#199 Dilemma // Alternative Rock // Ján // 6-2-2023.

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Srdcom muzikant, profesne manažér. Hudbe sa venujem od 9 rokov, keď som začal hrať na violončelo. Rok na to som pridal gitaru a keď som v 13 dostal elektrickú, hneď som začal tvoriť vlastné skladby. V 15 som založil skupinu Dilemma a pod týmto označením robím hudbu dodnes.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Okrem nástrojov, ktoré som spomínal, je to hlavne spev. Ten sa stal mojim najsilnejším nástrojom. A píšem do svojich skladieb hudbu aj texty. Okrem môjho celoživotného projektu Dilemma so posobil aj v skupine Harem Heroes, nahral 1 platňu spoločne s Petrom Bičom a momentálne ešte pôsobím niekoľko mesiacov v novej formácii SeeMore.

 

Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Na spev používam roky Shure SM58, najradšej klasickú káblovú verziu, a ked je to potrebne, copresor TLA a multiefekt Lexicon. Gitár mám viacero, ale najpoužívanejšia a najmilšia je Gibson LP Studio z roku 1993 s ebenovým hmatníkom, ktorá bola zhodou okolností vyrobená na moje narodeniny. S ňou som zažil, zahral a nahral to najdôležitejšie v mojom hudobnom živote. A z aparátov používam najčastejšie hlavu Mesa Boogie, box Engl, prípadne kombo Fender, hlavne ak ide o komornejšie a sólové vystúpenia. A potom ešte x efektových krabičiek.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Náš ostatný album VLNY som nahrával s mojimi spoluhráčmi, ktorí so mnou hrajú už vyše 10 rokov: Marcel Buntaj bicie, Martin Gašpar bass a Matej Morávek gitara. Nahrali sme ho naživo do pásu v študiu Birdland a vyšiel okrem cd aj na vinyle. Tá nahrávka je zvukový skvost a zaslúžila si to. No a v rovnakej zostave sme natočili nedávno ďalší album, ktorý je pred dokončením.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Stav spoločnosti, stav vlastného vnútra. Moje skladby sú veľmi osobné a aj keď sa týkajú spoločenských tém, ostávajú osobnými.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Je ich viac, v každom období mám inú obľúbenú vec z našej tvorby. Ale medzi moje topky patrí Bordell Europe a Moment Forever.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Ako tínedžer som túžil po tom, že naše skladby bude poznať každý. To sa mi dodnes nepodarilo a zrejme to tak malo byť. Už roky sa tým nezaoberám, hudbou sa neživím, užívam si tú slobodu v tvorbe, ktorú mi to dáva. Na druhej strane viac vecí by bolo jednoduchších, ak by nás poznalo širšie publikum. To ktoré máme, nám však dáva úžasnú spatnú väzbu.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti

Vydanie ďalšieho albumu Dilemma a pracujeme aj na nahrávke s kapelou SeeMore.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Mám veľa priateľov medzi kamarátmi, ale ako súčasť scény sa určite necítim. Ani neviem ako by to malo vyzerať.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Uvedomenie, naplnenie, melanchólia, akčnosť.


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Programovo nie. Snažím sa aby veci zneli čo najlepšie a ak je to možné, aby sa to podobalo na čokoľvek čo najmenej. Nejaké podvedomé hudobné vplyvy sa však nedajú vymazať, žiadna hudba nevzniká vo vzduchoprázdne.

 

Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

90te roky. Bolo to trošku úprimnejšie, živelnejšie a muzikanti sa sústredili na hranie a nie na to ako veci vyzerajú na sociálnych sieťach. Viac sa chodilo na koncerty a počúvali celé albumy.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Skôr než trendy si ma nájdu jednotliví interpreti. Ale je to asi hip hop, odkiaľ k sebe toho nechám preniknúť najmenej.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Buď ma to zaujme alebo nie. Najviac mi však vadí, ak má niekto príliš afektovaný výraz v speve.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Najlepší zvuk sa dá momentálne dosiahnuť v spomínanom štúdiu Birdland, kde majú úžasné oldschool vybavenie. Artwork, nech sa na mňa nikto nehnevá, sa mi ale najviac páči na našich albumoch, sú to obrazy maliara Nikolaja Feďkoviča a tie sú proste úžasne. 2 z nich dokonca maľoval pri počúvaní toho ktorého albumu. Videoklipy veľmi nepozerám, ale taký pamätný bol pre mňa od Chiki Liki Tua, Láska moja kde si. Fantastický nápad, jednoduché prevedenie, neskutočne zábavné.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Album PJ Harvey: Stories from the City, stories from the sea

Kniha: Erich H. Cline: 1177 pr.Kr. Zrútenie civilizácie a invázia morských národov

Film: Fight Club

Seriál: True Detective

Počídačová hra: Civilization I

Pivo: Mustáž

 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Juraj Tatár


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Všetko, čo sa robí z lásky, robí sa vždy  mimo dobra a zla. (Nietzche)

==========================================

Linky:

https://hevhetia.bandcamp.com/album/low-profile-scream

https://www.facebook.com/dilemma.sk

https://www.youtube.com/@DILEMMAMusicOfficial

#65 Flork Reviews: Cain Da Breth - An Dà Shealladh (2022)

 

 

Cain Da Breth - An Dà Shealladh (2022)

by Flork

 

One thing the Florkster appreciates in an album is the quantity of variety between tracks. I mean, there are loads of albums out there of course that stick strictly to themes and the conventions of their genre, but most often they provide only a handful of standouts, with the gaps in between being filled with somewhat watered-down versions of their hits. Cain de Breth is no exception when it comes to themes, but instead of repetitive choruses and instrumentation, the strength of An Dà Shealladh rests on its variety of sounds and original compositions. And although some of you may think that I am wrong, just listen to the lyrics being sung, as the songs are all stories that stand apart from each other and describe a variety of different themes. You can hear how the group weaves together traditional Irish music with elements of death metal and modern Celtic folk, and this is no easy task to pull off. I particularly like this album, even if the genre itself isn’t quite my cup of tea (I am drinking tea as I write this). But I’m intrigued by the haunting vocals and violins and the light strumming of the guitars. It evokes images in my mind of the rugged Scottish Highlands or the lonely shores of Ireland. And yet, to my surprise, the group hails from Prague, Czechia, bewildering me with their ability to fool me that they don’t come from Ireland.

An Dà Shealladh opens with Eriu, an atmospheric track that subtly introduces the vocals and chill vibe of the album. It’s a beautiful song that is followed by Love Keeps me Sailing, which is a bit livelier, but with an underlying seriousness of the male vocal accompaniment. I become more and more enthralled by what I am listening to, especially as this track flows into Midnight Sun, a haunting melody with both heavier and lighter string instruments. There are no drums or percussions of any sort in the music (actually, that isn’t all true, I did hear some in Mirage of the Twine and Coincidence), just the beauty of the vocals and the strings (and the guitars), conveying a somewhat sombre and contemplative mood. The track I just mentioned, Midnight Sun, is the longest on the album and definitely my favourite as I become aware of the goosebumps on my skin.

Your Name follows and is a cozy interlude that provides a moment of reflection before the captivating lullaby Mirage of the Twine begins. This track in particular is full of beauty and showcases the band’s talent and reverence for Celtic sounds and music. Coincidence and Herafter, especially the latter with its interludes on the flute, are both intricate compositions that feature the haunting and atmospheric vocals that are signature of Cain da Breth. Even Secrets of the fall is no exception, since it resembles a doom metal track that was reborn in a Celtic sound. The album ends much like it begins, forlorn and sad, with Fairy Line, a track that leaves the listener in an introspective mood and contemplating one’s self, as well as life itself.

As I finish my cup of tea, I feel glad that I gave this album a chance. I can see how it would appeal to an older audience or perhaps to anyone wanting some atmospheric music while they read or walk alone in the woods or country. An Dà Shealladh was produced very well and highlights each track with the beauty of the vocals as they evoke strong images and bring the stories to life. Cain Da Breth definitely has a reverence to the past with a strong outlook to the future.

 

 

#198 Decultivate // Harsh Hardcore // Radek a Majo // 3-2-2023.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Radek: Jsem kytarista. Kde mě postavěj, tam hraju. Baví mě hudba. A pak slunce a modrá vymetená obloha. Mám docela hezký dny. Snažím se si to užít, protože nic netrvá věčně.

Majo: motám sa kolo muziky, hrám v kapelách, pijem kávu a momentálne sa snažím čo najviac si užiť výlety a festivaly, ktoré sú super a zároveň náročné v tomto vyčerpávajúcom teple, ale vlastne sa mi dejú samé príjemné veci.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Radek: kapel spousta, teď jsou kromě Decultivate ještě relevantní Skiplife, Plague Patrol, Controlled Existence, Siege Control. A pak mám řadu solo projektů, který ale nechci vytahovat na světlo. Zatím.

Majo: furt bubny, Feed the vulture, Flowers for Whores, chvíľu aj v Jelly Belly, občasné záskoky a hosťovačky kade-tade...noisový projekt War on heaven + kopec rozrobených projektov, ktoré sa snaď časom nejako zformujú do niečoho hotového.

 

Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?

Radek: Moje vybavení je zajímavý tím, že není moc zajímavý. Ale funkční. Pár kytar, nejvíc hraju na Gibson Les Paul a proháním to přes 5150 a marshallovský bedny. Nic extra.

Majo: mám takého frankenštajna zostavu z TAMA Rockstar a Soundworks, ddrum Dominion ... minimalizmus s tučným zvukom a málo veľkých činelov...to ja rád. Veľmi to neobmieňam, rád využívam čo najviac potenciálu nástroja a skôr riešim samotné hranie, ako sa nejako veľmi prehrabávať gearom. Bič z hovna upletieš!


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Radek: Nejradši mám hudbu, která mě donutí vzít kytaru do ruky a stvořit něco vlastního. Od patnácti furt se na tomhle nic nezměnilo.

Majo: podobne ako Radek, jedine počúvaním a chodením na koncerty, to vždy dobre nahecuje. Nepočúvam toho nejako veľa naraz, skôr som schopný študovať albumy do morku kosti, až kým ich úplne neprekuknem...a tak pokradnem!


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Radek: texty moc nevím, hudebně je Černobílej svět jasnej hit. Jednoduchý jak žebřík, ale tak funkční.

Majo: vačšina textov je vždy osobná záležitosť ich autorov a v základe už len tento jav mi príde veľmi zaujímavý. Vačšinu života som texty veľmi neriešil a až potom ako som pochopil, čo to obnáša tak to rešpektujem a celkovo obdivujem...mne sa ľahšie vyjadruje zvukmi, než slovami.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Radek: Realita vždycky lehce pokulhává za ambicemi. Myslím, že je to naprosto v pořádku chtít víc a posunovat se někam. Samozřejmě se střízlivou hlavou a nohama na zemi. Myslím, že se to hezky hýbe kupředu i bez kompromisů.

Majo: keď som začínal? vedieť zahrať všetko, čo počujem. Realita? proces učenia sa nikdy neskončí a o to vlastne ide...som večne nespokojný a tak ma to baví.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Radek: Tisíc příhod, ale asi to nemá smysl vytahovat. Možná by to lidem nepřišlo vtipný. Máme rádi Červenýho trpaslíka haha.

Majo: neviem...prvé, čo mi napadlo je, že som si raz v skúšobni rozsekol obočie o rackový ekvalizér počas headbangingu na vlastnú nahrávku. Inak je toho fakt hromada, good times.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Radek: Jasná věc. Bez zapojení a podpory více lidí kolem nás by to jednoduše nešlo. Cítím se jako v rodině.

Majo: určite áno, aj keď som skôr taký shadow player a nechodím na každú akciu a koncert...no keď sa nad tým zamyslím, tak bez podpory a pomoci ľudí z okolia kapiel, koncertov a samotných fanúšikov by bolo všetko mŕtve, aj vlastné kapely a projekty.

 

Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?

Radek: Každej, kdo pozitivně narušuje status quo, je důležitej.

Majo: Vždy to bola a bude sociálna kritika a v poslednej dobe čím ďalej - tým viac sa rozoberá problematika duševného zdravia, čo je pre mňa extrémne dôležitá téma.


Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?

Radek: Jak kde, jak co, některý žánry jsou na stupidních odrhovačkách pořád dokola postavený. Třeba aktuální old school death metal. Ale baví mě to. Celkem.

Majo: najviac ma vždy osloví chytrá a uveriteľná kombinácia oboch elementov.


Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?

Radek: Záleží na kontextu. Někde mě to sere a přijde mi to trapný, jindy to akceptuju. Nedá se generalizovat.

Majo: ako kedy...myslím, že to dosť úzko súvisí s predošlou otázkou.
 

 

Poznáš interpretov vo svojej scéne, ktorí prerazili? Ako to prijala scéna?

Radek: Úspěch se neodpouští. Nikdy a nikde.

Majo: teraz mi asi nikto konkrétny nenapadne...


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?

Radek: Když je dotyčnej umělec hnědej, může jít rovnou do píči.

Majo: taký štandard- ak niečo hádže do xichtu rasistický, xenofóbny alebo iný podobný morálne zaostalý podtón...alebo stačí že je niečo tak hrozne tupé a nezaujímavé, že to jednoducho vypnem.


Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?

Radek: Všechno bylo napsáno, teď už budeme jen recyklovat a zasazovat známé věci do nového kontextu.

Majo: všetko a nič


Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?

Radek: těší mě hromada aktivních a inspirativních lidí, těší mě, že zažíváme zlaté časy powerviolence. Nic mě nesere, nechci se tím zdržovat.

Majo: teší ma, že sa stále niečo deje a že kapely a interpreti stale vznikajú a sú aktívni...a nesiere ma nič, čo nie je striktne môj problém.

 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Radek: Artwork roku je poslední deska Protijed. Dost hnusnej obal, i ten titul je pitomej. Ale zas jsem si to zapamatoval, takže to asi funguje. Jinak mě nic moc nezaujalo. Pokud jde o studio, nejlepší zvuk leze z Davosu momentálně. To mě hodně baví. Nejlepší artwork ever měli Morkhimmel na desce Ostří černé kosy zní. Miluju ten minimalismus.

Majo: Zvukovo ma dokáže baviť čokoľvek, čo je vkusne a vhodne nahrané vzhľadom na obsah - také niečo môže vzniknúť kľudne aj v garáži. Artwok ma asi najviac zaujal na albume od nulajednanulanula - Život je pomalá smrt - minimalistický cover s unikátnym - z ulice pozbieraným vyschnutým chrobákom uprostred. Mega uletený nápad. Videoklip neviem, ale spomenul som si napr. na Sněť - Folivor. Vtipní chlapci.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Radek: Hudební album je Death - Symbolic, kniha Mechanický piáno od Kurta Vonneguta, seriál Freaks&Geeks, počítačová hra Civilizace 1 navždy. Nejlepší tatér je Jakub Slováček z Olomouce. Pivu moc nedám.

Majo: Album: Coilguns - Commuters, Kniha: na to som pomerne tupý, ale už si k ním hľadám cestu, Film: Climax, Seriál: Love, death and robots, Hra: raz za čas hrám staré chujoviny (THPS2!), Tetko: Voky Tattoo, Pivo nepijem.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Radek: Nejradši mám Obscene Extreme, cítím se tam jako doma. Zahraniční… hm… třeba K-Town v Kodani má neopakovatelnou atmosféru.

Majo: akýkolvek koncert kapely, na ktorú cielene idem aby ma úplne vyzula  z podoby.

 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Radek: Zubár z Controlled Existence než se z něho stane Micky Mongoose Harris.

Majo: Neviem!


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Radek: The basis on which the structure rests seems to me to be chalk...

Majo: Taký švet!

==============================================

Linky a kredity:

Fotky: Jörg Grgel (Garáže Bratislava)

https://www.facebook.com/DecultivatePrague/

 

#64 Tom/EZR Reviews: Funus - Onen svet (EP, 2022)

 

Funus - Onen svet (2022)

by Tom/EZR

 

So here I am sitting on my sofa on Wednesday evening, tired of all the bullshit I went through this week, sipping beer from half empty bottle, stomach gas leaving my body from both ends and listening to the latest release by Bratislava OSDM quintet Funus – Onen svet (EP, 2022). Funus (translates as Funeral but also the name of the legendary beer garden in Bratislava) is quite a new band with 2 releases, Demo from 2020 and recent sophomore EP Onen svet (translates as The Other World). The reason why I decided to review this band is quite simple – first of all, Flork has been busy celebrating Valentine’s day with mrs. Flork leaving no spare time for reviews and as the deadline for a weekly selection is tomorrow morning, I am called to arms (by myself) as an unworthy stand-in. Now my usual approach for when Flork is too busy, is to review shorter material because I believe that reviewing longer albums deserves more attention – so I am grateful for EPs, demos and singles. Honestly, Funus was the first idea that came to my mind after Flork shared the news at 5pm and the reason is simple, OSDM is yet another revivalist genre in extreme music that has got a lot of exposure and attention recently and Funus is one of the few local bands that are taking this return to the roots quite seriously.

As I stated above, Funus is a quintet – 5 guys and an interesting mix of characters. Apart from Roxor (vocals), Magnus (guitar) and Šuhaj (drums) there are Tereza (bass, ex. Beton and also curr. 2 Manky Hookers and a Racist Dwarf) and Garlandus (guitar, also curr. Sperm of Mankind). I mean, bringing people from grind/HC scene to an OSDM band is cool as how can you actually make something old-school sound interesting without bringing influences from other extreme sub-genres? My view is that local scene is still quite conservative, people like to stay in their comfort zones, not too much sub-genre and sub-culture mixing is happening (with the exception of few examples) – especially in traditional extreme music genres like death/thrash/black so witnessing this is very positive. But maybe it’s just me being too smart after finishing second bottle of Pilsner Urquell (blessed be Josef Groll, holy archangel of heavenly brew).

But enough speculations and beertalk, let’s take a look at Onen svet – a four songs EP of length between 14-15 mintues. It starts with opening track “Hurikán na Vatikán” (Hurricane at the Vatican) which is a mid-tempo death metal stomper track with early 90’s alike juicy riffing and layered growl vocals. It’s a 3,5 minute song strongly reminiscing Krabathor’s Only Our Death Is Welcome era. The second track “Bažina” (Swamp) opens with a riff which is the homage to Cannibal Corpse’s song from Butchered at Birth album, Under the rotted flesh. I am not sure if this is intentional or not but I am immediately taken 30 years back to times when Chris Barnes and his band moved limits of extreme a few kilometers further and I am not complaining. Third beer … and third song “Lykan” (Lycan) which combines several elements that I enjoy about death metal – groovy mid-tempo riffs which were introduced in death metal by US Six Feet Under on their debut Haunted and disturbing wailing of guitars that I first captured on Immolation’s Dawn of possession. An ingrediency which makes this soup interesting is Roxor’s phrasing which is very punctual and reminds me in the best possible sense song Jáma pekel by Master’s Hammer. Fourth song “Onen svet” (The Other World) is the continuation of all elements captured before (with song name referencing another cult track by Master’s Hammer) with a nice guitar hook that adds that emotion which connects you with the world beyond.

The EP ends and I am thinking about all the references that I’ve made – am I too old (too cold) that everything reminds me of something? Is it OK to make so many references in a review or not? Then I am thinking, most of extreme music that I listen to today is revivalist and retro, simply people paying respect to older generations of musicians and genre defining albums that were written in late 80’s / early 90’s (which for me was the best period for new music) … hell even the name of the genre is Old School Death Metal, it’s “old school” – it’s supposed to remind you of something old. I don’t feel guilty, just on contrary – I feel nostalgic, this EP takes me back to times when I was an absolute fanatic for all extreme and sick. I am grateful that bands like Funus exist and that they keep the legacy alive.

 

 

#197 Hysteric Helen // Deathrock // Dirty77 // 31-1-2022.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

V prvom rade som cynický nihilista so silným zmyslom pre sarkazmus. Fyzicky síce starnem rýchlejšie, než mi je príjemné, ale mentálne som sa zastavil niekde pri 12-tom roku. Od svojich predkov som získal hudobné gény, vďaka ktorým nedokážem fungovať bez hudby, a preto dobrovoľne prijímam celoživotnú nálepku „hudobný fanatik“. Ako krpec som najprv brnkal na gitare, neskôr som objavil klávesy... Postupom času som začal snívať o vlastnej kapele. Ako 23-ročný som sa omylom dostal k DJ-ovaniu (s bratom sme dlhé roky organizovali WALTZ IN BLACK party), a popritom som sa ako DJ zoznámil so správnymi ľuďmi z dark komunity, ktorí ma nenápadne a nechtiac posunuli ku vzniku kapely HYSTERIC HELEN. Po pauzách a rozchodoch sa k Helene stále vraciam, - ako si sa toho neviem zbaviť.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Nemám nutkanie meniť, či zakladať nové kapely, ale okrem svojej domácej HYSTERIC HELEN (spev, gitara, klávesy) som určitú dobu pôsobil v zoskupeniach THE FRANCEES LANE, CARAMEL EXILE (gitara, spev) a v súčasnosti „špatím“ v darkelectro formácii PROJEKT203 (gitara).


Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Od malička ma očaril tvar lúbových (semiacoustic) gitár. Zaľúbil som sa konkrétne do modelu GIBSON ES-335. Doteraz vlastním a hrávam na gitarách s týmto dizajnom  od Epiphone a Stagg. K nim používam môj obľúbený jednoduchý efekt  ZOOM505 ll. Spomeniem aj staršiu klasiku–basgitaru JOLANA IRIS, ktorá patrí medzi moje prvotiny. Samozrejme bez mikrofónu SHURE a klávesov YAMAHA by to nešlo. V ponuke sa vždy nájdeniečo nové (a aj profesionálnejšie), ale pokiaľ niečo v závale emócii a vyšinutosti neroztrieskam, tak nemám dôvod meniť za novšie.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

„Estrangement Of The Ordinary“ hudobný nápad vznikol pred 2-3 rokmi takým bežným spôsobom – počas fádneho dňa ma zrazu chytilo neodolateľné nutkanie sprzniť jednu z mojich gitár, tak som schmatol tú, ktorá bola najbližšie po ruke a po chvíli brnkania a správnej konštelácii hviezd začala zo mňa vyliezať nová potenciálna hitovka. Pôvodne som nemal v pláne vydávať nový materiál, ale pred rokom som spoznal zaujímavú dvojicu (Ondrej Pešek, Sissi Enns), ktorí ma inšpirovali a naštartovali vo mne druhý dych na znovuzrodenie HYSTERIC HELEN. O text sa postaral Richard Veal a skvelý mix a master má na svedomí už spomínaný Ondrej. Video vzniklo úplne spontánne u mňa v kúpeľni. Všetko od kamery, réžie a strihu som spackal sám. Či to stálo za to, to už posúďte sami.

 

Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Určite je to momentálna nálada, pocit... Pri komponovaní dávam svojej nevyspytateľnej nálade voľný priebeh, čo sa odráža aj v rôznorodosti jednotlivých skladieb. Ako príklad spomeniem trebárs recesistický song „Dont Smile My Darling“ s bluesovou atmosférou, alebo pofidérnu electro parketovku „Kiss Me Piss Me“.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Keď vezmeme do úvahy, že moja tvorba je prioritne a výlučne zameraná pre podivínov, tak logicky musím vyzdvihnúť všetky skladby, aby som žiadnej neukrivdil.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch,keď si začínal a aká je realita ?

Na začiatku som nemal žiadne veľké plány. Až s pribúdajúcimi úspešnými koncertami v zahraničí (Viedeň, Budapešť, Praha, Lipsko, Bern) ma chytila túžba, resp. posadnutosť vydať oficiálny album (CD), čo sa mi nakoniec v roku 2013 splnilo.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Doteraz nezabudnem na koncert vo Švajčiarsku. Dva dni pred koncertom som dostal vysoké horúčky, odišiel mi hlas, nedokázal som sa udržať na nohách. Nebolo by fér voči organizátorovi to zrušiť na poslednú chvíľu, tak som sa premohol a v deň koncertu sme vyrazili. Počas celej cesty som v aute olizoval med, aby som mal na večerné vystúpenie aspoň nejaký hlas. Nakoniec som ten koncert v 40 stupňovej horúčke odspieval a odohral. V Berne nás prijali ako hviezdy, mali sme plný klub a super atmosféru, takže to utrpenie stálo za to.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

HYSTERIC HELEN je po 10 ročnej prestávke späť,  takže chystám otravovať fanúšikov svojou novou „hysteric“ tvorbou. A vo formácii PROJEKT203, kde pôsobím ako gitarista, to tento rok vyzerá na nový album a zopár vystúpení na festivaloch.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Ani moc nie. Aj u nás sa nájde zopár skalných fanúšikov, čomu som moc rád, ale už od začiatku existencie kapely mám pocit, že nás domáce obecenstvo nepochopilo. Ale rozhodne nie som kvôli tomu frustrovaný. Ozývajú sa mi ľudia a kupujú CD z Maďarska, Nemecka, UK, USA, Izraela... a to je hlavné, preto si nerobím ťažkú hlavu zo situácie na domácej scéne.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Akúkoľvek. Radosť, smiech, melanchóliu, nenávisť, lásku, strach, závisť, nervozitu, obžerstvo, pohodu, romantiku, akúkoľvek fóbiu, akúkoľvek fíliu.... Je úplne jedno akú emóciu a reakciu prinesiem poslucháčom, hlavne aby to po prvých tónoch nevypli.


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

O nič sa nesnažím. Robím hudbu ako najlepšie viem a tieto veci neriešim, ale pripúšťam, že nechtiac sa občas k niečomu priblížim, ale rozhodne to nie je zámer. Takisto treba rozoznať rozdiel medzi inšpiráciou z vonka a drzým vykrádaním.

 

Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Rozhodne ma hnevá zlá načasovanosť, čo sa týka postpunkovej a new wave scény v rokoch 1978-1982, keď som bol ešte nesvojprávne decko. Závidím všetkým, čo boli v tých časoch v puberte a mohli ten ošiaľ zažiť na vlastnej koži.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Súčasné subkultúry postrádajú akúkoľvek originalitu. Nové a nové generácie dookola vykrádajú a kombinujú veci, ktoré tu boli predtým. Ok v poriadku, nech si robia čo chcú, ale nech mi nemajú za zlé, že im tú ich provokatívnosť, výstrednosť a rebéliu neverím. Proste ma nepresvedčili, sorry.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Nerozumiem otázke. Akceptovať interpreta ako osobu/povahu alebo ako umelca/jeho tvorbu? Asi sa pýtaš na akceptovanie interpreta po umeleckej stránke (hudba), - tak v tom prípade nekompromisne neakceptujem takých interpretov, ktorí nás obťažujú takými hudobnými žánrami ako sú gospel, rap, hip-hop. To by som postavil mimo zákon.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Netrúfam si odpovedať. Už pár rokov žijem vo svojej bubline, v ktorej si vystačím so svojou hudbou a pár ľuďmi s ktorými hudobne spolupracujem, takže nemám prehľad o domácej scéne, ale pevne verím, že by sa určite niečo zaujímavé našlo, keby som mal chuť a čas na hľadanie. Keďže aktuálne spolupracujem s kapelou PROJEKT203, tak by som odporúčal ich.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Nedávno som objavil čaro starých ťažko zohnateľných francúzskych filmov zo 70 až 80 rokov, takisto ma baví škandinávska kinematografia. Z novších filmov ma naposledy zaujal film FRESH (odporúčam). Knihy nečítam kvôli očiam – tie malé písmenka nevidím ani v okuliaroch, a čítať s lupou v ruke ma nebaví. Seriály zabíjajú čas, tak ich ignorujem. Nie som kompetentný, aby som sa vyjadril k počítačovej hre a tetovaciemu štúdiu. A odporúčam pivo SESSLER.... a aké kapely odporúčam? Tak to si vydedukujte z hore uvedených odpovedí 😊


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Žijem v ústraní na vidieku, takže neviem posúdiť aké akcie stoja za pozornosť.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

PROJEKT203


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

The music is drug (for me)!d77

#63 Flork Reviews: Beton - Zombie Mustang Safari (2022)

 

Beton - Zombie Mustang Safari (2022)

by Flork

 

Death metal music has a special place in the old Florkster’s heart. And I don’t mean for sentimental reasons alone, since the genre is what keeps my heart beating. Seriously, it’s a great alternative if you’ve run out of coffee and need that quick pick-me-up before work. I listen to it quite often while riding Bratislava’s trams and buses, as it not only keeps me awake, but keeps me sane as well.

And so hearing Zombie Mustang Safari by Beton for the first time really reminds me as to why I got into the business. It’s full of punishing drum work and crushing guitar riffs, delivering a heavy and intense experience. And this is apparent right off the bat, especially after I pressed play on “Intro”, which is a haunting instrumental lead-in of 30 seconds or so of ominous sounding symphonics, setting an eerie mood for a totally cool experience to come. And I mean cool, since there is only a split second between the Intro and "Sadistická opica" (Sadistic Monkey), with the latter opening with a louder-than-hell apocalyptic bang. And this track stays in “bang” mode (including the sexual sense of the word), with loads of abrasive energy and guttural vocals. "Bezezub" follows and opens with intense guitars and doesn’t hold back on the raw power. Muflon’s drumming is crushing at this point and it is apparent that he is a master of his craft, with complex patterns and adding a punishing touch to the intricate musicianship of the guitars and bass. Paleoman’s vocals also deliver a menacing edge to each of the compositions, reaching to the deepest depths of the genre. He even sings a song about himself, or at least I think it is autobiographical, since it’s all unintelligible to me in any case. 

But no matter, I really don’t care, and I doubt that any fan of death metal music would mind either. I mean, it’s apparent that the band’s sixth release is a display of their mastery of the genre, but it also blends metal punk, hardcore, punk, crust, and anything else that’s loud and intense. Some of the other standouts on Zombie Mustang Safari (which is, by the way, a really cool title) are "Cimbal", "Safari", and "Hrabivec". These three tracks all contain fast-paced riffs and an underlying sense of dread. Some of the other tracks, like "Rooted in Helvete" (which closes the album) mixes contemporary elements with classic death and hardcore influences, producing something that is both familiar and fresh. And don’t panic midway while it pauses for breath, because the tune comes back to life and picks up speed with a fitting end to the album.

And what is my overall opinion? I love their sound and thus the album itself. The production is first class, allowing each instrument to shine, definitely a must-listen for fans of fast-paced death metal music. With its brutal riffs, punishing drum work and dark and powerful vocals, Zombie Mustang Safari is sure to leave a lasting impact on its listeners. Definitely a 10+ out of 10.

 

 

DSW#008 Therapist - Svet/lo slepých (2022) // Patrik // 25-1-2023.

I. Aký je príbeh vašej poslednej nahrávky, ako dlho vznikala, čo boli hlavné úskalia a radosti tvorivého procesu ?

Vznikalo to zhruba asi dva roky povačšinou som pracoval na tom sám alebo mi aj chalani dali nejakú inšpiráciu alebo nápad čo je vždy fajn keď je do procesu ponorených viac ľudí. 

Keď sa s odstupom času pozriem na to ako to celé vznikalo mám z toho zmiešané pocity lebo teraz by som veľa veci urobil inak. Všetko mi to do seba zapadlo keď album vyšiel vonku a už tak nejak som vedel, že akým smerom sa má Therapist uberať. Každopádne som vďačný za túto skúsenosť a aj za každého kto to vie oceniť.


II. V čom sú iné skladby na "Svet/lo Slepých" v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou ?

Viac sa definovalo to čo som chcel hudbou povedať, každopádne tie úplne začiatky sú tiež pre mňa nostalgické (4 roky dozadu haha). Tieto veci sú viac melodické, viac svižnejšie a čo sa týka dynamiky tak tam je tiež veľký progress. Hudba ma už malého decka neprestala baviť a som rád, že viem robiť v nej pokroky.


III. Čo plánuje kapela v blízkej budúcnosti ?

Momentálne sme sa presunuli do Prahy a ideme si tu oťukať nejaké študka a pracujeme na nových veciach ktoré budú asi náš peak..

============================================================================

𝕯𝖎𝖊 𝕾𝖈𝖍𝖒𝖚𝖙𝖟𝖎𝖌𝖊 𝖂𝖎𝖊𝖉𝖊𝖗𝖌𝖆𝖇𝖊𝖑𝖎𝖘𝖙𝖊: Therapist  - Svet/lo Slepých (2022)

 

1. ..krídla sme spálili na zemi aby sme sa nedostali do raja (feat. SLØN) 15:31
2. Studne 02:14
3. Jasnovidec 09:36
4. Atrament Prekliatia 12:10
5. dissociate 01:00
6. Smrteľný Hriech 09:25

============================================================================

   

1. Čo pre teba predstavuje pomyselný raj, do ktorého sa nechceš dostať ?

Je to veľmi osobná skúsenosť z minulosti ktorú tu nechcem vyťahovať, môžem na to len metaforicky odpovedať a to je to že by som nechcel žiť večne :)


2. Aká hlboká je studňa tvojho hnevu ?

Tak hlboká že nespadneš na jej dno..


3. Dá sa v dnešnom svete žiť život bez pocitu viny ?

Hej, obvykle sú to ľudia bez sebareflexie..


4. Kto píše Atramentom prekliatia ?

Tí čo su pri moci..

 

5. Čoho by si sa zbavil najradšej ?

Asi ničoho všetko čo sa mi deje je nevyhnutne..


6. Dá sa odpustiť aj smrteľný hriech ?

Za peniaze hej

============================================================================

IV. Slovo na záver.

Nebuďte kokoti a šírte lásku

#62 Flork Reviews: Dilemma - Low Profile Scream (2012)

 

Dilemma - Low Profile Scream (2012)

by Flork

 

As we settle into the groove of 2023 with January out of the way and the shortest month of the year around the corner, I think about the plethora of great music still being produced in the world. 2022 was a shite year for many of us, despite emerging after 2 years of lockdowns and strict measures. But regardless of the despair and uncertainty we face everyday (I personally check my smartphone each morning before getting out of bed to see whether the planet has blown-up or not), there are still loads of bands producing great music with even greater optimism. And one thing I love about Ján Spišák’s solo project Dilemma is that it draws the listener into a musical journey that is both uplifting and somewhat haunting, since it blends driving guitar riffs and Spišák’s soulful lyrics, resulting in an album full of compositions that are both raw and well-refined.

And for me, the Florkster, as I prefer to call myself (Mrs. Flork hates this name, preferring other pet names which may or may not be offensive to most, but of which I have become accustomed) I am enthralled by the powerful vocals which balance raw emotion and musical finesse. All of the songs are sung in English (except "L’amour", which is partly sung in French and is a ballad of powerful and intimate proportions) and can easily compete on an international level. Ján’s vocals are raspy in a grungie sort of way, but he hits the high notes as well, proving his diverse range in vocal octaves and talent as a serious singer. But its the songs themselves that speak for themselves. They are all full of emotion and memorable rhythms, like "Big Beat“ or "Unless“, where the band is in full-throttle mode with introspective lyrics and choruses that will stick in your head for days. And what’s great is that they are all like this. For example, „Oh No“ and „Shopping“ with their thundering drums and driving beats are just awesome songs. Interestingly, the album begins with an intro "CelloRiff", which is an instrumental opening dominated by the cello, and an outro "Moment Forever", which closes the album with thought-provoking texts and a somber mood created by the instruments. All of the songs have the ability to be standalone hits, but my favourite is "L’amour", since it is so touching and sung so beautifully, whoever the song was written for can count themselves very special.

Whether you are looking to rock out or just soak up the soul-stirring lyrics and vocals, this album has something for eveyone. I also need to note that the production is top-notch with no details being omitted or superceded by more dominating sounds, which happens all too frequently in alternative rock productions. Whoever produced this album obviously knows their way around a sound board and studio. Overall, with its well-written compositions and Ján Spišák’s undoubted talent as a singer-songwriter, this album gets a 10 out of 10 in the Florkster’s books. It will definitely stay inside your head long after the last notes have all faded away.