Hecatonchair - Nightmare Utopia (2024)
by Lord Belial
„Sluníčko už dávno vstalo,
mně však stále nedá spát,
Všechno to, co už se stalo,
a nikdy víc nemá stát.“
Marush, 2021
Nikdy som netúžil po krajších snoch, ako nemať žiadne sny. Spánok je márnivosť a márnotratnosť.
Dar aj prekliatie. Zrodenie aj smrť. Byť väzňom v bezsennej mysli, tieňom v tvare človeka, bludným
kruhom prežívajúcim nespočetné hodiny bez života. Tak rád by som sníval, len ma nechajte! Nespavý,
zotročený, ubolený, zlomený osudom večného bdenia, odsúdený na neprestajné počítanie ovečiek,
baránkov božích i bezbožných. Lovecraftové blúznenie, tajomný faraón, Nyarlathotep, záludný
a manipulatívny sluha Azathota. Podvodník, vykupiteľ; jeden čert. Objaviť staroveké svety, odkryť
zakázané brány, prebudený tvorca, slepý a predsa snívajúci Pán všetkých. Zjavenia sa vynárajú
z hviezd, bezduchý chaos vytvára násilný hnev. Hrôzostrašné výkriky z diaľok, špirály vnútri špirál,
pomalý, krutý, nezvratný zánik. Svet upadá do spánku, kráľovstvo sa rozpadá, zrodil sa snívajúci.
Prebúdza ho zvuk umierajúceho sveta. Keď zaspávam, pod rúškom noci vkráda sa do mojich snov.
Čo je väčšie prekliatie: či oka nezažmúriť v tom plochom svete neprávd a poníženia, vzdorovito stáť
tvárou v tvár zúfalstvu a nečinne sa prizerať; a či snáď v hlbokom spánku pominúť všetky prieky,
ktoré ľudstvo dokázalo obrátiť voči vlastnému bytiu? Je základnou premisou Byť, či nebyť, alebo snáď
Bdieť, či nebdieť?
„Zobúdzam sa na vzdialené volanie spoza domu, zahaleného v šere sivastého svetla a striebristej
hmly. Kričím, ale hlas tou hustou hmlou nepreniká, akoby v nej uviazol. Opúšťam dom, ale vonku je to
rovnaké ako vnútri. Túlam sa šedým priestorom, vidím siluetu človeka len o niečo tmavšiu ako jeho
okolie. Silueta mi naznačila, aby som ju nasledoval. Nič necítim, nasledujem ju.“
V uplynulých dňoch sa ku mne dostali dve veľmi zaujímavé diela; skvelá kniha Námesačný od
Sebastiana Fitzeka a metalový debut Nightmare Utopia slovenských Hecatoncheir. Fitzek rozvíja
strhujúci príbeh Leona Nadera, trpiaceho poruchami spánku, resp. spánkovou paralýzou
a somnambulizmom. Je to tá najhoršia nočná mora, parasomnia blízka abnormálnym stavom,
zmiešaný stav vedomia medzi spánkom a bdelosťou. Kladie relevantnú otázku, sme si stopercentne
istí, čo v noci robíme, keď si duša myslí, že už bdie, ale telo je stále v mocnom zajatí spánku? Sú snové
halucinácie, strach a úzkosť skutočné, a sú neškodné? Stuhnuté svalstvo, pocit dusenia, tlak na hrudi,
vidiny, zdesenie, všetko ďaleko za hranicami našej predstavivosti. Skutočne strhujúci pohľad do
temných kútov ľudskej mysle.
Nightmare Utopia rozvíja podobné témy a koncepčne tak perfektne zapadá do Fitzekovho príbehu.
Kapela je pomenovaná po troch storukých obroch (Briareós, Kottos a Gyés), synoch Gaie a Urana.
Práve Uran ich mal uvrhnúť do väzenia, odkiaľ ich vyslobodil Kronosov syn Zeus. Tí mu na oplátku
pomohli v boji proti Titanom, ktorých Zeus zvrhol do Tartaru a Hekatoncheirov ustanovil za strážcov
ich väzenia. Hudobne prináša neobvyklú kombináciu black, death a sludge metalu, ktorá je svojou
silou pripravená postaviť sa čelom najväčším titanom metalovej scény a posadiť sa na jej vrchol tak
ako kedysi Zeus sám.
„Na začiatku toho všetkého bol jediný, zdanlivo malý, až bezvýznamný predmet, ktorý sa mi vkradol
do mysle. Vo svojej hlúpej arogancii poháňanej chamtivosťou a prázdnymi sľubmi som sa za týmto
objektom naháňal. Malá červená loptička, nie väčšia ako päsť dieťaťa, sa zjavila v deň, keď som sa
prechádzal po uliciach môjho prístavu, mesta, ktoré som si vytvoril v mysli, mesta, ktoré bolo
stelesnením všetkých miest, mestečiek a dedín, ktoré som kedy miloval. Nedarí sa mi získať ju, tu
zmizne v dave okoloidúcich ľudí, inokedy sa kotúľa po nekonečných schodoch. S každou ďalšou nocou
som viac a viac frustrovaný. A potom sa jednej noci stratila. Túlal som sa po uliciach, prehľadával
každú štrbinu, pýtal som sa okoloidúcich, ale nikto mi nerozumel. Frustrácia sa zmenila na smútok,
potom na hnev a opäť na smútok.“
To, čo Hekatoncheir dokázal vtesnať do jedného 32 minútového albumu, je nekonečná studnica
originálnych nápadov obdivuhodne zmixovaná do jedného perfektne znejúceho celku. Či už sú to
death metalové pasáže, ako napríklad v Dreamless, alebo ťažké sludge blacksabbathovské orgie (The
Watcher, The Witness), zakaždým je tam počuť ich temný rukopis, a ak by som aj veľmi chcel, ani po
viacerých vypočutiach nenachádzam žiadne slabé miesto. Objavujem desivú, ťaživú atmosféru
bezmocnosti popretkávanú s atypicky, ale grandiózne znejúcimi riffmi (Sefirot of Understanding).
Black deathová rúbanica (The Crowning Horror) s unikátnym doomovým vyvrcholením znie úplne
inak ako ambientná Nightmare Utopia (I: The Falsebound Kingdom), alebo stredne tempová
Madness of the Stars, ktorá sa na konci predsa len pekne rozbehne. Za vrchol albumu považujem
v poradí tretí song Nightmare Utopia (II: Him in the Gulf), ktorý sa rozbieha v strnulom death
doomovom šate prvej polovice 90tich rokov, neskôr aj pritvrdí, aj zrýchli, znova zvoľní, a skončí
krásne smutnou akustickou sekciou. Hudba Hekatoncheir je neuveriteľne pútavá, každá pieseň
pozostáva z niekoľkých nápadov, striedanie žánrov nie je ani trochu rušivé a už vôbec nie nasilu
prvoplánovo poskladané. Znie tam nárek aj rev, počuť chladný black, brutálny death, ťažkotonážny
sludge, beznádejný doom. Má to svoju jasnú identitu, a je to celé kurevsky dobre zahrané – a to je len
debut! Je nesmierne vzrušujúce objavovať nové extrémne kapely s tak očividnou kvalitou
a nesporným potenciálom, a to zvlášť ak pochádzajú z našich luhov a hájov!
„Nie je tu nič len všadeprítomná temnota. Je to jediná vec, ktorú vidím, či mám oči otvorené alebo
zavreté. Nie som vystrašený ani zmätený, pretože sa dokážem hýbať. S týmto pohybom prichádza
nádej. Začal som kráčať pomaly, v kruhoch, ktoré sa môžu zdať ako bezcieľne. Ale som presvedčený,
že existuje cesta. Uzamknutý v neustálom boji medzi temnotou a svetlom znamenám oveľa viac. Som
všetko. Svetlo a tma, ľavá ruka a pravá ruka, začiatok a koniec. Stvoriteľ a ničiteľ.“
No comments:
Post a Comment