Emerging from the remnants of the Black Death Metal band MORS OMNIA SOLVIT in 2009 (which is a latin saying meaning Death Solves Everything), Samsara was initially conceived as a side project by guitarists Tibor Š. and Martin M. Their journey into the depths of atmospheric doom metal began as a whisper, a reflection of the cyclical nature of birth and death, from which their name derives. Over the years, the band grew in stature, garnering praise for their evocative compositions and captivating live performances. And despite facing pivotal changes in 2015, with the departure of drummer Peter J. and then a bit later, co-founder Martin M., Tibor Š. remained resolute in his vision for Samsara. With unwavering determination, he continued to uphold the band‘s legacy, orchestrating performances with the assistance of a temporary lineup, including Nickolas V. on drums, Brigita L. on bass, and Peter M. on guitar.
In 2017, Samsara unveiled their debut album, When The Soul Leaves The Body, under the banner of SMA (Slovak Metal Army). Recorded between 2012 and 2015 at the J. Kankulu studio in Partizánske (Upper Nitra Valley), the album bore the creative imprint of the Topoľčany band‘s founding members.
Now, in the present day, Samsara presents Charon's Lullaby, a haunting 4-track album (it is not an Ep) that delves deeper into the recesses of the human psyche. The title track, which spans nearly eighteen minutes and launches the voyage, serves as an opus of existential reflection, drawing on parallels to the solemn voyage of Charon (the lonely ferryman) across the river Styx. Tibor Š.‘s vocals, guitars, and samples conjure a haunting atmosphere, while the interplay between Lubo Čahoj‘s guitars and Martin Sokol‘s bass adds layers of depth to the sonic tapestry.
Buried Love provides a brief interlude, a moment of respite amidst the brooding darkness. Beautiful female vocals take over, very lullaby in nature, unfortunately I have little to no information on guest performers or producers of this album to give credit to. The lady sings extremely well, adding touches of celestial life to a barren landscape of death. Hats off to whomever recorded and mixed this album, as the sound quality is top-notch, with its ambient washes and moments of balance between light and heavy. The album‘s centerpiece, Sleeping Beauty, unfolds over fourteen mesmerizing minutes, and here, Samsara explores the ephemeral nature of existence, weaving a hypnotic web of melody and melancholy that ensnares the listener in its embrace. I am captivated by this music and my emotional side longs for more.
Closing out the journey is Memories, a poignant reflection on the passage of time and the ghosts that linger in its wake. Like Buried Love, this track is only 4 minutes or so long, but extending it would be futile. Through evocative lyrics and impassioned delivery, Tibor Š. brings the EP to a haunting conclusion, leaving a lingering sense of melancholy in its wake.
And Mr. Flork’s prognosis? Well, I have to say that I enjoyed this album immensely. Charon's Lullaby is the result of Samsara‘s evolution as a band. It demonstrates their ability to traverse the darkest depths of human emotion and emerge with music that resonates on a profound level. Each of the four tracks lure the listener into a world of introspection and catharsis, forging a connection that transcends the boundaries of life and death, and perhaps beyond. Well-written and composed with attention paid to the smallest of details, Samsara places high on my list of bands to look out for in 2024.
1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Šimon (gitara): Som Šimon, som stredoškolák, baví ma všetko okolo hudby a v poslednej dobe riešim hlavne kapelu a školu.
Šimon (basa): Čau, volám sa Šimon hrám na basu, poslednú dobu dost čítam, cvičím, kukám filmy a robím hudbu.
2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Šimon (gitara): Momentálne pôsobím v alt-rock/grunge kapele Junkfish, kde sa začala moja “hudobícka cestička” a od minulého roka tiež pôsobím v experimentálno-alt metalovej kapele Nerofluxus.
Šimon (basa): Zatiaľ iba v Junkfish
3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Šimon (gitara): Ako hlavnú gitaru využívam Fender Stratocaster zo série American Professional II, s ktorou som nadmierne spokojný, pretože to je skvelý nástroj. Čo sa týka aparatúry, mám lampové kombo Marshall Origin 50C, ktoré využívam na čistom kanáli. Môj pedalboard ide cez: CryBaby Mini Wah->Russian Big Muff (fuzz)->Boss DS-2 (distortion)->MXR UniVibe->EHX Flanger a TC Alter Ego (delay). V poslednej dobe sa snažím pomocou pedalboardu urobiť z mojej gitary modulárny synth.
Šimon (basa): Hrával som dlho na music man sterling sub ray 4, teraz mám fender precison player series, efekty, ktoré mám a najviac používam sú EHX Bass Big Muff/ EHX Soul Food Overdrive.. spolu to je dosť tlak.
4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Šimon (gitara): Vznikla po cca roku a štvrť hrania v skúšobni. Keďže sme dlho nevedeli vybaviť koncert, sústredili sme sa čisto na tvorbu a rozhodli sa zvečniť ju. Nahrávali sme ju u Vrabca (gitaristu a producenta z kapley Made2Mate) doma v kuchyni za 3 dni. Bol to veľmi zaujímavý zážitok, no myslím, že sme sa unáhlili a o rok neskôr vám hovorím, že veľa vecí by som zmenil. Tomuto sa chcem pri ďaľšom nahravaní vyhnúť.
5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Šimon (gitara): Pri tvrobe ma vždy ovplyvňuje to ako sa v daný moment alebo deň cítim. Ak som mal ťažký deň, alebo ak ma niečo trápi, prejaví sa to aj v tom čo skladám. Každopádne, vždy z toho viem načerpať energiu, len niekdy možno hrám minimalisticky, niekedy zasa energicky. Je nadherne ako si v hudbe viete ulozit spomienky. Na druhej strane inšpiráciu určite čerpám aj z hudby ktorú si napríklad v daný týždeň najviac idem. Priznávam ale, že najviac ma ovplyvňuje tvorba Johna Frusciatneho.
Šimon (basa): nálada, atmosféra daného momentu a prostredie.
6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Šimon (gitara): Hmm, toto je ťažká otázka, no myslím, že by to bola jedna z našich pesničiek, ktorá ešte nie je nahratá. Lizards by som vyzdvihol najmä kvôli jej abstraktnému textu, chytľavej melódií a pieseň Nicotine kvôli outru, ktore je vzdy imporvizované, takže vždy to je 50/50 či to vyjde alebo nie.
Šimon (basa): skladbu asi "Nicotine" to je vždy sranda hrať od začiatku dokonca, v outre jammujeme čize vzdy to je iné, text asi "Untitled" celý text je taký tajomný a kriptický, a to sa mi páči.
7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Šimon (gitara): Schopnosť vedieť improvizovať na stagi a nenechať sa prepadnúť pravidlám hudobnej teórie, ktoré môžu človeka niekedy limitovať. Je to schopnosť umožniť vašej kreativite presadiť sa v každom okamihu.
Šimon (basa): umenie nikdy nefungovalo ako pásová výroba, je to zachytený moment v čase, ktorý sa nedá replikovat.
8 Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Šimon (gitara): Nepodporujem nič v umení čo podporuje nacizmus, konflikty, vojny, diskrimináciu…
Šimon (basa): hranice si podľa mňa určuje autor/umelec, ale nepodporujem nič nazi a podobné extrémy.
9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Šimon (basa): Raz som vybuchol, zomrel som, ale prežil som
10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Šimon (gitara): Chcel by som nahrať svoj vlastný album, no taktiež s basákom chystáme side project, kde chceme spojiť hranie na gitaru s elektronickou hudbou.
Šimon (basa): Nebránim sa dalšiemu hudobnému projektu, ale rád robím aj všelijaké audiovizuálne veci
11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Šimon (gitara): Určite áno, ono domáca (bratislavská) scéna nie je veľká... Na koncerty od fuzz bluesu po jazz metal chodia tí samí istí ľudia, takže po pár koncertoch sa už s každým poznáte :). Ale mám pocit, že ako Junkfish sme si tu za ten pomaly rok vybudovali meno, a ľudia nás poznjú, čomu sa veľmi teším.
Šimon (basa): tak do určitej miery áno, ale záleží kedy. najviac to cítim po koncertoch, je fajn aspon trocha prispieť tej našej komornej UG scéne
12 V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Šimon (basa): v 90 rokoch bol vrchol všelijakej alternatívnej hudby, klubov a priestorov bolo viac a hrať sa dalo všade, vtedy bolo asi tažšie sa zvideľniť a o akcii si sa dozvedel od kámoša alebo z poloroztrhnutého plagátu niekde na stĺpe. teraz majú kapely sociálne siete, kde sa tieto veci dajú prezdielavat
13 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Šimon (gitara): Podpora nacizmu/nedostatočná vďaka fanúšikom.
Šimon (basa): ako som spomínal nič s nazi tematikou
14 Čo ťa na domácej scéne serie?
Šimon (gitara): Nedostatok priestoru pre mladé kapely presadiť sa, nedostatok klubov a fakt, že pokiaľ sa nepoznáte s niekým kto má väčšie meno ako ste vy, môžte to rovno zabaliť. V Bratislave by som mohol všetky podniky kde si vie mladá kapela zahrať asi zrátať na jednej ruke a z toho je jeden v bufete na hrádzi. Tá scéna žije, no bojím sa ako dlho ešte bude…
Šimon (basa): kamarádičkovanie a málo miesta na hranie najmä v Bratislave
15 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Šimon (gitara): Pre mňa to bude asi Pohoda alebo Mýšačka, kvôli celkovej atmosfére a cool ľuďom. Čo sa týka zahraničných eventov, asi Lolapalloza kvôli lineupom.
Šimon (basa): Mýšačka Fest sa u nás dost rozbehol. Primavera v Barcelone má dosť dobrý line už posledných pár rokov.
16 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Šimon (basa): Taký ten pocit, že "moja existencia má zmysel" myslím, že celkovo seba expresia, tá vášeň tvoriť niečo svoje. Rozdeľuje ich mono politika, minulosť, detstvo, celkový pohlad na svet a čo sa potom aj odráža v hudbe.
17 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?
Šimon (gitara): Určite by som spomenul kapely zo slovenskej underground scény ako Seks, Haďaci, Deti, Tapes, Kovošrot, Pipesh, Raid Siren, Blue Velvet, 2000 Species alebo Wolnera. Ich živé vystúpenia ma vždy dostali, sú to super ľudia a vidím v ich hudbe veľký potenciál. Čo sa týka slovenskej scény, momentálne si veľmi idem Dušana Vlka, Fvck_Kvlta, Berlin Manson alebo Fvlcrma. Povedal by som, že najviac ma zaujalo vystúpenie Fvck_Kvlta na Radio Hlavách s piesňou Planéta Rýb. Artwork: Babie leto v podzemi.
Šimon (basa): kapela Seks/ štúdio Pulp/ album Pipesh - Maschinerie /artwork The Wilderness- Mačky/ videoklip Caddie DaydreamingDušan Vlk
18 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Šimon (gitara): Album - The Empyrean (John Frusciante), Above (Mad Season), Instrument Soundrtack (Fugazi), Spinderland (Slint), Either/Or (Elliott Smith), I Don't Feel Well (Pluralone), Automatic Writing (Ataxia) ...je ich veľa :) Seriál - HIMYM, Breaking Bad, TWD… Film - Interstellar, Fight Club… Hra - hocijaká z Uncharted série Pivo - Citra zo Studne
Šimon (basa): Album Boards of CanadaThe Campfire Headphase, kniha Flea Acid For The Children, film Knight Of Cups, hra BloodBorne, pivo Plzeň
19 Vinyl/CD/MC ?
Šimon (gitara): Som zberateľ vinylov.
Šimon (basa): Vinyl, ale zbieram aj dost cdciek
20 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
„Sluníčko už dávno vstalo, mně však stále nedá spát, Všechno to, co už se stalo, a nikdy víc nemá stát.“ Marush, 2021
Nikdy som netúžil po krajších snoch, ako nemať žiadne sny. Spánok je márnivosť a márnotratnosť. Dar aj prekliatie. Zrodenie aj smrť. Byť väzňom v bezsennej mysli, tieňom v tvare človeka, bludným kruhom prežívajúcim nespočetné hodiny bez života. Tak rád by som sníval, len ma nechajte! Nespavý, zotročený, ubolený, zlomený osudom večného bdenia, odsúdený na neprestajné počítanie ovečiek, baránkov božích i bezbožných. Lovecraftové blúznenie, tajomný faraón, Nyarlathotep, záludný a manipulatívny sluha Azathota. Podvodník, vykupiteľ; jeden čert. Objaviť staroveké svety, odkryť zakázané brány, prebudený tvorca, slepý a predsa snívajúci Pán všetkých. Zjavenia sa vynárajú z hviezd, bezduchý chaos vytvára násilný hnev. Hrôzostrašné výkriky z diaľok, špirály vnútri špirál, pomalý, krutý, nezvratný zánik. Svet upadá do spánku, kráľovstvo sa rozpadá, zrodil sa snívajúci. Prebúdza ho zvuk umierajúceho sveta. Keď zaspávam, pod rúškom noci vkráda sa do mojich snov.
Čo je väčšie prekliatie: či oka nezažmúriť v tom plochom svete neprávd a poníženia, vzdorovito stáť tvárou v tvár zúfalstvu a nečinne sa prizerať; a či snáď v hlbokom spánku pominúť všetky prieky, ktoré ľudstvo dokázalo obrátiť voči vlastnému bytiu? Je základnou premisou Byť, či nebyť, alebo snáď Bdieť, či nebdieť?
„Zobúdzam sa na vzdialené volanie spoza domu, zahaleného v šere sivastého svetla a striebristej hmly. Kričím, ale hlas tou hustou hmlou nepreniká, akoby v nej uviazol. Opúšťam dom, ale vonku je to rovnaké ako vnútri. Túlam sa šedým priestorom, vidím siluetu človeka len o niečo tmavšiu ako jeho okolie. Silueta mi naznačila, aby som ju nasledoval. Nič necítim, nasledujem ju.“
V uplynulých dňoch sa ku mne dostali dve veľmi zaujímavé diela; skvelá kniha Námesačný od Sebastiana Fitzeka a metalový debut Nightmare Utopia slovenských Hecatoncheir. Fitzek rozvíja strhujúci príbeh Leona Nadera, trpiaceho poruchami spánku, resp. spánkovou paralýzou a somnambulizmom. Je to tá najhoršia nočná mora, parasomnia blízka abnormálnym stavom, zmiešaný stav vedomia medzi spánkom a bdelosťou. Kladie relevantnú otázku, sme si stopercentne istí, čo v noci robíme, keď si duša myslí, že už bdie, ale telo je stále v mocnom zajatí spánku? Sú snové halucinácie, strach a úzkosť skutočné, a sú neškodné? Stuhnuté svalstvo, pocit dusenia, tlak na hrudi, vidiny, zdesenie, všetko ďaleko za hranicami našej predstavivosti. Skutočne strhujúci pohľad do temných kútov ľudskej mysle.
Nightmare Utopia rozvíja podobné témy a koncepčne tak perfektne zapadá do Fitzekovho príbehu. Kapela je pomenovaná po troch storukých obroch (Briareós, Kottos a Gyés), synoch Gaie a Urana. Práve Uran ich mal uvrhnúť do väzenia, odkiaľ ich vyslobodil Kronosov syn Zeus. Tí mu na oplátku pomohli v boji proti Titanom, ktorých Zeus zvrhol do Tartaru a Hekatoncheirov ustanovil za strážcov ich väzenia. Hudobne prináša neobvyklú kombináciu black, death a sludge metalu, ktorá je svojou silou pripravená postaviť sa čelom najväčším titanom metalovej scény a posadiť sa na jej vrchol tak ako kedysi Zeus sám.
„Na začiatku toho všetkého bol jediný, zdanlivo malý, až bezvýznamný predmet, ktorý sa mi vkradol do mysle. Vo svojej hlúpej arogancii poháňanej chamtivosťou a prázdnymi sľubmi som sa za týmto objektom naháňal. Malá červená loptička, nie väčšia ako päsť dieťaťa, sa zjavila v deň, keď som sa prechádzal po uliciach môjho prístavu, mesta, ktoré som si vytvoril v mysli, mesta, ktoré bolo stelesnením všetkých miest, mestečiek a dedín, ktoré som kedy miloval. Nedarí sa mi získať ju, tu zmizne v dave okoloidúcich ľudí, inokedy sa kotúľa po nekonečných schodoch. S každou ďalšou nocou som viac a viac frustrovaný. A potom sa jednej noci stratila. Túlal som sa po uliciach, prehľadával každú štrbinu, pýtal som sa okoloidúcich, ale nikto mi nerozumel. Frustrácia sa zmenila na smútok, potom na hnev a opäť na smútok.“
To, čo Hekatoncheir dokázal vtesnať do jedného 32 minútového albumu, je nekonečná studnica originálnych nápadov obdivuhodne zmixovaná do jedného perfektne znejúceho celku. Či už sú to death metalové pasáže, ako napríklad v Dreamless, alebo ťažké sludge blacksabbathovské orgie (The Watcher, The Witness), zakaždým je tam počuť ich temný rukopis, a ak by som aj veľmi chcel, ani po viacerých vypočutiach nenachádzam žiadne slabé miesto. Objavujem desivú, ťaživú atmosféru bezmocnosti popretkávanú s atypicky, ale grandiózne znejúcimi riffmi (Sefirot of Understanding). Black deathová rúbanica (The Crowning Horror) s unikátnym doomovým vyvrcholením znie úplne inak ako ambientná Nightmare Utopia (I: The Falsebound Kingdom), alebo stredne tempová Madness of the Stars, ktorá sa na konci predsa len pekne rozbehne. Za vrchol albumu považujem v poradí tretí song Nightmare Utopia (II: Him in the Gulf), ktorý sa rozbieha v strnulom death doomovom šate prvej polovice 90tich rokov, neskôr aj pritvrdí, aj zrýchli, znova zvoľní, a skončí krásne smutnou akustickou sekciou. Hudba Hekatoncheir je neuveriteľne pútavá, každá pieseň pozostáva z niekoľkých nápadov, striedanie žánrov nie je ani trochu rušivé a už vôbec nie nasilu prvoplánovo poskladané. Znie tam nárek aj rev, počuť chladný black, brutálny death, ťažkotonážny sludge, beznádejný doom. Má to svoju jasnú identitu, a je to celé kurevsky dobre zahrané – a to je len debut! Je nesmierne vzrušujúce objavovať nové extrémne kapely s tak očividnou kvalitou a nesporným potenciálom, a to zvlášť ak pochádzajú z našich luhov a hájov!
„Nie je tu nič len všadeprítomná temnota. Je to jediná vec, ktorú vidím, či mám oči otvorené alebo zavreté. Nie som vystrašený ani zmätený, pretože sa dokážem hýbať. S týmto pohybom prichádza nádej. Začal som kráčať pomaly, v kruhoch, ktoré sa môžu zdať ako bezcieľne. Ale som presvedčený, že existuje cesta. Uzamknutý v neustálom boji medzi temnotou a svetlom znamenám oveľa viac. Som všetko. Svetlo a tma, ľavá ruka a pravá ruka, začiatok a koniec. Stvoriteľ a ničiteľ.“
1. V novembri vám vyšiel druhý album, ako vznikal a čo boli úskalia a radosti jeho tvorby a nahrávania?
Hlavným úskalím bola skoro 4 ročná pauza spôsobená zmenou zostavy a podporená pandémiou. Ja som do kapely prišiel v čase keď už niektoré skladby boli komplet hotové, iné už mali jasné kontúry a myslím, že Lightning Cops vznikla ako posledná, ťažko tie skladby datovať, lebo Andrej, ktorý vymýšľa väčšinu muziky, je ako zasobáreň riffov a niektoré ťahá voľade z päty z čias, keď som ja ešte ani nemal občiansky preukaz a iné chrlí na počkanie. Ďalšie úskalia plynuli zo zmien v zostave, Andrej sa potreboval uistiť v speve a nájsť polohu, v ktorej sa bude cítiť dobre, v štúdiu sa ladil jeden deň aj akousi pálenkou zo začiatku to bolo super, ale dopadlo to tak, že nakoniec sa v ten deň donáhravali aspoň gitary, ďalšie nástrahy boli aj sprievodné, napríklad rozbahnené polia, čo možno na prvý pohľad vyzerá ako úplne random fakt, ale keď konečne dorobíme vlogy z nahrávania, pochopíte!
2. Ťažká bojová technika, nukleárne reakcie, zákopy - reagujete svojimi textami na vojny minulé, prítomné alebo budúce a ktoré vojnové príbehy inšpirovali vašu lyriku?
Je to mix tém, Out of the Trench reflektuje WWI, World Targets In Megadeaths je zas inšpirovaná Kubrickovým filmom, ktorý vychádza zo studenej vojny. Takže nejaký prešpekulovaný koncept za tým úplne netreba hľadať. Stretol som sa s tým, že ľuďom dávala práve WTIM zmysel aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale tá skladba vznikla ešte okolo roku 2014. Celkovo sa v tých skladbách objavujú motívy, ktoré asi celkovo patria k vojne, nezáleží akej. I napriek tomu, že album ako celok je vojensky štylizovaný, piesne s vojenskou tematikou sú na ňom v menšine.
foto: Jimmi
3. Thrash metal vznikol v 80's a bol odrazovým mostíkom pre extrémne žánre, ktoré nasledovali - death, grind, doom, black metal. Prečo vám 30 rokov neskôr učaroval práve thrash?
V podstate z ,,otcov zakladateľov“ Acidu už je v kapele iba Andrej, jemu v detstve učarovala Metallica a hlavne Master Of Puppets, takže asi tam by sa dala hľadať prapríčina. Z toho čo chalani spomínali, tak Acid vznikol ako táka bokovka pri Anstratuse, chceli hrať trochu jednoduchší priamočiary thrash v tom čase.
Celkovo je pre nás, ten 80s metal obľúbený. Ja osobne preferujem heavy, prípadne glam ale mám rád aj thrash. Som tvrdohlavý die hard fan Manowar, strašne veľa pre mňa znamená aj KISS, W.A.S.P. a samozrejme Iron Maiden a totálne zásadná kapela je TOTO, akonáhle niekto neuznáva kvalitu TOTO, stráca u mňa všetok rešpekt! Takže vidíš, v mojej top 5 kapiel sa thrash neobjavuje, no samozrejme mám ho rád. Celkovo to nemá nejaký významný vplyv na tvorbu AF, pretože tá lezie hlavne od Andreja, prípadne ešte od Erika.
4. Ako sa kapela zo Slovenska dostane k švédskemu labelu a ako ste zatiaľ spokojní so spoluprácou s Jawbreaker records?
Andrej sa s Gustavom z Jawbreaker zoznámil na oldschoolovom feste v Nemecku, neviem, či Trveheim alebo Keep It True pred pár rokmi. Ale tam to bolo hlavne o kalbe (Gustav pozná Tublatanku a keď zistil, že Andrej je zo Slovenska, tak Tublatanka vraj nemohla chýbať v playliste – AHOJTE ROCKERI!!!) Príbeh pokračoval v roku 2023, ja som šiel na výlet do Gothenburgu a v rámci objavovania miestnej kultúry som si zašiel aj na Metal Market do klubu Abyss, celú túto milú udalosť organizoval práve Gustav, tam sme sa dali do reči, v tom čase sa zrovna finišoval master albumu a už sme sa obzerali po vydavateľstvách. Gustav bol najskôr trochu skeptický, pamätal si Acid ako priamy thrash, ale aj tak sme sa dohodli, že keď bude master hotový album mu pošlem na posúdenie, pekne som dostal lístok s kontaktom a mal som pocit, že fest frajerina, že sa odohralo osobné stretnutie, v rámci možností oldschoolek... Gustavovi sa potom veľmi páčilo, že do muziky sa dostalo viac Heavy metalových vplyvov a rozhodol sa, že by to vydal. My sme mali v tom čase na stole ponuku z Talianska, ale Jawbreaker bol jasná voľba. So spoluprácou sme maximálne spokojní, Gustav je srdciar a skvelý týpek, napr. keď nás zavolal zahrať do Gothenburgu, tak nám vlastne zabezpečil komplet aparatúru, brali sme iba Andrejovi gitaru lebo je ľavák a Feďo si bral dvojšľapku, inak v podstate všetko bolo od Gustava.
5. Čo plánuje Acid Force v blízkej budúcnosti?
Rozmýšľame stále ako sa posunúť ďalej, čo je strašne typická odpoveď. Každý máme dosť rozlietaný život, takže nejak prežívame, keď je voľná chvíľa snažíme sa posunúť kapelu. Základ sú samozrejme nové skladby, ale tentokrát sa plánujeme ešte viac zamerať na produkciu a skúsiť spraviť niečo inak. Okrem toho samozrejme koncerty, nedajbože aj skúšky, keď je fakt dobré obdobie a je čas. Tento rok má Acid Force 10. výročie vzniku, takže chceli by sme spraviť aj koncert ako oslavu, uvidíme, ako to dopadne. A bolo by super doklepnúť aj tie vyššie spomínané vlogy a BTS z nahrávania albumu + je v pláne aj nejaké to spomienkové video na švédsku expedíciu.
6. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?
Chcel by som zažiť 70‘s a 80‘s v nejako primeranom veku, aby som si to riadne užil a samozrejme na západe. Keby sa má jednať o konkrétnu udalosť z minulosti, tak by to bol koncert MANOWAR v Geiselwinde v roku 2005, kde zahrali všetci členovia Battle Hymn spolu na jednom pódiu, v tesnom závese je koncert KissSymphony z Melbourne, ktorý mi zmenil život a doteraz mi dokáže priniesť nečakané a silné zážitky a emócie, prípadne KissUnplugged z ’95. Celkovo ma mrzí, že táto doba, v ktorej žijeme, je málo metalová, ale samozrejme moje nároky a názory formované lyricsami Manowar, Kiss či W.A.S.P. sú možno trochu naivné v tomto smere.
foto: Jimmi
7. Čo ťa naposledy nasralo?
Vypĺňanie daňového priznania, ktoré som riešil, než som konečne otvoril tento doc. Inak ma tak nejak nonstop serie moderný metal a celkovo moderná muzika, ako vravím, uvedomujem si, že je to možno spiatočnícke a že treba byť originálny, vizionársky a neviem čo všetko. Ale prosto mne to nič nehovorí, tie pocity, ktoré vo mne vyvoláva muzika Manowar, W.A.S.P. ale i TOTO či Asia... to prosto nenastane pri ničom, čo má predponu post alebo príponu core. Zo slovenskej scény ma nasralo, že nám na Radiohead Awards nedali najesť.
8. Posledný videoklip, album alebo song, ktorý si si točil nonstop dokola?
Som ten typ človeka, čo máva úplne posadnutie nejakou piesňou, veľmi veľa emócii si prepájam s pesničkami a v podstate častokrát mám dojem, akoby tá hudba ku mne prehovára, prosto nájdem skladbu, ktorá lepšie opisuje to ako sa cítim, než by som to dokázal opísať sám.
Tento rok som mal deň, kedy som počul viac ako 70x I Pledge Allegiance To The State Of Rock & Roll od Kiss, posledné 2 – 3 dni ma veľmi drží skladba The Last Command z rovnomenného albumu W.A.S.P, tú som dnes myslím počul aspoň 15x. Klipy sledujem pomenej, zväčša si ho pozriem, ale potom už zvyčajne len počúvam. Klipy, ktoré by som mohol pozerať stále dookola sú Wild Child, Blind In Texas a I Wanna Be Somebody (W.A.S.P.) z posledných rokov sa mi veľmi páčil The Writing On The Wall videoklip od Maiden a Deep Purple - The Surprising a potom samozrejme párty klipy Insecticida - Thrash Metal da Gota Serena či Hrobar – Toxická maskulinita. Avšak môj asi úplne naj klip je Immortal – Call Of The Wintermoon! Keď sme boli s mamkou v Nórsku, našli sme zrúcaninu toho kláštora, kde to natáčali, to bol skvelý zážitok, behali sme po tom objekte, prehrával som si postupne klip a hľadal miesta, kde chlapi predvádzali tie najbizarnejšie pózy...
9. Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?
Horrory vôbec nesledujem, tento žáner ma nikdy nebavil. Najobľúbenejší film je samozrejme Trsátko osudu a najdojímavejšia scéna je Mufasova smrť v Levom kráľovi, samozrejme v pôvodnej animovanej verzii, ten remake z roku asi 2019 ma dosť sklamal.
10. Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):
Seasons je pre mňa vrchol tvorby Slayer, mám rád tú „melodickejšiu“ fázu Slayer, najčastejšie si od nich pustím práve albumy Seasons In The Abyss a South Of Heaven. Aktuálne je celkom veľká téma ich reunion, ja som mal lístky na to posledné turné, ale nakoniec sa mi nedalo ísť, takže ja sa teším z reunionu, i keď pravdepodobne to je ekonomické rozhodnutie, rád by som Slayer zažil live. Hannemana som bohužiaľ nestihol, Lombarda som videl aspoň s Testament, tak snáď nakoniec výjde aj ten Slayer!
Majster Kat je v podstate kultová kapela našej scény, úprimne klip som videl prvý raz a vlastne je dosť fajn! Celkovo by som sa ako nejaký aktívny fanúšik nekategorizoval, ale rád som si to vypočul.
Hmm Kreator, opäť klasika. ALE, teraz prichádza moment, kedy pravdepodobne sa totálne zdiskreditujem v rámci našej thrashovej scény, ale ja mám radšej novšiu tvorbu Kreator, samozrejme toto je kult a je to skvelé, ale častejšie sa mi v prehrávači ocitne napríklad najnovší album.
Heh, tricky thing. Toto je asi tiež nečakané, ale ja vlastne Catastrofy moc nepoznám. Videl som pár klipov, ale mňa to minulo, každopádne, je super, že na Slovensku vznikla kapela, ktorá dokáže vlastne thrash metalom vypredávať celkom veľké priestory. A je skvelé, že na nich chodia aj mladí metloši, ja osobne ich trochu vnímam ako takú vstupnú bránu do slovenského undergroundu pre nových ľudí.
Starý Arakain je super! Až teraz som si uvedomil, že Jirka Urban má v tom klipe B.C. Rich Bich, to ešte pridáva na kultovosti!
Yeah! Sacred Reich môžem! Videl som ich minulý rok aj live v dosť lukratívnej spoločnosti Megadeth a Kreator v Poľsku, ale veru ich set som si užil najviac.
Tona klasiky thrashovej tu je, čo ti k tomu povedať, však dobré to je samozrejme. Mňa Sepultura veľmi neformovala, ale je to kvalitka prosto, o tom žádná. Opäť unpopular opinion, videl som Sepulturu s Derickom a nevadilo mi to!
Jedna z top kapiel Československej scény, úprimne moc neviem, čo by som nakomentoval na tom.
Steele zanechal obrovskú stopu v muzike, Carnivore mi je o niečo bližšie ako Type ale nie som nejaký aktívny poslucháč.
No stále sme v thrashmetáloch, čo dodať, stavím sa, že minimálne polovica basákov, čo hrá na Ibanez Destroyer a podobné tvary bola inšpirovaná práve Angelripperom!
Dobrá koc v klipe.
11. Vyraďovačka...
Kreator alebo Slayer? Kreator
Jackson alebo Ibanez? Ibanez
Deravé rifle alebo kožené gate? Kožené gate, ale som moc tlstý na to aby som ich vlastnil aj keď je to môj sen
Biele tenisky s veľkým jazykom alebo martensky? White high tops dirty with mudd! martens nikdy!
Orange alebo Marshall? Marshall
Ladenie od E alebo od H? E
Dave Lombardo alebo Paul Bostaph? Lombardo
foto: Dodo Zaujec
12. Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti?
Ja som toho veľa nezložil, pre mňa je to hlavne o získavaní pozornosti. Preto aj hrám na B.C. Rich a podobne.... Ale určite mám bližšie k reflektovaniu mojich pocitov, diania naokolo. To málo, čo som zložil bolo práve týmto smerom tematicky.
13. Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota"?
Miešanie je prirodzené, patrí to k nejakému vývoju. Takže áno, miešať kľudne. Prinajhoršom ti niekto povie, že to je bullshit. Keby nemiešame, tak by sme všetci hrali tribute. Nie, že by mi to vadilo! Ja sa z môjho ManowarTribute teším rovnako ako z Acidu.
14. V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším?
To záleží len a jedine od daného umelca, kým to jemu dáva zmysel, go for it. Ja som videl Kiss na End Od The Road turné 4x a 2 dni som pred hotelom čakal na Gene Simmonsa, takže asi toľko k nejakým odchodom do dôchodku. Keď chcú nech idú, no kým hrajú, budem pod pódiom!
Endless Well - Чырвоная ніць (Red Night) By Flork!
It’s quite possible that the symphonic doom metal outfit Endless Well is Belarus’s best-kept secret. I stumbled across them quite by accident one night when they popped up after the conclusion of a Spotify playlist I had been passively listening to while swiping left (also endlessly, no pun intended) on the Tinder application I keep installed for some reason on my smartphone. Suddenly, I was reawakened by a strange, yet sublime combination of a soprano diva with the rough edges of a symphonic doom ensemble as her backrop. My interest and curiosity were piqued by the track I was listening to Дзiкае Паляванне (Wild Hunt), and for the first time in a long while, I was compelled to investigate further. A quick internet search did not provide me with much, but I was able to piece a bit of intel together from the snippets about them that I found on Encyclopaedia Metallum and a call for album funding support posted on Youtube.
Emerging with their debut full-length album Чырвоная ніць (Red Night) released in 2021, this album marks a significant milestone for the band, being their first full-length release following their formation in 2017 and the prior release of their 2018 EP „I“. Notably, the incorporation of Mariya Bulda as the lead vocalist seems to have also propelled the Minsk-based ensemble to a new height, as she infuses their sound with a haunting elegance and operatic prowess that has previously been unseen or unheard. This departure from their EP, where Bulda‘s presence was absent, signifies a pivotal moment for the band, as they craft an original sonic identity that sets them apart in the metal landscape. „Alluring“ is the best word I can think of to describe my listening experience.
Diving into the heart of Чырвоная ніць, the album captivates listeners with their sheer originality and depth. Each composition exhibits the band members‘ individual talents and their tight cohesion as a unit. From the ominous atmosphere of the opening track Пуць (The Way) to the primal energy of Лясны Гаспадар (Master of the Forest), every instrument is meticulously woven together, creating a crushing sound that is both mesmerizing and immersive. Daniil Yushkevitch‘s guitar work evokes a range of emotions from despair to triumph, while Dmitrii Podgornyi‘s basslines provide a solid foundation that anchors the music in a sea of darkness. Even the drumming by Shen adds a dynamic layer of intensity, driving the songs forward with precise timing and adding an element of drama to the changes. Add Maryia Bulda‘s vocals to the mix, which, by the way, soar high above the well-organised chaos, and you are blessed with a haunting elegance to the proceedings. I would never have imagined that such vocals could express the folk elements in the compositions so exquisitely — so different and so much better than screechy gremlin vocals.
What truly sets Чырвоная ніць apart is the seamless transition between each track, with one flowing effortlessly into the next. This cohesive approach to songwriting not only brings the listening experience to a completely different level, but also allows the album to unfold as a singular, cohesive work of art. Whether it's the atmospheric melodies of Песнь Паэта (The Poet’s Song) or the thunderous onslaught of Дзiкае Паляванне (Wild Hunt - Flork’s personal favourite), each transition feels natural and carries a purpose. My other favourites are Час (Time), with its ambient and primal energy, and Лясны Гаспадар (Master of the Forest), both of which rock heavily. The album ends as it begins, on a heavy note with Жывi (Alive), and, much like the name of the band, you find yourself in freefall in an endless abyss of emotion and a craving for more.
And the Florkman’s prognosis? Чырвоная ніць (Red Night) is a hidden gem within Belarus‘s alternative metal scene, a scene so unknown to the rest of Europe or the world for that matter. As the band navigates through funding challenges to embark on their next musical endeavor, one thing remains certain: Endless Well is an act with great talent and potential to go far beyond its boundaries. Personally, I love this band and look forward to hearing more from them in the future. I totally recommend giving Чырвоная ніць a listen to, since it‘s not just a carefully crafted collection of songs, but a mesmerising musical journey, inviting listeners to immerse themselves in the dark and enchanting world of Endless Well‘s own alluring brand of symphonic doom metal.
