Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Jano: Volám sa Jano AKA HRAJRUKA, som gitarista a v posledných dňoch ma najviac zaujímali koncerty, na ktoré sme sa pripravovali.
Beňo: Som Beňo a hrám sa na gitaristu. V týchto dňoch ma najviac zaujíma asi to, že kedy už konečne budú v obchodoch také tie bohovské letné broskyne. Nie tie natvrdlé kyselé ale také šťavnaté a sladké. A ešte vieš čo? Skapala mi mäta čo som si len nedávno kúpil, to ma mrzí. V neposlednom rade mám na balkóne štrajkujúce paradajky, z ktorých bude asi konský kokot.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Jano: 1.Safe Distance - Gitara + spev, ďalej to bol jeden deathmetalový projekt, ktorý snáď ani nemal názov.
Beňo: Catastrofy – gitara. A sem si možem napísať aj, že som v Besne zahral 3 pesníčky na basu na jednom koncerte. Bolo to krátke ale pre mňa silné.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Jano: Posledne som použil na koncerte môj nový gear - MOOER Ge300, koncový zosilovač MOOER BABY BOMB, Gitary momentálne na live situácie používam dve. LTD DELUXE MH - 1000 a SOLAR A 2.6 LN
Beňo: Nástroje – Jackson DK2M, Jackson WRXT
Aparát – Randall RD100H, Marshall 1960 Vintage,
Efekty – Mooer GE300Lite
Vysielačka – Line6 Relay G30
To nie je kompletná výbava ale použil som to všetko na poslednom koncerte. Zaujimávé to moc nie je. Obyčajné veci. Pre mňa osobne je všetko okrem gitár iba vec čo mi pomáha hrať. Hocikedy by som hocičo vymenil a skúsil nové ale to sa mi zas nechce. Jackson DK je asi jediná vec čo si veľmi cením. Mám ju už viac ako desať rokov a nikdy s ňou nebol vážny problém a nikdy na koncerte nesklamala.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Jano: Ako pre koho. Moj subjektivny názor môže byť, že ked niekto kopne do plechovky od farby a vyleje to na betón tak to je umenie. Objektívne ale môžem povedať ze napr. to, čo robi Bach, umenie naozaj bolo. o moment, ktorý oddeluje manualnu zručnosť od umenia? Viď. napr. Yngwie Malmsteen. Ten podla mňa nikdy nerobil umenie, je to skiller svojej doby ale podľa môjho názoru nikdy nič poriadne nevymyslel. Za to Steve Vai áno. Myslím, že títo dvaja maníci sú celkom dobrý príklad.
Beňo: Subjektívne lebo jeho vyjadrenie je individuálny prejav a jeho vnímanie treťou osobou je tiež individuálne. Každopádne sa vie nájsť aj nejaká zhoda väčšiny, že čo je úplný gýč. Neexistuje avšak žiadna čiara. Lebo nakresliť dokonalý štvorec 4x4 chce veľkú zručnosť a dosiahnuť to je umenie. Ak sa nájde niekto kto to obdivuje, tak máš už aj publikum.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Jano: Ja si myslím, že určite nie. Ale existuju určité morálne hranice, ktoré by sa prekračovať nemali.
Beňo: Nie, veď umelecky sa dá interpretovať každý zlá aj dobrá vec na svete.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Jano: Moja osobná hranica kedy niesom ochotný akceptovať tvorbu umelca je, keď jeho tvorba nejakým spôsobom potláča základné ľudské práva.
Beňo: Keď je niekto radikálny, vymletý, tupý hejter hocičoho, čo sa jemu nepáči lebo je do seba zahladený, hlúpy, obmedzený fas.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Jano: Inšpiráciu čerpám z externých impulzov z môjho života.
Beňo: Neviem, chytím gitaru a skúšam. Vždy to ale podmienené kapelou a nejakým nápadom na song, ktorý niekto donesie. Skôr Jano donesie nejakú časť songu a do toho treba dačo domyslieť alebo niečo upraviť atď.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Jano: Bastardi spoločnosti. Je to song, ktorý sa mi dobre hrá. Je mi sympatický pretože reflektuje našu scénu.
Beňo: Najviac je pre mňa song Ja som spokojný lebo ja som spokojný.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Jano: Sekera je zákon. "Kráčam lesom s mojimi bratmi"
Beňo : To bude určite Morava. O útlaku čo tu bol a o slobode, ktorá tu nie vždy bola. Nemalo by sa na to zabúdať.
Úryvok:
Kľudne si sadni ku mne a namoč svoje dlane.
Pokojne plávaj, dotkni sa brehu na druhej strane.
Nikto nás nezastrelí, nikto nás neprebodne.
Môžeme prúdiť do sveta ako rieka slobodne.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Jano: Moje hudboné ambície keď som v 15 tich začal hrať na gitaru boli skromné. Chcel som hrať moju vlastný hudbu pred živým publikom. Keď som mal svoju prvý kapelu ešte stále ako teenager, videl som sa na svetových tour. Po 3 och koncertoch s Catastrofy som ale veľmi rýchlo vytriezvel. Realita je teraz dostatočne uspokojivá. Môj sen ako 15 ročného chalana sa splnil. Hrám pred ľudmi muziku, ku ktorej som veľkým kusom prispel.
Beňo: Nikdy som nemal nejaké extra hudobné ambície. Vždy som chcel iba hrať s kamošmi hudbu čo ma baví. Na chvíľu som si aj myslel, že by sme mohli byť veľká kapela. Stačilo sa ale iba trošku zamyslieť a nájsť na nete, že koľko kapiel na svete existuje a to ťa hneď prejde. To ale neznamená, že sa nemáš snažiť. Treba robiť čo ťa baví, venovať sa tomu a mať z toho radosť. Realita je vlastne asi aj lepšia ako by som čakal. Hlavne, čo sa týka toho, že už máme kapelu 16 rokov a stále v pohode fungujeme.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Jano: Silné momenty tu boli, na festivaloch, na velkých akciách. Každý koncert má svoje silné momenty. Ale úplne konkrétne ti asi na túto otázku neodpoviem.
Beňo: Hranie na veľkých festivaloch vždy poteší. Pohoda, Brutal Assault, Obscene Extreme, to sú také silnejšie momenty. Najviac mi ale vždy odjebe dekel naše Besnenie zbojníkov, to je každý rok najsilnejší moment, ktorý sa opakuje. Celkovo ale máme v kapele dosť pokoru, čiže si nikto nehladká ego nejakou trofejou za hranie niekde alebo s niekým.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Jano: Je ich viac ale dospel som do veku, v ktorom mi tieto stories neprídu moc cool. Verejne som ich už viackrát vysolil na zlatom podnose ale už sa tým moc nechcem pripomínať.
Beňo: Stali soarôzne veci ale tak mohol by som vybrať koncert v Liberci. Naši český bratia majú už dosť dlho na marihuanu také volnejšie zákony. Niektoré kapely pijú a niektoré húlia. Tak sme s Janom skúsíli. Najhoršie na tráve je asi to, že si to nakoniec aj pamätáš lebo z chlastu ta proste vypne a nič nevieš. Tak mi sme to aj kombinovali, veď však dačo zvládneme. Ja si pamätám ako som sedel na sedačke a vždy keď som žmurkol som mal pocit, že prešla aspoň polhodina. Tak som bol dosť vytrasený z toho, že prečo sa ľudia okolo mňa vôbec nehýbu a stále stoja na tom istom mieste. Bol tam aj fantastický zapchatý záchod na chalanských veckách. Vtedajší basák, Lukáš, začal v jednom momente pozývať ľudí na záchod, aby tomu dodali grády. Následne to už išlo samo. Keď to pretieklo, doniesli ako záchranu kartóny a vydláždili nimi celý hajzel. Čiže človek sa vznášal ako surfer na 5 cm vrstve moču. Neskôr z toho začali vypadávať aj malé hnedé kinder surprise. Keby v celom klube nebol koberec, tak by to bolo určite oveľa hygienickejšie. Keby tam boli okná, tak by sa to dalo aspoň vyvetrať. A keby sme v tom klube priamo aj nespali, tak by som sa nemusel tak zdegradovať aby som tam mohol zaspať. Klamem, zoťal by som sa aj bez toho. Vtedy sme ešte pili.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Jano: Naďalej sa venovať kapele. A mojím streamom na Twitch TV
Beňo: Aktuálne dokončujeme album, ktorý sme nahrávali doma a v skúšobni. Roman sa dal znova po rokoch na poriadne nahrávanie, celé to mixuje, mastruje atď. Ak pôjde všetko ako má, tak bude vonku ešte do konca roku určite. Ktohovie čo potom, či bude nejaká ďalšia vlna a či budeme hrať koncerty alebo budeme zavretý doma. Tým pádom asi budeme mať čas makať na ďalších songoch :D
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Jano: Ano citim sa byť súčasťou undergroundovej scény.
Beňo: Ja vôbec neviem aké existujú scény. Ale je to proste metalová scéna, a tá je celkovo taký underground asi. Myslím, že sme jej súčasťou, poznáme veľa kapiel, s veľa sme hrali. Vždy rád stretnem znova hocikde, hociktorú kapelu a pokecám. Fandovia sú mega a niektorí sa vracajú na koncerty v takej miere, že už ich aj poznáme a do toho pribúdajú ďalší.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Jano: Sorry, k tomuto sa ti neviem vyjadriť. Niesom takýto pamätník.
Beňo: Ja som v 90's ešte vedel o scéne veľký konský nič. V roku 2000 som mal ešte len 12 rokov. Celkovo nie som historik. Vôbec si nepamätám kto, kde a s kým hral. Jedine, ak si s niekým zaspomínam. Z rukávu neviem vytiahnuť nič. Určite boli nejaké signifikantné črty dekád ale my hráme nejak 16 rokov, čiže ešte nie moc dlho. Čo si všímam je, že veľa kapiel už neexistuje.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Jano: Náš trh v 90´s nebol tak presýtený. Kapely si mohli vydupať svoje pevné miesto relatívne ľahko. V dnešnej dobe vnímam veľký pretlak inštrumentalistov. Vďaka ľahko dostupným informáciam sa dnes možeš naučiť vďaka netu čokoľvek. To má ale za následok pretlak kapiel, v ktorých sa práve tá tvoja ľahko stratí.
Beňo: Podľa mňa majú terajšie kapely výhodu v tom, že dokážu makať na hudbe aj bez toho aby sa stretli. My sme museli prezentovať nápady vždy v skúšobni lebo sme nemali inú možnosť. Teraz je dosť ľahké spraviť bicie v midi, nahrať do toho riff na kompe a poslať spevákovi, nech si to vypočuje. Ľahšie sa tiež hľadajú rôzne lekcie a cvičenia na nástroje. V tomto je táto doba super. Stále ale záleží iba na vôli hrať a učiť sa. Môžeš mať milión možností ale keď tomu nevenuješ čas, tak to nepôjde.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Jano: V minulosti to bol thrash, punk, death metal. Dnes mám rád čokoľvek v drvivej väčšine sa jedná o rap.
Beňo: Na žánroch mi záležalo dakedy. Najviac som počúval thrash ale aj iné rožné metalové žánre. Teraz mi na tom nijak nezáleží. Počúvam všetko, od popu po hocičo tvrdé. Nemám problém s ničím, čo sa mi páči a čo je v pohode hudba. Skoro všetko čo som mal rád si v pohode pustím aj teraz. Ktoré SK kapely mám rád je ovplyvnené aj tým, že či sú to v pohode ľudia. Poznám kapely, ktorých tvorba sa mi nepáči ale mám ich rád ako ľudí. Z našej SK mini scény spomoniem napr.: Rozpor, Čad, Majster Kat, Adacta, Betón, Pivnica, Besna, Radiation, Jakubysko, Fyasco, Kazostroj, Wilderness, Rana, Hrobar, Human Humus, Ataraxia, Hrdzavý nôž, Distax, True Reason, Acid Force, Blind Rättvisa.
Dosť veľa dobrých ľudí tu robí tento underground.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Jano: Spoločný menovateľ je podľa mna láska k tomu čo robíme. Rozdeľovať nás môže zbytočné elitárstvo. Je to trápne.
Beňo: Rozdeľuje ich škatuľkovanie žánrov a dakedy aj koncertov. Ja som to vždy bral, že sme všetci pankáčí, hardkoráci a metalisti jedna banda bastardov spoločnosti. Nie každý to tak vidí. Celkovo ale máme spoločného dosť a hlavne to, že máme radí podobnú hudbu a chceme sa všetci vklude stretnú na koncerte a užiť si ho.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Jano: Občasné vyššie spomenuté elitárstvo, úzkoprsosť.
Beňo: Nič, ja som spokojný.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Jano: Za mňa osobne to je FYASCO - TINA TURNER
Beňo: Odporúčam klip FYASCO – STREJDEJDŽÁK. Veľmi silné umelecké spracovanie. Je to priam zo života. Dve minúty, do ktorých sa vieme všetci vžiť. A mám pocit, že to museli točiť dvakrát.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Jano: Album - ktorýkoľvek od SYLOSIS, kniha - Deti zo stanice zoo, film - Ace Ventura, seriál - Happy, hra - Call Of Duty - warzone , tetuje ma kamoš na instagrame ho viete nájsť ako "borisxprimitiv" a čo sa týka piva, niesom žiaden kulinár, potešia ma krušovice alebo plzeň.
Beňo: Z hudby ma akurát nenapadá nič, čo by mi odpálilo dekel. Dobrá je ale Miley Cyrus - Malibu live pre BBC Radio 1's Live Lounge. Kniha by sa našĺa. Existuje veľmi príjemný rozhovor s psychológom Ivanom Štúrom. Volá sa to Kto chce žiť, nech sa kýve. A vždy rád odporúčam Shopping and Fucking od Marka Ravenhilla. Počítačových hier je milión a pol, dosť v pohode hra je Inside. Je to taká hlavolamová príjemná platmoformovka. Tetovaný nejsom a pivo pijem stále iné.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Jano: Fyasco, chalani majú neskutočné vajcá.
Beňo : Pre mňa je reálne najlepšie naše Besnenie zbojníkov lebo sme doma, sú tam všetci naši kamoši a fanúšikovia. Môže to byť v hocijakom klube a stále mám pocit ako by sme hrali pre ľudí, čo prišli pozrieť do skúšobne.
Vinyl alebo CD ?
Jano: Spotify.
Beňo: Spotify? :) Je mi to úplne jedno ale CD prehrávač doma ani nemám. Gramec mám, platna vždy poteší ale väčšinu hudby počúvam vlastne cez net.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Jano: Fyasco, Brizolit/Tatrovka,
Beňo: Celý ten zoznam SK kapiel čo som napísal vyššie by som si rád prečítal.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Jano: "Dopichám ťa mojím nožíkovým kokotom" - TATROFKA200025000 - toto je momentálne môj a frajerkin najfrekventovanejší citát.
Beňo: Veľmi sa mi páči jeden dizajn od Sick Minded: POKORU KURVA. Je to pravdivé.
==========================================
Linky:
https://catastrofy.bandcamp.com/
https://www.youtube.com/channel/UCzHBu3pkO584Ky43aIS8MhQ
https://www.facebook.com/catastrofy
No comments:
Post a Comment