Mrakomor - Návraty Básníků Prokletých (2023)
by Tom/EZR
Mrakomor je lo-fi one man gitarový black metal pomenovaný po krutom vládcovi nečasu Mrakomorovi z československej rozprávky 70tych rokov Princ a večernica, v textoch velebiaci odkaz generácie prekliatych básnikov z konca 19. storočia – odkaz romantických asociálov vyčlenených zo spoločnosti, prispievajúcich svojim smutným dielom k jej neodvratnému rozpadu. Romantika, asociáli, black metal – tri ingrediencie, z ktorých je „namiešaný“ debutový album Mrakomora „Návraty básníkú prokletých“. Album vyšiel v digitálnej a MC verzii na jeseň roku 2023 a nadväzuje na predchádzajúce splitko „Life Goes On“ s DSBM projektom Suicidal Solitude a EP „V dekádách dekadence“ – oba datované v tom istom roku.
Prechádzky šedivým mestom, neóny, prázdne lásky (a flaše od vína),
mráz, mor a úvahy nad večnosťou. Smutný osud poníženého a rezignovaného
Mrakomora, ktorému princ Velén ukradol krásnu Večernicu. To je lyrika
„Návratov básnikov prokletých“ – texty, ktorým sa nedá prisúdiť aktuálny
čas, sú akoby myšlienkami človeka (alebo vládcu nečasu), ktorý prešiel
niekoľkými portálmi doby a reality, odsúdeného na skon v úplnom
nepochopení a samote. „Ain’t living long like that“ drahý Mrakomor, chce
sa mi povedať parafrázou na skladbu mojich obľúbencov Hangman’s Chair, a
pri čítaní Mrakomorových pochmúrnych textov rozmýšľam nad tým aká smrť
je lepšia – mor alebo umrznutie ? Prospero alebo dievčatko so zápalkami ...
Ako som som už spomenul vyššie, album „Návraty básníkú prokletých“ radím do kategórie lo-fi black metal. Týmto termínom sa v mojich recenziách pravidelne oháňam – do istej miery je to spôsobené mojou limitovanou slovnou zásobou a nižším intelektom, ale tiež mojou záľubou v dielach, ktoré postrádajú punc perfektnosti dosiahnutej produkciou v nahrávacích štúdiach a legálne zakúpených softvéroch. Kto si myslí, že dobrý album sa nedá nahrať doma v kúpeľni nech si pustí „Natural born loosers“ od Nicole Dollanganger. Ale späť k Mrakomorovi. Okrem lo-fi produkcie je poslucháč konfrontovaný minimalistickým materiálom, v ktorom sa náladové inštrumentálky striedajú s pomalými skladbami založenými na skreslených troj až štvor akordových molových motívov a výraznej sólovej gitary. Prvé zdanie, že podklad a sólová gitara spolu nesúvisia prekvapivo narušia momenty, v ktorých dochádza k ich harmonickým prienikom. Vokál Mrakomora je extrémny - je to sykavý monotónny šepot pekelného plaza vychádzajúci z hĺbok mestskej kanalizácie ako para v decembrovej noci. Jednoliatosť zvukového výstupu je príjemne narúšaná semiakustickými intermezzami a rôznou kvalitou zvuku, ktorá dáva albumu autentickú DIY pečať.
„Návraty básníkú prokletých“ je obskúrnym výkrikom z najskrytejších zákutí melancholického black metalu, ktorý si nájde svoje temné publikum v radoch vydedencov nielen alternatívnej spoločnosti, ale aj extrémnych subkultúr. O to viac však bude v ich mysliach rezonovať zhudobnená dekadentná poézia Mrakomora a odkaz, že sloboda vyjadrenia v akejkoľvek intímnej a nedokonalej forme je oslobodzujúca.
No comments:
Post a Comment