Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Pre účely tohto rozhovoru budem ako svoje alterego MIKE DURDEN, inak mám aj svoje ne-alterego, kde sa snažím byť dobrý manžel, otec, kamarát, občan a kolega. Ako Mike Durden ventilujem svoju frustráciu, depresiu a úzkosť cez black metal a trap a všetko medzi tým. Nedávno mi vyšlo EP As Good As Dead.
Aktuálne hľadám čas a inšpiráciu na svoju ďalšiu nahrávku a pri písaní týchto riadkov počúvam svoj dnešný objav, album Atrocity Exhibition (2016) od Chrisa Browna. Už dlhšie som nepočul hip hopový album, ktorý by bol taký ucelený (v tomto prípade klaustrofóbiou a chaotickou intenzitou).
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Odjakživa som v kapelách hral na basu. Najprv som začal chodiť na akustickú gitaru, ale jedného dňa som nazbieral odvahu sa opýtať môjho učiteľa, či by som si mohol zahrať na basgitare, ktorú tam mal opretú o stenu. “Ty si rodený basák,” uškrnul sa na mňa istotne s dávkou zhovievavosti, lebo na tú akustiku mi to naozaj nešlo. Domov som sa doslova niesol päť centimetrov nad zemou. Tam ma schladila mama, že je super, že chcem hrať na basgitaru, ale musím si na ňu našetriť. Tak prešiel nejaký čas a kúpil som si 30w Behringer kombo a čiernu Yamahu.
Potom sme mali kapelu so spolužiakom, čo bolo také tradičné “študentské funky” (trošku funk, trošku metal, trošku punk, trošku rock), neskôr som hrával s o niekoľko rokov staršími a hlavne skúsenejšími hudobníkmi, kde som bol jednoznačne najslabší článok, čo ma donútilo zamakať, ale nakoniec to nestačilo. Potom som sa dostal do kapely, kde sme hrali covery Lamb Of God a Rage Against The Machine (nepýtajte sa, prečo práve takéto kombo) a mali sme aj zopár LoG-alike originálok. To nejako vyšumelo a potom som skoro 10 rokov fungoval v rap metalovej kapele Break It Down s mojim najlepším kamarátom Matejom. Niektoré veci sme robili dobre, niektoré sme mohli robiť lepšie a tiež sa to časom rozplynulo do stratena, z mojej strany hlavne kvôli tomu, že som sa presťahoval z Bratislavy do Brna.
Počas covidu som sa snažil založiť niečo nové, ale nefungovalo to a stále viac ma to ťahalo ku projektu, z ktorého potom vzišiel Mike Durden, teda kombinácii black metalu, temného rapu a elektroniky. Väčšinu z nahrávok, ktoré sú na mojom prvom EP, som nahral práve vtedy počas skutočne temných zimných dní v roku 2020. Popravde, mentálne sa tam nechcem vrátiť, ale tá hudba vo mne rezonuje, preto som ju nedávno dokončil. (FYI, nakoniec sa mi v Brne podarilo založiť aj “normálnu” kapelu, voláme sa Bite The Sun a v týchto dňoch ide do sveta náš prvý singel.)
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Na výbave ako sú zvukovka a pluginy si veľmi nepotrpím. Hardware a Ableton sú jediné veci, za ktoré si platím, všetko ostatné sú stock alebo free pluginy. Vlastne, ešte som si zaplatil Matta Halperna z Periphery, aby mi nahral bicie (používam jeho knižnicu Modern And Massive od GetGood Drums).
Čo sa týka gitár, tak mám svoj milovaný mexický Fender s natiahnutými 0.68 strunami (pre negitaristov - veľmi hrubé) naladený do ladenia pre sedemstrunovú gitaru. Podobnú úpravu mám na svojom štvorstrunovom Sterlingu. Jedného dňa si kúpim originál americký Music Man a budem do zblbnutia hrať Waiting Room od Fugazi alebo čokoľvek z Relationship of Command od At The Drive-In. Tomu zvuku sa nič nevyrovná.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Ako som naznačil, na As Good As Dead som si všetko spravil sám. Najprv som si myslel, že to niekomu pošlem na mix a master, ale potom som si uvedomil, že je to príliš osobné, než aby sa v tom niekto vŕtal a napríklad počul moje “nahé” spevy. Ukryl som tam niekoľko slov a viet, ktoré som chcel povedať, ale nie tak, aby to niekto počul, ak to dáva zmysel.
Keďže nie som zdatný v mixovaní hudby, tak som si alibisticky vybral black metal a trap, teda lo-fi produkcia je priam výhodou. Chcel som, aby to znelo ako niečo medzi Nattens Madrigal od Ulver a demáčmi Triple Six Mafia, takže cielene surovo. Zároveň som si dal za úlohu, aby nástroje a harmónie trochu vynikli, tak som to ladil a ladil, až som si jedného dňa povedal, že už stačilo, zajtra to vydávam, lepšie to už nebude. Ďalšia vec bola, že som chcel, aby to bolo v prvom rade úprimné, väčšina nahrávok sú prvé taky. Ak som už časom nebol s niečím stotožnený, radšej som napísal úplne nový part a prelepil ten pôvodný, než sa ho snažil prenahrávať, to sa už potom vytrácala autenticita a bolo to vždy len horšie.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Hudobne ma v prípade tohto projektu ovplyvňujú nahrávky, z ktorých cítim nefiltrovanú úprimnosť a akýsi hlad po inovácii. Takže tí spomínaní starí Ulver, prvé nahrávky Triple Six Mafia alebo aj OM od Negură Bunget či šialenosti typu Death Grips (titulná skladba sa dlho volala “Listens To Death Grips Once”). Ak by niekoho viac zaujímalo, čo ma inšpirovalo, vytvoril som si playlist na Spotify s názvom #studyblastbeats. Tak volám žáner, ktorý hrám. Je to aj trochu hlukový ambient, aj trochu beats a je v tom môj suchý zmysel pre humor.
Ďalej ma ovplyvňuje pocit, že mám čo povedať. Dlho som sa napríklad snažil naučiť nejaké extrémne polohy spevu a vôbec mi to nešlo. Zrazu, keď som začal robiť tento projekt, tak sa mi to podarilo a zároveň som mal pocit, že konečne mám čo povedať a toto je správny výrazový prostriedok. Znie to ezotericky, ale takto to vnímam.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Texty som zámerne nezverejňoval. Lebo niekde nemajú zmysel, ide len o slová, ktorými som vytvoril koláž nálad a niekde dokonca nespievam nič, len kričím. Som ale veľmi spokojný s “refrénom” skladby S01E02, kde spievam:
“Pred nami veľká hora,
nevidno na vrch,
čím viac sa blížim,
tak tým viac som sám”
Tá skladba celkovo asi najlepšie reprezentuje, čo a ako chcem aktuálne povedať.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Každý chce(l) byť rocková hviezda a ja som nebol výnimkou. S projektom Mike Durden som si dal jediný cieľ: zverejniť to a dať si to na Spotify, aby som si to mohol sám počúvať. Nehanbím sa povedať, že som svoj vlastný najväčší fanúšik. O to viac ma potešilo (a po pravde aj zaskočilo), keď mi zopár ľudí napísalo, že to v nich rezonuje, alebo aj to, že teraz môžeme spolu robiť tento rozhovor. Neprišlo mi, že bude niekoho zaujímať, čo chcem povedať.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Tie asi ešte len budem musieť zažiť. Pôvodne som neplánoval ako Mike Durden niekde vystupovať, ale jeden známy mi vnukol myšlienku, že to nie je blbosť. Tak uvidím.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Mám rozpracovaných viacero skladieb a čakám na príležitosť, kedy sa do toho budem môcť naplno ponoriť, čo sa týka času a aj nálady.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Ako Mike Durden sa zatiaľ necítim. Máme tu black metalistov, máme tu rapperov, máme tu rapperov, ktorí využívajú black metalovú (vizuálnu) estetiku, ale nemám pocit, že to niekto u nás plnohodnotne spája (vrátane mňa, ešte ma čaká dlhá cesta). Keďže som sa vždy pohyboval len v tej alternernatívno-metalovej a metalcorovej komunite, tak z tých iných kruhov veľmi nikoho nepoznám. Chcem to zmeniť, ale priznám sa, že je to náročné. Komunita v podobe scény je nesmierne dôležitá.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Chcem vykričať svoju frustráciu a spraviť soundtrack k tomu, ako mi to znie v hlave, keď mám nával úzkosti. Ak to niekoho baví počúvať, skvelé, veľmi sa teším. Ale ako som už vravel, robím to kvôli sebe (čo vravia mnohí, viem).
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Takto nad tým nepremýšľam. Áno, Death Grips sú zjavenie, fvck_kvlt tiež, chcel by som byť ako oni, ale zároveň si musím nájsť vlastnú cestu, lebo potom by to nebolo úprimné a ľudia majú na to silný detektor.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Mám dojem, že počínajúc od 80-tych rokov úplne za všetkým. Hudba je môj najväčší koníček, milujem šprtanie sa v detailoch, histórii a súvislostiach, takže cítim nostalgiu (teda taký pocit, že “tam by som chcel byť”) snáď zo všetkého, čo mám rád.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Snažím sa vnímať všetko, čo sa deje vo svete a keď si poviem, že “tomuto skutočne nerozumiem”, tak sa dotlačím k tomu, aby som si o tom niečo naštudoval a aj keď to úplne nepochopím, tak sa snažím to rešpektovať a byť informovaný. Nechcem byť duchom starý a zatrpknutý, v zmysle “zA nAšIcH čiAS sMe bOLi noRmáLNi”.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Asi len to, či je ten niekto nácek.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Nedávno som prispieval do jedného rebríčka a zistil som, že na Slovensku vznikli z môjho pohľadu len dva 10/10 albumy, ktoré nemajú slabé miesto. Chiki Liki Tu-A - Choďte sa hrať pred vlastný vchod (2003) a Gauč Storytelling (2019) od Gleba. Čo sa týka artworku, tak sa mi napríklad veľmi páči estetika albumu Zverstvá (2023) od Besny.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Pôjdem na prvú dobrú:
Hudobný album: Atrocity Exhibition (2016) od Dannyho Browna
Kniha: Less Than Zero (1987) od Breta Eastona Ellisa
Film: Sideways (2004)
Seriál: nie je to seriál per se, Hears Song For The First Time od Drumea (plačem pri tom od radosti)
Počítačová hra: Age Of Empires II (nič ju neprekoná, hrávam ju už vyše dvadsať rokov)
Tetovacie štúdio: nemám žiadne skúsenosti
Pivo: Birell :)
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Jedno leto som pobehal 5 festivalov. Dnes som rád, keď sa mi raz za čas podarí ísť na nejakú klubovku v meste. Aj nemám čas a aj sa mi to už trochu prejedlo. Ale vo všeobecnosti som ešte nezažil zlú akciu od Obscure promotion. Som rád, že aj ku nám do Brna ťahajú skvelé kapely (Moonspell, Napalm Death, Killing Joke a teším sa na budúce koncerty Life Of Agony a Prong - jop, všetko fotroviny, ale ja si to užívam, ja sa cítim dobre).
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Brainscan. Snažím sa ich presvedčiť, aby sa vrátili. To bola jedna z najlepších metalových kapiel, čo sme tu kedy mali. A ešte [sic], to je tiež úžasná skupina.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
Ďakujem za váš čas, vážim si každého, kto to dočítal až sem.
====================================================
Linky:
No comments:
Post a Comment