi naznačila, aby som ju nasledoval. Nič necítim, nasledujem ju.“

V uplynulých dňoch sa ku mne dostali dve veľmi zaujímavé diela; skvelá kniha Námesačný od
Sebastiana Fitzeka a metalový debut Nightmare Utopia slovenských Hecatoncheir. Fitzek rozvíja
strhujúci príbeh Leona Nadera, trpiaceho poruchami spánku, resp. spánkovou paralýzou
a somnambulizmom. Je to tá najhoršia nočná mora, parasomnia blízka abnormálnym stavom,
zmiešaný stav vedomia medzi spánkom a bdelosťou. Kladie relevantnú otázku, sme si stopercentne
istí, čo v noci robíme, keď si duša myslí, že už bdie, ale telo je stále v mocnom zajatí spánku? Sú snové
halucinácie, strach a úzkosť skutočné, a sú neškodné? Stuhnuté svalstvo, pocit dusenia, tlak na hrudi,
vidiny, zdesenie, všetko ďaleko za hranicami našej predstavivosti. Skutočne strhujúci pohľad do
temných kútov ľudskej mysle.

 

Nightmare Utopia rozvíja podobné témy a koncepčne tak  perfektne zapadá do Fitzekovho príbehu.
Kapela je pomenovaná po troch storukých obroch (Briareós, Kottos a Gyés), synoch Gaie a Urana.
Práve Uran ich mal uvrhnúť do väzenia, odkiaľ ich vyslobodil Kronosov syn Zeus. Tí mu na oplátku
pomohli v boji proti Titanom, ktorých Zeus zvrhol do Tartaru a Hekatoncheirov ustanovil za strážcov
ich väzenia. Hudobne prináša neobvyklú kombináciu black, death a sludge metalu, ktorá je svojou
silou pripravená postaviť sa čelom najväčším titanom metalovej scény a posadiť sa na jej vrchol tak
ako kedysi Zeus sám.

„Na začiatku toho všetkého bol jediný, zdanlivo malý, až bezvýznamný predmet, ktorý sa mi vkradol
do mysle. Vo svojej hlúpej arogancii poháňanej chamtivosťou a prázdnymi sľubmi som sa za týmto
objektom naháňal. Malá červená loptička, nie väčšia ako päsť dieťaťa, sa zjavila v deň, keď som sa
prechádzal po uliciach môjho prístavu, mesta, ktoré som si vytvoril v mysli, mesta, ktoré bolo
stelesnením všetkých miest, mestečiek a dedín, ktoré som kedy miloval. Nedarí sa mi získať ju, tu
zmizne v dave okoloidúcich ľudí, inokedy sa kotúľa po nekonečných schodoch. S každou ďalšou nocou
som viac a viac frustrovaný. A potom sa jednej noci stratila. Túlal som sa po uliciach, prehľadával
každú štrbinu, pýtal som sa okoloidúcich, ale nikto mi nerozumel. Frustrácia sa zmenila na smútok,
potom na hnev a opäť na smútok.“

To, čo Hekatoncheir dokázal vtesnať do jedného 32 minútového albumu, je nekonečná studnica
originálnych nápadov obdivuhodne zmixovaná do jedného perfektne znejúceho celku. Či už sú to
death metalové pasáže, ako napríklad v Dreamless, alebo ťažké sludge blacksabbathovské orgie (The
Watcher, The Witness), zakaždým je tam počuť ich temný rukopis, a ak by som aj veľmi chcel, ani po
viacerých vypočutiach nenachádzam žiadne slabé miesto. Objavujem desivú, ťaživú atmosféru
bezmocnosti popretkávanú s atypicky, ale grandiózne znejúcimi riffmi (Sefirot of Understanding).
Black deathová rúbanica (The Crowning Horror) s unikátnym doomovým vyvrcholením znie úplne
inak ako ambientná Nightmare Utopia (I: The Falsebound Kingdom), alebo stredne tempová
Madness of the Stars, ktorá sa na konci predsa len pekne rozbehne. Za vrchol albumu považujem
v poradí tretí song Nightmare Utopia (II: Him in the Gulf), ktorý sa rozbieha v strnulom death
doomovom šate prvej polovice 90tich rokov, neskôr aj pritvrdí, aj zrýchli, znova zvoľní, a skončí
krásne smutnou akustickou sekciou. Hudba Hekatoncheir je neuveriteľne pútavá, každá pieseň
pozostáva z niekoľkých nápadov, striedanie žánrov nie je ani trochu rušivé a už vôbec nie nasilu
prvoplánovo poskladané. Znie tam nárek aj rev, počuť chladný black, brutálny death, ťažkotonážny
sludge, beznádejný doom. Má to svoju jasnú identitu, a je to celé kurevsky dobre zahrané – a to je len
debut! Je nesmierne vzrušujúce objavovať nové extrémne kapely s tak očividnou kvalitou
a nesporným potenciálom, a to zvlášť ak pochádzajú z našich luhov a hájov!

„Nie je tu nič len všadeprítomná temnota. Je to jediná vec, ktorú vidím, či mám oči otvorené alebo
zavreté. Nie som vystrašený ani zmätený, pretože sa dokážem hýbať. S týmto pohybom prichádza
nádej. Začal som kráčať pomaly, v kruhoch, ktoré sa môžu zdať ako bezcieľne. Ale som presvedčený,
že existuje cesta. Uzamknutý v neustálom boji medzi temnotou a svetlom znamenám oveľa viac. Som
všetko. Svetlo a tma, ľavá ruka a pravá ruka, začiatok a koniec. Stvoriteľ a ničiteľ.“

RK#38 Čítanie po rannej káve s Acid Force / Thrash Metal / 29-Mar-2023

 

1. V novembri vám vyšiel druhý album, ako vznikal a čo boli úskalia a radosti jeho tvorby a nahrávania?

Hlavným úskalím bola skoro 4 ročná pauza spôsobená zmenou zostavy a podporená pandémiou. Ja som do kapely prišiel v čase keď už niektoré skladby boli komplet hotové, iné už mali jasné kontúry a myslím, že Lightning Cops vznikla ako posledná, ťažko tie skladby datovať, lebo Andrej, ktorý vymýšľa väčšinu muziky, je ako zasobáreň riffov a niektoré ťahá voľade z päty z čias, keď som ja ešte ani nemal občiansky preukaz a iné chrlí na počkanie. Ďalšie úskalia plynuli zo zmien v zostave, Andrej sa potreboval uistiť v speve a nájsť polohu, v ktorej sa bude cítiť dobre, v štúdiu sa ladil jeden deň aj akousi pálenkou zo začiatku to bolo super, ale dopadlo to tak, že nakoniec sa v ten deň donáhravali aspoň gitary, ďalšie nástrahy boli aj sprievodné, napríklad rozbahnené polia, čo možno na prvý pohľad vyzerá ako úplne random fakt, ale keď konečne dorobíme vlogy z nahrávania, pochopíte!


2. Ťažká bojová technika, nukleárne reakcie, zákopy - reagujete svojimi textami na vojny minulé, prítomné alebo budúce a ktoré vojnové príbehy inšpirovali vašu lyriku?

Je to mix tém, Out of the Trench reflektuje WWI, World Targets In Megadeaths je zas inšpirovaná Kubrickovým filmom, ktorý vychádza zo studenej vojny. Takže nejaký prešpekulovaný koncept za tým úplne netreba hľadať. Stretol som sa s tým, že ľuďom dávala práve WTIM zmysel aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale tá skladba vznikla ešte okolo roku 2014. Celkovo sa v tých skladbách objavujú motívy, ktoré asi celkovo patria k vojne, nezáleží akej. I napriek tomu, že album ako celok je vojensky štylizovaný, piesne s vojenskou tematikou sú na ňom v menšine.

                                                                                     foto: Jimmi
 

3. Thrash metal vznikol v 80's a bol odrazovým mostíkom pre extrémne žánre, ktoré nasledovali - death, grind, doom, black metal. Prečo vám 30 rokov neskôr učaroval práve thrash?

V podstate z ,,otcov zakladateľov“ Acidu už je v kapele iba Andrej, jemu v detstve učarovala Metallica a hlavne Master Of Puppets, takže asi tam by sa dala hľadať prapríčina. Z toho čo chalani spomínali, tak Acid vznikol ako táka bokovka pri Anstratuse, chceli hrať trochu jednoduchší priamočiary thrash v tom čase. 

Celkovo je pre nás, ten 80s metal obľúbený. Ja osobne preferujem heavy, prípadne glam ale mám rád aj thrash. Som tvrdohlavý die hard fan Manowar, strašne veľa pre mňa znamená aj KISS, W.A.S.P. a samozrejme Iron Maiden a totálne zásadná kapela je TOTO, akonáhle niekto neuznáva kvalitu TOTO, stráca u mňa všetok rešpekt! Takže vidíš, v mojej top 5 kapiel  sa thrash neobjavuje, no samozrejme mám ho rád. Celkovo to nemá nejaký významný vplyv na tvorbu AF, pretože tá lezie hlavne od Andreja, prípadne ešte od Erika.


4. Ako sa kapela zo Slovenska dostane k švédskemu labelu a ako ste zatiaľ spokojní so spoluprácou s Jawbreaker records?

Andrej sa s Gustavom z Jawbreaker zoznámil na oldschoolovom feste v Nemecku, neviem, či Trveheim alebo Keep It True pred pár rokmi. Ale tam to bolo hlavne o kalbe (Gustav pozná Tublatanku a keď zistil, že Andrej je zo Slovenska, tak Tublatanka vraj nemohla chýbať v playliste – AHOJTE ROCKERI!!!) Príbeh pokračoval v roku 2023, ja som šiel na výlet do Gothenburgu a v rámci objavovania miestnej kultúry som si zašiel aj na Metal Market do klubu Abyss, celú túto milú udalosť organizoval práve Gustav, tam sme sa dali do reči, v tom čase sa zrovna finišoval master albumu a už sme sa obzerali po vydavateľstvách. Gustav bol najskôr trochu skeptický, pamätal si Acid ako priamy thrash, ale aj tak sme sa dohodli, že keď bude master hotový album mu pošlem na posúdenie, pekne som dostal lístok s kontaktom a mal som pocit, že fest frajerina, že sa odohralo osobné stretnutie, v rámci možností oldschoolek... Gustavovi sa potom veľmi páčilo, že do muziky sa dostalo viac Heavy metalových vplyvov a rozhodol sa, že by to vydal. My sme mali v tom čase na stole ponuku z Talianska, ale Jawbreaker bol jasná voľba. So spoluprácou sme maximálne spokojní, Gustav je srdciar a skvelý týpek, napr. keď nás zavolal zahrať do Gothenburgu, tak nám vlastne zabezpečil komplet aparatúru, brali sme iba Andrejovi gitaru lebo je ľavák a Feďo si bral dvojšľapku, inak v podstate všetko bolo od Gustava.


 

5. Čo plánuje Acid Force v blízkej budúcnosti?

Rozmýšľame stále ako sa posunúť ďalej, čo je strašne typická odpoveď. Každý máme dosť rozlietaný život, takže nejak prežívame, keď je voľná chvíľa snažíme sa posunúť kapelu. Základ sú samozrejme nové skladby, ale tentokrát sa plánujeme ešte viac zamerať na produkciu a skúsiť spraviť niečo inak.
Okrem toho samozrejme koncerty, nedajbože aj skúšky, keď je fakt dobré obdobie a je čas. Tento rok má Acid Force 10. výročie vzniku, takže chceli by sme spraviť aj koncert ako oslavu, uvidíme, ako to dopadne. A bolo by super doklepnúť aj tie vyššie spomínané vlogy a BTS z nahrávania albumu + je v pláne aj nejaké to spomienkové video na švédsku expedíciu.


6. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Chcel by som zažiť 70‘s a 80‘s v nejako primeranom veku, aby som si to riadne užil a samozrejme na západe. Keby sa má jednať o konkrétnu udalosť z minulosti, tak by to bol koncert MANOWAR v Geiselwinde v roku 2005, kde zahrali všetci členovia Battle Hymn spolu na jednom pódiu, v tesnom závese je koncert Kiss Symphony z Melbourne, ktorý mi zmenil život a doteraz mi dokáže priniesť nečakané a silné zážitky a emócie, prípadne Kiss Unplugged z ’95. Celkovo ma mrzí, že táto doba, v ktorej žijeme, je málo metalová, ale samozrejme moje nároky a názory formované lyricsami Manowar, Kiss či W.A.S.P. sú možno trochu naivné v tomto smere.

                                                                                     foto: Jimmi
 

7. Čo ťa naposledy nasralo?

Vypĺňanie daňového priznania, ktoré som riešil, než som konečne otvoril tento doc. Inak ma tak nejak nonstop serie moderný metal a celkovo moderná muzika, ako vravím, uvedomujem si, že je to možno spiatočnícke a že treba byť originálny, vizionársky a neviem čo všetko. Ale prosto mne to nič nehovorí, tie pocity, ktoré vo mne vyvoláva muzika Manowar, W.A.S.P. ale i TOTO či Asia... to prosto nenastane pri ničom, čo má predponu post alebo príponu core. Zo slovenskej scény ma nasralo, že nám na Radiohead Awards nedali najesť.


8. Posledný videoklip, album alebo song, ktorý si si točil nonstop dokola?

Som ten typ človeka, čo máva úplne posadnutie nejakou piesňou, veľmi veľa emócii si prepájam s pesničkami a v podstate častokrát mám dojem, akoby tá hudba ku mne prehovára, prosto nájdem skladbu, ktorá lepšie opisuje to ako sa cítim, než by som to dokázal opísať sám.

Tento rok som mal deň, kedy som počul viac ako 70x I Pledge Allegiance To The State Of Rock & Roll od Kiss, posledné 2 – 3 dni ma veľmi drží skladba The Last Command z rovnomenného albumu W.A.S.P, tú som dnes myslím počul aspoň 15x. Klipy sledujem pomenej, zväčša si ho pozriem, ale potom už zvyčajne len počúvam. Klipy, ktoré by som mohol pozerať stále dookola sú Wild Child, Blind In Texas a I Wanna Be Somebody (W.A.S.P.) z posledných rokov sa mi veľmi páčil The Writing On The Wall videoklip od Maiden a Deep Purple - The Surprising a potom samozrejme párty klipy Insecticida - Thrash Metal da Gota Serena či Hrobar – Toxická maskulinita. Avšak môj asi úplne naj klip je Immortal – Call Of The Wintermoon! Keď sme boli s mamkou v Nórsku, našli sme zrúcaninu toho kláštora, kde to natáčali, to bol skvelý zážitok, behali sme po tom objekte, prehrával som si postupne klip a hľadal miesta, kde chlapi predvádzali tie najbizarnejšie pózy...


9. Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?

Horrory vôbec nesledujem, tento žáner ma nikdy nebavil. Najobľúbenejší film je samozrejme Trsátko osudu a najdojímavejšia scéna je Mufasova smrť v Levom kráľovi, samozrejme v pôvodnej animovanej verzii, ten remake z roku asi 2019 ma dosť sklamal.


10. Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

Seasons je pre mňa vrchol tvorby Slayer, mám rád tú „melodickejšiu“ fázu Slayer, najčastejšie si od nich pustím práve albumy Seasons In The Abyss a South Of Heaven. Aktuálne je celkom veľká téma ich reunion, ja som mal lístky na to posledné turné, ale nakoniec sa mi nedalo ísť, takže ja sa teším z reunionu, i keď pravdepodobne to je ekonomické rozhodnutie, rád by som Slayer zažil live. Hannemana som bohužiaľ nestihol, Lombarda som videl aspoň s Testament, tak snáď nakoniec výjde aj ten Slayer!

Majster Kat je v podstate kultová kapela našej scény, úprimne klip som videl prvý raz a vlastne je dosť fajn! Celkovo by som sa ako nejaký aktívny fanúšik nekategorizoval, ale rád som si to vypočul.

Hmm Kreator, opäť klasika. ALE, teraz prichádza moment, kedy pravdepodobne sa totálne zdiskreditujem v rámci našej thrashovej scény, ale ja mám radšej novšiu tvorbu Kreator, samozrejme toto je kult a je to skvelé, ale častejšie sa mi v prehrávači ocitne napríklad najnovší album.

Heh, tricky thing. Toto je asi tiež nečakané, ale ja vlastne Catastrofy moc nepoznám. Videl som pár klipov, ale mňa to minulo, každopádne, je super, že na Slovensku vznikla kapela, ktorá dokáže vlastne thrash metalom vypredávať celkom veľké priestory. A je skvelé, že na nich chodia aj mladí metloši, ja osobne ich trochu vnímam ako takú vstupnú bránu do slovenského undergroundu pre nových ľudí.

Starý Arakain je super! Až teraz som si uvedomil, že Jirka Urban má v tom klipe B.C. Rich Bich, to ešte pridáva na kultovosti!

Yeah! Sacred Reich môžem! Videl som ich minulý rok aj live v dosť lukratívnej spoločnosti Megadeth a Kreator v Poľsku, ale veru ich set som si užil najviac.

Tona klasiky thrashovej tu je, čo ti k tomu povedať, však dobré to je samozrejme. Mňa Sepultura veľmi neformovala, ale je to kvalitka prosto, o tom žádná. Opäť unpopular opinion, videl som Sepulturu s Derickom a nevadilo mi to!

Jedna z top kapiel Československej scény, úprimne moc neviem, čo by som nakomentoval na tom.

Steele zanechal obrovskú stopu v muzike, Carnivore mi je o niečo bližšie ako Type ale nie som nejaký aktívny poslucháč.

No stále sme v thrashmetáloch, čo dodať, stavím sa, že minimálne polovica basákov, čo hrá na Ibanez Destroyer a podobné tvary bola inšpirovaná práve Angelripperom!

Dobrá koc v klipe.


11. Vyraďovačka...

Kreator alebo Slayer?
Kreator

Jackson alebo Ibanez?
Ibanez

Deravé rifle alebo kožené gate?
Kožené gate, ale som moc tlstý na to aby som ich vlastnil aj keď je to môj sen

Biele tenisky s veľkým jazykom alebo martensky?
White high tops dirty with mudd! martens nikdy!

Orange alebo Marshall?
Marshall

Ladenie od E alebo od H?
E

Dave Lombardo alebo Paul Bostaph?
Lombardo

                                                                                     foto: Dodo Zaujec
 

12. Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti?

Ja som toho veľa nezložil, pre mňa je to hlavne o získavaní pozornosti. Preto aj hrám na B.C. Rich a podobne.... Ale určite mám bližšie k reflektovaniu mojich pocitov, diania naokolo. To málo, čo som zložil bolo práve týmto smerom tematicky.


13. Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota"?

Miešanie je prirodzené, patrí to k nejakému vývoju. Takže áno, miešať kľudne. Prinajhoršom ti niekto povie, že to je bullshit. Keby nemiešame, tak by sme všetci hrali tribute. Nie, že by mi to vadilo! Ja sa z môjho Manowar Tribute teším rovnako ako z Acidu.


14. V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším?

To záleží len a jedine od daného umelca, kým to jemu dáva zmysel, go for it. Ja som videl Kiss na End Od The Road turné 4x a 2 dni som pred hotelom čakal na Gene Simmonsa, takže asi toľko k nejakým odchodom do dôchodku. Keď chcú nech idú, no kým hrajú, budem pod pódiom!

                                                                                      foto: Jimmi

==============================================================

Linky:

https://acidforce.bandcamp.com/

https://www.linktr.ee/acidforce
 

#120 Flork Reviews: Endless Well - Чырвоная ніць (Red Night) (2021)

 

Endless Well - Чырвоная ніць (Red Night)
 By Flork!

It’s quite possible that the symphonic doom metal outfit Endless Well is Belarus’s best-kept secret. I stumbled across them quite by accident one night when they popped up after the conclusion of a Spotify playlist I had been passively listening to while swiping left (also endlessly, no pun intended) on the Tinder application I keep installed for some reason on my smartphone. Suddenly, I was reawakened by a strange, yet sublime combination of a soprano diva with the rough edges of a symphonic doom ensemble as her backrop. My interest and curiosity were piqued by the track I was listening to Дзiкае Паляванне (Wild Hunt), and for the first time in a long while, I was compelled to investigate further. A quick internet search did not provide me with much, but I was able to piece a bit of intel together from the snippets about them that I found on Encyclopaedia Metallum and a call for album funding support posted on Youtube.
 

Emerging with their debut full-length album Чырвоная ніць (Red Night) released in 2021, this album marks a significant milestone for the band, being their first full-length release following their formation in 2017 and the prior release of their 2018 EP „I“. Notably, the incorporation of Mariya Bulda as the lead vocalist seems to have also propelled the Minsk-based ensemble to a new height, as she infuses their sound with a haunting elegance and operatic prowess that has previously been unseen or unheard. This departure from their EP, where Bulda‘s presence was absent, signifies a pivotal moment for the band, as they craft an original sonic identity that sets them apart in the metal landscape. „Alluring“ is the best word I can think of to describe my listening experience.

Diving into the heart of Чырвоная ніць, the album captivates listeners with their sheer originality and depth. Each composition exhibits the band members‘ individual talents and their tight cohesion as a unit. From the ominous atmosphere of the opening track Пуць (The Way) to the primal energy of Лясны Гаспадар (Master of the Forest), every instrument is meticulously woven together, creating a crushing sound that is both mesmerizing and immersive. Daniil Yushkevitch‘s guitar work evokes a range of emotions from despair to triumph, while Dmitrii Podgornyi‘s basslines provide a solid foundation that anchors the music in a sea of darkness. Even the drumming by Shen adds a dynamic layer of intensity, driving the songs forward with precise timing and adding an element of drama to the changes. Add Maryia Bulda‘s vocals to the mix, which, by the way, soar high above the well-organised chaos, and you are blessed with a haunting elegance to the proceedings. I would never have imagined that such vocals could express the folk elements in the compositions so exquisitely — so different and so much better than screechy gremlin vocals.

What truly sets Чырвоная ніць apart is the seamless transition between each track, with one flowing effortlessly into the next. This cohesive approach to songwriting not only brings the listening experience to a completely different level, but also allows the album to unfold as a singular, cohesive work of art. Whether it's the atmospheric melodies of Песнь Паэта (The Poet’s Song) or the thunderous onslaught of Дзiкае Паляванне (Wild Hunt - Flork’s personal favourite), each transition feels natural and carries a purpose. My other favourites are Час (Time), with its ambient and primal energy, and Лясны Гаспадар (Master of the Forest), both of which rock heavily. The album ends as it begins, on a heavy note with Жывi (Alive), and, much like the name of the band, you find yourself in freefall in an endless abyss of emotion and a craving for more.  

And the Florkman’s prognosis? Чырвоная ніць (Red Night) is a hidden gem within Belarus‘s alternative metal scene, a scene so unknown to the rest of Europe or the world for that matter. As the band navigates through funding challenges to embark on their next musical endeavor, one thing remains certain: Endless Well is an act with great talent and potential to go far beyond its boundaries. Personally, I love this band and look forward to hearing more from them in the future. I totally recommend giving Чырвоная ніць a listen to, since it‘s not just a carefully crafted collection of songs, but a mesmerising musical journey, inviting listeners to immerse themselves in the dark and enchanting world of Endless Well‘s own alluring brand of symphonic doom metal.

#119 Tom/EZR Contemplates: Righeira – Vamos a la playa (SP, 1983)

 

Righeira – Vamos a la playa (Single, 1983)
by Tom/EZR

“Vamos a la playa
La bomba estalló
Las radiaciones tostan
Y matizan de azul”

Pred Italo discom sa ešte nikomu nepodarilo újsť a ja nie som výnimka. Vamos a la playu nám komouši v 80s púšťali v zime pri čakaní na vlek, v lete pri čakaní na autobus a v iných ročných obdobiach pri čakaní na všetko možné, čoho bol práve nedostatok, keďže jediného čoho bol vtedy dostatok bol čassss… Ten čas, ktorým dnes plýtvame sústredení na virtuálne zbytočnosti, posúvajúc palcom hore-dole, doprava-doľava po obrazovkách naších ohlúpujúcich zariadení, len nech ten zbytočný čas prejde čo najrýchlejšie, aby sme si večer mohli natrieť telo omladzujúcimi fair trade kozmetikami a napchať sa zaručene účinnými bio doplnkami, pred tým než sa ponoríme do slastnej letargie internetových televízií, prípadne upirátených nikdy nekončiacich seriálov, v ktorých prežívame životy iných ľudí, kým naše deti natajňáša pod vankúšom ohlupujú youtuboví influenceri za korunu päťdesiat. 

 

 
 

Trochu som sa zamyslel, aspoň je vidno čo som zač – spomienkovým optimizmom nasiaknutý boomer, pohár z polovice prázdny už 30 rokov. Ale vráťme sa späť k umeniu. Ako som už spomínal, Italo discu proste neunikneš, môžeš si ako Odyseus napchať do uší loj, aby si nepodľahol zvodným melódiám sirén, prípadne si nechať na telo vytetovať znamenie, ktoré ťa vždy spoľahlivo vráti na rovnú cestu, kebyže sa ťa z nej snaží život trochu vychýliť, ty jeden drsný samuraj.

A tak si to v roku 2024 žíham na požičanom prdítku sopečným ostrovom bez náznaku vegetácie, len vyprahnutá stvrdnutá láva, biele domce a modrý oceán. Za mnou sedí najmladší pokračovateľ rodu, je čas zasvätiť ho do kolobehu života pomocou nesmrteľných mocných flákov, father to son style, jak pravil Quorthon.

“Vamos a la playa
Todos con sombrero
El viento radioactivo
Despeina los cabellos”

Strojový rytmus automatického bubeníka mi diktuje cestu. Pozerám sa na obzor, nad oceánom sa dvíha biely mrak, chvíľu čakám či nadobudne podobu hríba, ale nestane sa tak. Junior na zadnom sedadle spieva na plné hrdlo plynulou španielotaliančinou a ja sa pridávam. Now is forever, forever is now. 

 

#238 Occult Obsidian / Dungeon Synth / Nocivran / 26-2-2024

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som pomerne introvertný tvorca hudby v štýle Dark Ambient/Dungeon Synth. Tvorím pod pseudonymom Nocivran a mám dva aktívne projekty. V posledných dňoch sa snažím učiť kresliť, malovať, nakoľko by som si chcel v budúcnosti nakresliť svoj vlastný Album cover pre budúci materiál.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

V skupinových kapelách som nepôsobil nikdy. Mal som vždy len svoje “one-man band” projekty. Začínal som s projektom s názvom BEZASU okolo roku 2010/2011, ktorý som postupne premenuvával na rôzne iné názvy ako napr. Occult Obsidian alebo Cthaeh. Názov Occult Obsidian som oživil v roku 2021 kedy som po dlhoročnej pauze začal opäť tvoriť. K tomuto projektu pribudli ešte dva ďlašie a to Mordun a Peikko. Dnes by som aktívnymi nazval už iba Occult Obsidian a projekt Peikko.


3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Všetky albumy z posledných troch rokov, som nahral na klávesoch Korg MicroKEY2-49 prostredníctvom či už GarageBandu na macu alebo Reaperu na Windowsáckom systéme. Takmer každá skladba obsahuje buď to nejaký ten reverb, echo, delay a pod. Efekty ktoré pomáhajú docieliť taký ten nostalgický, pochmúrny pocit.

4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Moja posledná nahrávka s projektom Occult Obsidian je Immersed in Time a vznikla na základe mojich pocitov ktoré som pár mesiacov pred vydaním prežíval. Taký ten pocit že neviete kam smerujete, pocit že nič nerobíte, iba prežívate zo dňa na deň a čas vám iba tak sype pomedzi prsty. Preto Immersed in Time – ponorený v čase. Na obale sú znázornené presýpacie hodiny v ktorých je uväznený bojovník, ktorého meč a štít nie sú v jeho dosahu a navyše ho sledujú traja démoni ktorí majú zobrazovať tri závislosti/neduhy.  


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Väčšinou sú to pocity z predchádzajúcich dní/mesiacov alebo aj zážitky, rôzne inšpiratívne miesta ktoré som navštívil a pod.


6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Nevyzdvihoval by som žiadnu skladbu, každá má svoj vlastný príbeh, vlastnú melódiu ktorá je odlišná od každej inej.

 

7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Fúha. Nakoľko beriem umenie ako niečo pomerne dosť subjektívne, tak ťažko povedať. Manuálna zručnosť určite hrá rolu ale zase nie vždy. Záleží dosť aj od druhu umenia, či ide o hudbu, maľbu, knihu atď. a taktiež aj od štýlu alebo teda umeleckého smeru konkrétneho umenia. V dnešnej dobe je tých štýlov nespočetne veľa a každý môže mať svoje vlastné hranice, svoje momenty rozdelenia. Je to veľmi individuálne.  Ja osobne si potrpím na to, ako na mňa dielo pôsobí nezávisle na manuálnu zručnosť autora.


8 Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Opäť veľmi subjektívne. Z môjho skromného pohľadu áno. Považujem sa za ešte stále celkom konzervatívného človeka, aj keď poslednú dobu ma oslovuje centrizmus a snažím sa trochu viac rešpektovať a pochopiť pohľady opačné s mojim vnútorným presvedčením. Obšírnejšie vypisovať hranice nebudem, možno iba tak v skratke – rôzne zvrátenosti kt. sú výplodom dnešnej modernej doby, ubližovanie zvieratám (cirkusy a pod.) alebo napríklad taká politika. Nemám rád keď sa politika pletie do umenia.


9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Ako jednočlenný projekt celkom nuda. Napadá mi akurát príhoda z mojich začiatkov z roku 2010-2011, kedy som bol oslovený jedným francúzom, či by som s ním nespravil spoločný track. Quentin dostal nápad ako spojiť naše krajiny (Francúzsko a Slovensko) a vznikla tak nahrávka s názvom Assalut of Devin Castle, čo je vlastne taký tribute na útok vojsk Napoleona Bonaparte na hrad Devín okolo roku 1809. S Quentinom sme si ešte nejakú dobu písali. Zistili sme že máme veľa spoločných názorov, či už na umenie, politiku a pod.

Asi v roku 2013 zrazu zmizol, ako aj jeho celé tvorba na internete. Čas od času som si naňho spomenul a snažil sa k nemu dopátrať, no márne. Až teraz 25.2.2024, po takmer 12 rokoch som ho čírou náhodou zazrel na twitteri a okamžite mu napísal. Zatiaľ teda ešte bez odpovedi, účet vyzerá byť neaktívny ale tak uvidíme.

Čo sa dekadencie týka, v súvislosti s mojou hudobnou cestou nemám nič také čo by stálo za reč.


10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Priorita do budúcna je dávať si viac záležať pri produkcii, netvoriť až tak príliš precítene ale aby to bolo tak 50/50 s “manuálnou zručnosťou”. Taktiež sa chcem zdokonaliť v kreslení/malovaní a vytvoriť si svoj Album cover úplne sám bez toho aby som musel do toho zakomponovávať photoshop. A hlavne chcem nahrať jeden celý album na mojom zdedenom synťáku po otcovi, Yamahe PSS 370, na ktorom som nahral svoj úplne prvý album, ešte keď sa projekt nazýval Bezasu.

 

11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Pravdu povediac ani veľmi nie. Aj keď, snaha zo strany Sky Burial vydať CZ/SK Dungeon Synth kompiláciu (ktorou som bol súčasťou aj ja s mojím projektom) mi dala na chvíľu taký pocit, no ten po krátkom čase opadol. Ale je to najme mojou vinou, nakoľko sa pomerne dosť dištancujem od ľudí, komunikácie s nimi atď.


12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Tak ja som 93ka ročník, takže ťažko niečo také zhodnotiť. Ak sa bavíme čisto o Dungeon Synth scéne ako takej, tak to už vôbec. K tomuto štýlu som sa prvý raz dostal až niekedy v roku 2008 a čo sa týka slovenskej tvorby, tak tú som okúsil až po mojom comebacku v roku 2021. Nemám žianu znalosť o tom či tu niečo také vôbec v 90tych rokoch bolo.


13 V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Myslím že v tej dobe 90´s boli kapely viac prirodzené ako sú tie dnešné, mám pocit ako keby to v tej dobe brali o niečo viac vážne a bolo to viac “TRUE” ale možno to je len moja domnienka.

Ako výhodu dnešnej doby vidím určite nespočetné možnosti prezentácie tvorby, za čo môže hlavne internet a sociálne médiá ktoré tu kedysi neboli. Dnes je omnoho ľahšie dostať sa do povedomia, aj keď iba malému publiku.


14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Priznám sa že slovenská scéna ma nidky nejak extra nebavila a ani dnes nebaví. Až na pár výnimiek. Naozaj sa snažím bádať v mysli ale nenapadá mi jediný projekt z minulosti, ktorý by som mohol spomenúť. V dnešnej dobe si rád vypočujem napr. Owlsilar Gate – veľmi kvalitný Dark Ambient/Forest Synth zo Slovenska ktorý sa skvelo počúva či už pri čítaní knižiek, kreslení a pod.

Nedá sa povedať že by mi nejaká hudba vyslovene liezla na nervy. Rádio nepočúvam, TV nesledujem, do obchoďákov chodím zriedka, takže ten kontakt s hudbou ktorá by sa mi nemusela páčiť je minimálny.


15 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Interprétov neriešim, riešim a vnímam iba hudbu. Svojho času, keď som bol teenager tak som bral do úvahy aj interprétov a pozadie kapiel ktoré sa mi páčili. Dnes už nie, je mi jedno kto čo robí, kto má aké názory a pod. Ak sa mi hudba páči, vypočujem si ju aj 2,3 a aj 4x. Možno ak by som sa dozvedel že autor má v záľube ubližovať zvieratám alebo znásilňovať malé deti, tak to je taká hranica ešte. Inak neviem. Farbu pleti, politické názory, národnosť či sexuálnu orientáciu nereišim vôbec.


16 Čo ťa na domácej scéne serie?

Domácu scénu nesledujem, takže nič.


17 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Nechodím na akcie, no z počutia a fotiek sa mi veľmi pozdáva festival Hradby Samoty. Ak sa mi niekedy podarí zohnať neviditeľný plášť, určite sa zúčastním.


18 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

No predsa samotná hudba spája. A čo rozdeluje? Možno práve tie hranice ktoré si každý určujeme sami a každý ich má nastavené inak.

 

19 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Zvuk – posledný album od Owlsilar Gate “The Cursed Mountain” ktorý mi práve hrá v pozadí.
Album Cover – Od Peter Trúchly pre projekt Lakanys (album Whispers of Rising Shadows)
Videoklip – žiaden


20 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Odporúčil by som asi CZ/SK Dungeon Synth kompiláciu od vydavateľstva Sky Burial ktorú som už spomínal. Je tam slúšný výcuc našej scény. Kazety sú už žiaľ vypredané, no stále sa dá vypočuť či už na youtube alebo bandcamp. Fascinuje ma história a archeológia, takže ako knihu by som určite odporúčil sériu od Pavla Dvořáka “Stopy dávnej minulosti”. Ak by sa chcel niekto ponoriť skôr do niečoho fantasy, skúste Kroniku kráľovraha od Patricka Rothfussa (skôr pre mladšie ročníky). Film bez debaty odporúčam Wreckmeisterove harmónie, to bude ešte veľmi dlhú dobu môj film č. 1.

Z hier by som odporúčil prejsť si napr. taký Skyrim, Baldurs Gate 2 a moju českú srdcovku, starú adventúru Ve stínu havrana. Ak má niekto príliš veľa voľného času a hľadá nejakú retro onlinovku s fajn komunitou skúste Old School Runescape.

Seriály nesledujem, pivo nepijem a tetovanie nemám, s tým vám žiaľ nepomôžem.


21 Vinyl/CD/MC ?

MC a Vinyl. CD už iba ako podšálku.   


22 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Napadá mi akurát Ruthar zo Svatoboru (Čechy). Chalan robí skvelú hudbu, poéziu, píše knihy a mnoho ďalšieho.


23 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Tak každopádne ďakujem za možnosť sa prezentovať prostredníctvom tohto portálu.
Na záver by som chcel ospravedlniť všetkým ktorým neodpisujem včas, odmietam pozvania, ignorujem a pod. Neberte si to osobne, som už raz taký a bojujem s tým každý deň.

Ako vysvetlenie použijem Bukowskeho citát:
"Nie že by som neznášal ľudí ... len sa cítim lepšie, keď nie sú nablízku."“

=========================================

Linky:

https://occultobsidian.bandcamp.com/

https://www.youtube.com/channel/UCuGWoBoSB_aq6ZK5H_9ML-w

#118 Flork Reviews Gig: Cradle of Filth, Wednesday13, Sick N' Beautiful, Drift (MMC, Bratislava)

Cradle of Filth - Necromantic Fantasies @ MMC, Bratislava (Concert Review)

by Flork!

One of the perks of the Florkman’s job is the opportunity to get out every once in awhile and enjoy an evening of music and performance. And luckily for this music reviewer, I was blessed with a ticket to witness a night of infernal energy and otherworldly performances as the Cradle of Filth Necromantic Fantasies Tour 2024 descended upon the stage of the Majestic Music Club in Bratislava. Headlined by the iconic British band Cradle of Filth, the evening was a showcase of dark melodies, intense performances, and a celebration of the macabre. And what made the night even more enjoyable were the opening bands that were craftily selected by COF to accompany them on the tour of this part of Europe.

The night commenced with a relentless onslaught of industrial hardcore metal courtesy of L.A.-based band Drift. Adorned in futuristic attire that seemed plucked from the depths of a post-apocalyptic wasteland, Drift captivated the audience with their pulsating rhythms and haunting melodies. The tall and imposing figure of their lead singer, clad in a spray-painted visage and dark fighter jet helmet and sunglasses, commanded attention with his keyboard strapped to his left forearm while he delivered a captivating performance. In fact, all of the members wore black, Darth Vader-style masks and black leather clothing, as well as amazing hair, many with dreadlocks. Try to imagine a mix of Mad Max and the Tusken raiders or Sand people from Star Wars. It was as if they had been sent from either a faraway planet or even our own, only hundreds of years in the future (or maybe not that distant) as survivors of a global atomic blast. Tracks from their 2022 release New Blood Type, like Cannon Fire, Churn, and a mesmerizing cover of Gojira's Stranded set the tone for a night of musical mayhem.

Following Drift's electrifying set, Rome-based ensemble Sick 'N Beautiful took the stage, unleashing a torrent of intergalactic rock. This time, the colour scheme turned from black to green. With their eclectic blend of genres (post-metal, hard rock) and theatrical stage presence (a lot of green neon lights on their costumes and green hair), Sick 'N Beautiful transported the audience to realms unknown. Many of the songs from their setlist came from their 2022 release Starstruck. From the infectious energy of Tonight We Go To War to the haunting melodies of Deep End Dark, their performance was a cosmic journey through sound and spectacle. Herma's hauntingly beautiful vocals soared effortlessly through the air, weaving a spellbinding tapestry of sound that held the audience in thrall. Like Drift, I was also blown away by their performance and will definitely keep Sick ‘N Beautiful within my radar.

And despite the packed venue, the atmosphere was still somewhat cozy and comfy, as the crowd behaved remarkably amicably throughout the night. Despite the intense energy of the performances coursing through the air, not a single act of unruly behaviour was witnessed. As I looked down from my perch above the soundboard in the VIP seats above, I witnessed how the audience of various ages and walks of life allowed themselves to be fully immersed in the experience, being swept away by the music without succumbing to the temptations of excessive alcohol consumption. I almost wished that I had been given a ticket to the standing section, since the friendly energy and positive emotional charge on the floor was amazing and mutually shared between the audience and artists on stage.

Regarding age, I have to say that the old Florkster was hardly the oldest rocker in the room. At one point, I witnessed some old geezer walk into the show, looking more like he had been searching for the bathroom and had opened the wrong door, rather than going out for the night to a heavy metal show. He disappeared into the crowd and I’m sure he had an amazing time as we all did.

And as the night progressed, the room grew increasingly charged with anticipation as Wednesday 13, the enigmatic frontman of the now-defunct horror punk band Murderdolls stepped into the spotlight. I had never heard of him until then, nor did I know what to expect, but it is safe to say that Wednesday 13 gave COF a run for their money. He even asked the audience if they had heard of him, and I almost put up my hand just to not look like a nerd. I decided not to as a memory arose of trying to impress a date a long time ago in the past when the Florkmeister still had hair. I remember this chick telling me how she was into Andrea Bocelli and of course, I commented that I was into “her” too and dug all “her” hits. The young lady corrected me that Bocelli was a male human and sung operas as a tenor. Naturally, I tried to save face by saying something like “oh yes, of course, I know this, I thought you had said Andrea Bertinelli”, but she didn’t buy it and consequently I didn’t get a second date.

Anyways, Wednesday 13 delivered a setlist brimming with dark anthems and twisted tales, all taken from albums during his tenure as frontman of the Murderdolls. And while Drift and Sick ‘N Beautiful wielded more of an an intergalactic performance, Wednesday 13 gave us a taste of horror punk that was unlike anything I had ever seen or heard before. Tracks like Chapel of Blood, Love at First Fright, and a raucous rendition of Billy Idol's White Wedding ignited the crowd and showcased Wednesday 13’s unparalleled charisma and stage presence. I was blown away by his energy and grateful to watch a true rocker on stage, someone born into this role. His relentless energy contrasted beautifully with the more subdued bassist and guitarist (I mean as far as stage movements) who played magnificently and with heavy doses of power. This was a tight show and like the bands previous, Wednesday 13 has since found a spot on the top playlists in my Spotify library.

Finally, the moment arrived that the audience had been eagerly awaiting. With an ominous aura and an unmistakable air of anticipation, Cradle of Filth emerged onto the stage, shrouded in darkness and adorned with the trappings of their infernal aesthetic. Led by the ageless Dani Filth, whose commanding presence belied his 50 years, the band launched into a setlist that spanned their illustrious career. From the haunting strains of Existential Terror to the infernal fury of Crawling King Chaos, each song was delivered with unparalleled intensity and precision. Classics like Nymphetamine (Fix) and Dusk and Her Embrace elicited fervent cheers from the crowd, while Necromantic Fantasies from their 13th studio album, Existence is Futile (2022), cast a spell of dark enchantment over the audience. Dani Filth rocked as hard as ever, as did the other members of the group, like the imposing figure of Marek Šmerda, the band’s tall guitarist, who loomed over the stage like a ghoulish specter from Hellraiser. Cradle of Filth played for around 75 minutes with unrelenting ferocity and timeless allure. I just love this band.

And Flork’s prognosis? The Cradle of Filth Necromantic Fantasies Tour 2024 was a night of unparalleled musical mastery and unbridled passion. From the futuristic dystopia of Drift to the cosmic extravagance of Sick 'N Beautiful and the haunting nostalgia of Wednesday 13, each performer left an indelible mark on the audience. And Cradle of Filth proved once again that age is no barrier to rocking. The show began just before 7:00 pm and ended around eleven, perfectly timed to catch the last bus home and get a proper sleep before work the next day. The evening was for sure a testament to the enduring power of dark and heavy music, completely captivating the soul and igniting imagination. It’s safe to say that everyone present at the Majestic Music Club on March 7th couldn’t and still can’t wait for the next descent into the abyss. Thank-you very much Jablka Daleko od Stromu, the Florkman is forever indebted.