/// slovenská verzia nižšie ///
1. Who are you, what do you do, and what’s capturing your attention these days?
I am the way, the truth, and the life and I wake up everyday with a heart pulsating with existential dread. To counter the discomfort of capitalist society I try to live as truthfully to the anarchist ideals as I can… Alas! it is a fool's errand and to even try only helps to exacerbate the aforementioned existential dread.
So I turn to frivolous distractions instead; hoping doomscrolling, tv-shows, and substance abuse will cure my malady. But, nay! It is only a bandaid on a shattered femur and as such it forces me to realise only death's warm embrace will truly save me from this society that is created in Mammon's image.
But what is that on the horizon? a tiny straw of hope? Yes! Gleaming in the first light of day sits an incomprehensible spirit astride a pale horse - And his name that sat on him was Subversive Art. And Jannah followed with him.
2. You recently gave an extensive interview for the French print zine V.I.T.R.I.O.L ZINE – Issue III (with a cover by Slovak artist Dhomth, an interesting coincidence) which seems to be pretty extensive but not primarily about music. Without spoiling too much, which topics did you touch on and did the discussion lead you to any conclusions or new insights you can share with us?
It may not be that surprising, since the philosophical and political elements of Trespasser are quite distinguished and prominent, but a clear majority of all interview questions I get are about anything else than music. The V.I.T.R.I.O.L interview first and foremost touched on the connection between religion, philosophy and politics. It also addressed cancel culture and political correctness, which I got a chance to discuss with someone from “the other side”, so to speak.
Personally I got the chance to revisit and renegotiate some of my earliest statements on materiality vs. spirituality, and meditation. I highly recommend buying the zine, if you are interested in these questions.
3. As a kid, I grew up in a city with a strong metal community, and later moved to a town with a strong punk scene. I was the only metalhead among punks, and while I was open to punk influences (I didn’t really have a choice if I wanted to socialize), it didn’t seem to work the other way around. Years later, I started noticing the HC/punk scene expanding into extreme metal. While I understand early connections like Napalm Death or ENT, what do you think black metal offers artistically that HC or punk can’t?
I grew up in a punk milieu with bands and genres strongly influenced by metal: Nasum and the late 90s grindcore scene, Wolfpack with their d-beat/death metal crossover, G-anx with their extremely weird mashup of clean melodic atmospheric parts and aggressive blasting. So my experience from Sweden is that the punk scene was very susceptible to metal influences.
Mainly I think people who want to develop their musicianship and song writing often turn to genres outside of punk. Because honestly one of punk's trademarks is the low threshold when it comes to these things. That simultaneously is punk's strength and its weakness. It easily attracts young musicians and gives inexperienced bands a platform, but it also fails to keep them interested long term, because it rarely encourages artistic growth. My experience with the punk scene is that people usually want the same old d-beat, same lyrical material, the same artwork and so on. And if it's too advanced in terms of musicianship it is deemed unpunk by definition. This is punks paradox, at the same time being very permissive and culturally radical, but also stagnant and conservative.
Also I think punk is often a stepping stone for the musically interested. It gives you a good introduction and a crash course in everything from the social reality of forming a band, and some self-confidence in starting to write songs to the pros and cons of self organising and the non-commercial music scene. Since we live in a capitalist society a lot of the more “distinguished” or “ambitious” bands and musicians easily transition from the DIY punk scene to the more commercial metal scene. We’ve seen Seasons of Mist, Relapse, and Southern Lord snatch up some of the punk bands with a more commercial ambition; bands and people who crave a greater exposure for their music often move in the direction of metal labels, festivals and zines. The metal scene has a greater audience, more financial muscle, and dare I say a higher interest in musical skill and proficiency.
I know you asked about black metal specifically, so.. When it comes to black metal's artistic influences on punk I think what appeals most is the spirit of rebellion. I think many punks see a connection between BM and punk when it comes to the staunch anti-establishment ideals, and the “its a lifestyle not a fashion”-ethos. Musically I think both scenes try to push the limits of extremeness in a way, while at the same time retaining some melodicity. I think metal, both death and black, taught the punks how to intertwine melody and ferocity. But the relation between punk and metal has always been a kinda dialectic procedure, with both scenes borrowing and benefiting from each other.
4. While learning more about the crust punk scene and its historical links to early death metal — especially the Swedish sound — I’ve been wondering whether this crossover was mainly a natural musical progression toward something heavier, faster, and more extreme, or whether it also carried a political or symbolic dimension. Particularly in black metal, which has its own history of far-right appropriation, do you see the increasing HC/punk engagement with black metal as a form of reclamation - something like the revenge for what they did to the punk scene in the 1980s?
The first examples of mixing metal and punk I have always viewed as a dynamic and natural collision between adjacent musical styles with similar political ethos. Thrash was quite politically aware, as was early grindcore like Carcass. But I think the punks that started adopting the death metal heaviness did it out of aesthetic reasons, not political or symbolical ones. I always saw it as, as you mentioned, a quest for a more extreme combination of sounds and feelings. But we have to remember it goes both ways, take Skitsystem for example. They formed as a studio project by the At the Gates-guys, so it was metal heads playing punk and not the other way around. Then there's a whole bit of overlap between the scenes in terms of friends and friend groups hanging out over the genre divisions. We have Loud Pipes as another example of a band mixing punk and metal, where there basically were metalheads playing punk but with a punk guy as a front man. And then there's Disfear who started as a long haired d-beat band, but later involved people from At the Gates, Entombed and Marduk. So yeah, it's a beautiful, chaotic hot mess. Frankly though, I don't think much of the genre-hopping was political or ideological because much of the death and thrash scene already was left-leaning or at the very least sceptical against the far-right in a way not comparable with the later BM-scene.
When it comes to involving black metal influences I think it easily gets more political from the get go, since the BM-scene is so intimately tied with anti-humane ideals. But also, when it comes to metal influenced punk bands like Wolfpack or Martyrdöd or Skitsystem it is really hard to establish exactly where the influences come from… I mean, if you start incorporating folk-sounding guitar leads into a d-beat punk song, does that influence come from Dissection, Emperor, early In Flames or even Strebers (an iconic Swedish melodic punk band)?
5. Trespasser is back with their third full-length album, titled יְהִי רֹוא (“Let There Be Light”). The light seems to shine through the darkness (typical for the usual black metal), which feels surprisingly hopeful given the state of the world. Do you think there is reason for hope for mankind?
Yes of course there is hope. We have the potential for good inside of us. There's only the small matter of building a society that exaggerates those motifs instead of the cynical, unethical and violent ones inside of us. There are indeed two wolves inside us, and the current society feeds only one of them - which leads to competition, envy and greedy individualistic protectionism. When we are finished building our society, both wolves will be fed; they will live in symbiosis and teach each other, learn from each other and hype each other up!
Mankind has but two options: evolve or perish. I think anarchism is a good jumping board to start evolution from. To quote Maria Nikiforova: "The anarchists are not promising anything to anyone... The anarchists only want people to be conscious of their own situation and seize freedom for themselves".
6. I’m curious about the symbolism of the Second Coming, the Book of Revelation, and the Seventh Seal. These references are central to Christian tradition, and perhaps even older. Do you use religious parallels to comment on the contemporary world, and could you help me understand the context behind your lyrics?
The second coming is the return of Christ to the earth, where he leads The Righteous™ in a war against evil and finally, and totally, prevails! It's the old good-vs.-evil-final-battle-trope. I don't expressively use the Second Coming, I don't think? But I do use the imagery and poetry of the Book of Revelation. It's a pretty straightforward allegory where instead of divine intervention we use the power of the collective to transform the world from “evil” to “good”, i.e. from class-based to class-less.
I sometimes use the phrasing in the bible as is, sometimes I change a word to invert the meaning of it, and sometimes I use a metaphysical concept as a metaphor for something material. It really depends on the poetry of the bible verse I am stealing, and what I want to induce or evoke with my lyrics. I use these concepts and themes very playfully and have no ordered system in which a certain biblical concept always corresponds to a specific marxist or anarchist concept. When writing the “Apocalypsis”-record I did have such one more or less leading thought though, “The Holy Spirit” as the metaphor for class-consciousness. But if one studies my lyrics and compares them to the concept in the bible I'm sure there are discrepancies in the metaphor. But just as the holy spirit (God's grace acting directly on the earth) revealed (as in Revelation) the events of the Second Coming and the Last Battle to John of Patmos, class-consciousness would reveal to the working people the true nature of the world and what needed to be done. I can see the metaphor is wanting just from writing this. So yeah, don't take my biblical imagery too serious, It's but a tool to evoke feelings of hope, faith and revolt in the listener.
7. You recently released two video clips — I really enjoyed both, but especially the first one, “With Fear and Great Joy”, where two men carry a coffin full of weapons and traditional clothes across land and water to burn it at the end during some ritualistic event. The video has an interesting, almost cultish, Midsommar-like vibe — was that intentional, or am I completely off with that association?
It was not meant to give associations to the Swedish tradition of Midsommar, but I can see your point. What we actually witness in the video is the Funeral of War. When the final class war has been won, the last of humanity's weapons are laid in a coffin and taken deep into the woods. The coffin is then surrendered to the Forest Spirit who in turn destroys them in a location unknown to any living being.
8. The song “With Fear and Great Joy” is blended with a traditional Slavic folk melody, which gives it a particularly melancholic feeling. Do you feel any artistic or personal connection to the Slavic world and its culture?
The song is a Serbian orthodox chant, written by quite a problematic figure. It is a song used widely by nationalist and right-wingers, I was recently told. The song is not meant to be a representation of its slavic origin, but rather its Christian thematic. It is a beautiful song.. but it tells the tale from the Book of Revelation about the last judgement - an event where a supernatural patriarch judges everyone of us according to an arbitrary moral code - an event I deem highly un-beautiful. So the clash between beauty and ugliness, righteousness and baseness, between divinity and materiality, that was what captured me. And of course the obvious: the clash between fear and great joy. It is indeed a melancholic composition. For what is melancholy if not that sweet spot between euphoria and despair?
9. The new material sounds aggressive yet melodic at the same time. What are your main musical influences, and in your opinion, what makes a good black metal song?
Thank you, that is what I am aiming for! Plus a lot of the time: speed. But with age comes the urge to diversify and not only do blast beat/d-beat/fast songs. Feels weird. When I wrote “Hand in Hand Towards Har-Megiddo” on the last album I almost felt like I sold out. A pop standard in mid tempo 4/4 - what have I become? But it was fun, and I really liked the result. I think that song has something that a top-of-my-speed song doesn't have, some kind of relentless drive. This time I think the song that stands out the most is “Strong Wind Blows” which was originally meant, and written, as a classically inspired workers hymn - baptist style call-and-response verses and all. But yeah, I stole it from myself and it became this version
instead.
So… What I am getting at is that a good (black metal) song captures a vibe, a feeling, an aura, a mood, a meaning. A song is a good song if it does what it is supposed to do. A workers' hymn about strike solidarity or the power of a union needs to rally the masses and give them hope; a eulogical funeral hymn needs to be solemn and dignified and give you time to reflect upon the deceased; a dance song gotta make you dance and so on. I think that my inspiration follows these vaguely drawn outlines - I steal, borrow and invent music that calls forth the themes of the lyrics and the spirit of the political project of this band - revolution. If you want me to name drop I’d say Nile and Marduk are my go-to treasure banks of riff and arrangement-stealing.
10. What does your studio work look like? Do you record most parts in one or two takes, or do you spend a lot of time on post-production and layering? What were the biggest joys and pains when you recorded יְהִירֹוא ?
Oh shit, that really depends. This time I was well rehearsed so no song is more than say 3 different takes cut together. Most of them are maybe 2, and a few are full takes. On drums that is, which I consider to be the backbone of any rock ‘n’ roll recording. But as in any modern metal production there is some work moving bass drum hits, I’m not gonna lie. But 98% of what you hear is pure will and determination. On guitar I give myself a little more of a break, I usually record until failure and just take up where I left off. I have no pretensions when it comes to guitar or bass.
Last record I had a very stressful experience in the studio, I played on borrowed drums and was under high strain both time-wise and economically. So those songs took A LOT of takes and post-prod. To minimise that on this recording and being able to focus my time on some orchestral percussion or getting a really good guitar and bass tone instead was quite liberating. Joona, the technician, was really great too. We go way back and he really is a wonderfully relaxed and professional person to record with. This time we could also record all vocals at home and then just bring the files in for mixing, which was a blessing and a curse, cause then you have full freedom to try new things, dub phrases, try a new singing technique and re-take and re-arrange vocal parts in absurdum. I think it came out really good in the end but it took time.
11. Can you tell us about your gear? What tunings and equipment do you use? Are you loyal to certain brands, or do you play whatever gets the sound you want? And how important do you think the bass is in black metal?
Sure thing. First time I ever got to answer this!
I use a Ibanez ICT 700 guitar with drop C tuning, Ernie Ball “skinny top, heavy bottom” strings. I don't really own my own guitar amp, so I borrowed a Sovtek and a Musicman from Joona. We did one track with a MetalZone through the Sovtek and doubled with another track of a HM-2 through the MusicMan, which is a bass amp I think.
When it comes to drums I use a hotch-potch of shit I borrowed, stole and bought from friends. Cymbals I buy usually Wuhan or similar cheap, durable and “OK”-sounding stuff. This recording I used all my own gear and a friend of mine pointed out the cymbals sounded like crap, which I don’t agree with. I think they sound “OK”. On the first record I had even worse cymbals, many broken, some drilled holes in, and stuff like that. On “Apocalypsis” I borrowed fucking state of the art Zildjian and Sabian shit, which sounded good, but almost too good. So yeah, I usually just take what's there, or what I have at hand, and what I can afford.
My bass is a Squire Jazz bass, the cheapest on the market. We drove that through a yellow boss pedal of some kind into an Ampeg SVT and a 8x10” as I recall. I am really not a bass player, so I don't really remember. Which might answer your last question: I don't really think bass is that important in metal. Or rather: I usually don't notice it. But when I do, oh my lord! It can change so much! For example I think Watain and Funeral Mist makes good use of the bass, they usually only have a few noticeable bass lines here and there, but they really add to the song writing when they are discernible. Also sometimes the bass comes out of the ocean and stands in solitary majesty together with a simple 4/4 beat or something like that. If you hear bass in Trespasser it is surely inspired by such uses of the bass. I might take my previous statement back: I actually really do enjoy a good bass line or bass sound in a black metal mix!
12. What touring plans do you have for the new album? Is there any chance you’ll play shows in Slovakia or elsewhere in Central Europe?
No touring planned for this album at the moment I'm afraid. I need to focus my money and vacation days on other stuff this year…
13. Which album, album artwork, and music video have impressed you the most recently?
I very rarely discover new stuff that I am super impressed by, but if we include the last, say, 5 years I can give you an overview.
There is a good new wave of grungy punk rock and I'd be remiss if I didn't mention Darla and Sodakill from Sweden. Also Lambrini Girls from the UK were seriously good live. I like the more commercial Ecca Vandal and Karen Dio as well.
I also discovered highway queen Nikki Lane a few years back and she's awesome.
Iffernet’s “Life at heart” is superb french black metal, and it was just released. A few years back I totally fell in love with Turnstiles GLOW ON like so many other millennials growing up with melodic punk rock and hardcore. I totally adore both albums by Grendels Sÿster, they kick serious heavy metal ass. The rapper RMR’s “Drug dealing is a lost art” I really appreciated and that has been spinning since 2020. Dax Riggs “7 songs for spiders” is good as fuck.
A music video I can recommend is AVFALL’s “Vielleicht, wie ein Speer" and the aforementioned RMR video to “Rascal”. When it comes to graphics and artwork I really enjoy a good cut’n’paste imagery, and home made photo copied stuff - check out for example Wagner Ödegård.
14. Can you recommend a good book and/or a movie I shouldn't miss?
I just finished a little pamphlet called “Atamansha: The story of Maria Nikiforova - the Anarchist Joan of Arc” and I highly recommend it! It's just under 70 pages and reads like an adventure novel! When it comes to movies I just watched “Nymphomaniac” by Lars von Trier - pretty spectacular and almost provocative. When it comes to capturing human emotion I think Fleabag by Phoebe Waller-Bridge is utterly superior!
15. Is there someone with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
Grendels Sÿster! I really want to read an interview that goes deep into their lyrical inspirations and their approach to literary history, traditional music and songwriting!
16. (Thank you for the interview) Any last words?
Take care of each other and keep the fight going - in big and small ways. The butterfly effect is real!
============================================================================
Links:
https://trespasserxvi.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/trespasserxvi/
https://www.instagram.com/trespasserxvi/
https://www.youtube.com/channel/UCyjHiuFCFUOnXVq4iyJpwhQ
============================================================================
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v týchto dňoch najviac zamestnáva?
Som cesta, pravda i život a každé ráno sa budím so srdcom pulzujúcim existenčnou úzkosťou. Aby som vyvážil nepohodlie kapitalistickej spoločnosti, snažím sa žiť čo najvernejšie anarchistickým ideálom… Žiaľ, je to márna snaha a už samotný pokus túto úzkosť skôr prehlbuje.
A tak sa obraciam k povrchným rozptýleniam v nádeji, že bezcieľne scrollovanie, seriály či rôzne úniky mi pomôžu. No nie — je to len náplasť na otvorenú zlomeninu a skôr či neskôr si človek uvedomí, že z tohto sveta, formovaného obrazom Mamona, ho dokáže skutočne vyslobodiť len smrť.
Ale čo sa to objavuje na obzore? Malý záblesk nádeje? Áno! V prvom svetle dňa sa črtá neuchopiteľný duch sediaci na bledom koni — a meno toho, kto na ňom sedí, je Podvratné Umenie. A Jannah kráča po jeho boku.
2. Nedávno si poskytol rozsiahly rozhovor pre francúzsky tlačený zin V.I.T.R.I.O.L ZINE – Issue III (s obálkou od slovenského umelca Dhomth, čo je zaujímavá náhoda). Zdá sa, že rozhovor je pomerne široký, ale nie primárne o hudbe. Bez toho, aby si prezradil priveľa — akých tém ste sa dotkli a priniesla ti diskusia nejaké nové závery alebo pohľady, ktoré by si mohol zdieľať?
Možno to nie je až také prekvapivé — filozofické a politické prvky sú v tvorbe Trespasser pomerne výrazné — ale väčšina otázok, ktoré dostávam, sa netýka priamo hudby. Rozhovor pre V.I.T.R.I.O.L sa sústredil najmä na prepojenie náboženstva, filozofie a politiky. Dotkli sme sa aj tém ako cancel culture či politická korektnosť, pričom som mal možnosť diskutovať s niekým takpovediac „z druhej strany“.
Osobne som sa vďaka tomu vrátil k niektorým svojim starším postojom, najmä k otázkam materiality verzus spirituality a k meditácii, a nanovo ich prehodnotil. Ak vás tieto témy zaujímajú, určite odporúčam zin si zadovážiť.
3. Ako dieťa som vyrastal v meste so silnou metalovou komunitou a neskôr som sa presťahoval do mesta s výraznou punkovou scénou. Bol som tam jediný metalista medzi punkáčmi a hoci som bol otvorený punkovým vplyvom (v podstate som ani nemal na výber, ak som sa chcel socializovať), opačne to veľmi nefungovalo. Po rokoch som si začal všímať, že HC/punková scéna sa postupne rozširuje smerom k extrémnemu metalu. Kým rané prepojenia ako Napalm Death či Extreme Noise Terror sú pochopiteľné, čo podľa teba ponúka black metal z umeleckého hľadiska, čo HC alebo punk nedokáže?
Vyrastal som v punkovom prostredí, kde už vtedy pôsobili kapely a žánre silne ovplyvnené metalom — napríklad Nasum a celá grindcore scéna konca 90. rokov, Wolfpack so svojím d-beat/death metal crossoverom, alebo G-Anx s ich zvláštnou kombináciou melodických atmosférických pasáží a agresívneho blastovania. Moja skúsenosť zo Švédska teda je, že punková scéna bola voči metalovým vplyvom pomerne otvorená.
Myslím si, že ľudia, ktorí chcú rozvíjať svoje hudobné schopnosti a skladateľstvo, často prirodzene smerujú mimo punk. Punk má totiž jednu zo svojich hlavných čŕt práve v nízkej „vstupnej bariére“. To je zároveň jeho sila aj slabina. Na jednej strane priťahuje mladých hudobníkov a dáva priestor aj neskúseným kapelám, no na druhej strane ich často nedokáže dlhodobo udržať, pretože príliš nepodporuje umelecký rast. Moja skúsenosť je, že v punku sa často očakáva ten istý d-beat, podobné texty, podobná estetika — a ak je hudba príliš technická, býva považovaná za „nepunkovú“. Toto je istý paradox punku: je zároveň otvorený a radikálny, ale aj trochu stagnujúci a konzervatívny.
Zároveň si myslím, že punk často funguje ako vstupná brána pre hudobne zvedavých ľudí. Dáva základ — od sociálnej reality fungovania kapely, cez prvé pokusy o skladanie, až po skúsenosti so samorganizáciou a nekomerčnou scénou. Keďže však žijeme v kapitalistickej spoločnosti, niektoré ambicióznejšie kapely a hudobníci postupne prechádzajú z DIY punkovej scény do komerčnejšieho metalového prostredia. Videli sme napríklad, ako labely ako Seasons of Mist, Relapse Records či Southern Lord Records začali vydávať kapely s punkovým základom, ale širšími ambíciami. Metalová scéna má väčšie publikum, viac finančných možností a, povedzme si úprimne, aj väčší dôraz na hudobnú zručnosť.
A teraz k black metalu — myslím si, že to, čo punk na ňom priťahuje najviac, je duch rebelstva. Mnohí v ňom vidia paralelu s punkom v silnom anti-establishmentovom postoji a v prístupe „je to životný štýl, nie móda“. Hudobne sa obe scény snažia posúvať hranice extrémnosti, no zároveň si zachovávajú istú mieru melodiky. Metal — najmä death a black — podľa mňa naučil punk, ako prepájať melódiu s agresivitou. Vzťah medzi punkom a metalom je však vždy obojstranný — ide o akýsi dialóg, kde si obe scény navzájom požičiavajú a inšpirujú sa.
4. Pri hlbšom spoznávaní crust punkovej scény a jej historických prepojení s raným death metalom — najmä švédskym zvukom — som premýšľal, či išlo skôr o prirodzený hudobný vývoj smerom k väčšej tvrdosti, rýchlosti a extrémnosti, alebo či to malo aj politický či symbolický rozmer. Najmä v prípade black metalu, ktorý má vlastnú históriu spojenú s krajne pravicovými tendenciami — vnímaš rastúce prepojenie HC/punku s black metalom aj ako určitú formu „znovuzískania“ tohto priestoru?
Prvé prepojenia metalu a punku som vždy vnímal ako prirodzené a dynamické stretnutie príbuzných hudobných štýlov s podobným politickým pozadím. Thrash metal bol pomerne politicky uvedomelý, podobne ako raný grindcore, napríklad Carcass. Myslím si však, že punkové kapely, ktoré začali preberať heaviness death metalu, to robili skôr z estetických než politických dôvodov — ako snahu posunúť zvuk do extrémnejších polôh.
Zároveň treba povedať, že to fungovalo obojsmerne. Napríklad Skitsystem vznikli ako štúdiový projekt členov At the Gates — teda metalisti hrajúci punk. Podobných príkladov je viac: Disfear postupne spolupracovali s hudobníkmi z kapiel ako Entombed či Marduk. Je to jednoducho prepojený, živý a trochu chaotický svet.
Úprimne si nemyslím, že väčšina tohto miešania žánrov bola motivovaná politikou — už thrash a death metal mali často skôr ľavicové alebo aspoň kritické postoje voči extrémnej pravici, čo sa nedá úplne porovnať s neskorším vývojom black metalovej scény.
Pri black metalových vplyvoch je to však citlivejšie, keďže táto scéna je historicky spätá aj s problematickými ideológiami. Zároveň je ale často ťažké presne určiť, odkiaľ konkrétne vplyvy pochádzajú. Ak napríklad do d-beat skladby pridáš melodické, takmer folkové gitarové linky — je to vplyv Dissection, Emperor, raných In Flames, alebo dokonca Strebers? Hranice sú veľmi rozmazané.
5. Trespasser sa vracia so svojím tretím dlhohrajúcim albumom s názvom „יְהִי רֹוא“ („Nech je svetlo“). Zdá sa, že svetlo preniká cez temnotu (čo je pre black metal typické), no zároveň to pôsobí prekvapivo nádejne vzhľadom na stav sveta. Myslíš si, že existuje dôvod na nádej pre ľudstvo?
Áno, samozrejme, že existuje nádej. Máme v sebe potenciál pre dobro. Ide len o to vybudovať spoločnosť, ktorá bude tieto motívy posilňovať, namiesto tých cynických, neetických a násilných, ktoré v sebe tiež nesieme. Skutočne v nás žijú dvaja vlci a súčasná spoločnosť kŕmi len jedného z nich – čo vedie ku konkurencii, závisti a chamtivému individualistickému protekcionizmu. Keď raz dokončíme budovanie našej spoločnosti, budú kŕmení obaja vlci; budú žiť v symbióze, učiť sa jeden od druhého a navzájom sa podporovať.
Ľudstvo má len dve možnosti: evolvovať alebo zahynúť. Myslím si, že anarchizmus je dobrým odrazovým mostíkom, od ktorého sa dá začať evolúcia. Ako povedala Maria Nikiforova: „Anarchisti nikomu nič nesľubujú... Anarchisti len chcú, aby si ľudia uvedomili svoju vlastnú situáciu a uchopili slobodu do vlastných rúk.“
6. Zaujíma ma symbolika druhého príchodu, Knihy zjavenia a siedmej pečate. Tieto odkazy sú ústredné pre kresťanskú tradíciu, a možno aj staršie. Používaš náboženské paralely na komentovanie súčasného sveta? A vedel by si mi priblížiť kontext za tvojimi textami?
Druhý príchod je návrat Krista na zem, kde vedie Spravodlivých™ do vojny proti zlu a napokon úplne a definitívne zvíťazí. Je to klasický motív finálneho súboja dobra so zlom. Nemyslím si, že by som Druhý príchod používal priamo, ale pracujem s obraznosťou a poéziou Knihy zjavenia. Je to pomerne priamočiara alegória, kde namiesto božského zásahu využívame silu kolektívu na premenu sveta zo „zlého“ na „dobrý“, teda zo spoločnosti založenej na triedach na beztriednu.
Niekedy používam formulácie z Biblie priamo, niekedy zmením slovo, aby som obrátil význam, a inokedy využívam metafyzický koncept ako metaforu pre niečo materiálne. Závisí to od poetiky konkrétneho verša a od toho, aký efekt chcem textom vyvolať. Tieto koncepty a témy používam hravo a nemám žiadny pevný systém, v ktorom by konkrétny biblický pojem vždy zodpovedal konkrétnemu marxistickému či anarchistickému konceptu. Pri písaní albumu „Apocalypsis“ som však mal jednu viac-menej nosnú myšlienku: „Duch Svätý“ ako metaforu triedneho vedomia. Ak by niekto detailne porovnával moje texty s biblickým konceptom, určite by našiel nezrovnalosti. No podobne ako Duch Svätý (Božia milosť pôsobiaca priamo na zemi) zjavil Jánovi z Patmosu udalosti Druhého príchodu a Poslednej bitky, triedne vedomie by odhalilo pracujúcim skutočnú podstatu sveta a to, čo je potrebné urobiť. Aj sám vidím, že táto metafora má svoje limity. Preto moje biblické obrazy netreba brať príliš doslova – sú len nástrojom na vyvolanie pocitov nádeje, viery a vzbury u poslucháča.
7. Nedávno si vydal dva videoklipy — oba sa mi veľmi páčili, ale najmä ten prvý, „With Fear and Great Joy“, kde dvaja muži nesú truhlu plnú zbraní a tradičných odevov cez krajinu aj vodu, aby ju na konci počas akéhosi rituálu spálili. Video má zaujímavú, takmer kultovú atmosféru pripomínajúcu Midsommar — bol to zámer, alebo som úplne vedľa?
Nemalo to evokovať švédsku tradíciu Midsommar, ale chápem, prečo to tak môže pôsobiť. V skutočnosti vo videu sledujeme Pohreb vojny. Keď bude posledná triedna vojna vyhraná, posledné zbrane ľudstva budú uložené do truhly a odnesené hlboko do lesa. Tam bude truhla odovzdaná Duchu lesa, ktorý ich následne zničí na mieste neznámom pre akúkoľvek živú bytosť.
8. Skladba „With Fear and Great Joy“ je prepojená s tradičnou slovanskou ľudovou melódiou, čo jej dodáva výrazne melancholický nádych. Cítiš nejaké umelecké alebo osobné prepojenie so slovanským svetom a jeho kultúrou?
Tá skladba je v skutočnosti srbský pravoslávny chorál, ktorý napísala pomerne problematická osobnosť. Nedávno mi bolo povedané, že ide o pieseň často používanú nacionalistami a pravicovými skupinami. Nemala reprezentovať svoj slovanský pôvod, ale skôr kresťanskú tematiku. Je to krásna pieseň… no rozpráva príbeh z Knihy zjavenia o poslednom súde – udalosti, v ktorej nadprirodzený patriarcha súdi každého z nás podľa svojvoľného morálneho kódexu – čo považujem za veľmi nepekné. Práve tento stret krásy a škaredosti, spravodlivosti a nízkosti, božskosti a materiality ma zaujal. A samozrejme aj ten zrejmý kontrast medzi strachom a veľkou radosťou. Je to naozaj melancholická kompozícia. Veď čo je melanchólia, ak nie ten sladký bod medzi eufóriou a zúfalstvom?
9. Nový materiál znie zároveň agresívne aj melodicky. Aké sú tvoje hlavné hudobné vplyvy a čo podľa teba robí dobrú blackmetalovú skladbu?
Ďakujem, presne o to sa snažím! A často aj o rýchlosť. Ale s vekom prichádza potreba diverzifikovať a nerobiť len blast beat/d-beat/rýchle skladby. Je to zvláštny pocit. Keď som na poslednom albume napísal „Hand in Hand Towards Har-Megiddo“, mal som skoro pocit, že som sa zapredal. Popový štandard v strednom tempe 4/4 – čo sa to zo mňa stalo? Ale bola to zábava a výsledok sa mi veľmi páčil. Myslím, že tá skladba má niečo, čo tie úplne rýchle nemajú – akýsi neúnavný ťah. Tentoraz asi najviac vyniká skladba „Strong Wind Blows“, ktorá bola pôvodne zamýšľaná a napísaná ako robotnícka hymna inšpirovaná klasickou hudbou – so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane baptistického call-and-response. Ale áno, „ukradol“ som si ju sám a vznikla z toho táto verzia.
Takže… pointa je, že dobrá (blackmetalová) skladba zachytáva atmosféru, pocit, auru, náladu, význam. Skladba je dobrá vtedy, keď robí to, čo má robiť. Robotnícka hymna o solidarite pri štrajku alebo sile odborov musí mobilizovať masy a dávať im nádej; smútočný pohrebný chorál musí byť dôstojný a umožniť zamyslenie; tanečná skladba ťa musí prinútiť tancovať a podobne. Moja inšpirácia sa riadi týmito voľnými obrysmi – kradnem, požičiavam si a vymýšľam hudbu, ktorá vyvoláva témy textov a ducha politického projektu tejto kapely – revolúciu. Ak chceš konkrétne mená, tak Nile a Marduk sú pre mňa zásobárňou riffov a aranžmánov.
10. Ako vyzerá tvoja práca v štúdiu? Nahrávaš väčšinu partov na jeden-dva pokusy, alebo venuješ veľa času postprodukcii a vrstveniu? Aké boli najväčšie radosti a trápenia pri nahrávaní „יְהִי רֹוא“?
Do riti, to naozaj závisí. Tentoraz som bol dobre pripravený, takže žiadna skladba nemá viac než povedzme tri rôzne pokusy poskladané dokopy. Väčšina má možno dva a niektoré sú nahrané na jeden záťah. Hovorím o bicích, ktoré považujem za chrbtovú kosť každého rock’n’rollového nahrávania. Ale ako pri každej modernej metalovej produkcii, aj tu sa trochu posúvajú údery kopáku – nebudem klamať. No 98 % toho, čo počuješ, je čistá vôľa a odhodlanie. Pri gitare si dávam trochu viac voľnosti – nahrávam, kým nepadnem, a potom pokračujem tam, kde som skončil. Nemám žiadne ilúzie, čo sa týka gitary alebo basy.
Na predchádzajúcej nahrávke som mal v štúdiu veľmi stresujúcu skúsenosť – hral som na požičaných bicích a bol som pod veľkým časovým aj finančným tlakom. Preto si tie skladby vyžiadali VEĽA pokusov a postprodukcie. Tentoraz som to chcel minimalizovať a radšej venovať čas napríklad orchestrálnym perkusiam alebo hľadaniu naozaj dobrého zvuku gitary a basy – a to bolo veľmi oslobodzujúce. Joona, zvukár, bol tiež skvelý. Poznáme sa už dlho a je to naozaj pohodový a profesionálny človek, s ktorým je radosť nahrávať. Tentoraz sme mohli všetky vokály nahrať doma a potom ich priniesť do štúdia na mix, čo bola zároveň výhoda aj nevýhoda – máš úplnú slobodu skúšať nové veci, vrstviť frázy, experimentovať so spevom a prerábať vokály donekonečna. Myslím, že výsledok je nakoniec veľmi dobrý, ale stálo to čas.
11. Môžeš nám povedať niečo o svojom vybavení? Aké ladenia a techniku používaš? Si verný konkrétnym značkám, alebo hráš na tom, čo ti prinesie požadovaný zvuk? A akú dôležitú úlohu podľa teba zohráva basa v black metale?
Jasné. Toto je prvýkrát, čo na takúto otázku odpovedám!
Používam gitaru Ibanez ICT 700 s ladením drop C a struny Ernie Ball „skinny top, heavy bottom“. Vlastný gitarový aparát vlastne ani nemám, takže som si požičal Sovtek a Musicman od Joonu. Jednu stopu sme nahrali s MetalZone cez Sovtek a zdvojili ju ďalšou stopou s HM-2 cez MusicMan, čo je, myslím, basový aparát.
Čo sa týka bicích, používam taký mišmaš vecí, ktoré som si požičal, „požičal“ alebo kúpil od kamarátov. Činely kupujem väčšinou Wuhan alebo podobné lacné, odolné a „OK“ znejúce veci. Na tomto nahrávaní som použil vlastné vybavenie a jeden kamarát poznamenal, že činely znejú na hovno – s čím nesúhlasím. Podľa mňa znejú „OK“. Na prvom albume som mal ešte horšie činely, veľa z nich bolo prasknutých, niektoré mali navŕtané diery a podobne. Na „Apocalypsis“ som si požičal brutálne špičkové veci od Zildjian a Sabian, ktoré zneli dobre, ale možno až príliš dobre. Takže áno, väčšinou používam to, čo je po ruke a čo si môžem dovoliť.
Moja basa je Squier Jazz Bass, najlacnejšia na trhu. Pustili sme ju cez nejaký žltý Boss pedál do Ampeg SVT a boxu 8x10“, ak si dobre pamätám. Nie som veľmi basgitarista, takže si to úplne nepamätám. A to možno odpovedá aj na tvoju poslednú otázku: nemyslím si, že basa je v metale až taká dôležitá. Alebo skôr – väčšinou si ju nevšímam. Keď si ju však všimnem, tak sakra! Vie to strašne veľa zmeniť! Napríklad si myslím, že Watain a Funeral Mist pracujú s basou veľmi dobre – zvyčajne majú len pár výrazných basových liniek, ale keď sa objavia, výrazne obohatia skladbu. Niekedy sa basa vynorí z „oceánu“ a stojí sama v majestátnej jednoduchosti spolu s jednoduchým 4/4 rytmom a podobne. Ak v Trespasser počuješ basu, určite je to inšpirované takýmto prístupom. Možno svoje predošlé tvrdenie vezmem späť – vlastne si dobrú basovú linku alebo zvuk v blackmetalovom mixe naozaj užívam!
12. Aké máte koncertné plány k novému albumu? Je šanca, že zahráte aj na Slovensku alebo inde v strednej Európe?
Obávam sa, že momentálne nemáme k tomuto albumu naplánované žiadne turné. Tento rok musím svoje peniaze a dovolenku venovať iným veciam…
13. Ktorý album, obal albumu a videoklip ťa v poslednom čase najviac zaujali?
Veľmi zriedka objavím niečo nové, čo by ma naozaj nadchlo, ale ak vezmeme posledných povedzme 5 rokov, viem dať prehľad.
Je tu silná nová vlna špinavého punk rocku a bolo by chybou nespomenúť Darla a Sodakill zo Švédska. Tiež Lambrini Girls z UK boli naživo naozaj skvelé. Páčia sa mi aj komerčnejšie veci ako Ecca Vandal a Karen Dio.
Pred pár rokmi som objavil Nikki Lane a je výborná.
Iffernet – „Life at heart“ je skvelý francúzsky black metal a práve vyšiel. Pred pár rokmi som si úplne zamiloval Turnstile – „GLOW ON“, rovnako ako mnoho ďalších mileniálov, ktorí vyrastali na melodickom punku a hardcore. Úplne zbožňujem oba albumy od Grendels Sÿster, majú brutálnu heavy metalovú energiu. Rapper RMR – „Drug dealing is a lost art“ som si veľmi obľúbil a púšťam si ho od roku 2020. Dax Riggs – „7 songs for spiders“ je kurevsky dobrý.
Z videoklipov odporúčam AVFALL – „Vielleicht, wie ein Speer“ a už spomínané video RMR – „Rascal“. Čo sa týka grafiky a artworku, veľmi ma baví kolážový štýl a domáce fotokopírované veci – napríklad Wagner Ödegård.
14. Môžeš odporučiť dobrú knihu a/alebo film, ktorý by som nemal vynechať?
Práve som dočítal krátku brožúru „Atamansha: The story of Maria Nikiforova – the Anarchist Joan of Arc“ a veľmi ju odporúčam! Má menej než 70 strán a číta sa ako dobrodružný román. Čo sa týka filmov, nedávno som videl „Nymphomaniac“ od Larsa von Triera – dosť výnimočné a takmer provokatívne. A pokiaľ ide o zachytenie ľudských emócií, seriál „Fleabag“ od Phoebe Waller-Bridge je podľa mňa úplne výnimočný!
15. Je niekto, s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?
Grendels Sÿster! Veľmi by som si chcel prečítať rozhovor, ktorý by išiel do hĺbky ich textových inšpirácií a ich prístupu k literárnej histórii, tradičnej hudbe a skladaniu!
16. (Ďakujem za rozhovor) Máš nejaké posledné slová?
Starajte sa o seba navzájom a pokračujte v boji – vo veľkých aj malých veciach. Motýlí efekt je skutočný!
.jpg)
