#246 Obšar / Black Metal / Ⱑ / 10-10-2024

1. Ahoj Obšar, v septembri vám po dvoch rokoch vyšiel nový album "Propastnyk" - názov napovedá, že by sa mohlo jednať o tvora žijúceho v nejakej priepasti. O koho ide a čím si zaslúžil, aby bol po ňom nazvaný váš nový album?

Zdravíme! Dlhodobo sa zaujímame a v textoch venujeme okrem rusínskej prírody aj našej démonológii a mytologickým bytostiam. Jednou z nich je aj "Propastnyk", temná bytosť, ktorú si vytvorili pomocou povier ľudia sami a ktorou si vysvetľovali všetko nešťastné a zlé, čo sa im v živote prihodilo. Keďže poverčivosť, tmárstvo a iracionalita sú dodnes prítomné v  spoločnosti, rozhodli sme sa si za ústredný motív a hlavnú postavu nášho albumu vybrať práve "Propastnyka".  


2. Je "Propastnyk" koncepčný album, alebo súbor skladieb inšpirovaných témami nejakej konkrétnej mytológie? O akú mytológiu sa jedná a kto sú jej hlavní hrdinovia ospievaní na albume?

Nie je to koncepčný album, texty sa týkajú viacerých oblastí, ale väčšina skladieb je inšpirovaná rusínskou mytológiou a folklórom, napr. Chmarnyk (človek, čo rozháňa búrku a mraky), Propastnyk, Vorožkŷ (čary, zarieknutie), Krivulec či Opros sja dida.

 

3. Ako prebiehal proces tvorby albumu a čo boli hlavné radosti a strasti počas skladania a nahrávania?

Proces u nás ako "dištančnej" kapely prebieha vždy rovnako. O všetky gitarové melódie, riffy, sample a aranžmány sa starám ja (Ⱑ). Materiál, ktorý vymyslím a nahrám posielam zvyšku kapely na "schválenie" či prípadné zmeny. Keď máme dostatok materiálu, začínajú sa písať texty (Ⱍ), cvičiť a nahrávať basa (Ⱂ) a bicie (Ⰱ). Na konci nahrávacieho procesu sú spevy, v Poľsku sa nahrávajú ženské vokály (Ⰽ), zvyšné a tie najpodstatnejšie v nejakých odľahlých častiach Slovenska (Ⱍ a Ⱑ). Všetko následne skompletizujem a posúvam zvukárovi na finálny mix a mastering, čo je mimochodom pre mňa osobne tá najnudnejšia a najvyčerpávajúcejšia časť celého procesu.

Komplikácie či strasti počas skladania alebo nahrávania sú takmer vždy tie isté, a to pracovné či rodinné povinnosti. Voľný čas je pre nás luxus, preto si ho musíme umne rozdeľovať medzi rodinu, hudbu či iné záľuby. Inak nás nelimituje nič, chuť tvoriť a hrať stále máme, to je zároveň aj tá radosť, na ktorú sa pýtaš.


4. Zmenila sa za posledné dva roky zostava kapely a čo znamenajú symboly Ⱍ, Ⱑ, Ⰽ, Ⱂ, Ⰱ ?

Áno, došlo k jednej dosť podstatnej personálnej zmene, kde naše rady z osobných dôvodov opustil spevák a textár Ⱍ. Svojou kreativitou a skúsenosťami bol pre nás veľkým prínosom a aj vďaka nemu sme sa podľa môjho názoru posunuli hudobne a muzikantsky o trochu vyššie ako predtým. Post hlavného vokalistu je preto momentálne neobsadený, ale máme už do budúcna ústne dohodnuté spolupráce s pár hudobníkmi z domácej scény. Čo sa týka textov, tie som si na neurčito zobral na starosti ja.

Všetky symboly sú prvé písmená našich mien či prezývok písané hlaholikou.


 

5. Do akej miery sú dôležité, resp. v čom pomáhajú vaše symboly a pseudonymy pri tvorbe a vytváraní atmosféry vašich skladieb?

Hlaholiku sme si vybrali z dvoch dôvodov. Prvým je jej následovník - cyrilika, ktorá je písmom kodifikovanej rusínčiny a ktorou sa píše hlavne v literárnej a vedeckej tvorbe. My, podobne ako väčšina Rusínov žijúcich na Slovensku ale píšeme latinkou, ktorá je nám prirodzenejšia. Druhý dôvod je čisto estetický, písmená hlaholiky jednoducho pôsobia vizuálne veľmi dobre. A keďže sme autentická rusínska kapela, možno jediná svojho druhu v Európe či na svete, tak tá hlaholika nám do nášho hudobného konceptu dokonale zapadá.


6. Máte pri skladaní konkrétnu vizuálnu alebo pocitovú predstavu, ktorou ste pri tvorbe
ovplyvnení?

Naša hudba je plná emócií, tvorená v istých kontextoch, konkrétnych životných etapách či situáciách, je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá stručne opísať. O čo sa ale snažíme je vytváranie istých kontrastov či miestami prekvapivých momentov, ktorými chceme upútať pozornosť a povzbudiť poslucháča k ich hľadaniu a odkrývaniu v jednotlivých skladbách. Naša hudba má mať epický ráz, má to byť cesta plná nástrah, nebezpečenstva, chladu, temna či pochmúrnosti, ale zároveň plná dobra a optimizmu, ktorý je tu prítomný hlavne v melodických častiach. Decentným experimentovaním so zvukom, využívaním ľudových prvkov alebo prvkov z iných metalových či nemetalových subžánrov sa snažíme posúvať hranice black metalu a tým čiastočne sprístupňovať našu hudbu širšiemu publiku.


7.  Myslíš že vašu tvorbu dokáže precítiť a vychutnať aj človek mimo black metalovej subkultúry, alebo k tomu potrebuje kontext a znalosť subkultúry a žánru?

Je to možné, keďže je hudba čisto subjektívna záležitosť a my sa snažíme používať prvky aj iných metalových žánrov ako napr. heavy, thrash, folk či progressive metal. Či sa nám to darí alebo nie vie posúdiť len poslucháč, ale všeobecne u nás platí, že nie sme fixovaní na jeden žáner. Náš hudobný diapazón je pomerne široký a preto by sme teoreticky mohli osloviť aj ľudí s inými hudobnými preferenciami ako je black metal.    

 

8. Album "Propastnyk" rovnako ako aj jeho predchodca "Počornily horŷ, počornily lisŷ" vyšiel na CD digipack u holandských Void Wanderer Productions. Ako došlo k tomuto spojeniu a ako ste spokojní s vydavateľom a kolegami z vydavateľstva? Otvorila vám táto spolupráca dvere k zahraničnej prezentácii a spoluprácam?

Po vydaní predošlého albumu nás oslovili s ponukou ďalšej spolupráce a keďže sme s nimi mali (Void Wanderer Productions a War Productions) a máme veľmi dobré a korektné vzťahy, bolo rozhodnuté. Sme spokojní s tým, čo pre nás robia, veľmi si vážime ich prácu a aj napriek tomu, že ide o malé vydavateľstvá, posunuli našu muziku za hranice, čím sme získali nových fanúšikov a pozitívnu spätnú väzbu, čo nás vždy poteší.  


9. Slovenský black metal zažíva v posledných rokoch veľa medzinárodných úspechov, máme tu niekoľko kapiel, ktorým sa podarilo vydať albumy u zahraničných labelov a koncertovať v zahraničí. Čo sa zmenilo od konca 90s a 2000s rokov, kedy takéto prepojenia a úspechy boli nepredstaviteľné?

V deväťdesiatych rokoch som sa ešte len narodil, čiže mne sa táto doba ťažko hodnotí a porovnáva s dneškom. Žijeme ale v globálnej a digitálnej dobe, dnešné možnosti nahrávania či propagácie a zverejňovania hudby sú takmer neobmedzené. Dnes dobré kapely aj z neznámych a malých krajín dokážu pri troche šťastia dosiahnuť cez zahraničné vydavateľstvá veľký úspech a v tom ja vidím najväčší prínos dnešnej doby.


10. Feeling albumu "Propastnyk" mi pripomína atmosféru kapiel prelomu milénií experimentujúcich s rôznymi vtedy sa rodiacimi hudobnými prvkami na základe pagan metalového základu (napr. Ancestral Volkhves alebo Ethereal Pandemonium), avšak s neporovnateľne lepším zvukom. Kde sa nachádza tento žáner dnes a akým smerom sa uberá? Existujú spriaznené kapely na domácej alebo zahraničnej scéne?

Ja som túto scénu sledoval len veľmi pasívne, čiže naozaj netuším, či sa tento žáner nejak vyvíja. Mne ako laikovi sa pagan spája s niektorými zaujímavými kapelami z minulosti, ale aj s neonacistami, ktorých svojou mystikou a pohanstvom vždy priťahoval. To je dôvod, prečo som tento žáner nikdy aktívne nevyhľadával.

Neviem, aká je definícia spriaznených kapiel, ale máme známych a kamarátov vo viacerých aktívnych či neaktívnych slovenských kapelách v rámci nášho žánru. Najbližšie, samozrejme, máme k Ancestral Volkhves, ktorí sú naši rodáci, kamaráti či dokonca rodinní príslušníci a ich hudba nás výrazne ovplyvnila.

 

11. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Áno, jednoznačne chýba. Za posledné roky vyšlo veľa albumov, vzniklo veľa kapiel, ale mám niekedy pocit, že to ide na úkor kvality. Už dlhšiu dobu neviem nájsť black metalovú kapelu či album, ktorý by ma vyslovene zaujal a bol som ochotný si ho pustiť viac ako raz. Ale to je len čisto môj subjektívny pohľad a problém. Jediné, čo ma mrzí je to, že sa niektoré black metalové kapely svojim zvukom chcú vrátiť do minulosti, čo je v dnešnej modernej dobe s takmer neobmedzenými zvukovými možnosťami pre mňa nepochopiteľné.


12. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Máme už takmer hotový nový materiál a snáď sa koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka pustíme do nahrávania. Máme v pláne vydať EP a opäť trochu poexperimentovať so zvukom. Chceme našu hudbu trochu obohatiť o elektronické prvky, tak uvidíme ako to dopadne.


13. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Ⱑ: Wintersun, Tool, Nightstop, Slovenský štát v nás (A. Hruboň), Tieňohra (T. Marshall), Středověký člověk a jeho svět (J. Le Goff)
Ⰱ: NICK CAVE & The Bad Seeds a Blood Incantation
Ⱂ: Gaerea, Kanonenfieber, Metro (D. Glukhovsky), Příhraničí (P. Korněv)

======================================================

Obšar na Jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/05/160-ancestral-volkhves-obsar-black.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/04/153-obsar-black-metal-04-03-2022.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/03/16-flork-reviews-obsar-pocornily-hory.html

#134 Flork Reviews: PSØL - Contradiction Syndrome (EP, 2024)

PSØL  - Contradiction Syndrome (EP, 2024)
By Flork

Almost a year ago, I had the chance to review PSØL’s debut EP.  If I remember correctly, I had predicted that they would be a promising young band who demonstrated talent and depth in their music, totally belying their newcomer status. And when we fast forward a year later, I can confirm my predictions.

Emerging as a breath of fresh, albeit sinister air in the death/stoner genre with their latest EP Contradiction Syndrome, PSØL have become masters at blending elements of stoner and southern rock, as well as a healthy dose of metal, especially death, in this four-track release, offering an eclectic mix of sounds that challenge the conventions of several genres (think also doom and sludge as well) while remaining a fierce and powerful statement of artistic resilience.

 

Opening with Dawntrapped, the “Kremenchuk quartet” lures listeners into their realm very quickly with its atmospheric introduction. This is an amazing track with hypnotic riffs and dynamic contrasts between clean and extreme vocals. I was mesmerised right from the start by the guitar work, which is intricate and still simple, and less reliant on heavy bar chords, opting instead for melodic strumming and picking patterns that feel groovy and almost jam-like.  You can hear the contrasts between the aggressive vocal delivery and the smooth instrumental sections, which create a captivating push-and-pull dynamic. Even the bass shines on this album, adding a funky undertone that contrasts with the more demonic vocal sections, hence the “contradiction syndrome”. The drums also keep the groove tight, but never overpower, making this album and group such a standout — a fusion of contradictory styles.

The other three tracks are as amazing as the first. Take Kuningooroo, for example, with its mysterious title and equally enigmatic sound, pushing further into the stoner and southern rock territory. This subtle approach to rhythm allows the song to breathe, giving it a distinctive, laid-back swagger amidst the moments of chaos. Or Deathward, another gem that cranks up the intensity, but continues to contradict typical death metal heaviness. And of course, Postmoderninja, which is a wild, genre-bending finale. It brings together everything that makes Contradiction Syndrome stand out: clean, soaring vocals paired with gremlin growls and groovy basslines, mixing metal and southern rock guitar work that somehow gels seamlessly.

And the Florkman’s prognosis? There’s definitely a playful energy in the way PSØL experiments with different textures, all the while maintaining a dark, heavy atmosphere that listeners will appreciate. They draw from a diverse range of influences, both modern and classic and demonstrate their talent professionally in the craftmanship of their songs. Contradiction Syndrome and PSØL themselves definitely get high marks for this little gem of an EP. They prove there’s room for groove, experimentation, and resilience.

#133 Flork Reviews: Päfgens - Aspect of What (2024)

 

Päfgens - Aspect of What (2024)
By Flork

Not long ago, in fact, just a little more than a week ago, Berlin-based Slovak duo Päfgens, released their 15th recording in the form of Aspect of What, an album of light and dark beauty that expounds on the use of looped guitars and bass within a multilayered “soundscape”.  And, much like their previous recordings, which go back as far as 2013, Aspect of What could be described as a dreamy experimental shoegaze with ambient drones and field recordings, creating a final product of profound exploration in sound and emotion. Released by mappa and the support of the Slovak Arts Council, the album weaves together elements of slowcore and a meditative approach to music-making that feels both intimate and expansive.  If you are not familiar with the music of Päfgens, which consists of Jana Drábeková Kočišová (guitar, tongue drum, synths, singing bowls, vocals, etc.)  and Filip Drábek (bass, guitar, kastle drum, field recordings), the album is built around “framed improvisations,” where spontaneous passages are captured and developed over months, layering new textures that breathe and evolve. This approach mirrors the unpredictability of nature and life itself, making each track a living, organic entity. And, central to the album’s emotional core is a tribute to Filip’s late ethnologist grandmother, Božena Filová. Her voice is featured in the standout track Particles, where she speaks of the desire to help people and uplift rural communities through education. The spoken word is enveloped in gentle drones and resonant synths, grounding the album in a personal history that gives depth to its abstract explorations.

 

The opening track, The Dawn, introduces listeners to the album’s contemplative world with slow-building drones and field recordings, evoking a sense of awakening and reflection. I particularly like this track with its element of mystery and suspense that conjures images of surreal and distant places. This is followed by Particles and Sound of Ice, the latter exploring delicate ambient textures, sounds that magically mimic the sound of ice melting, capturing a moment of transformation and fragility. Rule the Waves shifts towards a lighter, more lifting atmosphere, with touches of dreamy sounds washing like waves over an isolated shore, while Journey offers a darker and raw, almost cathartic blend of distorted guitars and visceral drones. This is the longest track on Aspect of What, with just over 7 and a half minutes of despair and shadowy images, what I can only describe as “beautiful confusion.” The album concludes with Around the Clock, a serene, time-suspended composition that features what I believe might be chiming bells or a railway warning alarm (or at least a good reproduction of such sounds), as well as a tapestry of drones and the ambience of the singing bowls.

Mixed and mastered by Stephan Mathieu at Schwebung Mastering, the album’s production is definitely first class and highlights the clarity and depth of each element, allowing the music to unfold in layers as intended. I also need to add that the artwork by Rastislav Podoba and the design by Tereza Maco perfectly reflect the album’s blend of abstraction and organic forms. The mountain with its avalanche of paths leading to places unknown and without any particular direction.

And the Florkman’s prognosis? I give this album a 10 out of 10.  Despite the wealth of darkness throughout, I somehow felt better after listening to Aspect of What; it somehow grounded me emotionally. With its deep emotional undercurrents, use of field recordings, and a patient, evolving sound, Päfgens offers not just a listening experience, but a true reflective journey—a call to be open to learning, healing, and growing through sound.

RK#41 Čítanie po rannej káve s Impulsealer / Grindcore / 19-Sep-2024

1. Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval, o čom je?

M: Na OEF v roce 2022 nám Otto z Psychocontrol nabídl vydání splitu s australskými FUXACHE a my na to kývli. Songy jsme měli nachystané a studio bylo domluvené na podzim téhož roku. Po dvou letech se konečně podařilo všechno dotáhnout do konce a deska bude co nevidět venku. Na našem BC je již k poslechu. Co se týče spolupráce, tak jako vždy jsme nahrávali u Otyna v Davos studiu. Na minulém splitku jsme si na jeden song pozvali Jirku z SHEEVA YOGA a tentokrát jsme oslovili Obstíka z USNU? a HIGH PURITY. V textech se zaobíráme ochranou přírody, ekologií a přidruženými tématy.

J: Tleskám, nemám co dodat.


2. Ako a kde vnzikla kapela Impulsealer a čo boli zdroje vašich inšpirácií?

M: Poprvé jsme se potkali na společné akci našich bývalých kapel v libereckém klubu Azyl v září roku 2017. Slovo dalo slovo a koncem roku se začal rýsovat studiový projekt IMPULSEALER. Během následujicího roku jsme se 4x potkali na půl cesty v Brně na zkušebně ŠKODA 120, kde vzikl materiál na demo. Po tom co jsme dostali pozvánku na Crust/Grind & Hardcore Party Vol. 10 v roce 2020 se z původně plánovaného studiového projekdu stala regulérní koncertní kapela. Zdroje inspirací byly jasné od začátku. Chtěli a chceme hrát jednoduchý grindcore v duchu skandinávských kapel v československém hávu.

J: Joooo, to byly tehdá plány. Že jenom studio, nic víc nic míň. Slovo dalo slovo a hraní bylo hned.

 

3. Na čom momentálne pracujete a čo máte v pláne v najbližších mesiacoch?

M: Momentálně dáváme dohromady nové songy na samostatnou desku. Původní plán byl jít nahrávat už loni na pozdim, ale zhodnotili jsme že nemáme tolik prostoru se aktivně potkávat plus jsme čekali na vydání split LP s FUXACHE. Rozhodli jsme se nikam nespěchat a dát tomu čas. V příštích měsících máme v plánu nazkoušet nové songy a odehrát naplánované koncerty. Na příští rok už máme potvrzené nějaké festivaly u nás i v zahraničí na které se moc těšíme.


4. Je rock'n'roll dead in the water alebo je nejaká šanca, že sa ešte vráti?

M: Osobně si nemyslím, že je jakýkoliv žánr dead. Všechno se v určitých cyklech vrací, opakuje, rozemílá, předělává.  Něco je v útlumu, něco jiného zase na výsluní. Koloběch funguje a to je fajn.

J: Souhlas s Marom. Každej styl má pořád nějaké posluchače. Jeden míň, jeden víc. Třeba Viagra Boys a Amyl and the Sniffers jsou zárným příkladem, že rokec mrtvej není.


 

5. Nie je talent preceňovaný, resp. nestačí na sebe len poriadne makať?

M: Když máš talent nemusíš asi tolik makat i když bez zkoušení a práce na sobě to taky nejde. Kdo chce tak na sobě určitě maká a ten kdo tomu moc nedá se k tomu dostane po delší době.

J: Ošemetné!!! Ten kdo má talent má velkou výhodu. Vše mu jde snáz. Jestli bych si měl vybrat talent vs dřina, volím talent. Nemám, takže dřu. Znám pár lidí kteří mají třeba konzervatoř, kam se bez talentu stěží dostaneš a pak tam mnohdy stejně musíš dřít a ve výsledku hraješ úplně sterilní věci. Není to pravidlo ovšem.


6. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

M: Ty jo, na nic takového jsem nikdy nemyslel. Dávná minulost asi nee. Já se narodil v době vzniku punku, takže možná kdyby to bylo o pár let dříve, abych si tu atmosféru roku 77 zažil naplno.
Kdybych to bral z pohledu žívotních zážitků a filozofie, tak snad květen 1926 jako Sir David Frederick Attenborough. Tenhle pán má můj hluboký respekt.

J: Já žiju přítomností. Nevím zda bych s někým z minulosti chtěl potkat. Spíš ne.


7. Čo ťa naposledy vytočilo?

M: Dezinformace a populistické hovada.

J: Manželka

 

8. Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola?

M: Videoklipy moc nesleduji a poslední které jsem viděl, jsou ty co uvádíš níže. Kdybych měl na rychlo pátrat v paměti, tak bych uvedl jeden starší co mám rád a to Mutanti hledaj východisko – Klimeš. Z alb co jsem točil nedávno furt dokola to bude Bolt Thrower – Those Once Loyal.

J: Tak tady mám jasno. The Hirh Collective – XOXOXOXOXOXOX feat Melt - Banana


9. Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem ?

M: Z horroru to bude první Hellraiser, komedie Snatch a z dojáku třeba Forrest Gump.

J: Dej si Lůno nebo Hepnarku.


10. Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

 
M: Nádhera, tenhle gig jsem si užil. Sledovat tyhle dva šílence co předvádí, prostě neskutečné. Bryan je mašina! S Davem jsem po jejich setu prohodil pár slov a byl z OEF nadšen.

J: Nejvíc. Miluju styl jednoho i druhého. A Dave má neskutečnej přehled o evropské scéně, což mu přihazuje body navíc.

M: Eh, moc nevím. Tohle jde mimo mě. Sorry.

J: Moc uhlazené

M: Těžkotonážní nálož. Hudba cajk, klip mě nebere.

J: Já jsem snad jedinej koho hudba HoF neoslovila, nebo nevim

M: HH hráli kdysi u nás ve Futře. Goregrind mě moc nebere a klip jsem nedokoukal.

J: Maro počkej, HH nebyli nikdy goregrind ne? Nebo jo? Ten klip je brutálně starej. Ižďo teďuž jede jiné filmové perly v Bratislave určitě

M: To je Fyasco voe. Jeden velký smajlík. Z jiného jejich klipu – kurva to je tlak!

J: Myslím, že po vystoupení Mental Tension na FFUD už miluju pouze je. Rišo, máš to ťažké

M: Bandit jsme si nechal omylem ujít na OEF 2022. Klip řadím mezi průměr, muzika cajk.

J: Bandit v topu

M: Neznám. Zní to zajímavě. Tohle si ještě někdy v klidu vyslechnu.

J: věřím tomu, že se k tomu dostanu, ale tohle není na jeden poslech

M: Old school death metal jak noha, včetně klipu. Fajne.

J: To mě taky moc nebere

M: Tenhle klip se ke mně dostala společně s kauzou ohledně jejich kytaristy, řidičky a tour managera. Nějak to ve mně zanechalo hořkost při poslechu, takže jsem od Escuela slyšel a viděl jen teto klip a nic víc.

J: Detto jak Maro. Ja se nedostal dokonce ani k tomuhle klipu. Viděl jsem je před Dropdead a byla to nuda

M: Tady bych tipoval band z US, ale tvl to je brutal death ze Zvolena. Za mně dobré.

J: Ja som asi někde úplně jinde hudebně posledních pár týdnů.



11. Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš a prečo?

Beatles alebo Rolling Stones?

M: Rolling Stones. Song „Anybody seen my baby“ je top.

J: ani jedno.

Harmony Corruption alebo From Enslavement to Obliteration?

M: From Enslavement to Obliteration. První dvě desky od N.D. jsou v mém top 10 od základní školy. Nepřekonatelné!

J: hej tady ale nejde ani jedno vyhodit


South of Heaven alebo Reign in Blood?

M: Uh. Mno tady se budu kapánek rouhat, protože Slayer mě moc nebere, ale jednu desku od nich doma mám a to „Reign in Blood“. Pak už jedině jejich cover album „Undisputed Attitude“. A teď mě upalte. Haha.

J: Ani jedno


Martyrs alebo Spalovač mrtvol?

M: Spalovač Mrtvol, protože „Slyšíš ten krásný zpěv? Jaká je to pravda, že umírá chud, kdo nepoznal krásu hudby!“

J: Spalovač.

Bandcamp alebo Youtube?

M: Tady asi Bandcamp. Fajn platforma pro poslech a propagaci hudby.

J: Bandcamp, jednoznačně


44 songov za 2 minúty alebo 2 songy za 44 minút?

M: A sakra. Težká to otázka. Tady bych to ponechal nerozhodně pokud nevadí. Mám rád jak noise tak sludge.

J: Maro určitě myslel noise na 2songy a 44minut 😊Těžko říct, jedno i druhé vyžaduje obrovský kus „talentu“

 

12. Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?

M: V pubertě spíše únik z reality a nastavené zrcadlo společnosti, postupem let pak sloučení s každodenním životem.

J: Dle mého oboje.


13. Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

M: Za mě klidně míchat. Žánrová čistota se časem omrzí. Je fajn kouknout na akci 5 různých kapel než sledovat celý večer žánrově stejné kapely. Taky záleží na daném rozpoložení a náladě.

J: Maro to napiš Marovi, jak dělal Tones of  Decay 😊 Dva dni téměř čistě death metaaaal. Mix mě baví víc. Tam kde se to kříží a tře vznikají často velice zajímavé uskupení.


14. V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ?

M: Těžko soudit. Pokud už to není zábava ale opruz, je čas to zabalit. Vyumělkované blbosti nikoho nezajímají.

J: Hlavně ne, když si najdeš novou přítělkyni. Už jsem to viděl několikrát. Souhlas, když už tě to nebaví prostě.

#132 Lord Belial Reviews: Ceremony of Silence - Hálios (2024)

Ceremony of Silence - Hálios (2024)

by Lord Belial

 

Slovenský death metalový underground už od raných deväťdesiatok chrlí vysoko talentované kapely, z ktorých mnohé dosiahli zaslúžené celosvetové uznanie. Prečo sa práve tomuto extrémnemu žánru u nás tak darí, je pre mňa záhadou a potešením zároveň, o to viac že ani po vyše tridsiatich rokoch  studňa nevyschla, naopak, vyrážajú z nej ďalšie nové smrtiace bandy, a stále extrémne kvalitné. Tentokrát brutal death metal s (ein bischen) blackened nádychom, banskobystrickí Ceremony of Silence. Už ich debut „Oútis“z r. 2019 zanechal silnú stopu, a že ho vydal a propagoval práve americký Willowtip Records bolo len prirodzeným vyústením precízne odvedenej práce. Neprekvapí preto, že ten istý vydavateľ prináša aj dvojku „Hálios“, ktorú po niekoľkých vypočutiach sebavedomo radím medzi top metalové albumy roka! Kapelu tvoria skúsení metaloví bardi Vilozof – Svjatogor – Neplex, známi z kapiel ako Nevaloth či Porenut (prví dvaja menovaní medzičasom upustili od používania pseudonymov). A nemôžem nespomenúť aj fakt, že o mastering sa postaral Colin Marston, okrem iného známy z Gorguts a Krallice.

Na začiatok treba priniesť obetu, a „Primaeval Sacrifice“ bez akýchkoľvek kompromisov odpáli toto beštiálne dielo takou spŕškou riffov a nápadov, až chvíľu zapochybujem, či im nejaké ostanú na zvyšok albumu. Podarilo sa jedno aj druhé, čepeľ vnikla do mäsa, kráľ prebýva v sieni smrti a toto je len jemná ochutnávka surového mäsa, ešte to bude žranica! Pradávne kúzlo rozbíja bleskom, ubíja hromom, drví smrtiacim kovom. Snažím sa spracovať ten masívny príval energie, ktorá sa mňa valí, snažím sa spracovať fakt, že nepočúvam žiadnu „s duchom doby bijúcu“ nahrávku, ale popiči old school, pochmúrne surový krvavý zárez. Hlboké vokály možno znejú trochu monotónne, ale presne také ich tam chcem mať!  Kvitujem nevtieravú melodickosť, atmosféru aj brutalitu, čo v súčte vytvára veľmi kultivované a komplexné dielo. 

 

„Serpent Slayer“ som si naložil niekoľko krát po sebe a každým ďalším sústom som objavil novú smrteľnú ingredienciu v tomto devastačnom kotle. Agresívne deathové pasáže sú popretkávané atmosférickými a výsledok je dokonale chytľavý aj dostatočne brutálny zároveň. Death metalu je dnes toľko, že sa všetok ani nedá počuť. Sú kapely, hrajúce neľudsky rýchlo a chirurgicky presne, no mnohé sa utopia v sterilite a až absurdnej vízií znieť „as kurva brutal as possible“. Potom sú také, ktoré sa  umelo snažia vytvoriť smrteľnú atmosféru tak nešikovne, že pôsobia skôr komicky ako strašidelne. A potom sú tu takí Ceremony of Silence, ktorí kombinujú obidva aspekty tak dokonale, ako keby to bola samozrejmosť. V ich prípade zjavne je.

„Moon Vessel“ je bohorovný death metal s extrémne chytľavým riffom a nečakane pokojným, až opojným záverom. Celkove Hálios ani zďaleka nie je len bezduchá rúbanica, a práve takéto skoro až melancholické nálady ho dostávajú vysoko nad šedý priemer. V podobnom duchu sa nesie štvrtý song „Eternal Return“, ktorý opúšťa death metalové klišé, ale neopúšťa ho perfektná atmosféra a svieže nápady. Na chvíľu mám pocit, že som sa ocitol na druhom konci sveta a počúvam úplne inú kapelu, ale niekde na pozadí je cítiť rukopis Ceremony of Silence. Napriek pomerne krátkej minutáži celého albumu na mňa toto atmosférické predelenie dvoch tvrdých metalových polovíc pôsobí veľmi osviežujúco.

„Light Runs Through Light“ a „Perennial Incantation“, to je už zase starý dobrý death metal, nekompromisne strhujúci, a možno trochu neobjektívne musím napísať, že je presne taký aký mi najviac lahodí. Cítim, že každý song je detailne prepracovaný, (napokon, od debutu ubehlo 5 rokov). Mám dôvod domnievať sa, že chlapi si pri tvorbe dali sakramentsky záležať a nič nepodcenili. Nenachádzam žiadne slabé miesta, žiadnu vatu, umelé naťahovanie skladieb, bezduché vsuvky, jednoducho nič čo by narušilo moju pozornosť a začalo ma nudiť. Každá pasáž je dokonale premyslená a dokonale zahratá, a aj rôzne žánrové či mimo žánrové odchýlky do seba perfektne zapadajú a vytvárajú komplexný celok tak prirodzene, ako ich dokážu vytvoriť len oddaní metaloví perfekcionisti. A ešte jedno musím spomenúť – texty. Kapela sa takmer koncepčne inšpiruje starými indoeurópskymi mýtmi, ktoré spája spoločný motív slnečného božstva. Určite stoja za pozornosť! 

Záver tohto 36 minútového opusu kráľ strávi na horách. „King in the Mountain“ je majestátne dielo! Krajina je mŕtva a neplodná, stojac medzi ruinami v srdci hôr do večného spánku upadám. Klasický valivý death metal vyústi do geniálnej (funeral) doom metalovej pasáže s ukrutnou blackovou riffovačkou na záver.

Bude toto cesta, ktorou sa kapela bude uberať? Prečo nie. Na Hálios je často počuť žánrové odchýlky a niet pochýb, že chlapov to baví, a hlavne, že to naozaj vedia. Kompozične je to neuveriteľne silný, pestrý, prepracovaný album vysokej úrovne, ktorý nebude jednoduché prekonať. Už teraz som plný očakávania, čo bude nasledovať, a aj keby to zase malo  trvať 5 rokov, ja vôbec nepochybujem o tom, že to bude veľkolepé.

Jedného dňa kráľ príde a slnko opäť vyjde.

Aby sa mi lepšie písalo, aby som vôbec dokázal písať v týchto pekelných horúčavách,  považoval som za nevyhnutné schladiť sa ľahkým perlivým Sauvignon Blanc z malokarpatského vinárstva Malé divy. Odporúčam!  

#245 Abuol / Alternative / Viaola Ziaouk / 22-08-2024

 

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som zmes mäsa, vnútorností, kostí, zmyslov a vedomia. Pracovne šaškujem v sklade, a tu a tam skrz mňa vznikne nejaký song, či text. Poslednú dobu ma zaujíma vedomie Krišny.


2 V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

V skratke - najprv som ako decko nahrával metalové songy o chlebe vo vajcu na kazeťák – všetky nástroje som robil ústami, počas tínejdž rokov to bola kapela 2wood4wood, kde som spieval, vtedy ešte anglicky, a mali sme dokonca aj pár fajn songov. Časom sa každý rozutekal, tak to skončilo. Neskôr som začal hrať na gitaru a ešte neskôr - pod vplyvom depešu - na klávesy, tak vznikol one man projekt Abulia. Niekedy v tom čase sa mi konečne podarilo vybaviť prvý koncert, kde okrem mňa hrali aj Vyschlí sysli. Na konci ich setu sme spolu zahrali song Som tehotný a keď od nich odišiel basák - a zakladajúci člen - tak som na Samčov popud začal hrať s nimi - basu na klávesy. Zároveň hrávali aj oni so mnou - to už bol v podstate začiatok Abuolu (zistil som, že kapelu s názvom Abulia už majú nejaký taliani, tak som to premenoval). Niekedy v tom období som začal skladať v slovenčine, no a Abuol band v súčasnej podobe sa sformoval tak nejak sám od seba – myslím, že na popud Raptora, ale fakt si to nepamätám - pred pár rokmi.

3 Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Mám už milión rokov jediné kombo AK60GR, relatívne novú elekto-akustiku fender redondo, elektrickú gitu gretch a z efektov je to DS-1 a najnovšie aj NANOCLONE.


4 Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Nahrali sme to vo februári 2023 v skúšobni kapely Time to rest (dík Vtipalko!), každý song sme nahrali dvakrát a bolo to, nebol proste čas, ale keďže v podstate takmer neskúšame, tak na tom nebolo nič divné… niektoré songy sme mali viac či menej zohrané z koncertov, iné vznikli tesne pred nahrávaním (napr. Vďaka). Nahralo sa to za jedno poobedie a pomáhal nám s tým jeden taký Ľubo, ktorý neskôr zmixoval a zmastroval song Kone Čnone. Basa sa - zrejme - kvôli zlému káblu nahrala chujovo, tak ju Samčo v Brne nahral nanovo a zároveň urobil konečný mix a master.


5 Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Tipol by som, že mozog.


6 Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Vyzdvihol by som tú, ktorá nikdy nestihne vzniknúť, lebo je určite parádna.


 

7 Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Ja neviem, manuálna zručnosť je manuálna zručnosť a umenie je umenie. Ale je to skutočne tak? Čo ak vás iba vodíme za nos? Pravdu sa dozviete na konci pořadu.


8 Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

No zasahovať môže do akýchkoľvek tém. Neviem prečo by nemohlo.


9 Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Spomeniem koncert v Brne (ešte so Sysľami), keď sme sa – povedzme nešťastnou náhodou – zhubovali tak, že sme dokázali odohrať max tak pätnásť minút - a aj to sme hrali jednu vec dokola. Potom mi už nešlo hrať, lebo to už bolo moc psycho. Ale keďže to bolo dolnom skle v Brne, nebol to až taký problém, ľudia to akceptovali. Aj keď vzhľadom na dosť zauzlené spomienky z toho večera, už presne neviem. A celkom často som sa v tých časoch zložil(pri hraní sólo - na akustickej gitare) tak, že som nebol schopný zahrať takmer nič, akurát sa pri hraní v kuse mýliť, váľať sa po zemi a zjapať(viem to hlavne z počutia, lebo z väčšiny tých koncertov mám okno), toľko k dekadencii.


10 Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Mali by sme ako kapela nahrať ešte aspoň jeden album, možno aj nejaké ďalšie songy o lietajúcom jazvečíkovi, inak neviem. Nič také konkrétne.

 

11 Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Nie. Som súčasťou transcendentálnej scény.


12 Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Uff neviem, to nie je otázka pre mňa.


13 V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Neviem, niekedy asi nebol taký pretlak hudby. V tom balaste je stále ťažšie naraziť na niečo nové a podnetné. Teda aspoň pre mňa.


14 Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes? Ktoré ti naopak lezú/liezli na nervy?

Mal som a mám rád punk, hlavne asi Davovú psychózu… v súčasnosti počúvam snáď iba hudbu, ktorú robia kamoši. No a z SK UG scény by som vyzdvihol košických Symbol show – dokonalá kapela, tých je večná škoda, že už nehrajú.


15 Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Nie som ochotný akceptovať napr. ani také heľenine oči, takže to je asi tenká hranica… ale ako pacifista, im to ich šaškovanie dokážem odpustiť – je to stále lepšie ako podnecovanie k násiliu, ospevovanie vrahov, diskriminácia a podobné sračky, ktoré v umení nemajú čo robiť.

 

16 Čo ťa na domácej scéne serie?

Heľenine oči ...ale nie, srandičky. Asi to budú najmä slabé texty. Ešteže nie som jej súčasťou.


17 Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Woodna stocka je super, rovnako aj Samčov minifesťák, lebo tam často hrajú zaujímavé kapely, či projekty, ktoré až tak často nehrávajú. V zahraničí sa mi celkom páčil Brutal Assault a miš-maš.


18 Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Mozog?


19 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Zvuk(koncertný) mali super už spomínaní Symbol show, pekný klip je Zuza od Raptora, album Chvostoskoky od Džumelca a obaly albumov od Lukáša (Lukindel).

 

20 Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Album - Serious music: Bahno společnosti, kniha - Bhagavad gítá – taká aká je, film na odporúčanie mačacieho bociana - Train to Busan, z hier bola super Silent hill jednotka, do tetovacieho štúdia nechodím a pivo nech si dá každý aké chce.


21 Vinyl/CD/MC ?

Nemám si kde prehrať ani jedno z toho, ale na hoarding sú vhodné všetky tri.


22 Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Gabo zo Symbol show, alebo Lukindel.


23 Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

„Včera bylo zítra, což bylo předevčirem.“

===========================================================

Linky:

https://abulia.bandcamp.com/

#131 Flork Reviews: Kragrowargkomn & Jori Josiphson - Körkarlen Suite (2024)

 

Kragrowargkomn & Jori Josiphson - Körkarlen Suite (2024)

by Flork 

Ever since its release in 1921, the haunting allure of Victor Sjöström’s Körkarlen (The Phantom Carriage) has captivated audiences, and now, over a century later, the film finds new life through the chilling soundscape of Körkarlen Suite, an alternative soundtrack crafted by experimental artists Kragrowargkomn and Jori Josiphson. If you are unfamiliar with this epic silent film, it may give you some context by first giving the movie a watch before listening to the album. The story revolves around David Holm, a man whose life is marred by alcoholism and cruelty. According to legend, the last person to die before the clock strikes midnight on New Year's Eve is cursed to drive the Phantom Carriage, a ghostly vehicle that collects the souls of the dead, for the next year. And with this imagery in mind, Kragrowargkomn and Josiphson pay an audacious homage to the silent era, blending drone, dark ambient, and funeral doom into a work as eerie and timeless as the film it accompanies.

Körkarlen Suite begins with Prolog, a near ten-minute immersion into the void, where Kragrowargkomn's under-tuned six-string bass guitar reverberates through a thick fog of distortion. The rumbling drones, reminiscent of the legendary sounds of the doom/drone metal group Sunn O))), lay a foundation that is both oppressive and captivating, setting the tone for the journey ahead. This sonic landscape is further enriched by Josiphson’s use of acoustic instruments, particularly the Indian harmonium and Tibetan singing bowls, which add layers of ethereal beauty to the album's otherwise desolate atmosphere.

 

One of the most striking aspects of this project is how it respects the pacing and structure of Sjöström’s film. The soundtrack doesn’t just accompany the visuals; it interacts with them, enhancing the horror and emotional weight of the narrative. Tracks like Smrt Prichadza (Death Approaches) and Tyran David (David the Tyrant) are particularly effective in this regard, as they underscore the film’s non-linear exploration of a man’s spiral into madness and his subsequent reckoning with Death. The use of live drums provided by El Muflono on Tyran David and Epilog adds a visceral element to these moments, grounding the ethereal soundscape in a primal, human intensity.

In addition, Jori Josiphson’s contributions are especially noteworthy for their ability to bridge the gap between the electronic and the organic. His vocals, though sparse, are haunting, blending seamlessly with the harmonium’s droning chords and the metallic resonance of the Tibetan singing bowls. These elements combine to create a chemistry that feels both ancient and avant-garde, which is a fitting tribute to the film’s portrayal of a spirit world caught between heaven and earth.

The album also succeeds as a standalone piece of art. As I noted above that watching the film should add clarity and added value to the listening experience, even without the visual accompaniment, Körkarlen Suite offers a compelling journey through darkness and redemption. Tracks like Zimna Noc (Cold Night) and Spomienky (Memories) are immersive and evocative experiences, drawing the listener into a world of introspection and haunting beauty. The balance achieved between the relentless drone and the more melodic, acoustic passages showcases the duo’s deep understanding of dynamics and mood.

 

Körkarlen Suite was first performed live at the SCANDI 2022 festival in Bratislava, where it was met with acclaim from both film and music communities. The album’s release in July of 2024, under the Sky Burial label, has only cemented its status as a ground-breaking work in the realm of experimental music. The limited-edition cassette release, along with digital options, reflects the project’s roots in a tight-knit merch community that values physical media and the intimate connection it fosters between artist and audience.

And the Florkman’s prognosis? I have to admit that Körkarlen Suite is not just an alternative soundtrack, but a masterful reimagining of a cinematic classic through sound. And although there have been other soundtracks created for the film by various artists over the years, Kragrowargkomn and Jori Josiphson have crafted a unique gem that is as timeless as the film it pays homage to. I would say that Körkarlen Suite is essential listening for fans of drone, dark ambient, and experimental music. It’s a project that not only pays homage to its source material, but also stands as a powerful work in its own right, capable of evoking the same existential dread and beauty that made The Phantom Carriage a lasting work of art.