#133 Flork Reviews: Päfgens - Aspect of What (2024)

  Päfgens - Aspect of What (2024) By Flork Not long ago, in fact, just a little more than a week ago, Berlin-based Slovak duo Päfgens , rele...

Najčítanejšie za 7 dní

Monday, August 5, 2024

#243 Prievan / Punk-Grunge-Alt / Boris, Babalas, Filip / 31-07-2024



Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Boris: Ja som gitarista a spevák z Prievanu. V týchto dňoch riešime a zaujíma ma, ako vyriešime nahrávanie EPčka s nejakými tromi, štyrmi trekmi. Inak posledný mesiac apatia.

Babalas: Keď hrám nevšímaš si, keď nehrám všimneš si, (hrám na basu). Profesne sa venujem interiérovému dizajnu (najmä kúpeľní), ako po vizuálnej tak aj po technickej stránke.  Môj záujem je už dlhodobo vzdelávanie a sebarozvoj.

Filip: Som človek, pracujem v gastre, najväčší záujem patrí mojim deťom. Vo voľnom čase sa venujem hudbe a rôznym renováciám. Hrám na bicie.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Boris: Pred tým, než sme sa premenovali na Prievan sme sa volali experiment. Tam som hral najprv na gitare a neskôr, keď sme jedného týpka a po ňom predošlého speváka vyhodili kvôli alkoholizmu, keď sme nevedeli zohnať nikoho dosť angažovaného, to vykryštalizovalo tak, že som začal aj „spievať“. Ostali sme v tejto trojici. Názov sme zmenili vo februári 2024, keď sme vydali album. Inak, až na pár personálnych zmien, sme v zostave, v ktorej sme začínali.

Babalas: Tu sme na tom s Borisom rovnako. Môj pôvodný nástroj je gitara hrával som doma a občas si zadžemoval s mojím bratom ktorý hral na bicie. V čase keď som spoznal Borisa som začínal na base ktorá má zlákala, slovo dalo slovo a sformovali sme kapelu. (Dovolím si upozorniť že Boris bol ten ktorý to spáchal a dal dokopy naše trio).

Filip: Ako 16-roční sme založili prvú kapelu názvom Morfín žáner rap/metal kde nám rap a spev robil známy raper „Karlo“ vtedy len Juraj (gitara Roland, basa Romanko). Po dvoch rokoch sme sa s Jurom rozlúčili a založili sme novú kapelu s bývalým spevákom z kapely Forma, a nazvali sme ju Fall Back, podarilo sa nahrať EP s 5 skladbami, jeden klip, a turné s kapelami Vandali a HT. Potom dlho nič až mi prišiel do cesty života mladý gitarista Boris a začali sme skúšať.





Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Boris: Mám Fender, strat, made in Mexico, Deluxe series. Ten som zohnal od týpka, ktorý rozpredával nástroje a aparáty, lebo sa mu práve narodila dcéra a nebol na tom finančne dobre, takže som mal šťastie na cenu. Inak by som asi nemal lóve na poriadny nástroj. Týmto mu samozrejme ešte raz ďakujem a želám všetko dobré. K Fendru mám Bugeru 333XL, lampové 120-wattové kombo, k nemu som sa tiež dostal viac-menej náhodou a za ľudovú cenu. Mám veľmi rád ten lampový tučný zvuk a dá sa povedať, že to kombo bez nejakých významnejších opráv toho odohralo a vytrpelo dosť. Čo sa efektov týka, mám nejaký multiefekt, na značku si teraz za žiadnych okolností nespomeniem. Viem len, že tam máš cca 120 efektov. Z toho využívam tak 4. Momentálne z dostupných zvukov skúšam namiešať nejaký smradľavý a tučný fuzz, ktorý by som chcel použiť na už avizovanom EPčku.

Babalas: Momentálne hrám na base Warwick RockBass streamer standard 5-string (nech to má poriadne basy) basové vybavenie mám vyskladané tak, aby som mal čo ťahať: 4-repráková bedňa Warwick wca 408LWCE ku tomu 1 repráková bedňa Gallien Crueger 115RB (už sa nevyrába) hlava Eden Terra Nova TN226. Bohužiaľ, z nerozvážnosti som poslal do sveta hlavu Gallien Crueger 400rb, ktorá mi teraz mi chýba a chcel by som ju naspäť :(.  Posledná bodka ku môjmu gearu sú už iba trsátka (správne hrám na prasáka trsátkom na basu, ak to niekoho znechutilo tak som rád).

Filip:  Moje srdcovky sú U.S.A. vintage bicie značky Rogers, Big R s rozmermi 24“,14“,18“ oranžovej farby. Plechy značky Zultan - lacné ale neznejú zle, do plechov už nechcem investovať po skúsenostiach s Paite Rude ktoré stoja majland a nonstop praskali.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Boris: čo sa týka jednotlivých trekov, väčšina z nich vznikla v období, keď som sa duševne cítil úplne na hovno, veľakrát som už ani sám nevedel, kvôli čomu. To sa odrazilo aj v textoch. Názov V žalúdku mám techno sme vytiahli z refrénu treku Bobule, nakoľko máme k elektronickej hudbe pozitívny vzťah a dá sa rôzne interpretovať. Album sme nahrávali pri Zvolene u Reného Bošeľu v Môlča Records v rurálnom prostredí. Vybrali sme si ho kvôli pomeru cena/výkon (v tomto prípade teda cena nahrávania/vybavenie), ktorý sme dostali v ponuke a môžem, aj s odstupom času, povedať, že komunikácia a celý proces okolo toho prebiehali veľmi hladko. Aj keď spravidla nahráva inú hudbu ako punk, zhostil sa toho profesionálne. René okrem iného trpezlivo toleroval Fiťove nekonečné audiofilské pripomienky a rady, v dôsledku čoho máme na albume kvalitou zahraničný zvuk.

Babalas: Boris to tu pekne zhrnul. Doplním však, že naša tvorba sa odvíja veľa od jeho nástrelov. Donesie do skúšobne riff ktorý začneme točiť, každý ku tomu niečo povieme, doladíme znenie a formujeme tak ďalej trek. Boris následne vytiahne svoj 100-ročný iPhone  kde má zásobu asi 1328 vlastných textov a rovno otvorí ten konkrétny čo sa mu tam hodí. Takže už máme hudbu, máme text a už to iba dávame dokopy, frázovanie, rytmus a kopec kecov okolo toho.

Filip: tak, ako na poslednom albume, aj nové skladby vznikajú všetky viac-menej podobne - Boris donesie gitarový riff, zahrá ho, vymyslím bicie plus dáke aranžmány. Boris potom vytiahne text a basa sa pridá zhruba o mesiac keď príde pán basák na skúšku.




Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Boris: ako som už spomenul ... dnes ale viem takmer s istotou pomenovať pôvod môjho nechutenstva a to je politická situácia, myslím, že tú nemusím nejako podrobnejšie opisovať, a dystópia východnej Európy, ktorú žijeme. Nemáš prachy - nemáš nič a toho, čo si môžeš kúpiť, resp. dovoliť je stále menej. Času je na príliš málo zatiaľ čo podmienok a z nich plynúcich povinností, aby si tu mohol aspoň ako tak dôstojne žiť je stále viac. Žijeme vo veľkých mestách ale aj tak sme väčšinou sami. Na sociálnych sieťach vídavame a niektorí až fanaticky sledujú ideály, ktoré sú vzhľadom k dostupným možnostiam nedosiahnuteľné. Pripadám si ako v Black Mirror. Riešenie síce nepomenujem, ale myslím si, že celé naše bytie je odkázané na nekonečné riešenie takýchto pičovín a pritom sme len taká malá smietka v porovnaní so všetkým, čo existuje. Asi som sa moc opustil, ale toto by malo  do určitej miery reflektovať aj spomenuté EPčko.

Filip: počúvam rôzne hudobné žánre od jazzu cez rock, metal až po gabber. Podľa toho čo si práve idem tak to dosť ovplyvní.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Boris: za mňa jednoznačne Ježišmária. Tvrdá hudba a text, ktorý spája osobné prežívanie s kritikou spoločnosti. Komerčný potenciál je mŕtvy.

Babalas: pre mňa je to obsiahlejšie, ako celok je to trek Antidepresíva, v tomto treku sa dokonale zlaďuje vibe hudby s myšlienkou textu. Pokiaľ ide iba o hudbu tak určite Šikmé plochy, Pokojné roky a Ježišmária. Čo sa týka textu tak za mňa jednoznačne Pokojné roky.

FILIP: JEDNOZNAČNE Polnoc! :)


 

Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Boris: Toto je pomerne komplexná otázka. Aby som sa dostal k deliacej línií medzi týmito pojmami, musím asi najskôr opísať, ako ich vnímam, ale skúsim stručne a jednoducho zhrnúť môj subjektívny postoj. Manuálnu zručnosť vnímam ako schopnosť sa naučiť vykonávať nejakú činnosť. Niekto jej má viac, niekto menej (napr. ja). Keď to veľmi pritiahneme za vlasy, môžeš zahrať Eruption od Van Halena palcom na nohe na fagote. Ale nie je to umenie v pravom slova zmysle, ale zručnosť, aj keď určite nie len manuálna. Skrátka si zreprodukoval niečo, čo už niekto vytvoril (pripomínam, že ide o subjektívny pohľad). Tým sa možno dostávame k prieniku manuálnej zručnosti a umenia a  možno ešte dnes sa dostanem aj k umeniu a tej línií. Manuálna zručnosť môže v tebe vyvolať pocit záujmu, možno vzrušenia alebo keď je to shit, tak nezáujem. Zatiaľ čo pri umení máš, okrem týchto spomenutých, pridanú hodnotu, a to celé spektrum pocitov a emócií. Umenie by malo pôsobiť určitým spôsobom na city/emócie, či už pozitívne alebo negatívne, a pre mňa je ideálne, keď nad ním potrebuješ porozmýšľať, prípadne sa k nemu s odstupom času vracať, dekódovať ho a interpretovať jeho myšlienku. Aj keď možno bolo vytvorené bez zámeru. To sa nikdy nedá vedieť.


Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Boris: ťažko povedať. Sú v súčasnosti nejaké témy, do ktorých umenie nezasahuje? Popravde neviem. Vo vzťahu k hudbe môžem s istotou povedať, že ma serú kapely, ako Ortel. Hudba by nemala slúžiť na podporu xenofóbie a všeobecne na vyzdvihovanie myšlienok, ktoré ľudí stáli a dokonca stále stoja život.

Babalas: Umenie zasahuje do všetkého, keby nebolo umenia svet by vyzeral inak. Ľudstvo už od vzniku vyjadruje myšlienky umením od nastennych malieb cez filozofov a vynálezov ako boli Platon, Aristoteles, Da Vinci  a ďalší, až po dobu nedávno minulú z čias bývalých režimov kedy práve umelci boli tí ktorých bolo najviac počuť. Umenie, v našom prípade texty sú spôsob ako sa vyjadriť verejne a nahlas. Avšak umenie či už hudba, obrazy, básne, sú veci ktoré majú lahodiť duši a nepodporovať nenávisť.

Filip: jednoznačne do politiky.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Boris: Fiťo bol silno dekadentný, keď si nechal poradiť a na opicu si dal xan. Ale to bolo už dávno. Asi túto tému ďalej ani neriešme.

Babalas: príhod je mnoho no najčastejšie spomínam na tú keď mi jeden kapelník ráno volal že nevie kde je, že sa zobudil niekde v pivnici bez topánok a dokladov, nohavice mal vo vedľajšej pivnici a nejak ho bolí čelo. Ďalej to asi nemusím rozvíjať, iba dodám že deň predtým súkapelníci dosť popili a bol to stred pracovného týždňa.

Filip: keď sme išli hrať ako predkapela Horkýže slíže do Košíc, na Soroške sa mi pokazilo turbo v aute, a začalo mi samovoľne pridávať motor na plno 6000 otáčiek a nič som stým nevedel spraviť. Kamión pred nami aj za nami, a z výfuku vojenská dymovnica. Nakoniec všetko dobre dopadlo koncert bolo fasa a stálo ma to len auto...


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Boris: už spomenuté EPčko a potom hrať, kým to bude možné.

Babalas: samozrejme tvoriť novú hudbu a hrať aj po smrti ako Ozzy.

Filip: stať sa basgitaristom v novom projekte, a vyhrať eurojackpot.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Boris: cítiť sa môžeme. Nezáleží to na nás, ale na scéne a na tom, ako nás vníma. S istotou ale môžem povedať, že sme súčasťou lučeneckej scény.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?


Boris: za významné považujem 90s a kapely ako Slobodná Európa. V dvetisíckach to u nás vo veľkom prebral rap, čo bolo svojim spôsobom hudobne zaujímavé obdobie, ale punkovej hudbe nejak neprialo, aj keď tu bolo pár mien. Najviac rezonovali asi Iné kafé, ktorí sú dodnes veční stredoškoláci. Ďalšia dekáda to isté. Posledných pár rokov mám pocit, že prichádzajú znova kvalitné kapely a punk posúvajú zásadným spôsobom dopredu.

Babalas: v tomto čase som sa ešte neformoval ani ja a popravde skôr som bol hudobne zameraný na zahraničnú scénu (viď Blink 182, Limp Bizkit, Nirvana, RHCP). Z domácej scény len nejako okrajovo napr. Slíže. Takže obdobie domácej scény nemôžem hodnotiť.

Filip: v 90’s na Slovensku boli top MC Erik a Barbara - na SK pomery super eurodance s klipmi ako na západe. Ale nemôžem nespomenúť skladbu od Jara Filipa - Cez okno, ktorej text je maximálne nadčasový. A vo svete iná kapusta... moja kapela je určite Primus.


V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Boris: výhodou 90s bolo možno to, že tej hudby nebolo tak šialene veľa. Keď si v hudbe vedel vyjadriť úderný názor, ktorým si vyčnieval a bol si niečím iný od masovej kultúry, ľahko si si vedel získať fans. Ale to si iba myslím. Dnes je konkurencia náročnejšia a preto, aby ťa ľudia žrali, ti nestačí „len“ robiť hudbu. Čo vnímam ako výhodu dnešnej doby je, že hudba je naozaj ľahšie produkovateľná a dostupná. Napríklad, zoneoutuješ na balkóne a spomenieš si, ako si sa s niekým bavil o nejakej kapele alebo si videl storyčko z koncertu tak si to proste nájdeš a pustíš. Potom to buď počúvaš ďalej alebo navždy zatratíš.

Filip: výhoda bola možno v tom že ten žáner ktorý hráme bol oveľa viac populárnejší ako je dnes.



 

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Boris: v minulosti neviem, počúval som skôr zahraničné kapely, ale spomenul som Slobodku, tak asi tú som mal rád a stále mám, hlavne staršie albumy. Dnes to bude ten nový punk, čo som spomenul a možno rap. Ak mám byť konkrétny, tak z SK scény počúvam napr. Berlin Manson, The Wilderness, Pipesh, Dušana Vlka, Gleba a Karla (#freekarlo). Na nervy mi ide Iné kafé, ale to sa už pekných pár rokov nedá považovať za underground. Bol som na ich lajfku, lebo sme hrali na akcii, kde boli jedným z headlinerov a bola to zhmotnená tragédia.

Babalas: Ako som už písal počúval som Limp Bizkit, RHCP ale aj heavy a death metal, napr. Iron Maiden, Amon Amarth a podobne. Dnes mam stále v playlistoch RHCP, Limp Bizkit ale pribudli mi tam aj Papa Roach, Sum 41, Rise Against, atď. Je toho ešte dosť a hlavne sa nezameriavam na konkrétnych umelcov/kapely ale snažím sa počúvať a hľadať aj menej známych tvorcov a to, čo sa mi vryje do ucha to si dám do playlistu. Nemyslím si že by mi liezli na nervy konkrétni tvorcovia/kapely ale skôr konkrétne songy ktoré často hrajú v rádiách a prezentujú to ako niečo úžasné aj keď objektívne sú to sračky a často ani nie po hudobnej stránke ale skôr v texte ktorý je plytký, bez významu a myšlienky, s dookola sa opakujúcich textom a dojmom ako by ho písal predškolák

Filip: na Slovensku Bez ľadu a skladu, Slobodná Európa, Marek Brezovský, Jaro Filip, kapela od nás z LC Navara. Čo nenávidím sú No name, K. Knechtová, Gladiator, Noc a deň, a plno takých debilných kapiel ktoré budú hrať dookola 100 rokov a sú to totálne napiču. Zo sveta veľmi môžem The offspring, Slipknot, Mudvayne, Sepultura, Limp Bizkit, Korn - to boli kapely môjho mládí. Nickelback je hovno.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Boris: keď sme v rovine akceptácie, tak akceptujem takmer všetko okrem falošných sračiek, podpory xenofóbnych názorov, extrémistických a populistických politík a konšpirácií, či už je to mimo tvorby (napr. v rozhovoroch alebo dokonca reklamách pre politické strany) alebo priamo v nej, čo som už čiastočne aj načrtol. Toto sú prípady, kedy by som schvaľoval cenzúru ...

Babalas: Určite podľa správania sa k ostatným, keď dáva jasne najavo že ja som niečo viac lebo som dosiahol to čo ty nikdy nedosiahneš. A za čiarou sú pre mňa interpreti, ktorí otvorene propagujú extrémizmus a schovávajú sa za slobodu slova, aj keď samozrejme neakceptujú iné názory.

Filip: akceptovať neviem pózerských „rapperov“, ktorí nemajú s hudbou nič spoločné. Česť výnimkám.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Boris: ak sa bavíme o scéne vo všeobecnosti, tak masová hudba pre NPCčka a podpora toho hnusu, čo som pred chvíľou spomenul. Ešte doplním anglický spev, keď to niekto nevie. Undergroundová scéna je na tom dobre.

Babalas: Ku tomuto nemám čo dodať, Boris to presne vystihol .

Filip: To že všade sú tí istí v telke, v rádiu, na festoch a poniektorí nevydali novú skladbu 20 rokov.



 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Boris: asi Pohoda. Všetci by sa mali k sebe správať ako ľudia na Pohode. Len nech tam viac nepadajú stany pls.

Babalas: na akcie moc nechodím, nemám na to čas a ani ma to už poslednú dobu neláka. Mám pár kapiel ktoré rad vidím naživo ale je mi jedno či hrajú na festivale alebo iba samostatne.

Filip: môj obľúbený festival je Brutal Assault v Čechách, tam si prídem na svoje. Ale už 5 rokov nebol čas tam ísť. A na SK asi každá akcia na ktorú nás zavolajú hrať.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Boris: hodnotové zázemie a to je nadžánrové. My tiež máme na veľa vecí diametrálne odlišné názory a aj tak spolu vďaka hudbe dajme tomu vychádzame :D.

Babalas: možno budem znieť trochu sladučko ale myslím že je to láska k umeniu. Poznám veľa umelcov s rôznymi názormi či politickým presvedčením ale pokiaľ sa jedná o umenie dokážeme sa spolu baviť hodiny.

Filip: vytvárať niečo nové iné, skúšať experimentovať len vďaku tomu sa hudba vyvíja. Základným delením hudby je pre mňa vážna hudba (jazz, filmová hudba, technický metal, ...) a ľudová hudba (Punk, techno, hip-hop, ...).


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčasnosti zaujal najviac ?

Boris: v súčasnosti zvukom Glebova Dlhá cesta domov. Ďalej klipy Berlin Manson vo všeobecnosti. Pipesh so Smažkou a Deti s Masakrom majú chutné artworky a tvrdý garážový zvuk. Karlovo EPčko z Novej Dubnice je úplne inde, samostatná kategória, keďže to nahral v base.

Babalas: posledný klip z domácej scény čo som videl bol od Horkýže asi 2 roky dozadu song Vieš že sa chovám (alebo tak nejak sa to volá).

Filip: John Wolfhooker sú pre mňa best čo sa týka zvuku klipov aj ako celok.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Boris: Album – Karlo999, kniha – vo všeobecnosti ako autor Peter Pišťanek, je strašne underrated, filmy a seriály skoro nepozerám, neviem teda kompetentne odporučiť, hra – Fallout: New Vegas hrám asi 20. krát, tetovacie štúdio – som tabula rasa, takže budem vďačný za odporúčania, pivo – klasika Plzeň 12, z íp a podobných alternatív sa vždycky poseriem .

Babalas: Album - Teatro d'ira Vol. I, Kniha - tiež poviem autora a to teda Tolkien a všetko čo napísal, Film - určite Interstellar, Seriál - The Sandman, Hry nehrávam ale 1-2x za mesiac si zapnem Stronghold Crusader, tetovacie štúdio, resp. tatérka - Blacksheeptattooby_jar, zázemie má v Lučenci ale chodieva hosťovať do rôznych štúdií  Po SK aj CZ, Pivo - Bakalář za studena chmelený.

Filip:  Album Pink floyd - Dark side of the moon, kniha: Biblia, Film: New kids nitro, Seriál: Frasier, PC hra: Cubase, pivo hlavne to načapované odomňa!



 

Vinyl/CD/MC ?

Boris: keby mám pri hlave nabitý gun, tak vinyl.

Babalas: kvalite hudby z vinylu sa nič nevyrovná ale hold platňu si v aute nepustím

Filip:  vinyl môžem aj keď komponenty na Lp sú dosť nákladné ako celé hi-fi na úrovni hi-res, ale osobne používam všetky nosiče podľa nálady.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Boris: neviem. Ale aspoň z recesie Gutalax.  

Babalas: Redzed.

Filip: Juraj “Karlo” Čaba.


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Boris: V živote sú isté iba dve veci: dane a smrť.

Babalas: Ako by vyzeral svet, keby preň každý urobil to, čo preň urobiť môže

Filip: Nešťuchaj do hovna lebo začne smrdieť. Nepodliehaj panike lebo najhoršia smrť je z vyplašenia.

==============================================================

Linky:

https://prievan.bandcamp.com/album/v-al-dku-m-m-techno

https://www.instagram.com/prievan.pnkrck/


 

No comments:

Post a Comment