DSW#16 Kazostroj - ŠPINA/HNUJ (2024) // Maroš, Mykey // 31-10-2024

 

1. Ahoj chalani, v auguste ste vydali svoj prvý dlhotrvajúci album - ako vznikal a ako ste spokojní s výsledkom?

Maroš: Najprv pomaly keďže sme veľa koncertovali popri skladaní, no počas zimy 2023 sme sa pustili len do skladania a vtedy sme nabrali celkom fajn tempo. Do jari sme naskladali zvyšok albumu a na prelome apríla a mája sme navštevovali kulturák v Žabokrekoch a spolu s Jurajom Kankulom sme nahrávali. Ono je to už celkom celé sprofanované a bolo to povedané asi tisíckrát, ale nahrávali sme to live, aby sme zachytili ten koncertný drive na nahrávke. Ja som s výsledkom veľmi spokojný, na albume je podľa mňa celkom zaujímavá zmeska vplyvov a rozdielnych žánrov. Aj hrávať naživo ma tie songy baví.

Mykey: Výsledný zvuk albumu dokonale naplnil pôvodný zámer preniesť živelnosť a surovosť, ktorú cítiť z pódia na koncertoch Kazostroja na hudobný nosič. Skladby vznikali prirodzene a bez nejakej vynútenej potreby vytvoriť niečo za každú cenu. Vždy keď niekto priniesol nejaký nový motív a nemali sme práve pred koncertom, tak sme sa mu spoločne venovali čas, a formou improvizácie sme sa postupne prepracovali ku konečnému výsledku.


2. Ste na scéne už pár rokov, čo vám dal a vzal život v UG?

Maroš: Zrovna nedávno sme sa rozprávali s Hugom cestou z koncertu, že aké neuveriteľné situácie zažívame vďaka tomu, že sa pohybujeme v undergrounde. Vždy keď v pondelok po koncertnom víkende prídem do práce, tak len tak čumím do blba a snažím sa vrátiť do bežnej šedej reality. Pozerám sa okolo seba a premýšľam nad tým, že veci, ktoré ako kapela zažívame sú neprenosné zážitky a s nikým, kto to nezažil sa o tom ani nedá diskutovať, lebo neocení ten bizár. Napríklad keď sa snažím o tomto hovoriť kolegom z práce, mnohým veciam nerozumejú, častokrát sa i pýtajú, že načo to robíme, keď z toho nie sú prachy. Raz dokonca padla otázka, že či mojej manželke nevadí, že hrám v kapele, lebo veď v bekstejdžoch to sú samé afterky, fanynky sa na nás hádžu, alkohol sa leje potokom a drogy sypú jak lentilky. Nemusím tu vysvetľovať, ako vyzerá realita. Práve naopak mi underground veľmi opravil morálny kompas, spomínam si, že predtým, ako som do tejto scény vstúpil som bol v mnohých smeroch celkom smrad a najmä angažované kapely s názormi mi dosť otvorili oči a správne ma životne usmernili. Ale priznám sa, že na druhej strane boli chvíle, kedy mi underground vzal takmer všetko.

Mykey: Ja som veľmi vďačný za všetky miesta, ktoré sme vďaka koncertovaniu navštívili, za všetkých skvelých ľudí čo sa v tejto prapodivnej komunite pohybujú a dá sa s nimi porozprávať aj dobre zabaviť a za všetky úžasné kapely, s ktorými sme mali česť zdieľať pódiá a zabaviť sa na ich show. Tých pár hodín chýbajúceho spánku kvôli neskorým príchodom domov za to stojí. Na druhú stranu tento rok v lete som prvýkrát pocítil aj obmedzenia, ktoré so sebou nesie koncertná šnúra, a kvôli našim koncertom som nemohol byť na festivaloch, ktoré by som inak navštívil. No funguje to aj opačne, vďaka Kazostroju som bol na koncertoch a festivaloch, na ktoré by som inak nešiel.

 

3. Náš prvý rozhovor sme robili v čase pandémie, keď aj introvert ako ja sa zo zúfalstva pustil do amatérskych rozhovorov s cudzími ľuďmi. Teraz je opäť všetko v plnom prúde a je tu pretlak všetkého - ste radi, že je to za nami alebo sú veci, ktoré vám z toho obdobia chýbajú?

Maroš: Vítam zmeny, ktoré to prinieslo, ako napríklad relatívne znormalizovanie home-office. Priznám sa, že kým nebola pandémia, tak som sa s takým konceptom ani nestretol. Z toho obdobia mi však chýba iba jedna vec – vravel som si vtedy, že aké máme vlastne šťastie v princípe, že na preľudnenú planétu prišiel mor a netreba to riešiť vojnou. No a pozri. Ak by mi niekto povedal, že terajšie vojnové konflikty zo dňa na deň skončia, ale bude opäť pandémia, bez váhania zoberiem ten mor. Proste mal som pocit, že toto je to najhoršie čo sa nám ako spoločnosti môže stať. Od februára 2022 som absolútne stratil nádej v dobrý koniec. A to som ho ešte počas covidu mal. Ten pocit nádeje a istoty mi chýba najviac.


4. Kam sa posunula domáca scéna za posledných pár rokov, stmelili ju krízy sveta alebo naopak?

Maroš: Ťažko povedať. Kapely, ktoré sú súčasťou našej undergroundovej scény majú plus-mínus rovnaké názory na tieto svetové krízy - kto má radikálne odlišný názor do nejakej našej spoločnej scény tak prirodzene nezapadá. Ak hovoríme o nejakom posune, postrehol som len jeden ktorý mi prekáža a respektíve to, že miera tolerancie odlišných názorov začína byť brutálne tenká. A to nehovorím o hore spomínaných zásadných veciach, ale o drobnostiach a malichernostiach. Nevieme diskutovať, vieme sa už len neosobne pohádať v komentárových vláknach a bloknúť sa navzájom. Pre mňa osobne je dôležité, aby sme sa zhodli v otázkach antifašizmu, tolerancie a slobody – keď sa nezhodneme v iných veciach, vždy sa o tom vieme porozprávať. Zažil som sám dokonca prípady, kedy normálna diskusia správne naviedla názorovo strateného človeka. U nenávistných debilov to samozrejme nefunguje, tak ako nefunguje diskutovať s niekým, kto ti ide rozbiť hubu.

Mykey: Nemôžem posudzovať ako sa scéna mení názorovo, keďže takmer vôbec nesledujem nejaké dianie vo vnútri komunity. Ak by som mal ale hovoriť o hudobnej evolúcii v UG tak sa mi páči ako sa čoraz viac prelínajú rôzne žánre aj u nás (hovorím u nás, lebo na západ od našich hraníc tento trend trvá oveľa dlhšie). Napríklad spojenie rapu, punku a elektra v prípade Berlin Manson, FVCK KVLT či Dušana Vlka. Alebo napríklad spojenie prvkov punku, black metalu a stoner rocku v prípade kapely Kazostroj.


5. Vidieť Ťa často v tričku Mayhem "Deathcrush" - basa na vašom novom albume mi pripomína Necrobutcherovský zvuk - ako vás ovplyvnila scéna nórskeho blackmetalu, ako vnímaš kontroverziu okolo tejto scény a aký je prienik medzi touto a vašou subkultúrou?

Maroš: Haha, odvážim sa povedať, že Mykeyho a Huga nijako. Mňa ovplyvnila masívne. Ja som v rannej dospelosti počúval veci ako Venom, Celtic Frost, Torr pre ich punkový a rakenrolový vibe. Konkrétne Mayhem som objavil krátko predtým, ako som založil Kazostroj a úplne ma položili emócie na ich debutovom dlhohrajúcom albume a surovosť spomínaného EPčka Deathcrush. Rovnako mám rád aj Pure Fucking Armageddon. Z nórskych blackových vecí mám ešte rád aj Darkthrone, ale paradoxne až tú neskoršiu éru, keď začali hrať pomalšie. Kontroverzie spojené s touto scénou vnímam najmä ako časť metalovej histórie. Je to zaujímavé čítanie, ale nevnímam tie ústredné postavy ako hrdinov, alebo idoly. V niektorých prípadoch práve naopak. Čo sa týka toho prieniku – pre mňa bol začiatok blackmetalu v niečom strašný punk. Proste špina, bordel a muzika viacej o emócii ako o inštrumentálnych výkonoch. To ma na tom baví najviac.

Mykey: Mayhem som nikdy nepočul a asi ani žiadny iný severský black metal, takže ma nijako neovplyvnil. Táto hudba vôbec nepatrí do môjho playlistu.


6. Ktorý koncert za posledné dva roky vám utkvel v pamäti a prečo?

Maroš: Za mňa to bola určite minuloročná Pohoda, kde sme hrali v rámci Garáže. Hrali sme o 3:45 v nedeľu v noci a napriek tomu sa tam pred našim vystúpením nakotili desiatky ľudí, ktorí decimovali zábrany už počas našej zvukovky. Na tomto koncerte sme inak prvýkrát v živote hrali song Špina/Hnuj. Bol to masaker proste, piesok som z nosa vyberal ešte tri dni a únavu dospával ďalšie štyri. Začali sme za tmy a keď sme dohrali, bolo ráno. Dosť punk bol aj koncert v Poráči na festivale Woodna Stocka uprostred lesa. Nič špeciálne sa tam nestalo, ale špeciálne bolo prostredie, atmosféra a ostatné kapely.

Mykey: Stoned Jesus na Pink Whale a The Ills v Lúči. Vynikajúci hudobníci, dobrý zvuk a príjemná komunikácia s publikom. Som rád, že sa mi občas podarí zájsť na koncert aj v roli fanúšika.


7. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Maroš: Fans, akože ventilátory? Do konca roka dáme nejaké koncerty, nejako odpromujeme ešte nový album a asi rovno začneme skladať nové veci. S tým sme už vlastne začali. V novembri hráme doma na Celestial Helpfeste, radi by sme tam zahrali niečo nové. Včera zrovna sme začali skladať nové songy. Pripravujeme i nový videoklip, ale ešte k tracku z albumu Špina/Hnuj.


8. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Maroš: Ja si momentálne najviac užívam nový album Esazlesa. Neskutočne zadelili, už teraz mám „Dokud vím, co mám“ radšej ako predošlú Společnost psú. Odporúčam všetkými desiatimi. Pozerávam novú anime adaptáciu Uzumaki Junjiho Ita a reprízy Alfa na Markíze Klasik. Po sto rokoch som bol i v kine na nového Jokera. Mne sa páčil, veľmi dokonca. Ale chápem, prečo sa zvyšku sveta nepozdával. Tento rok sa mi moc k čítaniu nedarí dostať, jediné čo občas čítam je Springfieldske tajemství – kniha o tom, ako vznikajú Simpsonovci priamo od Mikea Reissa, jedného zo scenáristov seriálu. Prvých osem sérii považujem za najsvetlejšie momenty svetovej televízie. Zachytil som ale, že v češtine vyšla kniha Haunting of Hill House od Shirley Jacksonovej a prvýkrát v slovenskom preklade Koralína od Neila Gaimana. Dúfam že si ich obe nájdem pod stromčekom. Ale môžem ich dostať i k nadchádzajúcim meninám a narodeninám, to je jedno.

Mykey: Často si púšťam kapely ako King Buffalo, Fu Manchu, Stoned Jesus, The Truckfighters, Black Book Lodge a nedávno som sa tiež vrátil ku klasikám ako Morphine, The Doors alebo Radiohead. Naposledy som bol nadšený zo seriálu Sobík a nový Joker sa mi nepáčil 😊. Aktuálne čítam sériu Nadácia od Isaaca Asimova.

 

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Kazostroj - Špina/Hnuj (2024)

 

1. Pri liečbe duše ideš po dlhodobej príčine alebo sa sústredíš viac na liečbu akútnych symptómov? Čo pomáha?

Maroš: Kedysi som sa sústreďoval na akútne symptómy. Tento rok som sa konečne prekonal a začal chodiť k cvokárovi. Som za toto rozhodnutie rád a odporúčam to každému, kto sa topí v niečom, s čím si už nevie dať rady. Len si treba dať pozor pri výbere psychológa, pretože na Slovensku stále panuje veľa fušérov, ktorý ti predpíšu lieky a pošlú domov a vybavené. Prípadne postupmi existujú v roku 1996.


2. Dá sa dlhodobo vyžívať v špine? Nemáš potrebu prejsť do "čistejšieho" prostredia?

Maroš: Ak hovoríme metaforicky a narážame na myšlienky pesničky na ktorú táto otázka naráža, tak nie. Asi to bude tým, že v skutočnosti nie som hudobník, len sa na neho hrám. Tým pádom si môžem dovoliť hýbať sa iba v prostredí ktoré je „špinavé“, ktoré mi odpustí moje diletantstvo. Milujem to.


3. Akú dobrú radu máš pre znudených ľudí?

Maroš: Aby si kúpili medvídka mývala.


4. Aký máš vzťah k požívaniu substancií a jedov?

Maroš: Veľmi striedmy. Ja túto plochu využijem na taký malý coming-out. Od roku 2015 som absolútne abstinoval, zašlo to až tak ďaleko, že som si nechal vytetovať straight-edge kérku. Koniec koncov to vlastne spomínam v songu na ktorý narážaš. Potom prišla pandémia, kedy som prvýkrát dostával panické záchvaty, ktoré sa mi pôvodne podarilo vyriešiť neurolom. Ten však rýchlo prestal fungovať a problémy neprechádzali. Počas covidu som zrovna oslavoval tridsiatku, v rámci ktorej som si po rokoch vypil a veľmi mi to pomohlo zresetovať hlavu. Odvtedy si tak tri-štyrikrát do roka snažím takto vyvetrať hlavu. To je všetko. Nič iné som v živote nemal ani neskúsil. Dokonca ani trávu.


5. Stojí celá tá rehoľa okolo udržiavania kapely a scény za to? Pocítil si už niekedy krízu a čo Ťa nakoplo naspäť?

Maroš: Určite stojí. Ja som strašne šťastný, že som sa do tohto sveta dostal a neviem si predstaviť, že by som sa tomu nevenoval. Často mávam krízu v duchu, že už popri všetkom, čomu sa musím venovať, nezostávame moc času riešiť skúšky, koncerty, výrobu nosičov, nahrávania, komunikáciu, sociálne siete a všetko ostatné čo s týmto súvisí. Sám ale viem, že reálne by som sa bez všetkého tohto zbláznil. Cez zimu, alebo po náročnejších obdobiach si dávame na pár týždňov kapelnú dovolenku, po ktorej sa vždy strašne teším, že znovu budeme hrávať, alebo skladať novú muziku. To ma zvykne nakopnúť naspäť.

 

6. Ako zvládať rodičovstvo a nestať sa úplnym debilom, ktorého budú vlastní potomkovia nenávidieť?

Maroš: Minimálne ja sa snažím deťom tvoriť bezpečné a dôveryhodné prostredie. Ja som nemal v detstve pocit, že môžem rodičom povedať čokoľvek, alebo že sa im môžem so všetkým zveriť. Toto vnímam ako najdôležitejšie. Keď budú mať obe moje decká 18 rokov sa ma spýtaj, či mi to vyšlo. 

A potom samozrejme je dôležité sa správať ako civilizovaná ľudská bytosť. Neznášam, keď sa dospelí nevedia kontrolovať a decká sú svedkami napríklad extrémnych hádok, násilia na sračky ožratých agresívnych rodičov, zanedbávania a celkovo záležitostí, ktoré nemajú čo hľadať v detskom svete.


7. Čo je ťažšie, byť samým sebou za každých okolností alebo život v mnohých nie úplne kompatibilných roliach?

Maroš: Oboje je ťažké. A je na každom, čo si zvolí. Najľahšie je byť sám sebou keď si nenávistný idiot. Preto je ich tu dnes toľko.


8. Čo je najťažšia úloha, s ktorou si sa musel počas sedemročného vzniku albumu Špina/Hnuj  vyrovnať?

Maroš: Ja len uvediem na správnu mieru, že my sme ten album nedávali dokopy sedem rokov. Na bandcampe sa píše, že to je kulminácia posledných siedmych rokov, ale v tom smere, že to je výsledok dlhoročného hľadania a formovania sa ako kapely. Najťažšie pre mňa je častokrát skombinovať kapelu s reálnym svetom. Počas troch dní, kedy sme nahrávali základy na album a robili sme od rána som si uvedomil, aké by to bolo úžasné môcť sa muzike venovať na plný plyn. Zobudíš sa oddýchnutý, s čistou hlavou, nezaťažený každodennou osemhodinovkou v kancli. Vtedy by sa diali úžasné veci.

============================================================================

Kazostroj na jablkách

https://jablkadaleko.blogspot.com/2020/06/1-kazostroj-lo-fi-blackened-post-punkhc.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/04/jblk-03-kazostroj-malomestska-mizeria-7.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/06/rk2-kazostroj-citanie-po-rannej-kave.html

#136 Lord Belial Reviews: Obšar - Propastnyk (2024)

 

 

Obšar - Propastnyk (2024)
By Lord Belial

 

Už je to vyše pätnásť rokov, čo Ancestral Volkhes vydali fenomenálny album „Perun do vas!!!“. Kombináciou pohanského black metalu a malebných melódií so silným závanom lokálnej folkloristiky a nádherného vokálu hosťujúcej Mashi vytvorili, podľa môjho skromného názoru, jeden z najvydarenejších albumov slovenskej black metalovej histórie. Žiaľ, svojho nasledovníka sa už nedočkal, a tak potešilo aspoň minuloročné vydanie na LP u Beyond Eyes. Prečo toto spomínam, keď recenzujem úplne inú kapelu? Obšar má s Ancestral Volkhes čo to spoločné. Jednak pochádzajú z rovnakého mesta (Svidník), tiež používajú rusínsky jazyk, no čo ich spája najviac je vokalista Černorog (Ⱍ). Je teda prirodzené, že čokoľvek Obšar vytvoria, vyvolá to u mňa okamžitý záujem, a vzhľadom k tomu ako sa kapela vyvíja, musím len a len konštatovať, že na domácej scéne vyrástla ďalšia kapela svetových parametrov!

Po debutovom „R.U.N.E.“ (Rusinske Umiňa Novoj Ery) z roku 2018 a jeho skvostnom nasledovníkovi „Počornily horŷ, počornily lisŷ“ u Void Wanderer Productions práve vychádza tretí album s názvom „Propastnyk“.  Kto to vlastne je, ten Propastnyk? Samotná kapela ho definuje ako temnú bytosť, žijúcu z ľudských povier a presvedčení, zodpovednú sa všetko zlé, čo sa človeku udeje.

Je neuveriteľné a smutné zároveň sledovať, kam sa spoločnosť, resp. istá časť spoločnosti posúva v posledných rokoch. Akou pokrivenou cestou sa vydáva. Koľko absurdných tém zatieňuje racionálne zmýšľanie a dáva nabok to, čo nás ma napĺňať a posúvať dopredu. Domnievam sa, že také zlé to nikdy nebolo. Áno, ľudia aj kedysi verili čomukoľvek. Veď mali svojho Propastnyka.  Ale ako je možné, že dnes, kedy je každá záhada či prírodný zákon podložený nevyvrátiteľným vedeckým výskumom, dokážeme popierať fakty dávno overené a zjavne nepopierateľné?  Cúvame. Diletantizmus novodobých tmárov má až šokujúco veľké publikum, ich pseudovedecké názory (alebo jednoduchšie povedané, sprosté klamstvá) nadobúdajú obludné rozmery. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, demagógia prebíja racionalitu. Autority strácajú čas a energiu obhajobou elementárnych faktov, lebo ich spochybňujú zmanipulovaní pochybovači. Je prirodzené a určite aj správne mať na rôzne veci rôzny názor, zvlášť keď máme na mysli vkus, talent, hudobný či literárny žáner, šport a podobne. Práve to robí spoločnosť pestrou. To, čo je oveľa nebezpečnejšie, je podprahové spochybňovanie tých najprirodzenejších reálií s cieľom vyvolať v istej skupine spoločnosti pocit, že pravda vlastne vôbec nemusí byť pravdou, aby sa človek dal ľahšie ovládať a zneužiť. Ľudia sa upínajú na demagógov tak ako kedysi na Propastnyka.

 

 

Album otvára Vovča hodyna krátkym akustickým introm, ktoré plynule prejde do tradičnej  blackovej sypačky decentne podporenej klávesami.  Vorožky ešte viac pridajú na intenzite a aj na melodike. Obšar na nás valí excelentný moderne znejúci black metal s prekrásnym dievčenským vokálom na konci, zimomriavky!  Niekoľko krát si ten záver vraciam späť, je to čisté a veľmi chytľavé.  Sim zym mi zvukom kláves pripomína Thyrfing z ich prvých albumov, inak perfektne nadväzuje na prvé dva songy. Toto ja nedokážem pokojne počúvať, to sa ani nedá! Obšar ma dáva do pohybu a tak ako kedysi dávno za mojich mladých krásnych čias, ďalej už počúvam v stoji ako starý headbanger. Štvrtý zásek, titulný Propastnyk, ako aj po ňom nasledujúci Krivulec pokračujú vo vysoko nasadenej latke. Úžasné tempo, nevtieravá melodika, perfektné klávesy a silné folklórne motívy. Práve tie dodávajú kapele nezameniteľnú pečať.  Obšar nepotrebuje plný kamión tradičných ľudových nástrojov na to, aby zneli tradične, tak ako mnoho ich žánrových súputníkov, ujúkajúcich a tancujúcich za zvuku heligónky, a predsa sú folklórne motívy neodškriepiteľnou súčasťou každého songu. Bravúrne! No a na konci Krivulca opäť ten nádherný dievčenský vokál...nevýslovná krása! Chmarnyk je totálny opus! Nenormálne niečo. Neustále si musím pripomínať, áno, je to slovenská kapela (pardon, rusínska, ale rusíni sú naši 😊), v Svidníku sa hrá black metal svetových kvalít, a to hovorím akože som už  čo to počul za posledných vyše tridsať rokov . Chmarnyk má v sebe toľko energie! Totálne sa opúšťam, nech aj susedia z toho niečo majú! Havranec a Opros sja dida sa nesú v znamení celého albumu a viac ako dôstojne ho uzatvárajú. Mám za sebou 40 minút prvotriedneho metalu, excelentnú oslavu rusínskej prírody, mytológie a démonológie kompletne odspievané v rusínskom jazyku.  
     
Poznám tie klišé o tretích albumoch, ako bývajú zlomové ale často nezaujímavé, lebo kapela si minie najlepšie nápady na debute a tie čo ostanú, zhltne dvojka. Možno na tom býva trocha pravdy, ale určite nie v prípade týchto rusínskych mágov. Tempo, akým sa posúvajú dopredu, je do oči bijúce, to snáď ani nie je prirodzený vývin, ale nekompromisný pochod metalovej geniality. Priznám sa, že napísanie tejto recenzie som viac krát odkladal. Zakaždým som totiž pri počúvaní albumu nadobudol pocit, že ešte som ho celý nepochopil. Že som v ňom ešte neobjavil všetko. Že ešte potrebuje svoj čas. A tak aj bolo. Pri každom ďalšom vypočutí som narazil na nový prvok, ktorý som predtým prepočul. A myslím, že ešte stále je čo objavovať! Toto ma na tom fascinuje a toto dvíha Obšar na piedestál! Folk (black) metalové kapely často okamžite zaujmú prvoplánovou chytľavosťou, čistými folklórne znejúcimi vokálmi  a zaradením rôznych ľudových nástrojov, čo znie skvele na prvé vypočutie, ale časom začne nudiť a stratí sa v nedostatku vlastných nápadov a záplave  podobných kapiel. Obšar si vystačí s tradičnými metalovými nástrojmi, klávesmi ktoré k takémuto black metalu prirodzene pasujú, vreskotom, a hlavne svojou hudobnou ekvilibristikou. Aby som príliš veľa nefilozofoval, Propastnyk je fantastický album, ktorý odporúčam každému metalovému fanatikovi.. dajte tejto kapele šancu a podporte ju, pretože si to zaslúži!

#135 Flork Reviews: Demonic-Eyed - V (2024)

Demonic-Eyed - V (2024)
By Flork

The first thing that hits you when listening to Demonic-Eyed is the intensity of sound. Like, you know right away that this is an “in-your-face” kind of band that is confrontational on all fronts.

Their latest release Demonic-Eyed V is a thrash-infused hardcore album that refuses to pull punches, instead, tackling both personal and societal issues with a blistering ferocity. And like their previous releases, they continue to blend heavy, crunching guitar riffs with an unyielding rhythm section, all the while diving into topics ranging from animal rights and social justice to mythology and existential dread.

If you haven’t listened to any of their previous stuff, you can probably guess that their sound leans more to the aggressive side, but Demonic-Eyed V shows a more polished, yet still unapologetically raw production compared to their previous efforts. The tracks alternate between chaotic bursts of energy and more controlled, rhythmic sections that allow the songs to breathe before unleashing again.

Tracks like Nostromo and Samotar stand out with their fast-paced guitar work and thundering drums. In particular, Nostromo, which kicks off the album strikes with a dynamic, aggressive tone, immediately setting the stage for the auditory assault to come. I have to note that the production strikes a balance between clarity and grit, ensuring that no instrument gets lost in the intensity, but still retaining the rough-edged aesthetic that fans of the genre crave.

But what I particularly like about this album are the captivating aspects of how it tackles both socially-conscious themes and introspective explorations. Songs like Ked ticho zabija (When Silence Kills) and Believe Me speak about deeper emotions and struggles, offering commentary on isolation and mental resilience. These tracks feel personal, with the band channeling frustration and emotion into every scream and riff.

Yet, Demonic-Eyed doesn’t limit themselves to introspection. On tracks like The Greed and The Foodgasm, they make sharp critiques of consumerism and overindulgence, themes that are sure to resonate with fans who appreciate music with a message. The band’s commitment to social causes, including animal rights, shines through in their abrasive, yet meaningful lyrics, even when sung predominantly in Slovak. This linguistic choice gives the album a distinctly local edge, while their messages remain universal. And still, there are tunes on the album that are just fun and meant that way. My favourites are Najeb ako ziadny iny (Get fucked-up like nothing else) and Plumbum. These are songs that keep the pulse fast and the energy buzzing.

And the Florkman’s prognosis? Demonic-Eyed delivers a well-rounded, thought-provoking album with Demonic-Eyed V. Their ability to blend aggressive thrash and hardcore elements with meaningful, socially-aware lyrics sets them apart in the metal and punk scenes. And yet they don’t stray far at all from the genre, in fact, they only sharpen their sound and message with this album.  Demonic-Eyed definitely has a place as one of Slovakia’s most exciting underground acts, proving that they can still deliver brutal, honest, and thought-provoking music with every release. I’m really excited about the upcoming release.

DSW#15 Demonic-Eyed - V (2024) // Luboshio // 18-10-2024

1.    Ahoj chalani, musím sa priznať, že asi nepoznám produktívnejšiu UG kapelu – ako sa dá zvládať vaše vražedné tempo tvorby a hrania živých koncertov. Koľko percent vášho celkového času venujete kapele a ako to zvláda vase okolie?

Luboshio: Snažíme sa a keď treba, tak sa snažíme viac - o tom to je hehe. Proste ideme, čo to dá, však oddychovať budeme v hrobe, život treba žiť... Naše okolie je z časti zainteresované, takže to zvláda dobre. Ja osobne, keď odpočítam prácu, priateľku a rodinu, tak tomu venujem všetok ostatný čas (ale občas si dám nejakú knihu, film, túru).


2.    Po dvoch rokoch prichádzate s deväťskladbovou novinkou “V” – čo boli zásadné míľlniky jej vzniku?

Luboshio: Príchod Doom-a (speváka)- ten jasne predefinoval album/muziku, myslím si, ža aj vďaka tomu to je náš najodlišnejší album. Plus Adam Mičinec predefinoval náš zvuk už na 4ke, ale teraz ho dokázal ešte viac vyšperkovať- fakt to stojí za to, tá prehľadnosť, upratanosť a popritom dravosť a agresia... Myslím si, že tieto 2 veci nás zas posunuli aspoň o 6000päťsto FRANFORCOV ďalej. A stojí za zmienku aj tradičné dodržanie spolupráce s Mirom Spevákom, Robom Ivanom a Julom Tomášom. Texty v angličtine do troch skladieb dodala tentokrát Rachel Herrmannová, moja kamoška, lingvistka.

3.    V kapele máte štvrtého člena, čo priniesol do tvorivého procesu a ako zapadol do kapely?

Luboshio: Doniesol rozmanitosť vokálov, lepšie pódiové prevedenie koncertov a ďalší umelecký vklad do našej hudby. Takže naplnil presne to, čo sme od neho očakávali a ešte aj viac. Ale hlavne- je to náš kamarát, máme ho radi!


4.    Ste vyzretí hudobníci, nedá sa nevšimnúť, že vaša kompozícia a jej prevedenie má špičkovú úroveň - ako je možné, že nevydávate vinyly na známejších labeloch, ktoré sa venuju thrashovým kapelám?

Luboshio: Neviem, nikto sa nám neozval, ale pravda je aj to, že som napísal len 2 maily ohľadne tohoto, asi to slabo "pretláčame"... Treba však dodať, že nie sme typická thrash kapela- solíme to dosť Hardcore-om... Ale tak nasporíme lóve a vydáme pod vlastnou značkou Černoboha hehe.


5.    Vaša predposledná nahrávka "IV" vyšla na Jabklách ako splitko so zvolenskými Jakubysko. Ako s odstupom hodnotíš toto kombo vydanie?

Luboshio: Ako giga-tera podarené hudobne aj vizuálne. Ja milujem kazety, dodnes ich počúvam a vďaka Jablkám sa mi naplnil jeden zo snov, veď naposledy vyšla moja hudba na kazete pred viac ako cca 23 rokmi. A Jakubysko sú kamaráti, čo viac si môže človek želať? Tá kazeta znie úžasne (z obidvoch strán)... škoda, že je vypredaná. Ale tak však čo, vyjde 5ka a znovu budeme mať kazetu! Boha, to bude jeba!

 

6.    Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Luboshio: Za mňa- čo sa týka hudby, tak sa snažím vypočuť si každý nový slovenský album plus o zahraničnej UG scéne ma dobre informuje Ivo Chuck Ferenčuk z Total F zinu- má nos na neznáme  kvalitné kapely (to myslím worldwide) alebo často aj v tvojich Jablkách nájdem inšpiráciu na posluch. V kine som videl napr. Romula- páčil sa mi, hlavne tá levitujúca kyselina bola dobrá haha... Alebo aj Smršť od Bebjaka bola dosť znepokojujúca... 

Knihy: momentálne Angelológia 3 od Emila Páleša (pozoruhodná kniha, aj keď s niektorými vecami by som polemizoval až nesúhlasil), biografia Slayer, prichystaného mám Sideman-a od Fedora Freša... Z ľahšej literatúry som zhltol Lovca Čertov od Ďura Červenáka.


7.    Ktorý koncert za posledné dva roky vám utkvel v pamäti a prečo?

Luboshio: Z našich asi predskakovanie Maxovi Cavalerovi. Zo slovenských kapiel sa mi na koncerte páčili Besna a stabilnú koncertnú výkonnosť majú aj Catastrofy.


8.    Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Luboshio: Na DEMONIC-EYED 6, 7, 8 a 9 hahahahahahahahahaha

 

9.    Čo nám v domácom UG najviac chýba?

Luboshio: Ľahko sa kritizuje... Ale ja si vážim každého hudobníka, novinára, organizátora, zvukára, producenta, majiteľa klubu, grafika, atď, ktorý niečím prispel... Často to nie je jednoduché robiť popri "ostatnom živote" haha, takže takýto ľudia nám nechýbajú, lebo tu sú a robia. Samozrejme, chce to vytrvalosť... A konkrétne, nie však ako kritika, pretože hudobný vkus sa kritizovať neodvažujem a toto je o hudobnom vkuse- osobne by som na Wacken poslal Besnu, fakt nič v zlom, je to len môj názor... Viac mi zarezonovali, zdajú sa mi najosobitejší z kapiel v Sk kole.


10.    Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Luboshio: Život ide ďalej a my sme koľajnice, ktoré ho smerujú... Takže nie, ten nedostatok mi nechýba, ale malo to tiež svoje miesto v toku života. Chceme (musíme a mali by sme) predsa napĺňať svoje miesto tu a teraz, všetko, čo bolo, bolo, niečo z toho dobré, niečo menej dobré, ale najlepšie je to, čo je tu a teraz :)

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Demonic-Eyed - V (2024)

Zoznam skladieb:

1. Nostromo

2. Javelin

3. Nájeb ako žiadny iný

4. Samotár

5. Keď ticho zabíja

6. The Foodgasm

7. The Greed

8. Believe Me

9. Plumbum
 

1. Ktorý film zo série Alienov máš najradšej a čo hovoríš na Romulus?

Mne sa páči každý z nich, ale, čo sa týka atmosféry, tak ma asi najviac berie Trojka... Proste temnota zakovaná do chodieb vnútorného univerza, klaustrofobické posadnutie útekom po najbližší prechod, od ktorého ani neviem, či mám kód a ak hej, tak aj tak to je len dočasné vyslobodenie- NIEČO AKO ÚNIK PRED VLASTNÝMI ŽIVOTNÝMI PROBLÉMAMI :D... 

Ak to dobre chápem, tak narážaš na prvú skladbu z 5ky. Takže Nostromo preto, lebo náš svet je akoby unášaný v ústrety Votrelcovi (všetky tie dezinfo, výmysly, nelogickosti, ktorých sú plné tiktokové intrenety a my sme proti nim zúfalo bezbranní), pričom nemáme kormidlo tohoto plavidla pevne v rukách- akoby nás už ovládli tí androidi z Votrelca, boti algoritmu, ktorí určujú, čo si máme myslieť a infikujú nás  zárodkami nedôvery, hnusu, neistoty, neľudskosti...


2. Koľko podľa teba ešte vydrží "boľševik"?

Luboshio: Áno, už to chápem, snažíš sa z nás dostať charakteristiku skladieb na 5ke hehe, ok... Slovami klasika- "Dávám mu tak rok, maximálne dva" :D Bohužiaľ oni majú schpnosť apgrejdnúť sa. Hlavne by som chcel ľudí upozorniť na to, že to, že žijú svoj život nedokonale alebo sa im nedarí, tak to ešte neznamená, že sú zlí alebo menejcenní.Treba sa snažiť uchopiť svoju slobodu a snažiť sa ju prežiť, nie ju niekomu zveriť- o tom sloboda a život nie je. Podstata obidvoch podľa mňa tkvie v nájdení svojho miesta na Zemi, v spoločnosti, v poznaní samého seba a v priznaní si svojej skutočnej identity. Len potom to isté dokážem priznať aj iným. Áno, nie je to ľahké, ale podľa môjho názoru práve teraz je na to čas (mohli by to pochopiť aj mystici- kruh periodicity dejín je znovu na Michaelskom období a práve tento čas praje slobode a individuálnej zodpovednosti- nemali by sme sa ani jednej vyhýbať a povedal by som, že je to priam naša ľudská povinnosť a predurčenosť tohoto veku nenechať zvíťaziť autokraciu práve teraz - na to možno bude podľa tejto teórie čas niekedy po roku 2233 v období Orifiela).

 

3. Ktorý riff ťa naposledy ukrižoval a na tri dni pochoval?

Sólovka Kerryho Kinga je KILL ako sa patrí. Síce mu ľudia vyčítajú, že to je akoby ďalší Slayer, ALE ČO KURWA ČAKALI? On proste "drží opraty pevne v rukách". Ešte dobrý album spravili aj HROBÁR zo Štiavnice, CEREMONY OF SILENCE (Zv, BB) a REFORE tuto odvedľa z Valašska. A ďalej sa mi páči ACID FORCE, FAÜST a veľa iných kapiel... Okrem toho som multižánrový- mám rád world music, elektroniku, punk, retro a klasickú hudbu (hranú hlavne na španielskej gitare). A dobrým autorským riffom ma väčšinou ukrižuje Mayo Serva (z Total Music, bubeník v Mäso), keď mi občas niečo zachrchlí na gitare- je škoda, že nemá čas na muziku. A nedávno tu bol u nás v hudobninách náš producent Adam Mičinec a trochen zaimprovizoval, dpč ten má teda techniku a nápady, pre mňa top gitarista... proste NÁJEB!


4. Nie je spoločenský život trochu preceňovaný?

Je. Samota vo dvojici (vedieť tráviť čas so svojím obľúbeným človekom) alebo aj individuálna samota má svoje neodmysliteľné miesto v živote človeka, pre mňa dokonca čaro... A kto nedokáže byť sám so sebou, tak by sa mal vážne zamyslieť nad smerovaním svojho života. Btw text k Samotárovi dodal Doom.


5.  Odporúčaš nudnejší vybalansovaný život, alebo skôr život plný letov do výšok, po ktorých nasledujú hlboké pády?

Luboshio: Pondelok, utorok, streda, štvrtok odporúčam balansovať a ostatné dni peakovať haha. HLAVNE TEN PONDELOK BALANSUJTE S ROZVAHOU! Samozrejme peakovať sa dá aj osamote, proste knihu alebo muziku si treba občas vychutnať sám so sebou, na tom nie je nič vybalansované alebo nudné, však na HC sa dá kľudne aj váľať po izbe osamote, alebo keď ti nabehnú zimomriavky pri dobrom príbehu- a to mi nepripadá ako nejaké emočne vybalansované chvíľky hehe, vtedy to je čistý peak.

 

6. Čo hovoríš na trend foodbloggingu, cestopisných reláciách o varení a spoločenskej obsesie konzumovaním potravy?

Luboshio: Nebavia ma a pre mňa by bolo lepšie, keby človek ani nepotreboval jesť, takže som úplne mimo toho... Obsesia jedlom je jeden z najprehliadanejších problémov, príroda nám pridala dosť nepríjemnú nutnosť do našej výbavy- nutnosť jesť. A myslím si, že pre charakter človeka je prospešné zažiť občas aj hlad. Na dobré stravovanie treba veľa nadhľadu.


7. Ktorý zo siedmych smrteľných hriechov je tvoj najobľúbenejší?

Luboshio: Pravdupovediac, nemám obľúbený hriech. Prežívaním a myslením som HC-kid, snažím sa nedovoľovať týmto veciam prenikať do môjho života, ale čo sa týka štúdia problematiky, tak ma to samozrejme zaujíma, beriem to však celostne- DOKONALÁ OSOBNOSŤ BY MALA MAŤ V SEBE Z KAžDÉHO Z NICH muhahaha, pozdravuje Vás DŽÍZS :D

 

8. Postavili egyptské pyramídy a Göbekli Tepe mimozemšťania, stratená ľudská civilizácia s technológiu na úrovni dnešnej alebo len obyčajní starovekí ľudia?

Neviem, ale ja niečomu takému ako sú ufónci neverím. Verím v silu ľudských schopností, verím v individuálny vývin a spoločenský vývoj, verím, že je dobre, ak niečím prispejem- niečím kreatívnym a prospešným- to sú podstatné veci. Mimozemšťania sú pre mňa  dobrí len do kníh a pesničiek. Nemám čas zamýšľať sa nad pičovinami :D - VER MI, JE TO TAK LEPŠIE! 

A keby tu na Zemi našu DNA aj nechali nejakí mimozemšťania, aby by sme z nej vznikli (zas sme pri tom Votrelcovi, konkrétne časť Prometheus), tak akože čo? Mám im zato poklonkovať resp. uznávať ich? Tiež od nich nechcem, aby poklonkovali tomu, kto nechal na ich planéte ich DNA... Veď som vybavený kritickým myslením, tak kua načo by to bolo dobré? Je to stále ten istý bludný kruh, na ktorom stavajú náboženstvá... Bohov stvoril "GDO" :D? Tiež mu za to tí bohovia ďakujú? Tak teda ešte raz, pre mňa je dôležitá moja osobnosť a môj život, na to viem ovplyvniť a tým prispieť k lepšiemu životu ostatných okolo mňa - prebudovať realitu. A objektívnou realitou je pre mňa súčasnosť, nie minulosť alebo história, tú žijem, na ňu viem zapôsobiť a pokúsiť sa ju zmeniť k lepšiemu. Všetko ostatné sú len bájky a rozprávky (vrátane histórie- pretože podobné morálne ponaučenia alebo fopá sa dajú nájsť aj v historických príbehoch aj v bájach...).


9. Na čo nie je škoda olova?

Na IZMY! 

Outro nepriamo nadväzuje na skladby z 3jky (Vek vodnára a hlavne Kryoterapiu), ktoré súvisia s astrológiou. Olovo patrí k znameniu kozorožca (ja a Vlad eS) a zdalo sa nám, že takéto uzavretie by mohlo dodať albumu mystiku. Sám som skôr racionalista, ale mám rád viacdimenzionálne príbehy a "fantasy" súvislosti (niečo podobné ako sága OHŇOOKÝ alebo DAGON), takže niečo také sa mi tam pýtalo... Plus je ťažké a zároveň fascinujúce ako život.

===========================================================================

Demonic-Eyed na Jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/12/128-demonic-eyed-thrashcrusthc-zo.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/01/dsw006-demonic-eyed-4-2022-luboshio-4.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/09/90-flork-reviews-demonic-eyed-4-2022.html 

 

#246 Obšar / Black Metal / Ⱑ / 10-10-2024

1. Ahoj Obšar, v septembri vám po dvoch rokoch vyšiel nový album "Propastnyk" - názov napovedá, že by sa mohlo jednať o tvora žijúceho v nejakej priepasti. O koho ide a čím si zaslúžil, aby bol po ňom nazvaný váš nový album?

Zdravíme! Dlhodobo sa zaujímame a v textoch venujeme okrem rusínskej prírody aj našej démonológii a mytologickým bytostiam. Jednou z nich je aj "Propastnyk", temná bytosť, ktorú si vytvorili pomocou povier ľudia sami a ktorou si vysvetľovali všetko nešťastné a zlé, čo sa im v živote prihodilo. Keďže poverčivosť, tmárstvo a iracionalita sú dodnes prítomné v  spoločnosti, rozhodli sme sa si za ústredný motív a hlavnú postavu nášho albumu vybrať práve "Propastnyka".  


2. Je "Propastnyk" koncepčný album, alebo súbor skladieb inšpirovaných témami nejakej konkrétnej mytológie? O akú mytológiu sa jedná a kto sú jej hlavní hrdinovia ospievaní na albume?

Nie je to koncepčný album, texty sa týkajú viacerých oblastí, ale väčšina skladieb je inšpirovaná rusínskou mytológiou a folklórom, napr. Chmarnyk (človek, čo rozháňa búrku a mraky), Propastnyk, Vorožkŷ (čary, zarieknutie), Krivulec či Opros sja dida.

 

3. Ako prebiehal proces tvorby albumu a čo boli hlavné radosti a strasti počas skladania a nahrávania?

Proces u nás ako "dištančnej" kapely prebieha vždy rovnako. O všetky gitarové melódie, riffy, sample a aranžmány sa starám ja (Ⱑ). Materiál, ktorý vymyslím a nahrám posielam zvyšku kapely na "schválenie" či prípadné zmeny. Keď máme dostatok materiálu, začínajú sa písať texty (Ⱍ), cvičiť a nahrávať basa (Ⱂ) a bicie (Ⰱ). Na konci nahrávacieho procesu sú spevy, v Poľsku sa nahrávajú ženské vokály (Ⰽ), zvyšné a tie najpodstatnejšie v nejakých odľahlých častiach Slovenska (Ⱍ a Ⱑ). Všetko následne skompletizujem a posúvam zvukárovi na finálny mix a mastering, čo je mimochodom pre mňa osobne tá najnudnejšia a najvyčerpávajúcejšia časť celého procesu.

Komplikácie či strasti počas skladania alebo nahrávania sú takmer vždy tie isté, a to pracovné či rodinné povinnosti. Voľný čas je pre nás luxus, preto si ho musíme umne rozdeľovať medzi rodinu, hudbu či iné záľuby. Inak nás nelimituje nič, chuť tvoriť a hrať stále máme, to je zároveň aj tá radosť, na ktorú sa pýtaš.


4. Zmenila sa za posledné dva roky zostava kapely a čo znamenajú symboly Ⱍ, Ⱑ, Ⰽ, Ⱂ, Ⰱ ?

Áno, došlo k jednej dosť podstatnej personálnej zmene, kde naše rady z osobných dôvodov opustil spevák a textár Ⱍ. Svojou kreativitou a skúsenosťami bol pre nás veľkým prínosom a aj vďaka nemu sme sa podľa môjho názoru posunuli hudobne a muzikantsky o trochu vyššie ako predtým. Post hlavného vokalistu je preto momentálne neobsadený, ale máme už do budúcna ústne dohodnuté spolupráce s pár hudobníkmi z domácej scény. Čo sa týka textov, tie som si na neurčito zobral na starosti ja.

Všetky symboly sú prvé písmená našich mien či prezývok písané hlaholikou.


 

5. Do akej miery sú dôležité, resp. v čom pomáhajú vaše symboly a pseudonymy pri tvorbe a vytváraní atmosféry vašich skladieb?

Hlaholiku sme si vybrali z dvoch dôvodov. Prvým je jej následovník - cyrilika, ktorá je písmom kodifikovanej rusínčiny a ktorou sa píše hlavne v literárnej a vedeckej tvorbe. My, podobne ako väčšina Rusínov žijúcich na Slovensku ale píšeme latinkou, ktorá je nám prirodzenejšia. Druhý dôvod je čisto estetický, písmená hlaholiky jednoducho pôsobia vizuálne veľmi dobre. A keďže sme autentická rusínska kapela, možno jediná svojho druhu v Európe či na svete, tak tá hlaholika nám do nášho hudobného konceptu dokonale zapadá.


6. Máte pri skladaní konkrétnu vizuálnu alebo pocitovú predstavu, ktorou ste pri tvorbe
ovplyvnení?

Naša hudba je plná emócií, tvorená v istých kontextoch, konkrétnych životných etapách či situáciách, je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá stručne opísať. O čo sa ale snažíme je vytváranie istých kontrastov či miestami prekvapivých momentov, ktorými chceme upútať pozornosť a povzbudiť poslucháča k ich hľadaniu a odkrývaniu v jednotlivých skladbách. Naša hudba má mať epický ráz, má to byť cesta plná nástrah, nebezpečenstva, chladu, temna či pochmúrnosti, ale zároveň plná dobra a optimizmu, ktorý je tu prítomný hlavne v melodických častiach. Decentným experimentovaním so zvukom, využívaním ľudových prvkov alebo prvkov z iných metalových či nemetalových subžánrov sa snažíme posúvať hranice black metalu a tým čiastočne sprístupňovať našu hudbu širšiemu publiku.


7.  Myslíš že vašu tvorbu dokáže precítiť a vychutnať aj človek mimo black metalovej subkultúry, alebo k tomu potrebuje kontext a znalosť subkultúry a žánru?

Je to možné, keďže je hudba čisto subjektívna záležitosť a my sa snažíme používať prvky aj iných metalových žánrov ako napr. heavy, thrash, folk či progressive metal. Či sa nám to darí alebo nie vie posúdiť len poslucháč, ale všeobecne u nás platí, že nie sme fixovaní na jeden žáner. Náš hudobný diapazón je pomerne široký a preto by sme teoreticky mohli osloviť aj ľudí s inými hudobnými preferenciami ako je black metal.    

 

8. Album "Propastnyk" rovnako ako aj jeho predchodca "Počornily horŷ, počornily lisŷ" vyšiel na CD digipack u holandských Void Wanderer Productions. Ako došlo k tomuto spojeniu a ako ste spokojní s vydavateľom a kolegami z vydavateľstva? Otvorila vám táto spolupráca dvere k zahraničnej prezentácii a spoluprácam?

Po vydaní predošlého albumu nás oslovili s ponukou ďalšej spolupráce a keďže sme s nimi mali (Void Wanderer Productions a War Productions) a máme veľmi dobré a korektné vzťahy, bolo rozhodnuté. Sme spokojní s tým, čo pre nás robia, veľmi si vážime ich prácu a aj napriek tomu, že ide o malé vydavateľstvá, posunuli našu muziku za hranice, čím sme získali nových fanúšikov a pozitívnu spätnú väzbu, čo nás vždy poteší.  


9. Slovenský black metal zažíva v posledných rokoch veľa medzinárodných úspechov, máme tu niekoľko kapiel, ktorým sa podarilo vydať albumy u zahraničných labelov a koncertovať v zahraničí. Čo sa zmenilo od konca 90s a 2000s rokov, kedy takéto prepojenia a úspechy boli nepredstaviteľné?

V deväťdesiatych rokoch som sa ešte len narodil, čiže mne sa táto doba ťažko hodnotí a porovnáva s dneškom. Žijeme ale v globálnej a digitálnej dobe, dnešné možnosti nahrávania či propagácie a zverejňovania hudby sú takmer neobmedzené. Dnes dobré kapely aj z neznámych a malých krajín dokážu pri troche šťastia dosiahnuť cez zahraničné vydavateľstvá veľký úspech a v tom ja vidím najväčší prínos dnešnej doby.


10. Feeling albumu "Propastnyk" mi pripomína atmosféru kapiel prelomu milénií experimentujúcich s rôznymi vtedy sa rodiacimi hudobnými prvkami na základe pagan metalového základu (napr. Ancestral Volkhves alebo Ethereal Pandemonium), avšak s neporovnateľne lepším zvukom. Kde sa nachádza tento žáner dnes a akým smerom sa uberá? Existujú spriaznené kapely na domácej alebo zahraničnej scéne?

Ja som túto scénu sledoval len veľmi pasívne, čiže naozaj netuším, či sa tento žáner nejak vyvíja. Mne ako laikovi sa pagan spája s niektorými zaujímavými kapelami z minulosti, ale aj s neonacistami, ktorých svojou mystikou a pohanstvom vždy priťahoval. To je dôvod, prečo som tento žáner nikdy aktívne nevyhľadával.

Neviem, aká je definícia spriaznených kapiel, ale máme známych a kamarátov vo viacerých aktívnych či neaktívnych slovenských kapelách v rámci nášho žánru. Najbližšie, samozrejme, máme k Ancestral Volkhves, ktorí sú naši rodáci, kamaráti či dokonca rodinní príslušníci a ich hudba nás výrazne ovplyvnila.

 

11. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Áno, jednoznačne chýba. Za posledné roky vyšlo veľa albumov, vzniklo veľa kapiel, ale mám niekedy pocit, že to ide na úkor kvality. Už dlhšiu dobu neviem nájsť black metalovú kapelu či album, ktorý by ma vyslovene zaujal a bol som ochotný si ho pustiť viac ako raz. Ale to je len čisto môj subjektívny pohľad a problém. Jediné, čo ma mrzí je to, že sa niektoré black metalové kapely svojim zvukom chcú vrátiť do minulosti, čo je v dnešnej modernej dobe s takmer neobmedzenými zvukovými možnosťami pre mňa nepochopiteľné.


12. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Máme už takmer hotový nový materiál a snáď sa koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka pustíme do nahrávania. Máme v pláne vydať EP a opäť trochu poexperimentovať so zvukom. Chceme našu hudbu trochu obohatiť o elektronické prvky, tak uvidíme ako to dopadne.


13. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Ⱑ: Wintersun, Tool, Nightstop, Slovenský štát v nás (A. Hruboň), Tieňohra (T. Marshall), Středověký člověk a jeho svět (J. Le Goff)
Ⰱ: NICK CAVE & The Bad Seeds a Blood Incantation
Ⱂ: Gaerea, Kanonenfieber, Metro (D. Glukhovsky), Příhraničí (P. Korněv)

======================================================

Obšar na Jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/05/160-ancestral-volkhves-obsar-black.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/04/153-obsar-black-metal-04-03-2022.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/03/16-flork-reviews-obsar-pocornily-hory.html

#134 Flork Reviews: PSØL - Contradiction Syndrome (EP, 2024)

PSØL  - Contradiction Syndrome (EP, 2024)
By Flork

Almost a year ago, I had the chance to review PSØL’s debut EP.  If I remember correctly, I had predicted that they would be a promising young band who demonstrated talent and depth in their music, totally belying their newcomer status. And when we fast forward a year later, I can confirm my predictions.

Emerging as a breath of fresh, albeit sinister air in the death/stoner genre with their latest EP Contradiction Syndrome, PSØL have become masters at blending elements of stoner and southern rock, as well as a healthy dose of metal, especially death, in this four-track release, offering an eclectic mix of sounds that challenge the conventions of several genres (think also doom and sludge as well) while remaining a fierce and powerful statement of artistic resilience.

 

Opening with Dawntrapped, the “Kremenchuk quartet” lures listeners into their realm very quickly with its atmospheric introduction. This is an amazing track with hypnotic riffs and dynamic contrasts between clean and extreme vocals. I was mesmerised right from the start by the guitar work, which is intricate and still simple, and less reliant on heavy bar chords, opting instead for melodic strumming and picking patterns that feel groovy and almost jam-like.  You can hear the contrasts between the aggressive vocal delivery and the smooth instrumental sections, which create a captivating push-and-pull dynamic. Even the bass shines on this album, adding a funky undertone that contrasts with the more demonic vocal sections, hence the “contradiction syndrome”. The drums also keep the groove tight, but never overpower, making this album and group such a standout — a fusion of contradictory styles.

The other three tracks are as amazing as the first. Take Kuningooroo, for example, with its mysterious title and equally enigmatic sound, pushing further into the stoner and southern rock territory. This subtle approach to rhythm allows the song to breathe, giving it a distinctive, laid-back swagger amidst the moments of chaos. Or Deathward, another gem that cranks up the intensity, but continues to contradict typical death metal heaviness. And of course, Postmoderninja, which is a wild, genre-bending finale. It brings together everything that makes Contradiction Syndrome stand out: clean, soaring vocals paired with gremlin growls and groovy basslines, mixing metal and southern rock guitar work that somehow gels seamlessly.

And the Florkman’s prognosis? There’s definitely a playful energy in the way PSØL experiments with different textures, all the while maintaining a dark, heavy atmosphere that listeners will appreciate. They draw from a diverse range of influences, both modern and classic and demonstrate their talent professionally in the craftmanship of their songs. Contradiction Syndrome and PSØL themselves definitely get high marks for this little gem of an EP. They prove there’s room for groove, experimentation, and resilience.

#133 Flork Reviews: Päfgens - Aspect of What (2024)

 

Päfgens - Aspect of What (2024)
By Flork

Not long ago, in fact, just a little more than a week ago, Berlin-based Slovak duo Päfgens, released their 15th recording in the form of Aspect of What, an album of light and dark beauty that expounds on the use of looped guitars and bass within a multilayered “soundscape”.  And, much like their previous recordings, which go back as far as 2013, Aspect of What could be described as a dreamy experimental shoegaze with ambient drones and field recordings, creating a final product of profound exploration in sound and emotion. Released by mappa and the support of the Slovak Arts Council, the album weaves together elements of slowcore and a meditative approach to music-making that feels both intimate and expansive.  If you are not familiar with the music of Päfgens, which consists of Jana Drábeková Kočišová (guitar, tongue drum, synths, singing bowls, vocals, etc.)  and Filip Drábek (bass, guitar, kastle drum, field recordings), the album is built around “framed improvisations,” where spontaneous passages are captured and developed over months, layering new textures that breathe and evolve. This approach mirrors the unpredictability of nature and life itself, making each track a living, organic entity. And, central to the album’s emotional core is a tribute to Filip’s late ethnologist grandmother, Božena Filová. Her voice is featured in the standout track Particles, where she speaks of the desire to help people and uplift rural communities through education. The spoken word is enveloped in gentle drones and resonant synths, grounding the album in a personal history that gives depth to its abstract explorations.

 

The opening track, The Dawn, introduces listeners to the album’s contemplative world with slow-building drones and field recordings, evoking a sense of awakening and reflection. I particularly like this track with its element of mystery and suspense that conjures images of surreal and distant places. This is followed by Particles and Sound of Ice, the latter exploring delicate ambient textures, sounds that magically mimic the sound of ice melting, capturing a moment of transformation and fragility. Rule the Waves shifts towards a lighter, more lifting atmosphere, with touches of dreamy sounds washing like waves over an isolated shore, while Journey offers a darker and raw, almost cathartic blend of distorted guitars and visceral drones. This is the longest track on Aspect of What, with just over 7 and a half minutes of despair and shadowy images, what I can only describe as “beautiful confusion.” The album concludes with Around the Clock, a serene, time-suspended composition that features what I believe might be chiming bells or a railway warning alarm (or at least a good reproduction of such sounds), as well as a tapestry of drones and the ambience of the singing bowls.

Mixed and mastered by Stephan Mathieu at Schwebung Mastering, the album’s production is definitely first class and highlights the clarity and depth of each element, allowing the music to unfold in layers as intended. I also need to add that the artwork by Rastislav Podoba and the design by Tereza Maco perfectly reflect the album’s blend of abstraction and organic forms. The mountain with its avalanche of paths leading to places unknown and without any particular direction.

And the Florkman’s prognosis? I give this album a 10 out of 10.  Despite the wealth of darkness throughout, I somehow felt better after listening to Aspect of What; it somehow grounded me emotionally. With its deep emotional undercurrents, use of field recordings, and a patient, evolving sound, Päfgens offers not just a listening experience, but a true reflective journey—a call to be open to learning, healing, and growing through sound.