#247 Sekeromlat / Black Metal / J. / 4-11-2024

 

1. Čierna alchýmia v Krkavčine je názov vášho nového albumu, ktorý vyšiel po dvoch rokoch - ako album vznikal, čím bol inšpirovaný hudobne a lyricky, ako ste spokojní s výsledkom?

Původně bylo zamýšleno vytvořit samostatné album, které by vyšlo na LP. Jenže v roce 2023 jsme měli v kapele zásadní změny na postech kytary a basy, kdy nás opustili zakládající členové H. a K. Tudíž jsme se museli věnovat zaučení starých písní na nových členech N. a R. Nebylo proto tolik prostoru pro novou tvorbu. Za nový cíl jsme si tedy dali stvořit písně pro jednu stranu LP a vydat to jako split. To se povedlo! Nakonec však nebylo v našich silách a finančních možnostech vydat to na vinylu, a tak jsme se uchýlili ke staré dobré kazetě. Ta je u nás díky HEADLESS DULICATED TAPES velmi dobře a rychle dostupná. Navíc v neuvěřitelné škále technických a grafických možností. Pro spolupráci na vydání kazety, jsme oslovili spřátelený label VŘESOVÁ STUDÁNKA. Ten na to bez váhání kývnul, a tak jsme se mohli pustit do nahrávání. To se uskutečnilo za jeden víkend v Praze u našeho dobrého kamaráda Kuby (kytara ve WOUNDEAD KNEE a DGVM, one man projekt GENERAL DISARRAY) v jeho čerstvě vzniknuvšímu DISARRAY STUDIU. S Kubou jsme již v minulosti spolupracovali na nahrávkách pro naše další kapely KUNTA KINTE a WOUNDEAD KNEE. Výsledek byl vždy perfektní! Kuba má opravdu dobrý cit pro zvuk daného žánru, který zrovna nahrává. Ať už jde o punk, HC, nebo metal. Což se někdy úplně nedá říct o jiných zaběhnutých studiích na naší scéně, které drtí jeden a ten samý zvuk pro všechny kapely, bez rozdílu. DISARRAY STUDIO nám zajistilo nahrávání, mix a nakonec i master. Vše řešeno s jedním člověkem. Za týden bylo komplet hotovo. Výsledek je za nás krásně špinavý a famózní! Navíc nám Kuba udělal i intro a outro. Co dodat… Pokud by jsi měl o spolupráci s ním zájem, piš na disarraystudio@gmail.com. Co se týče zvuku této nahrávky, tak je zde myslím dobře patrný rozdíl tvorby nového člena N., který pochází původem z Kazachstánu. N. má, dle mého názoru, svůj velmi specifický, lehce orientální, styl hraní na kytaru. Kdysi mu náš původní kytarista H. řekl – Nehraj na kytaru jako Nor, ale jako Kazach! Zrod nové skladby většinou vypadá tak, že N. přinese do zkušebny rify, které se zde sehrají s basou a bicíma. Já si to nahraju na diktafon, a pak si do toho doma v klidu naroubuju text. Na další zkoušce už se to pak celé slepí dohromady a nová píseň je prakticky hotová. Pak už to jen drtit a drtit pořád dokola, až do finální krásy. Všechny texty na této desce jsem psal já. Skoro za každým mým textem musí stát nějaký silný osobní prožitek, zkušenost,… Často je to o místech, která jsem navštívil a ty pak ve mě zanechali nějakou nesmazatelnou stopu. Přesně tak je to zde s písněmi Schody co k nebi nevedou, Vatikán je brána do pekla, Wernersdorf Dämon a titulní Krkavčina. Sajtan Taben je pak pocta kazašským stepím a divokým hřebcům, kteří se zde prohánějí. Chrám masa zase pojednává o nekonečné lidské chamtivosti, marnivosti, sebedestrukci, obžerství,…

 

2. Album vychádza ako split s brazílčanmi Vazio, prečo práve oni a ako ste sa dali dokopy?

Na splitu se zahraniční kapelou je skvělé, že se deska dostane do jiné země, mezi úplně jiné posluchače. Nejdříve N. zkoušel oslovit nějaké Kazachy, ale to nedopadlo. Pak jsem si vzpomněl právě na VAZIO, kterým jsme se SCHMEICHEL KABINETT 666 dělali v roce 2017 koncert v Praze. Tehdy s kapelou začínali a vezli sebou svoji první vydanou kazetu. Jeli turné po Evropě ještě s brazilskými punkáči ODIO SOCIAL. Spali u nás na bytě. Hrozný mejdan. Ráno to vypadalo, jako by tam vybuchl granát. Rád na to vzpomínám! O dva roky později jsme ještě s SM 666 přispívali na vydání jejich LP splitu. Od těch dob se jim to pěkně rozjelo a vydali několik dalších desek. Však se podívejte na jejich bandcamp, kde to je všechno k poslechu. Pro mě je muzika VAZIO naprosto výjimečná a originální. U písně Eterno Vazio mi vždy naskakuje husí kůže. Když jsem jim psal dotaz na toto společné splitko, akorát měli čerstvě vydané LP Necrocosmos. Navíc ještě plánovali s novou deskou objet podzimní evropské tour. Nicméně se toho kluci nezalekli a hned mi potvrdili, že do toho s námi půjdou. Na svém turné mají naplánované i koncerty v ČR, tak se nabízelo, že to na společné akci i pokřtíme. A ono se to opravdu vše povedlo! VAZIO včas dodali svoji nahrávku, texty a navrch zajistili i grafiku obalu. My jsme zase zařídili s VŘESOVOU STUDÁNKOU vydání a kompletaci kazet a s NOISE WOLVES FAMILY pražský koncert, kde se splitko pokřtilo. Večírek se podařil náramně, kazeta krví byla zlita a kluky jsem po letech zase ubytoval u sebe na bytě. Tentokrát to bylo ale o dost poklidnější. Přeci jen jsme všichni zestárli a zmoudřeli, že. No každopádně i tak nám kluci brazilský za večer připravili několik napínavých momentů. Ale s tím se prostě už musí u kapely z Jižní Ameriky počítat.

 

3. V máji som vás videl hrať v Bratislave na lodi Pink Whale, kapela zahrala výborný set - ako naň spomínate?

Tento koncert byl třetí zastávkou na SEMIZ KUNÄLI TOUR 2024, které jsme jeli spolu s HNUS UMÍRAJÍCÍ. Ještě snad dva dny před akcí nebylo jasné, jestli se koncert vůbec uskuteční. Loď totiž vyhořela. ,,Naštěstí´´ to odnesl jen bar na horní palubě. Podpalubní kluby a technika zůstaly bez úhony. Ten den bylo dost sychravo, celá loď smrděla jako spáleniště. Prostě ideální podmínky pro hraní black metalu! Celkově je to tam takové zvláštní, až skličující místo. Což neříkám, že je špatně! Hrálo se nám tam dobře a vystoupení mělo myslím dobrou odezvu u publika. Z distra jsme tam dokonce prodali i přejetou ropuchu, která byla původně zamýšlená jen jako dekorace. Nakonec jsme na lodi i spali, čímž byl tento vodně spáleništní zážitek ještě umocněn. Více o tomto koncertu a celé tour se brzy dočtete v jednom skvělém tištěném zinu, kam připravuji obsáhlý tour report.


4. Všimol som si, že tam prebiehali fóry medzi vami a kapelou Hnus Umírající, vyzeralo to tak, že kapely majú spoločné historky - o čo šlo?

No nějak si nemůžu vybavit, co máš konkrétně na mysli… HNUS UMÍRAJÍCÍ jsou naši dobří kamarádi, kterým jsme ještě navíc celkem nedávno ukradli basáka. No a je jasné, že když spolu jedou takto dvě spřátelené bandy na turné, tak tam nějaké ty srandy a špičkování musí probíhat. Takže je dost možné že z jejich strany probíhalo nějaké pokřikování na našeho basáka R. ohledně změny působení. A naopak R. asi měl zase nějaké poznámky k nejapným projevům Sedlathöra během jejich setu. Případně se ještě mohly ozývat nějaké dozvuky z párty předešlé noci, kdy jsme po koncertu v Olomouci jeli spát k Dalbovi (kytara H.U.) na jeho chalupu.


 

5. Existuje odnož alebo subžáner v rámci black metalu, ku ktorej sa kapela hlási? Ako si hľadáte spriaznené kapely v rámci scény a pomáha pri tom "spoločný menovateľ" BM alebo je potrebné ísť hlbšie?

Vždy jsme chtěli hrát prostě surový black metal. Sekeromlat je pravěký nástroj a k tomuto období a cítění tíhne i naše hudba. Většina členů Sekeromlat vychází z HC punkového podhoubí. Takže tím punkem to asi bude také trochu načichlé. Ale určitě to není úplně záměrně, jako u spousty jiných (a skvělých) kapel, které se přímo hlásí k black punku. Co se týče spřízněných kapel, tak tam si to musí sednout hlavně lidsky a názorově. A samozřejmě se nám musí vzájemně líbit hudba, co hrajeme. BM v tom ale určitě není nějaké dogma, ač důležitou roli to jistě hraje. Já osobně mám rád v muzice pestrost, takže kvituji spolupráci napříč všemi subžánry metalu, ale i punku, HC, grindu, folku,… Musí to ale pak jako celek dávat nějaký smysl.


6. Na Slovensku sa v posledných pár rokoch podarilo pár BM kapelám zaznamenať výraznejší úspech v rámci európskej, možno dokonca svetovej BM scény (máme tu kapelu, ktorú vo svojej ďakovačke albumov Darkthrone už tradične spomína Fenriz) - v čom si myslíte spočíva tento úspech?

No musím uznat, že tady jsi mě trochu dostal. Nemám totiž ani tucha koho a kde zmiňuje Fenriz. Stará BM alba DARKTHRONE si rád poslechnu. Nejsem ale jejich šťastným majitelem, tudíž nemám ani nastudované, co se píše v jejich děkovačkách. Počítám ale, že tady půjde spíš o jejich pozdější tvorbu a ta už mě trochu míjí. Na netu jsem si našel, že bylo velké haló okolo jeho fotky s deskou MALOKARPATAN. Tak že by šlo o toto..? Úspěch je vždy daný hlavně tím, že kapela na sobě maká a hlavně dobře hraje. Pak to chce samozřejmě taky trochu toho štěstíčka a být ve správnou chvíli na správném místě, resp. správném koncertě. Dobrým lidem úspěch přeji, hajzlům zase zkázu! Ale bacha… Štěstí i úspěch jsou dost pomíjivé, zato zkáza bývá často nevratná!

 

7. Existuje niečo ako Československá BM scéna, v rámci ktorej kapely riešia spoločné koncerty a vydania alebo je tu skôr individualizmus a každý kope za seba?

Řekl bych, že mám celkem bohaté a pestré zkušenosti z pořádání HC/punk/grind, ale i metal, koncertů s kamarády z DIY promo bandy SCHMEICHEL KABINETT 666. Musím říct, že v této, výše jmenované, scéně to celé funguje trochu lehčeji a přirozeněji. Kapely si nevymýšlí tolik kraviny, jsou skromné, co se týče nabízeného backline, hracích časů, nemají problém ti cokoliv půjčit,… Ale samozřejmě ti zase do akce někdy dokážou vnést pořádnou dávku chaos punku :) Těch pár metalových koncertů, co jsme spolupořádali se Sekeromlatem, se od toho asi malinko odlišuje. Ale zase většina metalových kapel se k tomu staví, řekl bych více profi, což rozhodně cením. Ač si třeba občas vymýšlejí trochu blbosti… Jde spíš o ty pořadatelské zkušenosti, kterých zase na tom striktně metalovém poli, ještě tolik nemám. V HC punk scéně funguje skvělá věc a to kooperace labelů a dister na vydávání desek. Díky tomu jsme byli s KUNTA KINTE schopni vydat několik vinylů, které bychom si jako samotná kapela jinak nemohli dovolit. Také se zde dělají více splity, což také rozmělní náklady na vydání a zároveň rozšíří posluchačský záběr. V metalu tohle moc nefunguje, což je škoda. Takže když tě pod sebe nevezme nějaký label, který tě zafinancuje, je dost problém vydat velkou desku. Hlavně tedy vinyl. S kazetami to zas tak dramatické není a jeden skvělý label, který v tom za námi stojí, tu je! Jak jsem psal již výše v odpovědi na druhou otázku. Jinak si nemyslím, že by tu existovala nějaká čistě BM scéna (ale třeba se mýlím). Dle mého názoru se to celé dost míchá dohromady s dalšími subžánry metalu s přesahem ke grindu a punku. A to je za mě dobře! Skvělé akce tu dělá skvadra DNO ORGANIZAČNÍCH SCHOPNOSTÍ (R.I.P. Hájenka), nebo SOULBONDING CREW. Nemluvě o OBSCURE, kteří sem tahají neskutečné věci.

 

8. Do akej miery sú dôležité, resp. v čom pomáhajú vaše pseudonymy pri tvorbe a vytváraní atmosféry vašich skladieb?

Ve veřejném fungování Sekeromlatu není místo pro civilní jména. Zde je třeba se odprostit od svého všedního já. Nechat ho pod nánosem corpsepaintu, pod černou kápí. Zahalit se tmou, mlhou, dýmem z kadidla a rudým přísvitem. Jen za mihotání plamenů svíček a pod dohledem prázdných očních důlků lebečních se pak dá plně ponořit do hraní syrového black metalu.


9. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Já už mám tuhle covidovou kravinu celou nějak v mlze. I když osobních prožitků z té doby bylo teda až až. V tom období jsem nastoupil do kapely. Takže pro mě to znamenalo velmi intenzivní zkoušení. Připravovala se deska Drápy a Tesáky, kam jsem hned začal psát i nové texty. Reakcí kapely na toto období pak byla píseň Virozvěst. Nemyslím, že tím obdobím by kapela nějak utrpěla. A žádný post-covidový přetlak na sobě necítím. A zpomalení…? Tak o tom si můžu nechat s dvěma malýma dětma jen zdát :) Člověk, by ale měl makat! Doma, v práci, v kapele,… Nejhorší je zahálka a pomalé zahnívání…

 

10. Čo chystá Sekeromlat v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Určitě koncertovat, skládat nové písně a chrlit nový zajímavý merch! Před koncem roku tu máme výtečný koncert, pořádaný právě OBSCURE, kde zahrajeme společně s MIZMOR v podzemí ČKD na Kolbence. A na rok 2025 už se tam také pár akcí rýsuje. Snad se povede i zase nějaký zahraniční výjezd.

Díky za opětovný zájem a prostor ve Tvém zinu! Sláva ďáblu! J.

=====================================================================

Sekeromlat na jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/12/124-sekeromlat-black-metal-z-prahy.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/04/22-flork-reviews-sekeromlat-drapy.html

#138 Flork Reviews: Hrobár - Mŕtvy Ťah (2024)

 

Hrobar - MŔTVY ŤAH (2024)
by Flork

Emerging from the sleepy, historic town of Banská Štiavnica, a place known more for its art galleries, charming cafés, and medieval architecture than for mosh pits and mayhem—Hrobar’s MŔTVY ŤAH is like receiving a high-voltage jolt from a faulty defibrillator after a lengthy cardio arrest, waking up the town and everything else sleeping nearby. This 19-minute, 19-track blitz of metal, crossover, and thrash is the auditory equivalent of an energy drink overdose, injecting raw intensity that contrasts gloriously with the town’s laid-back atmosphere.

Hrobar (The Undertaker) wastes no time in setting the stage with Hrobar je najlepšia kapela na svete (Hrobar is the best band in the World), a self-assertive opener that’s as much a proclamation as it is a manifesto. At a mere one minute and sixteen seconds, the track blasts through with a distinct confidence that becomes a recurring theme across the album. In fact, this is one of the longer tracks; the majority speed by in under a minute. Even the band’s punchy, provocative titles are as relentless as the music itself, with tracks like Morálny kódex (Moral Code) and Tvoje telo nie je moja voľba (Your body isn’t my choice) challenging societal norms and personal boundaries with unapologetic attitude.

 

The album plays out like a barrage of metal vignettes, each track a short, sharp shock to the system. All of it is sung in Slovak (I think), yet it makes no difference. Songs like Prísny sused (Strict Neighbour) and Tichá domácnosť (Silent Household) capture everyday tensions, while Priemerný fanúšik Slayeru (Average Slayer Fan) offers a satirical jab at thrash culture itself. Hrobar balances critique with a playful edge, as heard in Kalorický kódex (Caloric Code) and Agresívny kontextuál vs. Hrobar pôžitkár (Aggressive Contextualist vs. Hrobar Hedonist), which feel almost absurdist, yet both tunes add depth to the band’s gritty worldview.

So how can I describe their sound best? Like this: Every track is an aggressive sprint to the finish line, punctuated by chugging riffs, frantic drums, and growling Slovak vocals. It’s like every track starts at 100mph many moments before the trigger on the starter pistol is pulled. The brevity of the songs—the majority clocking in around a minute—keeps listeners off balance as the album pulses forward like an uncontainable force. The raw energy peaks in Toto je Hrobar tu je tvoj hrob (This Is Hrobar, Here’s Your Grave), a roaring 1:24 culmination of the band’s ethos: direct, brutal, and darkly humorous.

Ironically, each track somehow brings something distinct, because it feels like the album leaves no room to breathe. It’s a relentless experience designed to hit hard and fast. Closing with Progresívna voda (Progressive Water), Hrobar caps off this meteoric journey without any intention of offering any resolution—just a final riff and a short lingering echo of distorted defiance.

And the Flork’s prognosis? MŔTVY ŤAH isn’t for the faint of heart, nor is it meant to be. But I like it all the same. In fact, it’s an explosive reminder that, even in the most picturesque settings, raw energy and unfiltered expression can find their place. After all, the town was built on the mining industry, and so it shouldn’t be any surprise for heavy underground music to surface. And much like their previous first full-length album, Hrobar delivers a collection of fast-paced compositions that are as chaotic as they are captivating. Definitely a „must-listen“ for anyone craving a fresh dose of thrash madness.

DSW#16 Kazostroj - ŠPINA/HNUJ (2024) // Maroš, Mykey // 31-10-2024

 

1. Ahoj chalani, v auguste ste vydali svoj prvý dlhotrvajúci album - ako vznikal a ako ste spokojní s výsledkom?

Maroš: Najprv pomaly keďže sme veľa koncertovali popri skladaní, no počas zimy 2023 sme sa pustili len do skladania a vtedy sme nabrali celkom fajn tempo. Do jari sme naskladali zvyšok albumu a na prelome apríla a mája sme navštevovali kulturák v Žabokrekoch a spolu s Jurajom Kankulom sme nahrávali. Ono je to už celkom celé sprofanované a bolo to povedané asi tisíckrát, ale nahrávali sme to live, aby sme zachytili ten koncertný drive na nahrávke. Ja som s výsledkom veľmi spokojný, na albume je podľa mňa celkom zaujímavá zmeska vplyvov a rozdielnych žánrov. Aj hrávať naživo ma tie songy baví.

Mykey: Výsledný zvuk albumu dokonale naplnil pôvodný zámer preniesť živelnosť a surovosť, ktorú cítiť z pódia na koncertoch Kazostroja na hudobný nosič. Skladby vznikali prirodzene a bez nejakej vynútenej potreby vytvoriť niečo za každú cenu. Vždy keď niekto priniesol nejaký nový motív a nemali sme práve pred koncertom, tak sme sa mu spoločne venovali čas, a formou improvizácie sme sa postupne prepracovali ku konečnému výsledku.


2. Ste na scéne už pár rokov, čo vám dal a vzal život v UG?

Maroš: Zrovna nedávno sme sa rozprávali s Hugom cestou z koncertu, že aké neuveriteľné situácie zažívame vďaka tomu, že sa pohybujeme v undergrounde. Vždy keď v pondelok po koncertnom víkende prídem do práce, tak len tak čumím do blba a snažím sa vrátiť do bežnej šedej reality. Pozerám sa okolo seba a premýšľam nad tým, že veci, ktoré ako kapela zažívame sú neprenosné zážitky a s nikým, kto to nezažil sa o tom ani nedá diskutovať, lebo neocení ten bizár. Napríklad keď sa snažím o tomto hovoriť kolegom z práce, mnohým veciam nerozumejú, častokrát sa i pýtajú, že načo to robíme, keď z toho nie sú prachy. Raz dokonca padla otázka, že či mojej manželke nevadí, že hrám v kapele, lebo veď v bekstejdžoch to sú samé afterky, fanynky sa na nás hádžu, alkohol sa leje potokom a drogy sypú jak lentilky. Nemusím tu vysvetľovať, ako vyzerá realita. Práve naopak mi underground veľmi opravil morálny kompas, spomínam si, že predtým, ako som do tejto scény vstúpil som bol v mnohých smeroch celkom smrad a najmä angažované kapely s názormi mi dosť otvorili oči a správne ma životne usmernili. Ale priznám sa, že na druhej strane boli chvíle, kedy mi underground vzal takmer všetko.

Mykey: Ja som veľmi vďačný za všetky miesta, ktoré sme vďaka koncertovaniu navštívili, za všetkých skvelých ľudí čo sa v tejto prapodivnej komunite pohybujú a dá sa s nimi porozprávať aj dobre zabaviť a za všetky úžasné kapely, s ktorými sme mali česť zdieľať pódiá a zabaviť sa na ich show. Tých pár hodín chýbajúceho spánku kvôli neskorým príchodom domov za to stojí. Na druhú stranu tento rok v lete som prvýkrát pocítil aj obmedzenia, ktoré so sebou nesie koncertná šnúra, a kvôli našim koncertom som nemohol byť na festivaloch, ktoré by som inak navštívil. No funguje to aj opačne, vďaka Kazostroju som bol na koncertoch a festivaloch, na ktoré by som inak nešiel.

 

3. Náš prvý rozhovor sme robili v čase pandémie, keď aj introvert ako ja sa zo zúfalstva pustil do amatérskych rozhovorov s cudzími ľuďmi. Teraz je opäť všetko v plnom prúde a je tu pretlak všetkého - ste radi, že je to za nami alebo sú veci, ktoré vám z toho obdobia chýbajú?

Maroš: Vítam zmeny, ktoré to prinieslo, ako napríklad relatívne znormalizovanie home-office. Priznám sa, že kým nebola pandémia, tak som sa s takým konceptom ani nestretol. Z toho obdobia mi však chýba iba jedna vec – vravel som si vtedy, že aké máme vlastne šťastie v princípe, že na preľudnenú planétu prišiel mor a netreba to riešiť vojnou. No a pozri. Ak by mi niekto povedal, že terajšie vojnové konflikty zo dňa na deň skončia, ale bude opäť pandémia, bez váhania zoberiem ten mor. Proste mal som pocit, že toto je to najhoršie čo sa nám ako spoločnosti môže stať. Od februára 2022 som absolútne stratil nádej v dobrý koniec. A to som ho ešte počas covidu mal. Ten pocit nádeje a istoty mi chýba najviac.


4. Kam sa posunula domáca scéna za posledných pár rokov, stmelili ju krízy sveta alebo naopak?

Maroš: Ťažko povedať. Kapely, ktoré sú súčasťou našej undergroundovej scény majú plus-mínus rovnaké názory na tieto svetové krízy - kto má radikálne odlišný názor do nejakej našej spoločnej scény tak prirodzene nezapadá. Ak hovoríme o nejakom posune, postrehol som len jeden ktorý mi prekáža a respektíve to, že miera tolerancie odlišných názorov začína byť brutálne tenká. A to nehovorím o hore spomínaných zásadných veciach, ale o drobnostiach a malichernostiach. Nevieme diskutovať, vieme sa už len neosobne pohádať v komentárových vláknach a bloknúť sa navzájom. Pre mňa osobne je dôležité, aby sme sa zhodli v otázkach antifašizmu, tolerancie a slobody – keď sa nezhodneme v iných veciach, vždy sa o tom vieme porozprávať. Zažil som sám dokonca prípady, kedy normálna diskusia správne naviedla názorovo strateného človeka. U nenávistných debilov to samozrejme nefunguje, tak ako nefunguje diskutovať s niekým, kto ti ide rozbiť hubu.

Mykey: Nemôžem posudzovať ako sa scéna mení názorovo, keďže takmer vôbec nesledujem nejaké dianie vo vnútri komunity. Ak by som mal ale hovoriť o hudobnej evolúcii v UG tak sa mi páči ako sa čoraz viac prelínajú rôzne žánre aj u nás (hovorím u nás, lebo na západ od našich hraníc tento trend trvá oveľa dlhšie). Napríklad spojenie rapu, punku a elektra v prípade Berlin Manson, FVCK KVLT či Dušana Vlka. Alebo napríklad spojenie prvkov punku, black metalu a stoner rocku v prípade kapely Kazostroj.


5. Vidieť Ťa často v tričku Mayhem "Deathcrush" - basa na vašom novom albume mi pripomína Necrobutcherovský zvuk - ako vás ovplyvnila scéna nórskeho blackmetalu, ako vnímaš kontroverziu okolo tejto scény a aký je prienik medzi touto a vašou subkultúrou?

Maroš: Haha, odvážim sa povedať, že Mykeyho a Huga nijako. Mňa ovplyvnila masívne. Ja som v rannej dospelosti počúval veci ako Venom, Celtic Frost, Torr pre ich punkový a rakenrolový vibe. Konkrétne Mayhem som objavil krátko predtým, ako som založil Kazostroj a úplne ma položili emócie na ich debutovom dlhohrajúcom albume a surovosť spomínaného EPčka Deathcrush. Rovnako mám rád aj Pure Fucking Armageddon. Z nórskych blackových vecí mám ešte rád aj Darkthrone, ale paradoxne až tú neskoršiu éru, keď začali hrať pomalšie. Kontroverzie spojené s touto scénou vnímam najmä ako časť metalovej histórie. Je to zaujímavé čítanie, ale nevnímam tie ústredné postavy ako hrdinov, alebo idoly. V niektorých prípadoch práve naopak. Čo sa týka toho prieniku – pre mňa bol začiatok blackmetalu v niečom strašný punk. Proste špina, bordel a muzika viacej o emócii ako o inštrumentálnych výkonoch. To ma na tom baví najviac.

Mykey: Mayhem som nikdy nepočul a asi ani žiadny iný severský black metal, takže ma nijako neovplyvnil. Táto hudba vôbec nepatrí do môjho playlistu.


6. Ktorý koncert za posledné dva roky vám utkvel v pamäti a prečo?

Maroš: Za mňa to bola určite minuloročná Pohoda, kde sme hrali v rámci Garáže. Hrali sme o 3:45 v nedeľu v noci a napriek tomu sa tam pred našim vystúpením nakotili desiatky ľudí, ktorí decimovali zábrany už počas našej zvukovky. Na tomto koncerte sme inak prvýkrát v živote hrali song Špina/Hnuj. Bol to masaker proste, piesok som z nosa vyberal ešte tri dni a únavu dospával ďalšie štyri. Začali sme za tmy a keď sme dohrali, bolo ráno. Dosť punk bol aj koncert v Poráči na festivale Woodna Stocka uprostred lesa. Nič špeciálne sa tam nestalo, ale špeciálne bolo prostredie, atmosféra a ostatné kapely.

Mykey: Stoned Jesus na Pink Whale a The Ills v Lúči. Vynikajúci hudobníci, dobrý zvuk a príjemná komunikácia s publikom. Som rád, že sa mi občas podarí zájsť na koncert aj v roli fanúšika.


7. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Maroš: Fans, akože ventilátory? Do konca roka dáme nejaké koncerty, nejako odpromujeme ešte nový album a asi rovno začneme skladať nové veci. S tým sme už vlastne začali. V novembri hráme doma na Celestial Helpfeste, radi by sme tam zahrali niečo nové. Včera zrovna sme začali skladať nové songy. Pripravujeme i nový videoklip, ale ešte k tracku z albumu Špina/Hnuj.


8. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Maroš: Ja si momentálne najviac užívam nový album Esazlesa. Neskutočne zadelili, už teraz mám „Dokud vím, co mám“ radšej ako predošlú Společnost psú. Odporúčam všetkými desiatimi. Pozerávam novú anime adaptáciu Uzumaki Junjiho Ita a reprízy Alfa na Markíze Klasik. Po sto rokoch som bol i v kine na nového Jokera. Mne sa páčil, veľmi dokonca. Ale chápem, prečo sa zvyšku sveta nepozdával. Tento rok sa mi moc k čítaniu nedarí dostať, jediné čo občas čítam je Springfieldske tajemství – kniha o tom, ako vznikajú Simpsonovci priamo od Mikea Reissa, jedného zo scenáristov seriálu. Prvých osem sérii považujem za najsvetlejšie momenty svetovej televízie. Zachytil som ale, že v češtine vyšla kniha Haunting of Hill House od Shirley Jacksonovej a prvýkrát v slovenskom preklade Koralína od Neila Gaimana. Dúfam že si ich obe nájdem pod stromčekom. Ale môžem ich dostať i k nadchádzajúcim meninám a narodeninám, to je jedno.

Mykey: Často si púšťam kapely ako King Buffalo, Fu Manchu, Stoned Jesus, The Truckfighters, Black Book Lodge a nedávno som sa tiež vrátil ku klasikám ako Morphine, The Doors alebo Radiohead. Naposledy som bol nadšený zo seriálu Sobík a nový Joker sa mi nepáčil 😊. Aktuálne čítam sériu Nadácia od Isaaca Asimova.

 

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Kazostroj - Špina/Hnuj (2024)

 

1. Pri liečbe duše ideš po dlhodobej príčine alebo sa sústredíš viac na liečbu akútnych symptómov? Čo pomáha?

Maroš: Kedysi som sa sústreďoval na akútne symptómy. Tento rok som sa konečne prekonal a začal chodiť k cvokárovi. Som za toto rozhodnutie rád a odporúčam to každému, kto sa topí v niečom, s čím si už nevie dať rady. Len si treba dať pozor pri výbere psychológa, pretože na Slovensku stále panuje veľa fušérov, ktorý ti predpíšu lieky a pošlú domov a vybavené. Prípadne postupmi existujú v roku 1996.


2. Dá sa dlhodobo vyžívať v špine? Nemáš potrebu prejsť do "čistejšieho" prostredia?

Maroš: Ak hovoríme metaforicky a narážame na myšlienky pesničky na ktorú táto otázka naráža, tak nie. Asi to bude tým, že v skutočnosti nie som hudobník, len sa na neho hrám. Tým pádom si môžem dovoliť hýbať sa iba v prostredí ktoré je „špinavé“, ktoré mi odpustí moje diletantstvo. Milujem to.


3. Akú dobrú radu máš pre znudených ľudí?

Maroš: Aby si kúpili medvídka mývala.


4. Aký máš vzťah k požívaniu substancií a jedov?

Maroš: Veľmi striedmy. Ja túto plochu využijem na taký malý coming-out. Od roku 2015 som absolútne abstinoval, zašlo to až tak ďaleko, že som si nechal vytetovať straight-edge kérku. Koniec koncov to vlastne spomínam v songu na ktorý narážaš. Potom prišla pandémia, kedy som prvýkrát dostával panické záchvaty, ktoré sa mi pôvodne podarilo vyriešiť neurolom. Ten však rýchlo prestal fungovať a problémy neprechádzali. Počas covidu som zrovna oslavoval tridsiatku, v rámci ktorej som si po rokoch vypil a veľmi mi to pomohlo zresetovať hlavu. Odvtedy si tak tri-štyrikrát do roka snažím takto vyvetrať hlavu. To je všetko. Nič iné som v živote nemal ani neskúsil. Dokonca ani trávu.


5. Stojí celá tá rehoľa okolo udržiavania kapely a scény za to? Pocítil si už niekedy krízu a čo Ťa nakoplo naspäť?

Maroš: Určite stojí. Ja som strašne šťastný, že som sa do tohto sveta dostal a neviem si predstaviť, že by som sa tomu nevenoval. Často mávam krízu v duchu, že už popri všetkom, čomu sa musím venovať, nezostávame moc času riešiť skúšky, koncerty, výrobu nosičov, nahrávania, komunikáciu, sociálne siete a všetko ostatné čo s týmto súvisí. Sám ale viem, že reálne by som sa bez všetkého tohto zbláznil. Cez zimu, alebo po náročnejších obdobiach si dávame na pár týždňov kapelnú dovolenku, po ktorej sa vždy strašne teším, že znovu budeme hrávať, alebo skladať novú muziku. To ma zvykne nakopnúť naspäť.

 

6. Ako zvládať rodičovstvo a nestať sa úplnym debilom, ktorého budú vlastní potomkovia nenávidieť?

Maroš: Minimálne ja sa snažím deťom tvoriť bezpečné a dôveryhodné prostredie. Ja som nemal v detstve pocit, že môžem rodičom povedať čokoľvek, alebo že sa im môžem so všetkým zveriť. Toto vnímam ako najdôležitejšie. Keď budú mať obe moje decká 18 rokov sa ma spýtaj, či mi to vyšlo. 

A potom samozrejme je dôležité sa správať ako civilizovaná ľudská bytosť. Neznášam, keď sa dospelí nevedia kontrolovať a decká sú svedkami napríklad extrémnych hádok, násilia na sračky ožratých agresívnych rodičov, zanedbávania a celkovo záležitostí, ktoré nemajú čo hľadať v detskom svete.


7. Čo je ťažšie, byť samým sebou za každých okolností alebo život v mnohých nie úplne kompatibilných roliach?

Maroš: Oboje je ťažké. A je na každom, čo si zvolí. Najľahšie je byť sám sebou keď si nenávistný idiot. Preto je ich tu dnes toľko.


8. Čo je najťažšia úloha, s ktorou si sa musel počas sedemročného vzniku albumu Špina/Hnuj  vyrovnať?

Maroš: Ja len uvediem na správnu mieru, že my sme ten album nedávali dokopy sedem rokov. Na bandcampe sa píše, že to je kulminácia posledných siedmych rokov, ale v tom smere, že to je výsledok dlhoročného hľadania a formovania sa ako kapely. Najťažšie pre mňa je častokrát skombinovať kapelu s reálnym svetom. Počas troch dní, kedy sme nahrávali základy na album a robili sme od rána som si uvedomil, aké by to bolo úžasné môcť sa muzike venovať na plný plyn. Zobudíš sa oddýchnutý, s čistou hlavou, nezaťažený každodennou osemhodinovkou v kancli. Vtedy by sa diali úžasné veci.

============================================================================

Kazostroj na jablkách

https://jablkadaleko.blogspot.com/2020/06/1-kazostroj-lo-fi-blackened-post-punkhc.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/04/jblk-03-kazostroj-malomestska-mizeria-7.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/06/rk2-kazostroj-citanie-po-rannej-kave.html

#136 Lord Belial Reviews: Obšar - Propastnyk (2024)

 

 

Obšar - Propastnyk (2024)
By Lord Belial

 

Už je to vyše pätnásť rokov, čo Ancestral Volkhes vydali fenomenálny album „Perun do vas!!!“. Kombináciou pohanského black metalu a malebných melódií so silným závanom lokálnej folkloristiky a nádherného vokálu hosťujúcej Mashi vytvorili, podľa môjho skromného názoru, jeden z najvydarenejších albumov slovenskej black metalovej histórie. Žiaľ, svojho nasledovníka sa už nedočkal, a tak potešilo aspoň minuloročné vydanie na LP u Beyond Eyes. Prečo toto spomínam, keď recenzujem úplne inú kapelu? Obšar má s Ancestral Volkhes čo to spoločné. Jednak pochádzajú z rovnakého mesta (Svidník), tiež používajú rusínsky jazyk, no čo ich spája najviac je vokalista Černorog (Ⱍ). Je teda prirodzené, že čokoľvek Obšar vytvoria, vyvolá to u mňa okamžitý záujem, a vzhľadom k tomu ako sa kapela vyvíja, musím len a len konštatovať, že na domácej scéne vyrástla ďalšia kapela svetových parametrov!

Po debutovom „R.U.N.E.“ (Rusinske Umiňa Novoj Ery) z roku 2018 a jeho skvostnom nasledovníkovi „Počornily horŷ, počornily lisŷ“ u Void Wanderer Productions práve vychádza tretí album s názvom „Propastnyk“.  Kto to vlastne je, ten Propastnyk? Samotná kapela ho definuje ako temnú bytosť, žijúcu z ľudských povier a presvedčení, zodpovednú sa všetko zlé, čo sa človeku udeje.

Je neuveriteľné a smutné zároveň sledovať, kam sa spoločnosť, resp. istá časť spoločnosti posúva v posledných rokoch. Akou pokrivenou cestou sa vydáva. Koľko absurdných tém zatieňuje racionálne zmýšľanie a dáva nabok to, čo nás ma napĺňať a posúvať dopredu. Domnievam sa, že také zlé to nikdy nebolo. Áno, ľudia aj kedysi verili čomukoľvek. Veď mali svojho Propastnyka.  Ale ako je možné, že dnes, kedy je každá záhada či prírodný zákon podložený nevyvrátiteľným vedeckým výskumom, dokážeme popierať fakty dávno overené a zjavne nepopierateľné?  Cúvame. Diletantizmus novodobých tmárov má až šokujúco veľké publikum, ich pseudovedecké názory (alebo jednoduchšie povedané, sprosté klamstvá) nadobúdajú obludné rozmery. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, demagógia prebíja racionalitu. Autority strácajú čas a energiu obhajobou elementárnych faktov, lebo ich spochybňujú zmanipulovaní pochybovači. Je prirodzené a určite aj správne mať na rôzne veci rôzny názor, zvlášť keď máme na mysli vkus, talent, hudobný či literárny žáner, šport a podobne. Práve to robí spoločnosť pestrou. To, čo je oveľa nebezpečnejšie, je podprahové spochybňovanie tých najprirodzenejších reálií s cieľom vyvolať v istej skupine spoločnosti pocit, že pravda vlastne vôbec nemusí byť pravdou, aby sa človek dal ľahšie ovládať a zneužiť. Ľudia sa upínajú na demagógov tak ako kedysi na Propastnyka.

 

 

Album otvára Vovča hodyna krátkym akustickým introm, ktoré plynule prejde do tradičnej  blackovej sypačky decentne podporenej klávesami.  Vorožky ešte viac pridajú na intenzite a aj na melodike. Obšar na nás valí excelentný moderne znejúci black metal s prekrásnym dievčenským vokálom na konci, zimomriavky!  Niekoľko krát si ten záver vraciam späť, je to čisté a veľmi chytľavé.  Sim zym mi zvukom kláves pripomína Thyrfing z ich prvých albumov, inak perfektne nadväzuje na prvé dva songy. Toto ja nedokážem pokojne počúvať, to sa ani nedá! Obšar ma dáva do pohybu a tak ako kedysi dávno za mojich mladých krásnych čias, ďalej už počúvam v stoji ako starý headbanger. Štvrtý zásek, titulný Propastnyk, ako aj po ňom nasledujúci Krivulec pokračujú vo vysoko nasadenej latke. Úžasné tempo, nevtieravá melodika, perfektné klávesy a silné folklórne motívy. Práve tie dodávajú kapele nezameniteľnú pečať.  Obšar nepotrebuje plný kamión tradičných ľudových nástrojov na to, aby zneli tradične, tak ako mnoho ich žánrových súputníkov, ujúkajúcich a tancujúcich za zvuku heligónky, a predsa sú folklórne motívy neodškriepiteľnou súčasťou každého songu. Bravúrne! No a na konci Krivulca opäť ten nádherný dievčenský vokál...nevýslovná krása! Chmarnyk je totálny opus! Nenormálne niečo. Neustále si musím pripomínať, áno, je to slovenská kapela (pardon, rusínska, ale rusíni sú naši 😊), v Svidníku sa hrá black metal svetových kvalít, a to hovorím akože som už  čo to počul za posledných vyše tridsať rokov . Chmarnyk má v sebe toľko energie! Totálne sa opúšťam, nech aj susedia z toho niečo majú! Havranec a Opros sja dida sa nesú v znamení celého albumu a viac ako dôstojne ho uzatvárajú. Mám za sebou 40 minút prvotriedneho metalu, excelentnú oslavu rusínskej prírody, mytológie a démonológie kompletne odspievané v rusínskom jazyku.  
     
Poznám tie klišé o tretích albumoch, ako bývajú zlomové ale často nezaujímavé, lebo kapela si minie najlepšie nápady na debute a tie čo ostanú, zhltne dvojka. Možno na tom býva trocha pravdy, ale určite nie v prípade týchto rusínskych mágov. Tempo, akým sa posúvajú dopredu, je do oči bijúce, to snáď ani nie je prirodzený vývin, ale nekompromisný pochod metalovej geniality. Priznám sa, že napísanie tejto recenzie som viac krát odkladal. Zakaždým som totiž pri počúvaní albumu nadobudol pocit, že ešte som ho celý nepochopil. Že som v ňom ešte neobjavil všetko. Že ešte potrebuje svoj čas. A tak aj bolo. Pri každom ďalšom vypočutí som narazil na nový prvok, ktorý som predtým prepočul. A myslím, že ešte stále je čo objavovať! Toto ma na tom fascinuje a toto dvíha Obšar na piedestál! Folk (black) metalové kapely často okamžite zaujmú prvoplánovou chytľavosťou, čistými folklórne znejúcimi vokálmi  a zaradením rôznych ľudových nástrojov, čo znie skvele na prvé vypočutie, ale časom začne nudiť a stratí sa v nedostatku vlastných nápadov a záplave  podobných kapiel. Obšar si vystačí s tradičnými metalovými nástrojmi, klávesmi ktoré k takémuto black metalu prirodzene pasujú, vreskotom, a hlavne svojou hudobnou ekvilibristikou. Aby som príliš veľa nefilozofoval, Propastnyk je fantastický album, ktorý odporúčam každému metalovému fanatikovi.. dajte tejto kapele šancu a podporte ju, pretože si to zaslúži!

#135 Flork Reviews: Demonic-Eyed - V (2024)

Demonic-Eyed - V (2024)
By Flork

The first thing that hits you when listening to Demonic-Eyed is the intensity of sound. Like, you know right away that this is an “in-your-face” kind of band that is confrontational on all fronts.

Their latest release Demonic-Eyed V is a thrash-infused hardcore album that refuses to pull punches, instead, tackling both personal and societal issues with a blistering ferocity. And like their previous releases, they continue to blend heavy, crunching guitar riffs with an unyielding rhythm section, all the while diving into topics ranging from animal rights and social justice to mythology and existential dread.

If you haven’t listened to any of their previous stuff, you can probably guess that their sound leans more to the aggressive side, but Demonic-Eyed V shows a more polished, yet still unapologetically raw production compared to their previous efforts. The tracks alternate between chaotic bursts of energy and more controlled, rhythmic sections that allow the songs to breathe before unleashing again.

Tracks like Nostromo and Samotar stand out with their fast-paced guitar work and thundering drums. In particular, Nostromo, which kicks off the album strikes with a dynamic, aggressive tone, immediately setting the stage for the auditory assault to come. I have to note that the production strikes a balance between clarity and grit, ensuring that no instrument gets lost in the intensity, but still retaining the rough-edged aesthetic that fans of the genre crave.

But what I particularly like about this album are the captivating aspects of how it tackles both socially-conscious themes and introspective explorations. Songs like Ked ticho zabija (When Silence Kills) and Believe Me speak about deeper emotions and struggles, offering commentary on isolation and mental resilience. These tracks feel personal, with the band channeling frustration and emotion into every scream and riff.

Yet, Demonic-Eyed doesn’t limit themselves to introspection. On tracks like The Greed and The Foodgasm, they make sharp critiques of consumerism and overindulgence, themes that are sure to resonate with fans who appreciate music with a message. The band’s commitment to social causes, including animal rights, shines through in their abrasive, yet meaningful lyrics, even when sung predominantly in Slovak. This linguistic choice gives the album a distinctly local edge, while their messages remain universal. And still, there are tunes on the album that are just fun and meant that way. My favourites are Najeb ako ziadny iny (Get fucked-up like nothing else) and Plumbum. These are songs that keep the pulse fast and the energy buzzing.

And the Florkman’s prognosis? Demonic-Eyed delivers a well-rounded, thought-provoking album with Demonic-Eyed V. Their ability to blend aggressive thrash and hardcore elements with meaningful, socially-aware lyrics sets them apart in the metal and punk scenes. And yet they don’t stray far at all from the genre, in fact, they only sharpen their sound and message with this album.  Demonic-Eyed definitely has a place as one of Slovakia’s most exciting underground acts, proving that they can still deliver brutal, honest, and thought-provoking music with every release. I’m really excited about the upcoming release.

DSW#15 Demonic-Eyed - V (2024) // Luboshio // 18-10-2024

1.    Ahoj chalani, musím sa priznať, že asi nepoznám produktívnejšiu UG kapelu – ako sa dá zvládať vaše vražedné tempo tvorby a hrania živých koncertov. Koľko percent vášho celkového času venujete kapele a ako to zvláda vase okolie?

Luboshio: Snažíme sa a keď treba, tak sa snažíme viac - o tom to je hehe. Proste ideme, čo to dá, však oddychovať budeme v hrobe, život treba žiť... Naše okolie je z časti zainteresované, takže to zvláda dobre. Ja osobne, keď odpočítam prácu, priateľku a rodinu, tak tomu venujem všetok ostatný čas (ale občas si dám nejakú knihu, film, túru).


2.    Po dvoch rokoch prichádzate s deväťskladbovou novinkou “V” – čo boli zásadné míľlniky jej vzniku?

Luboshio: Príchod Doom-a (speváka)- ten jasne predefinoval album/muziku, myslím si, ža aj vďaka tomu to je náš najodlišnejší album. Plus Adam Mičinec predefinoval náš zvuk už na 4ke, ale teraz ho dokázal ešte viac vyšperkovať- fakt to stojí za to, tá prehľadnosť, upratanosť a popritom dravosť a agresia... Myslím si, že tieto 2 veci nás zas posunuli aspoň o 6000päťsto FRANFORCOV ďalej. A stojí za zmienku aj tradičné dodržanie spolupráce s Mirom Spevákom, Robom Ivanom a Julom Tomášom. Texty v angličtine do troch skladieb dodala tentokrát Rachel Herrmannová, moja kamoška, lingvistka.

3.    V kapele máte štvrtého člena, čo priniesol do tvorivého procesu a ako zapadol do kapely?

Luboshio: Doniesol rozmanitosť vokálov, lepšie pódiové prevedenie koncertov a ďalší umelecký vklad do našej hudby. Takže naplnil presne to, čo sme od neho očakávali a ešte aj viac. Ale hlavne- je to náš kamarát, máme ho radi!


4.    Ste vyzretí hudobníci, nedá sa nevšimnúť, že vaša kompozícia a jej prevedenie má špičkovú úroveň - ako je možné, že nevydávate vinyly na známejších labeloch, ktoré sa venuju thrashovým kapelám?

Luboshio: Neviem, nikto sa nám neozval, ale pravda je aj to, že som napísal len 2 maily ohľadne tohoto, asi to slabo "pretláčame"... Treba však dodať, že nie sme typická thrash kapela- solíme to dosť Hardcore-om... Ale tak nasporíme lóve a vydáme pod vlastnou značkou Černoboha hehe.


5.    Vaša predposledná nahrávka "IV" vyšla na Jabklách ako splitko so zvolenskými Jakubysko. Ako s odstupom hodnotíš toto kombo vydanie?

Luboshio: Ako giga-tera podarené hudobne aj vizuálne. Ja milujem kazety, dodnes ich počúvam a vďaka Jablkám sa mi naplnil jeden zo snov, veď naposledy vyšla moja hudba na kazete pred viac ako cca 23 rokmi. A Jakubysko sú kamaráti, čo viac si môže človek želať? Tá kazeta znie úžasne (z obidvoch strán)... škoda, že je vypredaná. Ale tak však čo, vyjde 5ka a znovu budeme mať kazetu! Boha, to bude jeba!

 

6.    Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Luboshio: Za mňa- čo sa týka hudby, tak sa snažím vypočuť si každý nový slovenský album plus o zahraničnej UG scéne ma dobre informuje Ivo Chuck Ferenčuk z Total F zinu- má nos na neznáme  kvalitné kapely (to myslím worldwide) alebo často aj v tvojich Jablkách nájdem inšpiráciu na posluch. V kine som videl napr. Romula- páčil sa mi, hlavne tá levitujúca kyselina bola dobrá haha... Alebo aj Smršť od Bebjaka bola dosť znepokojujúca... 

Knihy: momentálne Angelológia 3 od Emila Páleša (pozoruhodná kniha, aj keď s niektorými vecami by som polemizoval až nesúhlasil), biografia Slayer, prichystaného mám Sideman-a od Fedora Freša... Z ľahšej literatúry som zhltol Lovca Čertov od Ďura Červenáka.


7.    Ktorý koncert za posledné dva roky vám utkvel v pamäti a prečo?

Luboshio: Z našich asi predskakovanie Maxovi Cavalerovi. Zo slovenských kapiel sa mi na koncerte páčili Besna a stabilnú koncertnú výkonnosť majú aj Catastrofy.


8.    Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Luboshio: Na DEMONIC-EYED 6, 7, 8 a 9 hahahahahahahahahaha

 

9.    Čo nám v domácom UG najviac chýba?

Luboshio: Ľahko sa kritizuje... Ale ja si vážim každého hudobníka, novinára, organizátora, zvukára, producenta, majiteľa klubu, grafika, atď, ktorý niečím prispel... Často to nie je jednoduché robiť popri "ostatnom živote" haha, takže takýto ľudia nám nechýbajú, lebo tu sú a robia. Samozrejme, chce to vytrvalosť... A konkrétne, nie však ako kritika, pretože hudobný vkus sa kritizovať neodvažujem a toto je o hudobnom vkuse- osobne by som na Wacken poslal Besnu, fakt nič v zlom, je to len môj názor... Viac mi zarezonovali, zdajú sa mi najosobitejší z kapiel v Sk kole.


10.    Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Luboshio: Život ide ďalej a my sme koľajnice, ktoré ho smerujú... Takže nie, ten nedostatok mi nechýba, ale malo to tiež svoje miesto v toku života. Chceme (musíme a mali by sme) predsa napĺňať svoje miesto tu a teraz, všetko, čo bolo, bolo, niečo z toho dobré, niečo menej dobré, ale najlepšie je to, čo je tu a teraz :)

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Demonic-Eyed - V (2024)

Zoznam skladieb:

1. Nostromo

2. Javelin

3. Nájeb ako žiadny iný

4. Samotár

5. Keď ticho zabíja

6. The Foodgasm

7. The Greed

8. Believe Me

9. Plumbum
 

1. Ktorý film zo série Alienov máš najradšej a čo hovoríš na Romulus?

Mne sa páči každý z nich, ale, čo sa týka atmosféry, tak ma asi najviac berie Trojka... Proste temnota zakovaná do chodieb vnútorného univerza, klaustrofobické posadnutie útekom po najbližší prechod, od ktorého ani neviem, či mám kód a ak hej, tak aj tak to je len dočasné vyslobodenie- NIEČO AKO ÚNIK PRED VLASTNÝMI ŽIVOTNÝMI PROBLÉMAMI :D... 

Ak to dobre chápem, tak narážaš na prvú skladbu z 5ky. Takže Nostromo preto, lebo náš svet je akoby unášaný v ústrety Votrelcovi (všetky tie dezinfo, výmysly, nelogickosti, ktorých sú plné tiktokové intrenety a my sme proti nim zúfalo bezbranní), pričom nemáme kormidlo tohoto plavidla pevne v rukách- akoby nás už ovládli tí androidi z Votrelca, boti algoritmu, ktorí určujú, čo si máme myslieť a infikujú nás  zárodkami nedôvery, hnusu, neistoty, neľudskosti...


2. Koľko podľa teba ešte vydrží "boľševik"?

Luboshio: Áno, už to chápem, snažíš sa z nás dostať charakteristiku skladieb na 5ke hehe, ok... Slovami klasika- "Dávám mu tak rok, maximálne dva" :D Bohužiaľ oni majú schpnosť apgrejdnúť sa. Hlavne by som chcel ľudí upozorniť na to, že to, že žijú svoj život nedokonale alebo sa im nedarí, tak to ešte neznamená, že sú zlí alebo menejcenní.Treba sa snažiť uchopiť svoju slobodu a snažiť sa ju prežiť, nie ju niekomu zveriť- o tom sloboda a život nie je. Podstata obidvoch podľa mňa tkvie v nájdení svojho miesta na Zemi, v spoločnosti, v poznaní samého seba a v priznaní si svojej skutočnej identity. Len potom to isté dokážem priznať aj iným. Áno, nie je to ľahké, ale podľa môjho názoru práve teraz je na to čas (mohli by to pochopiť aj mystici- kruh periodicity dejín je znovu na Michaelskom období a práve tento čas praje slobode a individuálnej zodpovednosti- nemali by sme sa ani jednej vyhýbať a povedal by som, že je to priam naša ľudská povinnosť a predurčenosť tohoto veku nenechať zvíťaziť autokraciu práve teraz - na to možno bude podľa tejto teórie čas niekedy po roku 2233 v období Orifiela).

 

3. Ktorý riff ťa naposledy ukrižoval a na tri dni pochoval?

Sólovka Kerryho Kinga je KILL ako sa patrí. Síce mu ľudia vyčítajú, že to je akoby ďalší Slayer, ALE ČO KURWA ČAKALI? On proste "drží opraty pevne v rukách". Ešte dobrý album spravili aj HROBÁR zo Štiavnice, CEREMONY OF SILENCE (Zv, BB) a REFORE tuto odvedľa z Valašska. A ďalej sa mi páči ACID FORCE, FAÜST a veľa iných kapiel... Okrem toho som multižánrový- mám rád world music, elektroniku, punk, retro a klasickú hudbu (hranú hlavne na španielskej gitare). A dobrým autorským riffom ma väčšinou ukrižuje Mayo Serva (z Total Music, bubeník v Mäso), keď mi občas niečo zachrchlí na gitare- je škoda, že nemá čas na muziku. A nedávno tu bol u nás v hudobninách náš producent Adam Mičinec a trochen zaimprovizoval, dpč ten má teda techniku a nápady, pre mňa top gitarista... proste NÁJEB!


4. Nie je spoločenský život trochu preceňovaný?

Je. Samota vo dvojici (vedieť tráviť čas so svojím obľúbeným človekom) alebo aj individuálna samota má svoje neodmysliteľné miesto v živote človeka, pre mňa dokonca čaro... A kto nedokáže byť sám so sebou, tak by sa mal vážne zamyslieť nad smerovaním svojho života. Btw text k Samotárovi dodal Doom.


5.  Odporúčaš nudnejší vybalansovaný život, alebo skôr život plný letov do výšok, po ktorých nasledujú hlboké pády?

Luboshio: Pondelok, utorok, streda, štvrtok odporúčam balansovať a ostatné dni peakovať haha. HLAVNE TEN PONDELOK BALANSUJTE S ROZVAHOU! Samozrejme peakovať sa dá aj osamote, proste knihu alebo muziku si treba občas vychutnať sám so sebou, na tom nie je nič vybalansované alebo nudné, však na HC sa dá kľudne aj váľať po izbe osamote, alebo keď ti nabehnú zimomriavky pri dobrom príbehu- a to mi nepripadá ako nejaké emočne vybalansované chvíľky hehe, vtedy to je čistý peak.

 

6. Čo hovoríš na trend foodbloggingu, cestopisných reláciách o varení a spoločenskej obsesie konzumovaním potravy?

Luboshio: Nebavia ma a pre mňa by bolo lepšie, keby človek ani nepotreboval jesť, takže som úplne mimo toho... Obsesia jedlom je jeden z najprehliadanejších problémov, príroda nám pridala dosť nepríjemnú nutnosť do našej výbavy- nutnosť jesť. A myslím si, že pre charakter človeka je prospešné zažiť občas aj hlad. Na dobré stravovanie treba veľa nadhľadu.


7. Ktorý zo siedmych smrteľných hriechov je tvoj najobľúbenejší?

Luboshio: Pravdupovediac, nemám obľúbený hriech. Prežívaním a myslením som HC-kid, snažím sa nedovoľovať týmto veciam prenikať do môjho života, ale čo sa týka štúdia problematiky, tak ma to samozrejme zaujíma, beriem to však celostne- DOKONALÁ OSOBNOSŤ BY MALA MAŤ V SEBE Z KAžDÉHO Z NICH muhahaha, pozdravuje Vás DŽÍZS :D

 

8. Postavili egyptské pyramídy a Göbekli Tepe mimozemšťania, stratená ľudská civilizácia s technológiu na úrovni dnešnej alebo len obyčajní starovekí ľudia?

Neviem, ale ja niečomu takému ako sú ufónci neverím. Verím v silu ľudských schopností, verím v individuálny vývin a spoločenský vývoj, verím, že je dobre, ak niečím prispejem- niečím kreatívnym a prospešným- to sú podstatné veci. Mimozemšťania sú pre mňa  dobrí len do kníh a pesničiek. Nemám čas zamýšľať sa nad pičovinami :D - VER MI, JE TO TAK LEPŠIE! 

A keby tu na Zemi našu DNA aj nechali nejakí mimozemšťania, aby by sme z nej vznikli (zas sme pri tom Votrelcovi, konkrétne časť Prometheus), tak akože čo? Mám im zato poklonkovať resp. uznávať ich? Tiež od nich nechcem, aby poklonkovali tomu, kto nechal na ich planéte ich DNA... Veď som vybavený kritickým myslením, tak kua načo by to bolo dobré? Je to stále ten istý bludný kruh, na ktorom stavajú náboženstvá... Bohov stvoril "GDO" :D? Tiež mu za to tí bohovia ďakujú? Tak teda ešte raz, pre mňa je dôležitá moja osobnosť a môj život, na to viem ovplyvniť a tým prispieť k lepšiemu životu ostatných okolo mňa - prebudovať realitu. A objektívnou realitou je pre mňa súčasnosť, nie minulosť alebo história, tú žijem, na ňu viem zapôsobiť a pokúsiť sa ju zmeniť k lepšiemu. Všetko ostatné sú len bájky a rozprávky (vrátane histórie- pretože podobné morálne ponaučenia alebo fopá sa dajú nájsť aj v historických príbehoch aj v bájach...).


9. Na čo nie je škoda olova?

Na IZMY! 

Outro nepriamo nadväzuje na skladby z 3jky (Vek vodnára a hlavne Kryoterapiu), ktoré súvisia s astrológiou. Olovo patrí k znameniu kozorožca (ja a Vlad eS) a zdalo sa nám, že takéto uzavretie by mohlo dodať albumu mystiku. Sám som skôr racionalista, ale mám rád viacdimenzionálne príbehy a "fantasy" súvislosti (niečo podobné ako sága OHŇOOKÝ alebo DAGON), takže niečo také sa mi tam pýtalo... Plus je ťažké a zároveň fascinujúce ako život.

===========================================================================

Demonic-Eyed na Jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/12/128-demonic-eyed-thrashcrusthc-zo.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/01/dsw006-demonic-eyed-4-2022-luboshio-4.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/09/90-flork-reviews-demonic-eyed-4-2022.html 

 

#246 Obšar / Black Metal / Ⱑ / 10-10-2024

1. Ahoj Obšar, v septembri vám po dvoch rokoch vyšiel nový album "Propastnyk" - názov napovedá, že by sa mohlo jednať o tvora žijúceho v nejakej priepasti. O koho ide a čím si zaslúžil, aby bol po ňom nazvaný váš nový album?

Zdravíme! Dlhodobo sa zaujímame a v textoch venujeme okrem rusínskej prírody aj našej démonológii a mytologickým bytostiam. Jednou z nich je aj "Propastnyk", temná bytosť, ktorú si vytvorili pomocou povier ľudia sami a ktorou si vysvetľovali všetko nešťastné a zlé, čo sa im v živote prihodilo. Keďže poverčivosť, tmárstvo a iracionalita sú dodnes prítomné v  spoločnosti, rozhodli sme sa si za ústredný motív a hlavnú postavu nášho albumu vybrať práve "Propastnyka".  


2. Je "Propastnyk" koncepčný album, alebo súbor skladieb inšpirovaných témami nejakej konkrétnej mytológie? O akú mytológiu sa jedná a kto sú jej hlavní hrdinovia ospievaní na albume?

Nie je to koncepčný album, texty sa týkajú viacerých oblastí, ale väčšina skladieb je inšpirovaná rusínskou mytológiou a folklórom, napr. Chmarnyk (človek, čo rozháňa búrku a mraky), Propastnyk, Vorožkŷ (čary, zarieknutie), Krivulec či Opros sja dida.

 

3. Ako prebiehal proces tvorby albumu a čo boli hlavné radosti a strasti počas skladania a nahrávania?

Proces u nás ako "dištančnej" kapely prebieha vždy rovnako. O všetky gitarové melódie, riffy, sample a aranžmány sa starám ja (Ⱑ). Materiál, ktorý vymyslím a nahrám posielam zvyšku kapely na "schválenie" či prípadné zmeny. Keď máme dostatok materiálu, začínajú sa písať texty (Ⱍ), cvičiť a nahrávať basa (Ⱂ) a bicie (Ⰱ). Na konci nahrávacieho procesu sú spevy, v Poľsku sa nahrávajú ženské vokály (Ⰽ), zvyšné a tie najpodstatnejšie v nejakých odľahlých častiach Slovenska (Ⱍ a Ⱑ). Všetko následne skompletizujem a posúvam zvukárovi na finálny mix a mastering, čo je mimochodom pre mňa osobne tá najnudnejšia a najvyčerpávajúcejšia časť celého procesu.

Komplikácie či strasti počas skladania alebo nahrávania sú takmer vždy tie isté, a to pracovné či rodinné povinnosti. Voľný čas je pre nás luxus, preto si ho musíme umne rozdeľovať medzi rodinu, hudbu či iné záľuby. Inak nás nelimituje nič, chuť tvoriť a hrať stále máme, to je zároveň aj tá radosť, na ktorú sa pýtaš.


4. Zmenila sa za posledné dva roky zostava kapely a čo znamenajú symboly Ⱍ, Ⱑ, Ⰽ, Ⱂ, Ⰱ ?

Áno, došlo k jednej dosť podstatnej personálnej zmene, kde naše rady z osobných dôvodov opustil spevák a textár Ⱍ. Svojou kreativitou a skúsenosťami bol pre nás veľkým prínosom a aj vďaka nemu sme sa podľa môjho názoru posunuli hudobne a muzikantsky o trochu vyššie ako predtým. Post hlavného vokalistu je preto momentálne neobsadený, ale máme už do budúcna ústne dohodnuté spolupráce s pár hudobníkmi z domácej scény. Čo sa týka textov, tie som si na neurčito zobral na starosti ja.

Všetky symboly sú prvé písmená našich mien či prezývok písané hlaholikou.


 

5. Do akej miery sú dôležité, resp. v čom pomáhajú vaše symboly a pseudonymy pri tvorbe a vytváraní atmosféry vašich skladieb?

Hlaholiku sme si vybrali z dvoch dôvodov. Prvým je jej následovník - cyrilika, ktorá je písmom kodifikovanej rusínčiny a ktorou sa píše hlavne v literárnej a vedeckej tvorbe. My, podobne ako väčšina Rusínov žijúcich na Slovensku ale píšeme latinkou, ktorá je nám prirodzenejšia. Druhý dôvod je čisto estetický, písmená hlaholiky jednoducho pôsobia vizuálne veľmi dobre. A keďže sme autentická rusínska kapela, možno jediná svojho druhu v Európe či na svete, tak tá hlaholika nám do nášho hudobného konceptu dokonale zapadá.


6. Máte pri skladaní konkrétnu vizuálnu alebo pocitovú predstavu, ktorou ste pri tvorbe
ovplyvnení?

Naša hudba je plná emócií, tvorená v istých kontextoch, konkrétnych životných etapách či situáciách, je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá stručne opísať. O čo sa ale snažíme je vytváranie istých kontrastov či miestami prekvapivých momentov, ktorými chceme upútať pozornosť a povzbudiť poslucháča k ich hľadaniu a odkrývaniu v jednotlivých skladbách. Naša hudba má mať epický ráz, má to byť cesta plná nástrah, nebezpečenstva, chladu, temna či pochmúrnosti, ale zároveň plná dobra a optimizmu, ktorý je tu prítomný hlavne v melodických častiach. Decentným experimentovaním so zvukom, využívaním ľudových prvkov alebo prvkov z iných metalových či nemetalových subžánrov sa snažíme posúvať hranice black metalu a tým čiastočne sprístupňovať našu hudbu širšiemu publiku.


7.  Myslíš že vašu tvorbu dokáže precítiť a vychutnať aj človek mimo black metalovej subkultúry, alebo k tomu potrebuje kontext a znalosť subkultúry a žánru?

Je to možné, keďže je hudba čisto subjektívna záležitosť a my sa snažíme používať prvky aj iných metalových žánrov ako napr. heavy, thrash, folk či progressive metal. Či sa nám to darí alebo nie vie posúdiť len poslucháč, ale všeobecne u nás platí, že nie sme fixovaní na jeden žáner. Náš hudobný diapazón je pomerne široký a preto by sme teoreticky mohli osloviť aj ľudí s inými hudobnými preferenciami ako je black metal.    

 

8. Album "Propastnyk" rovnako ako aj jeho predchodca "Počornily horŷ, počornily lisŷ" vyšiel na CD digipack u holandských Void Wanderer Productions. Ako došlo k tomuto spojeniu a ako ste spokojní s vydavateľom a kolegami z vydavateľstva? Otvorila vám táto spolupráca dvere k zahraničnej prezentácii a spoluprácam?

Po vydaní predošlého albumu nás oslovili s ponukou ďalšej spolupráce a keďže sme s nimi mali (Void Wanderer Productions a War Productions) a máme veľmi dobré a korektné vzťahy, bolo rozhodnuté. Sme spokojní s tým, čo pre nás robia, veľmi si vážime ich prácu a aj napriek tomu, že ide o malé vydavateľstvá, posunuli našu muziku za hranice, čím sme získali nových fanúšikov a pozitívnu spätnú väzbu, čo nás vždy poteší.  


9. Slovenský black metal zažíva v posledných rokoch veľa medzinárodných úspechov, máme tu niekoľko kapiel, ktorým sa podarilo vydať albumy u zahraničných labelov a koncertovať v zahraničí. Čo sa zmenilo od konca 90s a 2000s rokov, kedy takéto prepojenia a úspechy boli nepredstaviteľné?

V deväťdesiatych rokoch som sa ešte len narodil, čiže mne sa táto doba ťažko hodnotí a porovnáva s dneškom. Žijeme ale v globálnej a digitálnej dobe, dnešné možnosti nahrávania či propagácie a zverejňovania hudby sú takmer neobmedzené. Dnes dobré kapely aj z neznámych a malých krajín dokážu pri troche šťastia dosiahnuť cez zahraničné vydavateľstvá veľký úspech a v tom ja vidím najväčší prínos dnešnej doby.


10. Feeling albumu "Propastnyk" mi pripomína atmosféru kapiel prelomu milénií experimentujúcich s rôznymi vtedy sa rodiacimi hudobnými prvkami na základe pagan metalového základu (napr. Ancestral Volkhves alebo Ethereal Pandemonium), avšak s neporovnateľne lepším zvukom. Kde sa nachádza tento žáner dnes a akým smerom sa uberá? Existujú spriaznené kapely na domácej alebo zahraničnej scéne?

Ja som túto scénu sledoval len veľmi pasívne, čiže naozaj netuším, či sa tento žáner nejak vyvíja. Mne ako laikovi sa pagan spája s niektorými zaujímavými kapelami z minulosti, ale aj s neonacistami, ktorých svojou mystikou a pohanstvom vždy priťahoval. To je dôvod, prečo som tento žáner nikdy aktívne nevyhľadával.

Neviem, aká je definícia spriaznených kapiel, ale máme známych a kamarátov vo viacerých aktívnych či neaktívnych slovenských kapelách v rámci nášho žánru. Najbližšie, samozrejme, máme k Ancestral Volkhves, ktorí sú naši rodáci, kamaráti či dokonca rodinní príslušníci a ich hudba nás výrazne ovplyvnila.

 

11. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Áno, jednoznačne chýba. Za posledné roky vyšlo veľa albumov, vzniklo veľa kapiel, ale mám niekedy pocit, že to ide na úkor kvality. Už dlhšiu dobu neviem nájsť black metalovú kapelu či album, ktorý by ma vyslovene zaujal a bol som ochotný si ho pustiť viac ako raz. Ale to je len čisto môj subjektívny pohľad a problém. Jediné, čo ma mrzí je to, že sa niektoré black metalové kapely svojim zvukom chcú vrátiť do minulosti, čo je v dnešnej modernej dobe s takmer neobmedzenými zvukovými možnosťami pre mňa nepochopiteľné.


12. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Máme už takmer hotový nový materiál a snáď sa koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka pustíme do nahrávania. Máme v pláne vydať EP a opäť trochu poexperimentovať so zvukom. Chceme našu hudbu trochu obohatiť o elektronické prvky, tak uvidíme ako to dopadne.


13. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Ⱑ: Wintersun, Tool, Nightstop, Slovenský štát v nás (A. Hruboň), Tieňohra (T. Marshall), Středověký člověk a jeho svět (J. Le Goff)
Ⰱ: NICK CAVE & The Bad Seeds a Blood Incantation
Ⱂ: Gaerea, Kanonenfieber, Metro (D. Glukhovsky), Příhraničí (P. Korněv)

======================================================

Obšar na Jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/05/160-ancestral-volkhves-obsar-black.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/04/153-obsar-black-metal-04-03-2022.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/03/16-flork-reviews-obsar-pocornily-hory.html