RK#42 Reading after morning coffee with The Shining (RIP) / HC, Crossover / 22-Apr-2025

 

1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?

Hey whats up, my name is Rogier and i was the bassplayer in The Shining and i took care of bookings, a chunk of the songwriting and getting us out there. I’m a history teacher and my main interests these days are my kids and wife, my band Savage Beat and various other projects and my job which i like a lot.


2. What's the story of The Shining, the crossover band from Amsterdam? 

Well we started about 25 years ago as a hardcore band and along the way we added a lot of crossover. From the first 7” on to the last lp you can see a nice progress into better played vision of misery and drunken debauchery :). The story is quite long. It actually will be told pretty complete in the second edition of the Crossover - The edge book by our mate Alexandros Anesiadis from Greece. Our line was pretty damn solid other than one change in our early years. Me, Mark on guitar, Nils on drums and Robert on vocals always were the band that got known a bit internationally.

Highlights would most definately be playing tours in japan, brasil and all over Europe. The play fast or dont fest in Czech sticks out as a particular great time as do many other. We managed to play with bands like The Accüsed, Wehrmacht, DRI, MDC, MOD, Agent Orange, Lahar, Municipal Waste, Life Sentence, Raw Power, Direct Control, Citizens Patrol, Scheisse Minnelli, Violator, Nuclear Devastation, Crippled Fox, Skulls and Flames, Waking the Dead and tons more. We made a lot of records including splits with our friends…so i guess we did what we wanted to.

 

3. Did you guys split because you felt burnt out from the underground scene, or are you still active in some way?

Nah I’m not burned out at all. At 43 i’m still playing, recording and releasing music and going to shows big and small. Some other members might have lost touch a little but i’m here for life baby!

The Shining ran its course and around 2015 we tried to change it into a new band. That kinda failed. In the end i started Savage Beat to channel my love for punk, oi and rnr. This band still goes strong. Nils and Mark went on as Crawling Blind which unfortunately kinda fizzled out. I initially played with them as well but coulant focus on two bands at the same time. Our singer Robert went into the world of weed. Kinda lost touch with him unfortunately.


4. Can you describe the Dutch underground scene for our readers? In your opinion, what was the golden decade for underground music, and which genres were at their peak? What sets Amsterdam’s scene apart from other major Dutch cities?

Every decade has had its key movers and shakers and always there’s a few band that are the scene’s flagship. I like to think that Amsterdam is not much different in regard to the underground. Just part of it.

In the eighties there was BGK and a ton of great bands. Every 5 to 6 years the scene gets an impulse. Right now there are some great young bands like The Covids, No Brains, Angstmaler, Traumatizer and a lot more who tour their ass off.

For some reason i have never been very aware of a thriving metal scene in Amsterdam. Dont know why. As for famous bands…i guess BGK, Vitamin X, Gewapend Beton, Dödsrit and a whole bunch more are well known enough worldwide


5. Georgios from Dödsrit mentioned that you’ve got some stories from touring Slovakia. How did you end up here, and what are some highlights?

We heard stories of a great scene and went out there to check it out. Our friend Mike D of Skulls And Flames/Waking the Dead helped us out as wel as the guys in Vitamin X and some other people. We played around 10 shows in Slovakia over the years. Fudd fest, the infamous Garagebox in Bratislava, Banska Bystrica and a bunch more. Good times.

Highlights would be fudd fest playing on a minigolf course and have a lot of fun with all the people. Playing and hanging out with boiling point. Banska Bystrica and the irish bar there. The fact a bear walked on the main square haha so much fun! Lighting fireworks of a garagebox during our set with a moshpit on the street…good times


6. What lessons did you learn from your Slovak tour, and what advice would you give others?

Read the l lyrics to our song Slowakian Meth and decide if you think if its good or bad and go for it ;)
But in all seriousness. Go out there meet the lovely people, have fun and get hammered.


7. If you could be born in the past, which era would you choose and as whom?

I’d check out either ancient Rome as an emperor during the Pax Romana. Or just be the Greek historian Herod and travel the ancient world or go to a BGK show here in Amsterdam in 1983 and try not to run in to my parents and baby me.


8. What’s pissed you off the most recently?

What hasn’t? Goddamn.


9. The last music video that caught your attention and the last album you had on repeat? 

That video by Neon Christ in support of their discography where the have their teenage kids play their instruments is funny as shit.

 

 

As for albums: Lost Legion’s LP on Mendeku Diskak is fantastic. Also been spinning Tampere SS EPs, lots of old USHC, Camera Silens, Foreseen, Kohti Tuhoa, Yliset Yvet, Bastard’s Wind of Pain, the latest Long Knife LP, Pressure Pact, Dödsrit, Ultra Razzia, and Alvilda from Paris. Shit there's so much good music.


10. Film — your favorite horror, comedy, and something that’ll make me cry?

Uhm evil dead, the office and any cheap emotianal flick. Sleep deprivation makes me cry a lot anyway. Thats the punishment for a second kid haha


11. Quick reactions to these music videos:

Demonic-eyed, they look quite nice haha

Funny as shit.

Nice!

Funny clip, the song is ok

I wonder if theyre also this evil visiting grandma

How very…sinister, not really my thing though

Classic although to metal for my ears

Selim was a nice guy. Good band.



12. Which The Shining song would you dedicate to our readers?

Comes crisis, comes death or Oblivion of our last lp. Doomsday is coming mwoehahaha. Also i firmly believe that lp is our strongest material and i would if people would be into it.

 

13. Is there someone from the local scene (active or inactive) you'd like to see interviewed here?

Give me an update on my Czech heroes Lahar!


14. Know any good doomsday cults to recommend?

Nah, they can just jump of a cliff…


15. Liam or Noel Gallagher — who would you rather spend two weeks with on a desert island?

None, or maybe Noel…not to much of an Oasis fan. I’ll choose my old The Jam lps and drink cider with Paul Weller.


16. One last piece of advice for our readers?

Start a band, have fun, keep this shit alive. It gave me friends worldwide, my wife and job. Lets see what you get! Go to shows, support, buy merch, dont walk out on the band you dont know. Offer a place to crash, but that broke musician a beer, shit, do you part if you care about an underground scene.

Check out Savage Beat and Armistice.

 

========================================================================

 1. Kto si, čo robíš a čo ťa momentálne najviac zaujíma?

Čauko, volám sa Rogier, hrával som na basgitare v The Shining a mal som na starosti bookingy, časť skladania a staral som sa o to, aby sme boli vidieť. Som učiteľ dejepisu a v súčasnosti ma najviac zaujíma moja rodina – deti, manželka, moja kapela Savage Beat a rôzne ďalšie projekty, plus moja práca, ktorú fakt mám rád.


2. Aký je príbeh kapely The Shining – crossover bandy z Amsterdamu?

Začali sme pred asi 25 rokmi ako hardcore kapela a postupne sme k tomu pridali veľa crossover prvkov. Od prvého sedempalca po posledné LP je vidieť pekný vývoj do lepšie zvládnutej vízie mizérie a opileckého výtržníctva :). Príbeh je dosť dlhý – bude dosť podrobne rozpísaný v druhom vydaní knihy Crossover – The Edge od nášho kamaráta Alexandrosa Anesiadisa z Grécka. Zostava bola celkom stabilná, okrem jednej výmeny v začiatkoch. Ja, Mark (gitara), Nils (bicie) a Robert (spev) sme boli tá zostava, čo sa dostala trochu do povedomia aj mimo Holandska.

Highlighty? Rozhodne turné v Japonsku, Brazílii a po celej Európe. Festival Play Fast or Don’t v Česku bol super, ako aj mnoho ďalších. Hrali sme s kapelami ako The Accused, Wehrmacht, DRI, MDC, MOD, Agent Orange, Lahar, Municipal Waste, Life Sentence, Raw Power, Direct Control, Citizens Patrol, Scheisse Minnelli, Violator, Nuclear Devastation, Crippled Fox, Skulls and Flames, Waking the Dead a s kopou ďalších. Nahrali sme veľa platní vrátane splitov s kamarátmi… myslím, že sme si splnili, čo sme chceli.

 

3. Rozišli ste sa, lebo ste sa cítili vyhorení z UG scény, alebo ste stále aktívni?

Nie, vôbec nie som vyhorený. Mám 43 a stále hrám, nahrávam, vydávam hudbu a chodím na koncerty – veľké aj malé. Niektorí iní členovia možno stratili kontakt, ale ja som tu do smrti, haha!

The Shining to dotiahli do konca a okolo 2015 sme to skúšali pretvoriť na novú kapelu – to veľmi nevyšlo. Nakoniec som založil Savage Beat, aby som ventiloval moju lásku k punku, oi a rock’n’rollu. Táto kapela stále funguje. Nils a Mark pokračovali ako Crawling Blind, čo sa žiaľ rozpadlo. Najprv som s nimi hral aj ja, ale nezvládal som dve kapely naraz. Spevák Robert prešiel do sveta marihuany, trochu sme stratili kontakt.


4. Ako by si popísal holandskú UG scénu? Ktoré dekády boli podľa teba zlaté a ktoré žánre vtedy dominovali? Čím sa amsterdamská scéna líši od iných miest v Holandsku?

Každá dekáda mala svojich hlavných ťahúňov. Amsterdam nie je iný ako ostatné mestá – je jednoducho súčasť scény.

V 80s tu bola napr. kapela BGK a kopec ďalších výborných band. Každých 5–6 rokov dostane scéna nový impulz. Dnes tu máme skvelé mladé kapely ako The Covids, No Brains, Angstmaler, Traumatizer a ďalšie, ktoré si to poctivo odjazdia.

Z nejakého dôvodu som nikdy veľmi nevnímal, že by v Amsterdame žila metalová scéna – neviem prečo.
Čo sa týka známych kapiel – povedzme BGK, Vitamin X, Gewapend Beton, Dödsrit – sú známe aj vo svete.


5. Georgios z Dödsrit spomenul, že máš zaujímavé spomienky na turné po Slovensku. Ako ste sa sem dostali a čo si pamätáš najviac?

Počuli sme o super scéne, tak sme sa tam vybrali. Pomohol nám Mike D zo Skulls And Flames/Waking the Dead, tiež ľudia z Vitamin X a ďalší. Za tie roky sme odohrali asi 10 koncertov po Slovensku – Fudd Fest, ten legendárne garáže v Bratislave, Banská Bystrica a ďalšie.
Boli to dobré časy.

Highlighty? Fudd Fest na minigolfovom ihrisku a hromada zábavy. Koncert a popíjanie s Boiling Point. Irish pub v Bystrici. Medveď na námestí, haha! Ohňostroj počas setu v garáži s moshpitom na ulici – proste pecka.

 

6. Aké ponaučenie si si zobral zo slovenského turné a čo by si poradil ostatným?

Prečítajte si text našej skladby Slowakian Meth a rozhodnite sa, či to je dobré alebo zlé… a choďte do toho ;) Ale vážne – choďte tam, spoznajte tých skvelých ľudí, zabavte sa a opite sa.


7. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorom období a ako kto by si sa chcel narodiť?

Buď v starovekom Ríme ako cisár počas Pax Romana. Alebo ako grécky historik Herodotos a precestovať vtedajší svet. Alebo by som sa teleportoval do roku 1983 na koncert BGK v Amsterdame a snažil sa nečeliť mojim rodičom s malým mnou v kočíku.


8. Čo ťa naposledy najviac naštvalo?

Čo ma nenaštvalo? Do riti...


9. Posledný videoklip, čo ťa zaujal, a posledný album, čo si mal na repeate?

Videoklip od Neon Christ, kde za nich hrajú ich deti – fakt vtipné.

Čo sa týka hudby, LP od Lost Legion (Mendeku Diskak) je fantastické. Taktiež EP-čka Tampere SS, veľa starého USHC, Camera Silens, starý aj nový punk a oi, Foreseen, Kohti Tuhoa a Yliset Yvet (Fínsko), Bastard – Wind of Pain, posledné LP od Long Knife, Pressure Pact, Dodsrit, Ultra Razzia z Kanady, Alvilda z Paríža... toľko dobrej hudby!


10. Tvoj obľúbený horor, komédia a niečo, pri čom si naposledy plakal?

Horor: Evil Dead
Komédia: The Office
Plakanie: Čokoľvek emotívne a lacné – a spánková deprivácia robí svoje. To je trest za druhé dieťa, haha.


11. Krátka reakcia na tieto videoklipy:

Demonic-eyed - Inkvizícia

"Démonické oči", vyzerajú celkom fajn, haha.

FYASCO - Tina Tarner

Neskutočne vtipné!

HROBAR - Doktor krompáč

Pekné!

Acid Force - Fast Friday

Vtipné, song je ok.

Majster Kat - Zvony

Zaujímalo by ma, či sú takto zlí aj keď idú na návštevu k babke. 

Sinister - Neurophobic

Celkom… zlovestné. Ale nie je to môj štýl.

Pestilence - Out of the body

Klasika, ale už moc metal na môj vkus.

The Devil's Blood - Christ or cocaine

Selim bol fajn týpek. Dobrá kapela.

 

12. Ktorú skladbu The Shining by si venoval našim čitateľom a prečo?

Comes Crisis, Comes Death alebo Oblivion z nášho posledného LP. Apokalypsa sa blíži, mwoehahaha!Myslím, že to LP je náš najsilnejší materiál – dúfam, že by sa niekomu mohlo páčiť.


13. Kto zo scény (aktívny alebo neaktívny hudobník) by si zaslúžil rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?

Chcem update od mojich českých hrdinov – LAHAR!


14. Vieš o nejakom doomsday kulte, ktorý by si odporučil našim čitateľom?

Nie... nech radšej skočia z útesu, haha.


15. Liam alebo Noel Gallagher – ktorého by si si vybral na dvojtýždňovú dovolenku na opustenom ostrove?

Asi Noela… nie som veľký fanúšik Oasis. Radšej si zoberiem staré LP od The Jam a popíjam cider s Paulom Wellerom.


16. Aký posledný odkaz by si nechal našim čitateľom?

Založ kapelu, bav sa, drž túto scénu pri živote. Mne to dalo kamarátov po celom svete, manželku aj prácu. Poďme zistiť, čo to dá tebe. Chodievaj na koncerty, podporuj, kupuj merch, neodchádzaj z koncertu, keď hrá kapela, ktorú nepoznáš. Ponúkni prespať, kúp tomu chudobnému muzikantovi pivo – proste urob, čo môžeš, ak ti na scéne záleží.

Checkni Savage Beat a Armistice.

#149 Flork Reviews: Warsaw After Midnight Compilation - Natures Mortes/Eat My Teeth/Nameless Creations/Marie Laveau (2024).

 

 

Warsaw After Midnight (2024, Compilation)
By Flork

 

Natures Mortes/Eat My Teeth/Nameless Creations/Marie Laveau 

There‘s something spooky yet pulsating beneath the streets of Poland. I was introduced to Warsaw After Midnight after the upper echelons of Jablka made contact with our Polish counterparts. It is a 15-track compilation which captures the above-mentioned pulsating energy from four of the country‘s most compelling underground acts. Just the title alone evokes images of a city shrouded in darkness. It‘s like wandering the streets of Warsaw after everything has closed and the conventional world has gone to sleep, where every corner holds a secret, and every shadow feels alive with the restless stirrings of vampires, lost souls, and midnight rebels. I long to be one of them.

With roots in Warsaw as well as beyond, the compilation plays like a manifesto of nocturnal resistance. Listeners can hear both female and male vocals from several of the performers, all of whom wail, snarl, or even croon over post-punk ruins and gothic-hardcore grit. What ties these artists together isn’t genre so much as attitude. Defiance, decay, desire and just enough hope keep the lights flickering.

The album kicks off with Natures Mortes, which is a perfect title to set the mood, a sick aesthetic so to say. The Poznań group adds a touch of Gothic-punk with macabre flair, providing an element of drama with a touch of decay. Hailing from Poznań and standing as the compilation‘s only male-fronted act, their sound leans into gothic-punk territory with a deliciously morbid twist. Think less eyeliner-and-romance and more vampires waking up hungry—Nosferatu‘s Orlok with a hangover and a grouchy start of his day (or in his case, night), yet determined to make great art. Tracks like Liars Web and Bruises are slow-burning and shadow-drenched as they pulse with an eeriness that‘s as disturbing as it is hypnotic. But Natures Mortes isn‘t all doom and gloom. Pulling Strings and Inside Out bring a lively energy to the table. These tracks are still pinched by the bands affinity towards morbidity, but with hooks sharp enough to almost dance to (if dancing in a graveyard counts). I mean, there‘s an ambience of theatrical stillness to their presence, a solemn gravity of sorts that lends the compilation a cold, haunted core. 

 

 

Eat My Teeth brings a gothic-hardcore fusion you won‘t hear every day, and it hits with serious emotional weight. Their music doesn‘t just play—it bleeds, cries, snarls. All Junkies Go To Heaven and Salt in My Eyes even sound like they hurt, but they are definitely highlight material. I particularly like All Junkies Go To Heaven, since it‘s a seething, sacred dirge—part prayer, part scream and anchored by jagged guitars and vocals that oscillate between the unhinged and heartbreakingly lucid. Salt in My Eyes is another great track that is vulnerable, confrontational, and utterly unforgettable. If Warsaw After Midnight has a breakout act, it‘s Eat My Teeth.

 

As I listen on, I become evermore enraptured by the sounds of the CD. Nameless Creations stands apart on this compilation—not just because they’re the only band with only three tracks, but because their sound feels like an introspective, bleak realm. With male-fronted vocals that lean into the macabre, their music drips with a kind of darkness, something like wandering a haunted house where every room echoes with lost stories. I really like their sound as it can be sometimes chaotic yet still orderely in their compositions. Each of their tracks also carries a healthy dose of reverberation (but not too much), giving their compositions an atmospheric weight. Pain-Powered Machine standouts for me, since it grabs you right away with its distortion-heavy, post-punk energy, as though Talking Heads met the gritty bite of the Sex Pistols. There‘s also a nervous, yet tight energy to the guitar work, and the vocals are deep and comparable to Pete Murphy, compelling and never overstating the darkness, instead pulling you in deeper with every word. Things That Serve and Hate Creates continue the streak with angular rhythms and a balance of aggression and introspection, the latter of which totally blows my mind. Great lyrics that mix well with the band’s ability to blend sharp distortion with a more cerebral quality that feels fresh and a little off-kilter. This is what I meant about chaos and order in their compositions.

.

And finally, it’s Marie Laveau who is the unexpected spark of fire. This is a pirate goth-punk band from Warsaw that brings energy, intensity, and a heavy dose of goth to steal the show. Named after the famed Queen of New Orleans and creole practitioner of voodoo, their sound is fittingly vibrant and rebellious. The track Naivety is a sure standout. It’s a well-written piece with a fast-paced rhythm and a melody that lingers like a burning afterthought. The energy is sharp, driven, and defiant. Marie Laveau shines in their ability to blend ferocity with musical finesse. Take Confessor for example, with its infectious bassline and high-string guitar solos that bring a fresh sense of technicality and speed. The song rips through the air with an undeniable punk energy, but it’s the little moments of musical complexity that elevate it to something more than just another goth-punk tune.

.

And Flork‘s prognosis? Warsaw After Midnight gets high marks from this reviewer. Listening to the compilation makes me want to stay up late and wait for dawn. The album is like a set list where each track was carefully selected, showcasing Poland’s underground scene in its best light—or rather, it‘s darkest moment of the night.

=======================================================

Links:

https://naturesmortes.bandcamp.com/album/blind-submission

https://eatmyteeth.bandcamp.com/album/salt-into-my-eyes

https://namelesscreationsmoonmusic.bandcamp.com/

https://batcaveproductions.bandcamp.com/album/are-you-blind

=======================================================

Natures Mortes / Eat My Teeth / Nameless Creations / Marie Laveau

Niečo strašidelné a pulzujúce sa skrýva pod ulicami Poľska. Kompiláciu Warsaw After Midnight som objavil po tom, čo sa vrchné poschodia Jabĺk dali do kontaktu s poľskými kolegami. Ide o 15-skladbový výber, ktorý zachytáva túto pulzujúcu energiu štyroch najpresvedčivejších undergroundových kapiel krajiny. Už samotný názov evokuje predstavy mesta zahaleného tmou. Ako keby si sa túlal Varšavou po zavretí všetkého konvenčného, keď každý roh ukrýva tajomstvo a každý tieň vibruje nepokojným šepotom upírov, stratených duší a polnočných rebelov. Túžim byť jedným z nich.

S koreňmi vo Varšave aj mimo nej, táto kompilácia znie ako manifest nočného odporu. Počuješ mužské aj ženské vokály, ktoré kvília, vrčia či spievajú ponad trosky post-punku a gotického hardcoru. To, čo tieto kapely spája, nie je žáner, ale postoj. Vzdor, rozklad, túžba a práve toľko nádeje, aby svetlá ešte slabunko blikotali.

Album otvára Natures Mortes, čo je dokonalý názov na nastolenie nálady – estetika skazy ako vyšitá. Poznaňská kapela prináša gotický punk s morbídnym nádychom a dávkou dramatickosti. Ako jediný mužský spev v zostave, ich zvuk má morbidný šmrnc – menej "linka na oči a romantika", viac "upír vstáva hladný – Orlok z Nosferatu s opicou a nočnými plánmi tvoriť umenie." Skladby ako Liars Web či Bruises pomaly plápolajú a sú nasiaknuté tieňmi, až sú znepokojivé aj podmanivé. No nie je to len o skaze – Pulling Strings a Inside Out do toho prinášajú energiu, hoci stále ponorenú do morbídnej poetiky, no s háčikmi ostrými takmer na tancovanie (ak tancovanie na cintoríne považuješ za legit). Ich prítomnosť má divadelný pokoj a chladné, prízračné jadro.

Eat My Teeth prináša fúziu goth a hardcoru, akú len tak nepočuješ – a trafí ťa to rovno do srdca. Ich hudba nehrá – ona krváca, plače, reve. All Junkies Go To Heaven a Salt in My Eyes doslova znejú, akoby boleli – no sú to highlighty. Obzvlášť All Junkies Go To Heaven – posvätná, zúfalá pieseň, niečo medzi modlitbou a výkrikom, plná rozbúrených gitár a vokálov, ktoré oscilujú medzi šialenstvom a krutou jasnosťou. Salt in My Eyes je ďalšia silná vec – zraniteľná, konfrontačná, nezabudnuteľná. Ak by mal Warsaw After Midnight jeden breakout act, boli by to Eat My Teeth.

Ako počúvam ďalej, čoraz viac ma to vťahuje. Nameless Creations sú na tejto kompilácii výnimoční – nielen preto, že majú len tri tracky, ale preto, že ich hudba má introspektívnu, temnú atmosféru. Mužský spev, ktorý sa nevyhýba morbídnosti, ich skladby znejú ako potulky strašidelným domom, kde každý roh odráža stratené príbehy. Páči sa mi, ako sú niekedy chaotickí, no zároveň presne zložení. Každá skladba má správnu dávku reverbu, ktorý im dodáva váhu. Pain-Powered Machine ma chytila hneď – post-punkové skreslenie, ako keby sa Talking Heads zrazili so Sex Pistols. V gitarách cítiť nervóznu, no presnú energiu a vokály evokujú Petra Murphyho – hlboké, no nikdy prehnané. Things That Serve a Hate Creates v tom pokračujú s hranatými rytmami, agresívnym aj introspektívnym výrazom. Texty sú skvelé, hudba ostrá, no zároveň inteligentná. Chaos a poriadok v rovnováhe.

A nakoniec Marie Laveau – nečakaný plameň. Pirátsky goth-punk z Varšavy s energiou, nasadením a dávkou gothu, ktorá ukradne show. Názov podľa kráľovnej New Orleans a kňažky vúdú – ich zvuk je rovnako rebelský. Naivety je jasný highlight – výborne napísaná skladba s tempom, čo zanecháva páliaci dojem. Confessor má basu, ktorá ťa vtiahne, a rýchle sóla, ktoré pridávajú techniku a rýchlosť. Punková energia s detailmi, ktoré ju posúvajú ďalej.

A verdikt od Florka? Warsaw After Midnight si zaslúži vysoké známky. Počúvanie tejto kompilácie ťa núti zostať hore do svitania. Je to ako setlist, v ktorom bola každá skladba starostlivo vybraná – ukazuje poľskú UG scénu v jej najlepšom svetle… alebo skôr v jej najtemnejšej nočnej chvíli

#263 False Figure / Darkpunk, Deathrock / Andres / 21.4.2025

 

1. Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days?

My name’s Andres, I play guitar and sing in False Figure. I’ve played in several other bands here in Oakland but False Figure has been my primary focus for the better part of a decade.

Lately I’ve been trying to branch out and develop new skills. I get asked to book quite a few shows each year and started learning graphic design a few years ago to help with flyer creation. I dabble in photography and I’m a very rudimentary sound engineer (Check out my solo stuff that was done entirely at home called Nuevo Cuerpo)


2. False Figure is a band from the San Francisco Bay Area, West Coast US — what's life like for
a dark punk/deathrock band in (what I imagine to be) sunny California?

Believe it or not it didn’t used to be sunny all the time. Summers were primarily grey in San Francisco. Even here in Oakland (just across the water) it would be pretty moody with clouds. The last decade has seen rapid changes. It’s hard out here, cost of living is extremely high, I rarely go out, good work is scarce, and there’s a lot of people living and dying on the streets. It’s pretty disheartening. A lot of people are pretty isolated now and much of the punk scene migrated during COVID but there’s still some really fun nights where it feels like old times. There's still a decent scene here, it’s just in hiding. The punk scene here has shriveled up but metal is still going pretty strong, we have a few legacy bands that are still active and members of those bands are still playing in new bands. People are just surviving through it all and it can be fun at times.

 

3. Your latest album Castigations was released in November 2022 on Transylvanian Recordings. I am based in Bratislava, Slovakia (not very far from Transylvania though) and managed to get my vinyl copy from a German distributor. How far has the album traveled? Have you received feedback from any unexpected or particularly exotic places around the world?

Yes! I believe Rope or Guillotine distro’d some records in Europe which I am very grateful for. Those sold out pretty quick I heard. We’ve sent some records to Australia and Japan which is really exciting to think about. Touring Japan has been something of a dream of mine mostly because you need to be invited. Not many bands that do what we do play out there, I’m more connected to the punk scene than the modern post-punk/goth world and I know hardcore and dbeat is still going strong in Japan with new bands springing up all over the country and many of them traveling to tour the US. I did a show last summer in Oakland for an excellent band called AXE HELVETE from Hiroshima who were on tour with SPIROKETE from upstate New York. Very fun show, lots of younger kids came out and loved it.


4. Would you say the lyrics on Castigations are some sort of a confession? Could you describe a typical moment of creativity when lyrics like 'Possession' or "Death Pact" are written?

Maybe not a confession but definitely introspection about tough subjects. Possession was inspired by a relationship I was in where I felt like I lacked autonomy and the resentment that grows from being perceived as someone’s possession rather than your own person. I was navigating a challenging relationship at the beginning of 2021 when we were writing this record and the week we went into record was the week I knew it wasn’t going to work. A lot of bitter and conflicted feelings were layered into those lyrics with Sadist Lament being the pinnacle of those sentiments

 

 

5. I recently learned that the early 2000s goth/deathrock revival in Europe was strongly influenced by the wave of new deathrock and gothabilly bands coming out of the US. That movement seemed to last about a decade before fading. Do you think there's a new spark of influential bands emerging from across the Atlantic today (including False Figure) that could trigger a similar wave of inspiration?

I’ve met a few people that said that False Figure was an inspiration for their band. I found that pretty cool. I don’t think we’ve made a huge impact so far but it’s great to think that someone looks to your work as inspiration to create their own, more refined work. I think culture operates on a 20-30 year cycle of sorts with young adults escaping adolescence looking back and discovering this culture that was present when they were born but has all but vanished by the time they’re old enough to appreciate it, so they reach back and emulate it. There’s a lot of crossover with shoegaze now and what I consider nu-gaze, this blending of heavy guitars, those 90s syncopated drum beats, and whisper vocals. I think whenever a scene or music style slingshots back into present time it’s usually a net positive, I feel like the first wave isn’t nearly enough time to explore and create the apex of that genre and there’s often more work that can be made on creating “the perfect” post-punk music or goth music or whatever. It’s definitely inspiring to hear new sounds but it gets burnt quickly. The downside is simulacrum ad nauseam with these “new” bands where they just start to sound like each other. We get a certain kind of generation loss when the copy is of a copy over and over and over. I’m not interested and when a genre starts to get pigeonholed I know it’s time to shift gears.


6. What has False Figure been up to since Castigations was released? Correct me if I’m wrong, but I believe you may have a new band member. Are you currently writing new material and playing shows? And what are your creative plans for the near future?

So much has happened, we’ve had 3 new band members! We recorded Castigations as a means to capture everything we had written between late 2018 and early 2020 plus a handful of very new songs. Our then bass player Alex was moving to Portland in May 2021 so we set out to have a recording deadline in early April 2021. Over a year of inactivity and then eventual release at the end of 2022 where we played a record release show and did a couple short tours in 2023 to promote the release. We recruited our good friend and expert sound engineer Dylan Edrich on bass for those shows but they had to step down to go to grad school so we were on hiatus again. The band was seemingly without wheels again until I got asked to book a show for BUZZ KULL and KONTRAVOID and I threw False Figure on the bill. We had a couple friends try out for the bass part and we went with our current bass player Kienan Hamilton for that show and asked our other friend who tried out, Kevin Defranco, to stay in on second guitar since we had been thinking about doing two guitars for a while. Our current line up is Kienan, Kevin and myself with programmed drums for the record. We’ll be looking for a drummer for live shows after this record and ideally have a consistent drummer again for the future. We’ll be recording a new LP in May of this year and I’m really excited to share this era of False Figure.

 

7. Have you ever played in Europe before? Do you see a chance for a European tour in the future? What would need to happen for you to consider making it over here?

I was supposed to tour Europe in 2020 with my old band Adrenochrome. We got asked to play K-Town fest in Copenhagen and were going to tour Europe around that. I’m still heartbroken that I didn’t get to go out there. The band essentially broke up since half of our members now live in Portland. Alex, the old bass player for False Figure, also played bass in that band. Definitely worth checking out it’s like a more punk and driven sound with similar guitar styles.


8. Tell me a bit about the West Coast and the US scene — which bands do you enjoy sharing the stage with, and what are some of your favorite states, cities and venues to play?

The West Coast is weird, definitely less populated than the east coast so drives are loooong. As a result I think musical influences here are pretty disconnected from the greater punk scene as a whole. Meanwhile you have LA which is home to so many larger independent labels like Dais that put out bands like Drab Majesty, Riki, etc that kind of set the tone for the post-punk/new wave/goth scene. It’s very very removed from where I see myself. The LA scene created something of a new place for indie music people who didn’t find success in that wave to jump onto another scene and replicate more trite, uninspired and overproduced garbage from the same tired influences. LA being the height of cultural capital on the west coast kind of ruins audiences because of its big money, very vain allure. The hype feels manufactured, it all feels like a scam, but that’s music in general I guess. It’s best not to think about it and just focus on what makes you happy. Portland, Oregon has a great music scene, definitely the home of punk on the west coast. I love Blackwater in Portland, small bar/venue run by our old friends (Alex from ARCTIC FLOWERS is a very wonderful person

 

9. What's with musicians from the SF area moving up to Portland? I'm reading Joel Gion's biography and he mentions it too. I actually knew a band from Portland — Antiworld. They played a show in Bratislava a few years back and toured around Europe (and later the US) with our local band The Last Days of Jesus. I've got some vinyl and have heard one or two interesting stories...

I know it's crazy how much Portland takes from us. I think it was more affordable there for longer, it's a bigger city than Oakland/SF and has a rich history of punk and other subcultures. I don't think I'm familiar with Antiworld, I'll check them out but I should also mention Nyx Division from there, our old bass player and good friend Alex went on to start that band when he moved. They're excellent, I'll be doing a show for them in Oakland in June that False Figure will also be playing. There are a few other great dark bands and a lot of really good punk bands currently active in Portland and the pacific northwest.


10. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video have impressed
you the most recently?

I can’t say I have too many modern influences, I’m a big fan of variety shows from the 80s that feature bands of that era performing “live”. The almost “forced” music video where the members look like they're being held hostage until they can play a convincing live set. I feel like the advent of music videos was definitely the apex, with the focus mostly being on the band playing their songs. That’s way more interesting to me than any kind of contrived plot or story that’s supposed to fit the song, however I could see the art in the latter. It just requires a much bigger budget which isn’t so accessible. Some of my favorite performances from old shows were from Spanish TV called Caja De Ritmos where they would have bands from La Movida Mardileña, Spain’s post-fascist cultural revolution that bloomed at the same time punk and post punk was big. Another great program with legendary performances was actually a kid’s show in Spain called Bola de Cristal (Crystal Ball) that features a legendary video of Eskorbuto’s Os Engañan

 

11. Did you see Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What’s your favorite horror
movie?

I honestly kind of hated it! Don’t get me wrong, it looked cool and I like Willem Dafoe’s character, but no other character was likable. It didn’t explain why Lily Rose Depp’s character was betrothed to Dracula, and the ending felt kind of hobbled together based on set piece ideas. It was anticlimactic. Also I hate Lily Rose Depp as an actor Isabelle Adjani was a much better choice in Nosferatu the Vampyre. As for favorite horror, I’d say I have a handful of picks. Possession is great (I love Adjani if you can’t tell) House (or Hausu, 1977), the original Suspiria, The Thing I guess can be classified as horror. Old Giallo is really cool, I love the design and ideas behind the effects. I think the practical nature earns it so much more respect. Lucio Fulci’s Gates of Hell trilogy comes to mind as kind of the gross apex of the genre. I can’t always stomach it, I don’t love being grossed out, I like to be haunted by an idea more so than visually grossed out.


12. Which quote resonates with you more: "I wanna be me" (Sex Pistols) or "I don't wanna be me" (Type O Negative)?

Both to the extreme. I don’t wanna be enduring this experience. There's so much misery in the world but I wouldn't want to navigate as anyone else.

 

13. Is there someone with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?

Nick Blinko, I think he’s one of the most important artists of our time.


14. (thank you for the interview) Any last words?

Fuck cops

 

=====================================================================

Links:

https://www.instagram.com/falsefigure/

https://www.instagram.com/falsefigure/

https://falsefigure.bandcamp.com/album/castigations

https://falsefigure.bigcartel.com/ 

=====================================================================

 

 

1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednej dobe najviac zaujíma?

Volám sa Andres, hrám na gitare a spievam v kapele False Figure. Hral som už v niekoľkých ďalších zostavách tu v Oaklande, ale už skoro desať rokov sa sústredím najmä na False Figure.

V poslednej dobe sa snažím učiť nové veci a trochu sa posúvať aj mimo hrania. Každý rok bookujem zopár koncertov a pred pár rokmi som sa začal venovať grafike, aby som si vedel robiť vlastné plagáty. Trochu fotím a doma sa hrám so zvukom – úplne základne, ale baví ma to. Mám aj sólový projekt Nuevo Cuerpo, všetko som robil doma, DIY štýl.


2. False Figure pochádza zo San Francisco Bay Area – západné pobrežie USA. Ako tam žije a funguje dark punk/deathrock kapela v (z nášho pohľadu) slnečnej Kalifornii?

Možno to znie prekvapivo, ale kedysi tu vôbec nebolo stále slnečno. Leto v San Franciscu bývalo skôr sivé, plné hmly. Aj v Oaklande, ktorý je hneď cez záliv, bola nálada často pochmúrna. Ale posledných desať rokov prinieslo rýchle zmeny – a nie všetky boli k lepšiemu.

Život tu nie je jednoduchý. Náklady na bývanie sú extrémne, dobrú robotu nie je ľahké nájsť, a na uliciach žije veľa ľudí, ktorí to jednoducho nezvládli. Je to smutné. Po covide sa veľa ľudí stiahlo, scéna sa rozpadla, mnohí sa odsťahovali. Ale občas sa stále objaví večer, kedy máš pocit, že všetko je tak, ako má byť – hudba, ľudia, energia.

Scéna tu ešte existuje, len je viac v ústraní. Punková scéna sa dosť vytratila, ale metal ešte žije – niektoré staršie kapely stále fungujú a ich členovia zakladajú nové projekty. Ľudia tu jednoducho prežívajú, ako vedia – a občas sa z toho aj niečo pekné vytrieska.


3. Váš posledný album Castigations vyšiel v novembri 2022 na Transylvanian Recordings. Ja som z Bratislavy, Slovensko (čo nie je až tak ďaleko od Transylvánie) a podarilo sa mi zohnať vinyl cez jedného nemeckého distribútora. Kam až sa ten album dostal? Prišla vám spätná väzba z nejakých nečakaných alebo "exotických" kútov sveta?

Áno! Myslím, že Rope or Guillotine distribuovali pár kusov po Európe, za čo som fakt vďačný. Počul som, že sa vypredali celkom rýchlo. Pár platní sme posielali aj do Austrálie a Japonska, čo je samo o sebe dosť vzrušujúce. Turné po Japonsku je tak trochu môj sen – hlavne preto, že ťa tam musia pozvať. Nie je tam veľa kapiel, ktoré robia to, čo my, skôr sa tam drží hardcore, d-beat a podobné žánre. A tieto scény sú tam stále živé – vznikajú nové kapely, ktoré často aj cestujú a hrajú v USA. V lete som organizoval koncert v Oaklande pre výbornú kapelu AXE HELVETE z Hirošimy, ktorí boli na turné so SPIROKETE z New Yorku. Bol to super večer, prišlo veľa mladých ľudí a strašne ich to bavilo.


4. Pôsobili na mňa texty na Castigations trochu ako spoveď. Bol to zámer? Ako vyzerá taký typický moment, keď vznikajú texty ako „Possession“ alebo „Death Pact“?

Možno nie priamo spoveď, ale určite introspekcia – písanie o veciach, ktoré nie sú ľahké. Possession vznikla z pocitu, že som v istom vzťahu strácal autonómiu – ako keby ma ten druhý vnímal skôr ako „niečo svoje“, než ako samostatného človeka. Keď sme na začiatku roku 2021 začali písať ten album, bol som práve v dosť komplikovanom vzťahu. A práve v týždni, keď sme išli nahrávať, mi došlo, že to nebude fungovať. Tie texty sú plné zmätku, hnevu a sklamania. Sadist Lament je asi najvýraznejším vyjadrením toho, čo som vtedy cítil.


5. Nedávno som sa dozvedel, že goth/deathrock obroda v Európe na začiatku 2000-iek bola dosť ovplyvnená vlnou amerických deathrock a gothabilly kapiel. Zdalo sa, že to vydržalo tak zhruba dekádu. Myslíš, že dnes sa opäť objavuje nová vlna kapiel (možno aj False Figure), ktorá by mohla inšpirovať podobný pohyb?

Pár ľudí mi povedalo, že ich False Figure inšpirovali k tomu, aby si založili vlastnú kapelu – to je vždy veľmi príjemné počuť. Nemyslím si, že sme zanechali nejakú obrovskú stopu, ale ak niekto vďaka našej hudbe vytvorí niečo vlastné – možno ešte lepšie – tak to považujem za úspech.

Myslím, že kultúra sa hýbe v takých 20-30 ročných cykloch. Mladí ľudia, ktorí práve vychádzajú z puberty, objavujú veci, ktoré existovali, keď sa narodili – no medzitým akoby zmizli. Tak sa k nim vracajú a oživujú ich. Teraz vidím veľa prelínania so shoegaze a tým, čo volám „nu-gaze“ – hutné gitary, deväťdesiatkové bicie, šepotavý spev. Myslím, že keď sa nejaký žáner po čase vracia späť, je to väčšinou dobré – tá prvá vlna nikdy nestihne naplno vyčerpať potenciál, ktorý v sebe ten štýl má. Vždy je priestor vytvoriť niečo ešte silnejšie, ešte viac „to pravé“.

Inšpiratívne zvuky sa objavujú stále, ale niekedy sa to rýchlo prepáli. Nevýhodou je, keď sa objaví veľa nových kapiel, ktoré si začnú byť až príliš podobné – ako kópie kópií. Tam už to pre mňa prestáva byť zaujímavé. V momente, keď má žáner pocit, že ho treba „udržať čistý“, viem, že je čas prepnúť výhybku.


6. Čomu sa False Figure venovali od vydania Castigations? Opráv ma, ak sa mýlim, ale zdá sa mi, že v kapele máte nového člena. Píšete momentálne nový materiál? Hrali ste koncerty? A čo tvorivé plány do najbližších mesiacov?

Stalo sa toho fakt dosť – vymenili sme až troch členov! Castigations sme nahrávali ako taký súhrn všetkého, čo sme napísali medzi koncom 2018 a začiatkom 2020 + pár čerstvých vecí. Vtedajší basák Alex sa mal v máji 2021 sťahovať do Portlandu, tak sme si dali deadline na nahrávanie na začiatok apríla. Potom prišiel rok nečinnosti a album sme nakoniec vydali až koncom 2022. Odohrali sme k nemu release koncert a pár menších turné v roku 2023.

Na basgitare nám vtedy pomohol kamarát a zvukový technik Dylan Edrich, ale potom musel skončiť kvôli škole, takže sme boli zas na pauze. Všetko sa zas rozbehlo až vtedy, keď som mal bookovať koncert pre BUZZ KULL a KONTRAVOID – a rovno som na line-up dal aj False Figure. Mali sme pár kamošov, čo skúšali hrať basu – vybrali sme Kienana Hamiltona, a jedného z tých, čo tiež skúšali, Kevina Defranca, sme si nechali na druhú gitaru. Dvojgitara bola už dlhšie v pláne.

Takže aktuálne zostava je Kienan, Kevin a ja, s programovanými bicími. Po nahrávaní nového albumu (čo bude v máji) budeme zháňať živého bubeníka. Dúfam, že tentokrát sa podarí nájsť niekoho natrvalo. Na nový album sa mega teším – je to nový čas False Figure a mám pocit, že sa v ňom zrkadlí, kde sme teraz.


7. Hrali ste už niekedy v Európe? Vidíš šancu, že by ste niekedy mohli prísť na turné? Čo by sa muselo stať, aby ste to zobrali reálne do úvahy?

V roku 2020 som mal ísť do Európy s mojou staršou kapelou Adrenochrome. Pozvali nás na K-Town Fest do Kodane a plánovali sme okolo toho celé turné. Dodnes ma mrzí, že to nevyšlo. Kapela sa prakticky rozpadla – polovica členov sa presťahovala do Portlandu. Mimochodom, Alex (náš bývalý basák z False Figure) hral aj tam. Určite si to pozri, znie to viac punkovo, rýchlejšie, ale s podobnou gitarovou estetikou ako False Figure.


8. Povedz mi niečo o scéne na západnom pobreží USA – s kým najradšej hráte, a ktoré mestá alebo kluby sú tvoje obľúbené?

Západné pobrežie je zvláštne – menej osídlené než východ, takže tie presuny medzi mestami sú extrémne dlhé. Aj kvôli tomu sú hudobné vplyvy tu dosť odrezané od toho, čo sa deje inde. No a potom tu máme LA – domov kopu väčších indie labelov ako Dais (Drab Majesty, Riki, atď.), ktorí dosť definujú ten post-punk/new wave/goth zvuk. Ale úprimne, mne to celé príde strašne vzdialené od toho, čo robíme my.

LA je taká magnetická pasca pre ľudí, čo neuspeli v „indie“ vlne – prehupnú sa do „goth“ scény a točia to isté, len s inou estetikou. Výsledok je často generický, prepálený, plochý. Veľké peniaze, umelý hype, narcizmus. Všetko pôsobí ako fejk. Ale taký je celý hudobný biznis, však. Najlepšie je to moc neriešiť a robiť to, čo ťa baví.

Naopak, Portland je super. Má parádnu DIY scénu, je to podľa mňa domov punku na západnom pobreží. Milujem Blackwater – je to bar/klub, čo vedú starí kamoši (napríklad Alex z Arctic Flowers – výborný človek).


9. Čo je to za fenomén s hudobníkmi zo San Francisco Bay Area, čo sa hromadne sťahujú do Portlandu? Práve čítam biografiu Joela Giona a aj on to spomína. Inak – poznal som jednu kapelu z Portlandu – Antiworld. Hrali koncert v Bratislave pred pár rokmi a boli na turné s našou miestnou bandou The Last Days of Jesus (nielen po Európe, ale neskôr aj v USA). Mám pár ich platní a počul som aj zopár zaujímavých historiek...

Hej, je to šialené, koľko ľudí nám Portland „zobral“. Myslím, že tam bolo dlhšie lacnejšie bývanie, je to väčšie mesto než Oakland alebo SF a má bohatú históriu punku a subkultúr. Antiworld síce nepoznám, ale určite si ich vypočujem. Mal by som ale spomenúť Nyx Division – kapelu, ktorú založil náš bývalý basák Alex po presťahovaní sa do Portlandu. Sú výborní. Budem im organizovať koncert v Oaklande v júni, kde bude hrať aj False Figure. Okrem nich je tam kopa ďalších temných kapiel, ale aj výborných punkových projektov. Celý severozápad USA momentálne celkom žije.


10. Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), obal albumu alebo videoklip ťa v poslednej dobe najviac zaujal?

Ťažko povedať, nemám veľa moderných vplyvov. Som veľký fanúšik rôznych varieté šou z 80. rokov, kde hrali dobové kapely "naživo". Tie takmer nasilu pôsobiace videá, kde vyzerajú ako rukojemníci, čo musia hrať presvedčivý set, inak ich niekto zastrelí. Myslím, že zlatý vek videoklipov bol práve vtedy, keď sa hlavný dôraz dával na samotnú kapelu, ako hrá svoj song. To je pre mňa omnoho zaujímavejšie než akýkoľvek umelo pôsobiaci dej alebo príbeh, ktorý má pasovať k pesničke. Nehovorím, že tam nie je priestor pre umenie – len to už vyžaduje väčší rozpočet, ktorý nemá každý poruke.

Z tých starších vecí mám veľmi rád šou Caja de Ritmos – išli tam kapely z La Movida Madrileña, čo bola taká postfašistická kultúrna explózia v Španielsku, ktorá išla ruka v ruke s punkom a postpunkom. Ďalšia skvelá relácia bola detská (!) šou Bola de Cristal, kde je napríklad legendárne vystúpenie Eskorbuto “Os engañan”. Absolútna bomba.


11. Videli ste Eggersovu verziu Nosferatu? Ak áno, čo na ňu hovoríš? A aký je tvoj obľúbený horor?

Úprimne? Asi som ho neznášal. Vyzeralo to síce dobre a postava Willema Dafoea bola fajn, ale nikto iný tam nebol sympatický. Neviem prečo bola postava Lily-Rose Depp sľúbená Draculovi – a koniec pôsobil ako náhodné pospájanie pár vizuálnych nápadov bez poriadneho záveru. Bolo to antiklimatické. A mimochodom – fakt nemám rád Lily-Rose Depp ako herečku. Isabelle Adjani bola omnoho lepšia vo Nosferatu the Vampyre.

Čo sa týka obľúbených hororov, mám viacero favoritov. Possession je výborný (hej, milujem Adjani, keby to náhodou nebolo jasné). House (alebo Hausu, 1977), originálna Suspiria, The Thing – to asi tiež môžeme rátať ako horor. Stará giallo tvorba je výborná – hlavne kvôli dizajnu a praktickým efektom. Práve to, že sú tie efekty “skutočné”, im dáva úplne inú váhu. Spomenul by som aj Fulciho Gates of Hell trilógiu – to je asi taký ten extrémny, nechutný vrchol žánru. Ale úprimne – neviem to vždy stráviť. Nejde mi o to, aby ma niečo znechutilo, ale aby ma to prenasledovalo ako myšlienka.


12. Ktorý výrok ti je bližší: „Chcem byť sám sebou“ (Sex Pistols) alebo „Nechcem byť sám sebou“ (Type O Negative)?

Oba, do extrému. Nechcem zažívať túto skúsenosť. Na svete je toľko mizérie, ale zároveň by som to nechcel prežívať v koži niekoho iného.


13. Je niekto, s kým by si si chcel prečítať rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?

Nick Blinko. Myslím si, že je to jeden z najdôležitejších umelcov našej doby.


14. (ďakujem za rozhovor) Posledné slová?

Fuck the cops.

#148 Flork Reviews: Caronte - Spiritvs (2025)

 

 

Caronte - Spiritvs (2025)
By Flork

Just a few nights ago, Italy’s Caronte came to vist us metalheads here in Slovakia, playing a gig in the small city of Nitra rather than the capital of Bratislava. Unfortunately, I was unable to make it to the show (a bit of situational fat and laziness barred me from getting off the couch), but my colleague (Tom/EZR) from Jablka caught their performance and came back with high praise *. And so, after a six-year-long wait in the shadows, it seems that Caronte have not only returned to touring in our neck of the woods, but have also returned with Spiritvs, their fifth studio album. I regret my poor life choices as I would have loved to have seen the show too, since Spiritvs is Caronte at full power: a band that understands the weight of ritual and the allure of the forbidden, like everyday is a zombie apocalypse. They are a killer band and their latest release is killer too—fierce, focused, and unrelenting.

 

 

Opening with Scarlet Love (at least on the Bandcamp site), the album begins fast and heavy. It‘s raw, sensual mysticism at play here, with no hint of a whisper, but rather an invocation. I love it from the get-go, as it isn’t the slow and sludgy sounds typically associated with doom, but more like doom after several trips to Starbucks. The momentum defies the genre's typical crawl. It’s occult rock not as a genre, but rather a spiritual experience. From the howling mysticism of Aiwass Calling to the astral explosion of Sagittarius Supernovae, the band plays like they‘ve found the edge of the known universe and brought something back with them. Fire Walk With Me, the album‘s longest track, is a slow descent into Lynchian dream horror—a dirge that builds and burns across more than seven minutes, evoking dread and awe in equal measure.

But it’s Interstellar Snakes of God that feels like the album’s central summoning (at least this author thinks so). The title alone is pure cosmic doom poetry—impossibly vast, vaguely heretical, and dripping with celestial venom. The track itself pulses like some kind of divine serpent set loose in the stars, where Caronte finds themselves at their most expansive and apocalyptic. It absolutely delivers.

Even with all its astral ambition, Spiritvs remains grounded in what makes Caronte work. They blend simple, effective arrangements with a ritualistic rhythm section, and vocals that hover between chant and prophecy. If I got my intel on them correct, the album was recorded across both Italy and Sweden by Tore Stjerna, who managed the production and retained the rawness of the band’s live performances. This isn’t doom that hides behind reverb, but rather doom that breathes, sweats, and stares you dead in the eye.

And the Flork man’s prognosis? The wait was well worth it. Caronte isn’t chasing trends—they’re following visions. And so, Spiritvs feels less like an album and more like a transmission from beyond, within, or from wherever the veil thins. If you’re into doom that moves and burns fast as well as leaves ritual smoke in its wake, this album belongs in your collection—and possibly your book of magic spells.
 

* Tom/EZR: I've been following Caronte on their Thelema shamanic doom journey since their Ascension album dropped in 2012 via Ván Records. This was my first time seeing them live — and boy, did they deliver! A super tight performance from the Bones bros & co. This is exactly the kind of darkpunk-infused occult doom that puts a twist in my lederhosen, no matter how hard I try to stay calm and just enjoy the show. Granted, I caught only about 40% of the set — mostly during high-headbanging moments when my eyes were open — but I made up for the missed visuals by chatting with the Caronte crew, who turned out to be amazing and super friendly bunch of characters. From now on, if Caronte is playing anywhere within a 666km radius, there’s no excuse not to show up. 

 

 

 

#262 Negative Slug / Sludge Doom / Sven / 7.4.2025

 

                                                            blog photos: Katarina Vukoja

 

1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?
 
Hi, I'm Sven, the singer of the band Negative Slug. I also work in construction in an asphalt laboratory, and what interests me the most these days is when the general madness in the world will stop.


2. Which bands were you in before you formed Negative Slug, and how did the current lineup come together?

Before Negative Slug, we played in Grom (Grom02 Grom Ritual), ATF, KLP, Šljam, K3P, Duskburn, Pogavranjen, Garbage Display, Bliss of Corpse, Reefer Madness, Široke Ulice, Mudri, Decomposing Void... Neven, Marijan, and Bunc wanted to have a sludge band more for jamming, and I later jumped in, and everything rolled into something much more serious than planned. Balson later joined instead of Bunc, who went to Ireland.

 

3. What is your favorite equipment (instruments, amplifiers, effects) for destroying your fans' hearing?

If you ask me, it's our hands, amplifiers from Laney to no-name amplifiers and experimentation. You just need to show up at a concert and feel the energy of Negative Slug.


4. Negative Slug has released three albums and several EPs, singles, and splits. How has the band evolved from the debut EP Negative Slug (2015) to the latest split Chokehold & Protect, and what are the key moments in the band's journey?

From album to album, the idea exists; Neven creates things, and the rest of the band complements his idea either textually or musically. There have been key moments, but every time something was supposed to happen, something else would occur.

 

5. Your latest album Coprolalia was released last year—I love the album title! Is it a conceptual album in terms of lyrical themes? What message are you trying to convey to the world?

Thank you for the kind words about the title. Well, it could even be a conceptual album if you ask me, regardless of the fact that some lyrics are from me and some from Neven. If you ask me, the message is simple, and that is the state of the human mind (from normal to madness). In the end, it all comes down to the human head; how far we can deviate as people is abnormal.

6. Shortly after that, you released the single Chokehold & Protect—what is it about and how satisfied are you with the result?

C&P, the theme is the general state of the executive authorities, how they would like to talk about security and trust, but in the end, it all comes down to one big zero. The second song is a cover by Come to Grief, we got Terry's blessing to cover it. Everything was recorded live except for the vocals and solo guitar, and we are very satisfied with the result, without any embellishments, it is our true sound.


7. Which song and lyrics from your catalog have special meaning for you and why?

Ufff, there are more, but we will talk about that another time because I could write a novel.

 

8. What is the band's inclination towards vices, what are your favorites, and is Zagreb a good place to enjoy them, or do you have to travel outside the city for that? Do you have any interesting stories from the band's life that you would like to share with the readers?

As for enjoying vices, we all love the green plant plus various drugs, some more, some less, and the same goes for alcohol; we don't have to travel outside the city for such things, but we have to be careful because legally we are not protected, and the state is just waiting to sanction us. There has been everything you can imagine.


9. What is the doom/sludge scene like in Croatia? Are there local labels, bands, or individuals keeping it alive, or do you consider yourself more a part of the international scene?

The doom/sludge scene is quite substantial with bands, but it all comes down to certain interests, so I'll keep my answer brief; if you don't drop your pants for everyone who offers you something, they will immediately cross you off, at least that's my perspective, making it quite difficult to function. Some of the bands that come to mind are Wizard of Stone Mountain, Lord Drunkalot, Stonebride, Umor, Left to Starve, A gram Trip…

 

 

10. Which bands do you enjoy sharing the stage with, and what are your favorite venues to play at?

With anyone who wants to share the stage with us, and the smaller the spaces, the more the energy of the audience and the band merges into one whole.


11. Do you know any bands from Slovakia? What would make you come and play here? 

I thought Lvmen was from Slovakia, but I see it's not; I only know that you have a sufficiently large underground scene. As for what would make us come to play for you, it's important that the travel expenses are covered at least to some basic extent, and we could easily agree on the rest. I also assume that the people attending the concert would be more than satisfied with our performance.


12. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video have impressed you the most recently?

Johnny the boy “you” I Iron Monkeys “Spleen & Goad” (we even played the song misantrophizer live twice).

 

13. Favorite music album, book, movie, series, video game, tattoo studio that you recommend.

Album Burning Witch – Crippled Lucifer
Albert Camus – The Stranger
Movie – 7 and a half
Series – The Twilight Zone
Tattoo studio – there are many


14. Do you think that southern and warm locations are natural breeding grounds for slow, deep, and heavy music? Do you see similarities between NOLA and Zagreb in that regard?

I would rather say that poverty and misery are the connections, and yes, I do see similarities, but I think that when it comes to similarities, we are more like Buzzoven, Grief, Iron Monkey, Fistula, but we definitely have an influence from NOLA as well.


15. Vinyl/CD/MC?

Vinyl, although I love all three media.


16. Ožujsko or Karlovačko?

Karlovačko. Ožujsko used to be good.


17. Is Tara Thaller a big fan or just an ordinary admirer of the band Negative Slug?

Uffff, this question caught me off guard so much that I contacted Dino Jelušić to check if he might have let Tara know, where did you dig this up? Kudos to you. :)

 

18. Have you seen Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What is your favorite horror movie?

I watched it, and I wasn't really impressed; the camera work and shots are okay, but Nosferatu reminds me a bit too much of Attila from Mayhem (at least that's how it seems to me). I preferred The Witch. The first horror that comes to mind is THE SUBSTANCE.


19. Is there someone in the local scene (active or inactive musician) with whom you would like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?

There is Nikola Babić (drummer of Chang FFos who no longer perform).


20. Motto/favorite quote or message to end with.

In a time of deceit, telling the truth is a revolutionary act. George Orwell.

=====================================================================

Links:

https://negativeslug.bandcamp.com/album/live-exorcism-iv

https://www.facebook.com/negativeslug

https://www.instagram.com/negativeslug/

https://www.youtube.com/channel/UCWy3PLUD-fWZ1JUIvKXC7yg

=====================================================================

1. Kto si, čomu sa venuješ a čo ťa v týchto dňoch najviac fascinuje?

Ahoj, volám sa Sven a som spevákom kapely Negative Slug. Civilne pracujem v stavebníctve – konkrétne v asfaltovom laboratóriu. V poslednej dobe ma najviac zaujíma, kedy konečne utíchne to všeobecné šialenstvo, ktoré sa vo svete deje.

2. V ktorých projektoch si pôsobil pred Negative Slug a ako sa zrodila súčasná zostava kapely? 

Predtým sme pôsobili v rôznych zoskupeniach ako Grom (Grom02 Grom Ritual), ATF, KLP, Šljam, K3P, Duskburn, Pogavranjen, Garbage Display, Bliss of Corpse, Reefer Madness, Široke Ulice, Mudri, Decomposing Void... Neven, Marijan a Bunc pôvodne rozbehli sludge projekt len ako jamovací výplod. Neskôr som sa pridal ja – a veci sa zrazu začali vyvíjať omnoho vážnejším smerom. Po čase Bunc odišiel do Írska a za bicie sadol Balson.
 

3. Aké vybavenie používate na vytváranie vášho charakteristického „deštruktívneho“ zvuku?

Ak sa pýtaš mňa – úplne najdôležitejšie sú naše ruky. Používame aparáty rôznych značiek, od Laney až po neznáme no-name kusy. Rovnako dôležité je neustále experimentovanie. Ale najviac energie aj tak pochopíš, až keď prídeš na náš koncert a necháš sa uniesť tým, čo sa deje na pódiu.

 

4. Negative Slug má za sebou tri albumy, niekoľko EP, singlov a splitov. Ako by si opísal vývoj kapely od debutového EP z roku 2015 po najnovší split Chokehold & Protect? 

Od začiatku máme jasnú ideu – Neven prichádza s konceptom a zvyšok kapely ho dotvára, či už hudobne alebo textovo. Počas cesty nás sprevádzalo veľa silných momentov, ale častokrát, keď sa malo udiať niečo zásadné, život priniesol nečakaný zvrat.

5. Váš zatiaľ posledný album Coprolalia vyšiel minulý rok – musím povedať, že ten názov je skvelý! Ide o konceptuálny album? A čo by ste ním chceli svetu povedať? 

Ďakujeme! Osobne si myslím, že pokojne môže byť vnímaný ako konceptuálny, aj keď texty pochádzajú odo mňa aj od Nevena. Spája ich téma – skúmanie ľudskej psychiky. Od normálneho stavu až po totálne šialenstvo. Všetko sa to točí okolo hlavy – tá rozhoduje, ako ďaleko sme ako ľudia schopní zájsť. A práve táto deformácia nás fascinuje aj desí zároveň.

 

6. Krátko po tom ste vypustili singel Chokehold & Protect – o čom je a ako ste s ním spokojní?

C&P je o tom, v akom stave sú výkonné zložky moci – všetci by radi rozprávali o bezpečí a dôvere, ale keď sa to celé rozoberie, zostane len veľká nula. Druhá skladba je cover od Come to Grief, Terry nám dal zelenú, aby sme ju mohli nahrať. Všetko okrem vokálov a sólovej gitary sme nahrali naživo a s výsledkom sme úplne spokojní – bez pozlátok, presne tak ako znie Negative Slug naživo.
 

7. Ktorá skladba alebo text má pre teba osobitný význam a prečo?

Fúha, tých je viac... ale o tom niekedy nabudúce, lebo to by bol fakt na dlhšie – mohol by som o tom napísať celú knihu.
 

8. Ako ste na tom s nerestami – máte nejaké obľúbené? A je Záhreb dobrým miestom, kde si ich užiť, alebo za tým treba ísť inde? Máte nejakú vtipnú historku z kapelného života, o ktorú by ste sa chceli podeliť?

Čo si budeme klamať – zelená rastlinka nám je celkom blízka, plus nejaké tie drogy a alkohol, každý podľa chuti. Záhreb úplne stačí, netreba nikam utekať, ale musíme byť opatrní – zákon tu nie je veľmi na našej strane a štát len čaká, kedy môže udierať. No a čo sa týka historiek... ver, že za tie roky sa nazbieralo všeličo.
 

9. Aká je doom/sludge scéna v Chorvátsku? Fungujú tam labely, kapely, ľudia, čo to ťahajú, alebo sa skôr cítite byť súčasťou širšej, medzinárodnej scény?

Scéna tu je, sú kapely, ale všetko sa často točí okolo kamarátstiev a záujmov. Povedané na rovinu – keď si nechceš stiahnuť gate pre každého, kto ti niečo sľúbi, tak ťa proste vyškrtnú. Aspoň tak to vnímam ja. A preto je niekedy ťažké vôbec fungovať. Ale sú tu fajn kapely ako Wizard of Stone Mountain, Lord Drunkalot, Stonebride, Umor, Left to Starve, A gram Trip…

 

10. S ktorými kapelami radi zdieľate pódium a aké sú vaše obľúbené miesta na hranie?

S kýmkoľvek, kto má chuť zdieľať pódium s nami. A čím menší priestor, tým lepšie – energia publika a kapely sa vtedy najviac prepojí a vytvorí jeden intenzívny celok.


11. Poznáte nejaké kapely zo Slovenska? Čo by vás presvedčilo, aby ste prišli zahrať k nám?

Myslel som si, že Lvmen sú zo Slovenska, ale vidím, že nie. Viem len to, že u vás existuje dosť silná undergroundová scéna. A čo sa týka toho, čo by nás presvedčilo – úplne stačí, ak by boli pokryté aspoň základné cestovné náklady, zvyšok už by sme si dohodli. Som si istý, že ľudia, ktorí by na ten koncert prišli, by rozhodne neodchádzali sklamaní.


12. Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), obal albumu alebo videoklip ťa v poslednej dobe najviac zaujal?

Johnny the Boy – You a Iron Monkey – Spleen & Goad (song Misantrophizer sme dokonca dvakrát hrali naživo).


13. Obľúbený hudobný album, kniha, film, seriál, videohra, tetovacie štúdio, ktoré by si odporučil?

Album: Burning Witch – Crippled Lucifer
Kniha: Albert Camus – Cudzinec
Film: 7 a pol
Seriál: Zóna súmraku (The Twilight Zone)
Tatérske štúdio: je ich viacero, nedá sa vybrať len jedno


14. Myslíš si, že južné a teplé lokality prirodzene vytvárajú prostredie pre pomalú, hutnú a ťažkú hudbu? Vidíš v tomto smere podobnosť medzi NOLA a Záhrebom?

Skôr by som povedal, že spojivom sú chudoba a mizéria. A áno, vidím tam podobnosti, ale ak by som mal hovoriť o tom, s čím sa najviac stotožňujeme, tak sú to skôr kapely ako Buzzoven, Grief, Iron Monkey, Fistula… aj keď vplyv NOLA tam určite tiež je.


15. Vinyl/CD/MC?

Vinyl, aj keď všetky tri formáty mám veľmi rád.


16. Ožujsko alebo Karlovačko?

Karlovačko. Ožujsko bývalo kedysi dobré.


17. Je Tara Thaller veľkou fanúšičkou, alebo len bežnou obdivovateľkou kapely Negative Slug?

Ufff, touto otázkou si ma úplne zaskočil, až som napísal Dinovi Jelušićovi, či by nedal vedieť Tare – kde si na to prišiel? Klobúk dole. :)


18. Videl si Eggersovho Nosferatu? Ak áno, ako sa ti páčil? A aký je tvoj obľúbený horor?

Videl, ale neohúrilo ma to. Kamera a zábery boli fajn, ale ten Nosferatu mi až príliš pripomína Attilu z Mayhem (aspoň mne osobne). Viac sa mi páčila The Witch. A prvý horor, čo mi napadne, je THE SUBSTANCE.


19. Je niekto z miestnej scény (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by ste si radi prečítali rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?

Určite Nikola Babić – bubeník z kapely Chang FFos, ktorá už, žiaľ, nehrá.


20. Motto/obľúbený citát alebo odkaz na záver?

„V čase klamstiev je hovorenie pravdy revolučným činom.“ — George Orwell

#261 Sangre De Idiotas / Neanderthal Grind / Rišo, Ján / 16.3.2025

 

1. Sangre De Idiotas (SDI) sa prvý krát uviedli kazetovou nahrávkou Demo'21, odvtedy som zaznamenal pár medzinárodných splitiek a kolaborácií - o aké kapely sa jedná a ako došlo ku spoluprácam?

R: Ahoj Tom, Sangre de Idiotas sa uviedli prvý krát kazetou "Raw Rehearsal Shit" vydanou v 2019 v počte 50 kusov. Tie sme viacmenej rozdávali zdarma známym, o ktorých sme vedeli, že majú v záľube grindcore. Až potom v januári 2022 sme vydali spominanú demo kazetu a potom v roku 2023 následovali split kazeta s Reeking Cross, split 7"ep a kazeta s Civilian Thrower a 4 way split kazeta s Infected Words, Sete Star Sept a Kanako Likes Fruit.

Ako prvá prišla ponuka na split s francúzmi, keď som bol na garážach na koncerte PLF, kde hrali aj Civilian Thrower, keď som s nimi menil našu demo kazetu a hneď sme dohodli aj spoluprácu. Neskôr prišla ponuka od Lepru na 3 way split s jeho projektom Infected Words a Sete Star Sept, z ktorého sa nakoniec vykľul 4 way split, kde som ešte dohodil kamošov z Indonézie Kanako Likes Fruit. Ponuka na split s Reeking Cross prišla tesne pred vkročením do štúdia asi 4 dni. Keďže sú to dobrí kamoši, s ktorými máme splity aj s našou druhou kapelou 7M$, tak sme samozrejme nemohli odmietnuť.


2.  Sangre De Idiotas tvoria dvaja muzikanti známi aj z iných projektov, (pre mňa) najznámejší asi 7M$. Kde všade ste hrali a kedy, ako a prečo došlo na založenie projektu Sangre De Idiotas?

R: V rokoch 2002 až 2006 som obsluhoval mikrofón v Sangre de Cristo od roku 2012 basa a vokál v 7M$ a od roku 2018 tiež basa a vokál v Sangre de Idiotas. 

Za vznik SxDxI sa dá považovať rok 2018 potom ako sme prestali skúšať so 7M$ som zinicioval po telefonáte s Janom opätovné využitie skúšobne. Predchádzali tomu menšie jam session už počas skúšok 7M$, keď šéf chodil často šťať.

J: Ja som hral od 2004 - 2013 na bicie v Idiots Parade, pred tým boli nejaké pokusy o hranie v pár kapelách, ktoré ale nikdy nevyšli zo skúšobne a nič po nich neostalo. Momentálne okrem 7MS ešte bijem do bicich v Ťemnohoň.

3. Ako sa dá charakterizovať neandertálsky grind? Je to už subžáner alebo len familiárne pomenovanie? Aké iné typy grindcorovej hudby sa dnes hrajú a ktoré krajiny dnes produkujú najkvalitnejšie grindové zoskupenia, resp. kapely ktoré posúvajú celý žáner ďalej?

R: Ručím do mikrofónu ako neandertálec, búšim do basy ako neandertálec a zvuk Janovho šroťáku je ako keď neandertálec búcha kameňom o kameň. Samozrejme, že je to len familiárne pomenovanie. Subžánre by mohli byť goregrind, mincegrind, grindpunk, deathgrind prípadne pornogrind, podľa toho aký iný žáner sa primieša. Teda mňa celkovo kvalita ani posúvanie hraníc pri grindcore absolútne nezaujíma, ale momentálne najmocnejšia scéna vyzerá, že je v USA, ale zase tu sa niet čo čudovať, pri tom aká veľká krajina to rozlohou je. Ďalej by som povedal, že ešte Japonsko a hlavne Španielsko!

J: Neandertálsky sme si vymysleli a pomenovali sami, pretože to robíme najprimitívnejšie ako môžeme a myslím, že toto presne vystihuje to čo z nás lezie. Tie subžánre môžu byť všakovaké, záleží čo konkrétne primiešaš. Ja som v tomto trochu staromódny a mne osobne najviac chuti ten klasický staroškolský priamočiary grindcore. O kapelách, ktoré posúvajú hranice grindu ďalej, ti tak toho veľa nepoviem. A z krajín kde sa grindu stále darí by som ešte spomenul Austráliu, Francúzsko, strašne rád mám Fínsku scénu a samozrejme Česko, tam je grindcore stále veľmi populárny.


4. Ako vznikajú skladby Sangre De Idiotas? Vychádzate z konkrétnych nápadov alebo sú to "spontánky"?

R: Janči prinesie na skúšku celé songy v bubeníckom rytme a do toho sa ja nejako pocitovo snažím trafiť s basou a vokálom. Samozrejme "spontánky" sú našou doménou, napr. začiatkom februára sme boli v štúdiu a mali sme pripravených asi 11 skladieb a vrátili sme sa s nahratými 39 songami hehe.

 

5. Ako hudobného laika ma zaujíma čo tvorí kostru vašich skladieb - je pevná alebo sa jedná o improvizácie - hudobné aj lyrické?

R: Pevná kostra bicích a do toho impro basa a všetko bez akejkoľvek lyriky, veď hráme neandertálsky grind a neandertálci predsa nevedia hovoriť.

J: Skladby, ktoré hrávame naživo sú poctivo naskúšané a nacičené. Základ a celá kostra sú moje bicie a do toho sa Rišo triafa svojim revom a bublajúcou basou. Žiadne texty, melódie alebo nacvičené riffy nečakaj. Neni v tom žiadna veda ani nejaké veľké špekulovanie. Na to sme my strašne malí muzikanti.


6. Ako hudobný aranžér a skladateľ, čo hovoríš na novú hymnu - dalo by sa na nej čo to vylepšiť?

R: Bez komentára

J: Ajajaj nová hymna.....a ktorú verziu myslíš??? haha. Vyjadrovať sa k aranžmánom ani ďalším technickým parametrom nemôžem pretože sa do nich jednoducho nevyznám. Či bolo zrovna toto potrebné pre túto krajinu a hlavne štýl, akým to bolo celé odprezentované, je len dôkazom toho akí ľudia majú v rukách našu krajinu. Viac sa ale k tomu vyjadrovať nebudem.

7. Rišo, máš vlastný mikrolabel SSGC. Kedy si label založil, čo znamená skratka a ktoré vydania považuješ za najvydarenejšie a výhody má spojenie vlastného labelu a kapely v rámci UG scény?

R: Label vznikol tuším v 2012 a skratka jednoducho znamená stredoslovenský grindcore. Zámer bol podporovať kapely z našeho regiónu. Neskôr som ho začal využívať hlavne teda pre moje vlastné kapely, čo má teda veľkú výhodu, že mám všetko pod kontrolou a môžem sa tých vydaní zbavovať na našich koncertoch, lebo ja totálne nenávidím distribúciu poštou. Baví ma celý proces od myšlienky až po konečné vydanie, ale tam to pre mňa hasne. Nejako som sa nezamýšľal nad najvydarenejším vydaním, ale vždy je to vlastne to najnovšie.

8. Zjednodušene, v 90's bol grindcore vnímaný ako rýchlejší death metal (doom bol vnímaný ako pomalší DM), asi aj preto, že grindové kapely bežne vystupovali na death metalových akciách. Ktoré kapely boli u nás (SK a CZ) priekopníkmi žánru a čo boli zásadné momenty, ktoré odvtedy posunuli grind do stavu ktorý ma bližšie k noise a HC/punk/crust scéne než k pôvodnému death metalu?

R: Ja si myslím, ze grindcore vznikol z punku v 80' tych rokoch viď priekopníkov Napalm Death, alebo Siege. Asi potom v tých 90' sa to posunulo k tomu death metalu. Medzi prvé kapely na Slovensku by sa dali považovať Lues de Funes, Abortion, Hnisavý Proces, Mentally Parasites neskôr Embolism a Obliterate.


9. Čo chystá Sangre De Idiotas v roku 2025 ?

R: Práve nám vyšla CD verzia "Grindcoregraphy 2019 - 2023" za spolupráce japonského Esagoya records a amerického Give Praise records. Momentálne je v lisovni split 12" LP s bratmi Morbid Angel Dust, cez leto by mohlo byť vonku split 7"EP so španielmi Horrible, v októbri je v pláne medzinárodná kompilácia čisto drum and bass kapiel tiež na LP a v neposlednom rade split kazeta s českým harsnoise projektom Lach.

J: Ešte by som spomenul pripravovanú split kazetu s Čista Ryža, kde bude živák z našeho spoločného koncertu z Rostocku.

 

 

 

10. Čo hovoríš na nového Nosferatu, prípadne na skoršie Eggersove filmy? Nemáš pri nich chuť zamiešať do neandertálskeho grindu trochu goth feelingu, prípadne úplne zmeniť žáner?

R: Túto otázku prenechávam Jančimu, on horory rád hehe.

J: Áno mám rád horory už od malička a z filmov je to môj najoblúbenejší žáner. Na tento film som bol velmi zvedavý už od prvej zmienky a možem úprimne prezradiť, že nový Nosferatu sa mi naozaj páčil. Videl som ho už dva krát a kludne by som dal aj tretí krát. Téma Dracula a Nosferatu je snaď najznámejší hororvý príbeh, mnohokrát sfilmovaný, čo určite nebolo jednoduché, vybrať si práve takúto tému. Eggers to však spravil naozaj pekne. Pačila sa mi práve tá gothická atmosféra, ktorá z toho po celý čas vyžarovala a taktiež výber hercov bol super. Hlavne Bill Skarsgard ako predstavitel grofa Orloka bol výborný a strašne sa mi páčila tá jeho tvrdá angličtina, ktorú používal. Z Eggersovych starších filmov som videl jedine Čarodejnicu a tá sa mi až tak veľmi nepáčila. A miešať gothicu do neandrtálskeho grindu? Ufff...prepáč, ale to určite nie.


11. Rekapitulácia roka 2024 - ktoré albumy minulého roka boli top?

R: Bez poradia:
Supa & Vec "Námestie Slobody" LP
Cryptal Echoes "s/t" kazeta
Sissy Spacek"Diaphanous" 12"LP
Sissy Spacek "Mirror Agressor State" CD
Spastic Amoebas "Dreaming in Hell" LP
Deadform "Entrenched in Hell" 12"LP
Suppression"Spiritual Sepsis" 12"LP
Life Abuse "Systematization" LP
Seein Red "Refuse Resist" 12"LP
Lässy & The Loners "Militant Video Kult" kazeta
Hemorrhoid "Raw Materials of Decay" LP
The Public "Sanctify" LP
Brünner Todesmarsch "Fragging" 12"LP
Morgue Breath "Plaga Sin Rostro" LP
Controlled Existence "Out of Control" 12"LP
Leprophiliac "Mil Gritos Tiene La Noche" 7"EP

J: Muziky, ktorá mi nakopla zadnicu vyšlo minulý rok strašne veľa a každú chvílu vyskočila nejaká nová vec, čo ma zaujala. Dám sem teda zoznam mahrávok, ktoré mám aj reálne doma. Ešte upozorním, že je to bez poradia, pretože nemám velmi rád rebríčky čo sa týka muziky.
LP
Civilian Thrower / Morbid Angel Dust
Morgue Breath “Plaga sin rosto”
Septic Vomet “Real life insanity”
Suppression “Spiritual sepsis”
Massola “Splatter jazz”  2xLP
Controlled Existence “Out of control”
Spastic Amoebas “Dreaming in hell”
Repuked “Club squiting blood”
Brunner Todesmarsch “Fragging”
EP
Retorsion “Élve rohadás”
Haggus “No end in suffering”
Haggus “Three Cadavers, two corpses and carcass”
Sonic Poison “Grinded leftovers”
Morbific “Prometheanmutilation”

11. Je niekto na domácej alebo zahraničnej scéne s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

R: Zombie Mustang from Hell

J: Čakáreň

====================================================================

Súvisiace články:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2020/10/31-sedem-minut-strachu-noisecore-grind.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2023/06/81-tomezr-reviews-sangre-de-idiotas.html