1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
M: Ahoj, som Mŕtvolka, alebo Andrea a v týchto dňoch už chcem konečne ukončiť starý rok a uvidím, čo prinesie ten nový. Keďže trpím grafomániou, asi to bude fakt dlhý rozhovor.
N: Nazdar, ja som Necro, moje odpovede na niektoré otázky si môžeš prečítať v staršom rozhovore o Enema Shower. Teraz iba doplním niektoré odpovede k Mŕtvolke.
2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
M: Ak nerátam prvé pokusy ešte niekedy na začiatku milénia, kedy som skúšala hrať aj na bicie, tak moja prvá reálna kapela bola Rumaska, kde som približne rok hrala na husle. Nemala som veľa partov a v niektorých songoch som ani nehrala, lebo sa tam tie husle jednoducho nehodili. Bol to vlastne taký experiment, že sme do ska pridali husle. Keďže v mojej práci okrajovo robím aj s grafikou, spravila som logo, nafotila prvé promo fotky a urobila som grafiku aj na naše prvé EP, ktoré sme nahrávali u Libora vo Vomitor Sound. Krátko predtým, ako sa začal covid od nás odišiel bubeník Daniel a po ňom som odišla aj ja. Rumaska však aj naďalej aktívne hrá, aj nahráva, takže im držím palce, nech im to aj naďalej takto ide. Teraz hrám od začiatku roku 2024 v kapele Rakva na basovú gitaru a občas niečo zlovestne zakričím do mikrofónu.
N: Ja momentálne pôsobím v Enema Shower ako gitarista a obsluhujem aj mikrofón, s ktorým by nám tento rok mal vyjsť aj ďalší dlhohrajúci album. Ďalšou nechutne undegroundovou formáciou je Urinaemia, tam som iba za mikrofónom, v Prison of My Life hrám na base a samozrejme Rakva kde tiež pôsobím ako gitarista a spevák.
3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
M: Nemám žiadnu fancy aparatúru. Len jeden klasický bass efekt a distortion. Basa mám značky LTD, štyri struny. Časom snáď dokúpim niečo ďalšie, nech je ten zvuk zaujímavejší.
N: V každej kapele používam samozrejme inú aparatúru, gitary aj ladenie. V Enema Shower používam iba profilujúci pedalboard bez gitarovej hlavy a gitaru Ibanez M8 s ladením o oktávu nižšie E. V Rakve je to zas viac oldschool, BC Rich Ironbird, Boss HM2 pre ten správny špinavý zvuk a Orange Dark Terror.
4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
M: Zatiaľ máme na svete len jedno demo, alebo ak chceš EP, nazvané „Zdochlinári Utrpenia“. Nachádza sa na ňom šesť skladieb, všetky sú pomerne krátke, najdlhšia má tri minúty. Zo začiatku s nami ešte hrával na druhej gitare aj Ondro, ktorý hrá aj v Abortion a Prison of my life. Niekedy začiatkom leta to však hlavne z časových a osobných dôvodov ukončil. Na nahrávke je však ešte aj jeho gitara a spevy a aj takto sa mu za to chcem poďakovať. Ak budete počuť hlboký vokál, je to Ondro. Zvyšok sme nahrávali v aktuálnej zostave, ja basa + spevy, Necro gitara/spev a Miro Raučina ako inak bicie. Nahrávali sme v skúšobni Abortion pod vedením Mira. Na koncertoch však hráme sedem skladieb a čoskoro pribudnú ďalšie.
5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
M: K tomuto sa veľmi neviem vyjadriť, pretože všetky skladby napísal Necro. Snáď ti k tomu povie viac.
N: Z hudobného hľadiska ja počúvam hlavne strašne veľa blackmetalu, depresívneho aj ambientného, a barbarský primitívny warmetal. Fenriz z Darkthronu raz povedal, že keď hráš blackmetal nikdy nezabúdaj na punk, takže v tomto duchu vznikla kombinácia crustovej rytmiky a blackového temna, čo charakterizuje Rakvu.
6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol?
M: Čo sa týka skladby, ja osobne mám rada „Nihil“, pretože sa tam striedame s vokálmi s Necrom. Hoci je celkom priamočiara, hrám ju asi najradšej a mám tam aj dve basové „sóla“. Textovo sa naše skladby väčšinou točia okolo utrpenia, nihilizmu, zmaru a pod. Na textoch sa striedame, niektoré som napísala ja, iné Necro. Za asi najlepší text považujem „Koniec všetkého“, ktorý napísal Necro, ale na naše EP sa ešte nedostala, len ju hráme na koncertoch.
N: Naše texty, či moje alebo Adine, sú celkom osobné a väčšinou poukazujú na utrpenie jedinca v spoločnosti, depresiu a boj človeka so sobou samým, bez potreby vymýšľania ďalších fiktívnych scenérií, nakoľko realita je sama o sebe hrôzostrašná. Ja osobne mám najradšej skladbu Závisť hlavne z hudobného, ale aj textového hľadiska.
7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Povedala by som, že keďže považujem umenie za subjektívne a vnímané môže byť každým jedincom individuálne, tak čo pre jedného človeka znamená ešte manuálnu zručnosť, pre druhého to už môže byť umenie. Pre mňa je umením, keď vznikne niečo nové, niečo, čo zanechá stopu, hoci aj len v jednom jedincovi.
8 Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Pre mňa umenie nemá žiadne hranice a ani by nemalo byť podľa mňa ohraničované. Keďže sme zatiaľ slobodná krajina, myslím, že každý sa môže aj slobodne vyjadriť. Záleží už len od ľudí, či ich konkrétna téma, umenie, umelecké dielo osloví, šokuje, či prinúti porozmýšľať.
9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
M: Vzhľadom na to, že sme toho ešte veľa neprežili, zatiaľ nemám nejakú vyslovene zaujímavú príhodu. Snáď len jednu, čo snáď stojí za zmienku. Keď sme išli na náš prvý koncert do Popradu, tak do nás na pumpe pri Banskej Bystrici nabúralo auto. Našťastie sa však nič vážne nestalo ani nám, ani autu a došli sme v poriadku do Popradu a odohrali koncert.
N: Funny to síce nebolo, ale z pohľadu nášho takého inside joke , že kvôli Mŕtvolke sa budeme musieť pripoistiť to bolo fakt groteskné, že hneď na prvej spoločnej ceste do nás nacúva dodávka. Ale Poprad vyšiel fajnovo a ešte sme si dali aj poriadnu alko afterku vo Svidníku na Ynfeste vďaka chalanom z Adacty.
10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
M: Nechcem hovoriť za ostatných, ale zatiaľ máme rozpracované nejaké nové skladby, takže v najbližšom období ich dáme do kopy a asi aj nahráme.
N: Písať, skúšať a nahrávať nové skladby. Kuť to čierne železo, kým je horúce.
11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
M: Či som súčasťou, to neviem posúdiť, nech to asi posúdia iní, ale aktívne sa roky zúčastňujem koncertov a festivalov. Keďže mám aj svoj webzine Metalexpress, snažím sa podporovať všetky kapely, ktoré nám napíšu. Keďže som v poslednom období dosť časovo vyťažená, nestíham moc písať recenzie, ale za to som za posledné roky navštívila množstvo koncertov, ktoré som aj nafotila a občasne som urobila aj report. Okrem toho sa podieľam na organizácii dvoch festivalov – Flesh Party Open Air a Burn Fest. V minulosti som aj ja organizovala niekoľko koncertov, takže sama z týchto skúseností viem, aké je to niekedy ťažké. Dávnejšie som v rámci zlepšovania mojich grafických zručnosti pomáhala na niektoré menšie koncerty robiť plagáty. S určitou častou UG scény (metal, HC, crust, punk a pod.) som teda takmer v každodennom kontakte.
12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre UG scénu?
M: Čo sa týka mojej kapely, tak na túto otázku logicky neviem odpovedať, keďže sme vznikli len pred nedávnom. Domáca scéna v 90 rokoch žila čulým životom, pretože vznikli mnohé kapely, ktoré hrajú s prestávkami aj dodnes. Kapely začali nahrávať svoje prvé nahrávky v profesionálnych štúdiách, alebo dema po domácky. Ja osobne si myslím, že Česko je jednou z európskych krajín, kde je veľmi silná grindcore scéna aj dodnes. Na Slovensku prevládal death metal a dodnes prevláda death metal v rôznych podobách, či už ako old school, čiže práve ten prašivý hnilobný zvuk z 90-tok, melodický death metal, progresívny, či brutal death metal....Na východe dominoval death metal, aspoň podľa knihy, ktorú napísal Martin Lukáč. Na strednom Slovensku to bolo podľa všetkého dosť rôznorodé, ale je škoda, že to nikto až tak nezmapoval. Možno by sa nejaký z pamätníkov mohol na to podujať. Čo viem, že bola silná scéna v Martine, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Žiline, Banskej Bystrici, Zvolene a okolí, na Považí a v Trenčíne a okolí. Na západe bola podľa mňa silnejšia HC/punk scéna. Zoberte si, že najväčšie „punkové“ kapely vznikli práve v Bratislave - Davová Psychóza, Slobodná Európa, Karpina, aj nešťastná Zóna A, Extip, Lord Alex, aj trochu komerčnejšie Plus Minus a Iné Kafe, takže asi to nebude náhoda. V UG svete v Bratislave výrazne ovplyvnila scénu kapela Testimony. Dekáda zhruba od roku 2000 – 2015 bola aspoň pre mňa postupným formovaním sa UG scény do jej dnešnej podoby. Niektoré kapely z 90-rokov ukončili z rôznych dôvodov svoju činnosť, alebo hybernovali. Vznikali však nové, ktoré hrajú do dnešných dní. Niektoré sa vypracovali z prostredia UG a dnes robia veľkolepé turné po Slovensku a vďaka svojej vytrvalosti aj potlačenia cez mainstreamové média sa dostali do povedomia širokej verejnosti. S nástupom internetu sa toho tiež veľa zmenilo. Nastala najprv doba Myspace a doba Bandzone. Ja som dokonca používala na propagáciu koncertov Azet a v pravidelných intervaloch som do metalovej zoznamky postovala, že bude koncert. Vznikli aj prvé bookingovky a série koncertov na slovenský spôsob. Často to neboli firmy, len si vymysleli názov, pod ktorým usporiadali koncert. Pekným príkladom by mohol byť Apocalypse Fest, ktorý začínal v Trnave ako klasický miestny koncert, ale neskôr sa spojil s Forensick Music a o niekoľko rokov spolu organizovali na tú dobu veľké koncerty so známymi menami zo zahraničia. Niekedy okolo rokov 2010 bol Myspace v podstate mŕtvou platformou a vo veľkom sa v mojom okolí rozbehol Facebook, kde zrazu začali vznikať udalosti aj na UG koncerty, cez ktoré sa pozývali ľudia. Nastal druhý extrém, z miest vymizli plagáty a všetko sa presunulo na online. Mnohí organizátori však na to začali doplácať, lebo nie každý si všimol, že v ich obľúbenom klube sa napríklad cez víkend bude hrať. Postupne tak začali aj organizátori nachádzať balans a informácie šírili aj staršími aj novšími metódami, ako je to vlastne aj dodnes. Uzavriem to teda tak, že momentálne sú podmienky pre kapely oproti minulosti výrazne priaznivejšie. Rozrástli sa možnosti, rozrástli sa kluby po celom Slovensku, máme tu niekoľko väčších aj menších promóterov, vznikli nové festivaly, niektoré skupiny majú dokonca svojich managerov, je množstvo platforiem, kde je možnosť svoju hudbu dostať do popredia, takmer v každom väčšom meste funguje nejaké štúdium. Scéna momentálne v prekvitá. Jediné, čo vidím v posledných rokoch ubúdať sú vydavateľstvá. Fungujú skôr menšie UG vydavateľstvá, ale na Slovensku v podstate v súčasnosti nemáme veľké vydavateľstvo, ktoré by zastrešovalo aj menšie kapely.
13 V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
M: Kapely v deväťdesiatych rokoch mali podľa mňa jednu výhodu, ktorú dnešné nemajú. Nebol internet, správy o koncertoch sa šírili buď ústne, alebo prostredníctvom plagátov, ktoré v tom čase agilní organizátori rozniesli na strategické miesta. V týchto rokoch boli napríklad dva koncerty v jednom meste skôr výnimkou, ako pravidlom. Koncerty boli aspoň pre mňa príležitosť, kde som získala nové kontakty, vypočula som si novú hudbu, ktorú som častokrát nepoznala, dokonca som čas od času dostala od niekoho na požičanie CD alebo kazetu. Koncert bola spoločenská, kultúrna udalosť, zážitky z nich mi zostali navždy v pamäti, lebo to bola predsa len pre nás príležitosť vypočuť si niektoré obľúbené kapely naživo, iné spoznať, viac sme si to proste podľa môjho názoru vážili. Z tohto dôvodu dokonca aj koncerty domácich kapiel mali častokrát vyššiu návštevnosť ako dnes. Naopak, dnešný organizátori to majú pomerne ťažké. Keď v 90 tých rokoch som chodievala často na blind, dnes má už takmer každá kapela buď Bandcamp, Spotify, alebo YouTube a človek si vie už dopredu urobiť obraz, či na daný koncert pôjde, alebo si počká na niečo iné. Vo väčších mestách sú koncerty takmer každý týždeň aj víkend. V poslednom období sa často stáva, že v menšom meste sú v jeden deň dva koncerty v jeden večer a potom aj mesiac nič. Jeden príklad za všetky uvediem Nitru minulý rok niekedy vo februári, kde boli dva koncerty v jeden deň a keďže som trochu hyperaktívna, stihla som nafotiť obidva. Jeden však doplatil práve na túto nevyrovnanú situáciu a kapely si pozrelo len pár desiatok ľudí. Nevýhodou v 90tých rokoch bolo napríklad to, že ešte neboli tak dostupné dobré hudobné nástroje, ako je to dnes. Dnes má človek, čo začína v kapele ďaleko lepšie vybavenie, ako to bolo v minulosti. Zodpovedajú tomu napríklad aj nahrávky. Kapely v 90-tých rokoch si veľmi dobre rozmysleli, kedy pôjdu do štúdia, lebo to tiež nebolo ako dnes, že si štúdium môže pomaly urobiť kapela v garáži. V neposlednom rade, v 90 rokoch nebol internet takou samozrejmosťou akou je dnes. Dnes tam nájdeš všetky informácie, či už o kapelách, alebo o chystaných podujatiach atď. Ak to môžem porovnať, 90 roky boli podľa mňa viac o osobných stretnutiach a dnes už človek vybaví všetko pomaly jedným klikom na internete. Pre niekoho možno pozitívum, pre nás, čo sme boli hladní po nových dobrodružstvách je to možno trochu neosobné. Každá doba má svoje výhody a nevýhody a tak to uzavriem, že treba sa jednoducho prispôsobiť a nenariekať nad minulosťou.
14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?
M: Celkovo som dosť otvorená rôznym žánrom, ale mávam obdobia, keď viac preferujem počúvať len jeden žáner. V minulosti som viac počúvala death metal, to musím priznať, napríklad black metal ma dosť obchádzal. Dnes počúvam radšej grindcore, crust, d-beat, a dokonca aj black metal, no death metal si už vyberám. V minulosti som veľa počúvala napríklad Craniotomy, Mortally Infected, Švablast, Čad, Dementor, God Defamer, Apoplexy, Dehydrated, Pathology Stench, Lunatic Gods, Editor, Pyopoesy, Sanatorium, Oros, Sperm of Makind, Eternal Bleeding, Testimony, Wayd, Brute, Dehydrated, Ravenarium, Krolok, Majster Kat, Attack of Rage, Thorwald, Mäso, Depresy, Abortion, Porfyria, Moonfog, Obliterate, Mordum, Erytrosy, Embolism, Killchain, Perversity, Beton, Adacta, Typhoid, Chemotherapy....Tých kapiel bolo veľa a mnohé som určite zabudla. Tie, ktoré ešte stále fungujú počúvam do dnes, ale okrem už spomenutých som napríklad začala počúvať aj Besnu, Udande, Empyrion, Solipsism, Krajiny Hmly, Zhor, Aeon Winds, Otras, Teufelsmauer, scéna sa obohatila aj o kapely ako Ceremony of Silence, Hecatoncheir, Holotropic, Old Tomb, Wargame, Damato, Blamage, Stercore, Abyss Above, Realms of Chaos, Funus, Krudus, Bloody Redemption, Acid Force, Hrob, Urinaemia, Gagor, Kanal, Minnor, Manyac, Enema Shower, Prison of my Life, Demonic-Eyed, Dadcare, Sangre de Idiotas, Souls to Deny, Brain Dealers, Ataraxia, Hrobár a mnohé ďalšie. Pribudli aj obnovené kapely z minulosti ako napríklad Thalarion, Orkrist a najnovšie aj Embalmed aj Apoplexy. Skrátka, v podstate každý rok nájdem nejaké nové kapely, rôznych štýlov, ktoré ma dokážu zaujať a taktiež sa teším aj z nových albumov starších dlhodobo hrajúcich kapiel. Rozdiel je len ten, že som viac otvorená. V podstate mi myslím žiadna kapela nelezie na nervy, lebo viem, že za tvorbou sa skrýva veľa práce, veľa času stráveným v skúšobniach a cvičením, veľa času na cestách na koncerty, veľa peňazí, ktoré idú do aparatúry, takže sa snažím mať rešpekt pred každou kapelou, aj keď ma ich hudba niekedy až tak nechytí.
15 Počas pandémie sme zažili spomalenie a izoláciu, v rámci ktorej sme chodili na ilegálne koncerty a vážili si všetko čo vznikalo - dnes sme späť vo svete kde je pretlak koncertov, novej hudby - ako si vnímal ten čas spomalenia ty a nechýba ti aspoň trochu?
Musím sa ti priznať, že mi tá pandémia svojim spôsobom vyhovovala. V čase, keď začala to bolo s koncertami z môjho pohľadu neúnosné. Na Metalexpress som každý týždeň nahadzovala desiatky koncertov po celkom Slovensku, aj v Čechách. Už som nestíhala ani písať recenzie, alebo robiť rozhovory, lebo väčšinu týždňa som zabila tým, že som propagovala to množstvo koncertov, ktoré bolo. Mnohí organizátori sa sťažovali, že mali nízku návštevnosť. Je pravda, že doba sa zrazu spomalila a chýbali napríklad letné festivaly, alebo boli v rôznych protipandemických režimoch, ale ja osobne som si aspoň trochu vydýchla, hoci za cenu sociálnej izolácie, ktorú sme zažili vtedy všetci.
16 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Ako spoluorganizátorka Flesh party by som teraz mala asi ospievať práve túto akciu. Keďže však mám okolo Flesh party nemálo roboty, je to pre mňa častokrát dosť únavné, takže by som rada spomenula dva ďalšie festivaly, ktoré taktiež prebiehajú v Camping Sereď. V každom prípade, na Flesh party všetkých pozývam a budeme radi, ak náš festival navštívite. Tento rok sa zatiaľ môžete tešiť na prevažne death metalových headlinerov – Incantation a Krysiun. Ešte však pribudnú aj ďalšie mená, takže si ešte chvíľu počkajte 😊. Čo sa týka Serede, tento rok sa konal po prvýkrát aj Burn Open Air Festival, na ktorom sa tiež podieľam organizačne. Hudobne má trochu iný záber, ako Flesh Party, vystúpili tu napríklad aj black metalové kapely. Takže ak máte chuť na menší festival na Slovensku s rôznymi zaujímavými menami, ktoré až tak často nekoncertujú na Slovensku, určite odporúčam aj ďalší ročník, ktorý sa uskutoční v júli. Tým druhým obľúbeným festivalom v Seredi je FFUD fest, ktorý myslím netreba až tak veľmi predstavovať. Čo sa týka indoor koncertov, chcela by som spomenúť dva, ktoré rada navštevujem – Bomby na Nitru a Night of Chaos v Krupine. Naviac, organizátorom Night of Chaos sa podarilo posledné roky oživiť v Krupine a okolí UG kultúru, čo považujem za prínosné.
17 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?
Na túto otázku neviem dobre odpovedať, ale povedala by som, že väčšine z nás ide o hudbu ako takú, aby sa dostala k tým správnym poslucháčom, ktorí ju ocenia. Rozdeľujú nás podľa môjho názoru rôzne názorové spektrá a tak môže nastať napríklad situácia, že sa kapela rozhodne kvôli svojmu názoru neodohrať koncert v klube, ktorý je otvorený dajme tomu aj vystúpeniu Ortelu.
18 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčasnosti zaujal najviac?
Zvukovo sa mi páčia väčšinou nahrávky z Vomitor Sound, ale aj z dielne Mira Speváka z SPK Audio, alebo Martina Barlu. Čo sa týka artworku a albumov, mám hneď niekoľko favoritov – Ceremony of Silence a ich posledný album Halios, taktiež sa mi páči cover art a hudba, ktorú hrajú Hecatoncheir na svojom debute – Nightmare Utopia a z východu sa mi páči aj artwork aj hudba posledného albumu Perversity – Spiritual Negation. K ďalším artworkom, ktoré sa mi tiež páčia z roku 2024 patrí aj Ohen a ich nový album Whispering lies a ešte Brain Dealers a ich album Parazit.
19 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
K hudobnému albumu ani ku knihe, filmu a seriálu sa neviem rozhodnúť. Mám veľa obľúbených filmov, albumov, seriálov aj kníh a bolo by to na dlho. Čo sa týka počítačovej hry, nakoľko nemám veľmi čas v súčasnosti na hranie, tu by som povedala, že asi Diablo II. a Rome Total War. Tetovacie štúdio avšak chcem odporučiť Ivi.tatto - https://www.facebook.com/profile.php?id=100070893694452. Kedysi bolo toto štúdio v Dunajskej Strede, ale presťahovalo sa do Banskej Bystrice. Ivana veľmi pekne dokáže nakresliť aj malé detaily, takže som ja osobne veľmi spokojná s tettovaním, ktoré mi robila. Keď budete mať čas, tak pozrite jej práce, možno vám to sadne. Čo sa týka piva, mám opäť viac obľúbených. Ja osobne mám rada tzv. kyseláče a ten mi najviac chuti z pivovaru Obora. Taktiež môžem odporučiť návštevu pivovaru Baník v Handlovej a ich pivo Čierna Barbora. V Bratislave mám rada napríklad Stupavar, alebo rada chodím do Meetnice, kde čapujú vždy rôzne pivá z remeselných pivovarov.
20 Vinyl/CD/MC ?
Z uvedených mám žiaľ možnosť prehrať si len CD. V podstate mám celkom slušnú zbierku CD domácej aj zahraničnej scény. V minulosti som mala aj MC, ktoré si ešte stále uschovávam, lebo mám niektoré raritné nahrávky, hlavne našej slovenskej scény ako napríklad Agregat.
21 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Áno, myslím, že u vás ešte nebol rozhovor s už neexistujúcou košickou kapelou Erytrosy. V decembri im vyšla reedícia starého albumu Incomplete Minds. Jeden z členov hrá momentálne v Killchain, takže Stano, očakávam s tebou rozhovor (haha). A keď už sme pri tých starších kapelách, nedávno sa obnovila death metalová legenda z Ružomberka Embalmed, takže by ma zaujímalo ich terajšie smerovanie a ako sa to u nich vyvíja. Ako posledné by ma zaujímalo, ako sa má skupina Apoplexy, ktorá v roku 2023 vydala aj nový album a dokonca odohrala čo viem v roku 2024 minimálne jeden koncert v Poprade.
22 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
M: Keďže som vyštudovaná archeologička, tak tu je jeden – „Archeológ je človek, ktorého život, minulosť aj budúcnosť ležia v ruinách“. Ďakujeme veľmi pekne za príležitosť aj za rozhovor a teším sa na ďalšie rozhovory, recenzie, či vydania na Jablkách. Robte to aj naďalej, robíte to dobre 😊!
N: “Vitaj v najhoršej nočnej more zo všetkých, v realite”. Ďakujeme za príležitosť, držte sa a vidíme sa na nejakom koncerte pri bare 😀
