#146 Flork Reviews: Grief, Christ - Make me Wish I Couldn’t Beg (EP 2025)

 

Grief, Christ - Make me Wish I Couldn’t Beg (EP 2025)
By Flork

Poland‘s shadow-cloaked darkwave scene has long been rooted on a balance between raw emotion and industrial precision. Make Me Wish I Couldn’t Beg, the latest EP from Grief, Christ, is an appropriate example of this, as leads the listener through ethereal soundscapes that reverberate with the ghosts of early Peter Murphy and Floodland-era Sisters of Mercy. Over five tracks, the band crafts a hauntingly intimate experience that evokes the feeling of watching a silent, black-and-white film from an era long past, with striking cuts and contrasts that leave insufficient time to finish reading the subtitle before moving on quickly to the next scene.  

What I like about this recording is that each track builds upon a foundation of heavy reverb, hypnotic basslines, as well as mournful vocals that seem to drift through a fog of distortion. Take Sinner Messiah, for example, the opening track, which sets a brooding tone with its ritualistic pacing. And like every track on Make Me Wish I Couldn’t Beg, it too is draped in thick ambient production that pulses with mechanical heartbeats and spectral synths. Other tracks, like Safekeeping and Child of Hate, introduce a more structured, beat-driven momentum, with the industrial elements fully emerging. Here, the production remains murky, perhaps even intentionally, since it allows the melodies to emerge like beacons in a storm, yet highlights the band‘s darkness and penchant for the macabre.

In my opinion, Blue Blood Makes the Roses Grow So Red could be considered the emotional centerpiece. Its echoing synths and ethereal vocals give it a cinematic, even a funereal quality, evoking the romantic despair of old, black and white movies. The closing track Push Me Back shifts gears with a more urgent, pulsating rhythm, making for a stark contrast to the EP‘s earlier haze. As it spirals into a wall of noise and decaying echoes, the listener is left with a lingering sense of unease, kind of like the final moments of a bad dream that refuses to fade.

And the Florkman‘s prognosis? Released (perhaps deliberately) just a couple of weeks ago on Valentine‘s Day in 2025, Make Me Wish I Couldn’t Beg is a stark counterpoint to romantic idealism, kind of reminding me that love and longing often fester in the same wounds. I give this mini-album high marks, since it is both nostalgic and forward-thinking. I love the band’s signature ambience of melancholy, which is infused with modern, cinematic intensity. Grief, Christ definitely embody the restless spirit of darkwave and the pioneers of industrial music.

#255 Nirnaeth / Instrumental Ambient / Piotr Wójcik / 27.1.2025

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Ahoj, som umelec, ktorý hľadá svoju cestu – svoje básne, svoju hudbu. Momentálne ma najviac zaujíma prebrať sa zo „zimného spánku“ (v mojom prípade to znamená, že som nevydal nič nové od zimy 2022/2023). Už som však na dobrej ceste.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral?

Za tie roky toho bolo naozaj veľa. Začalo to Nirnaethom, ktorý vznikol ešte v roku 1995 (áno, tento rok to bude neuveriteľných 30 rokov), a pokračovalo cez Smŕtana, Xperimentu až po dnes už neexistujúce Themgoroth a Eblis. Vždy som hral na klávesoch, prípadne na aerofóne.


3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Moja posledná výbava spočíva v tom, že som si vo vyhradenej časti kancelárie vybudoval vlastné MIDI štúdio. Väčšina zariadení putovala do rackovej skrine a prepojila sa s počítačmi. Takto som sa zo 3–4 syntetizátorov, na ktorých som vždy hrával, presunul na jeden master keyboard obklopený strojmi. Musím však konštatovať, že kreatívne možnosti sa týmto neuveriteľne rozšírili. Keď zrátam všetky moduly v rackovej skrini a virtuálne nástroje, je toho až príliš. V 90. rokoch, keď som začínal, nemal som ani jedno percento z toho, čo mám teraz (a pritom som vtedy tiež mal pomerne pestrú výbavu).

 

4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval?

Naše, presnejšie moje, posledné album vyšlo presne pred dvoma rokmi, v januári 2023. Vzniklo za dosť špecifických okolností – začal som na ňom pracovať ešte predtým, než som začal skladať tretie CD Nirnaeth, hneď po obnovení hudobnej činnosti v roku 2020. Pôvodne sa plánovalo ako štvrté CD Nirnaeth, ale hudba sa tak výrazne líšila od toho, čo som vždy robil, že z toho nakoniec vznikol projekt Nirnaeth Xperimenta. Ten sa po dvoch rokoch zmenil na Xperimenta. Toto CD považujem za spoločný projekt Nirnaethu a Xperimenty. Na albume som pracoval úplne sám – je to čisto sólový projekt. Vďaka tomu nebol žiadny stanovený termín ani tlak. Všetky skladby som zložil od jesene 2020 do jari 2021, no mix a mastering mi trvali až do zimy 2022/2023. Album nesie názov „Neskoro v novembri“ (a prečo by album poľského hudobníka žijúceho v Česku nemohol mať slovenský titul, logické, že?). Hudba na albume je špecifická – vznikla ako hudobné pozadie pre básne. Tie pochádzajú od poľských, českých a slovenských básnikov, pričom niektoré sú moje vlastné. Každú báseň som preložil podľa potreby, aby bola dostupná v češtine/slovenčine a poľštine. Album je venovaný jeseni – titul jednoznačne odkazuje na jeseň a knihu od Tove Janssonovej.


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe?

Ťažko to presne definovať. Najviac ma ovplyvňuje momentálna nálada alebo téma, ktorú si pre dané album zvolím. Občas je to jednoducho motív, ktorý mi hrá v hlave dlhší čas… Inokedy objavím alebo vytvorím zaujímavú farbu na syntetizátore, a od toho sa odvíja ďalší proces tvorby úplne prirodzene…


6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol?

No… to je naozaj ťažká otázka, najmä keď mám vybrať iba jednu skladbu alebo text. Myslím, že z tvorby Nirnaeth/Xperimenty by som určite odporučil práve poslednú titulnú skladbu „Neskoro v novembri“ (alebo jej alternatívnu verziu „Sent i november“). Ak ide o text, vyzdvihol by som „Jesień V“ z toho istého albumu, ktorý v českom preklade nesie názov „Jeseň u Olše“.

 

 

7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje „manuálnu zručnosť“ od umenia?

Ťažko povedať, či ide o moment, alebo skôr o výsledok, skutok či efekt. Je to rovnaká otázka ako „aký je rozdiel medzi remeselníkom a umelcom“. V podstate si to každý definuje po svojom, najmä v dnešnej dobe, keď – aspoň mám taký pocit – čoraz viac ľudí uprednostňuje remeselnícke výrobky pred umeleckými dielami. Umelecké dielo však so sebou nesie nielen kúsok duše, ale hlavne veľké množstvo emócií. Umožňuje Ti zažiť katharsis, vnútorné obohatenie. Naopak, remeselnícky výrobok Ti môže priniesť radosť alebo zábavu, no neponúka ten hlbší rozmer, ktorý by Ťa posunul ďalej.


8 Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?

Nemám rád (a ani nepovažujem za správne) definovať alebo popisovať hranice, nech si každý robí, čo chce, ale určite existujú medze, za ktoré by som ja osobne nešiel. Za prvé, nikdy sa mi nepáči, keď niekto do umenia zamieša politiku – som umelec, nie agitátor. Za druhé, umenie by nemalo slúžiť na cieľové urážanie iných ľudí (či už jednotlivcov, alebo skupín). Ak hovoríme o „zásahoch“, tak ani do umenia by sa nemalo zasahovať. Ani cenzúrou, ani marketingom – najmä ak máš manažéra alebo poradcu, ktorý na Teba tlačí, aby si niečo urobil inak, lebo sa to lepšie bude predávať atď.


9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?

Dúfam, že tie najzaujímavejšie príhody ešte len prídu. Aby sa však stali, musel by som opustiť svoje štúdio a vydať sa do sveta... Hm... A to je odpoveď na druhú časť tvojej otázky – dostal som sa tak ďaleko (vysoko), že ma úplne pohltila mizantropia…

 

10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Hlavne dokončiť druhé album Xperimenty a ďalšie album Nirnaeth, možno sa objavia aj nejaké nové projekty, záleží na tom, akým tempom budem schopný skladať a nahrávať, aby som to stíhal popri svojom bežnom zamestnaní.


11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény?

Nie, pretože v mojom prípade je veľmi ťažké definovať, čo vlastne znamená „domáca scéna“. národnosti? To by bola poľská. Podľa miesta kde žijem? To by bola zase česká. Alebo slovenská, podľa toho, že tam mám kopec známych a bol som tam dlhodobo aktívny (aj keď už dávno). Skôr sa cítim ako voľný elektrón, ktorý sa pohybuje medzi týmito tromi scénami.


12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre UG scénu?

Takže opäť, musíme to nejako rozobrať po krajinách. Keby som mal hovoriť o 90. rokoch, musel by som sa sústrediť hlavne na Poľsko, kde som vtedy žil. Boli to úplne iné časy. Celý kontakt prebiehal klasickou poštou, na odpoveď si čakal týždeň, dva, z Južnej Ameriky občas aj mesiac. Scéna bola rozhodne menšia. UG kapela bola schopná predať viac než 3000 ks cédečiek – dnes je to pre niektoré lokálne kapely takmer nedosiahnuteľné. Neboli streamovacie služby, neexistoval internet, aký poznáme dnes... Pre mňa to boli rozhodne najlepšie časy. Roky 2000-2020 neriešim, mal som ako tvorca totálne okno – vrátil som sa až túto dekádu, a tu ešte nemôžeme hodnotiť, aj keď zatiaľ to vyzerá celkom nádejne.


13 V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

V tom, že bola celá scéna menšia, kapiel, projektov, interpretov bolo rozhodne menej. Hej, bolo to ťažšie s propagáciou, ale keď sa to už rozbehlo, tak fičalo. Dnes je síce internet, svet sa zmenšil do rozmerov globálnej dediny, ale zase všetkého je absolútna nadprodukcia. Prednedávnom som čítal, že iba metalových albumov vyšlo v minulom roku cca 9800. A to sa bavíme iba o metale... Ako má niekto nový vyniknúť v tejto povodni?  

 

14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Keď som začínal, mal som kontakt hlavne so slovenským metalovým UG, s niektorými kapelami sme dokonca aj spolu hrávali koncerty a vydávali cédečka (Sanatorium). Na Slovensku ste mali fakt kopec skvelých skupín: zmieňované Sanatorium, Morgain, Lunatic Gods, Ethereal Pandemonium, Daybreak, Suffocate, Galadriel, Surgical Dissection, a z novších napr. Orkrist. Dnes zo Slovenska počúvam širšie spektrum – nielen metal, ale aj napr. Ondreja Zintaera, Owlsilar Gate atď. Snažím sa fungovať tak, aby mi nič neliezlo na nervy, škoda zdravia na negatívne pocity...


15 Počas pandémie sme zažili spomalenie a izoláciu, v rámci ktorej sme chodili na ilegálne koncerty a vážili si všetko čo vznikalo - dnes sme späť vo svete kde je pretlak koncertov, novej hudby - ako si vnímal ten čas spomalenia ty a nechýba ti aspoň trochu?

Pre mňa to bol veľmi dobrý čas. Mal som pokoj a kľud, nakoľko sa na krátky čas výrazne spomalila aj moja prekladateľská činnosť, takže som konečne našiel po rokoch čas na obnovenie hudobnej činnosti. A máš pravdu, hej, trošku to chýba… Ale zažiť to ešte raz nechcem, nie za takýchto podmienok, aké nám vyfasovali. Aj keď v podstate niektoré veci s nami zostali. Už vieme, že sa nemusíme ponáhľať, že niektoré veci sa dajú stihnúť aj pozajtra… Aspoň ja to mám od tej doby dosť lepšie vybalansované.


16 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta?

Snažím sa rozdeľovať tvorcu a tvorbu. Autor je autor, nemusím ho znášať, akceptovať. Dielo je dielo – buď sa mi páči alebo nie, je (skoro vždy) jedno, od koho pochádza. Aj keď máš pravdu, že nejaká hranica existuje. Extrémne názory, ktoré interpret/umelec násilne a agresívne presadzuje, konanie, skutky s ktorými sa nestotožňujem, neakceptujem a ktorými sa ten dotyčný verejne chváli, sú už za touto hranicou.

 

17 Čo ťa na domácej scéne serie?

Úplne nič. Snažím sa žiť tak, aby ma nezaťažovali negatívne myšlienky a pocity, takže veci, ktoré majú „potenciál“ ma nasrať si rýchlo upracem z cesty.


18 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?

Kedysi to bolo rozhodne Castle Party s jedinečnou atmosférou Bolkowského hradu a neskutočnou hudbou. Dnes, neviem... ťažko by som našiel jednu konkrétnu akciu, ktorú by som považoval za rozhodne najlepšiu, a ešte by som to nejak musel odôvodniť. Možno preto, že sa zo mňa stal mizantrop a domased? Asi hej.


19 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?

Emócie. Je jedno, aký štýl zastávaš alebo akú scénu reprezentuješ – ak máš vytvoriť dobrú hudbu, písať dobré básne atď., musíš do toho vložiť skutočné, naozajstné emócie. To je rozhodne spoločný menovateľ. Umelcov rôznych scén už potom rozdeľujú detaily, špecifiká jednotlivých žánrov... Bez emócií to ale nikdy nepôjde.


20 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčasnosti zaujal najviac?

Tak opäť, neviem pre seba určiť „domácu“ scénu tak pôjdeme rovno PL/CS/SK. Z nových vecí ma rozhodne v Poľsku zaujal Infamis Tenebre a tiež nové album Piotra Lenarta. Ak ide o grafiku, veľký dojem na mňa urobil obal posledného albumu Blind Ruler Cursed Land, ktorý vydala slovenská Nomad Sky Diaries. A nie je to síce nová vec, ale stále mám pred očami cover art „Spánku“ od Ondreja Zintaera...


21 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Tetovanie nie je úplne môj štýl. Album: práve počúvam „And Now…“ od Kjetil Mulelid Trio. Neskutočná vec... Z kníh som sa práve vrátil k U.K. Le Guin, lebo v Poľsku vyšla nová verzia – úplne všetko v tvrdých obálkach, krásne pozbierané do jednej kolekcie (napr. celý Hainský cyklus ako jedna veľká tehla). Film: Fukkatsu no hi. Na seriály a počítačové hry už v tom všetkom nemám čas, môžem ale odporučiť pivo z môjho mesta – Cieszyn Lager.

 

22 Vinyl/CD/MC?

Rozhodne CD. Vinyl je krehký, ťažký na posielanie, vôbec nejaký ťažkopádny, ten analogue-cult nejak nežeriem. MC šuští, kedysi človek bol zvyknutý na tie nedostatky, potom to aj trošku spasilo Dolby, ale aj tak... CD je v tom najlepšie – malé, ľahké, krištáľový zvuk.


23 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Hodím po jednom: CZ – ALT; SK – Owlsilar Gate; PL – Piotr Lenart


24 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Ďakujem za zaujímavý rozhovor a nešablónové otázky. A všetkých samozrejme pozývam aby si vypočuli hlavne ten posledný album („Neskoro v novembri“). An Art for an Art!

====================================================================

Linky:

https://www.facebook.com/Nirnaethmusic

https://dagdy.bandcamp.com/

#145 Flork Reviews: UchafU - UchafU (2025)

UchafU - UchafU (2025)
By Flork

 

A few days ago I received an email from Matus, one of the members of the band, asking if I’s be interested in listening to their new album.

Slovak alternative punk band UchafU makes a powerful entrance with their self-titled debut, a six-track release that blends raw intensity with progressive, leftist ideology. Hailing from Košice, the four-piece outfit (or possibly trio) delivers a high-energy, uncompromising record that feels both aggressive and deeply reflective, touching on themes of societal decay, existentialism, and political hypocrisy.

UchafU’s sound is a fusion of classic punk urgency with modern alternative and post-hardcore sensibilities. I quite like the production as it leans on the raw side, capturing the immediacy of a live performance, but without sounding unpolished. The guitars are sharp and angular, while the basslines groove with a nervous energy that give an anxious feel to the melodies. Vocally, there’s a mix of shouted frustration and actual singing, which add depth to the band’s message. While not overly polished, the roughness serves the album’s themes perfectly—this is punk in its purest, most visceral form.

 

The album kicks off with Malometráž, a slower yet still powerful opener that builds tension before exploding into jagged riffs and pounding drums. The lyrics seem to critique the suffocating nature of urban life and economic struggle, evoking images of cramped apartments and dwindling opportunities.

“Darwinove Ceny” follows with sarcastic, biting lyrics targeting reckless human behavior and the absurdity of self-inflicted destruction. The song’s structure is more melodic, almost danceable in parts, making the cynicism hit even harder.

“Bardo Thödol”, the album’s philosophical centerpiece, references the Tibetan Book of the Dead. Its meditative yet chaotic structure mirrors themes of rebirth and transition, alternating between spoken-word sections and explosive instrumental surges. The song stands out as the most experimental, showcasing UchafU’s ability to blend punk aggression with introspective depth.

“Šetrič” takes a jab at modern consumer culture, with lyrics critiquing people’s obsession with convenience and digital escapism. The chorus is particularly infectious, making this one of the catchier tracks on the record.

The frantic “Nespavosť” (meaning Insomnia) is a two-minute burst of pure adrenaline, capturing the mental and physical toll of sleeplessness. The lyrics feel disjointed, almost delirious, mirroring the racing thoughts of a restless mind.

Closing with “Antisemita”, the album ends on its most confrontational note. Clocking in at just 1:42, the track is a blistering takedown of bigotry, delivered with hardcore punk speed and fury. The raw emotion in the vocals, paired with pounding drums and distorted guitars, ensures the message is unmistakable.

Final Thoughts

With UchafU, the band has crafted a debut that is as thought-provoking as it is sonically ferocious. While the production remains intentionally rough around the edges, the energy and conviction more than compensate. Their fusion of punk aggression with intellectual and political themes makes them stand out in a genre often defined by simplicity.

For fans of Refused, Idles, and early Fugazi, UchafU offers a fresh but uncompromising take on alternative punk. If this debut is any indication, they’re not just making noise—they’re making a statement.

#144 Flork Reviews: Wijf - Hysterical (Single 2024)

 

Wijf - Hysterical (Single, 2024)
By Flork

Not long ago, I reviewed a band from France called Dirty Shades who were able to take my OCD to higher and happier levels. I got really hooked on their post-punk-progressive sound, with elements of metal, pop, punk; a cool band with a rough yet polished sound. And so, while still riding a high on my newly-found drug, as well as having strong cravings for more of this sound from the western side of Europe, I came across Wifj, a still somewhat obscure foursome emerging from the vibrant rock and metal scene of Ghent, Belgium. Their latest single Hysterical caught my attention with its undeniable catchiness. After a quick Google and Youtube search, I learned that although they had a busy 2024, there isn’t much written about them before this year. Additionally, I learned that Wijf means „wife“, at least in West Flanders, although it may be a little derogatory elsewhere. I also became their 15th subscriber on Youtube (at the time of writing this review, their channel presently has 16 of us subscribing to their channel). But what an honour! I get to enjoy this little-known gem of a band while they’re gaining early popularity and before they become international stars. 

And as I mentioned above, I needed a fix of post-punk-progressive rock and Hysterical was able to provide it. Sharp guitar work cuts through a vibe of pulsating energy with timely precision, layered over pounding drums and a heavy, groove-laden bass that demands movement—whether it's a subtle head nod or full-on, uninhibited dance. At the forefront is Marie‘s commanding vocal performance. Her voice oscillates between ethereal and groovy, yet always carrying an edge that defines Wijf‘s sound. And it’s exactly this dynamic range that elevates Hysterical from a solid rock track to an instant classic that‘s worthy of repeat plays. You can hear hear all kinds of influences eminating all throughout the track. Think of The Clash and Paramore crashing a Led Zeppelin show. It’s like listening to Kashmir while drinking a heavily-caffeinated and sweetened energy drink (or several of them). Love it!

And the Florkman’s prognosis? I would say that Wijf isn‘t just another band riding the wave of Ghent‘s heavy rock and alternative scene, but rather they are making an important contribution in redefining it. I love their ability to blend groovy beats with headbang-worthy riffs and catchy hooks, since it makes them stand out in a crowded field that‘s populated by numerous bands within the genre. Wijf not only has the potential to participate in the scene, but eventually lead it. And for new fans like myself, as they work on their first EP, Hysterical serves as an exciting preview of what‘s to come—a promise of high-quality recordings as well as unapologetic, high-octane performances. And thank God, as I don’t know how long my cravings will stay satisfied.

#254 Dödsrit / Black Metal Punk / Georgios / 17.2.2025

1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?

I’m Georgios, one of the guitarists & vocalists in Dödsrit. I also run a record label called Wolves of Hades & my interests are mainly music related since my life pretty much revolves around it haha

2. Which bands were you part of before forming Dödsrit, and how did the current lineup come together?

Before Dödsrit, I was mainly active with Nuclear Devastation. Around that time I also got to know Christoffer and his old band Totem Skin. We became good friends, and as time passed and Totem Skin disbanded, he formed Dödsrit. And well, we decided we wanted to play music together & figured it be probably easiest if I could get a line-up together in The Netherlands where i’m based, and basically I ended up asking Jelle who I was already playing music with for the past 10 years to join on bass, and got in touch with Brendan via a mutual friend that knew we were looking for a drummer. Luckily the match was made quickly, and in these past 6 years that we’ve been a full band, the line-up has stayed the same.

3. When I listen to your latest album Nocturnal Will, I find a lot of great atmospheres, melodic riffs, and fast, even d-beat tempos. Where does this blend come from, and how do you keep it balanced? Are you more inclined toward any specific direction?

Honestly, a lot of it just comes somewhat natural when writing these songs, but a lot of influences are coming from many different directions, including Japanese/Burning Spirits Hardcore and Neocrust bands such as Tragedy and Martyrdöd, which influenced a lot of the melodies, as well as the punk elements present in this album. But of course both the classic black metal & heavy metal influences are undeniable. 

I believe finding the right balance is something that comes somewhat natural when writing songs. We focus purely on what feels “right” to us. I know there’s been plenty of fans that disliked the direction we took, but I personally couldn't care less what other people think as long as we stayed true to ourselves by following what feels right with our music. that's why we decided to go the direction we took rather than playing it safe and release another album that feels like a carbon copy of our previous material.

                                                                        foto: Bandcamp
 

4. Tell me something about the creation of Nocturnal Will — what was the creation process like and what were the key moments during the composition and recording?

Honestly, it’s hard to remember much of it since time passed so damn fast. Life was still miserable as ever, so we had enough reasons to work on new material. It was a bit of a challenge to write something that we felt would be better than the previous record, but all with all we felt Nocturnal Will was a proper, natural and strong follow up on Mortal Coil. I think some key moments were definitely hearing the songs manifest in the studio out from some raw preproductions we made prior.

5. What's the story behind Nocturnal Will? Is it a conceptual album? Can you share what the references to Irjala and Gyllbergen mean—do they carry any special significance for the band?

The album isn’t per say a conceptual album, but like our previous material it’s a representation of who we were during the creation of those songs. In a sense Nocturnal Will represents strength through suffering, while Mortal Coil felt more like an eulogy towards a world in flames. I guess you could say that Nocturnal Will was raised out of the ashes that the previous records left behind. I can share that Gyllbergen is a reference to a nature area close from where Christoffer lives that we visited with the band multiple times. It hold quite a special place in our hearts.

6. Share an interesting story or stories from the life of Dödsrit. How far have you climbed on the ladder of decadence?

There was this one time our drummer Brendan thought it was okay to bring a pint of yogurt into a piping hot tourbus during the summer. Me and Christoffer remember opening the bus the next morning and getting hit by the rancid smell of sour dairy, which was from his pint of yogurt he left there. After we threw it away he got pissed at us because he still wanted to eat it. Honestly, it’s been quite the conversation that this dude gives zero fucks about food safety standards as long as he reaches his daily protein intake hahaha

7. What’s the scene like for Dödsrit? Would you say there’s a regular metal-punk scene with established bands and a dedicated fanbase?

The scene is alright I suppose! the recent years has spawned some amazing bands, and the lines between metal and punk had been getting more blurred through the years, which is a good thing. So it’s quite cool to see more diverse line-ups at shows and festivals, projects involving people from both scenes, and still get surprised and stoked for new bands putting out music!

8. Who are some of your peers that you enjoy playing with?

Lamp of Murmuur, Blackbraid, Devil Master, Invunche, Tetsu Arrey and Ultra Silvam have been straight up some of the best people I got to share the stage with & hang out with afterwards!

9. What are your favorite venues in Europe and some memorable gigs that you played during the last years?

Oofff that’s a difficult one.. honestly, every venue we played at has treated us with the utmost respect, but some of my favourite venues definitely have been OCCII in Amsterdam, UT Connewitz in Leipzig and Alte Meierei in Kiel. I'd say every gig was memorable in it's own way, whenever it is for example playing in front of over a thousand people at Roadburn, or simply in front of 50 people at a small bar in the middle of nowhere, having this primal outburst of catharsis and ecstasy unleashed on stage is something that never gets old for us.

                                                                            foto: Facebook
 

10. Do you know any bands from Slovakia? What would make you want to come and play here?

I’m honestly not too familiar with the Slovakian scene, despite me being friends with some of the guys from the Slayerized Crew and remembering my friends of The Shining (Amsterdam Thrash) writing a banger about Slovakian Meth & telling me some great stories of them touring in Slovakia haha! The only band that comes to my mind that I know has one or some members from Slovakia would by Zmyrna! Really a cool band we got to play with in Prague a few years ago. Being able to explore new places is reason enough for us to hopefully visit someday.

11. During the pandemic, we experienced a slowdown and isolation, during which we attended illegal concerts and appreciated everything being created. Now we’re back in a world oversaturated with concerts and new music—how did you perceive that period of slowing down, and do you miss it, even a little?

Not really, the pandemic felt a bit like purgatory in a sense, plus it showed once again how utterly fucked this world is. I honestly don’t think the world is oversaturated with concerts or new music. In fact, I feel during the pandemic more music was coming out since everyone was pretty much recording new music since it was the only thing one could really do as a musician.

I grew up in a time where Amsterdam had pretty much every weekend multiple punk and metal shows going both at venues and squats, and with the city getting gentrified to shit, it’s been becoming less and less. and i’m afraid this applies to pretty much everywhere since a lot of the DIY venues are dying out. so if I had to choose between being able to see bands every weekend, or only once a month, I'm pretty sure the answer would speak for itself.

12. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video from the scene have impressed you the most recently?

Album: Distroyer by Nagasaki Sunrise! Some of the best Burning Spirits worship i’ve heard in a long time

Artwork: the new Lamp of Murmuur albumcover that still needs to be unveiled

Music video: I personally don’t really check out music video’s, or care much about them.

                                                                            photo: e.lu.lu
 

13. A music album, book, film, series, video game, tattoo studio that you recommend.

Just gonna mention the first thing that comes to my mind to keep it interesting!

Album: Alpha Antichrist by Syphilitic Vaginas

Book: Berserk by Kentaro Miura

Film: Ichi the Killer by Takashi Mike

Video Game: Dark Souls

Tattoo Studio: Blvckacidkvlt

14. Vinyl/CD/MC?

Vinyl and MC. I personally don’t care about CD’s

15. Who and how built the Göbekli Tepe in todays Turkey?

No clue, so i’ll just make a wild guess and say it was by the people enslaved by Emperor Gaiseric, The King of Galloping Death.

16. What do you think of the retro metal scenes in recent years, with young people returning to the roots of ’80s and ’90s metal and reviving music from three or four decades ago?Do you have a favorite retro genre?

I think its quite cool to see kids worship the olden days of metal and punk music. There is a good reason why I used to play in Destructo which was pretty much a worship of 80’s and 90’s thrash, death & first-wave black metal, blended with an unhealthy dose of scandinavian and japanese hardcore haha. A real favourite is hard to pick, but I sure as hell love the early Brazilian thrash bands such as Sepultura, Sarcofago & Mutilator, the early Visial Kei & Burning Spirits scene in Japan with bands like X Japan, Death Side and Aion, and the first wave of European "Metalpunk" acts such as Black Uniforms, Sacrilege and Amebix (heck, I would even die on the hill claiming that Bathory's self-titled and Celtic Frost's Morbid Tales are pretty much metalpunk albums haha!)

17. Who do you favor Mick Jagger or John Lennon ?

Easy: Lemmy Kilmister.

18. Did you see Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What’s your favorite vampire movie?

I still haven’t! But I probably will eventually. My favourite vampire films (and series) would be Vampire Hunter D: Bloodlust, Hellsing Ultimate and Lost Boys

                                                                                photo: Facebook
 

19. Is there someone on the local scene (active or inactive musician) with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?

You should interview our drummer Brendan about Lord of The Rings, and also ask him if Fëanor did anything wrong.

20. A motto/favorite quote or message to end

"fy fan"

===================================================================

1. Kto si, čo robíš a čo ťa v týchto dňoch najviac zaujíma?

Som Georgios, jeden z gitaristov a vokalistov v Dödsrit. Tiež vediem vydavateľstvo Wolves of Hades a moje záujmy sú prevažne spojené s hudbou, keďže môj život sa okolo nej v podstate celý točí, haha.

 

2. V ktorých kapelách si pôsobil predtým, ako vznikol Dödsrit, a ako sa sformovala súčasná zostava?

Pred Dödsrit som bol najmä aktívny v Nuclear Devastation. V tom čase som spoznal Christoffera a jeho starú kapelu Totem Skin. Stali sme sa dobrými priateľmi a keď sa Totem Skin rozpadli, Christoffer založil Dödsrit. Chceli sme spolu hrať hudbu a zdalo sa nám najjednoduchšie zostaviť zostavu v Holandsku, kde žijem. Oslovil som Jelleho, s ktorým hrám už viac ako 10 rokov, aby sa pridal na basu. Cez spoločného priateľa som sa dostal k Brendanovi, ktorý hral na bicie. Našťastie sme si hneď sadli a za tých šesť rokov, čo sme plnohodnotná kapela, zostava zostala nezmenená.

 

3. Keď počúvam váš najnovší album Nocturnal Will, cítim v ňom skvelú atmosféru, melodické riffy a rýchle, až d-beat tempá. Odkiaľ pochádza táto kombinácia a ako ju udržiavate vyváženú? Máte tendenciu prikláňať sa k nejakému konkrétnemu smeru?

Úprimne, veľa z toho vzniká prirodzene pri písaní skladieb, ale naše vplyvy sú veľmi rôznorodé. Veľa prvkov pochádza napríklad z japonského Burning Spirits hardcore a neocrust kapiel ako Tragedy a Martyrdöd, ktoré ovplyvnili naše melódie aj punkové prvky v tomto albume. Samozrejme, klasický black metal a heavy metal majú v našej hudbe nepopierateľné miesto.

Správna rovnováha prichádza prirodzene – jednoducho sa riadime tým, čo nám znie a cíti sa správne. Viem, že niektorým fanúšikom sa smer, ktorým sme sa vydali, nepáčil, ale je mi to úplne jedno. Dôležité je, že zostávame verní sami sebe a našej vízii. Nechceli sme hrať na istotu a vydať ďalší album, ktorý by bol len kópiou predošlého materiálu.

 

4. Povedz mi niečo o vzniku albumu Nocturnal Will – aký bol proces tvorby a aké boli kľúčové momenty počas komponovania a nahrávania?

Úprimne, veľa si z toho nepamätám, pretože čas ubehol neskutočne rýchlo. Život bol stále rovnako mizerný, takže sme mali dostatok dôvodov na tvorbu nového materiálu. Bolo výzvou napísať niečo, čo by bolo lepšie než predošlý album, ale myslíme si, že Nocturnal Will je prirodzeným a silným pokračovaním Mortal Coil. Medzi kľúčové momenty patrilo určite to, keď sme v štúdiu počuli, ako sa naše surové predprodukčné nahrávky menia na finálne skladby.

 

5. Aký príbeh stojí za Nocturnal Will? Ide o koncepčný album? Môžeš nám priblížiť odkazy na Irjalu a Gyllbergen – majú pre kapelu špeciálny význam?

Album nie je vyslovene koncepčný, ale podobne ako naše predošlé materiály, odráža to, kým sme boli v čase jeho tvorby. Nocturnal Will predstavuje silu získanú cez utrpenie, zatiaľ čo Mortal Coil bol skôr žalospevom pre svet v plameňoch. Dá sa povedať, že Nocturnal Will povstal z popola, ktorý po sebe zanechali naše predošlé nahrávky.

Čo sa týka Gyllbergenu, ide o prírodnú oblasť neďaleko miesta, kde žije Christoffer. S kapelou sme tam boli niekoľkokrát a má pre nás špeciálny význam.

 

6. Podeľ sa o nejakú zaujímavú historku zo života Dödsrit. Ako vysoko ste vystúpali na rebríčku dekadencie?

Raz náš bubeník Brendan priniesol pohár jogurtu do rozpálenej tourbusu počas leta. Na druhý deň ráno sme s Christofferom otvorili dvere autobusu a dostali sme smrteľnú ranu v podobe zhnitého kyslého smradu. Hádajte čo? Jogurt tam celý deň fermentoval. Keď sme ho vyhodili, Brendan sa na nás nahneval, pretože ho stále chcel zjesť. Tento chlap proste nerieši bezpečnostné štandardy jedla, pokiaľ dosiahne svoj denný príjem proteínov, haha.

 

7. Aká je scéna pre Dödsrit? Dá sa povedať, že existuje stabilná metal-punková scéna so zavedenými kapelami a oddanou fanúšikovskou základňou?

Scéna je podľa mňa celkom v poriadku! V posledných rokoch vzniklo niekoľko úžasných kapiel a hranice medzi metalom a punkom sa čoraz viac stierajú, čo vnímam ako pozitívnu vec. Je skvelé vidieť rozmanitejšie zostavy na koncertoch a festivaloch, projekty, na ktorých spolupracujú ľudia z oboch scén, a stále sa nechať prekvapiť a nadchnúť novými kapelami, ktoré prichádzajú s novou hudbou

 

8. S ktorými kapelami si najviac užívate hranie?

Lamp of Murmuur, Blackbraid, Devil Master, Invunche, Tetsu Arrey a Ultra Silvam patria medzi tých najlepších ľudí, s ktorými som mal možnosť zdieľať pódium a zároveň si skvele pokecať po koncerte!

 

9. Aké sú vaše obľúbené koncertné miesta v Európe a ktoré vystúpenia za posledné roky boli najpamätnejšie?

Ťažká otázka… úprimne, každý klub, v ktorom sme hrali, nás vždy prijal s obrovským rešpektom. Medzi moje najobľúbenejšie miesta určite patria OCCII v Amsterdame, UT Connewitz v Lipsku a Alte Meierei v Kieli. Každý koncert bol niečím výnimočný – či už sme hrali pred viac ako tisíc ľuďmi na Roadburne, alebo len pred päťdesiatkou nadšencov v malom bare uprostred ničoho, tá primitívna explózia katarzie a extázy na pódiu je niečo, čo sa nám nikdy nezunuje.

 

 

 

10. Poznáš nejaké kapely zo Slovenska? Čo by vás motivovalo prísť sem hrať?

Úprimne, slovenskú scénu až tak nepoznám, aj keď poznám pár ľudí zo Slayerized Crew. Pamätám si, ako moji kamaráti z The Shining (Amsterdam Thrash) napísali song o slovenskej droge pervitín a rozprávali mi skvelé príbehy z turné po Slovensku, haha! Jediná kapela, ktorá mi napadne a má nejaké slovenské členstvo, je Zmyrna – hrali sme s nimi v Prahe a boli fakt skvelí!

Pre nás je už samotná možnosť spoznávať nové miesta dostatočným dôvodom na to, aby sme tu raz zahrali.

 

11. Počas pandémie sme zažili spomalenie a izoláciu, počas ktorých sme chodili na ilegálne koncerty a viac si vážili všetko, čo vznikalo. Teraz sme späť vo svete presýtenom koncertmi a novou hudbou – ako si vnímal toto obdobie spomalenia a chýba ti aspoň trochu?

Vôbec nie, pandémia pôsobila ako očistec a opäť len ukázala, aký je tento svet úplne v háji. Úprimne si nemyslím, že svet je presýtený koncertmi alebo novou hudbou. Skôr mám pocit, že počas pandémie vzniklo ešte viac hudby, pretože nahrávanie bolo v podstate to jediné, čo hudobníci mohli robiť.

Vyrastal som v období, keď sa v Amsterdame každý víkend konali punkové a metalové koncerty – či už v kluboch alebo squatoch. S tým, ako sa mesto gentrifikuje na sračky, je toho stále menej a menej. Obávam sa, že to platí všade, keďže veľa DIY priestorov postupne zaniká. Takže ak by som si mal vybrať medzi tým, že môžem vidieť kapely každý víkend, alebo len raz za mesiac, odpoveď je myslím úplne jasná.

 

12. Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), obal albumu a hudobné video zo scény ťa v poslednom čase najviac zaujali?

Album: Distroyer od Nagasaki Sunrise! Jedna z najlepších Burning Spirits nahrávok, aké som za dlhý čas počul.
Obal albumu: nový Lamp of Murmuur – ešte nebol odhalený, ale už teraz viem, že to bude šialené.

Hudobné video: Osobne veľmi nepozerám hudobné videá ani ma veľmi nezaujímajú.

 

 

13. Hudobný album, kniha, film, seriál, videohra, tetovacie štúdio, ktoré by si odporučil.

Len spomeniem prvé, čo mi napadne, aby to bolo zaujímavé!

Album: Alpha Antichrist od Syphilitic Vaginas
Kniha: Berserk od Kentaro Miura
Film: Ichi the Killer od Takashi Miike
Videohra: Dark Souls
Tetovacie štúdio: Blvckacidkvlt

 

14. Vinyl/CD/MC?

Vinyl a MC. CD-čká ma osobne nezaujímajú.

 

15. Kto a ako postavil Göbekli Tepe v dnešnom Turecku?

Nemám tušenie, tak si len tipnem – postavili ho ľudia zotročení cisárom Gaisericom, Kráľom cválajúcej smrti.

 

16. Čo si myslíš o retro metalových scénach v posledných rokoch, keď mladí hudobníci znovu objavujú metal z 80. a 90. rokov? Máš obľúbený retro žáner?

Je super vidieť, že mladí ľudia vzdávajú hold starej škole metalu a punku. Sám som hral v Destructo, čo bola pocta thrashu, deathu a prvovlnnému black metalu z 80. a 90. rokov, zmiešaná s poriadnou dávkou škandinávskeho a japonského hardcore.

Vybrať obľúbený retro žáner je ťažké, ale milujem brazílsky thrash (Sepultura, Sarcofago, Mutilator), japonský Burning Spirits hardcore (X Japan, Death Side, Aion) a prvú vlnu európskeho metalpunku (Black Uniforms, Sacrilege, Amebix). A pokojne si za tým budem stáť, že rovnomenný album Bathory a Mordbid Tales od Celtic Frost sú vlastne metalpunk!

 

17. Koho uprednostňuješ – Micka Jaggera alebo Johna Lennona?

Jednoduché: Lemmyho Kilmistera.

 

18. Videl si Eggersovho Nosferatu? Ak áno, čo si o ňom myslíš? Aký je tvoj obľúbený upírsky film?

Ešte nie! Ale asi si ho nakoniec pozriem. Moje obľúbené upírske filmy (a seriály) sú Vampire Hunter D: Bloodlust, Hellsing Ultimate a Lost Boys.

 

19. Je na lokálnej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?

Mali by ste urobiť rozhovor s naším bubeníkom Brendanom o Pánovi prsteňov a zároveň sa ho spýtať, či Fëanor urobil niečo zlé.

 

20. Motto alebo obľúbený citát na záver?

"Fy fan."

===============================================================

Linky:

https://www.facebook.com/DODSRIT

 https://dodsrit.bandcamp.com/album/nocturnal-will