1. Sangre De Idiotas (SDI) sa prvý krát uviedli kazetovou nahrávkou Demo'21, odvtedy som zaznamenal pár medzinárodných splitiek a kolaborácií - o aké kapely sa jedná a ako došlo ku spoluprácam?
R: Ahoj Tom, Sangre de Idiotas sa uviedli prvý krát kazetou "Raw Rehearsal Shit" vydanou v 2019 v počte 50 kusov. Tie sme viacmenej rozdávali zdarma známym, o ktorých sme vedeli, že majú v záľube grindcore. Až potom v januári 2022 sme vydali spominanú demo kazetu a potom v roku 2023 následovali split kazeta s Reeking Cross, split 7"ep a kazeta s Civilian Thrower a 4 way split kazeta s Infected Words, Sete Star Sept a Kanako Likes Fruit.
Ako prvá prišla ponuka na split s francúzmi, keď som bol na garážach na koncerte PLF, kde hrali aj Civilian Thrower, keď som s nimi menil našu demo kazetu a hneď sme dohodli aj spoluprácu. Neskôr prišla ponuka od Lepru na 3 way split s jeho projektom Infected Words a Sete Star Sept, z ktorého sa nakoniec vykľul 4 way split, kde som ešte dohodil kamošov z Indonézie Kanako Likes Fruit. Ponuka na split s Reeking Cross prišla tesne pred vkročením do štúdia asi 4 dni. Keďže sú to dobrí kamoši, s ktorými máme splity aj s našou druhou kapelou 7M$, tak sme samozrejme nemohli odmietnuť.
2. Sangre De Idiotas tvoria dvaja muzikanti známi aj z iných projektov, (pre mňa) najznámejší asi 7M$. Kde všade ste hrali a kedy, ako a prečo došlo na založenie projektu Sangre De Idiotas?
R: V rokoch 2002 až 2006 som obsluhoval mikrofón v Sangre de Cristo od roku 2012 basa a vokál v 7M$ a od roku 2018 tiež basa a vokál v Sangre de Idiotas.
Za vznik SxDxI sa dá považovať rok 2018 potom ako sme prestali skúšať so 7M$ som zinicioval po telefonáte s Janom opätovné využitie skúšobne. Predchádzali tomu menšie jam session už počas skúšok 7M$, keď šéf chodil často šťať.
J: Ja som hral od 2004 - 2013 na bicie v Idiots Parade, pred tým boli nejaké pokusy o hranie v pár kapelách, ktoré ale nikdy nevyšli zo skúšobne a nič po nich neostalo. Momentálne okrem 7MS ešte bijem do bicich v Ťemnohoň.
3. Ako sa dá charakterizovať neandertálsky grind? Je to už subžáner alebo len familiárne pomenovanie? Aké iné typy grindcorovej hudby sa dnes hrajú a ktoré krajiny dnes produkujú najkvalitnejšie grindové zoskupenia, resp. kapely ktoré posúvajú celý žáner ďalej?
R: Ručím do mikrofónu ako neandertálec, búšim do basy ako neandertálec a zvuk Janovho šroťáku je ako keď neandertálec búcha kameňom o kameň. Samozrejme, že je to len familiárne pomenovanie. Subžánre by mohli byť goregrind, mincegrind, grindpunk, deathgrind prípadne pornogrind, podľa toho aký iný žáner sa primieša. Teda mňa celkovo kvalita ani posúvanie hraníc pri grindcore absolútne nezaujíma, ale momentálne najmocnejšia scéna vyzerá, že je v USA, ale zase tu sa niet čo čudovať, pri tom aká veľká krajina to rozlohou je. Ďalej by som povedal, že ešte Japonsko a hlavne Španielsko!
J: Neandertálsky sme si vymysleli a pomenovali sami, pretože to robíme najprimitívnejšie ako môžeme a myslím, že toto presne vystihuje to čo z nás lezie. Tie subžánre môžu byť všakovaké, záleží čo konkrétne primiešaš. Ja som v tomto trochu staromódny a mne osobne najviac chuti ten klasický staroškolský priamočiary grindcore. O kapelách, ktoré posúvajú hranice grindu ďalej, ti tak toho veľa nepoviem. A z krajín kde sa grindu stále darí by som ešte spomenul Austráliu, Francúzsko, strašne rád mám Fínsku scénu a samozrejme Česko, tam je grindcore stále veľmi populárny.
4. Ako vznikajú skladby Sangre De Idiotas? Vychádzate z konkrétnych nápadov alebo sú to "spontánky"?
R: Janči prinesie na skúšku celé songy v bubeníckom rytme a do toho sa ja nejako pocitovo snažím trafiť s basou a vokálom. Samozrejme "spontánky" sú našou doménou, napr. začiatkom februára sme boli v štúdiu a mali sme pripravených asi 11 skladieb a vrátili sme sa s nahratými 39 songami hehe.
5. Ako hudobného laika ma zaujíma čo tvorí kostru vašich skladieb - je pevná alebo sa jedná o improvizácie - hudobné aj lyrické?
R: Pevná kostra bicích a do toho impro basa a všetko bez akejkoľvek lyriky, veď hráme neandertálsky grind a neandertálci predsa nevedia hovoriť.
J: Skladby, ktoré hrávame naživo sú poctivo naskúšané a nacičené. Základ a celá kostra sú moje bicie a do toho sa Rišo triafa svojim revom a bublajúcou basou. Žiadne texty, melódie alebo nacvičené riffy nečakaj. Neni v tom žiadna veda ani nejaké veľké špekulovanie. Na to sme my strašne malí muzikanti.
6. Ako hudobný aranžér a skladateľ, čo hovoríš na novú hymnu - dalo by sa na nej čo to vylepšiť?
R: Bez komentára
J: Ajajaj nová hymna.....a ktorú verziu myslíš??? haha. Vyjadrovať sa k aranžmánom ani ďalším technickým parametrom nemôžem pretože sa do nich jednoducho nevyznám. Či bolo zrovna toto potrebné pre túto krajinu a hlavne štýl, akým to bolo celé odprezentované, je len dôkazom toho akí ľudia majú v rukách našu krajinu. Viac sa ale k tomu vyjadrovať nebudem.
7. Rišo, máš vlastný mikrolabel SSGC. Kedy si label založil, čo znamená skratka a ktoré vydania považuješ za najvydarenejšie a výhody má spojenie vlastného labelu a kapely v rámci UG scény?
R: Label vznikol tuším v 2012 a skratka jednoducho znamená stredoslovenský grindcore. Zámer bol podporovať kapely z našeho regiónu. Neskôr som ho začal využívať hlavne teda pre moje vlastné kapely, čo má teda veľkú výhodu, že mám všetko pod kontrolou a môžem sa tých vydaní zbavovať na našich koncertoch, lebo ja totálne nenávidím distribúciu poštou. Baví ma celý proces od myšlienky až po konečné vydanie, ale tam to pre mňa hasne. Nejako som sa nezamýšľal nad najvydarenejším vydaním, ale vždy je to vlastne to najnovšie.
8. Zjednodušene, v 90's bol grindcore vnímaný ako rýchlejší death metal (doom bol vnímaný ako pomalší DM), asi aj preto, že grindové kapely bežne vystupovali na death metalových akciách. Ktoré kapely boli u nás (SK a CZ) priekopníkmi žánru a čo boli zásadné momenty, ktoré odvtedy posunuli grind do stavu ktorý ma bližšie k noise a HC/punk/crust scéne než k pôvodnému death metalu?
R: Ja si myslím, ze grindcore vznikol z punku v 80' tych rokoch viď priekopníkov Napalm Death, alebo Siege. Asi potom v tých 90' sa to posunulo k tomu death metalu. Medzi prvé kapely na Slovensku by sa dali považovať Lues de Funes, Abortion, Hnisavý Proces, Mentally Parasites neskôr Embolism a Obliterate.
9. Čo chystá Sangre De Idiotas v roku 2025 ?
R: Práve nám vyšla CD verzia "Grindcoregraphy 2019 - 2023" za spolupráce japonského Esagoya records a amerického Give Praise records. Momentálne je v lisovni split 12" LP s bratmi Morbid Angel Dust, cez leto by mohlo byť vonku split 7"EP so španielmi Horrible, v októbri je v pláne medzinárodná kompilácia čisto drum and bass kapiel tiež na LP a v neposlednom rade split kazeta s českým harsnoise projektom Lach.
J: Ešte by som spomenul pripravovanú split kazetu s Čista Ryža, kde bude živák z našeho spoločného koncertu z Rostocku.
10. Čo hovoríš na nového Nosferatu, prípadne na skoršie Eggersove filmy? Nemáš pri nich chuť zamiešať do neandertálskeho grindu trochu goth feelingu, prípadne úplne zmeniť žáner?
R: Túto otázku prenechávam Jančimu, on horory rád hehe.
J: Áno mám rád horory už od malička a z filmov je to môj najoblúbenejší žáner. Na tento film som bol velmi zvedavý už od prvej zmienky a možem úprimne prezradiť, že nový Nosferatu sa mi naozaj páčil. Videl som ho už dva krát a kludne by som dal aj tretí krát. Téma Dracula a Nosferatu je snaď najznámejší hororvý príbeh, mnohokrát sfilmovaný, čo určite nebolo jednoduché, vybrať si práve takúto tému. Eggers to však spravil naozaj pekne. Pačila sa mi práve tá gothická atmosféra, ktorá z toho po celý čas vyžarovala a taktiež výber hercov bol super. Hlavne Bill Skarsgard ako predstavitel grofa Orloka bol výborný a strašne sa mi páčila tá jeho tvrdá angličtina, ktorú používal. Z Eggersovych starších filmov som videl jedine Čarodejnicu a tá sa mi až tak veľmi nepáčila. A miešať gothicu do neandrtálskeho grindu? Ufff...prepáč, ale to určite nie.
11. Rekapitulácia roka 2024 - ktoré albumy minulého roka boli top?
R: Bez poradia: Supa & Vec "Námestie Slobody" LP Cryptal Echoes "s/t" kazeta Sissy Spacek"Diaphanous" 12"LP Sissy Spacek "Mirror Agressor State" CD Spastic Amoebas "Dreaming in Hell" LP Deadform "Entrenched in Hell" 12"LP Suppression"Spiritual Sepsis" 12"LP Life Abuse "Systematization" LP Seein Red "Refuse Resist" 12"LP Lässy & The Loners "Militant Video Kult" kazeta Hemorrhoid "Raw Materials of Decay" LP The Public "Sanctify" LP Brünner Todesmarsch "Fragging" 12"LP Morgue Breath "Plaga Sin Rostro" LP Controlled Existence "Out of Control" 12"LP Leprophiliac "Mil Gritos Tiene La Noche" 7"EP
J: Muziky, ktorá mi nakopla zadnicu vyšlo minulý rok strašne veľa a každú chvílu vyskočila nejaká nová vec, čo ma zaujala. Dám sem teda zoznam mahrávok, ktoré mám aj reálne doma. Ešte upozorním, že je to bez poradia, pretože nemám velmi rád rebríčky čo sa týka muziky. LP Civilian Thrower / Morbid Angel Dust Morgue Breath “Plaga sin rosto” Septic Vomet “Real life insanity” Suppression “Spiritual sepsis” Massola “Splatter jazz” 2xLP Controlled Existence “Out of control” Spastic Amoebas “Dreaming in hell” Repuked “Club squiting blood” Brunner Todesmarsch “Fragging” EP Retorsion “Élve rohadás” Haggus “No end in suffering” Haggus “Three Cadavers, two corpses and carcass” Sonic Poison “Grinded leftovers” Morbific “Prometheanmutilation”
11. Je niekto na domácej alebo zahraničnej scéne s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
1. Ako a prečo vznikol projekt MIMO a ako sa odlišuje od Ucholaka?
MH: Projekt Mimo vznikol niekedy počas covidových rokov. Môj parťák Imi, s ktorým som už predtým príležitostne spolupracoval (hosťoval ako gitarista v jednej jeho skladbe), prišiel s nápadom spraviť spolu vlastné veci, možno album, keď sa ich nazbiera dosť. A tak sme sa do toho pustili systémom, žiadny deadline, keď to bude, tak to bude. Ucholak je žánrovo úplne inde, inštrumentálny dark ambient. Mimo je živá, poetická vec s rôznorodou atmosférou, textami, vokálmi.
IV: Náš projekt vznikol na základe nášho kontaktu od roku 2010 v súvislosti s účasťou Martina na rôznych výberovkách, ktoré som v minulosti organizoval a vydával na mojej značke 4mg records, prípadne pre časopis Vlna. Martin má veľa projektov a ja tiež ešte dva mimo MIMO. :D
2. Pri našom poslednom rozhovore si spomínal, že ťa zaujíma využitie AI pri komponovaní hudby. Ako si v tomto smere pokročil? Podarilo sa ti niečo z nových poznatkov využiť pri tvorbe novej hudby?
MH: Môj záujem o využitie AI pri tvorbe mojej hudby veľmi rýchlo opadol. Aj keď sú odvetvia, kde sa dá tento nástroj úspešne využiť hneď (tvorba bezpohlavných komerných zvučiek, piesní, jinglov a pod.) pri autorskej tvorbe som preň nenašiel miesto (okrem bizarných satirických skladbičiek pre vlastné pobavenie, ktorých som vyprodukoval kvantum). Nie že by bola neschopná, ale nevie nahradiť ani zrýchliť žiadny proces z tých, ktoré využívam pri serióznej tvorbe svojej hudby. Možno inokedy, v inom žánri, iným prístupom.
3. Texty ku skladbám napísal okrem iných aj Ivan Štrpka - čo bolo skôr texty, alebo hudba a ako sa navzájom ovplyvnili?
MH: Textovú rovinu mal pod palcom Imi. On s výnimkou asi dvoch skladieb prišiel s demom, kde bol naspievaný text a náčrt hudby. Ja som toto demo hudobne rozvíjal, dopĺňal, pretváral, budoval okolo neho finálne znenie. Keď bolo hotovo, Imi do skladby naostro nahral spevy. A teda späť k otázke. V mojej časti tvorby teda text predchádzal hudbe a inšpiroval ma práte ten a Imiho spev, prednes pri tom, kam som so skladbou hudobne išiel - niekedy úplne preč od pôvodného dema.
IV: Texty vznikli skôr, keďže vyšli knižne v Štrpkovej zbierke "Veľký dych:
Psychopolis, tenký ľad". Často používam Štrpkove krátke básne z
posledných 10 rokov aj vo svojom projekte IMIAFAN. Väčšinou počúvam
nejaký loop, čítam si, skúšam frázovať a niekedy to tam sadne.
4. Nahovoril vokál na albume človek, alebo ide o neurálny hlas? Akú atmosféru ste týmto vokálnym prejavom chceli navodiť?
MH: Túto otázku prenechám Imimu :-)
IV: Sedem skladieb som nahovoril ja a skladbu Kozmonaut Michal Habaj (slovenský básnik), ktorý je v tomto prípade aj autorom textu. Celková atmosféra vznikla spontánne z mojej strany.
5. Album Mimo vyšiel aj na limitovanom vinyle - ako ste spokojní s prevedením a zvukom, čo by si na ňom vyzdvihol?
MH: Ja osobne som veľmi spokojný, ale nemám v tomto ohľade veľa skúseností. Kolega Imi vinyly vydáva už dlho, má to určite lepšiu odpoveď. S môjho pohľadu je spokojnosť, pretože platňa hrá výborne, na zvuku sa podieľal výborný masteringový zvukár, Boris Sodoma a vzhľad albumu sme mali pod palcom tiež my, čiže všetko myslím vyšlo podľa nášho želania.
IV: Ja som spokojný. Pri výrobe boli časové a komunikačné stresy s Poliakmi, ale výsledok je pekný a zvuk kvalitný.
Die Schmutzige Wiedergabeliste: MIMO - Mimo (2025)
1. Aký moment z nahrávania albumu Mimo Ti najviac utkvel v pamäti?
MH: Hm, ja som svoj diel práce vykonával v pohodlí domova, večer pri nočnej lampe, s gitarou na pleci, kávou alebo čajom pri monitore, takže tá atmosféra bola veľmi pokojná a príjemná. Album sme robili 4-5 rokov, čo je dosť dlho, ale ako som spomínal, nikam sme sa neponáhľali. Takže asi to, že sa na ňom pracovalo naozaj len vtedy, kedy človek dostal chuť a mohol sa mu venovať na 100 percent. Viem, že aj Imi mal kopec iných povinností, tak sme na seba nijako netlačili.
IV: Celý proces bol zaujímavý. Trvalo päť rokov, kým sme dokončili osem skladieb na diaľku. Šesť skladieb vzniklo z mojich prvotných demo nápadov, ktoré Martin obalil svojimi aranžmánmi.
Neskôr sme ešte upravovali vokály, ak to bolo potrebné. Dve skladby mi Martin poslal ako inštrumentálky a ja som do nich nahovoril text. Potom sme prešli všetky skladby a konzultovali možné zmeny v mixáži alebo drobné úpravy aranžmánov. Osobne sme sa stretli až koncom minulého roka, keď som prišiel do Žiaru nahrávať video Biele miesta.
2. Ktoré Biele miesta na mape hudobnej kompozície ešte chceš zmapovať?
MH: Biele miesta
je jedna z dynamickejších skladieb na albume. Neviem, možno je symbolom
toho, že aj napriek predlohe sa vyvinula do iného tvaru. Tým sa okľukou
vraciam k tvojej otázke - možno nie je dôležitý môj plán, čo by som
chcel kedy urobiť, ale či mám odvahu vydať sa po novej ceste, keď sa
zrazu pred tebou zjaví, ponúkne. Celý tento album je vlastne o žánrovej
odbočke aj pre Imiho, aj pre mňa. Som si istý, že jeden bez druhého by
sme nikdy podobnú hudbu nestvorili.
3. Čo dobré sa Ti naposledy stalo?
MH: Bolo krásne vonku a ja som si spravil výlet na miestny kopec a cítil sa šťastný.
4. Viacerí hudobníci zvyknú spätne hovoriť o tom ako by niektoré veci urobili inak. Máš takýto vzťah k niektorému zo svojich diel? Čo by si dnes urobil inak?
MH: Vôbec sa tým nezaoberám, aj keď máš pravdu, že keby si človek sadol nad svoje veci, nájde niečo, čo by urobil dnes inak. Ale v tom "dnes" je skrytá aj odpoveď. Kto z nás vie, čo by o 10 rokov urobil na súčasnom diele inak? Naša jediná možnosť je robiť veci najlepšie ako vieme tu a teraz, užiť si to, byť pri tom šťastní. Tieto elementy treba podľa mňa v hudbe cítiť najviac, ostatné veci (ako zvuk, kompozičná, technická, zvukárska zručnosť) vedia chýbať, ale nie sú tým najdôležitejším.
5. Ktoré hudobné sny z mladosti sa Ti splnili, a na ktoré ešte stále čakáš?
MH:
Splnilo sa mi toho veľa. Hlavne mať možnosť tvoriť hudbu presne akú
chcem, to jest mať tie nástroje, hudobnú techniku... Dnešná doba je
zlatá doba pre tvorcu, keby by niekto povedal ako 15 ročnému chalanovi,
že toto a toto budem mať a môcť robiť, neveril by som. Nástroje,
software, hardware, know how... OK, vypredané Wembley sa stále nekonalo,
po tom som prestal túžiť už veľmi dávno, ale nechám sa príjemne
prekvapiť! :-D
6. Máš doma zbierku neviditeľných obrazov? Ako by vyzerajú popisky pri jednotlivých dielach?
MH:
Mám doma zbierku skutočných obrazov, od priateľov, aj svoje vlastné, zo
starých čias. Na niektorých sú popisky, na iných nie :-) Ale povedzme,
že moja zbierka neviditeľných obrazov visí na mojom bandcampe. Neviditeľný obraz
ako skladba z nášho vinylu je jedna z mojich najobľúbenejších. Majster
Štrpka do textu dostal tú zvláštný pominuteľný pocit, obraz okamihu v
ktorom sme šťastní, ale aj smútime, ktovie nad čím, možno nad vlastnou
pominuteľnosťou... Skladba má neopakovateľnú atmosféru. Vďaka jeho
poézii, ktorá vzbudzuje nie intelektuálne poznanie ale pocit, emócie.
Táto skladba ma vždy dostane.
7. Je prázdna sieť symbol neúspechu alebo len dôsledkom toho, že nebolo nič zaujímavé čo by stálo za to do nej chytiť?
MH: Prázdna sieť má zvláštnu atmosféru. Sála z nej bolesť, smútok za niečím, čo je preč a viac sa nevráti. Pripomína mi svet bez života, alebo človeka strateného vo vlastnej mysli, stále čakajúceho na nejaký impulz k životu. Niekedy treba veci pustiť z rúk a vydať sa iným smerom, zmeniť uhol pohľadu, perspektívu. Cesta sa stráca v diaľke a pre každého má prekvapenie, ak nezastane na mieste.
8. Vzniká najlepšie umenie z autentickej bolesti?
MH:
Ťažká otázka. Už pre to, že definícia "najlepšieho" umenia je
problematická. Možno by som sa neupínal veľmi k bolesti, ale nazval by
som to radšej nadšením, inšpiráciou, či už pocitmi šťastia, alebo
depresie. Určite zlé je umenie tvorené bez inšpirácie - len aby bolo.
Ten, kto tvorí úprimne a vtedy, keď to cíti, keď to nedokáže udržať v
sebe a musí sa vyjadriť, keď stráca nad sebou kontrolu, pojem o čase a
priestore, keď sa prepožičiava vyšším silám, ktoré ho vedú a vydýchne si
až keď je hotovo - vtedy je to úprimné, hlboké a možno aj najlepšie
umenie.
1. Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days?
Hi, I'm Pete Vincent (also known as Nerve69 in the early days), guitarist, occasional singer, and the primary songwriter for Miguel and the Living Dead. I founded the band in 2001 as a one-man project, which over time evolved into something much bigger.
Lately, I've been focused mostly on the reformed MATLD, as well as my new London-based band, Zuvembie Necroneon. This project takes a much heavier and more intense direction than MATLD, though it still retains some similarities. You can check out our debut video on YouTube.
2.
It's great to see MATLD back after several years of hiatus! What has
the band been up to since the release of "Postcards from the Other Side"
in 2007? Were you active in other musical projects/bands?
You
bet I was! Since permanently moving to London, UK, in 2007, I’ve played
in numerous goth, punk, and psychobilly bands, some of which released
albums or EPs, played tons of gigs, and made their mark on the scene. I
also DJ’d at some of London’s renowned goth, punk and alternative
venues. However, since MATLD's reformation in 2017, my main focus has been on that, along with my most recent project, Zuvembie Necroneon, which I mentioned earlier. Regarding the other guys, they’ve mainly been busy with their band Hatestory,
which, despite constant lineup issues, has managed to secure a strong
position in the Warsaw post-punk/goth scene. Slavik also got involved in
other projects like Past, Raduga, and probably many
others I’m not even aware of. He released several albums with them and
toured extensively. So yeah, we’ve all kept ourselves pretty busy during
MATLD’s hiatus.
Since the reunion, we've been working hard
on new music and playing well-received gigs, including Gothic Pogo in
Leipzig and Castle Party in Bolków, where we performed as headliners. Of
course, we also returned to our beloved Old Skull club in Warsaw, which
holds a special place in MATLD's history. Between 2022 and
2023, we recorded a brand-new album featuring 10 completely new songs.
It was a large-scale and ambitious project, but we have yet to release
it as we’re still looking for the right label, the one that meets our
expectations in terms of promotion, financial matters, and other key
aspects. In the meantime, we decided to record a 4-track EP, which will
most likely see the light of day this year, accompanied by the official
video which we just filmed last month.
There’s a lot of new music and content coming from MATLD after the reunion and we definitely haven’t been cashing in on nostalgia, as some might think.
3.
You guys recently played a gig in Mexico—how did that come about? What
were your impressions of the show and the country? Any memorable stories
from the trip?
Well, there wasn’t any rocket science behind
it, a Mexican promoter reached out to us, we agreed on the terms, they
booked our flights and hotel, and off we went. Simple as that.
As
for the show, it was incredible to finally play on the other side of the
pond, but I had mixed feelings about the performance itself. Don't get
me wrong, the crowd was absolutely fantastic and they sang along to our
songs, the reception was phenomenal. Unfortunately, there were quite a
few hiccups during our set, and some
organizational/technical/promotional aspects of the event left a lot to
be desired. Nonetheless, we’re deeply grateful for the invitation. The
promoters did their best, and overall, it was an amazing experience for
both the band and the audience.
Regarding the country, or more
specifically Mexico City, since that’s where we spent most of our time,
it was a wild and beautiful adventure. Despite being so close to the
U.S., it feels completely different from so-called “Western culture.”
Some things I absolutely loved, while others still puzzle me when I
think about them. But one thing’s for sure — we had an amazing time and
everyone we met was so friendly. My personal highlight was visiting the
famous El Chopo alternative market. Boy, did I have a blast! I spent all
my money there.
Stories? Oh, we’ve all got a few, that’s for sure, but I won’t go into too much detail, haha.
4.
The late '90s and early 2000s seemed like a golden era for the revived
goth/punk underground scene, especially in Central and Western Europe
(not sure about the rest of the world). What do you think sparked that
resurgence? How long did it last, and what led to its decline?
Well,
all that fantastic early 2000s deathrock/goth revival definitely
deserves a proper historical deep dive. Contemporary journalists and
historians of goth music still focus almost exclusively on the glorious
days of the ’80s. On one hand, I don’t blame them, that music was, and
still is, uniquely inspirational beyond words. But on the other hand,
it’s a rather narrow-minded approach, if you ask me. The fact that most
modern publications on goth history completely overlook the insanely
creative deathrock/goth buzz of the early 2000s is honestly shocking to
me. Hopefully, one day, someone will give it the recognition it
deserves. All I can say is that I’m still happy and proud to have been
part of it with MATLD. It was such a breath of fresh air after
the utterly dreadful ’90s, which were dominated by EBM/synth/darkwave,
goth metal, and countless Sisters of Mercy clones. It’s hard to even describe how revitalizing that deathrock revival was.
However,
despite what you’re saying, as far as I remember, it all really started
and took its strongest hold in the U.S., with Europe catching on a few
years later. I still vividly remember discovering all those phenomenal
new deathrock and gothabilly bands from the U.S. in the early 2000s,
especially Phantom Limbs, The Vanishing, Ghoultown, Shadow Reichenstein, Cult of the Psychic Fetus, The Skabs, The Deep Eynde, and many others. I still listen to some of them to this day.
In
Europe, the scene wasn’t as vibrant or creatively explosive as in the
U.S. — at least in my personal opinion - but we still had some utterly
wicked bands, like Popoi Sdioh, The Last Days of Jesus, Bloody Dead and Sexy or Eyaculacion Postmortem.
Unfortunately,
at some point, it all became just another trend, especially in Western
Europe. Everything turned into a pose and a fashion statement. Suddenly,
it was “cool” to be into deathrock or Batcave, rocking a colourful
mohawk and a stripy jacket, but at the same time, the scene started
losing its momentum and creative spark. This decline set in around
2008–2010, if memory serves me right. Many bands broke up (including MATLD),
others changed their style, some just became repetitive and boring. A
complete lack of interest from mainstream or even decent-indie record
labels and promoters in this newly emerged deathrock/goth movement was
the final nail in the coffin. But that’s a pretty familiar pattern in
rock history, similar thing happened to the Batcave and goth scenes in
the ’80s, after all.
5.
Do you see any similarities between that golden era and today? Are
there factors driving older bands to reunite and release new material?
Are new bands reviving that classic sound?
Frankly, I don’t
really feel like diving into an analysis of new music or any
similarities between "old" and "new". There are a few reasons for that.
Firstly,
today’s music landscape is immeasurable. Dozens of new goth and
post-punk bands emerge literally every year. For a while, I tried to
keep up with it all, but at some point, I just gave up. The scene is
simply oversaturated, and that applies to every genre, not just goth.
It's so hard to wrap one's head around it.
Secondly, and partly
because of what I just mentioned, I’ve lost some interest in this music.
Instead, I’ve chosen to revisit my old fascinations — '70s prog,
fusion, '60s soul, '80s metal and AOR, hardcore punk, grind, crust,
oldschool death/thrash, and so on. I no longer follow new goth and
deathrock bands as closely as I used to.
That being said, I can’t
really recommend or scrutinise any new bands — by "new" I mean those
that emerged after, say, 2015. I do occasionally check them out online
or through friends' recommendations, and while I often like what I hear
or see, it just doesn’t excite me the way it once did. It all feels like
a more or less decent rehash of older sounds, sometimes with an
excessive and even inappropriate dose of nostalgia and very little
creativity.
Reformations of old bands are another story. Some have been absolutely stunning, like Altar De Fey for example, while others just make me cringe. I’ll spare you the names.
6. Which bands from the scene that are no longer active do you miss the most, and why?
From the U.S., definitely Phantom Limbs and Shadow Reichenstein, two phenomenal bands with a unique sound and great songwriting. On our side of the pond, Popoi Sdioh for sure, though I also enjoy some bits and pieces of Federico’s current project, Dear Deer. It was also sad to hear that The Last Days of Jesus ceased their activities, a big loss for the scene.
7.
I've heard rumors that MATLD might be working on a new album—is that
true? What can we expect in terms of new music and live shows?
Well,
I believe I’ve already answered this question earlier. The new album is
fully ready—produced, mastered, and complete with artwork and a promo
video for the title track. It features 10 brand-new songs that I’m
personally very proud of. All I can say is that MATLD has never
sounded better, this stuff simply kills and showcases the progress of
the band. Now, it’s just waiting for the right label to release it. We
don’t want to rush or make any hasty decisions here.
As I also
mentioned earlier, we’re working on a new EP. It’s gonna be our way of
saying, "Hey, we’re still alive, and we’ve got new tunes for y'all!", as
well as a harbinger of the upcoming album. We’re aiming to release this
EP around autumn 2025 along with a couple of videos.
It all
would've happened much earlier but running the band split between two
countries is a very difficult thing. It slows us down enormously and
sometimes brings a lot of frustration.
8. Which song and lyrics from your catalog hold a special meaning for you, and why?
Oh
man, I’m afraid I can’t pick just one. Every song means something
special to me, and I still remember the process of writing and arranging
each one.
If you put a gun to my head, I’d probably highlight "Black Magic Sex Terror" from the first album and "Postcards From the Other Side Pt. II"
from the second. We still play the first one live, and I love
performing it every single time. On the other hand, the second one
partially made it to our new album. You'll see what I mean when you hear
the opening track.
However, as for the new songs, I won’t go into those, though I love them all. Ask me this question again in a few years!
9. How do you feel about being labeled in some references as a horror punk band?
Believe it or not, throughout MATLD's entire career, I've tried to distance us as much as possible from this ridiculous label, and I get quite sensitive when someone categorizes us this way. The reason is simple – we've NEVER had anything to do with so-called 'horror punk' music or its scene, except for using makeup.
If you listen to typical horror punk bands like Balzac, The Others, AFI, Blitzkid, and all the other Misfits clones, then play even one randomly selected MATLD song, it’s obvious that we come from a completely different world.
Our music is rooted in '80s post-punk and new wave on one hand and tribal rock 'n' roll on the other—period.
10. Have you ever played a gig in Bratislava? If so, what was the experience like, and what would make you want to return?
Yeah,
we played there, if my memory serves me right, in 2005, either just
after releasing our debut album or perhaps shortly before that. I can’t
remember much about the gig though, apart from the fact that we had to
perform as a four-piece since our first keyboard player couldn’t make
it, or maybe he was already out of the band by then. That limited us a
bit in terms of presentation. Nonetheless, I remember a warm welcome
from the audience and a not-so-warm encounter with some neo-Nazi idiots
afterward. Thankfully, it all ended peacefully. But yeah, sure, we'd
love to play there again!
11. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video have impressed you the most recently?
Hard to pick just one since I listen to an enormous amount of music on a regular basis, but Winter’s 1990 debut album "Into Darkness"
is definitely worth highlighting here. I know it's an old one but I
recently bought a beautiful anniversary edition of this groundbreaking
record, and man, what a treat. It’s an absolutely unique combination of
death/doom with crust punk, socially conscious lyrics and an utterly
bleak, almost gothic atmosphere. This album is one of a kind.
I also chose this one because it ties into the second part of your question - album covers. "Into Darkness"
artwork has always fascinated me ever since I first saw it in the early
’90s. Pure darkness and gloom, but not in an obvious, cliché way. This
cover is pretty ambiguous and enigmatic. It corresponds great with the
audio content too. I need to get a giant poster of it one day.
As for a music video, that’s also hard to choose, tons of them on YouTube and everywhere, but I’1l go with Hippie Death Cult – Toxic Annihilator. Unlike Winter,
this is a recent release from last year, so I’m not just banging on
about the past, haha. The video is very simple, almost minimalistic, but
it’s so perfectly filmed and edited that it blows my mind. The song
itself is brilliant too, very intense garage-psychedelic-hard'n'heavy
with hypnotic main riff. What I particularly love about this video is
that it’s a straight-up "band in action" video, no silly stories, no
unnecessary plots, no extra nonsense, no CGI. Just a good-looking band
playing good music. Simple as that.
12. Which bands do you
enjoy sharing the stage with - in the past and in the present, and what
are your favourite venues to play at?
Over the 20+ years of
the band’s history, we’ve had the chance and privilege of sharing the
stage with so many bands that it’s simply impossible to highlight just a
few, I won’t even try. The vast majority were great, both musically and
personally. Of course, there were a few with a bit of an "attitude
problem", if I may put it that way, but I try not to waste memory space
on that kind of crap.
Most recently, we played in Mexico alongside Bloody Dead and Sexy and New Skeletal Faces. Great time, great people. That latter lot, man, they really know how to party hard! California's best, haha.
13.
What is the band's inclination towards vices, which are your favorites,
and is Warszawa a good place to indulge in them, or do you have to
travel outside the city for that? Any interesting stories from the life
of the band you'd like to share with the readers?
Oh, you know, rock ‘n’ roll and vices kinda go hand in hand, right? But honestly, we’re not exactly living the full-on Mötley Crüe
lifestyle here. A few drinks, some late-night chaos, maybe a bit too
much coffee, that’s about as wild as it gets these days haha.
That
said, you’d probably have to ask each band member individually because
we’re all different. For example, I actually quit drinking alcohol a few
years ago, enough was enough. Others might still have their own
favourite indulgences, whether it’s vodka, beer, weed or just hoarding
ridiculous amounts of vinyl and merch (which, let’s be real, is the
ultimate vice!).
As for Warsaw, well, I actually moved out of the
country in 2007, so I can’t say much about the scene there nowadays. But
back in the day, Warsaw was definitely a solid place to indulge, clubs
open until early morning hours, weird underground spots, and all kinds
of late-night madness, both indoor and outdoor. Sometimes, though, the
best adventures happen when you escape the city and end up in some
random dive bar in the middle of nowhere. Oh, there are definitely some
utterly crazy stories from the past, but let’s keep those a secret.
Besides, to be honest, I can’t remember most of them anyway… probably
thanks to all the excessive alcohol consumption back then, haha.
14. Did you see Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What’s your favorite horror movie?
It’s
probably an unpopular opinion, but I truly, deeply despise Eggers -
sorry, I can’t help it. To me, the guy is a charlatan, not a filmmaker,
and his movies are unbearably pompous, badly written and pretentious.
"The Northman" and "The Lighthouse" were especially painful, I barely
made it through them.
That said, I finally watched Nosferatu last
week, and - no surprises -it’s just more of the same. Eggers took a
classic story and sucked every ounce of life out of it. The plot is
flimsy at best, chaotic, full of inconsistencies, and drags along
without any real tension. The characters either mumble cryptic nonsense
or shriek like lunatics, as if exaggerated screaming somehow equals good
acting. The whole thing is just two hours of self-indulgent,
atmospheric fluff that mistakes moodiness for substance.
Of
course, the movie looks great, but that’s purely because Eggers had an
enormous budget to throw at it. When you have that much money, you can
make anything look visually stunning. But strip away the fancy
cinematography, and you’re left with an empty, pretentious mess that
mistakes slow pacing and overwrought theatrics for depth. Nothing really
happens, yet it drags on like it’s some grand, artistic masterpiece.
Maybe
one day Eggers will learn that a good film needs more than just a
high-budget aesthetic and actors wailing dramatically into the void, but
I won’t be holding my breath.
Favourite horror movie? The
original Evil Dead from 1981 - no doubt about that. I still vividly
remember that summer holiday afternoon in the mid-80s when I watched it
for the first time. It took me weeks to pull myself together after that,
haha. On top of that, I watched Evil Dead I & II in a row that day,
a double VHS treat. It was a bit too much for my teenage virgin brain
though.
15. Who and how built the Egyptian pyramids?
Ah,
the eternal mystery! Some say it was aliens, some say it was an
advanced lost civilization, but let’s be real - it was definitely an
ancient version of an underpaid, overworked workforce dealing with a
nightmare of a project manager who kept changing deadlines. “Guys, just
2.3 million limestone blocks left to go! We’re almost there!”
So yeah, blood, sweat, tears… and probably a few “disappearances” along the way.
16. Tyskie with szokiem imbirowym or Żołądkowa vodka?
Haha,
as I already mentioned, I quit drinking a few years ago, so these days
it’s all about a good, intense herbal tea for me. I’m particularly into
lemon balm/chamomile blends, quality green tea, oolongs, and Greek
mountain tea (Sideritis scardica).
If you had asked me this
question a few years back, though, my answer would’ve been quite
different! I used to love Żołądkowa and Soplica, and I had a real soft
spot for Jägermeister, not to mention a well-crafted British strong dry
cider, of course.
17.
Is there someone on the local scene (active or inactive musician) with
whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
It
would be cool to see an interview here with either Woodraf (Batcave
Productions) or Ghostmaniac (Old Skull). Even though these two lads
aren’t musicians, they’ve been doing enormously brilliant and
backbreaking work for the goth/deathrock scene for decades as promoters
and label owners. Both also hold a pretty special place in MATLD's chronicles. I believe their stories would be more than worth reading!
18. Any last words?
Last
words? Damn, sounds like I’m about to be executed or something.
Probably by the orthodox goth police for crimes against the genre, haha.
But seriously, thanks for this interesting interview Tomas and cheers
to all the real ones out there keeping the underground alive. Stay
spooky, stay loud, and for the love of all things unholy, don’t let AI
start making goth/punk music... or we’re all screwed.
And remember - if you ever see my name in a true crime documentary, just know I was framed. Probably by a jealous darkwave DJ.
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednom čase najviac zaujíma?
Ahoj, som Pete Vincent (v ranných dobách tiež známy ako Nerve69), gitarista, príležitostný spevák a hlavný skladateľ Miguel and the Living Dead. Kapelu som založil v roku 2001 ako sólový projekt, ktorý sa časom vyvinul do oveľa väčšej podoby.
V poslednej dobe sa najviac sústredím na zreformovanú MATLD, ako aj na moju novú londýnsku kapelu Zuvembie Necroneon. Tento projekt sa uberá omnoho tvrdším a intenzívnejším smerom než MATLD, hoci si zachováva určité podobnosti. Náš debutový videoklip si môžeš pozrieť na YouTube.
2.
Je skvelé vidieť MATLD späť po niekoľkoročnej pauze! Čomu sa kapela
venovala od vydania „Postcards from the Other Side“ v roku 2007? Bol si
aktívny v iných hudobných projektoch alebo kapelách?
Samozrejme!
Po mojom trvalom presťahovaní do Londýna v roku 2007 som hral v
množstve goth, punk a psychobilly kapiel, z ktorých niektoré vydali
albumy či EP, odohrali množstvo koncertov a zanechali stopu na scéne.
Tiež som DJ-oval v niektorých z najznámejších londýnskych goth, punk a
alternatívnych klubov.
Od znovuzaloženia MATLD v roku 2017 som sa však primárne sústredil na tento projekt spolu s mojou najnovšou kapelou Zuvembie Necroneon, ktorú som už spomínal. Čo sa týka ostatných členov, tí sa hlavne venovali svojej kapele Hatestory,
ktorá si napriek neustálym zmenám v zostave vybudovala silnú pozíciu na
varšavskej post-punk/goth scéne. Slavik sa zároveň zapojil aj do
ďalších projektov ako Past, Raduga a pravdepodobne aj do
mnohých ďalších, o ktorých ani neviem. S nimi vydal niekoľko albumov a
intenzívne koncertoval. Takže počas pauzy MATLD sme rozhodne nezaháľali.
Po
opätovnom spojení sme začali tvrdo pracovať na novej hudbe a odohrali
sme niekoľko skvele prijatých koncertov, napríklad na Gothic Pogo v
Lipsku a na Castle Party v Bolkówe, kde sme vystúpili ako headlineri.
Samozrejme, vrátili sme sa aj do nášho milovaného klubu Old Skull vo
Varšave, ktorý má v histórii MATLD výnimočné miesto.
V
rokoch 2022 až 2023 sme nahrali úplne nový album s desiatimi skladbami.
Bol to veľký a ambiciózny projekt, ale zatiaľ sme ho nevydali, pretože
stále hľadáme vhodné vydavateľstvo, ktoré by spĺňalo naše očakávania v
oblasti propagácie, financií a ďalších dôležitých aspektov.
Medzitým
sme sa rozhodli nahrať 4-skladbové EP, ktoré by malo vyjsť ešte tento
rok, spolu s oficiálnym videoklipom, ktorý sme práve minulý mesiac
natočili.
Po návrate MATLD prichádzame s množstvom novej
hudby a obsahu – a rozhodne sa nepriživujeme na nostalgii, ako by si
možno niektorí mohli myslieť.
3. Nedávno ste odohrali
koncert v Mexiku – ako k tomu došlo? Aké boli vaše dojmy z vystúpenia a
krajiny? Máte nejaké nezabudnuteľné zážitky z tejto cesty?
Nebolo
za tým žiadne veľké tajomstvo – mexický promotér nás oslovil, dohodli
sme si podmienky, zabezpečili nám letenky a hotel, a tak sme vyrazili.
Tak jednoduché to bolo.
Čo sa týka koncertu, bolo neuveriteľné
konečne si zahrať na druhej strane oceánu, ale z vystúpenia samotného
mám zmiešané pocity. Aby sme si rozumeli – publikum bolo absolútne
fantastické, spievali s nami naše skladby a celkové prijatie bolo
fenomenálne. Bohužiaľ, počas setu sa vyskytlo niekoľko problémov a
niektoré organizačné, technické a promo aspekty akcie neboli práve
ideálne. Napriek tomu sme za pozvanie nesmierne vďační. Promotéri
odviedli, čo mohli, a celkovo to bol úžasný zážitok – ako pre nás, tak
aj pre publikum.
Čo sa týka krajiny, alebo presnejšie Mexiko
City, keďže tam sme strávili väčšinu času, bola to divoká a krásna
skúsenosť. Hoci je Mexiko geograficky blízko k USA, kultúrne pôsobí
úplne inak ako tzv. „západný svet“. Niektoré veci som si zamiloval, iné
ma dodnes udivujú, keď na ne pomyslím. Jedno je však isté – mali sme sa
skvele a všetci, ktorých sme stretli, boli veľmi priateľskí.
Môj
osobný highlight? Návšteva legendárneho alternatívneho trhu El Chopo. To
bola jazda! Všetky peniaze, čo som mal, som tam minul.
Historky? Jasné, máme ich dosť, ale do podrobností zachádzať nebudem, haha.
4.
Koniec 90. rokov a začiatok 2000-tych rokov sa zdá byť zlatou érou pre
oživenú goth/punk undergroundovú scénu, najmä v Strednej a Západnej
Európe (neviem, ako to bolo inde vo svete). Čo podľa teba tento návrat
spôsobilo? Ako dlho trval a čo viedlo k jeho úpadku?
Celé to
fantastické deathrock/goth oživenie z raných 2000-tych rokov si rozhodne
zaslúži poriadnu historickú analýzu. Súčasní novinári a hudobní
historici sa stále takmer výlučne zameriavajú na slávnu éru 80. rokov.
Na jednej strane sa im nečudujem – tá hudba bola a stále je neopísateľne
inšpirujúca. Na druhej strane je to však dosť úzky pohľad. Úprimne ma
šokuje, že väčšina moderných publikácií o goth histórii úplne prehliada
neuveriteľne kreatívny deathrock/goth boom z 2000-tych rokov. Dúfam, že
raz mu niekto vzdá zaslúžené uznanie.
Som rád, že som mohol byť súčasťou tejto scény s MATLD. Bola to nesmierna úľava po katastrofálnych 90. rokoch, ktoré ovládli EBM/synth/darkwave, goth metal a nekonečné klony Sisters of Mercy. Ťažko opísať, aký osviežujúci bol návrat deathrocku.
Ale
ak si správne spomínam, všetko to začalo v USA, kde sa tento boom
uchytil najskôr, zatiaľ čo Európa naskočila o pár rokov neskôr. Stále si
živo pamätám, ako som v raných 2000-tych objavoval tie fenomenálne nové
deathrock a gothabilly kapely z USA – napríklad Phantom Limbs, The Vanishing, Ghoultown, Shadow Reichenstein, Cult of the Psychic Fetus, The Skabs, The Deep Eynde a mnoho ďalších. Niektoré z nich počúvam dodnes.
V
Európe síce scéna nebola až taká živá alebo kreatívne explozívna ako v
USA, aspoň podľa môjho názoru, ale aj tak sme mali skvelé kapely –
napríklad Popoi Sdioh, The Last Days of Jesus, Bloody Dead and Sexy alebo Eyaculacion Postmortem.
Bohužiaľ,
v určitom bode sa z toho stal len ďalší módny trend, najmä v Západnej
Európe. Všetko sa premenilo na pózu a vizuálny štýl. Zrazu bolo "cool"
byť do deathrocku alebo Batcaveu, nosiť farebný číro účes a pruhované
sako, no zároveň scéna začala strácať svoju dynamiku a kreatívnu iskru.
Tento úpadok nastal okolo 2008 – 2010, ak ma pamäť neklame.
Mnoho kapiel sa rozpadlo (vrátane MATLD),
iné zmenili štýl, niektoré sa stali len opakujúcimi sa a nudnými.
Totálny nezáujem mainstreamových aj solídnych indie vydavateľstiev a
promotérov o tento novovzniknutý deathrock/goth pohyb bol posledným
klincom do rakvy.
Ale to je v rockovej histórii bežný príbeh – podobná situácia sa odohrala aj v 80. rokoch s Batcave a goth scénou.
5.
Vidíš nejaké podobnosti medzi tou zlatou érou a dneškom? Aké faktory
vedú staršie kapely k reunioniám a novým nahrávkam? Oživujú nové kapely
ten klasický zvuk?
Úprimne, necítim potrebu analyzovať novú hudbu alebo hľadať podobnosti medzi „starým“ a „novým“. Dôvodov je niekoľko.
V
prvom rade je dnešná hudobná scéna nesmierne rozľahlá. Každý rok
vznikajú doslova desiatky nových goth a post-punk kapiel. Istý čas som
sa snažil udržať si v tom prehľad, ale v určitom bode som to vzdal.
Scéna je totálne presýtená, a to neplatí len pre goth, ale pre všetky
žánre. Udržať si prehľad je takmer nemožné.
Po druhé, a čiastočne
aj kvôli tomu, čo som práve spomenul, som stratil o túto hudbu záujem.
Namiesto toho som sa vrátil k svojim starým fascináciám – '70s prog,
fusion, '60s soul, '80s metal a AOR, hardcore punk, grind, crust,
oldschool death/thrash a podobne. Nové goth a deathrock kapely už
nesledujem tak pozorne ako kedysi.
To znamená, že neviem úplne
odporučiť alebo hodnotiť žiadne nové kapely – a „nové“ myslím tie, ktoré
vznikli po roku 2015. Občas si ich vypočujem na odporúčanie kamarátov
alebo online, a často sa mi páči, čo počujem, ale už ma to nenadchýna
tak ako kedysi. Väčšina z toho znie ako viac-menej slušná recyklácia
starších zvukov, niekedy až s prehnanou a možno aj nevhodnou dávkou
nostalgie a len minimom kreativity.
Čo sa týka reformovaných starých kapiel, to je iný príbeh. Niektoré reuniony boli absolútne fenomenálne, napríklad Altar De Fey, zatiaľ čo iné ma nútili prevracať oči. Ale radšej si ušetrím mená.
6. Ktoré kapely zo scény, ktoré už nie sú aktívne, ti najviac chýbajú a prečo?
Z USA mi jednoznačne chýbajú Phantom Limbs a Shadow Reichenstein – dve fenomenálne kapely s jedinečným zvukom a skvelým songwritingom.
Z Európy Popoi Sdioh, bez debaty. Aj keď musím povedať, že si viem občas vychutnať aj niektoré veci z aktuálneho projektu Federica, Dear Deer.
Tiež ma dosť zasiahlo, keď som sa dozvedel, že The Last Days of Jesus ukončili činnosť – to je veľká strata pre scénu.
7. Počul som fámy, že MATLD pracuje na novom albume – je to pravda? Čo môžeme očakávať, čo sa týka novej hudby a koncertov?
Myslím,
že na túto otázku som už odpovedal skôr. Nový album je hotový –
vyprodukovaný, zmastrovaný, s hotovým artworkom a promo videom na
titulnú skladbu. Obsahuje 10 úplne nových skladieb, na ktoré som osobne
veľmi hrdý.
Všetko, čo môžem povedať, je, že MATLD nikdy
nezneli lepšie – tento materiál totálne zabíja a ukazuje, kam sa kapela
posunula. Teraz len čakáme na správne vydavateľstvo, ktoré ho vydá.
Nechceme robiť unáhlené rozhodnutia.
Ako som už spomenul,
pracujeme na novom EP, ktoré bude naším spôsobom, ako povedať: „Hej,
stále sme tu a máme pre vás novú hudbu!“. Zároveň to bude predzvesť
nadchádzajúceho albumu.
Plánujeme vydať toto EP na jeseň 2025 spolu s niekoľkými videoklipmi.
Celé
by sa to stalo oveľa skôr, ale vedenie kapely rozdelené medzi dve
krajiny je extrémne náročné. Spomaľuje nás to neskutočne a občas to
prináša veľké frustrácie.
8. Ktorá pieseň a text z vášho katalógu majú pre teba špeciálny význam a prečo?
Fúha,
obávam sa, že si neviem vybrať len jednu. Každá skladba pre mňa niečo
znamená, a stále si pamätám proces ich písania a aranžovania.
Keby si mi priložil pištoľ k hlave, asi by som vyzdvihol "Black Magic Sex Terror" z prvého albumu a "Postcards From the Other Side Pt. II"
z druhého. Prvú stále hrávame naživo a vždy si to neskutočne užívam.
Druhá sa čiastočne dostala aj na náš nový album – pochopíš, keď si
vypočuješ otváraciu skladbu.
Čo sa týka nových skladieb, nebudem o nich veľmi hovoriť, aj keď ich milujem všetky. Skús sa ma na to opýtať o pár rokov!
9. Ako vnímate, že vás niektoré zdroje označujú za horror punkovú kapelu?
Verte alebo nie, počas celej kariéry MATLD som sa snažil od tohto absurdného označenia dištancovať čo najviac, a dosť citlivo reagujem, keď nás niekto takto kategorizuje. Dôvod je jednoduchý – NIKDY sme nemali nič spoločné so scénou alebo hudbou tzv. „horror punku,“ okrem používania make-upu.
Ak si vypočujete typické horror punkové kapely ako Balzac, The Others, AFI, Blitzkid a všetky tie ďalšie Misfits klony, a potom si pustíte hocijakú náhodne vybranú skladbu MATLD, bude úplne jasné, že pochádzame z úplne iného sveta.
Naša hudba vychádza z post-punku a new wave 80. rokov na jednej strane a z tribal rock 'n' rollu na druhej – bodka.
10. Hrali ste niekedy koncert v Bratislave? Ak áno, aké to bolo a čo by vás motivovalo sa vrátiť?
Áno, hrali sme tam – ak ma pamäť neklame – v roku 2005, buď tesne po vydaní debutového albumu, alebo krátko pred ním.
Veľa
detailov si už nepamätám, ale viem, že sme museli hrať ako štvorčlenná
zostava, pretože náš prvý klávesák nemohol prísť. Možno už vtedy ani
nebol v kapele, fakt neviem. To nás trochu limitovalo v prezentácii.
Pamätám
si však skvelé prijatie od publika... a menej príjemné stretnutie s
nejakými neo-nazi idiotmi po koncerte. Našťastie sa to skončilo v
pokoji.
Ale áno, určite by sme si radi zahrali v Bratislave znova!
11. Aký zvuk (album, kapela, produkcia), obal albumu a hudobný klip ťa v poslednej dobe najviac zaujali?
Ťažko vybrať len jednu vec, keďže počúvam obrovské množstvo hudby, ale určite musím spomenúť debutový album Winter – "Into Darkness" (1990).
Ja
viem, že je to starina, ale nedávno som si kúpil krásnu výročnú edíciu
tohto priekopníckeho albumu, a bože, to je skvost. Je to unikátna
kombinácia death/doom metalu s crust punkom, so sociálne uvedomelými
textami a úplne ponurou, takmer gotickou atmosférou. Taký album
jednoducho nemá obdobu.
Taktiež sa to hodí k tvojej druhej otázke – obal albumu. Artwork "Into Darkness"
ma fascinoval už od 90. rokov. Čistá temnota a ponurosť, ale nie
prvoplánovým, klišé spôsobom. Je v tom záhadnosť a niečo
nevysvetliteľné. Dokonale to ladí s hudbou na albume. Musím si raz
zaobstarať obrovský plagát s týmto coverom.
Čo sa týka hudobného videa, tiež je ťažké vybrať jedno, keďže ich je na YouTube milióny, ale vyberiem Hippie Death Cult – "Toxic Annihilator".
Na rozdiel od Winter
je to čerstvá vec z minulého roka, takže sa nehrabem len v minulosti,
haha. Klip je veľmi jednoduchý, takmer minimalistický, ale perfektne
natočený a zostrihaný – úplne ma to dostalo.
Samotná skladba je brutálna – intenzívny garage-psychedelic-hard'n'heavy sound s hypnotickým hlavným riffom.
Najviac
sa mi však páči to, že je to čisté "kapela v akcii" video – žiadne
hlúpe príbehy, žiadne zbytočné dejové línie, žiadne CGI srandy. Len
dobrá kapela, hrajúca dobrú hudbu. Jednoduché a geniálne.
12. S ktorými kapelami najradšej zdieľate pódium – v minulosti aj dnes? A aké sú vaše obľúbené koncertné miesta?
Za
20+ rokov histórie kapely sme mali česť a privilégium hrať so stovkami
kapiel, takže vybrať len pár je nemožné, ani sa o to nebudem pokúšať.
Drvivá väčšina z nich bola skvelá – hudobne aj osobnostne.
Samozrejme, pár "osobností s postojovým problémom" sa našlo, ale takým veciam sa snažím neničiť pamäťový priestor.
Najnovšie sme hrali v Mexiku spolu s Bloody Dead and Sexy a New Skeletal Faces. Úžasný čas, úžasní ľudia. Tá druhá partia, tí fakt vedia, ako sa poriadne odviazať! Kalifornia, ako sa patrí, haha.
13.
Ako je to vo vašej kapele s nerestami? Máte svoje obľúbené? A je
Varšava dobré miesto na ich užívanie, alebo treba ísť inde? Máš nejaké
zaujímavé historky zo života kapely?
No vieš, rock ‘n’ roll a neresti idú ruka v ruke, však? Ale úprimne, nežijeme žiadny full-on Mötley Crüe životný štýl.
Pár drinkov, nejaký nočný chaos, príliš veľa kávy – to je asi tak všetko, čo sa dnes deje, haha.
Každopádne,
asi by si sa musel opýtať každého člena kapely osobitne, lebo sme
všetci úplne iní. Ja osobne som pred pár rokmi prestal piť alkohol – už
toho bolo jednoducho dosť. Iní si možno stále užívajú vodku, pivo,
trávu... alebo len hromadia absurdné množstvá vinylov a merchu (čo je,
úprimne, ten najlepší hriech zo všetkých!).
Čo sa týka Varšavy, no... ja som z krajiny odišiel v roku 2007, takže netuším, aká je tam dnes scéna.
Ale
kedysi bola Varšava jednoznačne solidné miesto na "zábavu" – kluby
otvorené do skorého rána, čudné undergroundové bary, nočný chaos všade,
kam sa pozrieš.
Aj tak ale najlepšie veci často začnú, keď vypadneš z mesta a skončíš v náhodnom pajzli uprostred ničoho.
A
historky? Ó, tých je! Ale… radšej ich nechám ako tajomstvo. A
pravdupovediac, väčšinu si už ani nepamätám – vďaka excesívnej
konzumácii alkoholu v minulosti, haha.
14. Videli ste Eggersovho Nosferatu? Ak áno, čo si o ňom myslíš? A aký je tvoj obľúbený horor?
Možno je to nepopulárny názor, ale ja Eggersa úprimne neznášam – sorry, nemôžem si pomôcť.
Podľa mňa je ten chlap šarlatán, nie filmár. Jeho filmy sú neuveriteľne pompézne, zle napísané a strašne afektované.
The Northman a The Lighthouse boli pre mňa čisté utrpenie, ledva som to dopozeral.
No
a Nosferatu? Pozrel som si ho minulý týždeň – a žiadne prekvapenie,
viac z toho istého. Eggers vzal klasický príbeh a vysal z neho každú
kvapku života.
Dej je deravý, chaotický, plný nezmyslov a
prakticky bez napätia. Postavy buď mumlú záhadné hovadiny, alebo
škriekajú ako šialenci, akoby prehnané vrieskanie znamenalo dobré
herectvo.
Celé to je dve hodiny samoúčelného estetického vzdychania, ktoré si mýli atmosféru s obsahom.
Samozrejme,
film vyzerá vizuálne úžasne, ale to len preto, že Eggers mal na to
obrovský rozpočet. Keď máš také prachy, dokážeš urobiť vizuálne krásny
čokoľvek. Ale keď odtrhneš pozlátko, zostane ti prázdna, pretvárková
nuda, ktorá si myslí, že pomalé tempo a teatrálne scény automaticky
znamenajú hĺbku.
Možno sa raz Eggers naučí, že dobrý film
potrebuje viac ako len drahý vizuál a hercov, čo hystericky jačia do
prázdna... ale veľmi tomu neverím.
A môj obľúbený horor?
Jednoznačne The Evil Dead (1981).
Stále mám v živej pamäti to letné popoludnie v polovici 80. rokov, keď som ho videl prvýkrát.
Trvalo mi týždne, kým som sa z toho spamätal, haha.
A navyše, v ten deň som si dal rovno dvojitú dávku – Evil Dead I & II na VHS.
Trochu moc pre moju vtedy ešte neskazenú pubertálnu myseľ... ale stálo to za to!
15. Kto a ako postavil egyptské pyramídy?
Ach,
tá večná záhada! Niektorí hovoria, že to boli mimozemšťania, iní zas,
že išlo o pokročilú stratenú civilizáciu, ale buďme úprimní – v
skutočnosti to bola staroveká verzia podhodnotenej a prepracovanej
pracovnej sily, ktorá sa musela vysporiadať s nočnou morou v podobe
projektového manažéra, ktorý neustále menil termíny. „Chalani, už len
2,3 milióna vápencových blokov a máme to hotové!“
Takže áno, krv, pot, slzy… a pravdepodobne aj pár „zmiznutí“ po ceste.
16. Tyskie so zázvorovým sirupom alebo Żołądkowa vodka?
Haha,
ako som už spomenul, pred pár rokmi som s alkoholom skončil, takže v
súčasnosti fičím hlavne na silných bylinkových čajoch. Obzvlášť
obľubujem zmesi s medovkou a harmančekom, kvalitný zelený čaj, oolongy a
grécku horskú bylinu (Sideritis scardica).
Ak by si mi túto
otázku položil pred pár rokmi, odpoveď by bola úplne iná! Miloval som
Żołądkowu a Soplicu a mal som skutočnú slabosť pre Jägermeister – a,
samozrejme, pre kvalitný britský silný suchý cider.
17. Je na lokálnej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) niekto, koho by si rád videl v rozhovore na Jablká ďaleko od stromu?
Bolo
by skvelé prečítať si tu rozhovor s Woodrafom (Batcave Productions)
alebo Ghostmaniacom (Old Skull). Aj keď títo dvaja chalani nie sú
hudobníci, už desaťročia robia obrovskú a vyčerpávajúcu prácu pre
goth/deathrock scénu ako promotéri a majitelia labelov. Obaja majú tiež
špeciálne miesto v kronike MATLD. Myslím si, že ich príbehy by rozhodne stáli za to!
18. Posledné slová?
Posledné slová? Dopekla, to znie, akoby ma čakala poprava. Asi ortodoxnou goth políciou za zločiny proti žánru, haha.
Ale
vážne, ďakujem za tento zaujímavý rozhovor, Tomáš, a pozdravujem
všetkých skutočných fanúšikov, ktorí držia underground pri živote.
Zostaňte temní, zostaňte hlasní a pre lásku k všetkému nehanebnému –
nenechajte AI začať robiť goth/punk hudbu... lebo v tom prípade sme
všetci v keli.
A pamätajte – ak moje meno niekedy uvidíte v
dokumente o skutočných zločinoch, vedzte, že ma len niekto podrazil.
Pravdepodobne žiarlivý darkwave DJ.
I remember visiting Transylvania at the end of 2021 while the Covid pandemic was still taking its toll around the globe. I made my way from the socialist apartment blocks of Bucharest all the way to Brașov on the edge of the Transylvianian Alps, my destination being Daracula’s castle. I don’t remember the misty, gothic landscapes of Transylvania as I had imagined from Nosferatu, nor did the country remind me in any way of the Adam’s Family, instead, I absorbed the vibes of the towns and landscape and caught a glimpse of what life in Transylvania is all about. I also ate loads of mici and sarmale and flirted with Romanian hotties and milfs (unsuccessfully I must add, since I come across as even creepier than Orlok) and payed no attention to the warnings of bear attacks in the woods and sometimes in the towns. I read Mircea Cartarescu in the train and ate packaged baklava from Kaufland in my hotel room. I loved every minute of it. And so, while listening to Doomnezeu’s self-titled album, especially the first track La Viflaim Colo-n Jos (Down Below in Bethlehem), I’m reminded of my journey through the land of witches and vampires, through slow, reverberating doom metal with deep stoner rock influences. This collection, which was released in 2023, is a compilation of the band’s first six singles in their original order, and stands somewhat as a contemplative monolith of atmosphere, tension, and sonic weight.
According to the info I could find about them (the band is somewhat elusive and private), the album was recorded between December 2019 and February 2022 in an air raid bunker in fact, giving the album’s production a cavernous and spectral feel. The collection, which was released in 2023, is a compilation of the band’s first six singles in their original order, and stands somewhat as a contemplative monolith of atmosphere, tension, and sonic weight. In fact, every note is soaked in a haunting, otherworldly echo. The pacing through each track is deliberately slow with an ominous trance-like effect that pulls the listener into a meditative haze. The compositions unfold like rituals, each one an like an incantation of despair, mystery, and deep introspection. You can hear elements of doom, stoner, and acid rock, all of which are set in both a background and foreground of Eastern Christianity, with its solemn, liturgical atmosphere lending a spiritual weight to the compositions. Take Crede și nu cerceta (Believe and do not Question) for example. This is a phrase that reflects faith without doubt or inquiry and is often linked to religious or spiritual contexts, totally befitting of the themes throughout the album (and also my favourite track).
Some of you may draw comparisons to Black Sabbath, and this is totally understandable. The album incorporates doom-laden riffing with medieval plainsong, yet is also underscored by subtle, black metal elements. The result is a unique gothic blend that feels both ancient and contemporary, as well as sacred and profane. Standout tracks like Deșertăciune (Futility) are perfect examples of the crushing weight of doom—slow and reverbed with no shortage of gothic ambience. Kranioutopos (Land of Skulls) contrasts between the acoustic guitar in the intro and the rich textures and psychedelia towards its finale. The other tracks, Pe Tine Te Fericim and Lazăr, follow similar lines with haunting vocal passages, subtle instrumental flourishes, as well as atmospheric enhancements, all of which shape Doomnezeu’s unique identity—one that exists in the liminal space between doom metal’s monolithic weight and stoner rock’s psychedelic sprawl.
And Flork’s prognosis? Doomnezeu is a slow-burning, soul-crushing opus that lingers long after the final echoes fade. There is an undeniable rawness to the album, yet it never feels unpolished. Instead, the album’s organic production and unhurried pacing make for an immersive experience, best absorbed in its entirety. I definitely must return to Romania.
On a final note, Doomnezeu will be embarking on a tour across Romania in April 2025, performing between the 9th and 17th. They’ll be taking their haunting sound through cities across Transylvania, including Sibiu and Brașov, as well as larger hubs like Bucharest and Timișoara. This is a rare opportunity to experience their ethereal live presence (they have some pretty cool concert clips on YouTube) in some of Romania’s most atmospheric settings.
1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Dominik Novák a venujem sa prevažne ambientnej elektronickej hudbe, ktorú tvorím pomocou modulárneho syntetizátora v kombinácii s terénnymi nahrávkami, ktoré si sám zaznamenávam.
Momentálne sa naplno venujem novému modulu, ktorý si vyžaduje hlbšie menu diving, takže sa s ním učím pracovať tak, aby boli moje koncerty efektívnejšie a zároveň jednoduchšie na hranie. Okrem toho sa učím pracovať so starým páskovým rekordérom Akai, na ktorom plánujem postaviť svoj budúci album – skúšam, ako správne strihať pásky a využívať ich kreatívne možnosti.
Nedávno som si tiež zaobstaral z druhej ruky sampler Roland 404SP, s ktorým ma baví objavovať, aké intuitívne a rýchle môže byť tvorenie hudby.
2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Okrem svojej sólovej tvorby ako Katov Syn(th) aktuálne pôsobím v Božskom Soaré so skvelým hudobníkom Richardom Grimmom (aka Boh Vajec) a v noise-punkovom triu Kúpeľ Mysle, kde hrám na gitare. Občasne vystúpime aj s projektom The Blackwood Incident – napríklad minulý rok sme robili hudobný doprovod k nemému filmu Nosferatu.
Ako gitarista som počas korony hral v kapele Kultúra Smrti a predtým v neustále sa meniacej noisovej/doomovej Vrakuni.
V dávnejšej minulosti som bol súčasťou projektov .soundscapes, Triple Sun, øskar a SeriemDoNeba.
3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Ako Katov Syn(th) sa mi konečne podarilo usadiť vo veľmi „jednoduchej“ kombinácii – modularný syntetizátor, sampler Roland 404SP a Empress Zoia ako FX jednotka. Je to najvýkonnejšia zostava, akú som kedy mal – spoľahlivá, vzájomne prepojená a hlavne efektívna. Zrazu mám systém, ktorý dokáže bez problémov odohrať celý môj album. Konečne mám silný sekvencer, ktorý si dokáže pamätať a jednoducho reprodukovať celý album, ovládať sampler aj efektovú slučku úplne intuitívnym spôsobom. Na mne zostáva tá krajšia a jednoduchšia úloha – všetko poskladať, hrať sa so zvukom, otvárať filtre a doslova točiť gombíkmi.
Ako gitarista Kúpela Mysle hrám na modifikovanom Jazzmasteri, do ktorého som narval high-gain snímače, aby poriadne „tíslo“. Okrem toho používam Silvertone 1449 – takú surfrockovú gitaru s výbornými single-coil snímačmi.
Môj gitarový aparát tvorí Fender Deville 410 – ešte z čias, keď ho vyrábali so štyrmi 10-palcovými reproduktormi. Neuveriteľne hlučná mašina. K tomu mám modifikovanú starú Vermona bedňu, do ktorej som dal 12-palcový gitarový a 15-palcový basový reproduktor. Z Deville-u tlačím gitarový reproduktor ako externý kabinet a basový poháňam cez malý basový Ampeg. Celé je to teda riadne hlučná aparátová zostava s plným tónom. Kedysi som hrával cez päť veľkých ampov, ale takto sa mi to podarilo zredukovať, pričom som si zachoval kvalitu zvuku, na ktorú som zvyknutý.
4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Nahrávka Tu, kde žijem, žiješ, žijeme vznikala v mojom domácom „štúdiu“ počas zimy 2023 až do jari 2024. Pišta Kráľovič ma silne namotivoval vetou: „Zima je na to, aby si sedel doma na riti a robil hudbu.“ Keďže som mal za sebou zopár neúspešných pokusov o dokončenie albumu v predošlých rokoch, rozhodol som sa tentokrát venovať nahrávke takmer pol roka.
Proces prebiehal v troch fázach. Najprv som improvizoval a nahrával rôzne loopy a melodické podklady. Počas dotvárania týchto nápadov som šikovne vymenil časť svojho gearu za nové nástroje, čo mi výrazne zlepšilo workflow a prinieslo množstvo nových nápadov. V poslednej fáze som do skladieb zapracovával terénne nahrávky, dolaďoval celkový mix a vychytával detaily.
Asi najzábavnejšia časť nahrávania bola tá, že som robil veci úplne inak než doteraz. To je vlastne princíp, ktorý sa snažím vniesť do každého projektu – skúšať nové postupy a hrať inak. Napríklad v troch trackoch som zo starej kazety nahral do looperu úryvok opery a následne celý sample prehnal cez modular, čím som hľadal alternatívne zvukové zdroje namiesto bežných oscilátorov.
Nahrával som stopu po stope, hlavne preto, že som mal iba dvojvstupovú zvukovku. Všetko som si precízne vrstvil v Abletone – čo som predtým pri ambientnej hudbe nepovažoval za nevyhnutné – a tentokrát som sa oveľa viac sústredil na melodické postupy.
Na albume sa podieľali aj ľudia, ktorí mi dávali spätnú väzbu, najmä Boris Vitázek a Richard Grimm, ktorých názory výrazne ovplyvňujú moju tvorbu. Veľká vďaka patrí aj mojej drahej Lýdii Grešákovej, ktorá trpezlivo znášala celý proces nahrávania, a, samozrejme, našim trom mačkám, podľa ktorých testujem, či majú skladby požadovanú atmosféru.
5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Asi najviac môj aktuálny mood a prístup, ktorý na danú úlohu zvolím.
Čo sa nálady týka, môj „vkus“ sa často mení podľa toho, čo práve počúvam. Napríklad počas tvorby posledného albumu som sa sústredil najmä na elektronickú, ambientnú a klavírnu hudbu – takmer vôbec som nepočúval gitarovky. Rok predtým som mal obdobie, keď mi extrémne „drbalo“ z black metalu, takže som sa syntetizátorov ani nedotkol.
Pod prístupom mám na mysli výber nástrojov, s ktorými pracujem. Teraz sa napríklad učím pracovať s páskovým rekordérom, čo výrazne ovplyvňuje spôsob, akým ho kombinujem s ostatnými nástrojmi. Oveľa menej používam sekvencery a oveľa viac hrám „naživo“, čo je obrovský kontrast oproti dôkladnému programovaniu sekvencerov na poslednom albume.
Samozrejme, veľký vplyv majú aj vonkajšie faktory – to, čo sa deje okolo mňa, ako sa cítim, aká je atmosféra. To všetko sa nakoniec odráža v tom, čo robím a ako to robím.
6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
„Nie som tým, kým som chcel byť, ani neviem byť lepším človekom." Kultúra smrti – Hneď za rána na kolenách, prvá pieseň.
7 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Tento rok plánujem odohrať množstvo koncertov ako Katov syn(th), nahrať druhý album a zároveň sa viac venovať projektu Božské Soaré, ktorý čakajú koncerty aj nahrávanie debutového albumu. Uvidíme, čo ďalší rok prinesie.
8 Počas pandémie sme zažili spomalenie a izoláciu, v rámci ktorej sme chodili na ilegálne koncerty a vážili si všetko čo vznikalo - dnes sme späť vo svete kde je pretlak koncertov, novej hudby - ako si vnímal ten čas spomalenia ty a nechýba ti aspoň trochu?
Myslím si, že situácia je lepšia ako pred pandémiou. Povedal by som, že veľa ľudí si uvedomilo, aké dôležité sú koncerty a aké príjemné je zažiť hudbu naživo. Neviem, či sa mi to len zdá, ale mám pocit, že koncerty sú oveľa viac navštevované, a to ma teší.
Smerujeme však opäť do doby, keď bude organizovanie koncertov oveľa náročnejšie – veľa priestorov na Slovensku je ohrozených kvôli krokom našej vlády. Preto si vážim každý koncert, na ktorý môžem ísť, a užívam si ho naplno. Rovnako ma teší angažovanosť ľudí, ktorí napriek zhoršeným podmienkam stále organizujú akcie.
Na pandémii mi asi nechýba nič – možno len absencia zhonu.
9 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Ak je interpret/ka arogantný kus chuja – a samozrejme, ak si nácek. To sú asi jediné dve veci, ktoré ma spoľahlivo odradia.
10 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Asi nemám žiadnu 'najlepšiu' akciu, ale veľmi rád navštevujem Mikrozvuk v LOMe, lebo tam volajú veľmi zaujímavé zahraničné mená. Taktiež mám veľmi rád Zvuk knižnice, kde Renat pozýva lokálne akty, a snažím sa vždy navštíviť Pivničnú Pleseň v Kubiku, lebo ešte nebola ani jedna, kde by som sa nudil.
11 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac?
Na poslednej Pivničnej Plesni, kde som bol, rapoval Sova (Dude the Wolf), a asi po prvýkrát som bol takto ponorený do trapu. Dúfam, že to čoskoro vydá. Za posledný rok ma dosť bavili popiky ako Taky pekný, veľký od God and Eve, veľa vecí od Fvlcrvm a ešte Kompost od Vojdi. Som trocha smutný, že som sa moc nevenoval tvrdšej hudbe, ale určite mi čoskoro príde nálada aj na tú. Nádherný videoklip mala Adela Mede na pesničky Hol a Tavasz.
Čo sa album coverov týka, najviac sa mi páči nápad s recyklovaním starých dosiek na Nemiestach Mira Tótha, ktorý mu vystrúhala kamarátka Tereza Maco.
12 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Hudobné albumy (lebo som nevedel vybrať jeden): C.A.M.O. - Combative Anthems Motive Outcry Canva6 - Ten Minutes to Midnight Doc Watson - Doc Watson (1964) Richard Grimm - Ticho neexistuje
Kniha - Matt Alt - Pure Invention Film - Drive away dolls Serial - The Tatami Galaxy a samozrejme Arcane Hra - obe Last of us Taterka - Nina.Exui Pivo - Plzen pretoze tou nikdy nic nepokazis.
13 Vinyl/CD/MC?
Najradšej mám MC, je to určite najkrajší nosič. Páči sa mi na ňom všetko, od dizajnu až po zvuk, a samozrejme rôzne možnosti experimentovania s oboma týmito faktormi. Tiež mám rád, že sa časom kazí a nahrávka na ňom stráca na kvalite. Príde mi to veľmi krásne. Páči sa mi aj dostupnosť pre malé vydavateľstvá a hudobníkov.
Samozrejme, mám rád aj vinyl, ale kazetka je pre mňa krajšia. CD mi príde trocha zbytočné v dobe, keď argument je, že poskytuje najväčšiu kvalitu zvuku. To radšej stiahnuť z Bandcampu v najvyššej kvalite a nemusíš vyrábať zbytočný plast.
14 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Kočo a Alica z Kubiku.
15 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
“Nobody exists on purpose, nobody belongs anywhere, were all going to die. Come watch TV.” - Rick and Morty
