1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Ahoj, som umelec, ktorý hľadá svoju cestu – svoje básne, svoju hudbu. Momentálne ma najviac zaujíma prebrať sa zo „zimného spánku“ (v mojom prípade to znamená, že som nevydal nič nové od zimy 2022/2023). Už som však na dobrej ceste.
2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral?
Za tie roky toho bolo naozaj veľa. Začalo to Nirnaethom, ktorý vznikol ešte v roku 1995 (áno, tento rok to bude neuveriteľných 30 rokov), a pokračovalo cez Smŕtana, Xperimentu až po dnes už neexistujúce Themgoroth a Eblis. Vždy som hral na klávesoch, prípadne na aerofóne.
3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Moja posledná výbava spočíva v tom, že som si vo vyhradenej časti kancelárie vybudoval vlastné MIDI štúdio. Väčšina zariadení putovala do rackovej skrine a prepojila sa s počítačmi. Takto som sa zo 3–4 syntetizátorov, na ktorých som vždy hrával, presunul na jeden master keyboard obklopený strojmi. Musím však konštatovať, že kreatívne možnosti sa týmto neuveriteľne rozšírili. Keď zrátam všetky moduly v rackovej skrini a virtuálne nástroje, je toho až príliš. V 90. rokoch, keď som začínal, nemal som ani jedno percento z toho, čo mám teraz (a pritom som vtedy tiež mal pomerne pestrú výbavu).
4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval?
Naše, presnejšie moje, posledné album vyšlo presne pred dvoma rokmi, v januári 2023. Vzniklo za dosť špecifických okolností – začal som na ňom pracovať ešte predtým, než som začal skladať tretie CD Nirnaeth, hneď po obnovení hudobnej činnosti v roku 2020. Pôvodne sa plánovalo ako štvrté CD Nirnaeth, ale hudba sa tak výrazne líšila od toho, čo som vždy robil, že z toho nakoniec vznikol projekt Nirnaeth Xperimenta. Ten sa po dvoch rokoch zmenil na Xperimenta. Toto CD považujem za spoločný projekt Nirnaethu a Xperimenty. Na albume som pracoval úplne sám – je to čisto sólový projekt. Vďaka tomu nebol žiadny stanovený termín ani tlak. Všetky skladby som zložil od jesene 2020 do jari 2021, no mix a mastering mi trvali až do zimy 2022/2023. Album nesie názov „Neskoro v novembri“ (a prečo by album poľského hudobníka žijúceho v Česku nemohol mať slovenský titul, logické, že?). Hudba na albume je špecifická – vznikla ako hudobné pozadie pre básne. Tie pochádzajú od poľských, českých a slovenských básnikov, pričom niektoré sú moje vlastné. Každú báseň som preložil podľa potreby, aby bola dostupná v češtine/slovenčine a poľštine. Album je venovaný jeseni – titul jednoznačne odkazuje na jeseň a knihu od Tove Janssonovej.
5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe?
Ťažko to presne definovať. Najviac ma ovplyvňuje momentálna nálada alebo téma, ktorú si pre dané album zvolím. Občas je to jednoducho motív, ktorý mi hrá v hlave dlhší čas… Inokedy objavím alebo vytvorím zaujímavú farbu na syntetizátore, a od toho sa odvíja ďalší proces tvorby úplne prirodzene…
6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol?
No… to je naozaj ťažká otázka, najmä keď mám vybrať iba jednu skladbu alebo text. Myslím, že z tvorby Nirnaeth/Xperimenty by som určite odporučil práve poslednú titulnú skladbu „Neskoro v novembri“ (alebo jej alternatívnu verziu „Sent i november“). Ak ide o text, vyzdvihol by som „Jesień V“ z toho istého albumu, ktorý v českom preklade nesie názov „Jeseň u Olše“.
7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje „manuálnu zručnosť“ od umenia?
Ťažko povedať, či ide o moment, alebo skôr o výsledok, skutok či efekt. Je to rovnaká otázka ako „aký je rozdiel medzi remeselníkom a umelcom“. V podstate si to každý definuje po svojom, najmä v dnešnej dobe, keď – aspoň mám taký pocit – čoraz viac ľudí uprednostňuje remeselnícke výrobky pred umeleckými dielami. Umelecké dielo však so sebou nesie nielen kúsok duše, ale hlavne veľké množstvo emócií. Umožňuje Ti zažiť katharsis, vnútorné obohatenie. Naopak, remeselnícky výrobok Ti môže priniesť radosť alebo zábavu, no neponúka ten hlbší rozmer, ktorý by Ťa posunul ďalej.
8 Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?
Nemám rád (a ani nepovažujem za správne) definovať alebo popisovať hranice, nech si každý robí, čo chce, ale určite existujú medze, za ktoré by som ja osobne nešiel. Za prvé, nikdy sa mi nepáči, keď niekto do umenia zamieša politiku – som umelec, nie agitátor. Za druhé, umenie by nemalo slúžiť na cieľové urážanie iných ľudí (či už jednotlivcov, alebo skupín). Ak hovoríme o „zásahoch“, tak ani do umenia by sa nemalo zasahovať. Ani cenzúrou, ani marketingom – najmä ak máš manažéra alebo poradcu, ktorý na Teba tlačí, aby si niečo urobil inak, lebo sa to lepšie bude predávať atď.
9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?
Dúfam, že tie najzaujímavejšie príhody ešte len prídu. Aby sa však stali, musel by som opustiť svoje štúdio a vydať sa do sveta... Hm... A to je odpoveď na druhú časť tvojej otázky – dostal som sa tak ďaleko (vysoko), že ma úplne pohltila mizantropia…
10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Hlavne dokončiť druhé album Xperimenty a ďalšie album Nirnaeth, možno sa objavia aj nejaké nové projekty, záleží na tom, akým tempom budem schopný skladať a nahrávať, aby som to stíhal popri svojom bežnom zamestnaní.
11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény?
Nie, pretože v mojom prípade je veľmi ťažké definovať, čo vlastne znamená „domáca scéna“. národnosti? To by bola poľská. Podľa miesta kde žijem? To by bola zase česká. Alebo slovenská, podľa toho, že tam mám kopec známych a bol som tam dlhodobo aktívny (aj keď už dávno). Skôr sa cítim ako voľný elektrón, ktorý sa pohybuje medzi týmito tromi scénami.
12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre UG scénu?
Takže opäť, musíme to nejako rozobrať po krajinách. Keby som mal hovoriť o 90. rokoch, musel by som sa sústrediť hlavne na Poľsko, kde som vtedy žil. Boli to úplne iné časy. Celý kontakt prebiehal klasickou poštou, na odpoveď si čakal týždeň, dva, z Južnej Ameriky občas aj mesiac. Scéna bola rozhodne menšia. UG kapela bola schopná predať viac než 3000 ks cédečiek – dnes je to pre niektoré lokálne kapely takmer nedosiahnuteľné. Neboli streamovacie služby, neexistoval internet, aký poznáme dnes... Pre mňa to boli rozhodne najlepšie časy. Roky 2000-2020 neriešim, mal som ako tvorca totálne okno – vrátil som sa až túto dekádu, a tu ešte nemôžeme hodnotiť, aj keď zatiaľ to vyzerá celkom nádejne.
13 V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?
V tom, že bola celá scéna menšia, kapiel, projektov, interpretov bolo rozhodne menej. Hej, bolo to ťažšie s propagáciou, ale keď sa to už rozbehlo, tak fičalo. Dnes je síce internet, svet sa zmenšil do rozmerov globálnej dediny, ale zase všetkého je absolútna nadprodukcia. Prednedávnom som čítal, že iba metalových albumov vyšlo v minulom roku cca 9800. A to sa bavíme iba o metale... Ako má niekto nový vyniknúť v tejto povodni?
14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?
Keď som začínal, mal som kontakt hlavne so slovenským metalovým UG, s niektorými kapelami sme dokonca aj spolu hrávali koncerty a vydávali cédečka (Sanatorium). Na Slovensku ste mali fakt kopec skvelých skupín: zmieňované Sanatorium, Morgain, Lunatic Gods, Ethereal Pandemonium, Daybreak, Suffocate, Galadriel, Surgical Dissection, a z novších napr. Orkrist. Dnes zo Slovenska počúvam širšie spektrum – nielen metal, ale aj napr. Ondreja Zintaera, Owlsilar Gate atď. Snažím sa fungovať tak, aby mi nič neliezlo na nervy, škoda zdravia na negatívne pocity...
15 Počas pandémie sme zažili spomalenie a izoláciu, v rámci ktorej sme chodili na ilegálne koncerty a vážili si všetko čo vznikalo - dnes sme späť vo svete kde je pretlak koncertov, novej hudby - ako si vnímal ten čas spomalenia ty a nechýba ti aspoň trochu?
Pre mňa to bol veľmi dobrý čas. Mal som pokoj a kľud, nakoľko sa na krátky čas výrazne spomalila aj moja prekladateľská činnosť, takže som konečne našiel po rokoch čas na obnovenie hudobnej činnosti. A máš pravdu, hej, trošku to chýba… Ale zažiť to ešte raz nechcem, nie za takýchto podmienok, aké nám vyfasovali. Aj keď v podstate niektoré veci s nami zostali. Už vieme, že sa nemusíme ponáhľať, že niektoré veci sa dajú stihnúť aj pozajtra… Aspoň ja to mám od tej doby dosť lepšie vybalansované.
16 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta?
Snažím sa rozdeľovať tvorcu a tvorbu. Autor je autor, nemusím ho znášať, akceptovať. Dielo je dielo – buď sa mi páči alebo nie, je (skoro vždy) jedno, od koho pochádza. Aj keď máš pravdu, že nejaká hranica existuje. Extrémne názory, ktoré interpret/umelec násilne a agresívne presadzuje, konanie, skutky s ktorými sa nestotožňujem, neakceptujem a ktorými sa ten dotyčný verejne chváli, sú už za touto hranicou.
17 Čo ťa na domácej scéne serie?
Úplne nič. Snažím sa žiť tak, aby ma nezaťažovali negatívne myšlienky a pocity, takže veci, ktoré majú „potenciál“ ma nasrať si rýchlo upracem z cesty.
18 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
Kedysi to bolo rozhodne Castle Party s jedinečnou atmosférou Bolkowského hradu a neskutočnou hudbou. Dnes, neviem... ťažko by som našiel jednu konkrétnu akciu, ktorú by som považoval za rozhodne najlepšiu, a ešte by som to nejak musel odôvodniť. Možno preto, že sa zo mňa stal mizantrop a domased? Asi hej.
19 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?
Emócie. Je jedno, aký štýl zastávaš alebo akú scénu reprezentuješ – ak máš vytvoriť dobrú hudbu, písať dobré básne atď., musíš do toho vložiť skutočné, naozajstné emócie. To je rozhodne spoločný menovateľ. Umelcov rôznych scén už potom rozdeľujú detaily, špecifiká jednotlivých žánrov... Bez emócií to ale nikdy nepôjde.
20 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčasnosti zaujal najviac?
Tak opäť, neviem pre seba určiť „domácu“ scénu tak pôjdeme rovno PL/CS/SK. Z nových vecí ma rozhodne v Poľsku zaujal Infamis Tenebre a tiež nové album Piotra Lenarta. Ak ide o grafiku, veľký dojem na mňa urobil obal posledného albumu Blind Ruler Cursed Land, ktorý vydala slovenská Nomad Sky Diaries. A nie je to síce nová vec, ale stále mám pred očami cover art „Spánku“ od Ondreja Zintaera...
21 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Tetovanie nie je úplne môj štýl. Album: práve počúvam „And Now…“ od Kjetil Mulelid Trio. Neskutočná vec... Z kníh som sa práve vrátil k U.K. Le Guin, lebo v Poľsku vyšla nová verzia – úplne všetko v tvrdých obálkach, krásne pozbierané do jednej kolekcie (napr. celý Hainský cyklus ako jedna veľká tehla). Film: Fukkatsu no hi. Na seriály a počítačové hry už v tom všetkom nemám čas, môžem ale odporučiť pivo z môjho mesta – Cieszyn Lager.
22 Vinyl/CD/MC?
Rozhodne CD. Vinyl je krehký, ťažký na posielanie, vôbec nejaký ťažkopádny, ten analogue-cult nejak nežeriem. MC šuští, kedysi človek bol zvyknutý na tie nedostatky, potom to aj trošku spasilo Dolby, ale aj tak... CD je v tom najlepšie – malé, ľahké, krištáľový zvuk.
23 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
Hodím po jednom: CZ – ALT; SK – Owlsilar Gate; PL – Piotr Lenart
24 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Ďakujem za zaujímavý rozhovor a nešablónové otázky. A všetkých samozrejme pozývam aby si vypočuli hlavne ten posledný album („Neskoro v novembri“). An Art for an Art!
====================================================================
Linky:
https://www.facebook.com/Nirnaethmusic
No comments:
Post a Comment